Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6S-178-2018.pdf
PDF · 111.29 KB
Case nature
Subarea
6S/178/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Žiliakovej, v právnej veci žalobcu: Trnavská vodárenská spoločnosť, a. s., so sídlom Priemyselná 10, 921 79 Piešťany, IČO: 36 252 484, zastúpený Michal Mrva - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Trenčianska 38, 821 09 Bratislava, korešpondenčná adresa Černyševského 26, 851 01 Bratislava, IČO: 50 145 860, proti žalovanému: Hlavný Banský úrad, so sídlom Kammerhofská 25, 969 50 Banská Štiavnica, IČO: 31 780 270, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. JIVA - TRADE s.r.o., so sídlom Topoľová 2810, 926 01 Sereď, IČO: 36 257 681, zastúpený advokátskou kanceláriou HALADA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO: 36 669 661, 2. Obec Dechtice, č. 488, Dechtice, 3. Pozemkové spoločenstvo
- lesný a pasienkový urbár Dechtice, č. 225, 915 53 Dechtice, 4. Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., odštepný závod Piešťany, Nábrežie I. Krasku 3/834, 921 80 Piešťany, 5. V. Z.Č., P. XXX, XXX XX P., 6. Q. Z., Č.. XXX, XXX XX P., 7. X. X., Č.. XXX, XXX XX P., 8. H. Ď., Č.. XXX, XXX XX I., 9. X. W., Č.. XXX, XXX XX P., v konaní opomenutého účastníka o doručenie rozhodnutia žalovaného Číslo: 219-729/2016 zo dňa 11.04.2016, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .
Krajský súd v Bratislave priznáva ďalšiemu účastníkovi v 1.rade JIVA - TRADE s.r.o. voči žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Krajský súd v Bratislave žalovanému a ďalším účastníkom v 2. až 9. rade právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 22.10.2018, sa žalobca ako opomenutý účastník domáha v zmysle § 179 a nasl. zák.č.162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), doručenia rozhodnutia Číslo: 219-729/2016 zo dňa 11.04.2016, ktorým žalovaný zamietol odvolania odvolateľov (v rozhodnutí špecifikovaných) a rozhodnutie Obvodného banského úradu v Bratislave Číslo: 28-137/2016 zo dňa 12.01.2016 potvrdil.
2. Obvodný banský úrad v Bratislave svojím rozhodnutím Číslo: 28-137/2016 zo dňa 12.01.2016 povolil spoločnosti JIVA - TRADE, s.r.o., banskú činnosť - likvidáciu časti lomu v dobývacom priestore Dechtice, určenom rozhodnutím Československého kameňopriemyslu, Generálne riaditeľstvo Praha zn. 0406/67 zo dňa 17.12.1968 v znení rozhodnutia Ministerstva stavebníctva SSR č. 2263/IO-BE/Bá zo dňa 30.07.1980, na časti pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X (register KN-C) o celkovej ploche 21 516,751 m2 v k. ú. P., podľa k žiadosti priloženého konsolidovaného znenia „Plánu likvidácie lomu v juhovýchodnej vydobytej časti dobývacieho priestoru DECHTICE (na častiach pozemkov parc. KN- C XXXX/X, XXXX/X U. XXXX/X v kat.úz. P.)“, pri dodržaní podmienky, že organizácia pred začatím
likvidačných prác, povolených týmto rozhodnutím, zabezpečí presné geodetické vytýčenie lomových bodov plochy určenej na výkon týchto prác a ich trvalou stabilizáciou. Platnosť tohto rozhodnutia je do 31.12.2042.
