Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-46-2018.pdf
PDF · 146.39 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-16C/46/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v spore žalobkyne C. P.Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. V. Č.. XXX, právne zastúpenej Advokátska kancelária DPP Martaus & Partners, s.r.o., so sídlom Jána Milca 788/5, Žilina, IČO: 51 174 227, proti žalovanému UNIQA poisťovňa, a.s., so sídlom Lazaretská 15, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 653 501, zastúpeného zamestnancom spoločnosti JUDr. Dávidom Klasovitým, nar. 27.10.1988, bytom Palárikova 292/10, Senica, o zaplatenie 4.270,-€ s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni istinu 4.270,-€, do 3. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
IV. Slovenskej republike na účet Okresného súdu Čadca žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh vo výške 186,-€, do 3. dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1.Podaným návrhom v upomínacom konaní vedenom pred Okresným súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 1Up 295/2018 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 4.270.- € vrátane trov konania .
2. V žalobnom návrhu tvrdila skutočnosti , že uzatvorila so žalovaným dňa 7.6.2010 poistnú zmluvu
- Investičné životné poistenie GPS (ďalej ako zmluva), na základe ktorej okrem iného sa žalovaný zaviazal poskytnúť jej poistné plnenie vo výške 10,-€ denne v prípade dočasnej práceneschopnosti po uplynutí karenčnej doby v trvaní 14 dní, teda od 15 dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. V období od 6.6.2016 do 20.8.2017, t.j. celkom 441 dní bola práceneschopná , mínus 14 dní karenčná doba - 427 dní. Jej dočasná práceneschopnosť bola zapríčinená uštipnutím od kliešťa, tzv. kliešťová encefalitída. Vzhľadom k tomu, že jej zdravotný stav bol počas trvania dočasnej práceneschopnosti nepriaznivý, v určitých obdobiach kritický, uplatnila si u žalovaného nárok na poistné plnenie dňa 14.11.2017. Počas doby trvania práceneschopnosti bola 2-krát hospitalizovaná v Nemocnici v Martine a v Žiline. Mala zápal mozgu, v dôsledku čoho jej našli viaceré nálezy na mozgu. Na základe nepriaznivého zdravotného stavu sa cítila veľmi zle, veľa spávala, doma musela mať zastrené žalúzie, nechodila vonku, mala problémy s očami, zle sa jej dívalo, čítalo, preskakovali jej písmená a podobne. Bola veľmi slabá, nemohla normálne fungovať, vykonávať bežné domáce práce ako je varenie, upratovanie, pranie, či podobne. Hneď po ukončení práceneschopnosti začala zhromažďovať podklady k uplatneniu nároku zo zmluvy voči žalovanému. Nakoľko však k uplatneniu tohto nároku boli potrebné viaceré zdravotné záznamy, či vyplnené potvrdenia od lekárov, trvalo skoro 3 mesiace, kým sa jej podarilo tieto podklady zabezpečiť. Ďalším dôvodom, pre ktorý si uplatnila svoj nárok až po ukončení dočasnej práceneschopnosti bol ten, že zmluva bola uzatváraná prostredníctvom pani R. X., ako finančnej sprostredkovateľky, ktorá konala v mene žalovaného. Pani X. ju informovala a ubezpečovala, že svoj nárok na poistné plnenie zo zmluvy ako aj potrebné podklady k tomu stačí predložiť po skončení dočasnej práceneschopnosti. Hneď ako mala všetky potrebné podklady k uplatneniu svojho nároku tieto odovzdala pani Vančovej, ktorá zabezpečila ako finančný sprostredkovateľ ďalšiu komunikáciu so žalovaným. Po uplatnení nároku ju však žalovaný informoval, že poistné plnenie zo zmluvy jej nebude poskytnuté, nakoľko bolo potrebné doklady predložiť v termíne do 26.6.2016, teda v čase jej nepriaznivého a kritického zdravotného stavu. Následne prostredníctvom právneho zástupcu zaslala žalovanému predžalobnú výzvu, na základe ktorej vyzvala žalovaného na zaplatenie príslušného poistného plnenia zo zmluvy. Žalovaný jej však zaslal odpoveď, v ktorej uvádza, že nemá nárok na poistné plnenie z dôvodu neskorého poskytnutia podkladov. Má za to, že jej nárok je oprávnený, že v zmysle článku 7 ods.3 poistných podmienok pre poistenie denných dávok pri pracovnej neschopnosti, ktoré sú súčasťou zmluvy, je okrem iného uvedené, že poistený je po vzniku poistnej udalosti povinný: a) do 7 dní po uplynutí karenčnej doby predložiť poistiteľovi, ak tomu nebránili preukázateľne závažné okolnosti znemožňujúce splnenie si tejto povinnosti. Má za to, že z lekárskych záznamov týkajúcich sa poistnej udalosti je zrejmé, že jej zdravotný stav, ktorý nastal po vzniku poistnej udalosti možno považovať za preukázateľne závažnú okolnosť znemožňujúcu splnenie si povinnosti, jednak z dôvodu jej zdravotného stavu a tiež z toho dôvodu, že bola viackrát hospitalizovaná, čo jej objektívne znemožňovalo predloženie uvedených dokladov. Má za to, že vzhľadom na svoj zdravotný stav sa nachádzala v ťažkej situácii a jej trestanie žalovaným spočívajúce v zamietnutí poistného plnenia z dôvodov neskorého doručenia dokladov v tejto veci je v rozpore s dobrými mravmi. Dlhé roky si riadne platila poistné zo zmluvy, aby v prípade poistnej udalosti dostala finančnú výpomoc a keď k takejto poistnej udalosti došlo, žalovaný jej poistné plnenie odmietol vyplatiť z dôvodov, ktoré nemajú na poistnú udalosť vplyv. Má za to, že všeobecné poistné podmienky, na základe ktorých jej žalovaný odmietol vyplatiť poistné plnenie sú neplatné a to z viacerých dôvodov. Jedným z týchto dôvodov je rozpor s dobrými mravmi. Taktiež poukázala na skutočnosť, že občiansky zákonník v ustanoveniach upravujúcich poistné zmluvy, (ktoré sú nadradené zmluve a všeobecným poistným podmienkam) , umožňuje poistiteľovi v prípade, ak nie sú poistiteľovi oznámené bez zbytočného odkladu informácie a doložené potrebné doklady, znížiť poistné plnenie, avšak nie úplne zamietnuť, a to tiež za podmienky, že takéto oneskorenie malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Má za to, že v jej prípade nemalo oneskorenie zaslania dokladov vplyv na vznik poistnej udalosti a ani vplyv na zväčšenie rozsahu jej následkov. Z tohto dôvodu považuje postup žalovaného a zmluvu so všeobecnými poistnými podmienkami za rozporné so zákonom. Postup žalovaného je v rozpore so zákonom aj z dôvodov ochrany spotrebiteľa, nakoľko zmluva je zmluvou spotrebiteľskou.
3. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení súdu označila dôkazy :
- poistku č. XXXXXXXXXX (č.l. 26)
- poistné podmienky pre poistenie denných dávok pri pracovnej neschopnosti 2009/1 (č.l. 27),
- žiadanky na vyšetrenie (č.l. 28)
- lekárske správy (č.l. 29-31), 35 až 39, 42 až 43
- prepúšťacie správy z FN Martin čl. 32, Kysuckej Nemocnice s poliklinikou Čadca (č.l. 33-34), čl. 40-41,
- oznámenie o uzavretí škodovej udalosti (čl. 44),
- predžalobná výzva (čl. 45-46)
- predžalobná výzva odpoveď (č.l. 47)
- v prípade potreby navrhla zo strany súdu vykonať výsluch svedkyne R. X. (č.l. 23)
4. Z poistky č. XXXXXXXXXX (č.l. 26) so začiatkom poistenia od 1.7.2010, koniec poistenia 1.7.2040, vyplýva, že okrem iných došlo medzi zmluvnými stranami k poisteniu denných dávok pri pracovnej neschopnosti, kde sa uvádza, že po vzniku poistnej udalosti poistený je povinný do 7 dní po uplynutí karenčnej doby predložiť poistiteľovi lekárom vyplnené tlačivo poistiteľa o oznámení pracovnej neschopnosti poisteného. Ak sa oznámenie predloží po uplynutí tejto lehoty, tak sa za prvý deň pracovnej neschopnosti považuje v zmysle PPN deň, kedy bolo oznámenie poistiteľovi doručené. Karenčná doba je 14 dní, čakacia doba je 3-mesačná a začína plynúť dňom začiatku poistenia. V zmluve sa udáva, že poistenie denných dávok pri pracovnej neschopnosti je poistná suma 10,-€.
5. Z poistných podmienok pre poistenie denných dávok pri pracovnej neschopnosti 2009/1 č.l. 27, súd zistil, že v článku 7 bodu 3 sa udáva, že poistený je po vzniku poistnej udalosti povinný po a) do 7 dní po uplynutí karenčnej doby predložiť poistiteľovi, ak tomu nebráni preukázateľné závažné okolnosti znemožňujúce splnenie si tejto povinnosti lekárom vyplnené tlačivo poistiteľa, oznámenie poistnej udalosti z poistenia denných dávok pri pracovnej neschopnosti z dôvodu ochorenia alebo úrazu. Potvrdenie lekára o dočasnej pracovnej neschopnosti, reláciu z polície ak prebehlo vyšetrovanie - na žiadosť poistiteľa poskytnúť poistiteľovi aj ďalšie údaje a doklady, ktoré sú pre poistiteľa nevyhnutné za účelom ukončenia vyšetrenia udalosti. Ak sa požadované doklady bez závažného dôvodu predložia po uplynutí tejto lehoty, tak sa za prvý deň pracovnej neschopnosti považuje v zmysle týchto PP deň, kedy boli všetky doklady poistiteľovi doručené. Ak poistený nemohol lehotu na oznámenie udalosti dodržať zo závažných okolností, je povinný požadované doklady doručiť poistiteľovi ihneď potom, ako tieto dôvody pominuli. V čl. 7 bode 4 písm.b) sa udáva, že pokiaľ porušenie povinnosti poisteným alebo poistníkom malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na rozsah jej následkov alebo ak sťažilo priebeh vyšetrenia poistnej udalosti je poistiteľ oprávnený poistné plnenie primerane znížiť. V prípade porušenia povinnosti uvedených v ods.2, 3 bod d) tohto článku je poistiteľ oprávnený odmietnuť poistné plnenie .
