Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/345/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne J.. I. G., O.. T., L.. X.X.XXXX, J. E. X, XXX XX G., M. D., právne zastúpenej Mgr. Petrom Világim, advokátom so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, proti žalovanému W.. Š. G., G.., L.. XX.XX.XXXX, J. Š. XXXX/X, XXX XX G., M. D., právne zastúpenému JUDr. Dušanom Szabóm, advokátom, so sídlom Nemocničná č. 7, P.O.Box 29, Kráľovský Chlmec, o zaplatenie 3.800,-eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 3600 eur spolu s úrokom z omeškania zo výške 8,05% ročne zo sumy 2441,94 eura od 8.9.2015 do zaplatenia, vo výške 8% ročne zo sumy 1000 eur od 26.7.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 48,1%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 3.800,- eur s prísl.. Svoju žalobu odôvodnila tým, že spolu so žalovaným počas trvania ich spoločného manželstva kúpili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len ako „BSM") okrem iného nasledovné nehnuteľnosti:, byt č. X v podkroví vo vchode č. X bytového domu s.č. XXXX na parc. č. XXXX zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a zariadeniam v podiele 67/2767 v k.ú. Prešov v celosti pod J. XX (trojizbový) a byt č. X v podkroví vo vchode č. X bytového domu s.č. XXXX na parc. č. XXXX zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a zariadeniam v podiele 31/2767 v k.ú. Prešov v celosti pod J. XX (jednoizbový). Oba byty nachádzajúce sa v bytovom dome na parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v podiele 67/2767 pod J. a v podiele 31/2767 pod J. zapísaná na liste vlastníctva č. 9717 v k. ú. Prešov - všeobecná hodnota pozemku je súčasťou hodnoty jednotlivých bytov. Určitý čas počas trvania manželstva strany ešte spoločne bývali v trojizbovom byte (byt č. 1) a jednoizbový byt, nachádzajúci sa oproti jednoizbovému bytu, manželia prenajímali (byt č. 2). Neskôr manželstvo prestalo fungovať a žalobkyňa kvôli vyostreným pomerom bola nútená spolu s mal. synom opustiť spoločnú domácnosť a ich spoločný trojizbový byt. Žalobkyňa zároveň prestala užívať ich spoločnú nehnuteľnosť, prestala zúčastňovať na prenajímaní ich spoločného jednoizbového bytu a prestala tým mať akýkoľvek úžitky či požitky z vlastníctva ich druhého spoločného jednoizbového bytu, ktorý sa prenajímal. Manželstvo bolo právoplatné rozvedené dňa 03.06.2011. Tento deň je zároveň aj dňom zániku BSM. Zánikom BSM, t.j. dňom 03.06.2011, príjem z nájmu spoločného jednoizbového bytu bývalých manželov tak prestal byť spoločným príjmom manželov, ktorý sa mohol vysporiadavať v rámci BSM, ale ide o samostatný príjem, s ktorým plne a bez právneho dôvodu nakladá žalovaný. Príjem z nájmu spoločnej nehnuteľnosti, ktorý si žalovaný v plnej výške ponecháva pre seba (a to bez ohľadu na to, na čo ho žalovaný spotrebuje) je príjmom, ktorým sa žalovaný čiastočne a bezdôvodne, t.j. bez právneho titulu obohacuje na úkor

žalobkyne tým, že žalovaný užíva príjem z nehnuteľnosti, ktorá patrí aj do vlastníctva žalobkyne, pričom žalobkyňa sama túto nehnuteľnosť neužíva a nemá nijaké pôžitky alebo úžitky z jej vlastníctva. Medzi žalobkyňou a žalovaným neexistuje žiadna zmluva, či iný právny titul, na základe ktorého by žalovaný bol oprávnený predmetnú nehnuteľnosť užívať len pre seba alebo mať výlučné požitky z jej existencie. Na túto skutočnosť žalobkyňa poukazovala pričom žalovaný prenajímanie jednoizbového bytu popieral a žalobkyni do dnešného dňa nič nezaplatil.

