Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-5C/15/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Annou Hýsekovou, v právnej veci žalobcu A. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I., J. XXXX/XX zast. Mgr. Ondrejom Bartošovičom, advokátom, I., Pázmáňa 2020/30 proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra SR, Bratislava - Staré Mesto, Štúrova 2, IČO 00 166 481 o zaplatenie náhrady škody vo výške 4 534,-Eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2 818,23 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 24,32 %.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanému pôvodne zaplatenia 3 937,90 Eur ako náhrady škody a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že mu vznikla škoda v trestnom konaní, ktorú spôsobil vyšetrovateľ OR PZ v Brezne a prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno ako dozorný orgán. Predmetná škoda vznikla nezákonným konaním a vydaním nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia v trestnej veci vedenej pod ČVS: ORP-335/OVK-BR-2012 zo dňa 03. 06. 2014, následne konaním prokurátora, ktorý nezrušil nezákonné vznesenie obvinenia, ale zamietol sťažnosť obvineného voči vzneseniu obvinenia pod č.k. 2Pv 503/12/6603-46 a podal obžalobu. Okresný súd Brezno rozsudkom sp.zn. 1T/44/2015 zo dňa 12. 08. 2015 žalobcu podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný. Prokurátor podal proti rozsudku odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 5To/134/2015 zo dňa 14. 06. 2016 zamietnuté ako nedôvodné. Vznesenie obvinenia založilo nutnosť žalobcu požiadať o právnu pomoc v rámci obhajoby v predmetnej trestnej veci. V priebehu trestného stíhania žalobca (sám alebo prostredníctvom svojho obhajcu) uvádzal, že skutok, ktorý mu bol kladený za vinu nespáchal, je nevinný, poukazoval na nezákonnosť trestného stíhania, pretože orgány činné v trestnom konaní nedisponovali žiadnym priamym dôkazom, ktorý by žalobcu zo spáchania skutku usvedčoval. V predmetnej trestnej veci síce neprišlo k zrušeniu alebo zmene nezákonného rozhodnutia o trestnom stíhaní žalobcu ako obvineného podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ale žalobca bol právoplatne spod obžaloby oslobodený, pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný. Žalobca podal dňa 30. 12. 2017 na Generálnu prokuratúru SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci vo výške 3 937,90 Eur, ktorá pozostáva z trov obhajoby. Táto žiadosť bola žalovanému doručená dňa 08. 01. 2018. Žalovaný vo svojej odpovedi zo dňa 26. 02. 2018 nárok neuznal. V súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá štát aj za škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím, ak boli vynaložené náklady na trovy