6. Z lekárskych potvrdení č.l. 28 až 43, žiadanky na vyšetrenie vyplýva, že bolo požadované USG vyšetrenie žalobkyne dňa 3.6.2016. Zároveň dňa 7.6.2016 absolvovala vyšetrenia na Hematológii a transfuziológii v Čadci. Dňa 8.6.2016 č.l. 29 absolvovala vyšetrenia v infektologickej ambulancii v Čadci Dňa 9.6.2016 vyšetrenia v infektologickej ambulanicii v Čadci a dňa 14.6.2016 opätovne vyšetrenia v otolaryngologickej ambulanicii v Čadci a dňa 16.6.2016 vyšetrenia u infektológa v Kysuckej nemocnici v Čadci. Dňa 8.6.2016, 21.6.2016, 7.7.2016 absolvovala rádiologické vyšetrenia na Rádiologickom oddelení Kysuckej nemocnice s poliklinikou Čadca č.l. 30. Dňa 10.6.2016 sa podrobila vyšetreniu v hematologickej ambulancii v Čadci. Dňa 10.6.2016 taktiež absolvovala rádiologické vyšetrenia v Kysuckej nemocnici v Čadci. Dňa 23.6.2016 sa podrobila vyšetreniu na infektológickej ambulancii v Čadci, kde udáva, že jej zdravotný stav sa zhoršuje, pretrvávajú bolesti hlavy, bolesti v kĺboch, celková slabosť, horšie sústredenie. Má zvýšený pocit smädu. Infektológ požiadal o hospitalizáciu žalobkyne a doporučil vyšetrenie na Infektologickej klinike v Martine. Z prepúšťacej správy č.l. 32 vyplýva, že žalobkyňa bola v období od 23.6.2016 do 29.6.2016 so záverom po prijatí kliešťová meningoencefalitída hospitalizovaná v Univerzitnej nemocnici v Martine. Z prepúšťacej správy z Kysuckej nemocnice s poliklinikou, neurologické oddelenie Čadca č.l. 33, 34 vyplýva, že žalobkyňa bola hospitalizovaná od 29.6.2016 do 6.7.2016 pre veľké bolesti hlavy. Žalobkyňa bola hospitalizovaná z dôvodu stredoeurópskej kliešťovej encefalidídy. Bolo jej pri prepustení odporúčané do 3 dní sa hlásiť u odborného lekára a pri ťažkostiach aj u spádového neurológa. Uložené jej bolo pokračovať v liečbe. Následne vykonať kontrolu v infektologickej ambulancii. Zo správy infektologickej ambulancie č.l. 34, 35 zo dňa 11.7.2016 vyplýva, že pri vyšetrení žalobkyňa udávala, že sa cíti slabá, má bolesti hlavy, bolesti v krčnej chrbtici, má tlakové bolesti v očiach. Boli jej predpísané lieky. Doporučená kontrola dňa 18.8.2016, resp. skôr. Kľudový režim, zákaz pobytu na slnku. Žalobkyňa sa zúčastnila ďalšieho vyšetrenia dňa 18.8.2016. Z infektologickej kontroly vyplýva, že u nej naďalej pretrvávajú bolesti hlavy, je unavená, nevie sa sústrediť. Bol jej doporučený kľudový režim a kontrola dňa 9.9.2016. Dňa 18.8.2016 žalobkyňa udávala pri kontrole, že bolesti hlavy sú menej časté, no pri záťaži sa zvýrazňujú. Pretrvávajú pocity vlkovitého videnia. Trocha lepšie spáva. Bol je znova doporučený kľudový režim. Kontrola o mesiac. Dňa 13.7.2016 sa podrobila pľúcnemu vyšetreniu a dňa 13.7.2016 vyšetreniu u neurológa v Kysuckej nemocnici s poliklinikou v Čadci. Taktiež dňa 20.7.2016 sa podrobila neurologickému vyšetreniu a dňa 8.9.2016 neurologickej kontrole. Pri vyšetrení žalobkyňa udávala, že má strach, pocity neistoty, závraty pri zmene polohy, napätie v šiji. Opätovne boli predpísané lieky a má sa podrobiť kontrole dňa 8.9.2016. Z neurologickej kontroly zo dňa 8.9.2016 sa udáva, že u pacientky stále pretrvávajú bolesti hlavy s úzkostnou symptomániou. Kontrole sa mala podrobiť o 3 mesiace. Dňa 29.9.2016 sa podrobila ďalšiemu vyšetreniu u neurológa. Udáva bolesti v pravom ramene, bolesti aj v ľavej dolnej končatine, nemôže dobré dvíhať prsty ľavej dolnej končatiny a pobolievanie v LS oblasti. Dňa 13.7.2016 sa podrobila vyšetreniu pred neurologickým konzíliom v Kysuckej nemocnici v Čadci. Následne dňa 6.10.2016 absolvovala vyšetrenie u otolaryngológa č.l. 38 pre anteflexné bolesti hlavy s anxióznou symptomatológiou. Následne dňa 11.10.2016 sa podrobila vyšetreniu v hematologickej ambulancii. Rovnako dňa 14.10.2016 sa podrobila infektologickej kontrole, kde sa uvádza, že bolesti hlavy naďalej u žalobkyne pretrvávajú, sú rovnaké. Tiež pretrvávajú problémy so zrakom. Objavili sa problémy s prehltávaním, krčná lymadernopatia. Dňa 16.11.2016 absolvovala vyšetrenie na rádiologickom oddelení v Dolno Oravskej nemocnici s poliklinikou v Dolnom Kubíne. Následne v období od 4.12.2016 do 9.12.2016 bola hospitalizovaná v Kysuckej nemocnici s poliklinikou v Čadci, pre silné bolesti v šiji, pre ktoré nemohla ani zdvihnúť hlavu, nemohla ani chodiť. V závere správy sa udáva, že žalobkyňa trpí úzkostnou poruchou, stredoeurópskou incefalitídou, algickým vertebrogénnym syndrómom, bolesťou hlavy s úzkostnou symptomatológiou, bolesťami v pravom ramene a vertebrogenným syndrómom s koreňovou symptomatiou. Boli u nej diagnostikované drobné ložiská gliozy v BH F bilat. a pravej mozočkovej hemisfére, funkčné ťažkosti, chronický algodyspeptický syndróm. Bolo doporučené u nej do 3 dní hlásiť sa u obvodného lekára, pri ťažkostiach u spádového lekára, pokračovať v nastavenej liečbe, dodržiavať kľudový režim, podrobiť sa rehabilitácii krčnej chrbtice ambulantne. Zo správy ošetrujúceho lekára zo dňa 19.1.2017 MUDr. Korčeka č.l. 41 vyplýva, že sa uňho podrobila žalobkyňa vyšetreniu. Následne dňa 24.1.2017 sa podrobila neurologickému vyšetreniu. Dňa 17.1.2017 sa podrobila laboratórnemu klinickému vyšetreniu. Následne dňa 28.4.2017 č.l. 43, 29.5.2017 a 19.9.2017 sa podrobila vyšetreniu u neurológa, kde žalobkyňa udáva, že sa necíti dobre, pobolieva ju v krížoch, zabúda a je viac unavená. V závere sa udáva, že pacientka trpí úzkostným syndrómom, s poruchami pamäte a zvýšenou únavnosťou po encefalitíde.