3. Žalobca sa domáha postavenia opomenutého účastníka nakoľko má za to, že mal byť účastníkom konania žalovaného pod Číslom: 219-729/2016 ako aj účastníkom prvostupňového konania vedeným Obvodným banským úradom v Bratislave pod Číslom: 28-137/2016, nakoľko jeho práva a povinnosti sú napadnutými rozhodnutiami nepriaznivo dotknuté. Predmetom podnikania žalobcu je zásobovanie obyvateľstva, priemyslu, poľnohospodárstva a ďalších spotrebiteľov pitnou a úžitkovou vodou z verejných vodovodov v danej územnej pôsobnosti a odvádzanie a čistenie odpadových vôd vypúšťaných do verejných kanalizácií v danej územnej pôsobnosti, s čím súvisí prevádzkovanie, udržiavanie, oprava a ochrana vodných zdrojov, verejných vodovodov, verejných kanalizácií a čistiarní odpadových vôd, ku ktorým má právo užívania. Akcionármi žalobcu sú výlučne mestá a obce v Trnavskom samosprávnom kraji (subjekty územnej samosprávy - samostatné územné samosprávne celky), ktoré prostredníctvom žalobcu plnia svoje úlohy o. i. podľa § 4 ods. 3 písm. h) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, podľa ktorého, obec pri výkone samosprávy najmä utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport. Tieto povinnosti verejnoprospešného charakteru boli prenesené na žalobcu (zakladateľské dokumenty žalobcu), preto je žalobca povinný chrániť záujmy územnej samosprávy v medziach svojej územnej pôsobnosti, do ktorej spadá k. ú. Dechtice - teda aj ochranné pásmo vodárenského zdroja, samotný vodárenský zdroj a tiež kameňolom. Z uvedeného je podľa žalobcu nepochybné, že pri opomenutí účasti žalobcu v predmetnom správnom konaní sú negatívne dotknuté aj záujmy obcí (akcionárov spoločnosti) - nie len Obce Dechtice, ale aj iných obcí, ktorých obyvateľom je z tohto vodárenského zdroja dodávaná pitná voda. V tom dôsledku je dotknuté aj ústavné právo každého na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy SR. Žalobca je prevádzkovateľom vodárenského zdroja Dechtice na základe rozhodnutia Okresného národného výboru v Trnave, odboru poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva zo dňa 16.12.1985 č. OPLVH-4644/1985 v spojení s rozhodnutím Západoslovenského krajského národného výboru v Bratislave, odbor PLVH zo dňa 22.05.1986 č. PLVH-4/422/1986-8, ktorými bolo určené ochranné pásmo vodárenského zdroja v k. ú. Dechtice a príslušným orgánom a podnikom boli uložené konkrétne úlohy za účelom ochrany podstaty vodárenského zdroja a kvalitatívnych ukazovateľov podzemných vôd strategického významu pre plnenie úloh štátu a uspokojovanie potrieb spoločnosti. Na základe tohto rozhodnutia je žalobca, v pozícii prevádzkovateľa vodárenského zdroja a pri jeho prevádzke, povinný zabezpečiť dodržanie podmienok stanovených vodohospodárskym orgánom pre využívanie ochranného pásma II. stupňa vnútorného, najmä realizovať ochranu ochranného pásma (a podzemných vôd) dodržiavaním stanovených zákazov a zabezpečením dodržiavania týchto zákazov zo strany tretích subjektov, predovšetkým:
- zákazu ťažiť zemné hmoty a rašelinu, zákazu zriaďovať zárezy, kameňolomy a vykonávať banskú činnosť, vrty a iné zásahy...
- zákazu skladovať odpady a viesť odpadové vody a mať v prevádzke také zariadenie, ktoré môže ohroziť akosť a zdravotnú nezávadnosť vôd. Na základe uvedeného je žalobca určenou osobou (rozhodnutím - individuálnym právnym aktom), ktorá je povinná zabezpečovať v maximálnej miere ochranu tohto vodárenského zdroja - najmä v súlade so zákonom č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) a vykonávacieho predpisu - Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 29/2005 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o určovaní ochranných pásiem vodárenských zdrojov, o opatreniach na ochranu vôd a o technických úpravách v ochranných pásmach vodárenských zdrojov. Bazálnou podmienkou zabezpečenia týchto povinností je účasť žalobcu v akýchkoľvek správnych alebo iných formálnych konaniach, ktorých predmet môže negatívne ovplyvniť podmienky prevádzky vodárenského zdroja Dechtice. Porušenie povinnosti umožniť žalobcovi bránenie jeho práv a povinností vyplývajúcich z rozhodnutí, automaticky zakladá nezákonnosť oboch vydaných rozhodnutí, ktoré v podmienkach materiálneho právneho štátu nemôžu obstáť. Žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť doručiť napadnuté rozhodnutie žalobcovi ako opomenutému účastníkovi a aby po právoplatnosti uznesenia konanie v súlade s § 179 ods. 4 SSP zastavil.