nutnej obhajoby (sp.zn. 4MCdo 15/2009, R 35/1991, R 70/1994). Ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Trestné stíhanie žalobcu bolo začaté pre skutok, za ktorý bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, čo bolo v konaní jednoznačne preukázané a potvrdené odvolacím súdom, v dôsledku čoho bolo trestné stíhanie žalobcu od samého začiatku nezákonné a tento protiprávny stav bol založený práve uznesením o vznesení obvinenia, ktoré je v zmysle vyššie uvedeného výkladu považované za nezákonné rozhodnutie. Žalobcovi vznikla škoda v podobe trov konania, konkrétne trov právneho zastúpenia podľa § 18 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Ako dôkazy označil spis Okresného súdu Brezno sp.zn. 1T/44/2015, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, odpoveď Generálnej prokuratúry SR, výsluch strán sporu, vyčíslenie trov obhajoby v trestnom konaní.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že zodpovednosť štátu je limitovaná pre prípady, ak škoda bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Konštrukcia, že ak rozhodnutím súdu došlo k oslobodeniu spod obžaloby, tak vzhľadom na toto oslobodenie je uznesenie o vznesení obvinenia nezákonným rozhodnutím, nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. Štát zodpovedá za nezákonné rozhodnutie a nie za výsledok trestného konania. Namietol právny základ nároku žalobcu, a to absenciu nezákonného rozhodnutia, keď žalobca v žalobe za nezákonné (v dôsledku toho, že bol spod obžaloby oslobodený) označil uznesenie vyšetrovateľa PZ vydané v trestnej veci vedenej pod ČVS: ORP-335/OVK-BR-2012 zo dňa 03. 06. 2014, ktorým mu bolo vznesené obvinenie pre pokračovací zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 163/2013-50 "skutočnosť, že vydaním uznesenia o vznesení obvinenia dochádza k posunu v rámci procesných štádií trestného konania, do štádia, v ktorom sa trestné konanie vedie už pre vyšší stupeň pravdepodobnosti, že prešetrovaný skutok spáchala konkrétna osoba v tomto uznesení označená, t.j. trestné konanie sa presúva do štádia zisťovania skutočností rozhodujúcich pre potvrdenie alebo pre vyvrátenie vzhľadom na uvedené uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady a z tohto dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila." Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 64/2008 "Uznesenie o vznesení obvinenia neobsahuje konečný záver o spáchaní trestného činu a vine obvineného. Toto rozhodnutie je vydané na základe dôvodného podozrenia, že obvinený spáchal trestný čin. Ak dôjde k oslobodeniu spod obžaloby nemusí to vždy znamenať, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané nesprávne (v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku)". Nezákonným rozhodnutím je iba právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Rozhodnutia NS SR, ale aj Ústavného súdu SR, ktoré extenzívnym a teleologickým výkladom právnej normy založeným na analógii dospeli k záveru v súvislosti s ustálením pojmu nezákonné rozhodnutie (ktoré má byt' právnym titulom na náhradu škody), opomenuli vo svojich rozhodnutiach uviesť ustanovenia zákona, ktoré mali byt' rozhodnutím o vznesení obvinenia porušené. V danom prípade k zrušeniu uznesenia o vznesení obvinenia ani k jeho zmene pre nezákonnosť nedošlo, došlo len k situácii, kedy súd po zhodnotení výsledkov dokazovania dospel k názoru, že v konaní žalobcu nevzhliadol trestný čin. Teda nejde o taký postup súdu, ktorým by bola anulovaná zákonnosť postupu a rozhodnutia vyšetrovateľa PZ pri vznesení obvinenia žalobcovi. Postup orgánov činných v trestnom konaní bol v súlade so zákonom. Na vznesenie obvinenia boli splnené všetky podmienky. Uznesenie o vznesení obvinenia nie je možné považovať za nezákonné rozhodnutie a neexistuje právny titul pre uplatnený nárok. V konaní vedenom v trestnej veci žalobcu nebolo preukázané porušenie základných zásad trestného konania vyjadrených v § 2 Trestného poriadku. Všetky rozhodnutia, ako aj postupy (úkony) policajného orgánu i prokurátora, ktoré boli vydané resp. vykonané v zákonom vymedzenom štádiu trestného konania, boli zákonné. Žalovaný namietol aj neexistenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím. Vzťah príčinnej súvislosti medzi vydaním uznesenia o vznesení obvinenia a spôsobenou škodou by bol daný iba vtedy, ak by bol medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a škodou vzťah príčiny a následku. Namietol aj výšku náhrady škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi v podobe trov právneho zastúpenia z dôvodu, že vyúčtovanie jednotlivých úkonov právnej služby je neúplné a čiastočne v rozpore s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. Konkrétne poukázal na výsluchy vykonané dňa 23. 09. 2014, kde vznikol nárok iba na odmenu za dva úkony právnej služby a verejné zasadnutie o odvolaní, na ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, preto patrí odmena za tento úkon iba vo výške ?. Pri vyúčtovaní

