Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Csp-153-2017.pdf
PDF · 102.88 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/153/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanému Q. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., Q. W. X/X, štátnemu občanovi SR, v konaní o zaplatenie 421,61 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta. II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu istiny 421,61 Eur, úroky vo výške 28 % ročne zo sumy 421,61 Eur od 12.7.2017 do zaplatenia, a náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa XX.XX.XXXX v súlade s § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a Všeobecnými obchodnými podmienkami banky (ďalej ako „VOP“) Zmluvu č. XXXXXXXXX. Na základe Zmluvy žalobca zriadil a viedol pre žalovaného bežný účet B Zmluva sa spravuje aj znením obchodných podmienok banky pre jednotlivé produkty a VOP, pričom žalovaný sa s ich znením pred podpisom zmluvy riadne oboznámil, čo potvrdil svojím podpisom. Podľa bodu 3.8. VOP je klient povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Vzhľadom na porušenie zmluvy zo strany žalovaného, tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal, žalobca zavrel účet žalovaného, o čom informoval žalovaného posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 11.7.2017 internú účtovú transakciu (prevod) , kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet, pričom ide o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany žalovaného. Žalobca odcitoval ustanovenie 3.12 VOP, v zmysle ktorého po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní“. V súlade s VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky 421,61 Eur (nepovolené prečerpanie účtu) úročené úrokom vo výške 28% p.a., ktorá úroková sadzba je platná od 1.7.2012, a to až do vyplatenia celej pohľadávky.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, hoci mu bola s výzvou na vyjadrenie doručená.
3. Žalobca na výzvu súdu v podaní zo dňa 18.10.2018 uviedol, že účastníci uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte, ktorou žalobca poskytol žalovanému limit povoleného prečerpania vo výške 663,87 EUR s variabilnou úrokovou sadzbou vo výške 16,9 % ročne. Povolené prečerpanie na účte žalovaného bolo poskytnuté na základe návrhu žalovaného zo dňa 27.11.2008. V zmysle ust. 2 predmetného návrhu je banka oprávnená určiť skutočnú výšku debetného limitu na základe posúdenia bonity klienta. V zmysle ust. 3 návrhu výšku, dátum účinnosti debetného
limitu a výšku úrokovej sadzby banka oznámi klientovi formou výpisu. Klient súhlasí s tým, že výšku debetného limitu určí banka najneskôr do 1 týždňa od splnenia/ prehodnotenia splnenia podmienok na povolenie debetného limitu/doručenia žiadosti klienta o zmenu debetného limitu, a to na základe internej hodnotiacej Na základe žiadosti žalovaného sa uvedený limit mohol meniť ( VOP oddiel. III, časť U, bod 15). Náležitosti zmluvy o povolenom prečerpaní upravuje ust. § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, žalobca má za to, že zmluva obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. Na základe zmluvy a VOP banka rozlišuje povolený debet (služba „povolené prečerpanie”) a nepovolený debet. Žalovaný mal poskytnutú službu povolené prečerpanie na účte s úrokom 16,9% ročne, ktoré sa riadi okrem zmluvy aj VOP oddiel III, časť U, bod 10. Povolené prečerpanie je úverom, ktorý dlžník čerpá naraz alebo po častiach, vo výške a termínoch podľa svojej potreby, až do výšky poskytnutého limitu, a to nad rámec aktuálneho zostatku bankového účtu. Splácanie povoleného prečerpania sa uskutočňuje automaticky, priebežným znižovaním záporného salda bežného účtu klienta, na ktorom bolo povolené prečerpanie zriadené, teda nie vo vopred určených mesačných splátkach. Klient musí vrátiť banke všetky peňažné prostriedky poskytnuté formou povoleného prečerpania na požiadanie, v lehote určenej bankou v žiadosti o splatenie povoleného prečerpania, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní. Za žiadosť o splatenie povoleného prečerpania sa považuje aj zníženie limitu pre povolené prečerpanie na hodnotu 0,- EUR. (VOP Čl. 8.9.). Žalovaný opakovane porušoval zmluvu tým, že prekračoval povolený limit povoleného prečerpania, na základe čoho žalobca pristúpil k postupu v zmysle VOP čl. 8.9 a znížil žalovanému limit povoleného prečerpania na 0,- EUR dňa 3.8.2015 ako to vyplýva z výpisu z účtu za dané obdobie. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy vo vyššie uvedenej lehote sa žalovaný dostal do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte. Po znížení limitu na 0,- EUR sa dlh žalovaného navyšoval z právneho titulu prekročenia, ktoré upravuje § 2 písm. f) a § 18 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a VOP čl. 3.12. Žalovaná suma 421,61 EUR predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného. Súčet kreditných a súčet debetných položiek za príslušné obdobie je v úvode každého jednotlivého výpisu. Žalobca uviedol , že na účte celková výška kreditných transakcií na účte predstavuje 66.793,62 Eur a celková výška debetných transakcií na účte predstavuje 67.215,23 Eur. Ďalej uviedol, že poplatky boli účtované na základe čl. 3 zmluvy o účte, v zmysle ktorého je banka za poskytovanie produktov/služieb oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov banky v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe Zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu/služby týka resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v banke. Výška poplatkov je uvedená v sadzobníku poplatkov. Sadzba úroku 16,9% ročne, od 01.10.2012 19,9% ročne je platná počas trvania povoleného prečerpania a vyplýva zo zmluvy o povolenom prečerpaní, resp. návrhu bod 3 a VOP oddiel III časť U bod 10. Sadzba úroku 28% ročne je platná pre nepovolené prečerpáme a vyplýva z VOP čl. 3.12 (účinné ku dňu zníženia limitu na 0,-EUR) v spojení s Výveskou úrokových sadzieb časť „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“.