4. Žalovaný podaním zo dňa 13.02.2019 oznámil súdu skutočnosť, že v právnej veci žalobcu Poľnohospodárske družstvo Dechtice proti žalovanému Hlavný banský úrad so sídlom v Banskej Štiavnici, o preskúmanie rozhodnutia Číslo: 219-729/2016 zo dňa 11.04.2016, rozhodol Krajský súd v Trnave pod sp.zn. 20S/64/2016-209 zo dňa 12.07.2017 tak, že žalobu zamietol. Žalobca podal proti rozsudku kasačnú sťažnosť o ktorej ešte nebolo rozhodnuté. K meritu žaloby sa žalovaný vyjadril až po replike žalobcu zo dňa 25.02.2019, podaním z 15.02.2021 s tým, aby súd žalobu podľa § 190 SSP v plnom rozsahu zamietol. Žalovaný uviedol, že Obvodný banský úrad (ďalej len „OBÚ“) v Bratislave vydal rozhodnutie č.28-137/2016 zo dňa 12.01.2016 o povolení banskej činnosti - likvidácia časti lomu v dobývanom priestore Dechtice (právoplatné dňa 25.04.2016) pre spoločnosť JIVA - TRADE, s.r.o., IČO: 36 257 681, Banská činnosť- likvidácia časti lomu bola povolená na časti pozemkov C-KN, parc.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X v kat. úz. P.. Podľa listu vlastníctva č.2706, vedený katastrálnym odborom Okresného úradu Trnava, je pozemok C-KN, V..Č.. XXXX/X umiestnený mimo zastavaného územia, so spôsobom využívania „33-Pozemok, ktorý slúži na ťažbu nerastov a surovín“. V časti C:Ťarchy, nie je na LV č. XXXX evidovaná žiadna ťarcha v prospech žalobcu. Na pozemky C-KN, V..Č.. XXXX/X a XXXX/X nie je založený list vlastníctva.
5. V správnom konaní o povolenie banskej činnosti - likvidácia časti lomu v dobývacom priestore Dechtice, vedenom OBÚ v Bratislave, nemal žalobca postavenie účastníka konania podľa § 18 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. a zo spisu OBÚ v Bratislave nevyplýva, že by sa žalobca takéhoto postavenia domáhal a to ani v odvolacom konaní. Žalovaný uviedol, že vykonávaním povolenej banskej činnosti - likvidáciou časti lomu v dobývacom priestore Dechtice nie sú dotknuté práva a právom chránené záujmy žalobcu, nakoľko likvidáciou časti lomu sa rozumie úprava výšky lomových stien, záverných svahov lomových stien, dna lomu a uvedenie častí lomu do bezpečného stavu po trvalom ukončení prevádzky. Ide o tzv. technickú rekultiváciu, ktorú povoľuje miestne príslušný OBÚ. Banská činnosť - likvidácia lomov je zameraná na zahladenie účinkov dobývania a možnosti využitia územia na ďalšie využitie. Po technickej rekultivácii nasleduje biologická, ktorej účelom je napr. zatrávnenie, prípadne zalesnenie terénu. OBÚ v Bratislave nie je vecne príslušný na povolenie ukladania akýchkoľvek hmôt alebo materiálu do priestorov likvidovaných lomov, preto v rozhodnutí o povolení banskej činnosti povolil len banskú činnosť - likvidáciu časti lomu.
6. Povolenou banskou činnosťou - likvidácia časti lomu v dobývacom priestore Dechtice, je umožnené upraviť reliéf vydobytého priestoru do bezpečného stavu. Takto zlikvidovanú časť lomu je možné následne využiť na iné účely, napr. ako skládku inertného materiálu. Na povolenie skládky inertného odpadu je daná vecná príslušnosť okresnému úradu, odbor starostlivosti o životné prostredie, orgán štátnej správy odpadového hospodárstva. Do konania o povolenie skládky inertného odpadu môže žalobca vstúpiť ako účastník konania.
7. Ďalší účastník v 1.rade JIVA - TRADE s.r.o., sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 19.02.2012 s tým, aby súd žalobu v súlade s ust. § 28 SSP odmietol ako žalobu sledujúcu zneužitie práva žalobcu, alebo aby súd žalobu zamietol pre jej vecnú nedôvodnosť.