cestovného malo byť postupované podľa § 16 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v spojení s § 7 ods. 4 a 5 zákona č. 283/2000 Z.z. K vyúčtovaniu nebol doložený technický preukaz ani doklady o nákupe PHM, preto túto sumu nepovažoval za preukázanú. Žalobca zároveň nepreukázal uhradenie trov právnemu zástupcovi. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Ako dôkaz označil spis Okresného súdu Brezno sp.zn. 1T/44/2015, ktorého súčasťou je aj vyšetrovací spis ORP-335/OVK-BR-2012.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že v súlade s ustálenou praxou štát zodpovedá aj z a škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného konania. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené podľa vyhlášky, aj keď žalobca zaplatil vyššiu sumu. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody vyplýva z toho, že žalobcovi bolo nezákonne vznesené obvinenie a túto nezákonnosť dozorujúci prokurátor neodstránil, ale celé konanie skončilo až na odvolacom súde. V dôsledku postoja prokuratúry bol žalobca nútený využiť služby kvalifikovaných obhajcov. Celkom zaplatil Z. P. sumu 1 680,-Eur (a vznikli jej aj cestovné náklady 354,-Eur) a Z. G. sumu 2 500,-Eur. Vo vzťahu k úkonom zo dňa 23. 09. 2014 nemožno hovoriť o na seba nadväzujúcich úkonoch, pretože medzi skončením výsluchu S. I. a začatím výsluchu S. I. uplynulo 80 minút. Ako dôkazy doložil sumárny prehľad úhrad, doklady o úhrade Z. G. Z. P. a výdavkové pokladničné bloky ako cestovné náklady.

4. Žalovaný zotrval na svojom vyjadrení k žalobe. Nestotožnil sa s tým, že zodpovednosť štátu za škodu pri výkone verejnej moci je objektívna. Z nálezu Ústavného súdu SR II. ÚS 163/2013, rozhodnutia ESĽP vo veci X. proti Českej republike a § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že štát zodpovedá za nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup a nie za výsledok konania. Trestné stíhanie bolo dôvodné, žalobca bol priamo usvedčovaný výpoveďou poškodenej a nepriamo aj výpoveďami svedkov. Postup orgánov činných v trestnom konaní podľa § 206 Trestného poriadku je ich zákonnou licenciou a súčasne povinnosťou, ak sú podmienky na tento postup splnené. Zároveň zotrval aj na námietke nepreukázania náhrady cestovných výdavkov, keď žalobca nepredložil technický preukaz, všetky doklady o kúpe pohonných hmôt a z tých, ktoré doložil vyplýva, že sú v nižšej výške ako si žalobca uplatnil vo vyúčtovaní. Skutočnú škodu predstavuje náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré sú preukázateľné, odôvodnené a vyplýva z nich, že boli účelne vynaložené.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16. 11. 2018, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorého ospravedlnil jeho právny zástupca. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu (ktorý netrval na výsluchu strán sporu), prednesom žalovaného, listinnými dokladmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, najmä žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku, odpoveďou GP SR, výpismi z účtu, potvrdením o vklade, listinami nachádzajúcimi sa v pripojenom trestnom spise sp.zn. 1T/44/2015, ktorého súčasťou je aj vyšetrovací spis ČVS: ORP335/OVK-BR-2012.

6. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby, a to tak, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu sumu 4 534,-Eur titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla vynaložením finančných prostriedkov na trovy obhajoby ako to vyplýva zo sumárneho prehľadu platieb. Súd na pojednávaní túto zmenu žaloby pripustil.

7. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

8. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

9. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

10. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

11. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

12. Podľa § 18 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

13. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že s poškodenou Z. I. bola dňa 11. 09. 2012 spísaná zápisnica o trestnom oznámení, ktorá bola doplnená v ten istý deň a dňa 05. 10. 2012. Až v doplnení trestného oznámenia zo dňa 05. 10. 2012 popísala poškodená skutok, ktorý bol predmetom obžaloby, dovtedy o ňom nič neuviedla. Uznesením ČVS: ORP-335/OVK-BR-2012 zo dňa 05. 10. 2012 v spojení s opravným uznesením zo dňa 20. 11. 2012 bolo začaté trestné stíhanie pre prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Trestného zákona a pre zločin sexuálne násilie podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona. Uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Brezne zo dňa 18. 12. 2013 bolo trestné stíhanie prerušené, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno uznesením č. 2Pv 503/12/6603-26 zo dňa 09. 01. 2014 predmetné uznesenie o prerušení trestného stíhania zrušil. Uznesením ČVS: ORP-335/ OVK-BR-2012 zo dňa 03. 06. 2014 bolo žalobcovi vznesené obvinenie pre pokračovací zločin sexuálne násilie podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca sťažnosť, ktorá bola uznesením č. 2Pv 503/12/6603-46 zo dňa 25. 06. 2014 zamietnutá ako nedôvodná. Dňa 17. 06. 2014 žalobca splnomocnil advokátku JUDr. Jolanu Černú na jeho zastupovanie v danom trestnom konaní. Dňa 04. 03. 2015 žalobca splnomocnil na svoje zastupovanie aj JUDr. Jozefa Brázdila. Na Okresný súd Brezno bola dňa 26. 03. 2015 podaná obžaloba pre pokračovací zločin sexuálneho násilia. Rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 1T/44/2015-612 zo dňa 12. 08. 2015 bol žalobca spod obžaloby oslobodený podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol žalobca stíhaný. Podľa odôvodnenia toho rozsudku obhajobu obžalovaného (žalobcu) vyvracala priamo len výpoveď svedkyne poškodenej, ktorej vierohodnosť nebolo možné v celom rozsahu spochybniť, ale v určitej nie nepodstatnej miere bola spochybniteľná, čo vyplývalo zo znaleckých posudkov a ďalších vykonaných dôkazov. Konanie, ktoré bolo ako skutok uvedené v obžalobe nebolo preukázané jednoznačne a s úplnou istotou, naopak, v tomto smere existovali a pretrvávali aj po vykonanom dokazovaní nezanedbateľné pochybnosti. Súd preto žalobcu spod obžaloby oslobodil. Proti rozsudku podal prokurátor priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. 06. 2016 uznesením sp.zn. 5To/134/2015 odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol podľa § 319 Trestného poriadku. Rozsudok tak nadobudol právoplatnosť dňa 14. 06. 2016.

14. Podaním zo dňa 30. 12. 2018 (správne 30. 12. 2017), ktoré bolo žalovanému doručené dňa 08. 01. 2018 požiadal žalobca o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z. Odôvodnil to tým, že mu uznesením zo dňa 03. 06. 2014 bolo vznesené obvinenie a jeho sťažnosť voči uzneseniu bola zamietnutá. Rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 1T/44/2015-612 zo dňa 12. 08. 2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 5To/134/2015 zo dňa 14. 06. 2016 bol žalobca spod obžaloby oslobodený, pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný. Na základe tejto žiadosti si prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil náhradu skutočnej škody, ktorá mu vznikla v dôsledku trestného stíhania vo výške 3 937,90 Eur a predstavovala trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní.

15. Žalovaný vo svojej odpovedi zo dňa 26. 02. 2018 oznámil žalobcovi, že jeho nárok nebude uspokojený, pretože trestné stíhanie bolo vedené legitímne, výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňovali postavenie obvineného pre súd. Podľa neho štát zodpovedá za nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup a nie za výsledok konania.

16. Z vyčíslenia trov obhajoby, ktoré boli doložené k žalobe vyplýva, že tieto mali predstavovať sumu 3 937,90 Eur a pozostávali z trov právneho zastúpenia - odmeny vo výške 1 692,17 Eur za 10 úkonov právnej služby v roku 2014 po 90,17 Eur + režijný paušál 8,04 Eur (prevzatie a príprava obhajoby, účasť na výsluchu svedkov v dňoch 02. 09. 2014, 23. 09. 2014, 24. 09. 2014, 21. 10. 2014 (uplatnené ako 7 úkonov), účasť na výsluchu obvineného dňa 22. 12. 2014, písomné podanie zo dňa 22. 10. 2014), za 6 úkonov právnej služby v roku 2015 po 92,63 Eur + režijný paušál 8,39 Eur (1x písomné podanie vo veci samej, 1x účasť na preštudovaní vyšetrovacieho spisu, 4x účasť na hlavnom pojednávaní) a 1 úkon právnej služby v roku 2016 po 95,37 Eur + režijný paušál 8,58 Eur (účasť na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní), náhrady cestovných výdavkov v celkovej výške 949,93 Eur (cestovné Galanta - Šaľa a späť dňa 10. 07. 2014, Jahodná - Prievidza a späť dňa 02. 09. 2014, Jahodná - Nové Zámky a späť dňa 21. 10. 2014, Jahodná - Šaľa a späť dňa 22. 12. 2014, Jahodná - Banská Bystrica a späť dňa 14. 06. 2016, Jahodná - Brezno a späť dňa 23. 09. 2014, dňa 24. 09. 2014, dňa 23. 02. 2015, dňa 06. 05. 2015, dňa 20. 05. 2015, dňa 15. 06. 2015, dňa 12. 08. 2015) a náhrady za stratu času v celkovej výške 1 295,80 Eur - 36 polhodín po 13,40 Eur v roku 2014, 50 polhodín po 13,98 Eur v roku 2015 a 8 polhodín po 14,30 Eur v roku 2016).