7. Z listinného dôkazu č.l. 44 - oznámenie o uzavretí škodovej udalosti zo dňa 6.6.2016 vyplýva, že žalovaný oznámil žalobkyni, že škodová udalosť č. 9300255417 zo dňa 6.6.2016 bola uzavretá bez poskytnutia poistného plnenia, nakoľko nesplnila podmienky v zmysle čl. 7 ods.3 všeobecných poistných podmienok. V zmysle poistných podmienok bola dohodnutá pri pracovnej neschopnosti karenčná doba 14 dní. Začiatok pracovnej neschopnosti bol lekárom stanovený na 6.6.2016. Karenčná doba trvala od 6.6.2016 do 19.6.2016. Lehota na doručenie dokladov trvala do 26.6.2016. Požadované doklady boli do ich spoločnosti doručené 14.11.2017. Za prvý deň pracovnej neschopnosti sa považuje deň 14.11.2017, nakoľko pracovná neschopnosť trvala do 20.8.2017 (od 21.8.2017 ste bola práceneschopná), nárok na poistné plnenie Vám nevzniklo.
8. Z predžalobnej výzvy č.l. 45, 46 vyplýva, že žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu vyzvala žalovaného na vyplatenie poistného plnenia na základe uzatvorenej poistnej zmluvy.
9. Z listinného dôkazu č.l. 47 vyplýva, že žalovaný zaslal právnemu zástupcovi žalobkyne odpoveď na predžalobnú výzvu, v ktorej udáva, že práceneschopnosť jej bola vystavená dňa 6.6.2016 s povolením vychádzok v doobedňajších a poobedňajších hodinách. V dňoch 8.6.2016, 9.6.2016, 10.6.2016, 14.6.2016 ako 23.6.2016 absolvovala lekárske vyšetrenia. Až následne jej bola doporučená hospitalizácia. Zotrvali na svojich vyjadreniach tak ako sú uvedené v oznámení o uzavretí škodovej udalosti č.l. 44. Zároveň poukázali na to, že po vystavení práceneschopnosti nebola hospitalizovaná, absolvovala lekárske vyšetrenie, preto majú za to, že mohla poisťovni UNIQA nahlásiť vznik poistnej udalosti v zmysle všeobecných poistných podmienok.
10. Okresný súd v Banskej Bystrici vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 1Up/295/2018 dňa 11.5.2018, ktorým podanému návrhu v celom rozsahu vyhovel.
11. Voči uvedenému platobnému rozkazu podal dňa 31.5.2018 žalovaný odpor, v ktorom udáva, že odmietajú poskytnutie poistného plnenia z poistnej zmluvy za dobu trvania práceneschopnosti v sume 4.270,-€ , a žiadajú, aby súd žalobný návrh zamietol v celom rozsahu, nakoľko poistnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobkyňou a žalovaným bola pre poistenie denných dávok pri pracovnej neschopnosti dojednaná karenčná doba 14 dní. Karenčná doba začala plynúť prvým dňom pracovnej neschopnosti poisteného, t.j. žalobkyne. Začiatok pracovnej neschopnosti žalobkyne bol lekárom stanovený na deň 6.6.2016. Karenčná doba trvala od 6.6.2016 do 19.6.2016. Lehota na doručenie dokladov zo strany žalobkyne trvala do 26.6.2016. Požadované doklady však im doručila až dňa 14.11.2017. V zmysle čl. 3 ods.3 všeobecných poistných podmienok, ak sa požadované doklady bez závažného dôvodu predložia po uplynutí tejto lehoty, tak sa za prvý deň pracovnej neschopnosti považuje v zmysle týchto poistných podmienok deň, kedy boli všetky doklady poistiteľovi/žalovanému doručené. Požadované doklady im boli doručené dňa 14.11.2017, teda za prvý deň pracovnej neschopnosti sa považuje deň 14.11.2017. Práceneschopnosť žalobkyne však trvala do 20.8.2017, preto nárok na poistné plnenie žalobkyne v zmysle vyššie uvedeného nevznikol. Žalobkyňa absolvovala lekárske vyšetrenia v dňoch 8.6.2016, 9.6.2016, 10.6.2016, ako aj 23.6.2016, kedy jej bola doručená hospitalizácia. Keďže po vystavení práceneschopnosti žalobkyňa nebola hospitalizovaná, absolvovala lekárske vyšetrenia, majú za to, že mohla svoju práceneschopnosť nahlásiť v zmysle citovaných ustanovení všeobecných poistných podmienok.
12. Žalovaný ako dôkazy označil.
- Návrh poistnej zmluvy čl. 67-68
- Poistku č. XXXXXXXXXX čl. 69
- Poistné podmienky pre poistenie denných dávok pri pracovnej neschopnosti čl. 70,
- Oznámenie poistnej udalosti čl. 71,
- Potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti čl. 72,
- Lekárske správy čl. 73-75
- (listinné dôkazy čl. 69,70,71,72,73-75 predložil žalovaný totožné ako žalobkyňa)
13. Z návrhu č. 4305002359 - Investičné životné poistenie GPS uzatvoreného medzi žalobkyňou a žalovaným vyplýva, že žalobkyňa okrem iných poistení prejavila záujem aj o poistenie týkajúce sa vyplatenia denných dávok pri práceneschopnosti vo výške 10.- €. Uvedená zmluva je písaná malým písmom a vyhlásenia poistníka a poistného malým - voľným okon nečitateľným písmom.
