Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-53-2018.pdf
PDF · 108.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5C/53/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: Q. O., K.. XX.XX.XXXX, O. Č., Q.. Y.. Š. XXXX/X, zastúpeného Mgr. Ľubomírom Urbanom, advokátom so sídlom v Žiline, Hodžova 209/6, proti žalovanej: I. V., K.. XX.XX.XXXX, O. G., Z. X, v spore o zaplatenie sumy 8.525,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 7.525,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd konanie ohľadne zaplatenia sumy 1.000,- eur zastavuje.
III. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76 %.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu iniciujúcim upomínacie konanie podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“), doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica 12.06.2018, ako súdu kauzálne príslušnému na takéto konanie, sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 8.525,- eur, ako aj náhrady trov konania.
2. Odôvodnil ho tým, že žalobca poskytol žalovanej pôžičku v celkovej sume 9.500,- eur v troch tranžiach: prvá tranža v sume 7.000,- eur dňa 23.07.2015 prevodom na účet žalovanej, druhá tranža v sume 1.000,- eur dňa 19.08.2015 v hotovosti k rukám žalovanej a tretia tranža v sume 1.500,- eur dňa 20.08.2015 prevodom na účet žalovanej. Žalovaná napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu doposiaľ vrátila len časť pôžičky v sume 975,- eur, a to nasledujúcimi splátkami: 20.09.2016 zaplatené 200,- eur, 26.10.2016 zaplatené 200,- eur, 29.11.2016 zaplatené 175,- eur, 02.01.2017 zaplatené 200,- eur a 01.02.2017 zaplatené 200,- eur. Žalovaná nereagovala ani na predžalobnú výzvu k úhrade dlžnej sumy a doposiaľ tak ostáva nezaplatená časť vo výške 8.525,- eur.
3. Proti platobnému rozkazu, ktorý Okresný súd Banská Bystrica v uvedenej veci podľa žaloby vydal 28.06.2018 pod sp. zn. 33Up/383/2018, podala žalovaná včas odpor s odôvodnením vo veci samej. Odôvodnila ho tým, že nárok žalobcu neuznáva v plnom rozsahu. So žalobcom boli partneri takmer 10 rokov, počas ktorého obdobia spoločne žili v jednej domácnosti a spoločne hospodárili aj s určitými finančnými prostriedkami. Ohľadne žalobcom tvrdenej a žalovanej pôžičky vo výške 9.500,- eur, ktorá jej mala byť údajne vyplatená v troch častiach, poprela, že sa niekedy so žalobcom dohodla na poskytnutí predmetnej pôžičky vo výške 9.500,- eur. Poukázala na to, že prijala dňa 23.07.2015 od žalobcu na jej bankový účet sumu 7.000,- eur, čo ale nepredstavovalo jej údajne poskytnutú pôžičku zo strany žalobcu, ale bola jej poskytnutá za účelom refundácie ňou vložených nákladov do spoločnej domácnosti so žalovaným počas obdobia, ako boli spolu partnermi, pričom určitá časť týchto finančných prostriedkov
predstavovala aj nenávratný príspevok žalobcu na rozvoj jej podnikania. Ohľadne sumy 1.000,- eur, ktorá jej mala byť údajne poskytnutá 19.08.2015 v hotovosti, uviedla, že predmetná hotovosť jej nikdy nebola poskytnutá a nikdy ani od žalobcu predmetnú sumu neobdržala a neprevzala. Ohľadne sumy 1.500,- eur nerozporovala, že jej bola žalobcom dňa 20.08.2015 poskytnutá, rozporovala ale predmet a účel poskytnutých finančných prostriedkov. Predmetná suma 1.500,- eur jej bola žalobcom poskytnutá ako dlhodobá bezúročná finančná pôžička, pri ktorej sa so žalobcom dohodli na lehote splatnosti pôžičky do 31.12.2018. Výška splátok bola dohodnutá podľa jej rozhodnutia a jej finančných možností, pričom celková výška pôžičky vo výške 1.500,- eur mala byť z jej strany vrátená žalobcovi do konca roka 2018. V zmysle uvedeného je zrejmé, že ešte nenastala celková splatnosť pôžičky, pričom časť z predmetnej pôžičky vo výške 975,- eur už žalobcovi uhradila. Preto je zrejmé, že momentálne jej zostáva uhradiť do 31.12.2018 sumu 525,- eur, ktorú je aj rozhodnutá do konca kalendárneho roka 2018 uhradiť, čím jej pôžička voči žalobcovi bude v plnom rozsahu splatená. Zo strany žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu jej nebola doručená žiadna predžalobná výzva - nedostala sa do jej dispozície. Má za to, že žaloba žalobcu je v nedôvodná a zároveň v časti 525,- eur predčasne podaná, keďže voči žalobcovi eviduje dlh nie vo výške 8.525,- eur, ale len vo výške 525,- eur, ktorú mu je v zmysle dohody (splatnosť pôžičky 1.500,- eur uplynie 31.12.2018) rozhodnutá v dohodnutej lehote splatiť.
