Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Csp/282/2017

Zmenené rozhodnutím 6Co/69/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX K. N. V., zastúpeného združením: Centrum správnej pomoci Martin, so sídlom J. Š. Šikuru 4850/1 038 61 Martin, IČO: 51 472 236, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, vydanie bezdôvodného obohatenia a ochranu práv spotrebiteľa, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 42Csp/282/2017-214 zo dňa 16.11.2018, takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 42Csp/282/2017-214 zo dňa 16. 11. 2018 v druhej vete výroku p o t v r d z u j e . M e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 42Csp/282/2017-214 zo dňa 16. 11. 2018 v tretej vete výroku tak, že: Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vo zvyšnej časti (t.j. v prvej a štvrtej vete výroku) zostáva rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 42Csp/282/2017-214 zo dňa 16.11.2018 n e d o t k n u t ý . Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: W. S., N..XX.XX.XXXX, A. R.Á. XXX/XX, XXX XX K. N. V., Š. Y. B., zastúpený splnomocneným zástupcom: Centrum správnej pomoci Martin, so sídlom J. Š Šikuru 4850/1, 036 01 Martin, IČO: 51 472 236, proti žalovanému: W. E. B., B..T..Y.., B. B. W. XX, A., J.: XX XXX XXX, zastúpený právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 35 792 752, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, vydanie bezdôvodného obohatenia a ochranu práv spotrebiteľa a nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.09.2014 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným j e n e p l a t n á .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.824,41 EUR, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 241,50 EUR, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 05.12.2017 sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy uzavretú medzi žalobcom a žalovaným č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.09.2014 a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.824,41 EUR titulom bezdôvodného obohatenia a zaviazal žalovaného nahradiť mu trovy konania. Zároveň žiadal nariadiť neodkladné opatrenie, na základe ktorého by bol žalovaný povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.09.2014, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľovi žalobcu uložiť povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu na základe žiadosti o vykonávanie zrážok a Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.09.2014, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalobcom uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 12.09.2014 podľa zákona č. 129/2010 Z.z., na základe ktorej mu žalovaný poskytol spotrebiteľský úver vo výške 1.500,- EUR. Skutočne však dostal na účet od žalovaného len sumu 1.350,- EUR, teda sumu o 150,- EUR menej ako avizovaný úver. Súčasťou zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené, bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy na osobitnej listine. Žalovaný požiadal jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy od roku 2014. Prvá splátka vo výške

81,99 EUR bola strhnutá v novembri 2014. Mal za to, že tak existuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Tvrdil, že bol nútený podať žalobu. Mal za to, že deklarovaním neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach. Ďalej namietal, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z.. Úver tak z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy považoval za bezúročný a bez poplatkov. Tvrdil, že nič nebránilo žalovanému, aby priamo v zmluve uvádzal zákonom vyžadované údaje. Uviedol, že oznámenie veriteľa o schválení revolvingového úveru nie je súčasť zmluvy, pretože toto oznámenie je jednostranne podpísaný dokument. Bol názoru, že obligatórne náležitosti musia byť uvedené priamo v zmluve. Zdôraznil, že nepostačuje požadované údaje zmluvy obsiahnuť len v listine označenej ako oznámenie veriteľa o schválení úveru. Zmluvnú pokutu pri omeškaní vo výške 0,04 % ako každodenný úrok z omeškania označil za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal, že súčasťou zmluvy je aj dohoda o poskytnutí služieb, a to odklad troch splátok pri neschopnosti splácania. Odplata za službu je vo výške 1.451,52 EUR, ktorú žalobca mesačne spláca vo výške 81,99 EUR. Zdôraznil, že po materiálnej stránke mu na základe tejto dohody nebolo nič dodané. Ďalej zdôraznil, že suma 1.451,52 EUR je neprimerane vysoká k výške úveru ako aj, že suma za doplnkovú službu nie je započítaná v RPMN. Ďalej namietal, že v spotrebiteľskej zmluve chýba aj údaj o celkovej sume úveru. Uviedol, že dňa 25.11.2017 sa ako spotrebiteľ dozvedel od splnomocneného zástupcu že predmetná zmluva je vadná. Poukázal, že celkovo zaplatil žalovanému sumu 3.024,41 EUR plus 150,- EUR = 3.174,41 EUR a skutočne mu bola zo strany žalovaného vyplatená suma 1.350,- EUR. Bezdôvodné obohatenie tak tvorí sumu 1.824,41 EUR.

3. Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 42Csp/282/2017-56 zo dňa 30.01.2018 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.09.2014 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným až do právoplatného skončenia vo veci samej a zároveň zamestnávateľovi žalobcu bola uložená povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu na základe žiadosti o vykonávanie zrážok a Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.09.2014, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.02.2018 a vykonateľnosť 05.02.2018.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom Okresnému súdu Žilina dňa 12.04.2018, k podanej žalobe uviedol, že žaloba v časti o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je s poukazom na § 137 písm. c) a písm. d) neprípustná. Uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je na samostatnom liste, pričom žalobca mal možnosť si túto pre jej uzavretím prečítať, oboznámiť sa s ňou a rozhodnúť sa o jej uzavretí. Uzavretie dohody bolo dobrovoľné a nebolo podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Mal možnosť odmietnuť uzavretie tejto dohody. Bol poučený o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Mal za to, že uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky podmienky určené zákonom č. 250/20047 Z.z.. Konštatoval, že dohoda je zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky. Ďalej uviedol, že predformulované znenie spotrebiteľských dokumentov je prirodzenou súčasťou úverových produktov a nie je možné ho považovať za postup, ktorý potvrdzuje, že zmluva nie je uzavretá individuálne. Žalobca mal vedomosť o dohode o zrážkach zo mzdy. Upozornil na priemernú obozretnosť a vnímavosť spotrebiteľa. Mal za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských veciach nie je ani v rozpore s právom Európskej únie. Bol názoru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom, a to aj dobu trvania zmluvy, či termín konečnej splatnosti. Uviedol, že zmluvu tvoria zmluvné dojednania, ktoré sú neoddeliteľnou časťou zmluvy, ako prílohy tvoriace súčasť zmluvy o revolvingovom úvere. Súčasťou bolo aj oznámenie veriteľa o schválení revolvingového úveru. Zmluvné dojednania tak nepredstavujú samostatný dokument, ale technickú súčasť zmluvy. Ďalej mal za to, že zákon nevyžaduje, aby jednotlivé časti tvoriace listinu o právnom úkone boli samostatne podpisované. Uviedol, že aj v súdnej praxi sa ustálil názor, že ak je listina o právnom úkone tvorená viacerými listami, potom na to aby tvorili jednu listinu musia byť tieto spojené tak aby tvorili technickú jednotu. A len listina ako celok má byť podpísaná. Bol názoru, že zmluva obsahuje tak deň splatnosti poslednej splátky, a teda termín konečnej splatnosti. Poukázal na rozhodnutie EÚ vo veci E. - XX/XX. Rovnako mal za to, že zmluva obsahuje aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona. Zmluva nemusí obsahovať uvádzanie delenia splátok na istinu, úroky a poplatky. V tomto smere konštatoval, že z judikatúry súdneho dvora EÚ sa vyvodzuje a všeobecne uznáva princíp nepriameho účinku smernice. Členský štát tak nemôže na únijné právo, ktoré by mal zohľadniť pri dodržaní nepriameho účinku nazerať ako na porušenie vlastného právneho poriadku. Rovnako bol názoru, že

zmluva o úvere obsahuje aj správnu výšku RPMN. K dohode o poskytnutí služieb uviedol, že došlo k uzatvoreniu samostatnej dohody. Žalobca nikdy netvrdil, že by o dané služby nemal záujem, že nechce platiť odplatu. Zdôraznil, že dohoda jednoznačne vymedzuje, čo je protiplnením na jej uzatvorenie. Dohoda obsahovala aj možnosť výpovede. Túto možnosť žalobca nevyužil. Tiež mal za to, že zmluva o úvere obsahuje aj celkové náklady podľa § 2 písm. i) zákona. Dohoda o poskytnutí služieb nebola podmienkou ani predpokladom pre vznik zmluvy o úvere, preto sa odplata podľa dohody na základe § 2 písm. g) nezapočítava do celkových nákladov a ani do výpočtu RPMN. Dohoda nebola podmienkou na poskytnutie úveru. Dohodnuté služby boli doplnkové a dobrovoľné. Dohoda bola osobitne podpisovaná. Mal za to, že dohoda je individuálnym dojednaním. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Žalobca sa v replike zo dňa 31.05.2018, doručenej súdu dňa 01.06.2018 pridržiaval žaloby.