14. Z oznámenia o poistnej udalosti pre zdravotné poistenie č.l. 70, 71 vyplýva, že žalobkyňa dňa 14.11.2017 doručila žalovanému oznámenie o poistnej udalosti pre zdravotné poistenie denné dávky počas hospitalizácie na základe poistnej zmluvy č. 4305002359 č.l. 70, 71. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č.l. 71, 72 vyplýva, že žalobkyňa bola práceneschopná od 6.6.2016 do 21.8.2017 s tým, že mala potvrdené vychádzky od 8.00 hod. do 10.00 hod., od 16.00 hod. do 18.00 hod.
15. Dňa 21.6.2018 bola Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobcu C. P., zastúpenej AK DPP Martaus & Partners, s.r.o., proti žalovanému UNIQA poisťovňa, a.s., so sídlom Lazaretská 15, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 653 501, o zaplatenie 4.270,-€ s príslušenstvom postúpená Okresnému súdu Čadca vyššie uvedená vec na prejednanie podľa § 13 v spojení s § 19 písm.d) Zákona č. 160/2015, nakoľko žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote navrhla pokračovanie v konaní na príslušnom súde.
16. Okresný súd Čadca po zrušení platobného rozkazu Okresným súdom Banská Bystrica vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.11.2018, na ktoré pojednávanie sa dostavila žalobkyňa, právny zástupca žalobkyne, žalovaný. Právny zástupca žalobkyne v celom rozsahu zotrval na žalobnom návrhu a skutkových tvrdeniach v žalobnom návrhu uvedených. Rovnako aj žalovaný v celom rozsahu zotrval na svojich písomných vyjadreniach. Žiadal, aby súd žalobný návrh zamietol, nakoľko žalobkyňa uplatnila svoj nárok na poskytnutie plnenia po uplynutí lehoty stanovenej vo všeobecných poistných podmienkach. Zároveň poukázal aj na čl. 6 ods.1 písm.f) všeobecných poistných podmienok, z ktorých vyplýva, že poistenie nie je možné vyplatiť viac ako za 365 dní roka.
17. Súd považuje za nesporné a preukázané a to z :
- návrhu poistnej zmluvy č.l. 67-68, poistnej zmluvy č.l. 27,69
- poistných podmienok čl. 27, 70, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu poistnej zmluvy o investičnom životnom poistení, predmetom ktorej okrem iných ďalších dojednaní bolo aj pripoistenie denných dávok pri pracovnej neschopnosti žalobkyne v sume 10.- €.
- z potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti čl. 72), že
žalobkyňa bola od 6.6.2016 do 20.8.2017 práceneschopná
- z oznámenia poistnej udalosti pre zdravotné poistenie čl. 72, že žalobkyňa si dňa 14.11.2017 uplatnila u žalovaného vyplatenie poistenia denných dávok počas práceneschopnosti od 6.6.2016 do 21.8.2017,
- z oznámenia o uzavretí škodovej udalosti (č.l. 44) , že žalovaný žalobkyni poistené plnenie nevyplatil Uvedené listinné dôkazy ani skutkové tvrdenia týkajúce sa vyššie uvedeného žiadna zo strán sporu nepoprela.
Taktiež zo strany žalovaného neboli popreté ani skutkové tvrdenia žalobkyne, že
- poistná zmluva, ktorú uzatvorila so žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou,
18. Medzi stranami sporu je sporné , že :
- ustanovenia poistnej zmluvy a ustanovenia všeobecných poistných podmienok žalovaného na základe ktorých odmietol vyplatiť žalobkyni poistné plnenie sú neplatné pre rozpor so zákonom (Občianským zákonníkom) a pre rozpor s dobrými mravmi.
19. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich zákonných ustanovení:
20. Podľa § 52 ods. 1 OZ Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu , ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
21. Podľa § 53 ods. 1, 5 OZ
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
22. Podľa § 54 ods. 1,2 OZ
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
23. Podľa § 4 ods. 6 zák.č. 250/2007 Z.z. Ak sa zmluva medzi predávajúcicm a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predavajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.
24. Podľa § 788 ods. 1,3, 4 OZ
(1) Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
(3) Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
(4) V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
25. Podľa § 790 písm. b) OZ
Poistiť možno najmä
b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb);
26. Podľa § 791 ods. 1 OZ pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo poistných podmienkach ustanovené inak.
27. Podľa § 795 ods. 1 OZ povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.
28. Podľa § 797 ods. 1,2,3,4 OZ
(1) Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
(2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
(3) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
(4) Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.
29. Podľa § 799 ods. 1,2,3 OZ
(1) Poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
(2) Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
(3) Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.
30. Podľa § 816 OZ
Z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.
31. Podľa § 3 ods. 1 OZ
Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 32. Účelom poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným bolo zabezpečiť žalobkyni prostriedky k osobnej obžive pre prípad choroby, zranenia či iného dôvodu pracovnej neschopnosti, preto niet pochýb o tom, že žalobkyňa uzatvorila poistnú zmluvu ako spotrebiteľ a v zmysle § 52 ods. 3 OZ , t.j. mimo rámec svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti. Preto je potrebné na uvedený právny stav aplikovať ustanovenia § 55 ods. 3 OZ . V pochybnostiach o význame spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší, s prihliadnutím na čl. 5 druhá veta smernice Rady 93/13/EHS, ktorá dokonca používa superlatív ,, pre spotrebiteľa najpriaznivejší ,, . 33. Jedným zo základných znakov spotrebiteľskej ochrany je to, že zmluva, účastníkom ktorej je spotrebiteľ je transparentná. Táto transparentnosť má svoj vzťah aj k používaniu Všeobecných poistných podmienok, prípadne Osobitných poistných podmienok ako obdoby Všeobecných obchodných podmienok podľa § 273 Obchodného zákonníka, , ktoré nesmú slúžiť k tomu, aby do nich dodávateľ inkorporoval zmluvné ustanovenia, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa bez toho, aby bol na uvedené spotrebiteľ osobitným spôsobom upozornený.