4. Včasným podaním odporu žalovanou s vecným odôvodnením došlo s poukazom na § 11 ods. 5 ZoUK ex lege k zrušeniu platobného rozkazu.
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej daným podaním odoslaným 14.08.2018 uviedol, že žalovanej odpor nespĺňa základné hmotnoprávne podmienky, nakoľko je zjavne bez vecného odôvodnenia. Žalovaná sa obmedzila na obyčajné popretie nároku bez navrhnutia jediného dôkazu na podporu svojich tvrdení. Odmietol tvrdenia žalovanej, že suma 7.000,- eur poukázaná na účet žalovanej dňa 23.07.2015, predstavovala akúsi „refundáciu nákladov vložených do spoločnej domácnosti“ a rovnako tvrdenia, že by suma 1.000,- eur nebola žalovanej dňa 19.08.2015 poskytnutá. Nie je možné sa stotožniť ani s tvrdeniami žalovanej ohľadom sumy 1.500,- eur z 20.08.2015. Žalobca zotrval na svojom nároku v celej výške a na preukázanie svojich tvrdení ohľadom existencie a výšky pohľadávky navrhol vypočuť svedkov: H.. Q. D. a V. V.. Zároveň predložil kópiu sms komunikácie, v ktorej žalovaná uznáva existenciu dlhu a nijakým spôsobom nerozporuje jeho výšku. Ohľadom predžalobnej výzvy uviedol, že táto bola v zmysle podacieho lístku a výpisu zo sledovania zásielky Slovenskou poštou doručená žalobkyni dňa 16.04.2018.
6. Nakoľko žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovanej súčasne podal návrh na pokračovanie v konaní, bola táto vec s poukazom na § 14 ods. 3 ZoUK postúpená tunajšiemu súdu ako súdu vecne a miestne príslušnému na jej prejednanie (§ 13 a § 14 Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“).
7. Žalovaná v duplike danou podaním z 24.09.2018 uviedla, že jej odpor voči platobnému rozkazu pre účely jeho riadnej akceptácie súdom spĺňal všetky zákonom stanovené náležitosti, t.j. aj riadne vecné odôvodnenie, čoho dôkazom je aj to, že platobný rozkaz bol zrušený a vec bola postúpená príslušnému súdu v zmysle CSP. V súvislosti s argumentáciou žalobcu ohľadom účelu prevodu predmetných finančných prostriedkov zotrvala v plnom rozsahu na podanom odpore a v ňom uvedených argumentáciách a odôvodneniach. Rozporovala tvrdenia žalobcu, že jej poskytol pôžičku vo výšku 9.500,- eur, ktorú jej mal údajne dať v niekoľkých častiach. Potvrdila, že žalobca na jej bankový účet previedol dňa 23.07.2015 sumu 7.000,- eur, čo ale nepredstavovalo zo strany žalobcu jej poskytnutú pôžičku. Rozporovala, že jej žalobca dňa 19.08.2015 poskytol a odovzdal finančnú hotovosť vo výške 1.000,- eur, keďže žiadne finančné prostriedky v tom čase a v tej výške od žalobcu v hotovosti neobdržala a neprijala. Iba suma 1.500,- eur jej poskytnutá žalobcom dňa 20.08.2015 predstavovala finančnú pôžičku, ktorú sa mu aj zaviazala vrátiť. Na podporu a preukázanie svojich tvrdení navrhla vypočuť ako svedkov E. V. a B. V.. Žiadala, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal jej ako žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
8.1. Na predbežnom prejednaní sporu 29.10.2018 zástupca žalobcu o. i. uviedol, že podľa ich vedomostí žalovanou navrhnutý svedok E. V.J. - otec žalovanej nadobudol vedomosť ohľadne predmetu tohto sporu až z platobného rozkazu, keď následne on zmaril možnosť mimosúdneho vyriešenia predmetu tohto sporu, v rámci ktorého ponúkali ako ústretový krok odpustenie časti dlhu - tých 1.000,- eur v hotovosti. To, že túto dohodu žalovaná nepodpíše, sa dozvedeli asi 5 minút pred tým, ako ju mala podpísať a došlo k tomu na základe intervencie jej otca.