8. Ďalší účastník má zato, že žalobca nemal mať v správnom konaní postavenie účastníka konania a správny orgán môže konať len s takým účastníkom konania, o ktorého účastníctve sa počas konania dozvie, pričom žalobca, napriek vedomosti o prebiehajúcom správnom konaní, sa k účastníctvu neprihlásil. Okruh účastníkov konania o povolení banskej činnosti upravuje ust. § 18 ods. 1 zákona o banskej činnosti. Účastníkom každého správneho konania o povolení banskej činnosti tak zo zákona môžu byť: 1. žiadateľ (vo väčšine prípadov banská organizácia), 2. fyzické a právnické osoby, ktorých práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti mohli byť povolením banskej činnosti (v danom prípade likvidácie vydobytej časti lomu) dotknuté, 3. fyzické alebo právnické osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z konania o posudzovaní vplyvov povoľovanej činnosti na životné prostredie (ak sa takéto posudzovanie vyžadovalo), 4. obec, v územnom obvode ktorej sa má povoľovaná banská činnosť vykonávať. Žalobca tvrdí, že napadnutým rozhodnutím mohlo dôjsť k zásahu do jeho práv a povinností, čím spadá do druhej kategórie účastníkov konania. Z obsahu žaloby však vyplýva, že žalobca odôvodňuje svoje domnelé účastníctvo svojím záujmom na ochrane životného prostredia, konkrétne na ochrane vodných zdrojov. Hoci sa žalobca svojou argumentáciou snaží navodiť dojem, že napadnuté rozhodnutie sa môže priamo týkať jeho práv a povinnosti, v skutočnosti podstata jeho argumentácie nesmeruje k ochrane
jeho individuálnych subjektívnych práv, ale týka sa verejného záujmu na ochrane životného prostredia, t.j. verejného záujmu na ochrane vodných zdrojov. V tejto súvislosti ďalší účastník zdôraznil, že do druhej kategórie účastníkov banského konania v zmysle ust. § 18 ods. 1 zákona o banskej činnosti patria len také osoby, pri ktorých môže rozhodnutím dôjsť k zásahu do ich individuálnych subjektívnych práv, záujmov a povinností, ktoré patria len týmto osobám, a nie do univerzálnych práv, ktoré patria každému. Inak povedané, do predmetnej kategórie účastníkov konania nespadá verejnosť, a to napriek skutočnosti, že každý má, nepochybne, napr. právo na priaznivé životné prostredie (čl. 44 ods. 1 Ústavy SR). Právna teória v tejto súvislosti uvádza, že za osobu, ktorej práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím správneho orgánu dotknuté, možno považovať len takú osobu, v prípade ktorej môže mať vydané rozhodnutie priamy vplyv na jej aktuálne právne postavenie. Právna teória konštatuje: „Vždy pôjde o situáciu, keď rozhodovanie správneho orgánu môže ovplyvniť právnu pozíciu tejto osoby, t.j. jej hmotnoprávne postavenie bude po vydaní rozhodnutia iné ako pred jeho vydaním.“ Do druhej kategórie účastníkov konania podľa § 18 ods. 2 zákona o banskej činnosti patri napr. osoba, ktorá má vlastnícke právo k pozemkom, na ktorých sa má banská činnosť vykonávať, nakoľko rozhodnutím môže dôjsť k zásahu do jej vlastníckeho práva (ktoré patrí len tejto osobe). Do tejto kategórie účastníkov nebude patriť napr. občianske združenie, ktoré sa zaoberá ochranou životného prostredia, a to napriek tomu, že aj tomuto občianskemu združeniu nepochybne patrí univerzálne právo na priaznivé životné prostredie. Ďalší účastník dodal, že verejnosť nie je z konaní o povolení banských činností úplne vylúčená a za určitých okolností môže byť účastníkom takéhoto konania aj ktokoľvek z dotknutej verejnosti, avšak len v rámci tretej kategórie účastníkov podľa § 18 ods. 1 zákona o banskej činnosti (fyzické alebo právnické osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu). Nevyhnutným predpokladom účasti určitého subjektu v postavení verejnosti na konaní o povolení banskej činnosti podľa § 17 je teda skutočnosť, že tento subjekt bol účastníkom predchádzajúceho konania o posudzovaní povoľovanej banskej činnosti na životné prostredie podľa zákona o EIA (za predpokladu, že takáto banská činnosť vyžadovala jej posúdenie). Ak by účastníkom konania o povolení banskej činnosti malo byť napr. občianske združenie, ktoré sa zaoberá ochranou životného prostredia, muselo by ísť o takú banskú činnosť, pri ktorej sa vyžadovalo posudzovanie podľa zákona o EIA, pričom toto občianske združenie sa ako dotknutá verejnosť zúčastnilo už príslušného konania podľa zákona o EIA.