34. Podľa názoru súdu aktom, ktorý by žalobkyňu zaväzoval nie je vyhlásenie žalobkyne ako poistenej v Návrhu Investičného životného poistenia GPS číslo návrhu 4305002359 a zmluvné dojednania a poistné podmienky uvedené v návrhu poistnej zmluvy ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistky č. 2001000228 (viď.č. 66-67-68 spisu)vrátane poistných podmienok pre poistenie denných dávok pri pracovnej neschopnosti -2009/1. Všeobecné obchodné podmienky ak sa majú stať súčasťou zmluvy , môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. O nestransparentnú inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvnú podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy.
35. Spotrebiteľ sa môže domnievať( postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text, ktorému nemusí pripisovať až taký dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom , pri čítaní ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.) práve menšie písmo môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Pričom vyhlásenie poistníka v návrhu poistnej zmluvy čl. 67 spisu a zmluvnú dojednania pre investičné životné poistenie GPS obsahujú tak drobné písmo, že sú bez lupy (čl. 67) a bez pravítka (č.l. 68 )nečitateľné. (K drobnému písmu porovnaj nález ÚS ČR 342/09 ).
36. V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší význam. Opačne text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s rozsiahlými poistnými podmienkami písanými takmer nečitateľným drobným písmom tak exituje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu.
37. Neprijateľná inkorporačná doložka je v danom prípade uvedená v časti návrhu zmluvy pod nadpisom ,,Vyhlásenia poistníka a poisteného ,, drobným, ťažko čitateľným písmom menším, ako ďalší obsah zmluvy. Poistená v nej vyhlasuje, že sa oboznámila s príslušnými všeobecnými poistnými podmienkami, poistnými podmienkami a zmluvnými dojednaniami uvedenými v tomto návrhu alebo jeho prílohách a súhlasí s ich obsahom Zároveň svojim podpisom potvrdzuje, že pred podpísaním návrhu poistnej zmluvy jej boli uvedené všeobecné poistné podmienky a poistné podmienky odovzdané.
38. Nakoľko ikorporačná doložka uvedená v návrhu na uzavretie poistnej zmluvy zo dňa 27.6.2010(č.l. 66-67)je uvedená oproti ostatnému textu drobným písmom, nie je možné považovať ju za platnú s poukazom na neprijateľnosť v zmysle § 53 ods. 1 a 5 OZ. Už v minulosti bolo viackrát súdmi SR judikované, že všeobecné podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa tak udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku súdy zároveň judikovali ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak je uvedená menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy. Práve inkorporačná doložka môže privodiť závažné dôsledky pre spotrebiteľa a predmetná vec je toho príkladom. Spotrebiteľ sa môže domnievať (stačí hrozba takéhoto rizika) Viď. rozsudky KS Prešov sp. zn. 6 Co 135/2012, 21 Co 28/2012). Podľa názoru súdu ide o nevhodné predkladanie zmluvných podmienok a uvedenie malého (takmer nečitateľného písma) hodnotí súd ako zlý úmysel, ktorému za žiadnych okolností nie je možné poskytnúť ochranu.
39. Neprijateľná inkorporačná doložka nemohla privodiť viazanosť účastníkov zmluvy všeobecnými poistnými podmienkami. Neplatnosť inkorporačnej doložky má za následok, že Všeobecné poistné podmienky nepredstavujú súčasť zmluvy a ich ustanovenia nemožno považovať za platne dojednané. Preto súd vychádzal z návrhu poistnej zmluvy (č.l. 66-67) a poistky (č.l. 68-69).
40. V návrhu na uzavretie poistnej zmluvy (č.l. 66-67) je uvedená poistná suma dennej dávky pri pracovnej neschopnosti 10 €/ deň . V poistke č. XXXXXXXXXX (č.l. 68-69) je uvedené pripoistenie denných dávok pri pracovnej neschopnosti 10.- €. V poistnej zmluve č.l. 68 pod označením Klauzuly : Poistenie denných dávok pri pracovnej neschopnosti (NP) uvedené , že poistený je povinný po vzniku poistnej udalosti do 7 dní po uplynutí karenčnej doby predložiť poistiteľovi lekárom vyplnené tlačivo o oznámení pracovnej neschopnosti poisteného. Ak sa oznámenie predloží po uplynutí tejto lehoty, tak sa za prvý deň pracovnej neschopnosti v zmysle PP N považuje deň , kedy bolo oznámenie poistiteľovi doručené. Karenčná doba je 14 dní . Čakacia doba je trojmesačná a začína plynúť dňom začiatku poistenia.
41. Za stavu, kedy nemožno prihliadať na ustanovenia všeobecných poistných podmienok a v návrhu je uvedená poistná suma 10.- € a v poistnej zmluve suma 10.- € , je potrebné ustanovenie zmluvy vykladať v neprospech toho, kto zmluvu koncipoval, t.j. v neprospech žalovaného , ktorý žalobcovi na vyplnenie potrebných údajov predložil formulár návrhu zmluvy. V zmysle ust. § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Možno preto ustáliť, že suma dennej dávky bola určená na sumu 10,- €.