17. Podľa rukou písaného rozpisu bez uvedenia kto ho spísal (č.l. 61) mala byť JUDr. Jolane Černej vyplatená suma 1 680,-Eur (dňa 22. 09. 2014 suma 200,-Eur, dňa 22. 10. 2014 suma 100,- Eur, dňa 22. 12. 2014 suma 400,-Eur, dňa 25. 05. 2015 suma 200,-Eur, dňa 22. 06. 2015 suma 200,- Eur, dňa 21. 08. 2015 suma 200,-Eur, dňa 22. 09. 2015 suma 130,-Eur, dňa 28. 10. 2015 suma 250,- Eur), JUDr. Brázdilovi dňa 15. 04. 2015 suma 2 500,-Eur a celkové cestovné náklady mali byť 354,-Eur. Spolu tak mali trovy predstavovať 4 534,-Eur. Z doložených dokladov vyplýva vloženie sumy 2 500,-Eur na účet JUDr. Brázdila dňa 15. 04. 2015. Podľa príjmových pokladničných dokladov JUDr. Jolana Černá prijala od žalobcu dňa 22. 09. 2014 sumu 200,-Eur, dňa 22. 10. 2014 sumu 100,-Eur, dňa 22. 12. 2014 sumu 400,-Eur. Podľa výpisu z jej účtu bola na tento účet od žalobcu pripísaná dňa 22. 06. 2015 suma 200,-Eur, dňa 21. 08. 2015 suma 200,-Eur. Celkom tak z doložených dokladov vyplýva vyplatenie sumy ako trov obhajoby vo výške 3 600,-Eur. Pri platbe zo dňa 26. 05. 2015 vo výške 200,- Eur nie je uvedené, kto tieto peniaze na účet právnej zástupkyne vložil. Platby, ktoré mali byť právnej zástupkyni zaplatené dňa 22. 09. 2015 vo výške 130,-Eur a dňa 28. 10. 2015 vo výške 250,- Eur neboli v konaní preukázané.

18. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je existencia nezákonného rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, existencia škody ako majetkovej ujmy, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosť štátu je podmienená využitím riadnych opravných prostriedkov smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu (s výnimkou prípadov vhodných osobitného zreteľa). Vznik tejto zodpovednosti predpokladá, že sa nezákonné rozhodnutie zrušilo. Jedným z predpokladov tejto zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je preukázaná nezákonnosť rozhodnutia, ktoré viedlo ku vzniku škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu, ktorý sa jej nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. Pokiaľ sa podozrenie zo spáchania trestného činu nepotvrdilo, je potrebné považovať uznesenie o vznesení obvinenia za rozhodnutie nezákonné.