4. Na nariadený termín pojednávania sa nedostavil žalobca, ani žalovaný, ktorí boli riadne a včas predvolaní, pričom žalovanému súd doručil predvolanie na adresu jeho trvalého pobytu s tým, že zásielka sa vrátila súdu neprevzatá dňa 15.10.2018, kedy sa považuje predvolanie podľa § 111 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) za doručené žalovanému. Neprítomnosť ospravedlnil žalobca, strany o odročenie pojednávania nežiadali. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že boli splnené zákonné podmienky a vec podľa § 180 CSP prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, zmluvy o rastovom osobnom účte zo dňa 16.12.2003, všeobecných obchodných podmienok Dexia banky Slovensko, a.s. účinných od 1.11.2003, všeobecných obchodných podmienok účinných od 3.11.2008, všeobecných obchodných podmienok účinných od 1.3.2015, všeobecných obchodných podmienok žalobcu účinných od 1.8.2017 všeobecných obchodných podmienok žalobcu účinných od 1.7.2017, prehľadu úrokových sadzieb, sadzobníka poplatkov, výpisov z účtu č. XXXXXXXXXX za obdobie od 16.12.2003 do 11.7.2017, sadzobníka poplatkov účinného od 7.4.2008, sadzobníka poplatkov účinného od 1.3.2015, sadzobníka poplatkov účinného od 1.1.2017, podaní žalobcu zo dňa 9.10.2018, 18.10.2018.
6. Medzi žalovaným a žalobcom (do 31.12.2011 podnikajúcim pod obchodným menom Dexia banka Slovensko, a.s.) bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená zmluva o rastovom osobnom účte, predmetom ktorej bol záväzok banky zriadiť pre žalovaného osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v mene SKK. Súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky Dexia banky Slovensko, a.s. účinné od 1.11.2003.
7. Z výpisu z bežného účtu žalovaného za obdobie od 16.12.2003 do 11.7.2017 vyplývajú debetné a kreditné operácie na účte a že ku dňu 11.7.2017 žalobca vykonal internú účtovnú transakciu s názvom prevedenie dlhu klienta, kedy evidovaný dlh žalovaného predstavoval sumu 421,61 Eur.
8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
10. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu 16.12.2003 (ďalej len „zákon č. 634/1992 Zb.“) Typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
11. Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
12. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 27.11.2008 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 102/2014 Z.z. účinného od 1.4.2015 Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
14. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o bežnom účte podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, na základe ktorej žalobca zriadil žalovanému bežný účet v mene SK. Žalobca v podaní zo dňa 18.10.2018 uvádzal, že sporové strany uzavreli spolu dňa 27.11.2008 aj zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka vo forme povoleného prečerpania k bežnému účtu. Úver mal byť poskytnutý zo strany žalobcu žalovanému formou povoleného prečerpania na bežnom účte žalovaného do výšky úverového limitu 663,87 Eur. Žalovaný tieto tvrdenia žalobcu nerozporoval. Žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia zostatku úveru, keď žalovaný na účte prekročil limit povoleného prečerpania, a dostal sa do nepovoleného debetu.
