Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-30-2018.pdf
PDF · 128.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-24C/30/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou v právnej veci žalobcu: O.. A. T. , nar. XX.X.XXXX, bytom v G., G. XX, zast. Mgr. Stanislavovou Tichou, advokátkou so sídlom v Považskej Bystrici, Zakvášov 1519/55, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, o zaplatenie 1.265,92 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.265,92 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 16.6.2018 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamieta. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.4.2018 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.265,92 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 8.8.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako dlžník - spotrebiteľ požiadal žalovaného ako veriteľa - dodávateľa o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Žalovaný mu predložil na podpis formulár s názvom Žiadosť o poskytnutie úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorý vyplnil finančný agent žalovaného a žalobca ho dňa 5.6.2013 podpísal za nasledovných podmienok: poskytnutá čiastka (úverový limit) 1.170,- eur, splatnosť úveru 42 mesiacov, mesačná splátka vrátane úrokov 62,69 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.632,98 eur, predpokladaná RPMN za úver 70,02 %, ročná úroková sadzba úveru 70,02 %, priemerná RPMN za úver 48,52 %, poskytnutá čiastka revolvingu 616,87 eur. Žalovaný schválil žalobcovi revolvingový úver a podpísal žiadosť/zmluvu s nasledovnými podmienkami: poskytnutá čiastka úverový limit 1.170,- eur, splatnosť úveru 42 mesiacov, mesačná splátka vrátane úrokov 62,69 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.632,98 eur, RPMN 65,05 %, ročná úroková sadzba úveru 70,02 %, priemerná RPMN za úver 48,52 %, poskytnutá čiastka revolvingu 616,87 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,5 %. Súčasťou žiadosti/zmluvy bol aj bod 8, ktorý obsahuje dohodu o poskytnutí služby, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu max. 3 splátok úveru, pričom dlžník sa zaviazal zaplatiť za túto službu veriteľovi odplatu vo výške 168,17 eur (podľa oznámenia o schválení úveru 84,08 eur) splatnú v deň uzavretia tejto dohody, pričom zároveň obsahuje dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok dlžníka a veriteľa - pohľadávky na poskytnutie úveru a pohľadávky na zaplatenie poplatku za službu. Je nepochybné, že uzavretá úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý v ust. § 9 ods. 2 upravuje tzv. obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré musí obsahovať každá takáto zmluva.
Z obsahu formulára úverovej zmluvy je zrejmé, že má nasledovné nedostatky:
- absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru, o výške splátok istiny úrokov a iných poplatkov a údaj o splatnosti jednotlivých splátok zahŕňajúc prvú a poslednú splátku,
- absentuje údaj o presnej výške úveru (na základe úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal, že poskytne žalobcovi úver vo výške 1.170,- eur, žalovaný však vyplatil žalobcovi len sumu 1.085,92 eur, čo odôvodnil tým, že ku dňu poskytnutia úveru bol splatný poplatok za poskytnutie služby podľa bodu 8 vo výške 84,08 eur, ktorý si žalovaný započítal oproti úveru žalobcu). Žalobca má za to, že dohoda obsiahnutá v bode 8 zmluvy je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu reálne nie je dodané, resp. nemusí byť nikdy dodané a ktoré slúži v skutočnosti len záujmom žalovaného ako dodávateľa. Rovnako tak aj dohodu a súhlas so započítaním obsiahnutú v bode 10 zmluvy možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
- V zmluve je nesúlad ohľadne výšky RPMN, nakoľko údaj o výške RPMN uvedený v bode 5 zmluvy je 70,02 %, ktorý je návrhom na uzatvorenie zmluvy, nie je v súlade s údajom o výške RPMN úveru uvedenom v akceptácii návrhu v bode 6 zmluvy, 65,05 %. Prijatie návrhu na uzavretie úverovej zmluvy žalobcom, urobené úkonmi žalovaného obsahoval zmenu v údaji o výške RPMN. Takýto písomný prejav, ak sa zmenila výška RPMN bolo potrebné považovať za nový návrh v časti, ktorá sa týkala tejto zmeny. Z hľadiska zmluvného práva je irelevantné, či takáto zmena je pre spotrebiteľa výhodná alebo nevýhodná. Podstatná je skutočnosť, že návrh nebol prijatý bezvýhradne. Preto je potrebné aplikovať § 44 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.