8.2. Žalovaná na predbežnom prejednaní sporu potvrdila, že svedkov navrhnutých žalobcom poznala, ale nešlo o nejakých ich blízkych spoločných známych. Ona sa pred nimi nevyjadrovala o ich finančných záležitostiach a ak by o nich mali mať nejakú vedomosť, tak len z vyjadrenia žalobcu. Zotrvala na tvrdení, že žiadnu predžalobnú výzvu, ktorá podľa dokladov predložených žalobcom jej mala byť doručená 16.04.2018, neprevzala. V tom čase sa nezdržiavala v meste trvalého bydliska, ale bola v Y. od 15.04.2018, kde odchádzala v poobedňajších hodinách o 17.00 h a vrátila sa naspäť 21.04.2018 nadránom o 3.30 h. Nikoho nesplnomocnila na preberanie jej adresovaných zásielok. Potvrdila, že jej otec sa dozvedel o sume 7.000,- eur až z toho, čo mu ona povedala ako to bolo po tom, keď jej bol platobný rozkaz doručený. Ona svoje finančné záležitosti nerozoberá so žiadnymi cudzími ľuďmi, len so svojimi najbližšími. Pokiaľ ide o dohodu o urovnaní, tá sa mala týkať len tých 1.500,- eur, ktoré nerozporuje, že jej boli dané ako pôžička. Ničoho iného sa to nemalo týkať.
9.1. Na pojednávaní 19.11.2018 zástupca žalobcu ústne a následne písomne zobral späť časť žalobou uplatneného nároku vo výške 1.000,- eur, ktorá suma mala predstavovať hotovostne poskytnutú pôžičku žalovanej dňa 19.08.2015. Na zvyšnej časti žalobou uplatneného nároku zotrval. Žalovanou navrhované dokazovanie zamerané na zisťovanie účelu poskytnutia pôžičky označil za neúčelné, nesúvisiace s predmetom sporu a za bezpredmetné, nakoľko reálnosť kontraktu a reálnosť zaslania peňazí na účet žalovanej bola preukázaná. 9.2. V záverečnom vyjadrení uviedol, že medzi stranami je nesporné, že žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky v celkovej výške 8.500,- eur, pričom žalovaná doposiaľ čiastočne vrátila sumu vo výške 975,- eur. Žalovaná v rámci svojej procesnej obrany uviedla, že časť týchto finančných prostriedkov vo výške 7.000,- eur prijala bez povinnosti ich vrátiť, čím jej vzniklo dôkazné bremeno toto tvrdenie preukázať. Žiadny z produkovaných dôkazov toto tvrdenie nepreukazuje a všetky dôkazy produkované žalovanou, teda najmä výpovede svedkov, javili značné známky tendenčnosti výpovedí a sprostredkovávanie informácií od samotnej žalovanej. Žalobca naproti tomu preukázal reálne vyplatenie finančných prostriedkov, ako aj všetky kroky nevyhnutné k ich vráteniu.
10. Žalovaná ohľadne výzvy súdu na upresnenie jej skutkových tvrdení uviedla, že ako aj doposiaľ tvrdila, od žalobcu obdržala ako pôžičku len sumu 1.500,- eur, ktorá jej bola daná na jej účet 20.08.2015. Z tejto sumy doposiaľ vrátila 975,- eur platbami, na ktoré poukázala aj žalujúca strana. Tiež na pojednávaní uviedla, že netušila, že bude musieť preukazovať svoje finančné prostriedky, ktoré použila na rozbeh podnikania. Preto nedoložila žiadne účtovné závierky, ani doklad o úvere, ktoré si brala na svoje meno vo februári 2015.
