Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-32-2022.pdf
PDF · 81.73 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/32/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci odsúdeného E. Q., nar. XX.XX.XXXX v E., t.č. vo výkone trestu v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, v konaní o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 10.03.2022 o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6PP/257/2021 zo dňa 17.12.2021 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného E. Q. zamieta, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. 6PP/257/2021 zo dňa 17.12.2021 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) po dokazovaní vykonanom na verejnom zasadnutí v prítomnosti odsúdeného a jeho obhajcu podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného E. Q. na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
V čase podania návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odsúdený E. Q. vykonával trest uložený mu rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 1T/67/2018 zo dňa 14.05.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/47/19 zo dňa 01.08.2019 vo výmere 4 roky a 4 mesiace za pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v súbehu s pokračovacím prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, s predpokladaným dňom výkonu trestu 10.08.2022. E. Q. následne dňa 10.08.2022 nastúpi na výkon zvyšku trestu vo výmere 7 mesiacov a 19 dní (s predpokladaným dňom výkonu 29.03.2023) v zmysle uznesenia Okresného súdu Martin sp. zn. 3PP/8/2018 zo dňa 22.10.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3Tos/10/2020 zo dňa 05.03.2020 o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu, keď pôvodne bol E. Q. za pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona, spáchaný sčasti v spolupáchateľstve, pokračovací prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, spáchaný sčasti v spolupáchateľstve, pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, spáchaný sčasti v spolupáchateľstve a za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, uložený rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 1T/65/2016 zo dňa 24.01.2017 úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. 3PP/8/2018 zo dňa 23.02.2018.
Okresný súd Trenčín v napadnutom uznesení skonštatoval, že po oboznámení sa so spisovým materiálom zistil, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody). Napriek tomu dospel k záveru, že jeho návrh nie je dôvodný, poukážuc na to, že u
odsúdeného nebola splnená tretia podmienka vyplývajúca z ustanovenia § 66 ods. 1 Trestného zákona, a to dôvodnosť očakávania vedenia riadneho života v budúcnosti, t. j. neexistencia rizika jeho recidívy. Okresný súd okrem konštatácie celkom piatich záznamov v Registri trestov obzvlášť kriticky hodnotil, že odsúdený sa trestnej činnosti, pre ktorú je v súčasnosti vo výkone trestu (vo výmere 4 roky a 4 mesiace), dopustil počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu uloženého za druhovo totožnú majetkovú trestnú činnosť. Vzhľadom k tomu ako aj vzhľadom k hodnoteniu ústavu u odsúdeného vníma riziko recidívy ako vyššie. Odsúdený sa opakovane dopustil majetkovej trestnej činnosti, a to aj napriek tomu, že už naňho bolo pôsobené nepodmienečným trestom odňatia slobody. Je teda zrejmé, že predošlé odsúdenia nemali dostatočný vplyv na nápravu osoby odsúdeného a nebola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.
Proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6PP/257/2021 zo dňa 17.12.2021 podal odsúdený sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení. Hoci sťažnosť následne písomne nezdôvodnil, prihliadol krajský súd v snahe zohľadniť názor odsúdeného k otázke jeho podmienečného prepustenia na obsah záverečného návrhu obhajcu a odsúdeného na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.12.2021. Obhajca odsúdeného pripustil, že odsúdený bol na slobode závislý na hracích automatoch, čo bolo aj preukázané znaleckým posudkom v konaní vedenom pred Okresným súdom Martin pod sp. zn. 1T/67/2018, avšak riziko zlyhania po prípadnom podmienečnom odsúdení je minimalizované nástupom na špecializované liečenie patologického hráčstva v Odbornom liečebnom ústave psychiatrickom, n.o., Predná Hora, k čomu predložil pozvánkou na liečenie s plánovaným nástupom dňa 31.01.2022. Obhajca poukázal aj na správu NAKA zo dňa 29.10.2021, z ktorej vyplýva, že odsúdený počas roku 2021 spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, poskytol informácie, ktoré viedli k vyšetreniu doposiaľ neobjasnenej trestnej činnosti, najmä vo veci zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona spáchaných formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Odsúdený má podľa obhajcu absolútnu podporu rodiny. V spise je tiež doložený prípis spoločnosti FATRA TIP s.r.o. so sídlom v Martine, označený ako „Prísľub zamestnania“, ktorým uvedená spoločnosť potvrdzuje, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu prijme odsúdeného do zamestnania na trvalý pracovný pomer na pozíciu skladník s predpokladanou mzdou 850,- Eur brutto.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu bola spolu so spisom predložená dňa 01.03.2022, preskúmal na neverejnom zasadnutí dňa 10.03.2022 v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Okresný súd vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti odsúdeného a jeho obhajcu a postupoval v súlade so zákonom, keď návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody ako nedôvodný zamietol. Správne zistil, že odsúdený nespĺňa zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie, keďže vzhľadom na okolnosti správne a podrobne uvedené okresným súdom v napadnutom uznesení, na ktoré krajský súd odkazuje, nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život tak, ako to predpokladá ustanovenie § 66 ods. 1 Trestného zákona.