19. K uplatneniu práva na náhradu škody došlo na základe tej skutočnosti, že žalobca bol spod obžaloby oslobodený. Je v tomto prípade potrebné brať na zreteľ, že po oslobodení spod obžaloby už neprichádza do úvahy podanie opravného prostriedku proti uzneseniu o vznesení obvinenia, pretože z hľadiska trestného konania by to bolo bezpredmetné. Žalobca, ktorý bol spod obžaloby oslobodený potom nesie materiálne dôsledky takéhoto rozhodnutia, ktoré sa ukázalo ako nesprávne a je potrebné

na neho hľadieť ako na nevinného. Systematickým a logickým výkladom je potom možné dôjsť k záveru, že rovnaký význam resp. dôsledky, ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť má aj oslobodenie spod obžaloby. Takýto názor zastáva aj súdna prax a judikatúra. Štát zodpovedá aj za škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/194/2010). Ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má zásadne právo na náhradu škody spôsobenú uznesením o vznesení obvinenia (R 35/1991). Zákon č. 514/2003 Z.z. síce výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby, judikatúra však v tomto prípade dospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu najbližšej úpravy, a teda z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

20. K záveru, že fyzická osoba bola trestne stíhaná nezákonne možno dospieť iba vtedy, ak táto osoba bola oslobodená spod obžaloby preto, že skutok nespáchala alebo skutok, pre ktorý bola stíhaná nie je trestným činom. Účelu a zmyslu § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovedá taká interpretácia, podľa ktorej rovnaké dôsledky ako zrušenie nezákonného uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia má tiež rozhodnutie o zastavení trestného stíhania (oslobodení spod obžaloby) vydané z dôvodu, že sa nepotvrdil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným. Ustálená súdna prax považuje nenaplnenie predpokladu o spáchaní trestného činu obvineným za nevyhnutnú podmienku pre vznik nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Táto podmienka je pritom splnená vždy, ak trestné stíhanie obvineného bolo zastavené (obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby) z dôvodu, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, sa nestal, nie je trestným činom resp. že skutok nespáchal obvinený. Správnosti vyššie podaného výkladu nasvedčuje aj znenie § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z.z. vypočítavajúce prípady, kedy nevznikne právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení alebo väzbe, ktoré je potrebné najmä z hľadiska systematického výkladu analogicky aplikovať aj vo vzťahu k nárokom na náhradu škody spôsobenej začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením obvineného. Očividným zmyslom väčšiny ustanovení obsiahnutých v § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z.z. je vylúčiť vznik práva na náhradu škody v prípadoch oslobodenia spod obžaloby alebo zastavenia trestného stíhania z takých dôvodov, ktoré nedokladajú, že obvinený sa protiprávneho konania kvalifikovaného ako trestný čin nedopustil (rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Cdo/167/2016).

21. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. 3Cdo 181/2017 uviedol, že po vydaní a publikovaní rozhodnutia sp.zn. 4MCdo 15/2009 (R 37/2014) je rozhodovacia prax najvyššieho súdu ustálená (nie je rozdielna) v tom, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa preto posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom zákonnosti začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery prijaté v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb. sú aj po zmene právnej úpravy stále použiteľné.

22. Ústavný súd SR vo svojom náleze I. ÚS 540/2016 okrem iného konštatoval, že z hľadiska teleologického výkladu nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene) namietaného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne. Za správny a ústavno- konformný treba považovať výklad, v zmysle ktorého z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia má zastavenie trestného stíhania a analogicky aj oslobodenie spod obžaloby (ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným) rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Taktiež uviedol, že v materiálnom právnom štáte musí štát niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ak nimi zasiahol do základných práv občana. Pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia resp. postupu orgánu činného v trestnom konaní, nie je rozhodujúce ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ak sa trestné stíhanie konkrétnej osoby skončilo vydaním oslobodzujúceho rozsudku bez ohľadu na dôvod, pre ktorý sa tak stalo, uznesenie, ktorým bolo obvinenému vznesené obvinenie, je potrebné považovať za takýchto okolností vždy za nezákonné a zasahujúce do základných práv jednotlivca.

