Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16P-239-2017.pdf
PDF · 166.29 KB
No categories available
16P/239/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci navrhovateľky X. D., R.. Z., S.. XX.XX.XXXX, N. M. H., N..Č.. R., D. XX/X, I., právne zastúpenej JUDr. Ladislav Zátorský, advokát, Spišská Nová Ves, Štefánikovo nám. 5 proti manželovi, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal R. D., S.. XX.XX.XXXX, N. M. H., za účasti mal. dieťaťa W. D., S.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo X. D., R.. Z.R., S.. XX.XX.XXXX L. R. D., S.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 26.01.2008, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu X. H., vo zväzku 17, ročník 2008, na strane 126, pod poradovým číslom 8, r o z v á d z a .
Na čas po rozvode sa z v e r u j e mal. W. D., S.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec - manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. W. výživným vo výške 230,- EUR mesačne, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné je otec - manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva povinný uhrádzať k rukám navrhovateľky - matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
Styk otca - manžela, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva s mal. W. sa neupravuje.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 22.08.2017, doručeným tunajšiemu súdu toho istého dňa domáhala, aby súd jej manželstvo s manželom rozviedol, na čas po rozvode zveril mal. W. do jej osobnej starostlivosti s právom ho zastupovať a spravovať jeho majetok, styk otca s mal. W. neupravil a otca zaviazal prispievať na jeho výživu mesačne sumou vo výške 150,- Eur, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, vždy k 15-tému dňu v mesiaci k rukám matky vopred.
2. Tento svoj návrh odôvodnila tým, že s manželom uzavreli manželstvo dňa 26.01.2008 v kostole v Meste H., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu H., vo zväzku 17, ročník 2008, na strane 126, pod poradovým číslom 8. U oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva pochádza mal. dieťa a to W. D., S.. XX.XX.XXXX. Účastníci konania sú štátni občania SR, pričom ich posledné spoločné bydlisko bolo v Meste H., Y.. D. XX. Navrhovateľka sa s dieťaťom v súčasnosti zdržuje na adrese D. XX/X, I., R.. Manželstvu predchádzala polročná známosť, pričom počas tohto obdobia manželia žili v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka otehotnela a tak na jednej strane manželstvo uzatvorili z lásky, ale na druhej strane aj z dôvodu rodičovskej zodpovednosti, aby sa dieťa narodilo v manželstve.
Obdobie prvých dvoch rokov po uzavretí manželstva bolo v zásade harmonické, manželia si rozumeli. V manželstve sa začali postupne prehlbovať problémy a to v dôsledku manželovej prehnanej žiarlivosti, kedy začal neúmerným spôsobom kontrolovať navrhovateľku. Kontroloval jej mobil, notebook, PC, ale aj osobné veci, čo navrhovateľku veľmi mrzelo, keďže nebol dôvod na takúto kontrolu. Manželovi bola verná. Manžel začal postupne holdovať alkoholu, čo bolo príčinou jeho častých príchodov domov pod vplyvom alkoholu. Problémy v manželstve znásobilo jeho agresívne správanie, ktoré mnohokrát malo až násilnícky charakter. Navrhovateľka bola z uvedených skutočností nešťastná, snažila sa to riešiť pohovorom s manželom, čo ale nepomohlo. Správanie sa manžela vyvrcholilo až do takej miery, že si začal násilne vynucovať intímny život u navrhovateľky, čo prirodzene znamenalo citové a telesné odlúčenie zo strany navrhovateľky. Správanie sa odporcu prekročilo všetky medze, navrhovateľka situáciu nezvládala a tak sa jej počas jej štúdia naskytla príležitosť odísť pracovať do zahraničia. Túto šancu využila, keďže bola psychickými okolnosťami a udalosťami z manželstva zničená. V Rakúsku začala pracovať, brala to ako začiatok nového obdobia v jej živote a pravidelne navštevovala rodinu na Slovensku, keďže o mal. dieťa sa v tom čase starala jej matka. Práca v zahraničí navrhovateľke pomohla, duševne sa dala do poriadku, pričom z jej pohľadu bolo jasné, že je potrebné sa s manželom rozviesť. V danom čase (rok 2011-2012) už prestala byť s manželom v kontakte, nevyhľadávala ho, ale ani on ju. Po takom dlhom období odlúčenia navrhovateľka neprechováva voči manželovi city a lásku, čo je výsledkom vyššie naznačených okolností. Je presvedčená, že nie je rozumné manželstvo len formálne udržiavať a požadovať od nej predlžovanie manželského spolužitia bez toho, aby manželstvo napĺňalo svoj účel. V súčasnosti má navrhovateľka známosť a je šťastná. Ak by mala označiť presnejšie obdobie, kedy došlo k rozvratu manželstva, tak poukazuje hlavne na nezhody z r. 2011, kedy došlo k neúnosnej kontrole zo strany manžela a k agresivite voči nej. Čo sa týka úpravy rodičovských práv a povinností žiada, aby mal. W. bol zverený do jej osobnej starostlivosti, čo sa týka styku mal. dieťaťa s otcom, ten navrhuje v súčasnosti neupravovať, keďže otec mal. dieťaťa nie je v dlhodobom kontakte s mal. W., k ich osobnému stretnutiu naposledy došlo cca pred troma rokmi a teda je zrejmý jeho nezáujem o dieťa. V poslednom období učinila rozhodnutie zobrať mal. dieťa so sebou do zahraničia, kde bude navštevovať školu. Do júna 2017 mal. W. navštevoval školu v Levoči, od septembra 2017 bude navštevovať 4. ročník základnej školy v zahraničí. Otec neprispieva maloletému žiadnou sumou už približne tri roky, výživné v požadovanej výške matka odôvodňuje potrebami mal. dieťaťa, ako aj tým, že momentálne je bez práce a jej jediný príjem je poberanie dávky v nezamestnanosti v Rakúsku vo výške 210,- Eur.
