Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Csp/76/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Silviou Majerníkovou v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpeného Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému: M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. M. F. XXX, o zaplatenie sumy 1.776,60 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 26.06.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.776,60 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.776,60 EUR od 21.05.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzavrel dňa 27.09.2005 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty N. B..K.., na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXXX. Žalovanému bol úver poskytnutý s dohodnutým úrokom 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 995,82 EUR, ktorý sa zaviazal splácať štandardnou mesačnou splátkou vo výške 33,19 EUR. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, a to ani napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 17.05.2018 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.04.2018 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 1.776,60 EUR. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu neuhradil v lehote splatnosti do dňa 20.05.2018, žalobca si uplatnil svoj nárok súdnou cestou.

2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola riadne doručená dňa 22.08.2018, nevyjadril.

3. Súd výzvou zo dňa 29.06.2018 vyzval žalobcu, aby špecifikoval žalovanú sumu do výšky istiny, poplatkov, sankčných a štandardných úrokov, aby predložil čitateľné Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet platné v čase podpísania zmluvy a tiež aby uviedol a preukázal výšku požadovaných poplatkov a úrokov. Predmetná výzva bola právnemu zástupcovi žalobcu riadne doručená dňa 29.06.2018. Žalobca na výzvu súdu reagoval žiadosťou o predĺženie lehoty na vyjadrenie doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.07.2018, avšak ani v súdom predĺženej lehote, sa k súdom požadovaným skutočnostiam nevyjadril.

4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil len žalovaný. Žalobca, ani jeho právny zástupca, ktorému bolo predvolanie doručené dňa 18.09.2018, sa na pojednávanie nedostavili a svoju neúčasť na pojednávaní vopred neospravedlnili. Súd preto postupom podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

5. Žalovaný na nariadenom pojednávaní uviedol, že si je vedomý uzatvorenia predmetnej zmluvy ale z dôvodu, že v tom čase nemal prácu a bol na tom finančne horšie, neuhrádzal splátky tak ako mal.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou žalobcu, žiadosťou o vydanie a používanie PÔŽIČKOVEJ KARTY J., obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných žalobcom v spolupráci so spoločnosťou K. E. E., B..K.., výpisom z Pôžičkovej karty J. za obdobie od 01.09.2005 do 31.12.2008, výpisom z Pôžičkovej karty J. za obdobie od 1.1.2009 do 30.04.2018 a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Z výpisu z kartového účtu žalovaného vyhotoveného dňa 17.05.2018 súd zistil, že ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 995,82 EUR a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 33,19 EUR. Z výpisu za obdobie od 01.09.2005 do 31.12.2008 vyplýva, že debetné transakcie spolu predstavovali sumu 2.298,83 EUR (69.254,55 Sk), z ktorej sumy debetné transakcie realizované žalovaným (napríklad výbery z bankomatov a platby za tovar) predstavovali sumu 1.507,00 EUR (45.400,- Sk) a vo zvyšnom rozsahu išlo o debetné transakcie realizované žalobcom, ktoré boli tvorené rôznymi poplatkami, sankčnými úrokmi a zmluvnými úrokmi, pripisovanými na ťarchu účtu žalovaného. Úhrady žalovaného v tomto období v prospech účtu (kreditné transakcie) spolu predstavovali sumu 1.270,53 EUR (38.276,- Sk). Ďalej z výpisu za obdobie od 1.1.2009 do 30.04.2018 vyplýva, že debetné transakcie spolu predstavovali sumu 3.916,93 EUR, z ktorej sumy debetné transakcie realizované žalovaným (napríklad výbery z bankomatov a platby za tovar) predstavovali sumu 550,00 EUR a vo zvyšnom rozsahu išlo o debetné transakcie realizované žalobcom, ktoré boli tvorené rôznymi poplatkami, sankčnými úrokmi a zmluvnými úrokmi, pripisovanými na ťarchu účtu žalovaného. Úhrady žalovaného v tomto období v prospech účtu (kreditné transakcie) spolu predstavovali sumu 3.168,63 EUR. Spolu tak za obe obdobia žalovaný reálne čerpal finančné prostriedky vo výške 2.057,00 EUR a žalobcovi uhradil sumu 4.439,16 EUR. Výška debetných a kreditných operácií vyplývala takisto so žalovaným nepopretých skutkových tvrdení žalobcu uvedených v jeho žalobe. Lehota splatnosti bola určená v tomto výpise k 20.05.2018.

8. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára : Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase podpisu zmluvy (ďalej len zákon č. 258/2001 Z. z.), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

10. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

11. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

12. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

13. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

14. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z., pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

15. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

16. Podľa § 879j zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“),, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

17. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa odseku 4 písm. a/ uvedeného ustanovenia, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Podľa § 2 ods. 1, písm. a), b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

20. Podľa § 23a ods. 1 a 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny vzťah zo zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 27.09.2005 zmluvu, na základe ktorej žalovanému vydal kreditnú platobnú kartu, prostredníctvom ktorej mohol žalovaný čerpať a vykonávať tak bezhotovostné alebo hotovostné platobné operácie na ťarchu kartového účtu. Predmetnú Zmluvu súd preskúmal aj podľa zákona č. 258/2001 Z. z. a dospel k záveru, že tento zákon sa na ňu vzťahuje, pretože žalobca poskytoval žalovanému dočasne peňažné prostriedky v rámci predmetu svojho podnikania a žalovaný ich nevyužíval na výkon zamestnania, povolania ani podnikania, preto ide o spotrebiteľský úver a zmluvu o spotrebiteľskom úvere a vzťahujú sa na ňu ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. Aplikovateľnosť zákona o spotrebiteľských úveroch nie je vylúčená ani ustanovením § 1 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z. Ďalej sa na uvedenú zmluvu vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko ide o typovú zmluvu podľa § 23a tohto zákona, pretože je zrejmé a z úradnej činnosti súdu známe, že žalobca uzatváral s viacerými spotrebiteľmi zmluvy o vydaní a používaní kreditných platobných kariet, ktoré spotrebitelia podstatným spôsobom nemohli ovplyvniť.

22. Keďže súd uzavrel, že uzatvorená Zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorou bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver, v zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu jej uzatvorenia, platí obmedzenie, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, pričom predmetná zmluva žiadne ustanovenie o úrokoch ani poplatkoch neobsahovala. Pokiaľ v čl. V bode 4 je vyhlásenie klienta, že pred podpisom tejto zmluvy sa oboznámil s obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných N. Ú. C., B..K.. v spolupráci s K., ktoré sú súčasťou tejto zmluvy, s týmito súhlasí a zaväzuje sa ich dodržiavať, súd uvádza, že takéto ustanovenie nie je možné akceptovať ako splnenie povinnosti ustanovenej v § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že priamo v zmluve musí byť uvedené, aká je výška úroku a aká je výška prípadných poplatkov, či iných sankcií.

23. Zmluva je nepochybne vyhotovená vo forme predtlačeného formulára, ktorého ustanovenia žalovaný pred podpisom zmluvy nemohol podstatne ovplyvniť, túto používal žalobca vo viacerých prípadoch, o čom má súd z úradnej činnosti vedomosť, pričom ustanovenia o tom, že sa druhý účastník zmluvy oboznámil z Obchodnými podmienkami (vrátane prípadnej výšky úrokov a poplatkov) pred jej podpisom je len vopred pripravená formulácia žalobcu neodzrkadľujúca skutočný stav. Spôsob, akým má žalobca za splnenú požiadavku § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. tým, že v predtlačenom formulári je uvedené, že sa spotrebiteľ pred podpisom zmluvy oboznámil s Obchodnými podmienkami súd považuje za obchádzajúci zákon a v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko nemožno akceptovať stav, kedy spotrebiteľ podpisuje zmluvu, na ktorej nie je uvedený najzákladnejší údaj spojený s celkovými nákladmi spotrebiteľa pri splácaní úveru a to výška úrokovej sadzby. Tento údaj je pritom pre spotrebiteľa základom pre rozhodnutie, či sa mu úver vzhľadom na výšku úroku oplatí zobrať alebo nie. Súd ďalej zdôrazňuje, že v uzatvorenej Zmluve nie sú uvedené okrem úrokov ani poplatky, preto ich žalobca od žalovaného nemôže žiadať. V prípade pochybností o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Súd ďalej dodáva, že ak zákon vyžaduje, aby úroky a poplatky boli v zmluve, musí ísť o ich uvedenie v písomnej forme, a to konkrétnou výškou poplatkov a úrokov. Za dostačujúce nemožno považovať ani prípadné oboznámenie sa spotrebiteľa s Obchodnými podmienkami pred podpisom zmluvy, ak na nich chýba podpis spotrebiteľa. Ide o tak závažnú súčasť samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nevyhnutnú k tomu, či sa spotrebiteľ zmluvu rozhodne uzavrieť alebo nie, že podľa názoru súdu nestačí, aby v rámci spotrebiteľských zmlúv takéto dojednanie bolo zahrnuté iba do cenníka alebo obchodných podmienok, ktoré pripravuje dodávateľ, a spotrebiteľ ich obsah neovplyvňuje, ale musia byť zahrnuté do textu samotnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorú spotrebiteľ podpisuje.

24. Vzhľadom k tomu, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala údaj o výške úrokov a poplatkov, žalobcovi by patril len nárok na zaplatenie reálne čerpanej sumy bez úrokov a poplatkov a keďže na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný celkovo čerpal sumu bez poplatkov a úrokov vo výške 2.057,00 EUR a celkovo uhradil sumu 4.439,16 EUR, ktorá suma prevyšuje žalovaným reálne čerpanú sumu, súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Súd pri rozhodovaní o trovách vychádzal z ust. § 255 ods. 1 a contrario a žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci, nepriznal náhradu trov konania, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.