Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-158-2013.pdf
PDF · 106.62 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/158/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou: F.. X. Z., W. Q. W. Ž.: U. C., S.. XX.XX.XXXX, M. Q., S. H. XXXX/XX, Q. C.: L.N. Z. F.. X. X., V..R..J.., Š. XXX, XXX XX W. V., Q. Ž.: X/ C. C., S.. XX.XX.XXXX, M. Q., S. H. XXXX/XX, X/ X. M., S.. XX.XX.XXXX, M. V. XXX, Q. C.: X. &. Q. V..R..J.., X. S.. X, XXX XX Ž., o neplatnosť darovacej zmluvy a vrátenie daru s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaní v 1/ a 2/ rade majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na tunajší súd žalobu dňa 8.7.2013 o neplatnosť darovacej zmluvy a vrátenie daru. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že žalovaná v 2/ rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a to rodinného domu V. Č. XXXX S. Q. Z. Č.. XXXX/X a Q. Z. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 539 m2, všetko zapísané S. H. Č.. XXX Z. W., J. Q.. V časti G. H. Č.. XXX je zapísané vecné bremeno podľa W. XXX/XX v prospech žalobcu. Žalovaná v 2/ rade nadobudla vyššie uvedené nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 14.11.2012 pod W. XXXX/XX. Tieto nehnuteľnosti nadobudla žalovaná v 2/ rade od svojej dcéry žalovanej v 1/ rade.
2. Predtým nadobudla žalovaná v 1/ rade tieto nehnuteľnosti od svojho otca - žalobcu na základe darovacej zmluvy zo dňa 23.12.1994 pod V 517/1995. Účelom darovania medzi žalobcom a žalovanou v 1/ rade bolo jej zabezpečenie do budúcna. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že darovanie nehnuteľnosti medzi žalovanou v 1/ rade ako darujúcou a žalovanou v 2/ rade ako obdarovanou bolo účelové a to z týchto dôvodov:
3. Žalobca zistil, že dom, ktorý daroval svojej dcére - žalovanej v 1/ rade na základe darovacej zmluvy zo dňa 18.1.1995 previedla na svoju matku - žalovanú v 2/ rade. Darovanie bolo zrealizované potom, čo začalo trestné stíhanie voči žalobcovi, ktoré iniciovala práve žalovaná v 1/ rade. Zrejme z obavy, aby žalobca - otec žalovanej v 1/ rade nepožiadal o vrátenie tohto daru, žalovaná v 1/ rade previedla účelovo vyššie uvedené nehnuteľnosti na svoju matku - žalovanú v 2/ rade. Účelom darovania bola nielen obava z toho, že žalobca požiada žalovanú v 1/ rade o vrátenie daru, ale aj snaha žalovaných prostredníctvom prevodu nehnuteľnosti na ďalšiu osobu obísť vecné bremeno zriadené v prospech žalobcu. Konanie žalovaných považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi a z tohto dôvodu považuje darovaciu zmluvu za neplatný právny úkon a preto navrhuje, aby súd vyslovil, že darovacia zmluva je neplatná. Zo strany žalovanej v 1/ rade došlo k porušeniu dobrých mravov a to tým, že žalovaná v 1/ rade o žalobcu nejaví záujem. Zároveň žalobca vo svojej žalobe žiadal, že v prípade, ak by súd dospel k záveru, že darovacia zmluva medzi žalovanou v 1/ rade a žalovanou v 2/ rade je platná, tak žiada o finančnú náhradu vo výške 75 000,- eur, keďže táto suma predstavuje trhovú cenu, za ktorú sa predávajú obdobné nehnuteľnosti v Z. W..
4. Právny zástupca žalobcu uviedol, že sú tu dôvody, pre ktoré je možné požadovať vrátenie daru. Tento právny úkon urobil žalobca riadne a tento opakovane sa pokúsil doručiť žalovanej v 1/ rade výzvy a v danom prípade bola splnená fikcia doručenia výzvy na vrátenie daru. Právny zástupca žalobcu zároveň uviedol, že má zato, že ide o neplatný právny úkon jednak z dôvodov, ktoré sú uvedené v žalobe a jednak z dôvodu, že žalovaná v 1/ rade bola nespôsobilá k takémuto právnemu úkonu, keďže v čase právneho úkonu bola závislá na omamných psychotropných látkach a alkohole a teda nebola osobou, ktorá konala vlastnou vôľou a rozhodla sa na základe vlastnej vôle. Táto schopnosť bola podstatne znížená v dôsledku vysokého stupňa závislosti na omamných a psychotropných látkach a alkohole.