6. K vyjadreniu žalobcu bolo dňa 30.09.2018 doručené súdu vyjadrenie žalovaného zo dňa 25.09.2018, v ktorom poukázal na skutočnosť, že predmetná zmluva o úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti, a to: termín konečnej splatnosti úveru, údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a poplatkov, údaj o celkovej čiastke úveru a správny údaj o hodnote RPMN. Poukázal na rozsudok KS v Prešove sp. zn. XXCo/XXX/XXXX a tiež na rozsudok Súdneho dvora vo veci č. E.-XX/XX zo dňa 09.11.2016. Zmluva o úvere obsahuje požadované náležitosti uvedené v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže sa v nej uvádza výška úveru, úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou, výška mesačnej splátky, RPMN banky v %, taktiež priemernú RPMN na trhu, celkovú výšku úveru, dátum 1. splátky, dátum nasledujúcich splátok, počet mesačných splátok, dátum konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný považuje za absolútne dostatočné a v súlade so zákonom, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a zároveň určuje počet, výšku a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má táto celková čiastka splatiť. Takýto záver potvrdzuje napríklad aj rozsudok KS v Prešove zo dňa 11.04.2017 sp. zn. XXCo/XX/XXXX. Smernica XXXX/XX/ES je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a prostriedkov sa prenecháva na vnútroštátne orgány. Smernica je teda adresovaná členským štátom, ktoré majú povinnosť ju transponovať v predpísanej lehote do svojho vnútroštátneho právneho poriadku. Judikatúra Súdneho dvora rozlišuje dve možnosti aplikácie smerníc: nepriama aplikácia smernice na účely interpretácie vnútroštátneho práva, ktorá bez ohľadu na priamy účinok smernice umožňuje účastníkovi konania žiadať, aby súdny alebo správny orgán vykladal vnútroštátne právo v súlade s ustanoveniami a cieľmi smernice (tzv. eurokonformný výklad) a priama aplikácia, ktorá vychádza z priameho účinku smernice a na základe ktorej fyzickej alebo právnickej osobe resp. členskému štátu vyplývajú priamo zo smernice konkrétne práva resp. povinnosti. Vnútroštátne orgány aplikácie práva majú vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva (t.j. výklad v súlade so smernicou). Nepriama aplikácia smerníc na účely interpretácie sa vzťahuje aj na vnútroštátnu judikatúru. Nepriamy účinok smerní spočíva v povinnosti členského štátu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a cieľa smernice tak, aby sa dosiahol výsledok v zmysle článku 249 Zmluvy o ES. Súdny dvor túto povinnosť rozširuje aj na všetky orgány štátu vrátane súdov. Žalovaný má za to, že výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné a možné vykladať v súlade so smernicou XXXX/XX/ES tak, ako rozhodol Súdny dvor EÚ v rozsudku č. E.-XX/XX. Skutočnosť, že SR nesprávne transponovala smernicu 2008/48/ES do svojho vnútroštátneho poriadku a postupovala úplne v rozpore s článkom 22 bod. 1 smernice XXXX/XX/ES preukazuje rozsudok Súdneho dvora Z. E.-XX/XX zo dňa 09.11.2016. V prípade vzniku kolízie medzi právnymi normami EÚ a právnymi normami niektorého členského štátu platí prednosť práva EÚ. Žalovaný namietal, že by v zmluve o úvere absentoval akýkoľvek povinný údaj.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 16.11.2018. Súd vec prejednal za splnenia podmienok podľa § 180 CSP, v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorí vyslovili súhlas s pojednávaním bez ich účasti.

8. Splnomocnený zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že zotrváva na podanej žalobe a replike. Pred súdom splnomocnený zástupca neuviedol žiadne nové skutkové tvrdenia nad rámec žaloby a repliky.

