Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-24-2018.pdf
PDF · 156.36 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/24/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50094297, zastúpený Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47232471, proti žalovanej E. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. XXX, XXX XX T., o zaplatenie 2.008,97 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 2.008,97 €, úrok vo výške 949,39 € a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.008,97 € od 1.4.2018 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 50,- €, pričom 1.splátka bude splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom nadobudne právoplatnosť tento rozsudok a ďalšie splátky budú splatné vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca. V prípade, ak žalovaná nezaplatí čo i len jednu splátku riadne a včas, stáva sa splatným celý dlh.
V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.
Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 52 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 26.4.2018 bola formou elektronického podania na tunajší súd doručená žaloba žalobcu (pôvodne Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31340890) zo dňa 31.3.2018, ktorou sa žalobca domáhal toho, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovanú zaplatiť mu dlžnú istinu vo výške 2.008,97 €, dlžné úroky z istiny vo výške 1.868,46 €, zmluvný úrok vo výške 25,12 % ročne zo sumy 2.008,97 € od 1.4.2018 do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.008,97 € od 1.4.2018 do zaplatenia, a tiež trovy konania. Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že dňa 19.8.2014 uzatvoril ako veriteľ a žalovaná ako dlžník spolu Zmluvu o úvere č.XXXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli okrem iného Obchodné podmienky žalobcu pre spotrebiteľské úvery (ďalej aj „OP SÚ“), Všeobecné obchodné podmienku žalobcu (ďalej aj „VOP“) a Sadzobník poplatkov žalobcu (ďalej aj „Sadzobník“). Žalovaná svojim podpisom na zmluve potvrdila, že sa s týmito dokumentmi oboznámila a súhlasí s ich obsahom. Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky v sume 2.010,- € (ďalej aj „istina“). Žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov (všetky tieto peňažné plnenia ďalej spolu aj „úver“). Žalovaná neplnila úver riadne a včas a v dôsledku jej omeškania s plnením úveru žalobca v zmysle § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ vyhlásil dňa 16.7.2015 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaná časť dlžnej sumy z úveru zaplatila. Jednotlivé splátky a spôsoby ich započítania sú uvedené v Aktuálnom stave úveru vyhotoveného z bankového informačného systému. Poslednú čiastkovú úhradu
úveru žalovaná vykonala dňa 28.7.2016. Celkovú dlžnú sumu žalovaná písomne uznala čo do dôvodu a výšky.
2. Súd prípisom zo dňa 25.7.2018 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby sa v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy písomne vyjadrili, či žalobca berie žalobu v časti späť tak, aby súd mohol, bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti (§ 145 ods. 3 C.s.p.), rozhodnúť o zvyšnej časti platobným rozkazom, ktorým by bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi istinu 2.008,97 €, úrok vo výške 961,25 € a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.008,97 € od 1.4.2018 do zaplatenia, keď zároveň uviedol dôvody, pre ktoré nie je podľa jeho názoru možné vydať v súdenej veci platobný rozkaz v žalobcom navrhnutom znení.
3. Dňa 16.8.2018 formou elektronického podania bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu k výzve súdu zo dňa 15.8.2018, v ktorom okrem iného uviedli, že pokiaľ by súd zastával názor, že zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia žalobcovi nepatrí, bol by takýto názor súdu nesprávny, keďže takéto tvrdenie by odporovalo zákonu a protiprávne by zvýhodňovalo protiprávne konanie spotrebiteľa, s tým, že takáto ochrana spotrebiteľa by bola nielen neprimeraná, ale poprela by všetky zásady civilného konania, predovšetkým rovnosť strán, keď poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.29Cdp/2906/2000. Tiež vyjadrili názor, že pokiaľ Ústavný súd Slovenskej republiky vykladá pojem zosplatnenia zánikom pôvodného záväzku, na ktorého miesto nastupuje záväzok úplne nový, jedná sa tiež o nesprávny výklad, nakoľko zosplatnenie úveru spôsobuje len jedinú zmenu záväzku, a to v lehote konečnej splatnosti a straty práva platiť v splátkach. Alternatíva plnenia dlhu v splátkach je výhodou, ktorá je dlžníkovi poskytnutá na úkor veriteľa, keďže možno predpokladať, že záujmom veriteľa je uspokojenie celej pohľadávky v najkratšom možnom čase. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je možné označiť rôznymi synonymami, pričom v právnej praxi sa často používa pojem „strata výhody splátok“. Z uvedenej definície predčasného splatenia úveru, jeho synonymického označenia vyplýva len jeden právny záver, a to, že predčasné vyhlásenie splatnosti úveru sa týka len zmeny v lehote splatnosti úveru a straty výhody splátok, nie však ostatných dojednaných podmienok. Nejde tak o privatívnu nováciu celého záväzku. Tiež odkázali na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 13.12.2006 sp.zn. 33Odo/399/2005 vo vzťahu k ustanoveniu § 516 Občianskeho zákonníka. Takáto zmena v obsahu záväzku dohodou strán sa nazýva kumulatívna novácia, pri ktorej sa jedná o zmenu za trvania existujúceho právneho vzťahu spočívajúceho v zániku určitých doterajších vzájomných práv a povinností a v ich nahradení novo dohodnutými vedľa už existujúcich. Právnym dôsledkom zmeneného záväzku je jednak pôvodná právna skutočnosť, ktorá spôsobila jeho vznik, tak aj dohoda strán o zmene jeho obsahu. Zmena záväzku sa spravidla týka miesta či spôsobu plnenia, splatnosti a pod.. Vzhľadom na totožnosť znenia ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne § 516 o zmene záväzkov je akceptácia predmetného výkladu logická a majú za to, že slovenská právna teória kumulatívnu nováciu vykladá rovnako. V tejto súvislosti odkázali aj na rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp.zn.13CoKR/15/2015. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru veriteľom je prejavom vôle veriteľa smerujúcim k zániku povinnosti dlžníka platiť svoj dlh v splátkach a vzniku novej povinnosti, zaplatiť celý dlh jednorazovo v stanový termín. Výklad zákona v tom zmysle, že vyhlásením predčasnej splatnosti zaniká záväzok v širšom rozsahu, t.j. aj čo do zmluvného úroku sa neopiera tak o vyjadrenú vôľu veriteľa, o ustanovenia zákona o zmene záväzku, o ustanovenia zákona o zmluvách o úvere. Akýkoľvek iný výklad, než ten, že veriteľ zmenil záväzok čo do termínu splatnosti, nie však čo do ostatných podmienok úveru, je nesprávny. Iný výklad by bol absurdný a veriteľa staval do obzvlášť, v porovnaní s dlžníkom, nevýhodného postavenia. Odkázali tiež na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, v ktorom sa neuvádza, že by bol dlžník povinný platiť úroky len do času splatnosti. Tiež odkázali na ustanovenie § 2 písm. d) zákona č.129/2010 Z.z.. Keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaná zostáva dlžná, správny je ten záver, že jej záväzok doposiaľ nezanikol a keďže nezanikol hlavný záväzok dlžníka, nemožno hovoriť o zániku akcesorického zmluvného úroku. Tiež odkázali na ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, z obsahu ktorého nie je možné dospieť k záveru, že veriteľ nemá v prípade zosplatnenia úveru nárok na zmluvný úrok, ale podľa ich názoru z neho vyplýva, že veriteľ má nárok na úroky z úveru až do času riadnej úhrady poskytnutého úveru. Zosplatnenie úveru je právom veriteľa jednostranne zmeniť termín splatnosti úveru z dôvodu, že dlžník poruší svoju povinnosť. Zosplatnenie úveru je tak následkom porušenia povinnosti dlžníka riadne a včas uhradiť splatnú časť úveru, čím dochádza k strate výhody úhrady úveru v splátkach a dlžník je povinný uhradiť celú výšku úveru jednorazovo a nie po častiach. Pokiaľ platí, že dlžník je povinný platiť zmluvný úrok vo vzťahu k jednotlivej splátke až do času jej riadneho splatenia, nie je dôvodný taký výklad, že v prípade zmeny splatnosti jednotlivej splátky (zosplatnenie úveru) povinnosť platiť