- Zmluva ďalej obsahuje nesprávny výpočet RPMN, nakoľko žalovaný nevychádzal zo skutočnej výšky poskytnutých peňažných prostriedkov, pretože len takúto sumu možno považovať za úver, pričom táto by výrazne prevyšovala RPMN uvedenú v bode 5 a v bode 6 a predstavuje skutočnosti 80,44 %. Nesprávny výpočet RPMN vyplýva tiež z toho, že výška ročnej úrokovej sadzby úveru je vyššia ako výška RPMN, pričom RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa, vrátane úrokov a poplatkov. Z toho je teda zrejmé, že výška RPMN nemôže byť nikdy vyššia ako výška úrokovej sadzby.
- Neprimeraná výška odplaty úrokovej sadzby za poskytnutie úveru, ktorá je 70,02 % podstatne prevyšuje odplatu stanovenú v ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka vychádzajúc zo skutočnosti, že vo všeobecnosti súdy za podstatné prevýšenie odplaty považujú jej prevýšenie o viac ako 20 %, pričom banky na území SR v roku 2013 poskytovali podobné spotrebiteľské úvery za úrokové sadzby 11,16 % ročne. Vzhľadom na nedostatky zmluvy a absenciu niektorých náležitostí spotrebiteľskej zmluvy v súlade s ust. § 11 ods. 1 zák. o spotrebiteľských úveroch je úver poskytnutý žalovaným žalobcovi bezúročný a bez poplatkov. Žalobca z celkovo poskytnutého úveru vo výške 1.085,92 eur vrátil žalovanému za obdobie do 7.8.2017 sumu vo výške 2.351,84 eur, ktorá je vyššia než bola suma poskytnutého úveru bez úrokov a poplatkov, pričom rozdiel predstavuje 1.265,92 eur. Žalobca mal za to, že sa žalovaný na jeho úkor o túto sumu bezdôvodne obohatil, najmä pre plnenie bez právneho dôvodu, ale aj pre plnenie z neplatného právneho úkonu, ktorým je v tomto prípade dohoda o poskytnutí služby obsiahnutá v bode 8 zmluvy. Žalobca si uplatnil nárok aj na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po poslednej platbe, ktorú uhradil žalovanému, teda od 8.8.2017.
2. Proti platobnému rozkazu vydanému súdom podal žalovaný dňa 25.6.2018 odpor, ktorý odôvodnil tým, že namietal existenciu prekážky rozhodnutej veci, nakoľko o nároku žalovaného zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX . bolo právoplatne rozhodnuté v rozhodcovskom konaní sp. zn. 112/10/16 vedenom pred Slovenským arbitrážnym súdom a to rozsudkom zo dňa 18.7.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.11.2017 a vykonateľnosť dňa 21.11.2017. Tento rozhodcovský rozsudok nebol napadnutý žalobou o jeho zrušenie podľa zák. č. 335/2014 Z. z. v zákonom určenej lehote. Preto postup žalobcu a podanie žaloby za situácie, kedy je tu právoplatné rozhodnutie, ktoré je pre žalobcu záväzné je obchádzaním právnej úpravy žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Dané rozhodnutie je pre žalobcu záväzné a teda je ho povinný rešpektovať ako dôsledok jeho právoplatnosti. Podaná žaloba tak nespĺňa zákonný predpoklad uvedený v § 131 C.s.p. a to ochrana porušeného alebo ohrozeného práva žalobcu. K tvrdeniam žalobcu, že bod 5 a bod 6 zmluvy o revolvingovom úvere neobsahujú identické údaje, teda návrh zmluvy nie je totožný s prijatím návrhu a preto má ísť v zmysle zákonného znenia o predloženie nového návrhu zo strany veriteľa uviedol, že pre vznik zmluvy je potrebné, aby mala obligatórne náležitosti ustanovené právnym poriadkom, ak tieto dodržané nie sú, potom nedochádza k vzniku zmluvy. Ak však ide o iné ako obligatórne náležitosti, t.j. fakultatívne, potom absencia takýchto fakultatívnych dojednaní, či už pre ich neplatnosť, nedojednanie a pod. má za následok len to, že takéto dojednania nie sú platné. Ich nedodržanie ale nemá za následok nevzniknutie zmluvy. Rozdiel v bode 5 návrhu a v bode 6 prijatia je iba v údaji o RPMN. Samotný údaj o RPMN sa však dohodnúť objektívne nedá, zák. č. 129/2010 Z. z. a ani iný právny predpis neurčujú, že údaj o RPMN bude dohodnutý. Ak má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v danom čase. Medzi tieto údaje patrí aj dátum prvého čerpania úveru, ktorý je známy v čase uzavretia zmluvy, nie v čase kedy sa podáva žiadosť o poskytnutie úveru. Ak by žalovaný neurčil údaj RPMN schváleného úveru postupom podľa zák. č. 129/2010 Z. z., ale by uviedol hodnotu zhodnú s predpokladanou RPMN uvedenou v bode 5 Zmluvy, potom by porušil zák. č. 129/2010 