9. Súd oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:

10. Podľa oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.09.2014 schválená výška úveru je 1.500,- EUR, splatnosť úveru 42 mesiacov, výška mesačnej splátky 47,43 EUR, výška celkovej platby na úhradu 81,99 EUR, poplatok za poskytnutie úveru 150,- EUR, dátum splatnosti poslednej splátky 14.03.2018, RPMN 26,06 %, priemerná hodnota RPMN 44,06 %, celková čiastka 2.142,06 EUR, ročná úroková sadzba 18,08 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05 % ročne. Oznámenie je podpísané iba žalovaným.

11. Podľa splátkového kalendára zo dňa 12.09.2014 žalobca mal žalovanému zaplatiť 42 mesačných splátok vo výške 81,99 EUR počnúc 14.10.2014 a končiac 14.03.2018. Splátkový kalendár podpisy strán sporu neobsahuje.

12. Podľa dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.09.2014 uzavretím dohody žalobcovi ako dlžníkovi vznikla povinnosť rešpektovať vykonávanie zrážok zo mzdy v dohodnutej výške, a to až do úplného splatenia pohľadávok žalovaného, prípadne aj iných nárokov, ktoré voči nemu vzniknú. Žalobca ako dlžník nemal oprávnenie túto dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo ju iným spôsobom jednostranne ukončiť. Na základe tejto dohody zamestnávateľ žalobcu ako dlžníka je povinný vykonávať v prospech žalovaného mesačné zrážky zo mzdy žalobcu vo výške 81,99 EUR, pričom v prípade že v ktoromkoľvek mesiaci nebude zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, alebo bude vykonaná v menšej výške bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačnej zrážky zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu, a to najvyššiu prípustnú sumu v zmysle všeobecných záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok pri výkone rozhodnutia, a to do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní.

13. Podľa žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 30.10.2014 požiadal žalovaný zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy (č.l. 38 spisu). Podľa rozpisu zrážok zamestnávateľ žalobcu zráža žalobcovi zo mzdy zrážky v prospech žalovaného od 11/2014 (č.l. 40 spisu).

14. Podľa dohody o poskytovaní služieb zo dňa 12.09.2014 dohoda upravuje podmienky poskytovania dohodnutých služieb k predmetnej zmluve. Dohoda zakladá právo zákazníka na využívanie služieb a povinnosť uhradiť odplatu. Zákazník má právo ale nie povinnosť využiť služby, rovnako tak právo zrušiť alebo pozastaviť písomnou formou poskytovanie jednotlivých služieb, týmto nie je dotknutá povinnosť uhradiť odplatu. Dohodnuté služby sú dobrovoľné a doplnkové, nemajú charakter podmienky alebo predpokladu na uzavretie zmluvného vzťahu. Jednotlivé služby sú poskytované zákazníkovi automaticky alebo na základe uplatnenia práva zákazníka na ich poskytnutie. Na základe dohody sa poskytujú uvedené služby za dohodnutú odplatu. Ak nedôjde k uzavretiu tejto dohody zákazník je oprávnený požiadať o poskytnutie jednotlivých služieb aj samostatne a ich cena sa riadi platným sadzobníkom poplatkov. Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Celková výška splátky úveru s úrokom spolu so splátkou odplaty podľa tejto dohody sa uvedú aj v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Na základe tejto dohody sa poskytuje zákazníkovi balíček služieb pozostávajúci z informácie o zostávajúcich záväzkoch, odkladu splatnosti splátok, informácie pred splatnosťou splátky, informácie o prijatí platby, vyhotovenia a zaslania kópie dokumentácie, zmeny zmluvy na podnet klienta, prepárovania platieb na príslušnú zmluvu, druhej upomienky zdarma, a podpory call centra a osobného stretnutia s viazaným finančným agentom.

15. Z predloženej žiadosti/zmluvy č. XXXXXXXXXX stranami sporu podpísanej dňa 12.09.2014 vyplýva, že strany sporu uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver s úverovým rámcom vo výške 1.500,- EUR. Vyčerpané sumy sa žalobca zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach vo výške 81,99 EUR. Celková čiastka úveru predstavovala 2.142,06 EUR. Ročná úroková sadzba bola vo výške 18,08 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05 %, priemerná RPMN 44,06 % a predpokladaná RPMN 26,06 %. Poplatok za poskytnutie úveru bol vo výške 150,- EUR.