9. V ďalšom ďalší účastník uviedol, že žalobca sa do predmetného správneho konania o povolení banskej činnosti nikdy ako účastník konania neprihlásil, hoci o predmetnom konaní preukázateľne mal vedomosť. Účastníkom predmetného správneho konania bola aj obec Dechtice, ktorá je zároveň akcionárom žalobcu a zároveň, v čase vedenia predmetného správneho konania, bol členom predstavenstva (t.j. štatutárneho orgánu) žalobcu aj Karol Zachar, starosta obce Dechtice, ktorá bola účastníkom predmetného správneho konania. Keďže štatutár (starosta) obce Dechtice, ktorá bola účastníkom konania, bol v relevantnom čase zároveň členom štatutárneho orgánu žalobcu, je nepochybné, že žalobca o predmetnom konaní vedel, napriek tomu sa do predmetného konania žiadnym spôsobom neprihlásil a konajúcemu správnemu orgánu neoznámil, že sa považuje za účastníka konania a má záujem o tom, aby ho správny orgán ako účastníka pribral do konania. Navyše, o existencii predmetného konania bol žalobca priamo upovedomený aj zo strany spoločnosti JIVA-TRADE, s.r.o., ako žiadateľa o vydanie príslušného povolenia na banskú činnosť a v súvislosti s predmetným konaním bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie, či s navrhovanou banskou činnosťou súhlasí, alebo nie. Žalobca v svojom vyjadrení zo dňa 13.06.2013, s navrhovanou banskou činnosťou (likvidácia vyťaženej časti lomu Dechtice formou povrchovej úpravy terénu s využívaním inertných odpadov) súhlasil, za predpokladu dodržania zákonných podmienok. Predmetné vyjadrenie bolo doručené aj Obvodnému banskému úradu v Bratislave, ktorý ho spomenul na str. 7 odôvodnenia svojho rozhodnutia č. 28-137/2016 zo dňa 12.01.2016. Z uvedeného je nepochybné, že žalobca mal o predmetnom konaní vedomosť a ak by sa skutočne považoval za účastníka predmetného konania, nepochybne by prejavil vôľu aby s ním správny orgán ako s účastníkom konal.
10. Ďalší účastník poukázal na skutočnosť, že hoci žaloba je vecne nedôvodná, žaloba je v kontexte všetkých skutkových okolností podaná v zlej viere a predstavuje zjavné zneužitie práva. Žalobca podal žalobu opomenutého účastníka napriek tomu, že o príslušnom správnom konaní vedel, žiadnym spôsobom nevyjadril záujem zúčastniť sa na konaní, v čase prebiehajúceho správneho konania vyjadril
žalobca s navrhovanou banskou činnosťou súhlas a predmetnú správnu žalobu podal až po tom, čo bola právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. 20S/64/2016-209 zo dňa 12.07.2017 zamietnutá žaloba o preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného (účastníkom toho konania bola aj obec Dechtice, ktorej starosta bol a stále je členom štatutárneho orgánu žalobcu). Z uvedeného ďalší účastník uzavrel, že žalobca podal žalobu opomenutého účastníka napriek tomu, že záujem o účasť v predmetnom správnom konaní nevyjadril, hoci o konaní vedel a s banskou činnosťou v čase predmetného správneho konania vyjadril súhlas. Názor žalobca zmenil až po právoplatnom skončení konania Krajského súdu v Trnave sp.zn. 20S/64/2016-209 zo dňa 12.07.2017, ktorým nebola zistená nezákonnosť. S ohľadom na uvedené ďalší účastník citoval ust. § 5 ods. 12 a § 28 SSP s tým, že v predmetnej veci sú dané dôvody na to, aby správny súd žalobu opomenutého účastníka odmietol podľa ust. § 28 SSP ako žalobu ktorou sa sleduje zneužitie práva.