zmluvný úrok až do času riadnej úhrady dlžnej sumy zanikla. Výklad, ktorý by odbremeňoval dlžníka od platenia zmluvného úroku by bol až absurdný, keďže privodením stavu predčasného zosplatnenia úveru z dôvodu porušenia povinnosti dlžníka by sa postavenie dlžníka zvýhodnilo v porovnaní s jeho postavením v prípade, ak by povinnosť neporušil. Takýto výklad nie je prípustný. V zosplatnení úveru žalobcom totiž neboli započítané zmluvné úroky, ide len o dlžnú sumu do času zosplatnenia, ku ktorej bol pripočítaný zvyšok dlžnej istiny. Ad absurdum, v prípade nepoctivého dlžníka, by tento zo špekulatívnych dôvodov mohol bezprostredne po čerpaní úveru pristúpiť k neplateniu dohodnutých splátok, čím by spôsobil predčasnú splatnosť úveru a vyhol by sa tak plateniu dohodnutých zmluvných úrokov v sadzbe určenej trhovými mechanizmami. Nepoctivý dlžník by tak bol viazaný iba na platenie výhodnejších úrokov z omeškania v právnymi predpismi regulovanej výške úrokovej sadzby a súd by zároveň takejto nepoctivosti poskytoval ochranu. Ani sankčný úrok nie je kompenzáciou veriteľa za poskytnutie úveru. Zmluvný úrok je totiž odplatou (cenou) za poskytnutie finančných prostriedkov a tvorí tak ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako podnikateľskej činnosti veriteľa. Pokiaľ pred časom vyhlásenia predčasného splatenia úveru v prípade omeškania dlžníka s úhradou je možné od neho požadovať tak zmluvný úrok, ako i úrok z omeškania, vzniká otázka, z akého dôvodu po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru sa súdu javí vzťah medzi dvoma úrokmi, zmluvným a zákonným z omeškania iný. Ide o totožné právne i skutkové situácie, ktoré nemožno posudzovať rozdielne. Navyše súd odmietnutím priznania zmluvného úroku by konal v rozpore s právnou zásadou, že nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania. Žalobca tiež poukázal na prístup Najvyššieho súdu ČR (napr. rozhodnutia NS ČR sp.zn.32Cdo/3830/2014, sp.zn.31Cdo/2851/1999, 32Cdo/2782/1999, 29Cdo/2606/2000, 33Cdo/113/2008), ktorý nárok na zmluvný úrok po zosplatnení úveru veriteľom priznáva. Poukázali tiež na uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 3/98, v zmysle ktorého štátnym orgánom Slovenskej republiky zákony upravujúce ich postavenie a právomoc neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o konaní nad rámec zákona, t.j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Tiež poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.43Co/1/2018 zo dňa 25.1.2018 resp. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.17Co/122/2017 zo dňa 21.3.2018. Na základe týchto skutočností zotrvali na podanej žalobe v plnom rozsahu.
4. Dňa 16.10.2018 formou elektronického podania bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcu zo dňa 14.10.2018, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zmysle § 80 ods. 1 Civilného sporového poriadku navrhol súdu, aby do konania na miesto žalobcu vstúpila spoločnosť R Collectors s.r.o., IČO: 50094297, a to na tom skutkovom základe, že pôvodný veriteľ ako postupca uzavrel dňa 6.8.2018 s novým veriteľom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky na nového veriteľa. S odkazom na ustanovenie § 80 ods. 2 C.s.p. žiadali, aby súd tomuto návrhu vyhovel. Tunajší súd uznesením zo dňa 22.10.2018 sp.zn.10Csp/24/2018-97, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.11.2018 pripustil zmenu subjektov na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil žalobca Poštová banka, a.s., IČO: 31340890 a na jeho miesto do konania vstúpil subjekt R Collectors s.r.o., IČO: 50094297. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení.
5. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 19.11.2018, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani právny zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili elektronickým podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.11.2018 s poukazom na hospodárnosť konania, keď žiadali ospravedlniť aj neúčasť žalobcu na tomto pojednávaní a zároveň žiadali, aby súd konal vo veci samej v ich neprítomnosti. Na pojednávanie sa dostavila žalovaná, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd postupoval podľa § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu.
6. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré doložil do súdneho spisu v priebehu konania žalobca a to: Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery Poštovej banky z č.l.6-7, Všeobecné obchodné podmienky Poštovej banky účinné od 28.6.2014 z č.l.8-14, Sadzobník poplatkov Poštovej banky platný od 1.2.2014 z č.l.15-31, Zmluva o úvere - dobrá pôžička z č.l.32, výzvu na úhradu dlžnej sumy z č.l.33 vrátane poštovej doručenky, upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru z č.l.34 vrátane poštového podacieho hárka z č.l.34-35, uznanie dlhu so splátkovým kalendárom z č.l.36, aktuálny stav úveru ku dňu 31.3.2018 z č.l.37, Zmluvu o postúpení pohľadávok č.I/2018 vrátane prílohy č.1 vo forme výňatku z č.l.82-86, oboznámil sa s prednesom žalovanej na pojednávaní, pričom zistil tento skutkový stav.