16. V danej veci bolo nesporné, že žalobca žalovanému poskytol na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX úver vo výške 1.500,- EUR, avšak celkovo žalobcovi poskytol čiastku len vo výške 1.350,- EUR, keď sumu 150,- EUR si žalobca hneď pri poskytnutí úverov stiahol ako odplatu za

poskytnutie úveru. Rovnako bolo medzi stranami nesporné, že žalobca zaplatil žalovanému na zmluvu č. XXXXXXXXXX celkovo sumu 3.024,41 EUR plus poplatok vo výške 150,- EUR.

17. V prvom rade sa okresný súd zaoberal ne/platnosťou predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, tak ako sa žalobca žalobou domáhal.

18. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd považoval za nesporné, že strany sporu uzavreli dňa 12.09.2014 popri zmluve o spotrebiteľskom revolvingovom úvere dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX, ktorá mala zabezpečovať poskytnutý úver vo výške 1.500,- EUR. Rovnako za nesporné považoval okresný súd, že žalovaný doručil zamestnávateľovi žalobcu žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom zamestnávateľ žalobcu žiadosti žalovaného vyhovel a žalobcovi začal vykonávať zrážky zo mzdy. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu v tomto smere vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy bolo najmä individuálne dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy, prijateľnosť charakteru dohody o zrážkach zo mzdy a existencia naliehavého právneho záujmu.

19. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

20. Primárne sa tak okresný súd, v časti o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy a dospel k záveru, že tento je v spornej veci daný. Okresný súd má za to, že ak žalovaný preukázateľne uskutočnil realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, má žalobca naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, keďže v dôsledku takéhoto zásahu do majetkovej sféry žalobcu sa žalovaný môže na úkor žalobcu bezdôvodne obohacovať. Bez určenia neplatnosti dohody by právne postavenie žalobcu ako dlžníka bolo neisté (§ 137 .

21. Následne sa okresný súd zaoberal otázkou neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, a to v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami.

22. Podľa § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 23. Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

25. Podľa § 53 ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

26. Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

27. Podľa § 551 ods. 1 uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

28. Podľa § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ak ďalej nie je ustanovené inak, veriteľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať, uzavierať, alebo sprostredkovať uzavretie vzájomne závislej zmluvy, ktorá súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a najmä ktorej predmetom je čo aj len sčasti plnenie, ktoré je veriteľ podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti povinný poskytovať spotrebiteľovi aj bez uzavretia takejto zmluvy. Získanie spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť uzavretím vzájomnej závislej zmluvy, s výnimkou poistnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečení záväzku spotrebiteľa ručením, zrážkami zo mzdy a z iných príjmov alebo záložným právom dojednaných za podmienok ustanovených zákonom, ak je

to primerané vzhľadom na spotrebiteľský úver a okolnosti jeho poskytnutia; ustanovenia tohto zákona alebo osobitného predpisu o zákaze alebo neprijateľnosti zabezpečenia záväzku spotrebiteľa týmto nie sú dotknuté.

29. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

30. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

31. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z.z. neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

32. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej so žalovaným spolu so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.09.2014. Nakoľko žalobca sa domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu, prvotne súd skúmal, či má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, ktorý je, v zmysle zákonného ustanovenia § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Pokiaľ žalobca nepreukáže, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, zamietne súd žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Určovacia žaloba má preventívny charakter a je spôsobilým procesným nástrojom na ochranu práva v prípadoch, keď sa požadovaným určením vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov konania a predíde sa ďalším súdnym konaniam. Žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení vtedy, ak bez požadovaného určenia by bolo ohrozené jeho právo alebo jeho právne postavenie sa stalo neistým. Súd mal preukázané, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko bez uvedeného určenia by boli ohrozené jeho práva a jeho právne postavenie neisté. V prípade pokračovania vo vykonávaní zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobcu by mohli byť vykonané zrážky zo mzdy až do úplného splatenia žalovaným vyčísleného dlhu, bez preskúmania jeho dôvodnosti. Vykonávanie zrážok zo mzdy má pritom závažný dopad v majetkovej sfére žalobcu, keďže má vplyv na uspokojovanie základných životných potrieb žalobcu a jeho rodiny. Žalobca, ako spotrebiteľ, uzavrel predmetnú dohodu, aby dostal úver, pričom z obsahu predmetnej dohody je zrejmé, že išlo o vopred žalovaným ako dodávateľom pripravený formulár, do ktorého sa vpisovali konkretizované údaje o dlžníkovi (žalobcovi) v nadväznosti na poskytnutý revolvingový úver, pričom z obsahu týchto dohôd nevyplýva osobitná možnosť žalobcu ako spotrebiteľa v dodatočnej lehote vylúčiť právne účinky takéhoto dojednania napríklad jednostranným odstúpením od dohody. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcu nikto na existenciu dohody o zrážkach zo mzdy v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere neupozornil. Žalovaný ako dodávateľ v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, neprodukoval v konaní žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili neindividuálne dojednanie tejto dohody (v zmysle ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Len samotné znenie dohody o zrážkach zo mzdy a jej jednotlivých článkov k prijatiu záveru o individuálnom uzavretí dohody nestačí. Okresný súd mal tak za to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nebola so žalobcom individuálne dohodnutá a dojednanie dohody o zrážke zo mzdy považoval za neplatné. Naviac okresný súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Ide o formulárovú dohodu, ktorej obsah nemohol žalobca ako spotrebiteľ žiadnym spôsobom ovplyvniť. Spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pri uzatváraní tejto dohody spotrebiteľ musí mať vedomosť,

pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú pohľadávku, prostredníctvom zrážok z dlžníkovej mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa, umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekomformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok E.-XXX/XX Simmenthal). Okresný súd preskúmaním predmetnej dohody ďalej dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy určite a zrozumiteľne neobsahuje výšku pohľadávky, ktorá má byť uvedeným zabezpečovacím prostriedkom zabezpečená. V dohode je obsiahnuté, že touto dohodou je dohodnuté vykonávanie zrážok do úplného splatenia pohľadávok žalovaného, prípadne aj iných nárokov, ktoré voči nemu vzniknú. Takéto dojednanie považuje okresný súd za neurčité a nezrozumiteľné v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Neurčité je aj zmluvné dojednanie článku V. dohody týkajúcej sa výšky splátok, podľa ktorého, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka nasledujúci mesiac zvýšená nad dohodnutú sumu. Jedná sa o neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa a predstavuje zároveň obchádzanie náležitostí dohody o zrážkach zo mzdy a teda aj obchádzanie zákona v zmysle § 39 v spojení s § 551 OZ. Žalovaný zároveň v prejednávanej veci nepreukázal, že by žalobcovi poskytol aj inú alternatívu zabezpečenia záväzkov. Na základe vyššie uvedených skutočností, má okresný súd za to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatným právnym úkonom.

33. Pokiaľ ide o ďalšiu časť žaloby, a to vydanie bezdôvodného obohatenia, zo žaloby a z doložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca si uplatňuje voči žalovanému nároky vzniknuté z titulu bezdôvodného obohatenia odvodzujúceho od uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.09.2014 znejúcej na sumu 1.500,- EUR.

34. Okresný súd v tomto smere najskôr ex offo skúmal samotnú zmluvu o úvere. Žalobca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe predmetnej zmluvy je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa tak hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu. Súd má tak za to, že právny vzťah založený úverovou zmluvou je potrebné kvalifikovať ako vzťah spotrebiteľský.

35. Okresný súd danú vec v tejto časti, prejudiciálneho preskúmania zmluvy o úvere, právne posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení právnych predpisov, resp. v súlade s právnou úpravou platnou a účinnou v čase vzniku zmluvných vzťahov.

36. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

37. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

38. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

39. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len "zákon"), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je

dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

40. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

41. Podľa § 2 písm. g) a l) zákona celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok; celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

42. Podľa § 9 ods. 2 zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

43. Podľa § 11 ods. 1 zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

44. Keďže v prípade predmetnej zmluvy sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., súd najskôr zisťoval, či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona.