3. Súdu sa nepodarilo doručiť manželovi navrhovateľky súdne zásielky na adresu uvedenú v návrhu, odkiaľ sa súdne zásielky vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote. Podľa správy Obvodného oddelenia PZ Levoča, má menovaný zmenenú adresu trvalého pobytu na Mesto H.. Od susedov bolo zistené, že sa na uvedenej adrese zdržiaval u svokrovcov, kde pred rokom sa z bytu odsťahoval na neznáme miesto. Podľa lustrácie v registri obyvateľov, manžel navrhovateľky má vedený trvalý pobyt na Mesto H.. Podľa lustrácie v ZVJS nie je vedený v jej evidencii. Súd kontaktoval aj matku manžela navrhovateľky, L. G., za účelom zistenia miesta pobytu jej syna, avšak menovanej sa súdnu zásielku nepodarilo doručiť a to ani cestou Mestskej polície Spišská Nová Ves, podľa zistení ktorej sa táto na území tohto mesta nenachádza. Podľa správy Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves manžel navrhovateľky nie je vedený v evidencii registra poistencov a sporiteľov SDS a nepoberá ani dávky v nezamestnanosti, nemocenské dávky a ani žiaden dôchodok. Podľa správy ÚPSVaR pracovisko Levoča bol menovaný vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie ešte dňa 20.10.1999, z dôvodu vzniku pracovného pomeru. Zároveň podľa uvedenej správy nepoberá pomoc v hmotnej núdzi a ani žiadne iné štátne sociálne dávky. Súd ďalej lustráciou v registri Sociálnej poisťovne zistil, že manžel navrhovateľky je vedený ako zamestnanec zamestnávateľa - obchodná spoločnosť V. U. V..R..J.., A. XXX, XXX XX W.. Súd vyzval uvedeného zamestnávateľa na oznámenie miesta súčasného pobytu a bydliska manžela navrhovateľky. Podľa písomného oznámenia uvedeného zamestnávateľa zo dňa 18.04.2018 mal menovaný uvádzať adresu svojho bydliska: F. D. XXXX/XX, XXX XX H. a žiadnu inú adresu tento zamestnávateľ neregistruje. Na výzvu súdu, aby uvedený zamestnávateľ oznámil súdu, či menovaný manžel nie je vedený ako ubytovaný v ubytovni na inej adrese, príp. aká je adresa jeho súčasného pracoviska, kde pôsobí, uvedený zamestnávateľ súdu už tieto informácie neoznámil, napriek tomu, že bol na to vyzvaný písomným prípisom zo dňa 05.09.2018, a tiež prípisom zo dňa 12.10.2018. Podľa správy Daňového úradu Prešov, kontaktné miesto Levoča, manžel navrhovateľky je evidovaný na uvedenom daňovom úrade pod adresou F.S. D. XXXX/XX, XXX XX H. a tiež má vedený telefonický kontakt XXXX XXX XXX. Dňa 11.05.2018 o cca 08:20 hod. sa tunajší súd pokúsil o telefonický kontakt menovaného na uvedenom telefónnom čísle, avšak cez podateľňu tunajšieho súdu bolo zistené, že uvedené číslo je vedené ako neznáme. Súd zároveň doručoval súdne písomností manželovi navrhovateľky aj postupom podľa § 5 zákona č. 253/1998 Zb., pričom Mesto H. dňa 26.09.2018 súdu podalo správu o tom, že oznámenie o doručení predmetných písomností bolo vyvesené na úradnej tabuli mesta po dobu 15-tich dní od jej doručenia, pričom menovaný si uloženú písomnosť v tejto lehote neprevzal. Súd sa pokúsil manželovi navrhovateľky doručiť súdne písomností aj do miesta sídla jeho zamestnávateľa cestou OO PZ Gabčíkovo, ktoré však prípisom zo dňa 26.10.2018 súdu predmetnú súdnu zásielku vrátilo ako nedoručenú s oznámením, že ani po niekoľkých pokusoch o doručenie zásielky na uvedenej adrese sa nikto v tejto firme nezdržiaval.