23. Čo sa týka rozhodnutia NS SR sp.zn. 1Cdo 64/2008, na ktoré poukazoval žalovaný, tak v tomto istom rozhodnutí najvyšší súd zároveň konštatuje, že z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu má ten, kto bol oslobodený spod obžaloby právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia, takéto právo by nemal iba vtedy, ak by si vznesenie obvinenia zavinil sám, bol spod obžaloby oslobodený len pre to, že nie je za trestný čin trestne zodpovedný resp. že mu bola udelená milosť alebo že trestný čin bol amnestovaný. Žalovaným uvedený nález ústavného súdu sa týkal posúdenia, či v príčinnej súvislosti s napádaným postupom najvyššieho súdu došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu, práva vlastniť majetok a práva na spravodlivé súdne konanie tým, že sa najvyšší súd nevysporiadal s otázkou plynutia premlčania a jeho predmetom nebolo posúdenie, či je možné uznesenie o vznesení obvinenia považovať za nezákonné rozhodnutie v prípade, ak došlo k oslobodeniu spod obžaloby.

24. Ak by súd interpretoval zákon č. 514/2003 Z.z. rovnakým spôsobom ako žalovaný, išlo by o prísne formalistický výklad, ktorý by popieral zmysel a účel zákona a nerešpektoval by spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov zaručených Ústavou Slovenskej republiky.

25. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti nemal súd dôvod odkloniť sa od ustálenej rozhodovacej praxe, pretože v tomto konkrétnom konaní došlo k oslobodeniu žalobcu spod obžaloby z dôvodu nedokázania, že sa stal skutok, pre ktorý bol žalobca stíhaný. Nemožno hovoriť, že by si žalobca zavinil trestné stíhanie sám, pričom súd poukazuje aj na skutočnosť, že trestné stíhanie bolo uznesením vyšetrovateľa aj prerušené z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe a až následne po zrušení tohto uznesenia prokurátorom bolo žalobcovi vznesené obvinenie po viac ako jeden a pol roku od začatia trestného stíhania.

26. Objektívna zodpovednosť štátu nie je v tomto prípade založená na subjektívnej vine orgánov v trestnom konaní. Štát sa tejto zodpovednosti nemôže zbaviť ani v prípade, ak orgány činné v trestnom konaní v ničom neporušili zákon alebo úradný postup. Žalobcovi škoda nepochybne vznikla a táto je v príčinnej súvislosti s uznesením o vznesení obvinenia, keď na jeho základe bol žalobca trestne stíhaný a využil možnosť danú zákonom dať sa kvalifikovane zastúpiť právnym zástupcom a za právne zastupovanie zaplatil odmenu. Nárok na náhradu škody sa v tomto prípade sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, keď rozhodujúcim kritériom opodstatnenosti vedenie trestného konania je neskorší výsledok trestného konania. Obrana žalovaného, že nie je možné brať do úvahy výsledok trestného konania je neopodstatnená, pretože ide o objektívnu zodpovednosť štátu a rozhodujúci je výsledok trestného konania. Škoda, ktorá sa v tomto prípade uhrádza je v zmysle zákona skutočná škoda, ktorá vznikla. Súčasťou tejto náhrady sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli v trestnom konaní. V súvislosti s náhradou trov konania ide o zásadu, že sa priznáva len náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Z uvedeného pravidla vyplýva, že sa uhrádzajú iba účelne, či dôvodne vynaložené náklady v konaní, a teda nie všetky náklady, ktoré účastník v konaní vynaložil.

27. Pokiaľ žalovaný namietal, že nie sú splnené podmienky pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, keď je potrebné, aby boli splnené všetky zákonné podmienky - existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi, tak s týmto sa súd aj vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti nestotožňuje. Uznesenie o vznesení obvinenia ako už súd uviedol, je v tomto prípade možné považovať za nezákonné rozhodnutie. Žalobcovi vznikla aj škoda, ktorú špecifikoval ako trovy obhajoby za jednotlivé úkony vykonané v trestom konaní a príčinná súvislosť spočívala v nutnosti uhradiť tieto trovy obhajoby, ktoré vznikli v dôsledku trestného stíhania žalobcu.