Z. z.. K tvrdeniam žalobcu, že v zmluve absentujú viaceré náležitosti zákona o spotrebiteľských úveroch, následkom ktorých je nutné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov uviedol, že tvrdenia žalobcu o bezúročnosti úveru sú nesprávne a v rozpore so zákonom. K absencii termínu konečnej splatnosti úveru uviedol, že zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru, ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah zmluvy tvoria zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle čl. 13 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ako aj prílohy tvoriace súčasť zmluvy. Z ust. čl. 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Z ust. čl. 9 ods. 9.1 Zmluvných dojednaní vyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční za podmienok stanovených touto zmluvou o revolvingovom úvere. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavka vyplývajúca z uvedeného zákonného ustanovenia. Dátum splatnosti prvej splátky a termín konečnej splatnosti vyplýva z oznámenia o schválení úveru zaslanom dlžníkovi. K neuvedeniu výšky, počtu a termínov splátok, istiny úrokov a iných poplatkov, príp. poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia, poukázal na ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., ktoré vyžaduje uvádzanie spôsobu započítania splátky na úver, istinu a úroky len v prípade, ak sa splátky priraďujú k jednotlivými nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia. O takýto typ úveru a prípad v zmluvnom vzťahu medzi sporovými stranami nejde. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba, tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zák. č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úroky a poplatky. Pokiaľ ust. § 10 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy výška alebo počet, či termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je za použitia eurokonformného výkladu, treba dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Ak by zmluva mala obsahovať rozpísanie splátky, potom nemá žiadny zmysel právo spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku podľa § 9 ods. 5 zák. č. 129/2010 Z. z.. Žalovaný popiera tvrdenie žalobcu o neuvedení presného údaja o výške úveru, pričom svoje tvrdenia zakladá na porovnávaní sumy úveru uvedenej v zmluve a vyplatenej čiastke. Suma úveru vo výške 1.170,- eur bola v prospech žalobcu poskytnutá tak, že časť tejto sumy bola súčasťou vzájomného vyporiadania pohľadávok a časť vyplatená v prospech účtu žalobcu. To, že žalovanému bola na účet poukázaná nižšia suma ako je uvedená v zmluve nie je spôsobené tým, že by mu bol poskytnutý nižší úver ako bol dohodnutý a ako vyplýva z uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere, ale skutočnosťou, že zmluvné strany sa dohodli na započítaní odplaty za možnosť odkladu splátok - táto skutočnosť vyplýva zo samotného obsahu zmluvy. Dohoda o poskytnutí služby nebola podmienkou, ani predpokladom pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere. K výške odplaty žalovaný uviedol, že nakoľko je táto v súlade s právnou úpravou zohľadňujúcou priemernú odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu, žalobca namiesto právnej úpravy účinnej v čase uzavretia zmluvy nedôvodne porovnáva štatistické údaje iného poskytovateľa úverov za stavu kedy zákonodarca výšku odplatu reguloval explicitne. Žalobca navyše absolútne nerešpektuje rozdielnu právnu úpravu v období uzatvorenia zmluvy. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola upravená v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. V zákone bolo výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Porovnávanie s údajmi bánk je samo o sebe nesprávne. Banka si svoj zisk účtovala v danom období aj za vedenie úverového účtu, spracovanie platieb a pod., čiže úrok nebol pre ňu jediný výnos za požičanie peňazí, ktoré musel dlžník zo spotrebiteľského vzťahu platiť. Obvyklá výška odplaty bola 48,52 % a táto nebola podstatne prevýšená.
Podstatné prevýšenie je podľa súdnej praxe ustálené na viac ako 25 - 27 %. Na základe uvedeného žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať k náhrade trov konania (č.l. 17).
3. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril vo svojom podaní zo dňa 1.8.2018 (č.l. 41). Uviedol, že zo zmluvy vyplýva, že výška RPMN je iná v návrhu (70,2 %) na uzavretie zmluvy ako je v akceptácii (65,05 %). Z hľadiska zmluvného práva je irelevantné, či takáto zmena je pre spotrebiteľa výhodná alebo nevýhodná. Podstatná je skutočnosť, že návrh nebol prijatý bezvýhradne. V danom prípade teda platí ust. § 44 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Z uvedeného dôvodu dojednanie o RPMN nemožno považovať za platné zmluvné dojednanie, keďže chýba bezvýhradná akceptácia návrhu a k zmluvnému konsenzu medzi zmluvnými stranami nedošlo. Neplatné dojednanie RPMN spôsobuje absenciu povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľský úver treba považovať za úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Žalobca ďalej poukázal na ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tým, že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahové náležitosti. Mal za to, že žalovaný neuviedol v úverovej zmluve termín konečnej splatnosti úveru, ale len počet splátok. Tvrdenie žalovaného, že uviedol konečnú splatnosť úveru v oznámení o schválení úveru, nakoľko zmluva nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, je účelovým a nesprávnym. Pokiaľ podstatné náležitosti zmluvy obsahovalo až neskôr doručené oznámenie veriteľa o schválení úveru a toto nebolo podpísané aj dlžníkom, nejednalo sa o obojstranný právny úkon a nie je možné toto oznámenie považovať za súčasť uzavretej zmluvy. Účelom náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. l) zák. o spotrebiteľských úveroch je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť aká časť splátky bude použitá na istinu, úroky a ďalšie poplatky. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky. Oznámenie o schválení úveru a rovnako tak právo žalobcu vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky je bez právneho významu vo vzťahu k požiadavke zákonodarcu uviesť v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. K tvrdeniu žalovaného, že započítanie pohľadávky z úveru voči odmene z dohody o poskytnutí služby je legitímne, uviedol, že žalovaný uvedenou dohodou absolútne ignoruje princíp ochrany práv spotrebiteľa. Žalovaný totiž žalobcovi strhol z úveru poplatok za to, že ak by snáď niekedy v budúcnosti žiadal o odklad splátok, aj to až pri splnení ďalších podmienok, povolí mu odklad, ale max. 3 splátok, a to všetko za poplatok 168,17 eur pri úvere 1.170,- eur. Ide o hrubú nerovnováhu práv a povinností účastníkov spornej dohody v neprospech spotrebiteľa. Dohoda spočíva na tom, že spotrebiteľ má platiť za niečo, čo mu nie je dodané, pričom aj výška poplatku, ktorý predstavuje 14,37 % z poskytnutého úveru len potvrdzuje záver o neprijateľnosti celej tejto zmluvnej podmienky. V súvislosti s výškou dohodnutej úrokovej sadzby poukázal na to, že ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka nevylučuje aplikáciu § 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o výšku odplaty spotrebiteľského úveru. V predmetnej úverovej zmluve bol určený úrok 70,02 %, pričom z internetovej stránky NBS žalobca zistil, že pri spotrebiteľských úveroch v júni 2013 s dobou splatnosti od 1 - 5 rokov bola priemerná úroková sadzba 11,06 % ročne, teda viac ako 6-násobne nižšia ako v uvedenej zmluve o úvere. Nepochybne teda ide o úžernícky úrok, ktorý je potrebné považovať za neplatný. K prekážke právoplatne rozhodnutej veci žalobca uviedol, že je nedôvodná, prekážka rozsúdenej veci nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený. V danej veci nejde o prekážku právoplatne rozhodnutej veci, nakoľko konanie vedené na Stálom rozhodcovskom súde pod sp. zn. 112/10/16 a toto konanie sa navzájom odlišujú svojim predmetom. Kým predmetom rozhodcovského konania bol nárok na zaplatenie istiny a príslušenstva z údajného porušenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v tomto konaní je predmetom konania vydanie bezdôvodného obohatenia nadobudnutého prijatím plnenia nad zákonom dovolený rozsah z dôvodu, že úverové zmluva sa pre jej zásadné vady v zmysle zákona považuje za bezúročnú a bez poplatkov. V rozhodcovskom konaní rozhodcovský súd navyše riadne nepreskúmal spotrebiteľskú úverovú zmluvu z hľadiska obligatórnych obsahových náležitostí v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, absencia ktorých spôsobuje, že úver je bez úrokov a poplatkov, nepreskúmal platnosť dohody o zmluvnej pokute, čím nesprávne vec posúdil a zaviazal účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je právom nedovolené, v dôsledku čoho došlo k porušeniu všeobecných záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a prípadný výkon tohto rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom SR.