4. Dňom 1.7.2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. V zmysle ustanovení § 69 tohto procesného predpisu súd môže ustanoviť procesného opatrovníka len fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu, prípadne ak jej zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný, čo nebol prípad žalovaného v tomto konaní.
5. Súd v zmysle nového procesného predpisu musel manželovi navrhovateľky doručovať návrh a ostatné súdne listiny postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku, t.j. oznámením o podanom návrhu na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu, pričom návrh vo veci samej sa v takomto prípade považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručený, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Dňa 05.09.2018 súd v uvedenom konaní vyvesil na úradnej tabuli súdu a zároveň v ten istý deň zverejnil aj na svojej webovej stránke oznámenie o doručení súdnych listín manželovi navrhovateľky a to návrhu a jeho príloh, uznesenia - výzvy na vyjadrenie sa k návrhu, poučenia účastníkov civilného mimosporového konania o procesných právach a povinnostiach sp.zn. 16P/239/2017-18 a potvrdenia o pridelení veci na rozhodnutie. V zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa vyššie uvedené súdne písomnosti považovali za doručené manželovi navrhovateľky dňa 20.09.2018.
6. Následne na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 19.11.2018 a na ktorom súd vo veci rozhodol, bolo manželovi navrhovateľky predvolanie doručované postupom v zmysle § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku, t.j. oznámením predvolania na pojednávanie na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu, pričom písomnosť sa v takomto prípade považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Dňa 15.10.2018 súd v uvedenom konaní vyvesil na úradnej tabuli súdu a zároveň v ten istý deň zverejnil aj na svojej webovej stránke oznámenie termínu pojednávania. V zmysle § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku sa vyššie uvedené súdne písomnosti považovali za doručené manželovi navrhovateľky dňa 30.10.2018.
7. Manžel navrhovateľky sa k návrhu nevyjadril.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
9. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 26.01.2008, a toto je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu X. H., vo zväzku 17, ročník 2008, na strane 126, pod poradovým číslom 8.
10. Z tohto manželstva sa im narodilo jedno dieťa a to dňa XX.XX.XXXX maloletý syn W..
11. Navrhovateľka sa chce rozviesť, manžel navrhovateľky sa k návrhu nevyjadril, nakoľko je toho času na neznámom mieste.
12. Podľa výpovede navrhovateľky po narodení syna W. a aj na nástojenie jej rodičov sa s manželom vzali, pričom celý čas bývali u rodičov navrhovateľky.
13. Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že asi zhruba po roku a pol nastali nezhody, kedy ju manžel začal kontrolovať, bol žiarlivý, neveril jej. Podozrieval navrhovateľku, že táto niekoho má, aj keď podľa jej vyjadrení to nebola pravda a robil jej preto scény. Okrem toho boli podľa výpovede navrhovateľky medzi nimi nezhody aj finančného charakteru, lebo až po sobáši táto zistila, že manžel mal finančné problémy, ktoré jej zatajil. Medzi nimi boli podľa jej vyjadrenia konflikty spočiatku verbálneho charakteru, neskôr sa pridali aj fyzické, navrhovateľka musela volať aj políciu. Dokonca stalo aj sa, že musela utekať z domu hlavne vo večerných hodinách, Asi zhruba v r. 2012-2013, keď sa tento psychický nátlak zo strany manžela na ňu stupňoval, kedy ju manžel neustále kontroloval a jej rodičia nástojili na tom, že musia ostať spolu, navrhovateľka to psychicky nezvládla, nechala vysokú školu a odišla pracovať do zahraničia. Manžel ostal doma a v tom čase pracoval v Embracu. Podľa výpovede navrhovateľky táto spočiatku chodila domov často, zhruba v dvojtýždňových turnusoch, neskôr to už bolo len v mesačných intervaloch, pričom syn začal chodievať z ňou. Manžel navrhovateľky naďalej zostal bývať u jej rodičov.
14. Z výpovede navrhovateľky ďalej vyplynulo, že táto natrvalo opustila spoločnú domácnosť niekedy v r. 2014-2015 a rozhodla sa žiť v Rakúsku, kde i aj zabezpečila bývanie. V tom čase mal. syn naďalej býval u jej rodičov, kde chodil aj naďalej do školy. Manžel navrhovateľky podľa jej výpovede opustil bydlisko u jej rodičov niekedy v r. 2013.