11.1. Zástupca žalovanej prezentoval súhlas žalovanej s čiastočným späťvzatím žaloby. Z výpovedí svedkov podľa neho vyplýva, že žalovaná sa podieľala na nákladoch spojených so zabezpečením prevádzky a za tým účelom si aj brala úver z banky. Pritom svedkovia žalujúcej strany hovorili, že to mal celé financovať žalobca. Na tieto skutočnosti navrhol vypočuť žalovanú. Navrhol vykonať dokazovanie predložením účtovných závierok, ktoré preukážu výšku nákladov na rekonštrukciu, ďalej potvrdenie o úvere a čerpaní úveru, ktorý si žalovaná brala na rekonštrukciu a sfunkčnenie predmetnej kaviarne, ďalej faktúrami, ktoré žalovaná predloží, preukazujúcimi rekonštrukciu a čas, kedy boli vykonané a financované obklady na prevádzke. Žalovaná popiera, že by tieto práce mali byť financované z prostriedkov žalobcu a trvá na tom, že boli financované z jej finančných prostriedkov. Týmito dôkazmi chce preukázať, že rekonštrukcia nastala podstatne skôr, ako mal žalobca poskytnúť finančné prostriedky a že už do poskytnutia peňazí žalobcom žalovaná vložila na rekonštrukciu peniaze z úveru a svoje vlastné finančné prostriedky. Predložením nájomnej zmluvy by žalovaná chcela preukázať, že rekonštrukcia začala už v marci 2015, kedy bola táto nájomná zmluva uzatvorená. 11.2. V záverečnom prednese pridržiavajúc sa všetkých doterajších vyjadrení žalovanej zotrval aj na návrhoch na vykonanie dokazovania predložených na pojednávaní, keďže z výsluchov svedkov navrhnutých žalobcom vyplynuli nové skutkové okolnosti, ktoré doteraz zo strany žalobcu a žalovanej neboli prednesené, namietané a neboli ani sporné a v rámci predmetného konania sa ani neriešili. Žalovaná má za to, že predmetné skutkové tvrdenia uvedených svedkov nevyplývajú z reálneho skutkového stavu. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
12. V prvom rade súd uvádza, že nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu (jeho zástupcu, namietajúceho nedostatok vecného odôvodnenia odporu žalovanej voči platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní, ktorý obsahuje zo strany žalovanej konkrétne jej skutkové tvrdenia a popretia niektorých (prevažnej časti) žalobcových skutkových tvrdení. Šlo teda o „riadny odpor“ podaný včas,
oprávnenou osobou, obsahujúci vecné odôvodnenie, ktorého podanie malo následok konštatovaný súdom už pod bodom 4.
13. Nebolo medzi stranami sporu sporné, že žalovaná obdržala od žalobcu prevodom z jeho účtu na účet žalovanej realizovaným dňa 23.07.2015 sumu 7.000,- eur a takým istým spôsobom dňa 20.08.2015 sumu 1.500,- eur. Uvedené podporujú aj žalobcom doložené výpisy z jeho účtu za účtovné obdobia od 01.07.2015 do 31.07.2015 (č. l. 5) a od 01.08.2015 do 31.08.2015 (č. l. 6). Tiež nebolo sporné, že žalovaná zo svojho účtu poukázala na účet žalobcu platbami z 20.09.2016 vo výške 200,- eur, z 26.10.2016 vo výške 200,- eur, z 29.11.2016 vo výške 175,- eur, z 02.01.2017 vo výške 200,- eur a z 01.02.2017 vo výške 200,- eur, celkovo 975,- eur, čo napokon potvrdzuje doložený prehľad pohybov na účte žalobcu za obdobie od 15.07.2015 do 13.03.2018 (č. l. 7), ako aj detaily uvedených pohybov, v ktorých je ako účel platby (informácia pre príjemcu) uvedené „I. - splátka“. Žalovaná potvrdila aj skutkové tvrdenie žalobcu, že žalobcom jej poukázaná suma 1.500,- eur z 20.08.2015 predstavovala z jeho strany pôžičku pre ňu. Nesporným bolo aj to, že uvádzané platby žalovanej v prospech žalobcu v celkovej výške 975,- eur predstavovali z jej strany splátky pôžičky poskytnutej jej žalobcom.