42. Pokiaľ by aj súd vychádzal z predpokladu, že poistka č. 2001000228 v položke ,, Klauzuly,, obsahovala zmluvné dojednanie medzi zmluvnými stranami vzťahujúce sa k poisteniu denných dávok pri pracovnej neschopnosti v znení , že poistený je povinný po vzniku poistnej udalosti do 7 dní po uplynutí karenčnej doby predložiť poistiteľovi lekárom vyplnené tlačivo o oznámení pracovnej neschopnosti poisteného. Ak sa oznámenie predloží po uplynutí tejto lehoty, tak sa za prvý deň pracovnej neschopnosti v zmysle PP N deň , kedy bolo oznámenie poistiteľovi doručené. Karenčná doba je 14 dní . Čakacia doba je trojmesačná a začína plynúť dňom začiatku poistenia, súd takúto klauzulu považuje za rozpornú s dobrými mravmi. Táto klauzula nezohľadňuje charakter ochorenia poisteného, či mu jeho zdravotný stav umožňuje, aby uvedenú povinnosť v lehote určenej poisťovňou, (ktorá poistnú zmluvu pripravila ) splnil. Z listinných dokladov predložených žalobkyňou a to lekárskych správ vyplýva, že žalobkyňa odo dňa 6.6.2016 do dňa 23.6.2016(kedy bola hospitalizovaná vo fakultnej nemocnici v Martine) absolvovala veľké množstvo odborných vyšetrení za účelom určenia jej diagnózy. Trpela silnými bolesťami hlavy, bolesťami kĺbov , celkovou slabosťou a poruchami sústredenia, bol jej uložený zákaz pobytu na slnku, kľudový režim , užívanie vitamínov a liekov, pričom jej bolo diagnostikované závažné ochorenie a to stredoeurópska kliešťová encefalitída, podľa názoru súdu je v rozpore s dobrými mravmi požadovať od žalobkyne, aby vzhľadom na zdravotný stav v ktorom sa v tej dobe nachádzala požiadavky jednostranne určené žalovaným čo sa týka oznamovacej lehoty splnila. Ak u nej práceneschopnosť nastala dňa 6.6.2016, tak karenčná doba(14 dní) u nej uplynula dňa 20.6.2016 a od 21.6.2016 do dňa 27.6.2016 (t.j. do 7 dní) mala žalovanému predložiť lekárom vyplnené tlačivo o oznámení pracovnej neschopnosti. Z prepúšťacej správy čl. 32 vyplýva, že v období od 23.6.2016 do 29.6.2016 bola žalovaná hospitalizovaná vo FN v Martine a následne od 29.6.2016 do 6.7.2016 v Kysuckej nemocnici v Čadci. Z uvedeného je zrejmé, že nebolo v možnostiach žalobkyne uvedenú povinnosť splniť. Rovnako v neprospech spotrebiteľa a v rozpore s dobrými mravmi súd považuje klauzulu, v ktorej sa uvádza , že ak sa oznámenie predloží po uplynutí tejto lehoty, tak sa za prvý deň pracovnej neschopnosti v zmysle PP N považuje deň , kedy bolo oznámenie poistiteľovi doručené, nakoľko táto klauzula opätovne ako vyššie nezohľadňuje zdravotné dôvody na strane poisteného, ktoré mu bránili žalovanému predložiť lekárom vyplnené tlačivo o práceneschopnosti. Pričom súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobkyňa bola finančnou sprostredkovateľkou, ktorá konala v mene žalovaného informovaná a ubezpečovaná, že svoj nárok na poistné plnenie ako aj potrebné doklady stačí predložiť žalovanému po skončení jej práceneschopnosti, ktorú skutočnosť ani žalovaný nespochybnil . Súd sa taktiež stotožňuje s vyjadrením žalobkyne, že nepriznanie poistného plnenia žalobkyni v celom rozsahu je taktiež v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Žalobkyňa ako poistená osoba riadne a včas poistné, tak ako bola dohodnuté platila, pričom žalovaný jej nevyplatil ani časť poistného plnenia.
43. Ustanovenie § 799 ods. 2 OZ ukladá tomu, kto má právo na poistné plnenie, aby poistiteľovi bez zbytočného odkladu v písomnej forme oznámil, že nastala poistná udalosť a dal pravdivé vysvetlenie o jej vzniku, o jej rozsahu, o jej následkoch. Na požiadanie poistiteľa je táto osoba povinná predložiť doklady, ktoré si poisťovateľ vyžiada, prípadne splní ďalšie povinnosti, ktoré mu vyplývajú z poistných podmienok. Dôsledky nesplnenia tejto povinnosti upravujú ustanovenia ods. 3, podľa ktorých : Ak osoba oprávnená na plnenie vedome poruší uvedené povinnosti a má to podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo to má podstatný vplyv na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený pred výplatou poistného plnenia, plnenie z poistnej zmluvy znížiť. Zníženie plnenia však musí zodpovedať vplyvu porušenia povinnosti vo vzťahu k povinnosti poistiteľa plniť. Medzi porušením povinností a podstatným vplyvom na vznik poistnej udalosti alebo podstatným zväčšením následkov poistnej udalosti musí byť daná príčinná súvislosť.
44. Pre zníženie poistného plnenia z poistnej zmluvy je potrebné, aby porušenie povinnosti poisteného, napr. porušenie povinnosti bez zbytočného odkladu oznámiť poisťovateľovi, že nastala poistná udalosť, bolo dôvodom pre zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Pri posudzovaní rozsahu zníženia poistného plnenia je treba vždy dôsledne vychádzať z toho, že zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti musí byť v príčinnej súvislosti s porušením povinností poisteného vyplývajúcich z ustanovení § 799 ods. 1 a 2 OZ ( 23 Cdo 4166/2010 NS ČR)