4. Na pojednávanie nariadené na 16.11.2018 boli riadne a včas predvolaní žalobca aj žalovaný prostredníctvom svojich právnych zástupcov. Obaja právni zástupcovia svoju neprítomnosť na pojednávaní písomne ospravedlnili a oznámili, že súhlasia, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. Preto súd podľa ust. § 180 C.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: Žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník dňa 17.6.2013 uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úverový limit vo výške 1.170,- eur pri RPMN 64,85 eur, ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,02 % a žalobca sa zaviazal úver splatiť v 42 mesačných splátkach po 62,69 eur do celkovej výšky 2.632,98 eur a žalovaný poskytol žalobcovi revolving vo výške 616,87 eur, pri ktorom celková čiastka, ktorú sa dlžník zaviazal zaplatiť bola dohodnutá vo výške 1.504,56 eur pri dohodnutej RPMN 70,02 % a ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 76,21 %. V čl. 8 zmluvy sa jej účastníci dohodli na poskytnutí služby, predmetom ktorej je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu max. 3 akýchkoľvek splátok úver, resp. revolvingu poskytnutého na základe tejto zmluvy a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie tejto služby vo výške 168,17 eur. Splatnosť odplaty si dohodli dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby, t.j. dňom 17.6.2013 (č.l. 7). Žalovaný ako veriteľ listinou Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 17.6.2013 oznámil žalobcovi ako dlžníkovi údaje o schválenom úvere, podľa ktorých schválená výška úveru bola 1.170,- eur, splatnosť úveru 42 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru 62,69 eur, dátum splatnosti prvej splátky úveru 14.8.2013 a poslednej splátky úveru 14.1.2017, RPMN 65,05, schválená výška revolvingu 704,23 eur, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu 62,69 eur, RPMN po vykonaní revolvingu 70,02 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.632,98 eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 vo výške 84,08 eur, ročná úroková sadzba úveru 70,02 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu 1.504,56 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o revolvingovom úvere 17.6.2017 (č.l. 9). Z karty klienta - žalobcu vyhotovenej k 4.9.2017 vyplýva, že žalobca žalobcovi zaplatil 1. - 37. splátku, ktoré boli splatné od 14.8.2013 do 14.8.2016, čiastočne 38. splátku, ktorá bola splatná 14.9.2016 a nezaplatil 39. - 42. splátku, ktoré boli splatné od 14.10.2016 do 14.1.2017, spolu zaplatil 2.351,84 eur (č.l. 10).
6. Podľa ust. § 230 C.s.p., ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
7. Žalovaný namietal existenciu prekážky rozhodnutej veci, nakoľko o nároku žalovaného zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX bolo právoplatne rozhodnuté v rozhodcovskom konaní sp. zn. 112/10/16 vedenom pred Slovenským arbitrážnym súdom a to rozsudkom zo dňa 18.7.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.11.2017 a vykonateľnosť dňa 21.11.2017. Podľa zhodných tvrdení strán sporu predmetom rozhodcovského konania bol nárok na zaplatenie istiny a príslušenstva z údajného porušenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V tomto konaní je predmetom konania vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že úverová zmluva sa v zmysle zákona považuje za bezúročnú a bez poplatkov, preto nejde o prekážku právoplatne rozhodnutej veci.
8. Podľa ust. § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. 17.6.2013), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
10. Podľa ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
11. Podľa ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, t.j. k 17.6.2013), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
12. Podľa ust. § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
13. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
14. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
15. Podľa ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
16. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník dňa 17.6.2013 uzatvorili Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úverový rámec vo výške 1.170,- eur pri RPMN 65,05 %, a ročnej úrokovej sadzbe 70,02 % a žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 62,69 eur spolu vo výške 2.632,98 eur, vždy k 14. dňu v mesiaci od 14.8.2013 do 14.1.2017. Zároveň sa dohodli, že žalovaný poskytne žalobcovi službu, obsahom ktorej je možnosť odkladu troch splátok za splnenia ďalších dohodnutých podmienok a za poskytnutie tejto služby sa dohodli na odplate vo výške 84,08 eur, pričom odplata je splatná dňom uzavretia zmluvy, teda 17.6.2013, preto dohodnutú odplatu žalovaný započítal na poskytovaný úver a reálne žalobcovi poskytol úver vo výške 1.085,92 eur (1170 - 84,08 eur).