15. V prípade zmluvy o úvere ako aj zmluvy o bežnom účte sa jedná o typové/spotrebiteľské zmluvy podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný obsah zmluvy a zmluvných podmienok pred jej podpisom podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že žalobca vzorový text zmluvy, zmluvných podmienok používal vo viacerých prípadoch pri poskytovaní bankových služieb iným spotrebiteľom. Žalovanému poskytol vedenie účtu, a povolené prečerpanie v rámci jeho podnikateľskej činnosti, bankového povolenia a žalovaný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo vyplýva aj z jeho
označenia v zmluve menom priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého bydliska, a z jeho vyjadrenia, že čerpaný úver použil na vybavenie jeho domácnosti. Napriek tomu, že zmluva o bežnom účte, a zmluva o úvere je absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, je potrebné na tieto zmluvy aplikovať osobitnú úpravu obsiahnutú v zákone č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (od 1.7.2007 nahradený zákonom č. 250/2007 Z.z.), a v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktorá má prednosť. Prednostné použitie ustanovení Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, bez ohľadu na to, podľa ktorého zákona (Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka) bola zmluva uzavretá, bola viac krát judikovaná slovenskými súdmi, a viedla k tomu, že túto zásadu v záujme jednoznačného výkladu ustanovení na ochranu práv spotrebiteľa zákonodarca výslovne zakotvil zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2015 do ustanovenia § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka. Keďže zákon č. 102/2014 Z.z. neobsahuje prechodné ustanovenie k predmetnému ustanoveniu, je potrebné ust. § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka použiť aj na daný zmluvný vzťah založený pred účinnosťou tohto ustanovenia. K rovnakému záveru o potrebe aplikovať ust. § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka aj na zmluvné vzťahy založené pred účinnosťou tohto ustanovenia dospel v obdobnej veci Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 4MCdo/17/2014 zo dňa 26.11.2015. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní účtu / ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“/ Zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu.
16. Podľa § 150 ods. 1 CSP Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
17. Podľa § 150 ods. 2 CSP Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
18. Podľa § 132 ods. 1 CSP má žalobca povinnosť už v žalobe označiť dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností.
19. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
20. S poukazom na citované zákonné ustanovenia súd poukazuje na to, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. To znamená, že účastníci konania majú jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Skutočnosť, že určitý účastník je nositeľom dôkazného bremena znamená, že ak sa ním tvrdená skutočnosť nepreukáže, má sa za to, že nenastala. Následkom nesplnenia si týchto povinnosti je vydanie nepriaznivého rozhodnutia pre stranu, ktorá svoje tvrdenia relevantne nepreukázala (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 6/2010 zo dňa 22.9.2010). Prejednací princíp teda spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti rozhodné pre posúdenie daného prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná zaťažuje každú stranu sporu, a v prípade jej nesplnenia, súd žalobu zamietne. Nielen z hmotnoprávnych ale aj z procesných dôvodov teda súd môže nárok žalobcu nepriznať a žalobu zamietnuť. Okresný súd výzvou zo dňa 8.10.2018 učinenou podľa § 150 ods. 2 CSP vyzval žalobcu, aby špecifikoval položky, z ktorých sa skladá vyčíslená pohľadávka 421,61 Eur (istina, úrok, úrok z omeškania, poplatky, prípadne iné), pričom v prípade úrokov a úrokov z omeškania zdôvodniť, z akej sumy je úrok počítaný, za aké obdobie a v akej úrokovej sadzbe, vysvetlil, kedy a na základe akej skutočnosti sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, špecifikoval úhrady žalovaného titulom zmluvy uvedením celkovej sumy úhrad, uviedol, kedy, v akej výške žalovaný vykonal jednotlivé úhrady, na aké položky pohľadávky (istina, úrok, úrok z omeškania, poplatky, prípadne iné) boli jednotlivé úhrady veriteľom započítané, zdôvodnil oprávnenosť týchto jednotlivých položiek, najmä poplatkov, na ktoré žalobca započítal časť úhrad žalovaného (v prípade úrokov a úrokov z omeškania zdôvodniť, z akej sumy je úrok počítaný, za aké obdobie a v akej úrokovej sadzbe). Na výzvu súdu žalobca reagoval podaním zo dňa 18.10.2018, v ktorom uviedol, že uplatnená suma predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými operáciami na účte a všetkými kreditnými operáciami na účte. Žalobca neuviedol, z akých položiek sa skladá uplatnená peňažná pohľadávka, nevysvetlil, na aké nároky (istina