15. Podľa výpovede navrhovateľky intímne spolužitie s manželom nevedú už s 7-8 rokov. Navrhovateľka toho času už má nový partnerský vzťah a to asi tretí rok.
16. Pokiaľ ide o osobné a majetkové pomery účastníkov, navrhovateľka toho času žije v zahraničí, kde obýva so svojim terajším partnerom štvorizbový byt, ktorý majú v podnájme. V období od 21.07.2017 do 17.12.2017 poberala dávku v nezamestnanosti v Rakúsku vo výške 531,33 EUR. V súčasnosti je bez akéhokoľvek príjmu. Nevlastní žiaden hodnotnejší majetok. Okrem mal. W. nemá inú vyživovaciu povinnosť.
17. Manžel navrhovateľky je toho času na neznámom mieste. Nepoberá dávky v nezamestnanosti, nemocenské dávky a ani žiaden dôchodok zo Sociálnej poisťovne a ani nepoberá pomoc v hmotnej núdzi a ani žiadne iné štátne sociálne dávky z ÚPSVaR. Od 24.03.2014 je vedený ako zamestnanec zamestnávateľa - obchodnej spoločnosti V. U. V..R..J.., A. XXX, XXX XX W.. Podľa potvrdenia uvedeného zamestnávateľa za obdobie október 2017 až december 2017 mu bola vyplatená celková čistá mzda vo výške 1.218,96 EUR, čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 406,32 EUR a za obdobie január až september 2018 vrátane v celkovej výške 3.705,67 EUR, čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 411,74 EUR. Zároveň podľa potvrdenia uvedeného zamestnávateľa tento mu vedie celkovo tri exekúcie a to od súdneho exekútora F.. R. Z. Q. V..C.. O. XXXXX/XX pre Slovenskú sporiteľňu, pre spoločnosť Q. G. V. Q. Č.. XXXXXXXXXX (bez uvedenia exekučného orgánu) a od súdnej exekútorky F.. M. A. Q. O. XX/XXXX-XX pre Mesto H.. Výška exekučných zrážok sa pohybuje v rozmedzí od 34,46 EUR mesačne do 37,93 EUR mesačne. Iné informácie o menovanom uvedený zamestnávateľ neposkytol.
18. Podľa daňového priznania manžela navrhovateľky za rok 2017, tento v uvedenom roku dosiahol celkové príjmy vo výške 10.363,82 EUR, kedy tieto všetky pochádzali z príjmov od jeho zamestnávateľa a výdavky predstavovali sumu 1.363,78 EUR pričom ich tvorili úhrn povinného poistného na sociálne poistenie a zdravotné poistenie. Základ dane tak predstavovala suma 9.000,04 EUR a daň platil vo výške 987,37 EUR. Z uvedených údajov je teda zrejmé, že jeho čistý príjem za uvedené obdobie predstavoval sumu cca 667,72 EUR mesačne (t.j. 10.363,82 EUR - 1.363,78 EUR - 987,37 EUR / 12 mesiacov). Iné príjmy a majetkové hodnoty, vzhľadom na neznámy pobyt menovaného, sa nezistili. Podľa lustrácie v registri obyvateľov manžel navrhovateľky okrem mal. W. nemá inú vyživovaciu povinnosť.
19. Maloletý W. od 18. mája 2017 býva s navrhovateľkou v Rakúsku. V súčasnosti sa strava u maloletého pohybuje v sume 150,- až 200,- Eur mesačne. Maloletý navštevoval pôvodne v školskom roku 2017/2018 základnú školu (Volkschule) vo Weigelsdorfe v Rakúsku. V školskom roku 2018/2019 navštevuje Mittelschule v Ebreichsdorfe v Rakúsku, kde navštevuje aj družinu, na ktorú sa mesačne uhrádza poplatok 246,26 Eur. Cestovné do školy a späť predstavuje výdavok v sume 40,- Eur mesačne. Školné na tento školský rok predstavuje sumu 20,- Eur.
20. Ďalšie výdavky na maloletého predstavujú výdavky na oblečenie v sume 100,- Eur mesačne, na lieky a hygienické potreby v sume 60,- Eur mesačne a na spoločenské aktivity v sume 60,- Eur. Navrhovateľka synovi uhrádza na poistenie v sume 18,46 Eur mesačne. Medzi nepravidelné výdavky na maloletého patria výdavky súvisiace s návštevou zubára, poplatky za okuliare v sume 177,50 Eur v tomto roku, poplatky za fotografie súvisiace so školskými povinnosťami v sume 20,- Eur, na šport v sume 5,- Eur, na výlet v sume 20,- Eur, poplatok za ovocie v škole v sume 15,- Eur, poplatok za nemecký kurz v sume 20,- Eur, poplatok za športový deň plus cestovné s tým súvisiace 21,- Eur, poplatok za plavecký 30,- Eur, ďalej poplatky za zošity, obaly a ostatné školské potreby v sume 122,79 Eur, náklad za zakúpenie školská taška v sume 37,- Eur. Ďalším výdavkom na maloletého boli výdavky na 1. sv. prijímanie, ktoré sa konalo na jar tohto roku v máji v sume 100,- Eur, náklady na zariadenie detskej izby maloletého v súčasnom bydlisku matky v Rakúsku v sume cca 310,- Eur.