2. Prvotným cieľom úpravy bezdôvodného obohatenia je vydanie toho, čo sa bezdôvodným obohatením získalo (restitio in regnum). V prípade, ak nie je možné dobre vydať to, čo sa bezdôvodným obohatením získalo, je nutné poskytnúť peňažnú náhrada (relutárna náhrada). Výška bezdôvodného obohatenia sa predstavuje sumu polovice mesačného nájomného, ktoré žalovaný ako prenajímateľ získal za prenájmom spoločnej nehnuteľnosti. Podľa internetového portálu www.byty.sk, za užívanie obdobných 1-izbových nehnuteľností v blízkosti centra sa platí nájomné vo výške cca 200,- eur, t.j. bez platieb za služby spojené s užívaním bytu. Podľa vedomostí žalobkyne za predmetný byt za hradili platby za služby spojené s užívaním tohto bytu vo výške cca 60,- eur. Žalobkyňa ako spoluvlastnícka tohto 1- izbového bytu požaduje od žalovaného polovicu nájomného za obdobie troch rokov pred podaním žaloby, a to aj do budúcna, t.j. až do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie BSM, ktorým sa určí, komu pripadne byt aktuálne do právoplatného skončenia tejto veci. Od augusta 2012 (splatné nájomné za júl 2012) do augusta 2015 je to 38 mesiacov á 100,- eur mesačne, t.j. žalobkyňa požaduje zaplatenie sumy vo výške 3.800,- eur spolu s úrokmi z omeškania. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si bol, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, vedomý skutočnosti, že predmetné nebytové priestory užíva bez právneho titulu, jeho konanie možno hodnotiť a označiť za nedobromyseľné. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky vyplýva, že „málo být bezdůvodné obohacení vydáno v penězích a nesplní-li dlužník svoji platební povinnost včas; má věřitel právo požadovat též úroky z prodlení (§ 517 obč. zák.). Uplatnění práva na úrok z prodlení není samo o sobě výkonem práva, který je v rozporu s dobrými mravy (§ 3 odst. 1 obč. zák.)." (Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 CDO 2895/1999, publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 5/2002). Pri určení času, kedy došlo zo strany žalovaného k omeškaniu, žalobca vychádzal zo všeobecného ustanovenia ust. § 671 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „Ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí sa nájomné z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla a 1. októbra, pri ostatných nájmoch mesačne pozadu." Žalovaný sa teda dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia vždy po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil.

3. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz voči ktorému podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že nie je pravdou, že jednoizbový byt v súčasnej dobe prenajíma a z uvedeného bytu by mal príjem, ktorý predstavuje bezdôvodné obohatenie na jeho strane. Žalobkyňa opomenula, že v súvislosti s predmetným bytom sú aj výdavky ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby uvedený byt naďalej zostal zachovaný a nájme do doby právoplatného skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva na Okresnom súde Prešov. Nakoľko predmetný byt patrí do doposiaľ nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva, do ktorého patria aj úvery ktoré sú povinní spoločne so žalobkyňou splácať, uvedený návrh žalobkyne považuje za návrh v rozpore s dobrými mravmi, keď požaduje aby jej platil pomernú časť nájomného z bytu, pritom sa žiadnym spôsobom nepodieľa na úhrade úverov, ktoré sa týkajú aj predmetného bytu a ktoré je takto nútený splácať žalovaný. V prípade, že by tieto úvery nesplácal, tak by už prišli o predmetný byt. V danom prípade nie je možné otázku bezdôvodného obohatenia posudzovať samostatne neberúc do úvahy otázku splácania spoločných dlhov, ktoré sa týkajú aj predmetného bytu a patria do bezpodielového spoluvlastníctva. Zároveň vzniesol námietku premlčania do 19.08.2013. Pokiaľ ide o úroky z omeškania tak tieto môže žalobkyňa požadovať iba od momentu, keď jej bola priznaná právoplatným rozhodnutím určitá suma a táto nebola zaplatená v stanovenej lehote.