Z ustanovení § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného je súčasné splnenie troch podmienok, a to, že odsúdený vykonal trest odňatia slobody v zodpovedajúcom rozsahu, že vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Z hodnotenia odsúdeného vypracovaného ústavom na výkon trestu vyplýva, že správanie a vystupovanie má spravidla na požadovanej úrovni, zaznamenané bolo porušenie ústavného poriadku, keď sa drzo a arogantne dožadoval predpísania liekov v zdravotníckom zariadení ústavu. Po intervencii personálu sa podobné správanie už neopakovalo. Za príkladné plnenie pracovných povinností bol jedenkrát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol. Program zaobchádzania plní na požadovanej úrovni v častiach aktivity vo voľnom čase, zaraďovanie do práce a vzťahy s vonkajším prostredím. Bod edukácia plní čiastočne z dôvodu čiastočne kritického postoja k spáchanej trestnej činnosti. Skutky priznáva, racionalizuje ich a ospravedlňuje závislosťou na hracích automatoch. Plnú zodpovednosť za ne neprevzal. Riziko recidívy trestnej činnosti je podľa hodnotenia vysoké, resocializačná prognóza je nepriaznivá. Krajský súd zdôrazňuje, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol právoplatne odsúdený páchateľ automaticky prepustený po odpykaní zákonom stanovenej časti trestu bez ohľadu na skúmanie naplnenia účelu trestu, ale podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy.
Ustanovenie § 66 ods. 1 Trestného zákona vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať aj zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu, pričom bez významu nie je (podľa okolností konkrétneho prípadu) ani zistenie, ako bude verejnosť reagovať na predčasné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, aké sú sociálne pomery odsúdeného a aké podmienky má vytvorené pre prechod do normálneho života na slobode. Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa musí pritom hodnotiť v súvislosti s charakterovými vlastnosťami odsúdeného, s motívom a spôsobom vykonania činu (činov), pre ktoré bol odsúdený, pretože len za tohto predpokladu možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin. Okresný súd sa v posudzovanom prípade vyššie uvedenými hľadiskami dôsledne riadil, prihliadol na všetky okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného, t.j. pre záver, či odsúdený plnením svojich povinností a správaním vo výkone trestu preukázal nielen polepšenie, ale či možno od neho aj dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a dospel k vecne správnemu záveru.
Krajský súd záverom dodáva, že negatívny charakter má práve správanie a konanie odsúdeného na slobode. Odsúdený je osobou so sklonom k páchaniu trestných činov. Počas podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody na základe uznesenia Okresného súdu Martin sp. zn. 3PP/3/2018 zo dňa 23.02.2018 so skúšobnou dobou určenou na 4 roky, spáchal len po niekoľkých týždňoch strávených na slobode opätovne celkom štyrmi čiastkovými útokmi druhovo totožný trestný čin v dňoch 08.04.2018 až 09.04.2018, pričom v pokračovaní v ďalšom páchaní trestnej činnosti mu zabránila väzba od 10.04.2018. Odsúdený po tom, ako vykonal časť trestu a bol podmienečne prepustený, mal dostatok možností preukázať zmenu svojho správania, avšak ich nevyužil. Odsúdenia rozsudkami Okresného súdu Martin sp. zn. 1T/65/2016 zo dňa 24.01.2017 a sp. zn. 3T/53/2016 zo dňa 09.03.2017 nesplnili u neho zákonom predpokladaný účel, po podmienečnom prepustení z výkonu (v jeho živote prvého mu uloženého nepodmienečného) trestu odňatia slobody sa jeho správanie na slobode dostalo veľmi skoro do príkreho rozporu s očakávaniami spoločnosti a jeho resocializačná prognóza z tohto hľadiska je preto odôvodnene menej priaznivá, a to v relevantnej miere. Povaha odsúdeným spáchaných trestných činov a z nich vyplývajúce okolnosti charakterizujúce odsúdeného ako osobu so sklonom k ich páchaniu tvoria u neho také skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver o existencií príliš vysokého rizika jeho recidívy. Z uvedených zistení vyplýva tiež záver, že u odsúdeného nebol ešte dosiahnutý taký stupeň jeho nápravy, že by sa zbavil práve tých charakterových vlastností a nesprávnych návykov, ktoré viedli ku spáchaniu trestných činov, za ktorý mu bol uložený prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody a nemožno preto dôvodne predpokladať, že aj na slobode povedie riadny život.
Hoci okresný súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia poznateľným spôsobom nevyporiadal s argumentáciou odsúdeného a jeho obhajcu, prezentovanou na verejnom zasadnutí dňa 17.12.2021, ako aj nimi predloženými listinnými dôkazmi, suplujúc tento nedostatok krajský súd uvádza, že zo správy NAKA zo dňa 29.10.2021 nevyplýva, v akom procesnom postavení vo vzťahu k vyšetrovaným trestným činom je odsúdený, t.j. či ide iba o náhodného svedka udalostí, alebo ide o spolupracujúceho obvineného, ktorý si taktickou súčinnosťou s orgánmi činnými v trestnom konaní chce zabezpečiť lepšiu pozíciu do budúcnosti v prípade vlastného trestného stíhania. K pozvánke na špecializované liečenie možno uviesť, že jej vystavenie príslušným liečebným zariadením ešte nezaručuje, že sa v konkrétnom dátume určenom liečebným zariadením odsúdený z vlastnej vôle dostaví na stanovené miesto a skutočne aj začne so špecializovaným liečením. K argumentácii podporou rodiny ako aj prísľubom pracovného miesta krajský súd uvádza, že rodina odsúdeného tu zaiste bola prítomná aj v období medzi 23.02.2018 (podmienečne prepustenie z výkonu trestu) a 10.04.2018 (vzatie do väzby pre páchanie druhovo totožnej trestnej činnosti), rovnako tak aj možnosť riešiť osobnú situáciu aktívnym
a efektívnym hľadaním si zamestnania tu bola v uvedenom období tiež. Tieto faktory však nemali na prípadnú elimináciu rizika recidívy žiadny vplyv.
Napadnuté uznesenie je vecne správne a primerane odôvodnené, preto krajský súd, dospejúc po preskúmaní veci k rovnakému záveru ako okresný súd, sťažnosť odsúdeného nepovažoval za dôvodnú, neakceptoval ju a na základe vyššie vysvetlených dôvodov ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.