Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_23C-51-2017.pdf
PDF · 85.98 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/51/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu S. G., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. M.. O. XXX/XX, XXX XX Ž. J. E., štátny občan SR, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Vladimírom Rybovičom, advokátom so sídlom Nám. Š. Moysesa 4, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Y. E., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. Y. Č..XX, XXX XX X. - Y., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 2.250,-Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.250,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.250,-Eur od 26.04.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.12.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.250,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo žalovanej sumy od 26.04.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému na základe ústnej dohody poskytol osobne v hotovosti dňa 01.03.2016 bezúročnú pôžičku vo výške 2.250,-Eur na kúpu staršieho vysokozdvižného vozíka, ktorý mal žalovaný opraviť a následne so ziskom predať. Požičanú sumu mal žalovaný vrátiť do 14 dní spolu s polovicou sumy z predaja nad zaplatenú kúpnu cenu. Termín vrátenia požičanej sumy žalobca a žalovaný dohodou ústne predĺžili do 25.04.2017. Žalovaný ani napriek opakovaným telefonickým a osobným výzvam požičanú sumu nevrátil, preto podal žalobca dňa 16.08.2017 na žalovaného trestné oznámenie.
2. Dňa 01.03.2018 súd vydal platobný rozkaz č.k.23C/51/2017-16, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto ho súd uznesením č.k. 23C/51/2017-28 zo dňa 28.06.2018 podľa § 266 ods. 3 zákona č.160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), zrušil v plnom rozsahu.
3. Uznesením č.k. 23C/51/2017-30 zo dňa 28.06.2018 súd v súlade s § 167 ods. 2 CSP vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe a poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Spolu s uznesením súd opakovane doručoval žalovanému na adresu žalovaného evidovanú v registri obyvateľov podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP žalobu s prílohami, ktorú sa však žalovanému nepodarilo doručiť, nakoľko žalovaný sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava a skutočný pobyt žalovaného sa súdu ani po opakovaných pokusoch nepodarilo zistiť.
4. Podľa § 116 ods. 2 CSP, ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
5. Nakoľko sa súdu napriek opakovaným pokusom nepodarilo zistiť adresu skutočného pobytu žalovaného, a to ani prostredníctvom polície, súd podľa vyššie citovaného § 116 ods. 2 CSP zverejnil dňa 17.08.2017 oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu, vzhľadom na čo sa žaloba považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
6. Podľa § 116 ods. 3 CSP, ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP.
7. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 16.11.2018, na ktoré sa žalovaný nedostavil. Doručenie predvolania mal súdu žalovaného vykázané fikciou doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP. Keďže dôvody na odročenie pojednávania podľa § 183 CSP splnené neboli, súd podľa § 180 CSP rozhodol o pojednávaní v neprítomnosti žalovaného a podanú žalobu prejednal za účasti žalobcu.
8. Súd vykonal dokazovanie a po oboznámení s obsahom žaloby a predloženými dôkazmi rozhodol na základe skutkových tvrdení žalobcu a listinných dôkazov založených v súdnom spise. Súd zistil tento skutkový a právny stav.
9. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že strany uzavreli dňa 01.03.2016 ústnu dohodu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému v hotovosti sumu 2.250,-Eur. Žalovaný sa zaviazal požičanú sumu vrátiť do 14 dní spolu s polovicou sumy z predaja nad zaplatenú kúpnu cenu. Termín vrátenia požičanej sumy žalobca a žalovaný dohodou ústne predĺžili do 25.04.2017. Žalovaný ani napriek opakovaným telefonickým a osobným výzvam požičanú sumu nevrátil, preto podal žalobca dňa 16.08.2017 na žalovaného trestné oznámenie. Z uznesenia Obvodného oddelenia PZ Žiar nad Hronom ČVS: ORP-522/ZH-ZH-217 zo dňa 30.10.2017 súd zistil, že podané trestné oznámenie bolo odmietnuté, nakoľko pri jeho preverovaní neboli zistené skutočnosti odôvodňujúce záver na začatie trestného stíhania. Z obsahu predmetného uznesenia súd zároveň zistil, že žalovaný bol v súvislosti s preverovaním podaného trestného oznámenia dňa 17.10.2017 vypočutý, pričom vo svojej výpovedi uviedol, že mu žalobca skutočne poskytol sumu 2.250,-Eur na nákup vysokozdvižného vozíka, ktorý po oprave vymenil za drevo (guľatinu), ktorú následne odpredali, ale za nižšiu sumu ako pôvodne predpokladali, preto vznikol medzi nimi rozpor, ako sa peniaze rozdelia. Následne chcel žalovaný žalobcovi dlh uznať, avšak len vo výške 2.250,-Eur s čím žalobca nesúhlasil a trval na uznaní sumy 3.300,-Eur, ktorá mala zahŕňať aj plánovaný výnos z predaja, s čím žalovaný nesúhlasil, a preto k uznaniu dlhu nedošlo.
10. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
11. Podľa § 215 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
12. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
13. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
Podľa § 657 zákona č.40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
14. Právny vzťah medzi stranami sporu založený ústnou dohodou zo dňa 01.03.2016 súd posúdil ako občianskoprávny záväzkový vzťah, na ktorý aplikoval ustanovenia § 657 OZ o pôžičke.
15. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanému je dôvodná v celom rozsahu, preto súd podanej žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy spolu s príslušenstvom.
16. Súd mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 01.03.2016 uzavretá ústna dohoda, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému v hotovosti sumu 2.250,-Eur, čím došlo medzi stranami sporu k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa zaviazal požičanú sumu vrátiť do 14 dní spolu s polovicou sumy z predaja nad zaplatenú kúpnu cenu, pričom pôvodný termín splatnosti pôžičky bol neskôr dohodou strán predĺžený do 25.04.2017. Žalovaný ani napriek opakovaným telefonickým a osobným výzvam požičanú sumu nevrátil. Tieto skutkové tvrdenia žalobcu mal súd preukázané aj z predloženého uznesenia o odmietnutí trestného oznámenia, v ktorom sú uvedené aj tvrdenia žalovaného, ktorý pri preverovaní podaného trestného oznámenia vo svojej výpovedi potvrdil tvrdenia žalobcu o požičaní sumy 2.250,-Eur, ktorú žalobcovi nevrátil. Medzi stranami teda nebolo sporné, že žalovaný požičanú sumu žalobcovi nevrátil, na základe čoho súd dospel k záveru, že žaloba, ktorou sa žalobca domáha vrátenia požičanej sumy bola podaná dôvodne. Súdu nebol v priebehu konania predložený žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by žalovaný uhradil žalobcovi čo i len časť žalovanej sumy, rovnako ako nebolo predložené žiadne tvrdenie ani predložený žiadny dôkaz svedčiaci o tom, že by záväzok žalovaného zanikol prípadne iným spôsobom než splnením. Keďže s vrátením požičanej sumy sa žalovaný dostal do omeškania, priznal súd žalobcovi aj uplatnený nárok na úroky z omeškania.
17. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 1 vládneho nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 26.04.2017 bola 0,00 % ročne. Vzhľadom na uvedené, súd priznal úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne.
18. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie súd uložil žalovanému, aby súdom uloženú povinnosť splnil v lehote 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku.
19. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
22. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).