Zo Zmluvy o úvere - dobrá pôžička zo dňa 19.8.2014, č.zmluvy XXXXXXXXXX, súd okrem iného zistil, že bola uzavretá medzi Poštovou bankou, a.s., IČO: 31340890 a žalovanou ako klientom, výška schváleného úveru 2.010,- €, počet mesačných splátok 47, úroková sadzba 25,12 % ročne, výška mesačnej úhrady 67,- €, dátum 1.mesačnej úhrady do 20.9.2014, RPMN Poštovky 28,23 % ročne, priemerná RPMN na trhu 18,01 % ročne, celková čiastka úveru 3.204,14 €, splácanie mesačne vždy k 20.dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti úveru 20.8.2018, poistenie schopnosti splácať úver bez poistenia. Touto zmluvou o úvere vznikol banke záväzok poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky po splnení podmienok stanovených bankou do výšky uvedenej v tejto úverovej zmluve. Poskytnutím prostriedkov zo zmluvy o úvere vznikol dlžníkovi záväzok tieto peňažné prostriedky tvoriace pohľadávku banky (vrátane zmluvných úrokov, poplatkov a úrokov z omeškania) vrátiť a plniť ostatné povinnosti v zmysle obchodných podmienok. V zmluve je tiež uvedené, že právne vzťahy neupravené touto zmluvou o úvere sa riadia Obchodnými podmienkami, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Sadzobníkom poplatkov, oznámením o úrokových sadzbách, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Dlžník tiež svojim podpisom potvrdil, že bol s príslušnými dokumentmi oboznámený a súhlasí s nimi. Z Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery Poštovej banky, a.s., ktoré nadobudli platnosť 13.6.2014 a účinnosť 28.6.2014 súd okrem iného zistil, že v článku V. Čerpanie úveru, jeho úroky a poplatky v bode 5.4. je uvedené, že banka poskytnutý úver úročí dohodnutou úrokovou sadzbou. Ak je dlžník v omeškaní so splácaním úveru, banka dlžné sumy úročí dohodnutou úrokovou sadzbou, ako aj zákonným úrokom z omeškania, a to až do času úplného splatenia omeškanej sumy. S platením úroku z omeškania nie je dotknutý nárok banky na náhradu škody, ktorý jej vznikne porušením povinností vyplývajúcich dlžníkovi zo zmluvy o úvere, z obchodných podmienok a/alebo všeobecných obchodných podmienok. V bode 5.8. je uvedené, že ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.8. Obchodných podmienok, banka úročí predčasne splatnú časť úveru dohodnutou úrokovou sadzbou, ako aj zákonným úrokom z omeškania, a to odo dňa keď sa úver stal predčasne splatným až do okamihu úplného splatenia predčasne splatného úveru. V článku VI. Splácanie úveru v bode 6.8. je uvedené, že ak a) dlžník/spoludlžník je v omeškaní s platením čo i len jednej splátky alebo jej časti, banka je oprávnená: a) vyhlásiť úver za predčasne splatný. V prípade omeškania dlžníka/spoludlžníka s platením splátok je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný, ak je dlžník v omeškaní viac ako 3 mesiace so zaplatením splátky a banka upozornila dlžníka/spoludlžníka na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z upozornenia - výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 29.6.2015 súd okrem iného zistil, že ho adresoval právny predchodca žalobcu žalovanej, v ktorom ju upozornili, že podstatným spôsobom porušila ustanovenia Zmluvy o úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 19.8.2014, nakoľko ani napriek predchádzajúcej upomienke neuhradila svoje záväzky voči Poštovej banke, a.s.. Zároveň ju upozornili, že ku dňu spísania tohto listu je pohľadávka banky vyplývajúca z predmetnej zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 670,72 €, pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške 624,71 € a poplatkov vo výške 46,01 €. Vyzvali ju preto na zaplatenie vyššie uvedenej sumy v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. V opačnom prípade uviedli, že sú oprávnení využiť ustanovenie § 565 OZ a vyhlásiť úver predčasne splatným v zmysle príslušných ustanovení zmluvy o úvere. Z pripojeného poštového podacieho hárka č.EPH004845183 vyplýva, že bola žalovanej zasielaná poštová zásielka pod podacím číslom RO046930016SK, a to dňa 30.6.2015, kde ako odosielateľ je uvedená Poštová banka, a.s.. Z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 16.7.2015 súd okrem iného zistil, že túto výzvu adresoval právny predchodca žalobcu žalovanej, v ktorej jej oznámili, že svojim konaním podstatným spôsobom porušila ustanovenia Zmluvy o úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 19.8.2014 a Obchodných podmienok, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť, čím sa stala jej úverová pohľadávka k 16.7.2015 predčasne splatnou v celom rozsahu. Výška dlžnej sumy evidovanej k tomuto dátumu mala predstavovať dlžnú istinu 2.008,97 €, úrok 426,60 €, poplatky za upomienky 49,51 €, poistné 