4. Na pojednávaní dňa 25.7.2016 súd pripustil rozšírenie žaloby s tým, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 4.800,- eur s prísl. a sumu 100,- eur za každý mesiac od 1.8.2016 do vydania rozhodnutia vo veci samej vrátane tohto mesiaca s prísl..

5. O žalobe súd rozhodol rozsudkom zo dňa 19.8.2016, sp. zn. 20C/345/2015 tak, že žalovaného zaviazal vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 3.600,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% zo sumy 2.441,94 eura od 8.9.2015 do zaplatenia, vo výške 8% ročne zo sumy 1.000,- eur od 26.7.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu

zamietol. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 48,1%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

6. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že na základe vykonaných dôkazov sa dospelo k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak sa konštatovalo, že byt prenajíma a má z tohto bytu príjem predstavujúci bezdôvodné obohatenie. Prebiehajúce konanie je konaním, ktoré je možné viesť iba na základe podanej žaloby a kde dôkazné bremeno zaťažuje v celom rozsahu žalobkyňu a je jej povinnosťou tvrdené skutočnosti preukázať. Žalobkyňa dôkazné bremeno neuniesla, nakoľko predmetom zisťovania skutkového stavu nemali byť skutočnosti, ktoré sa stali v roku 2010, ale skutočnosti, ktoré nastali po dátume 1.8.2012, nakoľko žalobkyňa sa podanou pôvodnou žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia od 1.8.2012. Pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia sa vychádzalo z tvrdenia žalobkyne, že v roku 2009 a 2010 sa byt prenajímal za sumu 200,- eur mesačne, pričom o tejto skutočnosti nepredložila žiadne dôkazy. Suma 200,- eur sa akceptovala ako nájomné, resp. bývalé nájomné a obvyklé nájomné, pričom nebolo prihliadnuté na to, že v sume 200,- eur boli zahrnuté aj výdavky na byt v sume 40,- eur mesačne čo znamená, že po odpočítaní výdavkov výška nájomného mala činiť mesačne 160,- eur. Z hľadiska určenia výšky bezdôvodného obohatenia sa za podstatné považovalo potvrdenie žalobkyne získané cez internetovú stránku „bazoš“, pričom nie je zrejmé, v akom období, aké nájomné boli obvyklé v tejto lokalite, nakoľko súd v napadnutom rozsudku uvádza mesačné nájomné vo výške 265,- eur, ale aj 170,- eur. To, že sa nevenovala pozornosť skutkovému zisteniu stavu veci svedčí aj okolnosť, že žalobkyňa požadovala vydanie bezdôvodného obohatenia v období od 1.8.2012 až do 26.7.2016. Ide o obdobie štyroch rokov, počas ktorého sa výška obvyklého nájomného neustále mení. Bolo teda povinnosťou súdu prvej inštancie v tomto prípade zisťovať obvyklé nájomné cez realitné kancelárie, prípadne iným spôsobom. Uznesením zo dňa 30.5.2016 boli požiadané realitné kancelárie o oznámenie ceny obvyklého nájmu bytov. K vykonaniu tohto dôležitého dôkazu nedošlo, pričom z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu sa tak stalo. Za dôkaz preukazujúci existenciu nájomného vzťahu a užívania bytu sa považovala výpoveď svedkov E. T. a O. T.. Podľa týchto svedkov v jednoizbovom byte býval v minulosti jeden pán a v súčasnosti tam býva rodina, a to asi 3 roky. Svedok E. T. pri svojom výsluchu dňa 30.5.2016 uviedol, že nevie presne ako dlho tam bývajú, ale myslí si, že je to minimálne 2 roky. Ďalej dodal, že nemal možnosť vidieť ich vchádzať do bytu. Taktiež nevedel s istotou povedať, v akom vzťahu sú uvedené osoby, a to, či sa predmetný byt prenajíma alebo neprenajíma. V podstate totožne sa vyjadrila aj svedkyňa O. T., podľa ktorej rodina bývajúca v byte sa volá Y.. Táto svedkyňa nemá prehľad o tom kto v uvedenom byte býva vzhľadom na to, že pani Y. je družkou žalovaného, s ktorou býva v spoločnej domácnosti a vychováva s ňou 2 maloleté deti. Z týchto dôkazov sa nemohlo dospieť k záveru, že byt je prenajímaný a že získava z neho bezdôvodné obohatenie. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, či žalobkyni bolo priznané právo na vydanie bezdôvodného obohatenia na základe ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Rozsudok je preto neurčitý a týmto aj nepreskúmateľný. Za neprípustné považuje aj odvolávanie sa na rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky, keď tieto nemôžu byť žiadnym spôsobom pre konajúci súd smerodajné a záväzné. Vzbudzuje sa zdanie, že na území Slovenskej republiky súdy rozhodujú a aplikujú vo svojej činnosti judikatúru cudzieho štátu.

7. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 12.12.2017, č.k. 7Co/93/2017 - 158 zrušil rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou prvoinštančného súdu opätovne zistiť, či v byte, z ktorého užívania je žalobkyňa vylúčená, niekto býva alebo nie a následne vo veci rozhodnúť tak, aby štruktúra odôvodnenia rozhodnutia zodpovedala zásadám vyplývajúcim z ust. § 220 ods. 2 CSP. V tejto súvislosti je potrebné ešte dodať, že tvrdenie podľa ktorého, žalovaný má príjem z nájmu spoločného jednoizbového bytu je tvrdením žalobkyne, a preto toto svoje tvrdenie je žalobkyňa povinná hodnoverným spôsobom preukázať.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, svedkov a listinnými dôkazmi a to Výpisom z Katastra nehnuteľností na č.l. 13-15, výpis z Listu vlastníctva č.9717 na č.l. 16-21, rozhodnutím o zrušení registrácie na č.l. 22, osvedčením o registrácii na č.l. 23, výzvou na opustenie spoločnej domácnosti na č.l. 24, výzvou na sprístupnenie bytu na č.l. 25, fotokópiou doručenky na č.l. 26, výzvou na urgentné predloženie dokladov na č.l. 27, fotokópiou obálky na č.l. 28-29, inzerátom na

č.l. 30-31, rozsudkom na č.l. 38-46, odporom proti platobnému rozkazu na č.l. 50-51, odvolaním na č.l. 58, vyjadrením na č.l. 59, uznesením na č.l 78, odpoveďou Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti na č.l. 84, odpoveďou Slovenského plynárenského priemyslu na č.l. 85, odpoveďou Východoslovenskej energetiky na č.l. 90, zmenou žaloby zo dňa 25.7.2016, Odvolaním na č.l. 114-115, Vyjadrením k odvolaniu na č.l. 121-125, Výpisom z katastrálneho portálu na č.l. 129, Výpisom z LV na č.l. 130, Výpisom z LV na č.l. 131-139, Vyjadrením na č.l. 142, Návrhom na vykonanie dôkazov na č.l. 167, Sumárnou analýzou platieb za obdobie od 1.1.2010 do 31.3.2018 na č.l. 168-169, Dokladom na č.l. 170-175, Potvrdením o trvalej hodnote pri prenájme nehnuteľností na č.l. 176, Mesačnými platbami nájomných bytov na jednoizbové byty v meste Prešov na č.l. 178, Príjmovým pokladničným dokladom na č.l. 177, Príjmovým pokladničným dokladom na č.l. 178 a zistil tento skutkový stav:

9. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že počas manželstva nadobudli dva byty. Trojizbový a jednoizbový, ktorý prenajímali. S každým, komu ho prenajímali, bola uzatvorená písomná zmluva. Byt bol prenajímali pani, ktorej meno nevedela uviesť, potom pánovi D. s manželkou a neskôr pánovi C. C. do marca 2010. Má vedomosť o tom, že byt bol ešte prenajímaný matke s dieťaťom, mladej rodine a študentkám Od 2009, kedy bola vyzvaná, aby tento byt opustila, s týmto bytom nedisponuje. Mala však vedomosť, že byt bol ešte prenajímaný mladej rodine s deťmi. Nájomné v čase prenajímania bolo vo výške cca 200,- eur. Ďalej uviedla, že nezaplatila daň z príjmu za prenájom nehnuteľností, pretože žalovaný je nepredložil doklady, a preto nedala daňové priznanie za prenájom bytu. Výdavky za byt boli okolo 40,- eur. Tieto výdavky boli zahrnuté v nájomnom. V konaní o výživnom pre rozvedenú manželku podala návrh, že v prípade, ak žalovaný nebude môcť platiť výživné tak, aby jej umožnil bývať v tomto byte, resp. ho prenajať niekomu.

10. Žalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že predmetný byt neprenajíma, ani nemá žiadny príjem z jeho prenájmu. Matke s dieťaťom, mladej rodine a študentkám bol byt prenajatý v roku 2009. S prenájmom bytu sa skončilo od roku 2010. V súčasnosti predmetný byt užívajú jeho rodičia, pričom za byt neplatia. Vyzval žalobkyňu, aby prispela na chod tohto bytu, na čo nereagovala a preto prenajal byt rodičom. Rodičia mu pomáhali so splácaním úveru sumou cca 150,- eur mesačne. V trojizbovom byte býva s priateľkou a s dcérami. Ďalej uviedol, že C. C. a S. D. boli uzatvorené písomné nájomné zmluvy avšak s týmito nedisponuje. Tieto si zobrala žalobkyňa, keď sa odsťahovala z bytu.

11. Svedok E. T. pri svojom výsluchu uviedol, že v jednoizbovom byte býval v minulosti býval jeden pán a v súčasnosti tam býva rodina. Má sa jednať o staršiu pani v stredných rokoch s dieťaťom a ešte tam býva jeden pán, pričom tam bývajú minimálne dva roky. Tieto osoby nepozná, avšak ich stretáva 3 krát do mesiaca kontinuálne, pričom ich nevidel vchádzať do bytu, keďže tento sa nachádza na najvyššom poschodí. Nevedel uviesť, či žalovaný tento byt prenajíma Matku žalovaného pozná pričom táto tam podľa jeho názoru nebýva. Ďalej uviedol, že vo vchode je osem bytov

12. Svedkyňa O. T. pri svojom výsluchu uviedla, že v jednoizbovom byte býva muž, žena a nejaká slečna a to asi 3 roky. Týchto stretáva s nákupom, keď chodia vynášať smeti alebo v pivnici. Mysli si, že táto rodina sa volá rodina Y. Keďže vie, kde kto býva vo vchode, tak si myslí, že sa jedná práve predmetný byt. Matku žalovaného pozná, pričom v poslednom období ju nevidela často. Je toho názoru, že v predmetnom byte rodičia žalovaného nebývajú.

13. Svedkyňa C. J. pri svojom výsluchu uviedla, že nemá vedomosť o tom, kto tento byt užíva. V roku 2010 som tam videla nejakého mladého pána, ale za posledné obdobie už nikoho. Susedov nesleduje, takže neviem kto tam chodí a kto tam nechodí. Matku žalovaného pozná, pričom nevie či tam bola dlhšie, alebo nie. Cudzie osoby vo vchode neeviduje. Pokiaľ ide o meno Y. tak Y. je partnerka žalovaného.

14. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX (č.l. 13 - 15) vyplýva, že strany sporu sú spoluvlastníci bytu č. X v podkroví vo vchode č. X bytového domu s.č. XXXX na pare. č. XXXX a spoluvlastníci podielu k spoločným častiam a zariadeniam v podiele 31/2767.

15. Z výzvy zo dňa 19.8.2009 (č.l. 24) vyplýva, že žalovaný vyzval žalobkyňu a syna K. J., aby najneskôr do 22.8.2009 opustili spoločnú domácnosť v byte na ulici Š. Č.. X.

16. Z výzvy zo dňa 20.10.2009 (č.l. 25) vyplýva, že žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvala žalovaného na sprístupnenie bytu za účelom prevzatia osobných vecí.