5. Žalobca na pojednávaní dňa 5.6.2018 uviedol, že asi pred štyrmi rokmi v máji sa dcéra nasťahovala k žalobcovi. Bývala s ním v spoločnej domácnosti, aj doteraz, kedy ako. Dcéra má priateľa, ktorý býva na Z., takže býva aj u neho, aj u žalobcu. Žalobca vedel, že má problémy s alkoholom a zistil to až vtedy, keď sa mu priznala a to spätne pred dvomi rokmi a to tak, že bola na liečení. Žalobca uviedol, že dcéra nepotrebuje jeho súhlas, ale bez jeho súhlasu si dovolila urobiť to, že darovala nehnuteľnosť matke a nasťahovala sa naspäť do Popradu k žalobcovi. Dcéra sa nasťahovala k žalobcovi až po darovaní a vedela o tom. Dcéra nemohla naspäť požiadať o vrátenie domu, nakoľko má finančné problémy, aj tak by jej ten dom zobrali v exekúcii. Dcéra má pôžičky od Q. a nebankových spoločností spolu s priateľom. Žalobca je ochotný zaplatiť nebankovkám dlh za dcéru a pred notárom je ochotný urobiť darovaciu zmluvu, že sa zbaví všetkých finančných problémov, ale nie je ochotný zaplatiť bývalej manželke 60 000,- eur, lebo je to nemorálne, nakoľko na tom dome nič nerobila a z ich spoločného podnikania zostali dlhy, ktoré musel riešiť sám.
6. Právny zástupca žalovaných v 1/ a 2/ rade vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaná v 1/ rade previedla predmetnú nehnuteľnosť darovacou zmluvou na žalovanú v 2/ rade. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej v 2/ rade bol povolený Katastrom nehnuteľností dňa 14.11.2012 pod č. W. XXXX/ XX, teda žalovaná v 2/ rade sa stala vlastníčkou nehnuteľnosti tento deň. Žalovaná v 1/ rade previedla predmetnú nehnuteľnosť v rámci svojho dispozičného práva v zmysle ust. § 123 Občianskeho zákonníka na žalovanú v 2/ rade. Žalobca predsa musel vedieť a predpokladať, že žalovaná v 1/ rade bude môcť disponovať s predmetnou nehnuteľnosťou v rámci svojho dispozičného práva v zmysle ust. § 123 Občianskeho zákonníka. Právny zástupca uviedol, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie tohto žalobného návrhu, nakoľko nie je účastníkom právneho úkonu darovacej zmluvy medzi žalovanou v 1/ rade a žalovanou v 2/ rade. Žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 137 písm. c) Csp. Jednostranný právny úkon, výzva na vrátenie daru, v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka nebol vykonaný v lehote do 14.11.2012, teda do doby, keď žalovaná v 1/ rade previedla predmetnú nehnuteľnosť na žalovanú v 2/ rade. Teda bez nastania hmotnoprávnych účinkov v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka. Poukazuje na tvrdenie, že žalovaná v 1/ rade iniciovala voči žalobcovi trestné stíhanie a uviedol, že tieto tvrdenia sú nepravdivé, nakoľko žalovaná v 1/ rade nemohla iniciovať toto trestné stíhanie, nakoľko uznesenie o vznesení obvinenia bolo vznesené už 15.3.2013 a žalovaná v 1/ rade sa dozvedela o tom, že ju mal žalobca pripraviť sfalšovaním jej podpisu, teda podvodom o viac ako 48 000,- eur až keď bola vypočutá ako svedok - poškodený dňa 20.9.2013. Žalovaná v 1/ rade podaním zo dňa 2.9.2014 v súlade s ust. § 212 ods. 2 Trestného poriadku v plnom rozsahu vzala súhlas s trestným stíhaním žalovaného ako obžalovaného v trestnej veci podvodu, ktorá sa vedie pod č. k. 2T/25/2014, ktorého sa mal žalobca dopustiť voči žalovanej v 1/ rade späť a späť vzala aj uplatnenie si náhrady škody vo výške viac ako 48 000,- eur.
7. Na pojednávaní dňa 19.9.2017 žalovaná v 1/ rade uviedla, že do pätnástich rokov žila v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorí sa potom rozišli, o darovaní nehnuteľnosti svojej matke sa rozhodla sama a v tomto období žila s matkou v Žiline. Žalovaná v 1/ rade uviedla, že po rozvode rodičov sa stretávala s otcom, žije s priateľom v Poprade, o tejto záležitosti sa rozprávala s otcom, ale on trval na tom, aby dom vrátila jemu.