21. Podľa Článku 1 odsek 1 písm. a./ Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 / ďalej len ako „Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003“/, toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva;
22. Podľa Článku 3 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu,
a) na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má „domicil“;
b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia „domicil“.
23. Podľa Článku 6 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, manžela, ktorý:
a) má obvyklý pobyt na území členského štátu; alebo b) je štátnym príslušníkom členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, má svoj „domicil“ na území jedného z týchto členských štátov,
možno žalovať v inom členskom štáte iba v súlade s článkami 3, 4 a 5.
24. Predmetom tohto konania je rozvod manželstva navrhovateľky a jej manžela, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal, a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k mal. W. na čas po rozvode. Navrhovateľka podala návrh na tunajší súd dňa 22.08.2017, z obsahu ktorého, ako aj z obsahu jej účastníckej výpovede nepochybne vyplýva, že obidvaja manželia sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, a že navrhovateľka už dlhodobo žije v Rakúsku. Podľa potvrdenia Mestského úradu O. ma vedený trvalý pobyt na jej terajšej adrese D. XX/X, I. od 18.05.2017, pričom predtým bola vedená na trvalom pobyte A. XXX V..X/XX, M. od 04.02.2016 do 18.05.2017. Aj príslušné dávky (podpora v nezamestnanosti) jej za obdobie od 21.07.2017 do 17.12.2017 boli vyplácané rakúskym úradom. Tieto skutočnosti tak potvrdzujú záver, že jej tzv. obvyklý pobyt sa v súčasnosti nachádza v Rakúsku a že tento obvyklý pobyt dosiaľ na uvedenom území nestratila.
25. Súčasný pobyt manžela navrhovateľky sa nepodarilo zistiť, pričom trvalý pobyt je u neho vedený v Meste H.Č.. Zároveň je preukázané, že daňové priznanie za roky 2016 a 2017 podal na Slovensku a tiež, že od 24.03.2014 doteraz je vedený ako zamestnanec zamestnávateľa - obchodnej spoločnosti V. U. V..R..J.., A. XXX, XXX XX W., teda je zamestnaný na Slovensku. Dá sa teda na základe uvedeného konštatovať, že jeho obvyklý pobyt je na Slovensku.
26. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR majú právne záväzné akty európskych spoločenstiev a Európskej únie prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu je potrebné skúmať právomoc vo veciach rozvodu a vo veciach rodičovských práv a povinností a prednostne aplikovať Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. Vo veciach rozvodu sú kritériá právomoci konštruované na územnom princípe podľa čl. 3 ods. 1 písm.a/ Nariadenia a princípe štátneho občianstva podľa čl. 3 ods. 1 písm.b/ Nariadenia, ktoré sú v zásade rovnocenné a teda dané na výber. V prípade, ak s konaním o rozvod manželstva súvisí aj konanie týkajúce sa rodičovských práv a povinností, súd členského štátu, ktorý má právomoc podľa čl. 3, má právomoc aj vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorá súvisí s rozvodom, ale iba v prípade, ak aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa. Táto právomoc však zaniká nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o rozvode, ale v konaní o rozvod manželstva nenadobudol právoplatnosť rozsudok vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností, prípadne sa tieto konania skončili z iného dôvodu (čl. 12 ods. 1 Nariadenia). Vo veciach rodičovských práv a povinností je podľa čl. 8 Nariadenia daná všeobecná právomoc súdu toho členského štátu, na území ktorého má dieťa obvyklý pobyt v čase začatia konania. V prípade neoprávneného premiestnenia maloletého dieťaťa z členského štátu, kde malo obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním je zachovaná právomoc toho členského štátu, kde malo dieťa obvyklý pobyt pred premiestnením (čl. 10 Nariadenia).
27. Súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že v tomto prípade je daná právomoc súdov Slovenskej republiky vo veci rozvodu manželstva navrhovateľky a jej manžela v súlade s čl. 3 ods. 1 písm. b/ Nariadenia, pretože obidvaja sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky.
28. Podľa Článku 1 odsek 1 písm. b./ Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.
29. Podľa Článku 1 odsek 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä:
a) opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom;
b) opatrovníctva, poručníctva alebo podobných inštitútov;
c) určenia a úloh osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa alebo jeho majetok, ktoré dieťa zastupujú alebo mu pomáhajú;
d) umiestnenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do zariadenia starostlivosti o dieťa;
e) opatrení na ochranu dieťaťa týkajúcich sa správy, udržovania alebo nakladania s majetkom dieťaťa.