17. Z výzvy zo dňa 29.3.2010 (č.l. 27) vyplýva, že žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvala žalovaného, aby jej doručil Zmluvu o prenájme bytu ako aj prijmi a výdavky a to spolu s potvrdenkami (bločkami) osvedčujúcimi tieto výdavky najneskôr do 30. marca 2010 z dôvodu toho, že uvedené údaje treba spracovať do daňového priznania a zároveň žalobkyňa musela podať daňové priznanie do 31. marca 2010 na daňový úrad.

18. Podľa výpisov (č.l. 30 - 31) bola cena prenájmu 1 - izb. bytu v G. v lokalite ulica D. bez energií 265,- eur mesačne a v lokalite ulica X. 170,- eur mesačne.

19. Podľa rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 29.4.2011, č.k. 38C/181/2009 - 202 (č.l. 38) bola manželstvo strán rozvedené, pričom rozhodnutie v tejto časti nadobudlo právoplatnosť dňom 3.6.2011.

20. Z odpovede (č.l. 90) vyplýva, že na jednoizbový byt sa platí za elektrinu mesačná zálohová platba 17,- eur.

21. Podľa potvrdenia o trhovej hodnote pri prenájme nehnuteľnosti (č.l. 176) cena prenájmu bytu za rok 2012 predstavuje od 260 - 290, za rok 2013 od 260 - 300, za rok 2014 od 280 - 320 za rok 2015 od 290 - 330 a za rok 2016 od 300 - 330.

22. Podľa potvrdenia mesačných platieb od roku 2007 mesačné platby nájomcov jednoizbových bytov spolu s režijnými nákladmi pohybovali v sume od 150,- eur do 250,- eur a od 2015 od 350,- eur do 500,- eur. Byt strán sa radí medzi novostavby s novým vybavením a v žiadanej lokalite, teda aj jeho cena nájmu je vyššie ako u iných starších nájomných bytov.

23. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

24. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

25. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

26. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

27. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

28. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

29. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

31. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. Po zrušení rozsudku predmetom konania zostalo rozhodnúť o zaplatení sumy 3.600,- eur (za obdobie od 19.8.2013 do 19.8.2016) spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% zo sumy 2.441,94 eura od 8.9.2015 do zaplatenia, vo výške 8% ročne zo sumy 1.000,- eur od 26.7.2016 do zaplatenia

33. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca je vo zvyšnej časti dôvodná.

34. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva na rozhodnutie o veci nebola preukázaná, a teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver, ani o pravdivosti tvrdenej skutočnosti, ale ani o tom, že je tvrdená skutočnosť nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Záver o tom, že strana neuniesla dôkazné bremeno je možné urobiť len vtedy, keď súd riadne a úplne vykonal všetky dôkazy, ktoré strana označila na preukázanie svojho tvrdenia. Stranou označený dôkaz súd neuskutoční iba v prípade, že jeho prostredníctvom nie je možné preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť, napríklad preto, že označený dôkaz je zjavne nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť, alebo že sa týka skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci bezvýznamná.

35. V danom prípade v súlade so zrušujúcim rozhodnutím súd skúmal či v byte, z ktorého užívania je žalobkyňa vylúčená, niekto býva alebo nie. Žalovaný sa v priebehu celého konania bránil tým, že túto nehnuteľnosť neprenajíma, ale že v uvedenom byte bývajú jeho rodičia. V konaní boli vypočutí viacerí svedkovia pričom nebolo jednoznačné preukázané, aby v byte bývali iné osoby ako rodičia žalovaného a aby žalovaný mal príjem z nájmu spoločného jednoizbového bytu. Svedok E. T. síce pri svojom výsluchu uviedol, že v súčasnosti tam býva rodina, nikdy však nevidel tieto osoby vchádzať do bytu. Ani výsluchom svedkyne O. T. nebolo preukázané, aby v byte bývala rodina, keďže podľa jej vyjadrenia sa malo jednať o rodinu Y., pričom Y. je partnerka žalovaného. Nakoniec posledná svedkyňa C. J. pri svojom výsluchu uviedla, že nemá vedomosť o tom, kto tento byt užíva. Iní svedkovia navrhnutí neboli, a preto súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala, aby v byte bývali iné osoby ako rodičia žalovaného

36. Krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že vec môže byť v spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci, to znamená, že vyjadruje aj mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť.

37. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že v rozhodujúcom čase, t.j. od 19.8.2013 do 19.8.2016 boli strany podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti (bytu). Taktiež bolo preukázané, že žalobca v rozhodnom období byt užíval tak, že ho bezplatne prenechal jeho rodičom. Žalobkyňa bola z užívania bytu vylúčená, čo bolo preukázané výzvou zo dňa 19.8.2009, ktorou žalovaný vyzval žalobkyňu a syna K. J., aby najneskôr do 22.8.2009 opustili spoločnú domácnosť v byte na ulici Š. Č.. X a aj výzvou zo dňa 20.10.2009, ktorou žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvala žalovaného na sprístupnenie bytu za účelom prevzatia osobných vecí. Nakoniec v konaní ani nebolo sporné, že žalobkyňa predmetný byt nemohla užívať. Žalobkyni teda nebolo zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu, a preto má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia.

38. V zmysle judikatúry súdov za ekvivalentnú peňažnú náhradu za neužívanie bytu možno považovať sumu zodpovedajúcu všeobecnej hodnote nájmu, teda obvyklý nájom pri obdobných nehnuteľnostiach v tejto lokalite, ktorý by za užívaný priestor musel takto užívajúci zaplatiť za predpokladu, žeby neužíval plochu zodpovedajúcu spoluvlastníckemu podielu spoluvlastníka. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že jednoizbový byt sa v roku 2015 na rovnakej ulici prenajímal za 265,- eur mesačne bez energii. Žalovaný nepoprel, aby tento byt v roku 2009 prenajímali za 200,- eur mesačne, čo predstavuje 4 roky pred obdobím, ktoré je predmetom tohto konania. Podľa potvrdenia o trhovej hodnote pri prenájme

nehnuteľnosti (č.l. 176) cena prenájmu bytu za rok 2013 bola od 260 - 300, za rok 2014 od 280 - 320 za rok 2015 od 290 - 330 a za rok 2016 od 300 - 330. Podľa potvrdenia mesačných platieb od roku 2007 (č.l. 177) mesačné platby nájomcov jednoizbových bytov spolu s režijnými nákladmi sa pohybovali v sume od 150,- eur do 250,- eur a od 2015 od 350,- eur do 500,- eur. Byt strán sa radí medzi novostavby s novým vybavením a v žiadanej lokalite, teda aj jeho cena nájmu je vyššie ako u iných starších nájomných bytov.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené sa preto súdu javí výška obvyklého nájomného stanovená na 200,- eur bez energií za primeraná, podiel žalobkyne 1 predstavuje sumu 100,- eur, Súd preto priznal žalobkyni za obdobie od 19.8.2013 do 19.8.2016 sumu 3.600,- eur (36x 100,- eur).

40. V danom prípade zročnosť nie je určená právnym predpisom, alebo rozhodnutím súdu, alebo nevyplýva z dohody strán, a preto je dlžník, v tomto prípade žalovaný, podľa § 563 Občianskeho zákonníka povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Za prvú výzvu na poskytnutie peňažného plnenia súd považoval doručenie platobného rozkazu, a preto sa nasledujúci deň sa dostal žalovaný do omeškania v časti zaplatenia bezdôvodného obohatenia od 19.8.2013 do 31.8.2015. Vzhľadom na uvedené zaviazal ho súd na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 2.441,92 eura od 8.9.2015 do zaplatenia. Pokiaľ ide o peňažné plnenie po rozšírení žaloby, tak žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúci deň po doručení žaloby t.j. 26.7.2016. Preto bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.000,- eur od 26.7.2016 do zaplatenia.

41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v časti zaplatenia sumy 3.600,- eur zo sumy 4.861,29 eura (19 dní v auguste), t.j. v rozsahu 74,05% a žalovaný vo zvyšných 25,95%. Úspech žalobkyne, ktorý prevyšuje úspech žalovaného je 48,10%. súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48,10%, o ktorých výške bude po právoplatnosti rozhodnutú samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).