45. Preskúmaním obsahu zmluvy, súd zistil, že v tejto absentuje obligatórna náležitosť spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona, t.j. konečná splatnosť úveru. Ustanovenie zmluvy, ktoré stanovovalo splatnosť úveru počtom 42 mesačných splátok, nemožno podľa názoru súdu považovať za konformné so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým konkrétnym dňom. Takýto údaj však stranami sporu zmluvy uzavretá zmluva neobsahovala.

46. Naviac v zmluve o úvere absentuje aj uvedenie konkrétnych termínov splátok istiny, tak ako vyžaduje § 9 ods. 2 písm. k) zákona.

47. Vzhľadom na uvedené, z dôvodu absencie náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona sa v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

48. Okresný súd považuje za potrebné tiež uviesť, že poskytnutý úver bol nazvaný ako revolvingový úver, ktorý sa čerpá priebežne. V skutočnosti bol však žalobcovi poskytnutý úver jednorázovo bezhotovostným prevodom, pričom v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi bol uvedený dátum splatnosti prvej a poslednej splátky úveru, čo pri revolvingovom úvere nemožno vopred pri podpise zmluvy určiť.

49. Okresný súd v tomto smere ďalej uvádza, že všetky obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadované zákonom musia byť obsiahnuté priamo v zmluve. Aktom, ktorým by boli dojednané náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, nie sú podľa názoru súdu ani zmluvné podmienky, či iné listiny tvoriace prílohu zmluvy. Preto tvrdenie žalobcu ohľadne obsahu podstatných náležitostí zmluvy v previazaných komponentoch v podobe VOP, oznámenia o schválení úveru, či splátkovom kalendári, považoval súd za právne bezvýznamné. Obchodné podmienky majú slúžiť k tomu, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru; nesmú však slúžiť k tomu, aby v nich boli obsiahnuté dojednania predstavujúce podstatné náležitosti. Rovnako má okresný súd za to, že pre konštatovanie splnenia obligatórnej náležitosti vychádzajúc z právneho záveru o nutnosti zahrnutia obligatórnych náležitostí priamo do zmluvy, nepostačuje ani existencia oznámenia o schválení úveru, či existencia splátkového kalendára. Okresný súd zastáva názor, že v prípade spotrebiteľských zmlúv, primárne vzhľadom aj na ochranu spotrebiteľa, je žiaduce a súladné so zákonom všetky obligatórne náležitosti ustanoviť priamo do zmluvy a nie do iných listinných dokumentov bez ohľadu na ich formu, či názov. Naviac z vykonaného dokazovania v danej veci je zrejmé, že oznámenie o schválení úveru, je podpísané iba žalovaným.

50. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

51. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

52. Podľa § 52a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

53. Podľa § 53 ods. 4 písm. s), t) a v) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa; ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa a požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný; ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie,

54. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

55. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

56. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

57. Podľa § 7 ods. 2 písm. a), b) a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

58. Podľa § 8 ods. 3 a 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

59. Podľa § 9 ods. 13 zákona 129/2010 Z.z. ak ďalej nie je ustanovené inak, veriteľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať, uzavierať, alebo sprostredkovať uzavretie vzájomne závislej zmluvy, ktorá súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a najmä ktorej predmetom je čo aj len sčasti plnenie, ktoré je veriteľ podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti povinný poskytovať spotrebiteľovi aj bez uzavretia takejto zmluvy. Získanie spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť uzavretím vzájomnej závislej zmluvy, s výnimkou poistnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečení záväzku spotrebiteľa ručením, zrážkami zo mzdy a z iných príjmov alebo záložným právom dojednaných za podmienok ustanovených zákonom, ak je to primerané vzhľadom na spotrebiteľský úver a okolnosti jeho poskytnutia; ustanovenia tohto zákona alebo osobitného predpisu o zákaze alebo neprijateľnosti zabezpečenia záväzku spotrebiteľa týmto nie sú dotknuté.