30. Podľa Článku 8 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
31. Podľa Článku 8 odsek 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.
32. Podľa Článku 12 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, Súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak:
a) aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a
b) manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
33. Podľa Článku 12 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, právomoc založená podľa odseku 1 zanikne, akonáhle:
a) rozsudok o návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva sa stal právoplatným;
b) v prípade, že k dátumu uvedenému v písm. a) sa konanie o rodičovských právach a povinnostiach neskončilo, rozsudok v tomto konaní sa stáva právoplatným;
c) konania uvedené v písm. a) a b) sa skončili z iného dôvodu.
34. Podľa Článku 12 ods. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, súdy členského štátu majú takisto právomoc v otázkach rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v odseku 1, ak:
a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu; a b) všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
35. Podľa Článku 3 písm. d/ Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti / ďalej len ako „Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009“/, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
36. Pokiaľ ide o právomoc tunajšieho súdu rozhodovať vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorá súvisí s rozvodom vo vzťahu k mal. W., t.j. dieťaťu účastníkov tohto konania, súd dospel k názoru, že aj táto právomoc je daná. V čase podania návrhu na rozvod mal maloletý podľa názoru súdu tzv. obvyklý pobyt ešte na území Slovenska.
37. Podľa Rozsudku Európskeho súdneho dvora č. C-523/07 z 2. apríla 2009 miestu tzv. obvyklého pobytu dieťaťa zodpovedá také miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu (Európske únie) a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu.
38. V prípade maloletého W. v čase podania návrhu na rozvod ešte neboli naplnené predpoklady, ktoré by zadefinovali tzv. miesto jeho obvyklého pobytu na Rakúsko. Maloletý sa narodil na Slovensku a je teda občanom Slovenskej republiky. Je síce pravdou, že navrhovateľka maloletému vybavila trvalý pobyt na adrese D. XX/X, I. počnúc od 18.05.2017, avšak aj z jej samotnej účastníckej výpovede, ako aj obsahu jej návrhu vyplynulo, že maloletý v tom čase si ešte naďalej plnil povinnú školskú dochádzku na území Slovenska a prebýval v domácnosti jej rodičov. Do školy v Rakúsku nastúpil až od 04.09.2017, teda po podaní návrhu na rozvod manželstva účastníkov. Za takejto situácie teda nebolo možné konštatovať, že v čase podania návrhu vo veci samej došlo u maloletého už k zmene tzv. miesta jeho obvyklého pobytu.
39. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
40. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
41. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
42. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
43. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
44. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
45. Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine, na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
46. Podľa § 93 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP, konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.
47. Podľa § 94 CMP, účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.
48. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne rozvrátené a, že neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií a preto je potrebné ich manželstvo rozviesť.
49. Navrhovateľka za príčiny rozvratu ich manželstva považuje hlavne na nezhody z r. 2011, kedy došlo k neúnosnej kontrole jej osoby zo strany manžela, ktoré vyústilo do jej psychických potiaži a tiež agresivita zo strany manžela voči jej osobe, ktorá na to nadväzovala. Manžel sa k návrhu nevyjadril a jeho pobyt nie je známy.
50. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Pritom jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Pokiaľ sa žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje, je možné manželstvo rozviesť. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov (toto zavinenie môže mať vplyv napríklad na rozhodnutie súdu v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne pri náhrade trov konania v konaní o rozvod manželstva). Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.
51. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov žiadnu z uvedených funkcii už v súčasnosti neplní.
52. Pokiaľ ide o výchovnú funkciu manželstva, tá by mala spočívať v spoločnej výchove detí, ktoré by prípadne s nimi žili v spoločnej domácnosti. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že túto funkciu uvedené manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní, keďže obaja účastníci nežijú v spoločnej domácnosti natrvalo najneskôr od roku 2015, kedy sa navrhovateľka rozhodla žiť v Rakúsku, kde i aj zabezpečila bývanie a od 04.02.2016 má už aj vedený trvalý pobyt. Maloletý syn W. prebýva s navrhovateľkou v jej domácnosti od septembra 2017 nepretržite, takže je zrejmé, že sa manžel navrhovateľky nepodieľa na jeho spoločnej výchove. Takýto stav fungovania domácnosti sa rozhodne nedá považovať za stav spoločného vedenia domácnosti.
53. Pokiaľ ide o spoločenskú funkciu manželstva, tá sa prejavuje tým, že manželia ako rodina by mali žiť spolu a mali byť mať (prejavovať) vôľu tvoriť jeden celok a tráviť spoločne čas. Obaja manželia tak ako už bolo vyššie uvedené najneskôr od roku 2015 nežijú spolu a samotná navrhovateľka v súčasnosti má už nový partnerský vzťah a výslovne deklaruje, že sa chce dať rozviesť, a teda aj týmto bolo preukázané, že aj túto funkciu ich manželstvo v súčasnej dobe neplní.