28. Súd však zhodne so žalovaným nepovažoval nárok za dôvodný v celom uplatnenom rozsahu. Po preskúmaní vyčíslenia trov obhajoby dospel k záveru, že žalobca nepreukázal vykonanie úkonu - účasť na výsluchu svedkov OR PZ Šaľa dňa 23. 09. 2014, pričom nebolo uvedené, ktorí svedkovia mali byť vypočutí. Podľa spisu sp.zn. 1T/44/2015 sa v tento deň nevykonali na OR PZ Šaľa žiadne úkony v súvislosti s týmto trestným konaním. V tento deň sa vykonali výsluchy svedkov na OR PZ Brezno, na ktorých sa právna zástupkyňa žalobcu zúčastnila a boli aj uplatnené vo vyčíslení trov. Súd preto nepriznal odmenu ani režijný paušál za tento úkon (spolu vo výške 98,21 Eur). Zo zápisnice o verejnom zasadnutí konanom odvolaní na Krajskom súd v Banskej Bystrici vyplýva, že sa nevykonávalo žiadne dokazovanie, bolo iba oboznámené so správou o stave veci, bolo udelené slovo na konečné návrhy a následne vyhlásené rozhodnutie. V takomto prípade vznikol nárok na odmenu vo výške ? základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb, teda vo výške 23,84 Eur a nie ako si žalobca uplatnil vo výške 95,37 Eur. Vo vyúčtovaní si žalobca uplatnil aj náhradu cestovných výdavkov vo výške 949,93 Eur. Súd mu náhradu týchto cestovných výdavkov nepriznal. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe namietol, že táto suma nie je preukázaná, pretože žalobca nepredložil technický preukaz motorového vozidla, ktoré malo byť použité ani doklady o zakúpení PHM. V tomto prípade sa môže súd stotožniť s názorom žalobcu, že nie je potrebné dokladať potvrdenia o zakúpení PHM, pretože je možné vychádzať aj z údajov uvedených na stránke Štatistického úradu SR, ale keď už niektoré doklady doložil, tak suma na nich uvedená bola nižšia ako uvedená vo vyúčtovaní (vo vyúčtovaní žalobca pravdepodobne vychádzal z údajov štatistického úradu). Žalobca však nedoložil technický preukaz (prípadne cestovný príkaz), aby bolo možné cestovné náklady a ich výšku preskúmať súdom. Žalobca tak v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno napriek tomu, že mal dostatok času tieto doklady súdu doložiť. Po zmene žaloby sa žalobca domáhal zaplatenia 4 534,-Eur, ktoré mali predstavovať celkové výdavky v súvislosti s trestným konaním. Z dokladov doložených žalobcom je možné zistiť vyplatenie finančných prostriedkov právnym zástupcom iba vo výške 3 600,-Eur ako už súd uviedol v odseku 17. tohto rozsudku.

29. Súd žalobcovi priznal sumu 2 818,23 Eur pozostávajúcu z odmeny za jednotlivé úkony právnej služby vo výške 1 522,43 Eur a náhrady za stratu času vo výške 1 295,80 Eur. Túto sumu súd považuje za preukázateľne účelne vynaložené náklady v trestnom konaní. Pre účely náhrady škody treba za účelne vynaložené náklady poškodeným na zaplatenie odmeny advokátovi na obhajobu považovať náklady v rozsahu tarifnej odmeny (sp.zn. 6Cdo 402/2015). V súvislosti s náhradou trov konania ide totiž o zásadu, že sa priznáva iba náhrada tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, teda nie všetky náklady, ktoré boli vynaložené. Aj samotný žalobca si v žalobe uplatnil náhradu škody, kde pri určovaní výšky odmeny za jednotlivé úkony vychádzal z vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a až na pojednávaní žiadal priznať vyššiu sumu, pričom ako súd už uviedol, žalobca ani nepreukázal vyplatenie sumy obhajcom v ním žiadanej výške.

30. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

31. Zároveň súd zaviazal žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, pretože túto lehotu súd považuje za dostatočnú na zabezpečenie vykonania všetkých úkonov smerujúcich k vyplateniu uvedenej sumy žalobcovi.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") a žalobcovi ako strane v konaní v prevažnej časti úspešnej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému podľa pomeru úspechu a neúspechu v rozsahu 24,32 % (62,16 % - 37,84 %), keď vychádzal z požadovanej sumy (4 534,-Eur) a priznanej sumy (2 818,23 Eur). O výške náhrady účelne vynaložených trov konania bude podľa § 262 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).