11. V závere svojho vyjadrenia ďalší účastník poukázal na zavádzajúce tvrdenie žalobcu o tom, že na podanie tejto žaloby ho odkázala Krajská prokuratúra Banská Bystrica. Z upovedomenia Krajskej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa 16.04.2018, ktorým bol odložený podnet žalobcu pre jeho nedôvodnosť nevyplýva, že bol žalobca zo strany prokuratúry odkázaný na podanie tejto žaloby. Prokuratúra žalobcu len poučila o inštitúte žaloby opomenutého účastníka, pričom žiadnym spôsobom nevyjadrila názor o dôvodnosti takejto žaloby.
12. Ďalší účastník v 3.rade Pozemkové spoločenstvo - lesný a pasienkový urbár Dechtice, sa k žalobe vyjadril stroho, podaním zo dňa 24.02.2021 s tým, že sa stotožňuje s podanou žalobou Trnavskej vodárenskej spoločnosti a.s..
13. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
15. Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.
16. Podľa § 179 ods. 5 SSP, opomenutý účastník môže opätovne podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1, len ak proti tomu nie je prípustný riadny opravný prostriedok, a v lehote počítanej od vykonania správnym súdom nariadeného doručenia.
17. Podľa § 179 ods. 7 SSP, ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná.
18. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
19. Súd mal v konaní preukázanú skutočnosť, že od vydania napadnutého rozhodnutia, t.j. 11.04.2016, do dňa podania žaloby dňa 22.10.2018, neuplynula doba dlhšia ako 3 roky.
20. Správny súd skúmal aj ďalšiu kumulatívnu podmienku ustanovenú v § 179 ods. 1 SSP, či žaloba je podaná žalobcom, ktorý tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“). Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné v zmysle § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietnuť ako podanú neoprávnenou osobou, pretože žalobca nebol a ani nemal byť účastníkom konania o povolení banskej
činnosti - likvidácia časti lomu v dobývacom priestore Dechtice na časti pozemkov parc.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X v kat. úz. P., vydané v prospech spoločnosti JIVA - TRADE, s.r.o..
21. Žalobca nepreukázal žiadny vlastnícky vzťah k pozemkom parc.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X v kat. úz. Dechtice, zapísané na LV Č..XXXX, vedený katastrálnym odborom Okresného úradu Trnava, na území ktorých bola povolená banská činnosť- likvidácia časti lomu, a ani iné právo, ktoré by mohlo byť rozhodnutím žalovaného reálne priamo dotknuté.
22. Skutočnosť, že žalobca je prevádzkovateľom vodárenského zdroja v k.ú. Dechtice a z povahy prevádzky jeho činnosti v zmysle ktorej má žalobca povinnosť v súlade so zákonom č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) a vykonávacieho predpisu - Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 29/2005 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o určovaní ochranných pásiem vodárenských zdrojov, o opatreniach na ochranu vôd a o technických úpravách v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, realizovať ochranu ochranného pásma (a podzemných vôd) a to i zo strany tretích subjektov, predovšetkým:
- zákazu ťažiť zemné hmoty a rašelinu, zákazu zriaďovať zárezy, kameňolomy a vykonávať banskú činnosť, vrty a iné zásahy...
- zákazu skladovať odpady a viesť odpadové vody a mať v prevádzke také zariadenie, ktoré môže ohroziť akosť a zdravotnú nezávadnosť vôd, nedeleguje žalobcu k právu byť účastníkom správneho konania, v ktorom správny orgán rozhoduje výlučne o povolení vykonávať banskú činnosť - likvidáciu časti lomu v dobývacom priestore Dechtice podľa priloženého „Plánu likvidácie lomu v juhovýchodnej vydobytej časti dobývacieho priestoru Dechtice (na častiach pozemkov parc. KN-C XXXX/X, XXXX/X U. XXXX/X v kat.úz. P.)“.
23. Na tomto mieste správny súd vyjadruje svoj právny názor, že orgánom na vydanie povolenia likvidácie lomu, je banský úrad. Likvidácia lomu povrchovou úpravou terénu s využitím odpadu, ako je to v tomto prípade, je banskou činnosťou. V kontexte predmetného rozhodnutia Číslo: 219-729/2016 zo dňa 11.04.2016, v konaní ide o vydanie povolenia na likvidáciu časti lomu povrchovou úpravou terénu s využitím odpadu v dobývacom priestore Dechtice a nie o rozhodnutie, v kontexte ktorého by povolením na likvidáciu časti lomu malo dôjsť k zneškodneniu odpadu, resp. skládkovanie odpadu. Až v následnom administratívnom správnom konaní, v ktorom sa bude posudzovať umiestnenie odpadu v dobývacom priestore (v likvidovanej časti lomu) ako aj charakter odpadu, by podľa názoru súdu bola účasť žalobcu v administratívnom správnom konaní, s poukazom na jeho vyššie označenú činnosť v kat.úz. Dechtice, dôvodná. Zároveň, podporne správny súd konštatuje, že na konanie o využití odpadu nemá žalovaný správny orgán zákonný titul, nakoľko takéto konanie upravuje zákon o odpadoch.