54. Nepotvrdilo sa ani to, žeby uvedené manželstvo účastníkov plnilo naďalej aj svoju biologickú funkciu, ktorá sa prejavuje v ich intímnom spolunažívaní.
55. Rovnako je preukázané, že manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní ani hospodársku funkciu, ktorá sa inak prejavuje vo forme spoločného hospodárenia, kam patrí prispievanie na úhradu potrieb rodiny podľa možnosti, schopností a majetkových pomerov toho-ktorého z manželov. Z dôkazov, ktoré boli vykonané, je preukázané, že celkové náklady domácnosti, ktorú toho času obýva navrhovateľka spolu s dieťaťom znáša výlučne ona sama so svojim terajším partnerom, pričom jej manžel sa na ich úhradách nepodieľa.
56. Za týchto okolnosti preto súd konštatuje, že vážnosť dôvodov rozvratu, vzhľadom na absenciu vyššie uvedených základných funkcii manželstva vo vzťahu účastníkov tohto konania, je daná.
57. Pokiaľ ide o trvalosť rozvratu, táto je dostatočne daná vtedy, ak už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Z uvedeného nepriamo vyplýva, že manželské spolužitie už muselo byť zrušené. Preukázanie tejto skutočnosti súvisí s otázkou vážnosti rozvratu, v rámci ktorej sa skúma, či rodina ešte plní svoje funkcie. Na posúdenie existencie trvalosti rozvratu manželstva môže čiastočne napomôcť skutočnosť, ak manželia už nežijú v spoločnej domácnosti, hoci predtým v nej spolu žili. Ak manželia stále ešte zdieľajú spoločnú domácnosť, potom sa určenie trvalosti rozvratu odvíja skôr od zistenia podmienok, v akých v tejto domácnosti žijú (či si pomáhajú - napr. žena stále varí a perie aj pre manžela, alebo on ju vozí autom, či sa ekonomicky spolupodieľajú na bývaní a chode rodiny a pod.). Ak už žiadnu z týchto funkcií neplnia a tento stav trvá dostatočne dlhý čas , pričom absentuje vôľa obnoviť spolužitie, potom takisto je možné považovať rozvrat za trvalý.
58. V tomto konaní bolo preukázané, že sa navrhovateľka výslovne sa vyjadrila, že nechce ďalej zotrvať v tomto manželskom zväzku. navyše toho času už má nový partnerský vzťah. Za takejto situácie teda nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, ktoré by napĺňalo svoj základný účel a síce vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo akým rodina založená manželstvom nepochybne má byť. Je teda zrejmé, že aj ďalší z predpokladov a teda trvalosť rozvratu vzťahu medzi účastníkmi tohto konania je daná.
59. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
60. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
61. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
62. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
63. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
64. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
65. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
66. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
67. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
68. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
69. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
70. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
71. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
72. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
73. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa, podľa opatrenia MPSVaR SR č. 173/2017 Z.z. počnúc od 1.7.2017 suma alebo úhrn súm 91,06 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a podľa opatrenia MPSVaR SR č. 196/2018 Z.z. počnúc od 1.7.2018 suma alebo úhrn súm 93,61 EUR mesačne.
74. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa do 30.06.2017 predstavovala čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa, počnúc od 1.7.2017 predstavuje čiastku 27,32 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa a počnúc od 1.7.2018 predstavuje čiastku 28,08 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
75. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
76. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
77. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
78. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, c) výžive maloletého, d) styku s maloletým.
79. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
80. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
81. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
82. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
83. Pokiaľ šlo o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu súd vychádzal z vykonaného dokazovania, podľa ktorého maloletý syn Vratko v súčasnej dobe sa nachádza u navrhovateľky - matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a v mieste jej terajšieho bydliska v Rakúsku absolvuje aj povinnú školskú dochádzku. Súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletého toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. manžel navrhovateľky
- teda otec maloletého je toho času na neznámom mieste. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že navrhovateľka sa o maloletého riadne stará, vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, preto súd maloletého W. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
84. V otázke určenia výživného zo strany povinného rodiča na maloletého syna, t.j. v tomto prípade otca, teda manžela navrhovateľky, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom, ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
85. V otázke určenia výživného zo strany povinného rodiča na maloletého syna, t.j. v tomto prípade otca, teda manžela navrhovateľky, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
86. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
87. Otec maloletého je od 24.03.2014 vedený ako zamestnanec zamestnávateľa - obchodnej spoločnosti V. U. V..R..J.., A. XXX, XXX XX W., pričom podľa potvrdenia uvedeného zamestnávateľa za obdobie január až september 2018 vrátane mu bola vyplatená čistá mzda v celkovej výške 3.705,67 EUR, čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 411,74 EUR. Zároveň podľa jeho daňového priznania za rok 2017 jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavoval sumu cca 667,72 EUR mesačne (t.j. 10.363,82 EUR
- 1.363,78 EUR -987,37 EUR / 12 mesiacov). Iné príjmy a majetkové hodnoty, vzhľadom na neznámy pobyt menovaného, sa nezistili. Nebolo zistené, že by otec okrem mal. W. mal mať ešte inú vyživovaciu povinnosť.