45. Z ustanovenia § 799 ods. 3 OZ vyplýva, že ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.
46. Pojem ,, vedomé porušenie povinnosti ,, znamená prísnejšie posudzovanie takéhoto konkrétneho porušenia. Je nepochybné , že prvotnou a základnou povinnosťou poisteného je oznámiť bez zbytočného odkladu poistnú udalosť vyplývajúcu zo zákona, resp. zo zmluvy ( § 799 ods. 2 OZ). Podľa názoru súdu na strane žalobkyne vzhľadom na jej závažný zdravotný stav exitovali subjektívne skutočnosti na základe ktorých nemohla žalovanému vznik práceneschopnosti v lehote ako je to uvedené v poistnej zmluve splniť a následne po ukončení práceneschopnosti existovali na jej strane objektívne dôvody, pre ktoré nemohla všetky potrebné doklady (vzhľadom na veľké množstvo lekárskych potvrdení od rôznych odborných lekárov či nemocníc skôr predložiť. Teda súd nemal v tomto konaní preukázané, že by žalobkyňa vedome neoznámila žalovanému vznik práceneschopnosti vzhľadom na vyššie uvedené objektívne a subjektívne skutočnosti na jej strane a taktiež na jej informovanie zo strany R. X. včas. Ak by aj neoznámila vznik poistnej udalosti včas vedome, zo žiadneho ustanovenia občianskeho zákonníka nevyplýva, že by jej v takomto prípade nevznikol nárok na poistné plnenie. Naopak z ustanovenia § 799 ods. 3 OZ vyplýva, že má právo poistiteľ poistné plnenie z poistnej zmluvy znížiť ak porušenie povinnosti uvedených v ustanovení § 799 ods. 1,2 OZ malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Žalovaný v tomto konaní však postupoval v rozpore s citovaným zákonným ustanovením, žalobkyni nepriznal žiadne plnenie, napriek tomu, že do úvahy prichádzalo v prípade vedomého porušenia povinnosti z jej strany(ktoré však v tomto konaní nebolo preukázané) len zníženie poistného , pričom bol povinný preukázať, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
47. Nakoľko v tomto konaní má súd za preukázané, že na strane žalobkyne , ktorá má postavenie spotrebiteľa , existovali subjektívne skutočnosti , ktoré jej bránili v tom, aby v lehote uvedenej v poistnej zmluve č.l. 69 vznik poistnej udalosti žalovanému oznámila, má súd za to, že nepriznanie poistného plnenia v celom rozsahu zo strany žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi a taktiež s poukazom na ustanovenie § 799 ods. 3 OZ je aj v rozpore so zákonom, preto súd žalobnému návrhu žalobkyne , ktorá v tomto konaní vystupuje ako spotrebiteľ v celom rozsahu vyhovel a zviazal žalovaného k tomu, aby s poukazom na ustanovenie § 816 OZ žalobkyni dohodnuté poistné plnenie počas ňou uplatnenej doby práceneschopnosti vyplatil.
48. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa si so žalovaným dojednala poistenie dennej dávky pri pracovnej neschopnosti v sume 10.- €. Žalobkyňa bola práce neschopná odo dňa 6.6.2016 do 20.8.2017 (celkom 441 dní). Žalobkyňa si v tomto konaní uplatnila nárok celkom za 427 dní , ktorý nárok jej aj bol zo strany súdu priznaný v celom rozsahu, t.j. v sume 4.270.- € .
49. Pokiaľ ide o vyhlásenie žalovaného na pojednávaní dňa 16.11.2018, že žalobkyni možno podľa poistných podmienok priznať poistné plnenie najviac za 365 dní , súd poukazuje na neplatnosť inkorporačnej doložky z dôvodov ako je uvedené vyššie. Naviac s poukazom na ustanovenie § 797 ods. 4 OZ žalovaný v písomnom oznámení adresovanom žalobkyni ani tento dôvod neplnenia poistného plnenia neuviedol.
50. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 254 ods. 1 CSP na základe ktorého ustanovenia súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
51. V tomto konaní bola žalobkyňa v celom rozsahu úspešná, preto jej súd priznal voči žalovanému, ktorý v konaní úspešný nebol nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % trov konania.
52. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. ( § 262 ods. 2 CSP).
53. Podľa § 4 ods. 2 písm. u) zák.č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch
Od poplatku sú oslobodení: u) spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.4aa)
54. Podľa § 2 ods. 2 zák.č. 71/1992 Z.z.
(2) Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.
55. Podľa položky 1 Sadzobníka súdnych poplatkov - výška súdneho poplatku činí 6 % z ceny predmetu konania.
56. Podľa 6 ods. 3 zák.č. 71/1992 Z.z.
(3) Ak sa úkony a konania vykonávajú na základe podania podaného elektronickými prostriedkami alebo prostredníctvom jednotného kontaktného miesta3a) alebo integrovaného obslužného miesta5ac) a ak tento zákon pri jednotlivých položkách sadzobníka neustanovuje inak, sadzba poplatku vo veciach týkajúcich sa obchodného registra je 50% z pevnej sumy ustanovenej v sadzobníku a sadzba poplatku v iných veciach je 50% zo sadzby poplatku ustanovenej v sadzobníku, znížená najviac o 70 eur. Ak sú súčasťou podania prílohy, ktoré sa podľa osobitného predpisu4c) prikladajú k návrhu, uplatní sa prvá veta len vtedy, ak sú tieto prílohy v elektronickej podobe; na zníženie sadzby poplatku nemá vplyv skutočnosť, že návrh na zápis nie je predložený spolu s prílohami, k vydaniu ktorých dôjde až po doručení podania jednotnému kontaktnému miestu alebo integrovanému obslužnému miestu.
57. V tomto konaní žalobkyňa ako spotrebiteľka domáhajúca sa ochrany svojich práv voči žalovanému s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. u) zák.č. 71/1992 Z.z. bola oslobodená od platenia súdneho poplatku. Nakoľko v konaní bola v celom rozsahu úspešná, vznikla s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 zák.č. 71/1992 Z.z. povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh žalovanému. V tomto konaní sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 4.270.- €. 6 % z tejto sumy podľa položky 1) sadzobníka činí 256.- €. Nakoľko však žalobný návrh zo strany žalobkyne bol podaný elektronickými prostriedkami súd tento poplatok s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 3 zák.č. 71/1992 Z.z. znížil o sumu 70.- € a zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok v sume 186.- € Slovenskej republike na účet Okresného súdu Čadca.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v potrebnom počte v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde v Čadci. (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 C.s.p.). O odvolaní rozhodne odvolací súd, ktorým je Krajský súd Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 363 C.s.p).
Podľa § 365 ods.1,2,3 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie e vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené , alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej , má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 227 C.s.p.) Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní (§ 228 ods. 1,2 C.s.p.).
Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúca povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. .
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie , ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 ods.1 C.m.p).