Žalovaná v 2/ rade uviedla na pojednávaní dňa 19.9.2017, že dcéra žila s ňou v Žiline do osemnástich rokov, po osemnástom roku sa presťahovala k svojmu otcovi, pol roka žije u priateľa a predtým žila v rodinnom dome s otcom.
8. Súd vykonal dokazovanie na základe listinných dôkazov a to: výpis z H. Č.. XXX, výzvy na vrátenie daru, ponuka na využitie predkupného práva, darovacia zmluva, rozsudok - schválenie právneho úkonu, uznesenie OR PZ, odbor Kriminálnej polície zo dňa 15.3.2013, rozhodnutie Správy katastra Poprad zo dňa 14.11.2012, darovacia zmluva zo dňa 6.8.2012, rozhodnutie o zrušení záložného práva, zistil nasledovný skutkový stav:
9. Žalobca darovacou zmluvou dňa 23.12.1994 daroval nehnuteľnosť žalovanej v 1/ rade a to dom súpisné číslo XXXX stojaceho na Q. Č.. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 542 m2 a zapísané na H. Č.. XXX Z. W. a to za účelom zabezpečenia obdarovanej týmto majetkom do budúcna. Zároveň na vyššie uvedené nehnuteľnosti viazne vecné bremeno a to právo doživotného bývania v prospech O. X. a právo doživotného bývania pre žalobcu a jeho manželku. Právne účinky vkladu nastali dňa 3.5.1995. Okresný súd v Poprade rozsudkom NC552/95 schválil právny úkon pre maloletú C. C., S.. X.X.XXXX a to prijatie daru darovacou zmluvou a to nehnuteľnosť rodinný dom Č.. XXXX na Q. Č.. XXXX/X C. Q. J. W. XXX X.X zapísané na H. Č.. XXX Z. W. v celosti, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.4.1995.
Dňa 6.8.2012 C. C., S.. X.X.XXXX L. X. X., S.. XX.X.XXXX uzatvorili darovaciu zmluvu na pozemok a dom, kde predmetom darovania je dom V. Č. XXXX stojaceho na Q. Č.. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 539 m2 zapísaný na H. Č.. XXX Z. W.. Zároveň podľa darovacej zmluvy zostáva právo doživotného bývania v prospech U.Š. C., žalobcu. Vklad do Katastra nehnuteľnosti bol povolený dňa 14.11.2012. Žalobca vyzval žalovanú v 1/ rade listom zo dňa 21.1.2013 o vrátenie daru, ktorá výzvu neprevzala a zásielka bola žalobcovi vrátená ako adresát neznámy. Vo výzve žalobca žiada o vrátenie daru z dôvodu, že žalobcu nenavštevuje, nekomunikuje s ním a že iniciovala trestné konanie voči nemu. A z tohto dôvodu žiada o vrátenie daru a to rodinný dom V. Č. XXXX L. Q. Q. Č.. XXXX/X, ktorý daroval žalovanej v 1/ rade v roku 1995.
10. Súd poukazuje na skutočnosť, že pri prevode predmetných nehnuteľností formou darovania medzi žalovanou v 1/ rade a žalovanou v 2/ rade zo dňa 14.11.2012 nedošlo k výkonu práva, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi, tak ako to predpokladá ust. § 3 ods. 1, respektíve ust. § 39 Občianskeho zákonníka, čo by bolo dôvodom na strane žalobcu na uplatnenie práva na vrátenie daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka. Žalovaná v 1/ rade nadobudla do svojho vlastníctva predmetné nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy dňa 23.12.1994 a scudzila ich na základe darovacej zmluvy zo dňa 14.11.2012, teda po osemnástich rokoch po obdarovaní. Súd má zato, že žalobca nemôže nútiť žalovanú v 1/ rade mať predmetné nehnuteľnosti v držbe, užívať ich a nakladať s nimi, aj takmer po osemnástich rokoch od obdarovania žalovanej v 1/ rade, respektíve rozhodovať, ovplyvňovať a podmieňovať spôsob, ako bude žalovaná v 1/ rade disponovať so svojím vlastníckym právom. Súd sa nestotožňuje s vyjadrením žalobcu, že účelom uzatvorenia darovacej zmluvy medzi žalovanou v 1/ rade a žalovanou v 2/ rade bolo pripraviť ho o bývanie. Súd poukazuje na skutočnosť, že aj naďalej je na H. Č.. XXX Z. W. zapísané vecné bremeno v prospech žalobcu ako právo doživotného bývania. Súd má zato, že v čase uzatvárania darovacej zmluvy medzi žalovanou v 1/ rade a žalovanou v 2/ rade sa nevyskytli žiadne skutočnosti, ktoré by ju robili neplatnou z dôvodu, že by odporovali zákonu, obchádzali ho a priečili sa dobrých mravov. Žalobca nepreukázal žiadnymi dôkazmi skutočnosť, že žalovaná v 1/ rade sa k nemu nevhodne správala a že sa o neho nezaujímala, nakoľko žili v spoločnej domácnosti a súd má zato, že jediným dôvodom na vrátenie daru je skutočnosť, že žalovaná v 1/ rade darovala nehnuteľnosť žalovanej v 2/ rade a to matke.