88. Výdavky na jeho domácnosť súd nie sú známe, keďže sa ho nepodarilo zastihnúť, preto pri určení výživného súd bral do úvahy celý jeho čistý mesačný príjem, ako určujúci základe pre určenie výšky výživného. V tomto smere súd len poznamenáva, že otec maloletého musel mať vedomosť o tomto prebiehajúcom konaní, nakoľko súd niekoľkokrát kontaktoval jeho terajšieho zamestnávateľa a je teda predpoklad, že ho tento musel informovať o takomto prebiehajúcom konaní. Pokiaľ otec maloletého v tomto smere sa bližšie neinformoval o tomto konaní a nepodal súdu na seba žiaden kontakt , súd nevidí dôvod, aby toto konanie neúmerne predlžoval a ďalej zisťoval pomery otca, ktoré tento súdu sám neoznámil.
89. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného.
90. Súd je toho názoru, že príjmové pomery otca sú vzhľadom na vyššie prezentované skutočnosti také, že tento je aj vzhľadom na jeho daňové priznanie za rok 2017 schopný dosahovať čistý priemerný mesačný príjem vo výške cca 670,- EUR.
91. Podlžnosti otca maloletého, ktoré vyplynuli zo správy jeho zamestnávateľa v súvislosti nakoľko výživné na maloleté dieťa má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami povinného rodičia pokiaľ tieto nie sú nevyhnutné na zabezpečenie jeho základných životných potrieb, čo otec súdu ohľadom splácania týchto jeho podlžnosti nepreukázal.
92. Pokiaľ ide o nákladové položky na dieťa, k tomu je potrebné uviesť, že mesačné vyčíslenie takýchto nákladov má predstavovať vyčíslenie všetkých jeho pravidelných a nepravidelných potrieb tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto náklady bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením dochádzky do materskej školy, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, a nie v neposlednom rade aj výdavky súvisiace so zdravotným stavom dieťaťa. Pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa.
93. Súd tiež konštatuje, že rodič, ktorý je platobným miestom pre výživné musí zabezpečiť, že v čase, keď nastane aktuálna potreba takýto náklad uplatniť, bude mať dostatok prostriedkov na jeho úhradu nakumulovaných z pravidelných mesačných príspevkov druhého rodiča. To znamená, že aj prípadný zvýšený jednorazový výdavok matky na nákup oblečenia, nepravidelnú úhradu liekov či cestovného k lekárovi pre dieťa nemôže byť argumentom na neúmerné výživné, pretože takáto položka má byť správne rozrátaná na dlhšie obdobie, spravidla jedného roka. Na druhej stráne súd nemôže tieto výdavky odignorovať, ale na ne prihliadal z hľadiska ich prípadného rozrátania na príslušné mesiace.
94. Z prezentovaných nákladov na maloletého W. vyplynulo, že tieto pokiaľ ide len o náklady na školu, ktorú toho času navštevuje, tieto predstavujú sumu cca 286,- EUR mesačne (poplatok za družinu 246,26 Eur mesačne + cestovné do školy v sume 40,- Eur mesačne). Medzi ďalšie nevyhnutné výdavky, na ktoré je u maloletého dieťaťa potrebné prihliadať s výdavky na domácnosť, ktorú obýva, ktoré treba prerátať na jednotlivých členov uvedenej domácnosti, náklady na stravu maloletého, nepravidelné výdavky do školy a ďalej sú to náklady na oblečenie, obuv.
95. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletej, jej vek, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletý je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletému takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, berúc však do úvahy, však príjem otca, ktorý je schopný podľa obstaraný dokladov dosahovať a tiež skutočnosť, že tento toho času nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, súd ustálil výšku výživného zo strany otca na maloletého W. na sumu 230,- Eur mesačne.
96. Pokiaľ ide o úpravu styku manžela navrhovateľky, t.j. otca s maloletým synom, súd tento neupravil, vzhľadom na to, že pobyt otca maloletého nie je známy, nebolo preukázané, že sa o maloletého zaujíma, toho nenavštevuje a ani nijako sa s ním nekontaktuje.
97. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
98. Podľa § 57 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
99. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
100. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
101. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko súd nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.