14. Sporným medzi žalobcom a žalovanou bol účel platby žalobcu z 23.07.2015 vo výške 7.000,- eur, keď žalobca tvrdil, že aj v danom prípade sa jednalo o pôžičku z jeho strany a žalovaná tvrdila, že časť tejto sumy mala predstavovať refundáciu ňou vložených nákladov do spoločnej domácnosti so žalovaným počas obdobia, ako boli spolu partnermi a zvyšná časť nenávratný príspevok žalobcu na rozvoj jej podnikania bez toho, aby bližšie rozšpecifikovala, v akom rozsahu sa táto platba mala týkať jedného a druhého ňou uvádzaného účelu. Sporným bolo aj to, či medzi stranami sporu ohľadne pôžičky poskytnutej bezhotovostne prevodom z účtu žalobcu dňa 20.08.2015 na účet žalovanej, bol dohodnutý konkrétny termín vrátenia pôžičky. Žalovaná tvrdila, že jej splatnosť bola dojednaná do konca r. 2018, kdežto žalobca, ako je to napokon zrejmé aj z jeho predžalobnej výzvy k úhrade pohľadávky - pokusu o zmier z 28.03.2018, nepotvrdzoval dojednanie konkrétneho termínu splatnosti, ale že (rovnako ako v prípade platby z 23.07.2015) šlo o pôžičku bez dojednania konkrétneho termínu splatnosti, ktorej splatnosť mala nastať (s poukazom na § 563 Občianskeho zákonníka - ďalej len „OZ“) uplynutím lehoty poskytnutej v danej výzve na vrátenie.
15. K sporným otázkam boli ako svedkovia vypočutí V. V. a H.. Q. D., ktorých navrhol žalobca a ktorí potvrdzovali verziu žalobcu (že peniaze, ktoré poskytol žalobca žalovanej a ktoré si predtým on sám požičal, mu mala žalovaná vrátiť) a tiež svedkovia E. V. (otec žalovanej) a O.. B. V. (sestra žalovanej) navrhnutí žalovanou, ktorí naopak potvrdzovali určité skutočnosti z verzie žalovanej. Ako hodnoverné súd vyhodnotil práve výpovede V. V. a H.. Q. D., ktorých kladný až priateľský vzťah ako k žalobcovi tak aj k žalovanej (takto ho totiž uvedení svedkovia deklarovali), nebol takýto charakter ich vzťahu ani žalovanou vo vzťahu k nej zásadne spochybňovaný a ktorí (na rozdiel od otca a sestry žalovanej, keď títo mali mať o finančných platbách medzi žalobcom a žalovanou informácie prakticky výlučne len od žalovanej) boli účastní aj konkrétnych vyjadrení žalobcu a žalovanej ohľadne finančných záležitostí medzi nimi. Pritom verziu žalobcu, ktorá aj sama o sebe vyznievala dôveryhodnejšie, čo do účelu poskytnutia pôžičky aj so zreteľom na to, že žalovanej poskytnuté peniaze si tiež mal žalobca predtým požičať (ich predchádzajúce požičanie žalobcom, a to z banky, potvrdili svedkovia V. V. a H.. Q. D.Á.), podporuje aj doložená SMS komunikácia medzi žalobcom a žalovanou (č. l. 36). Z obsahu SMS správ žalovanej reagujúcich na SMS správy žalobcu v kontexte s terajšími tvrdeniami žalovanej v priebehu tohto sporu, je zrejmá účelovosť terajšieho tvrdenia žalovanej v tom, že splatnosť nespornej pôžičky poskytnutej žalobcom žalovanej dňa 20.08.2015 v sume 1.500,- eur mala nastať až koncom r. 2018. Ak by tomu skutočne tak malo byť (mal byť dojednaný takýto čas plnenia), boli by nepochopiteľné (nelogické) také reakcie žalovanej na žiadosti žalobcu o splácanie pôžičky, aké sú zrejmé z jej SMS správ, ktorá sa ani raz nezmienila, že by pôžička ešte nemala byť splatnou, ale ako dôvod nesplácania udávala, že „nemá z čoho“ a žalobcovi sa za vzniknutý stav ospravedlňovala. Nepriamo z toho vyplýva aj to, že nesplatenou bola vyššia suma, než žalovanou tvrdená výška pôžičky 1.500,- eur, pretože, ak by pôžičkou mala byť len suma 1.500,- eur a žalovaná žalobcovi postupne vrátila už 975,- eur, dokonca podľa verzie žalovanej v značnom predstihu pred ňou uvádzanou splatnosťou pôžičky, ktorá celková splatená suma predstavuje takmer jej 2/3-iny zo sumy 1.500,- eur, nie je zrejmé, prečo by v takom prípade žalovaná odpovedala tak ako odpovedala a žalobca by sa tak nástojčivo domáhal vrátenia peňazí titulom vrátenia pôžičky, výslovne uvádzajúc, že mu dlží nie malú sumu. Z výpovede svedka V. V. tiež vyplynulo, že mu žalobca aj žalovaná hovorili, že pôžička, ktorú si zobral žalobca a z ktorej bolo investované do prevádzky kaviarne, táto pôvodne mala byť splácaná z prevádzky z daného zariadenia po jeho rozbehu. Z výpovede svedkyne H.. Q. D.