11. V zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu, je veľký nevďak zo strany obdarovaného prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušovania dobrých mravov. Takýmto porušením dobrých mravov je napríklad fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci. Súd z výsluchu účastníkov konania nemal preukázané, že by zo strany žalovanej dochádzalo k hrubému porušovaniu dobrých mravov, tak ako to ustanovuje § 630 Občianskeho zákonníka. Žalobca opiera svoj návrh o dôvod vrátenia daru tým, že listom zo dňa 21.1.2013 vyzval na vrátenie daru, kde uviedol, že sa o neho nezaujíma, nenavštevuje ho, nekomunikuje s ním a že proti nemu iniciovala trestné konanie. Z výsluchu žalobcu a žalovanej súd nemal preukázané, že došlo k hrubému porušovaniu dobrých mravov, nakoľko sám žalobca na pojednávaní uviedol, že žili v spoločnej domácnosti, spolu komunikovali a súd má zato, že jediným dôvodom a to aj sám žalobca potvrdil je to, že žalovaná v 1/ rade darovala nehnuteľnosť matke a s tým sa žalobca nestotožňuje. Ale podľa súdu nie sú to dôvody nato, aby boli splnené podmienky § 630 Občianskeho zákonníka.
K zániku darovacieho vzťahu podľa citovaného ust. §630 Občiankeho zákonníka dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočností: a) hrubého porušenia dobrých mravov, správania sa obdarovaného voči darcovi alebo členovi jeho rodiny b) jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému
Dobré mravy patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálnych, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. K zániku darovacieho vzťahu podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi alebo členom jeho rodiny. Ak darca uplatní toto právo, právny vzťah z darovania zanikne okamihom, keď dôjde prejav jeho vôle obdarovanému. Týmto okamihom vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi. V prípade zániku darovania jednostranným právnym úkonom darcu, obdarovaný je povinný vrátiť darcovi všetko, čo od neho na základe darovacej zmluvy prijal. Povinnosť obdarovaného vrátiť predmet darovacej zmluvy nie je závislá na tom, či darca uplatnil na súde právo na vrátenie daru. Ak darca sa chce domáhať vrátenia daru, musí najprv dar odvolať. Odvolanie daru - vrátenie daru je jednostranný právny úkon. Súd mal preukázané, že žalobca vyzval žalovanú v 1/ rade listom zo dňa 21.1.2013 o vrátenie daru. Avšak žalovaná v 1/ rade v čase keď žalobca list písal, už nebola vlastníčkou nehnuteľnosti, nakoľko dňa 14.11.2012 bola vlastníčkou nehnuteľnosti žalovaná v 2/ rade. Tzn. v čase doručenia výzvy, tak ako to ustanovuje § 630 Občianskeho zákonníka, nebola vlastníčkou nehnuteľnosti a preto úkon, ktorý žalobca adresoval žalobkyni nenadobudol hmotnoprávne účinky, nakoľko až po prevode nehnuteľnosti žalobca vyzval žalovanú v 1/ rade na vrátenie daru. A preto súd má zato, že žalobca v uvedenom spore nie je aktívne legitimovaný. Žalobca nie je účastníkom právneho úkonu, ktorého neplatnosti sa domáha. V predmetnej žalobe absentuje právne uspokojivé a akceptovateľné preukázanie naliehavého právneho záujmu u žalobcu na určenie neplatnosti darovacej zmluvy medzi žalovanou v 1/ rade a žalovanou v 2/ rade. Navrhovaný petit rozsudku podľa názoru súdu nesúvisí s právnym záujmom žalobcu. Súd nemal preukázané zo strany žalobcu, že žalovaná v 1/ rade porušuje dobré mravy. Žalobca odvodzuje nevhodné správanie sa žalovanej v 1/ rade od trestného stíhania žalobcu, ktoré mala žalovaná v 1/ rade iniciovať. Konanie je vedené na Okresnom súde v Poprade sp. zn. 2T/25/2014. Žalovaná uviedla, že trestné stíhanie neiniciovala a že trestné stíhanie inicioval pán M. E. a žalovaná v 1/ rade v uvedenom konaní vystupuje ako poškodená a o trestnom konaní sa dozvedela až predvolaním orgánov činných v trestnom konaní a to dňa 20.9.2013. Žalovaná v 1/ rade zobrala späť svoj