0,- €, dlžná suma spolu 2.485,08 €. Vyzvali ju zároveň na úhradu tejto dlžnej sumy do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy na tam uvedený bankový účet. Z pripojenej fotokópie poštovej doručenky súd zistil, že ako odosielateľ je tu uvedená Poštová banka, a.s., ako adresát žalovaná, s tým, že k potvrdeniu príjmu tejto písomnosti došlo dňa 20.7.2015. Z dokladu Uznanie dlhu so splátkovým kalendárom podľa § 558 Občianskeho zákonníka zo dňa 25.7.2016 súd okrem iného zistil, že ako dlžník je tu uvedená žalovaná, s tým, že v kolónke podpis dlžníka sa nachádza nečitateľný podpis, pričom je tu uvedené, že týmto uznáva čo do dôvodu a výšky, že má zo Zmluvy o úvere č.XXXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva“) voči veriteľovi Poštová banka, a.s., IČO: 31340890 ku dňu 18.7.2016 dlh vo výške 2.947,85 € (ďalej aj „dlh“), ktorý sa každý deň zvyšuje o príslušenstvo, ktoré tvoria zmluvné úroky zo zmluvy a zákonné úroky z omeškania (ďalej aj
„príslušenstvo“). Dlh a príslušenstvo sa zaviazala zaplatiť na tam uvedený bankový účet resp. splácať v minimálnych mesačných splátkach vo výške 100,- €, pričom tieto mesačné splátky sa zaviazala platiť vždy do 20-teho príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc 20.7.2016, a to až do úplného splatenia dlhu a príslušenstva. Z Aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.3.2018 zo dňa 4.4.2018 súd zistil, že sa jedná o doklad vystavený Poštovou bankou, a.s., týkajúci sa čísla úverovej zmluvy 1417355271, kde je okrem iného uvedená výška úveru 2.010,- €, vyčerpané 2.010,- €, splatené 1,03 €, celková istina 2.008,97 €, s tým, že pri zaplatených splátkach sú uvedené splátky 20.9.2014 45,29 €, z toho uhradené úroky 44,26 €, istina 1,03 €, splátka 22.12.2015 vo výške 100,- €, z toho uhradené poplatky 49,51 € a úroky 50,49 €, splátka dňa 23.6.2016 vo výške 50,- €, z toho uhradené úroky vo výške 50,- € a splátka dňa 28.7.2016 vo výške 100,- €, z toho uhradené úroky vo výške 100,- €, t.j. celková výška splátok, ktoré boli uhradené predstavuje sumu 295,29 €, z čoho bolo na poplatky zaplatené 49,51 €, na úroky 244,75 € a na istinu 1,03 €. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č.I/2018 zo dňa 6.8.2018 súd okrem iného zistil, že bola uzavretá medzi Poštovou bankou, a.s., IČO: 31340890 ako postupcom a firmou R Collectors s.r.o., IČO: 50094297 ako postupníkom, pričom touto zmluvou postúpil postupca na postupníka pohľadávky spolu s príslušenstvom špecifikované v prílohe č.1, ktorá tvorila neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy, a to čo do právneho dôvodu, osôb dlžníkov a výšok pohľadávok, ktorých istina s príslušenstvom boli vyčíslené ku dňu 2.8.2018, s tým, že pohľadávky boli postupované so všetkým príslušenstvom, všetkými právami, povinnosťami a zabezpečovacími prostriedkami s nimi spojenými. Z výňatku z prílohy č.1 k zmluve o postúpení pohľadávok č.I/2018 súd zistil, že je tu uvedená aj pohľadávka voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. Z prednesu žalovanej na pojednávaní súd okrem iného zistil, že si je dlhu vedomá, ale je samoživiteľkou a je to hrozne ťažko uhrádzať. Snažila sa aj dohodnúť na nejakých splátkach, konkrétne vo výške 50,- € mesačne, ale vymáhači z tej spoločnosti jej povedali, že je to málo, možno akurát na úrok, ale jej sa to viac nedá uhrádzať, keďže má 2 deti, priateľ je na materskej, pretože nemá nikoho, kto by sa o deti mohol postarať a čaká teraz na peniaze z dedičstva, keď ju má vyplácať sestra, čo bude ale najskôr na jar. V súčasnosti má príjem len zo zamestnania, a to vo výške 550,- € mesačne. Prostredníctvom priateľa poberá ten rodičovský príspevok vrátane prídavkov na deti, čo je suma 260,- € mesačne, lenže po otcovi ešte zostali dlhy a na základe toho dedičstva teda sa jednorázovo vyplatila tiež Poštová banka, kde mal dlh a ešte jej zostali splátky za chladničku a paušál z mobilu. Ona si totižto tento úver brala z toho dôvodu, že chcela otcovi prerobiť kúpeľňu, lebo bol ťažký invalid, ale následne sa stalo to, že jej mama dostala rakovinu a nemohla ona už potom chodiť do roboty, takže to nebola proste schopná splácať. Uviedla, že si nevie predstaviť, že len úrok má byť 50,- € mesačne, ako jej to tvrdili tí vymáhači. S jednou pani z tej banky sa dalo, ale s touto vymáhačskou firmou sa nedalo nijako dohodnúť. Na záver ešte uviedla, že by to teda bola schopná splácať po tých 50,- € mesačne, s tým, že už sestre hovorila, že potrebuje to dedičstvo vyporiadať a teda hľadajú sa kupci na tie majetky, s tým, že by sestra mala prísť vo februári domov a malo by sa to riešiť, čiže keby mala väčšiu hotovosť, tak by to potom aj splatila naraz.
7. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Podľa § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného aj zo zmluvy o úvere. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako l5 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.3.2015, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.3.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 OZ v znení účinnom do 31.3.2015, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ v znení účinnom do 31.3.2015, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 1 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom do 31.3.2015 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.3.2015, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.3.2015, na účely tohto zákona sa rozumie d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.8.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.8.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.2014, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.12.2014, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 OZ v znení účinnom do 31.12.2014, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ v znení účinnom do 31.12.2014, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 OZ v znení účinnom do 31.12.2014, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.2014, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.12.2014, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z okolnosti, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 92 ods. 8 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Podľa § 232 ods. 4 C.s.p., ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
8. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá úverová zmluva dňa 19.8.2014, s tým, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Žalovaná má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa a žalobca má postavenie dodávateľa, čiže sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver a z tohto uhla pohľadu súd predmetnú zmluvu a celý právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou aj posudzoval. Súd vychádzal z toho, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá sa v zmysle príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka považuje za „absolútny obchod“, t.j. na právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Zároveň súd ale aplikoval na tento zmluvný vzťah aj ustanovenia zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis a pokiaľ ide o zákonnú úpravu spotrebiteľských zmlúv ako takých, aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka resp. ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce právne úkony ako také. Súd vychádzajúc z tvrdení žalobcu, ako i z dôkazov ním predložených, keď nemal nijakým spôsobom preukázané, že by tieto skutočnosti žalovaná počas trvania zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu resp. následne rozporovala (výška poskytnutého úveru, výška uhradených splátok úveru zo strany žalovanej atď.), považoval nárok žalobcu za nesporný v rozsahu istiny úveru vo výške 2.008,97 €, keďže úver bol poskytnutý vo výške 2.010,- € a na istinu bolo z uhradených súm započítané 1,03 € a za nesporný tiež považoval súd nárok na riadny úrok, ale len vo výške 949,39 € (žalobcom uplatnený nárok v podanej žalobe bol vo výške 1.868,46 €), na základe čoho súd žalobcovi prisúdil predmetné sumy, keďže súd z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že by predmetná úverová zmluva neobsahovala všetky obligatórne náležitosti vyžadované v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorých absencia spôsobuje, že predmetný spotrebiteľský úver sa má považovať za bezúročný a bezpoplatkový. Súd zamietol žalobu v časti riadneho úroku, a to konkrétne v časti kapitalizovaného úroku presahujúceho vyššie uvedenú sumu 949,39 €, ako i zmluvného úroku vo výške 25,12 % ročne zo sumy 2.008,97 € od 1.4.2018 do zaplatenia. Súd sa totiž nestotožnil s názorom žalobcu, že na tento zmluvný úrok dojednaný vo výške 25,12 % ročne by mal mať žalobca nárok po zosplatnení úveru zo zvyšnej dlžnej časti istiny úveru až do skutočného zaplatenia tejto istiny, a to aj nad rámec pôvodne dojednanej sumy predstavujúcej úrok z úveru. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ využil svoje zákonné i zmluvné právo, aby v dôsledku omeškania dlžníka - žalovanej s úhradou jednotlivých splátok úveru, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, na základe čoho vznikla žalovanej ako dlžníkovi povinnosť vrátiť celú dlžnú sumu spolu s úrokmi, keďže došlo k predčasnému zosplatneniu celého úveru. Súd zastáva názor, že v rámci úverového vzťahu má veriteľ právo, aby mu dlžník vrátil dlžnú sumu - poskytnuté peňažné prostriedky, spolu s dojednanými úrokmi, pritom cena úveru, ktorú tvorí popri prípadne dohodnutej odplate, výška úroku, je daná už pri uzavretí úverovej zmluvy s tým, že následne je tento úrok rozpočítaný v závislosti od výšky poskytnutých peňažných prostriedkov, na určitý počet splátok v konkrétnej výške. Súd má za to, že na takto dohodnuté podmienky zmluvy o úvere nemá vplyv fakt, že dlžník sa dostane do omeškania so splatením úveru, resp. jeho časti, ale v takomto prípade nastupuje sankcia za porušenie zmluvnej povinnosti, t.j. veriteľovi