vyplynula jej vedomosť, že z peňazí, ktoré získal žalobca ako pôžičku a ktoré potom dal žalovanej, sa robila kaviareň a že žalovaná jej spomínala, že „keby nie Q., tak by to ani nemohli otvoriť, lebo by nemali financie, ale že žalobca zobral na seba pôžičku“. V období „po rozchode žalobcu a žalovanej“ sa podľa uvedenej svedkyne žalovaná pred ňou vyjadrila tak, že nechce nič zostať žalobcovi dlžná, že si musia na to spolu sadnúť a dohodnúť sa ako sa to bude ďalej riešiť, že následne bola medzi nimi nejaká ústna dohoda, na základe ktorej poslala žalovaná žalobcovi nejaké peniaze. Uviedla aj to, že ak žalovaná pred ňou hovorila niečo o financiách ohľadne prevádzky kaviarne, tak hovorila len o peniazoch žalobcu a keď ich žalobca a žalovaná pozvali na otvorenie baru, žalovaná, po jej pochvale, že ako to majú pekne urobené, povedala, že keby nebolo žalobcu, tak by to nemala.
16. Súd k verzii žalovanej čo do účelu žalobcom poskytnutej sumy 7.000,- eur uvádza, že jej skutkové tvrdenia v danom smere boli všeobecné (nie je zrejmé, koľko z toho mal byť ňou uvádzaný príspevok / zrejme bezodplatný/ žalobcu na jej podnikanie a koľko refundácia nákladov, ktoré mala predtým vložiť do spoločnej domácnosti) a ani bližší kontext, ktorý by nasvedčoval reálnej existencii takéhoto stavu (prečo sa v danom období, kedy ešte žalobca a žalovaná zrejme ešte spolu žili, riešili nejakú refundáciu nákladov v jej prospech a z peňazí, ktoré si žalobca predtým požičal a okrem toho jej mal žalobca tiež z peňazí, ktoré si požičal, prispieť bezodplatne na podnikanie a následne o necelý mesiac už podstatne menšiu sumu jej požičiavať. Pritom otec žalovanej sa k uvedenej sume bližšie nevyjadroval a sestra žalovanej ako svedok, ktorá mala mať informácie výlučne od žalovanej, uvádzala ohľadne sumy 7.000,- eur, že to celé mal byť príspevok na podnikanie a súčasne uvádzala, že žalovaná tiež prispievala na domácnosť.
17. Na základe vykonaného dokazovania potom súd dospel k záveru, že sumy 7.000,- eur a 1.500,- eur, ktorú poskytol žalobca žalovanej prevodom zo svojho účtu na účet žalovanej predstavovali pôžičky, ohľadne ktorých nebolo preukázané, že by došlo medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou ku konkrétnej (obsahovo určitej) dohode ohľadne času ich splatenia, resp. že by bol čas splatenia ponechaný na vôli žalovanej ako dlžníka (režim podľa ust. § 564 OZ). S poukazom na § 563 OZ potom vznikla žalovanej povinnosť splatiť tento dlh prvý deň po tom, čo bola žalobcom ako veriteľom o jeho zaplatenie požiadaná, resp. uplynutím lehoty stanovenej veriteľom na jeho zaplatenie, ak vo výzve takúto lehotu poskytol.