nárok na náhradu škody a to v zmysle ust. § 212 ods. 2 Trestného poriadku. Tzn. že dôvody, ktoré uvádza žalobca, že žalovaná v 1/ rade iniciovala trestné stíhanie voči žalobcovi, nie sú pravdivé, nakoľko mal súd preukázané, že žalovaná v 1/ rade bola vypočutá ako svedok - poškodená a to dňa 20.9.2013 a nie je pravdou, že iniciovala trestné stíhanie a súd mal ďalej preukázané, že podaním zo dňa 2.9.2014 zobrala žalovaná späť svoj súhlas s trestným stíhaním žalobcu a neuplatňuje si nárok na náhradu škody. Súd návrh žalobcu zamietol ako nedôvodný, nakoľko zo strany žalobcu nebolo preukázané, že zo strany žalovanej v 1/ rade došlo k porušeniu dobrých mravov, nekonkretizoval o akú skutočnosť sa jedná, opiera sa o skutočnosť výlučne tú, že iniciovala trestné konanie, čo nie je pravdou, čo mal preukázané súd z trestného spisu. Žalobca nepreukázal, že uvedený právny úkon považuje za absolútne neplatný a to z dôvodu, že žalovaná v 1/ rade mala byť v čase prevodu vlastníckeho práva na žalovanú v 2/ rade závislá na alkohole a omamných látkach. Súd poukazuje na to, že strana sporu má povinnosť predložiť skutkové tvrdenia pravdivo a úplne. Žalobca na pojednávaní dňa 5.6.2018 uviedol, že túto vedomosť má dva roky. Porušenie povinnosti tvrdiť pravdivo a úplne má za následok zamietanie žaloby. Súd má zato, že v čase uzatvárania darovacej zmluvy medzi žalovanou v 1/ rade a žalovanou v 2/ rade neboli žiadne skutočnosti, ktoré by poukazovali nato, že uvedená zmluva je neplatná, že svojím obsahom alebo účelom odporovala zákonu alebo ho obchádzala, alebo sa inak priečila dobrým mravom. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že žalovaná v 1/ a 2/ rade zosnovali plán ako spoločne pripraviť žalobcu o bývanie. Žalobca má zriadené vecné bremeno, ktoré v zmysle ust. § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka prechádza s vlastníctvom na nadobúdateľa. Súd má zato, že žalobca v súvislosti so žalobou o určenie neplatnosti zmluvy, ktorý uplatňuje žalobca vo svojom návrhu, nepreukázal naliehavý právny záujem, tak ako to ustanovuje zákon.
12. V zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka sa darovacia zmluva platným odvolaním daru táto neruší od začiatku, keďže nejde o zrušenie v zmysle § 48 ods. 2, t. j. až od okamihu, kedy bol prejav vôle darcu doručený do sféry vplyvu obdarovaného. Voči žalovanej v 1/ rade nenastali hmotnoprávne účinky a žalobca neuniesol dôkazné bremeno, preukázania naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy medzi žalovanou v 1/ rade a žalovanou v 2/ rade. Žalobca nedoručil jednostranné hmotnoprávne úkony do vedomostnej a dispozičnej sféry žalovanej v 1/ rade pred scudzením predmetných nehnuteľností na žalovanú v 2/ rade tak ako to predpokladá ust. § 630 Občianskeho zákonníka nie je aktívne legitimovaný na podaní tejto žaloby.
13. Súd žalobu zamietol v celom rozsahu z dôvodov vyššie uvedených.
14. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
15. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
16. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
17. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania.
18. Podľa § 215 ods. 1,2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi, predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.
19. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy.
20. V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.
21. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.
22. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04). Žalobca svoj nárok síce uplatnil, avšak vo výške, ktorú nemožno preskúmať. Bez podrobnej špecifikácie je nárok žalobcu nepreukázaný a nepreskúmateľný.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu - v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti konania vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.