úveru, úrok z úveru, úrok z omeškania, poplatky, prípadne iné) započítal žalobca jednotlivé úhrady vykonané žalovaným. Tieto chýbajúce tvrdenia žalobcu nemožno nahradiť predložením listín, v tomto prípade výpisu z účtu. Tieto skutočnosti nevyplývajú ani z podania žalobcu , v ktorom uviedol druhy debetných transakcií a druhy kreditných transakcií. Žalobca teda neuniesol bremeno tvrdenia, pretože neuviedol, na aké nároky započítal úhrady žalovaného. Z tvrdení žalobcu a z výpisu z bežného účtu zároveň vyplýva, že niektoré úhrady žalovaného započítal žalobca na poplatky, no nevysvetlil o aké poplatky sa jedná, za čo (za aké služby žalobcu) boli účtované. Žalobca vo vyjadrení uviedol v rámci debetných operácií rozpis poplatkov: poplatky za transakcie v počte 138 v sume 124,53 Eur, poplatky za balík služieb v počte 114 v sume 335,48 Eur, poplatky za upozornenie - debet v počte 11 v sume 165 Eur, poplatok za výzvu - debet v počte 1 v sume 30 Eur, poplatok za zrušenie TP v počte 7 v sume 12,16 Eur, poplatok za vedenie účtu v počte 43 v sume 44,48 Eur, poplatok za vedenie exekúcie v počte 18 v sume 90 Eur, avízo o nezrealizovaní príkazu v počte 56 v sume 56 Eur. Len tieto poplatky účtované na ťarchu účtu žalovaného predstavujú spolu sumu 857,65 Eur a prevyšujú žalobou uplatnenú sumu istiny pohľadávky. Žalobca naoktrojoval do zmluvy o osobnom účte ustanovenie čl. 3, podľa ktorého banka je oprávnená účtovať majiteľovi účtu poplatky v súlade so sadzobníkom banky za vykonávanie platobných operácií a ďalšie služby. Vo svojom vyjadrení žalobca poukázal na toto zmluvné ustanovenie a odkázal na sadzobník poplatkov. Žalobca však neuviedol dátumy zaúčtovania jednotlivých poplatkov, a nevysvetlil dôvod jednotlivých účtovaných poplatkov, na ktoré započítal časť úhrad žalovaného. Súd potom nemohol preskúmať opodstatnenosť práva na tieto poplatky, nemohol preskúmať, či sa jedná o neprijateľné zmluvné podmienky. Povinnosť tvrdenia nemôže byť nahradená odkazom na cenník, prípadne iné listiny, a to s poukazom na ust. § 132 ods. 2 CSP. Súd nemôže nahrádzať nedostatok skutkových tvrdení žalobcu tým, že z výsledkov dokazovania bude vyvodzovať skutkové tvrdenia o nárokoch navrhovateľa. Žalobca tak znemožnil súdu oddeliť plnenie dovolené od plnenia nedovoleného, ktoré môže mať základ v neprijateľných zmluvných podmienkach. V danej veci ide o nárok uplatnený proti spotrebiteľovi, ktorému súd musí ex offo poskytnúť ochranu s poukazom na ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb., ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. K rovnakému záveru dospel v obdobnej veci aj Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č.k. 5Co 106/2017-95 zo dňa 16.8.2017, v ktorom poukazujúc na prejednaciu zásadu uzavrel, že len potom, čo žalobca uvedie skutkový a právny dôvod prijatého, resp. požadovaného plnenia , môže konajúci súd skúmať , či tento dôvod nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a potvrdil rozsudok okresného súdu, ktorým bol zamietnutá žaloba dodávateľa (banky) z dôvodu neunesenia bremena tvrdenia. Na dodržiavanie prejednacej zásady a z nej plynúceho bremena tvrdenia a dôkazného bremena v civilnom sporovom konaní akcentoval Krajský súd v Trenčíne aj napr. v rozsudku č.k. 6Co 1127/2015 zo dňa 20.12.2016 , ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá pre neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena, pričom krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy, nie je povinný po nich pátrať a ak strana nevykoná potrebné tvrdenia, zastihne ju nepriaznivý procesný následok spočívajúci v tom, že súd rozhodne v jej neprospech.
21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd výrokom I. žalobu pre neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena v celom rozsahu zamietol.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
24. Žalovaný bol úspešný v plnom rozsahu a žalovaný má vzhľadom na zásadu úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP právo proti žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Keďže z obsahu spisu nevyplýva vznik trov konania žalovanému, súd výrokom II. žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.