18. V danom prípade s ohľadom na rozsah predmetu tohto sporu bolo bezpredmetné zaoberať sa tým, či uvedená písomná výzva na vrátenie - č. l. 13, obsahujúca aj poskytnutie trojdňovej lehoty od doručenia na jej vrátenie, bola žalovanej (zasielanej jej ako doporučená zásielka pod podacím číslom RE426102759SK) doručená (podľa dokladu Sledovanie zásielok Slovenskej pošty) dňa 16.04.2018 (č. l. 38) alebo nie (žalovaná popierala jej prevzatie, tvrdiac že v deň, kedy jej mala byť doručená, bola v Y., k čomu však okrem svojho tvrdenia a výpovede svojho otca nepredložila žiadny ďalší dôkaz), keďže aj samotnú žalobu možno považovať za takúto výzvu spôsobilú privodiť splatnosť záväzku dňom nasledujúcim po jej doručení žalovanej (žalovanej bola žaloba doručená 09.07.2018) za tej situácie, ak predmetom konania bolo len vrátenie poskytnutej pôžičky bez uplatňovania úrokov z omeškania, keď oba uvádzané spôsoby boli spôsobilé vyvolať splatnosť žalovanej pohľadávky, ktorá tak ku dňu vyhlásenia rozsudku už bola nepochybne splatnou.
19. Nakoľko z celkovej sumy pôžičiek 8.500,- eur, ktoré bola žalovaná povinná žalobcovi vrátiť s poukazom na § 657 OZ, žalovaná žalobcovi nesporne doposiaľ vrátila celkovo 975,- eur, súd žalobe ohľadne zaplatenia sumy 7.525,- eur, vyhovel.
20. Konanie ohľadne zaplatenia sumy 1.000,- eur, ktorej sa týkalo čiastočné späťvzatie žaloby učinené na pojednávaní 19.11.2018, súd postupujúc podľa § 145 ods. 2 CSP, zastavil, s čím vyslovila súhlas aj žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu.
21. Súd nevykonal dôkazy, ktoré žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu navrhovala na pojednávaní z dôvodu ich oneskoreného navrhovania, nakoľko ich vykonanie (vyjmúc výpovede žalovanej) by si vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, keďže ich vykonanie táto mohla navrhnúť už podstatne skôr, ak by konala starostlivo - § 153 ods. 1 CSP a na tieto dôkazy, ktorých vykonanie by si vyžiadalo odročenie pojednávania, potom neprihliadal (postup podľa § 153 ods. 2 CSP využitie sudcovskej koncentrácie konania). Okrem toho pokiaľ ide o výsluch žalovanej, ako dôkazný prostriedok, súd v súvislosti s takýmto návrhom nemal preukázané splnenie predpokladov pre možnosť takýto dôkaz
vôbec vykonať, stanovených v hypotéze ust. § 195 ods. 1 CSP. Ostatné žalovanou navrhované dôkazy, ktoré mali ozrejmovať prakticky len to, z akých prostriedkov bola rekonštruovaná prevádzka kaviarne žalovanej ani neboli potrebné, nakoľko táto otázka (či rekonštrukcia prevádzky prípadne jej chod bol v nejakej miere financovaný žalovanou z iných finančných prostriedkov, než z prostriedkov, ktoré obdržala od žalobcu) ani nebola právne významná za nesporného predpokladu, že žalovaná reálne obdržala od žalobcu finančné prostriedky v celkovej výške 8.500,- eur.
22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP tak, že s poukazom na § 255 CSP a § 256 ods. 1 CSP priznal žalobcovi majúcemu vo veci z celkového predmetu konania v časti nedotknutej čiastočným späťvzatím žaloby, predstavujúceho z neho 88 %, plný úspech, pričom tento súčasne procesne zavinil čiastočné zastavenie tohto konania, svojim dispozitívnym úkonom - čiastočným späťvzatím žaloby ohľadne zvyšných 12 % z celkového predmetu konania. Na základe toho s poukazom na uvedené ustanovenia, má žalobca voči žalovanej nárok na náhradu pomernej časti dôvodne vzniknutých trov tohto konania v rozsahu 76 % predstavujúcej tzv. čistý úspech žalobcu v spore a v takomto rozsahu mu bol voči žalovanej priznaný nárok na náhradu dôvodne vzniknutých trov. O výške trov bude rozhodnuté s poukazom na § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.