vznikne nárok na úrok z omeškania. Tento názor potvrdzuje aj samotné znenie § 506 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je veriteľ v prípade omeškania dlžníka oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi, t.j. ak veriteľ využije právo odstúpiť od zmluvy o úvere resp. vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, vzniká mu nárok vrátiť celú dlžnú sumu okamžite bez ohľadu na pôvodne dojednanú splatnosť a zároveň nárok na vrátenie úroku v celkovej dohodnutej sume až do pôvodne dojednanej doby splatnosti úveru, inak povedané, veriteľ má v takomto prípade nárok na to, aby mu dlžník ihneď uhradil všetky splátky úveru v pôvodne dohodnutej výške. Súd sa teda stotožnil s právnym názorom žalobcu, že by nemohol byť udržateľný taký právny názor, v zmysle ktorého by po zosplatnení úveru mal veriteľ nárok iba na vrátenie nesplatenej časti istiny a riadneho úroku vypočítaného k dátumu zosplatnenia úveru, keďže by to znamenalo neoprávnenú a ničím neodôvodniteľnú výhodu dlžníka na úkor veriteľa, avšak na druhej strane súd zastáva názor, že výška odplaty veriteľa dojednaná formou riadneho úroku z úveru, pokiaľ ide o jej celkovú výšku, má byť určená pri vzniku tohto úverového vzťahu, spôsobom vyššie uvedeným, a táto odplata nemá narastať z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou dlhu resp. jednotlivých splátok, a v takom prípade veriteľovi vzniká okrem pôvodne dojednanej a vyčísliteľnej výšky úroku z úveru aj nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy. Pre prípad, že by žalobca odvodzoval svoj nárok na zaplatenie riadneho zmluvného úroku z úveru bez časového obmedzenia až do zaplatenia istiny aj nad rámec pôvodne dojednanej sumy predstavujúcej úrok z úveru, od ustanovenia bodu 5.8. Obchodných podmienok tvoriacich súčasť predmetnej zmluvy o úvere, súd uvádza, že takéto zmluvné dojednanie sa netýka predmetu plnenia resp. ceny plnenia. Predmetom plnenia pri zmluve o úvere je poskytnutie peňažných prostriedkov dlžníkovi a cenou plnenia je dohodnutý úrok, čo vyplýva z úpravy v Obchodnom zákonníku. Zmluvné dojednanie modifikujúce platenie úroku z úveru pre prípad odstúpenia od zmluvy resp. pre prípad, že niektorá zo zmluvných strán nedodrží svoje zmluvné povinnosti, už nemožno považovať za dojednanie týkajúce sa ceny plnenia, ktoré by bolo vyňaté z posúdenia neprijateľnosti v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd totiž posudzuje ne-/prijateľnosť konkrétnych zmluvných dojednaní nielen prostredníctvom demonštratívneho výpočtu neprijateľných podmienok obsiahnutého v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ale aj
prostredníctvom tzv. generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. súd musí posúdiť, či niektoré zmluvné ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve nespôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Po posúdení vyššie citovaného znenia zmluvného dojednania súd dospel k záveru, že toto zmluvné dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Ako už súd uviedol, zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by veriteľ mal nárok na platenie zmluvného úroku aj za obdobie po uplynutí pôvodne dojednanej doby splatnosti úveru resp. jeho jednotlivých splátok, t.j. nad sumu pôvodne dojednaného úroku z úveru. Pokiaľ si veriteľ ako dodávateľ, ktorý pripravuje typovú zmluvu o úvere, takéto právo zabezpečí tým, že ho vloží do zmluvy vo forme zmluvného dojednania, ktorého začlenenie do zmluvy v časti Obchodných podmienok spotrebiteľ v zásade nemôže ovplyvniť, pričom jeho účinkom je vznik pre spotrebiteľa nevýhodnejšej pozície, než by mu vyplývala na základe zákonnej úpravy, je potrebné takéto zmluvné dojednanie považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a je preto neplatné. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd prisúdil žalobcovi z titulu riadneho úroku sumu 949,39 €, keď vychádzal z dôkazov predložených žalobcom, ako i skutočností ním uvádzaných, teda pokiaľ žalovaná uhradila čiastku 295,29 €, z toho bola na istinu započítaná čiastka 1,03 € a na úroky čiastka 244,75 € (zvyšná časť bola započítaná na poplatky, konkrétne 49,51 €), má byť na riadny úrok z úveru ešte zaplatené predmetná suma 949,39 €, čo súd vypočítal tak, že od sumy 1.194,14 €, ktorá v zmysle predmetnej úverovej zmluvy predstavuje sumu riadneho úroku z úveru (k čomu súd dospel tým spôsobom, že od čiastky 3.204,14 €, čo je v predmetnej úverovej zmluve uvádzaná celková čiastka úveru, odpočítal výšku poskytnutého úveru - 2.010,- €), odpočítal sumu 244,75 €, ktorá bola z uhradenej sumy úveru už započítaná na úroky a preto v prevyšujúcej časti uplatneného nároku na riadny úrok z úveru súd žalobu zamietol. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na úrok z omeškania, v tejto časti súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, keď súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania v žalobcom uplatnenej výške 5,05 % ročne zo sumy 2.008,97 € od 1.4.2018 až do zaplatenia, keďže z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou už 1.splátky, ktorá bola splatná dňa 20.9.2014, keďže túto uhradila iba v časti, pričom základná úroková sadzba ECB bola od 10.9.2014 do 15.3.2016 vo výške 0,05 %.