Žalobca zaplatil žalovanému dohodnuté splátky v období od 14.8.2013 do 14.9.2016 v celkovej výške 2.351,84 eur. Žalobca má za to, že uvedená zmluva neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. a dohodnutá výška úrokov je v rozpore s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s dobrými mravmi, preto úver je bezúročný a bez poplatkov. Za tejto situácie žalobca nad rámec istiny zaplatil 1.265,92 eur (2351,84 eur - 1085,92 eur) a teda plnil bez právneho dôvodu, preto žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť túto sumu žalobcovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia vrátane 5 % zákonných úrokov z omeškania od 8.8.2017 do zaplatenia, teda od naposledy vykonanej platby do zaplatenia. Súd zmluvu uzavretú medzi stranami sporu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a § 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu zmluvy vyplýva, že jej účastníci sa dohodli na poskytnutí úveru za dohodnuté úroky z úveru vo výške 70,02 %. Uzavretá zmluva v časti dohodnutej odplaty v časti dohodnutých úrokov z úveru je absolútne neplatná podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a pre rozpor s dobrými mravmi , nakoľko medzi stranami bola dohodnutá neprimerane vysoká odplata za úver vo výške 70,02 %, keďže banky na území SR v rovnakom období poskytovali spotrebiteľské úvery za priemerné úrokové miery 11,06 % ročne. Za tejto situácie žalobca mal povinnosť vrátiť žalovanému len reálne poskytnutý úver vo výške 1.085,92 eur. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca na základe spornej zmluvy zaplatil žalovanému spolu 2.351,84 eur, teda o 1.265,92 eur viac ako bola jeho povinnosť a o túto sumu sa aj podľa názoru súdu žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu tým, že prijal plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je povinný podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vydať.
17. K tvrdeniam žalobcu o chýbajúcom údaji o konečnej splatnosti úveru, o splatnosti prvej a poslednej splátky úveru a o presnej výške úveru súd uvádza, že všetky tieto údaje sú uvedené v listine Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi vyhotovenej žalovaných dňa 17.6.2013, t.j. v deň uzatvorenia spornej zmluvy. Túto listinu súdu predložil ako dôkaz práve žalobca, preto možno predpokladať, že žalobca ju mal vo svojej dispozícii od jej vyhotovenia a od uzavretia zmluvy dňa 17.6.2013. Na základe uvedeného súd má za to, že všetky tieto údaje boli žalobcovi od uzavretia zmluvy známe a preto napriek tomu, že neboli obsiahnuté v samotnej zmluve, ale len v jej prílohe, podľa názoru súdu, následkom uvedeného nemožno zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z..
18. Súd k žalobcom tvrdenej chýbajúcej obligatórnej náležitosti predmetných zmlúv ohľadom výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch uvádza, že z predloženej zmluvy vyplýva výška úveru, výška úrokovej sadzby, výška anuitnej splátky, počet anuitných splátok, periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky ako aj celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť. Anuita je rovnomerná splátka úveru zahŕňajúca splácanie príslušnej časti istiny i úroku mesačne vždy v termíne splatnosti uvedenom v zmluve. Splácanie anuitným spôsobom znamená, že úver je splácaný v pravidelných mesačných splátkach, výška každej splátky úveru je rovnaká a skladá sa z časti splátky istiny úveru a časti pripadajúcej na platbu riadnych úrokov z úveru. Anuitnou splátkou sa teda rozumie splátka, ktorá má rovnakú výšku počas celej doby platnosti úveru; v závislosti od splácania úveru sa však mení vnútorná skladba anuitnej splátky (klesá v nej podiel úrokov a zvyšuje sa podiel istiny). Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu obsahuje výšku, počet a termíny splátok, úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokomformný výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť z tej ktorej anuitnej splátky (výška ktorej je konštantná) bude pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy vo forme amortizačnej tabuľky. Vychádzajúc z účelu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a účelu ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zák. č. 129/2010 Z. z. hovorí vo výške a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebného ho eurokomformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokov a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017).
19. Odmena za službu odklad splátok vo výške 84,08 eur podľa názoru súdu je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu reálne nie je dodané, resp. nemusí byť nikdy dodané a ktoré slúži v skutočnosti len záujmom žalovaného ako dodávateľa.
20. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
21. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.2.2013), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania od 8.8.2017 do zaplatenia, teda od dňa nasledujúceho po zaplatení poslednej splátky žalobcom. Žalovaného nevyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia. Táto žaloba bola žalovanému doručená dňa 14.6.2018, žalovaný bol povinný plniť dňa 15.6.2018 a keďže neplnil, do omeškania sa dostal od 16.6.2018. Preto ho súd zaviazal na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne od 16.6.2018 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a vzhľadom na to, že žalobca bol v časti istiny úspešný v plnom rozsahu, priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.