24. Správny súd zdôrazňuje skutočnosť, že banská činnosť - likvidácia (časti) lomu nie je uvedená v prílohe č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej len „EIA“) a preto sa nevyžaduje na jej povolenie posudzovanie podľa tohto zákona. V konaní o povolení banskej činnosti - likvidácie časti lomu preto nie je potrebné predkladať stanovisko, resp. rozhodnutie podľa EIA, v dôsledku čoho správny súd má zato, že v tomto administratívnom konaní nie je daný legitímny dôvod na účasť žalobcu ako účastníka konania, ktorý ako prevádzkovateľ vodárenského zdroja Dechtice, má povinnosť chrániť ochranné pásma (a podzemných vôd) z titulu záujmu na priaznivé životné prostredie.
25. V predmetnej veci je treba zdôrazniť, že ak sa likvidácia (časti) lomu má uskutočniť povrchovou úpravou terénu s využitím odpadu, vyžaduje sa okrem rozhodnutia o povolení banskej činnosti - likvidácie časti lomu aj vydanie súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, príslušným orgánom odpadového hospodárstva vo forme rozhodnutia v správnom konaní a až na toto konanie sa vyžaduje predloženie záverečného stanoviska z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Preto aj v zmysle uvedeného je logické, že účasť žalobcu v administratívnom správnom konaní, vo vzťahu ktorému žiada doručiť vydané rozhodnutie, nie je dôvodná.
26. Inak povedané, správny orgán nevydal rozhodnutie ktorým by povolil spoločnosti JIVA - TRADE s.r.o. ukladanie inertného odpadu vo vydobytej časti lomu, resp. nevydal súhlas na prevádzkovanie skládky odpadu (poznámka súdu: na čo ani nemá oprávnenie), ale vydal povolenie na banskú činnosť
- likvidáciu časti lomu vo vydobytej časti dobývacieho priestoru, ktorá spočíva v príprave a úprave
terénu na vymedzenej ploche pre následné zakladanie tohto vydobytého priestoru inertným odpadom. Z uvedeného logicky vyplýva, že na likvidáciu časti lomu uvedeným spôsobom nepostačuje oprávnenej osobe len rozhodnutie o povolení likvidácie časti lomu, ale v zmysle zákona o odpadoch, oprávnená osoba musí mať aj súhlas na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch, a to vo forme rozhodnutia. Z aktuálneho stavu veci vyplýva, že rozhodnutie, ktorého doručenia sa žalobca domáha titulom opomenutého účastníka, neoprávňuje subjekt JIVA - TRADE s.r.o. na skládkovanie odpadu, čo ani nebolo predmetom konania, a v konečnom dôsledku, ako súd už vyššie konštatoval, na takéto konanie a rozhodnutie žalovaný ako orgán štátnej banskej správy, nemá oprávnenie.
27. Z vyššie uvedených skutočností správny súd uzatvára, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno opomenutého účastníka, preto súd vyhodnotil že žaloba bola podaná neoprávnenou osobou a v zmysle § 98 ods. 1 písm. e) v spojení s §179 ods. 7 SSP správnu žalobu opomenutého účastníka odmietol.
28. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
29. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 171 ods. 1 SSP, keďže žalobca zavinil odmietnutie žaloby na základe skutočností vyššie uvedených. Súd priznal ďalšiemu účastníkovi v 1.rade trovy konania, ktoré si uplatnil titulom obrany jeho práv a to vyjadrením k žalobe prostredníctvom právneho zástupcu. Žalovanému (ide o orgán štátnej správy) a ďalším účastníkom v 2. až 9.rade súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnili a žiadne dôvodne vynaložené trovy konania im nevznikli.
30. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia na Krajský súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.