9. Pokiaľ žalobca predložil doklad, v zmysle ktorého mala žalovaná uznať svoj dlh z predmetnej úverovej zmluvy, s touto skutočnosťou sa súd vysporiadal tým spôsobom, že uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. To znamená, že v prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval a ani jeho výšku. Uznaním dlhu však nevzniká nový záväzok, a toto má len ten právny účinok, že sa presúva dôkazné bremeno zo žalobcu na žalovaného, ktorému zostáva zachovaná možnosť preukázať, že predmetný dlh zanikol, či už splnením alebo inak, resp. že dlh v čase uznania neexistoval. S poukazom na vyššie špecifikované skutočnosti má súd za to, že v čase uznania tohto dlhu tento nemohol existovať vo väčšom rozsahu, než v rozsahu, v ktorom súd zaviazal žalovanú na plnenie v prospech žalobcu týmto rozsudkom, a to najmä v časti riadneho úroku z úveru. Navyše súd poukazuje na fakt, že uznanie dlhu ako právny úkon musí okrem všeobecných náležitostí mať aj písomnú formu, musí z neho byť zrejmý dôvod vzniku pohľadávky, musí byť v ňom presne určená jej výška a tiež musí obsahovať prísľub dlžníka tento dlh splatiť. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v predmetnom uznaní dlhu je tento dlh špecifikovaný, pokiaľ ide o jeho výšku, v sume 2.947,85 €, pričom je tam uvedený dátum 18.7.2016, s tým, že je tam zároveň uvedené, že sa dlh denne zvyšuje o príslušenstvo tvoriace zmluvné úroky a zákonné úroky z omeškania, avšak toto príslušenstvo nie je bližšie špecifikované, ani vyčíslené, a preto pokiaľ by aj súd vychádzal z predmetného uznania dlhu, mohlo by sa vychádzať len z tam vyčíslenej sumy 2.947,85 €, keď zároveň súd poukazuje na to, že v tomto rozsudku zaviazal žalovanú, pokiaľ ide o istinu a kapitalizovaný úrok z úveru, na zaplatenie celkovej sumy vo výške 2.958,36 € a okrem toho bola žalovaná zaviazaná aj uhradiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.008,97 € od 1.4.2018 do zaplatenia.
10. Súd umožnil žalovanej splácať žalobou prisúdenú sumu vrátane príslušenstva v pravidelných mesačných splátkach po 50,- €, keď súd prihliadol na žiadosť žalovanej prednesenú súdu na pojednávaní dňa 19.11.2018 s poukazom na to, že síce je v súčasnosti zamestnaná, avšak jej príjem predstavuje len mzda vo výške 550,- € mesačne, s tým, že priateľ poberá rodičovský príspevok, keďže má ona 2 maloleté deti, s tým, že výška tohto rodičovského príspevku vrátane rodinných prídavkov predstavuje čiastku 260,- € mesačne. Tiež musí splácať dlhy, ktoré jej zostali po otcovi, pričom však
prejavila snahu uhradiť následne dlžnú sumu aj naraz, prípadne vo vyšších splátkach, pokiaľ bude mať vyplatený podiel z dedičstva, keď dôjde k speňaženiu majetku, ktorý zdedila spolu so sestrou. Súd túto žiadosť žalovanej vyhodnotil ako dôvodnú, keď mal za to, že neumožnenie plnenia dlhu v splátkach by mohlo spôsobiť existenčné problémy, aj vo vzťahu k maloletým deťom žalovanej, ktoré sú výživou na ňu odkázané.
11. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalobca len v časti úspešný v tomto konaní, súd vyhodnotil pomer úspechu strán sporu v prospech žalobcu, na základe čoho mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 52 %, keď súd vychádzal z toho, že predmetom konania bola suma v celkovej výške 3.877,43 € (istina 2.008,97 € a kapitalizované úroky z úveru 1.868,46 €), žalovaná bola zaviazaná celkovo na sumu 2.958,36 € (istina 2.008,97 € a úrok z úveru 949,39 €), teda úspech žalobcu bol 76 % a úspech žalovanej 24 %, čiže rozdiel predstavuje 52 % v prospech žalobcu, s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.