60. Z hľadiska posúdenia predmetu konania, a to vydanie bezdôvodného obohatenia bolo nutné zo strany súdu zaoberať sa aj dohodou o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.09.2014. Okresný súd v prípade tejto dohody dospel k záveru o jej absolútnej neplatnosti, a to v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Okresný súd odplatu za poskytnutie služby v celkovej výške 1.451,52 EUR považoval vzhľadom na výšku poskytnutého úveru 1.500.- EUR (bez poplatku 1.350,- EUR) za neprimerane vysokú. Dohoda, ktorá oprávňovala žalovaného na takúto neprimerané vysokú odplatu okresný súd vyhodnotil ako neprijateľnú, v rozpore s dobrými mravmi a absolútne neplatnú. Vopred pripravenou dohodou, ktorej obsah žalobca nemohol ovplyvniť, resp. meniť, si žalobca zhoršil ako spotrebiteľ svoje zmluvné postavenie, s tým, že platil za služby, ktoré mu žalobca pri uzatváraní dohôd neposkytol, resp. žalobca platil za služby, ktoré v budúcnosti ani nemusel využiť, resp. v čase poskytnutia úverov a uzavretia predmetných dohôd nebolo žalobcovi zrejmé, či takúto službu vôbec reálne využije. Dohodu o poskytnutí služieb je potrebné považovať za neplatný právny úkon, za nekalú obchodnú praktiku žalovaného. Pokiaľ dohoda o poskytovaní služby bola ako samostatná listina, ešte neznamená, že ide o individuálne dojednanie. Okresný súd má tiež v súlade s § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z.z. za to, že v prípade poskytovaných služieb, sa jedná o služby, ktoré bol žalovaný v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti povinný poskytovať žalobcovi aj bez uzavretia takejto dohody. Okresný súd má za to, že predmetné služby predstavujú len bežnú súčinnosť žalovaného ako poskytovateľa úveru. Okresný súd tak dospel k záveru, že predmetom danej dohody boli len zdanlivo poskytované služby, na ktorých poskytnutí žalobca ako spotrebiteľ nemohol mať žiadny záujem, keď z takto poskytovaných služieb žalobcovi neplynula žiadna významná výhoda, napríklad oproti spotrebiteľom, ktorí dohodu tohto typu neuzavreli. Napokon v konaní nebolo preukázané, či žalobca balíček služieb poskytnutých predmetnou dohodou skutočne aj využil. Z týchto dohôd zároveň nevyplýva možnosť vrátenia, či započítania odplaty v prípade nevyužitia predmetných služieb, čo podľa názoru okresného súdu možno považovať za nekalú obchodnú praktiku v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 250/2007 Z.z. Pokiaľ nebolo v konaní preukázané, že žalovaný v súlade s dohodou o poskytnutí služieb žalobcovi plnil, resp. nebolo preukázané vzájomné plnenie medzi stranami sporu neprichádza do úvahy ani aplikácia § 457 OZ. Naviac okresný súd upriamuje zvlášť pozornosť na čl. 1 bodu dohody, podľa ktorého žalobca mal právo zrušiť alebo pozastaviť písomnou formou poskytovanie jednotlivých služieb, avšak tým nie je dotknutá povinnosť uhradiť odplatu, ktorý okresný súd považuje za rozporný s dobrými mravmi. Okresný súd pre úplnosť dôvodov tohto rozhodnutia považuje za potrebné uviesť, že balíček služieb poskytnutý predmetnou dohodou možno posúdiť ako bežné služby, ktoré banky, či nebankové subjekty poskytujú a ktoré by mala pokrývať odplata za úver, ktorá v danom prípade predstavovala celkovo sumu 150.- EUR. Nejednalo sa o nejaké špecifické, či finančne náročné, bežne neposkytované služby poskytované zo strany žalovaného.

61. Na tomto mieste okresný súd dodáva, že má za to, že odplata za poskytnuté služby mala byť jednoznačne zahrnutá do celkových nákladov úveru v súlade s § 2 písm. g) a l) zákona o spotrebiteľských úveroch. Nezahrnutie tejto odplaty do celkových nákladov ovplyvnilo aj správnosť údaju skutočnej RPMN, pretože ak by bola odplata zahrnutá do celkových nákladov, celková výška RPMN by bola oveľa vyššia ako bola prezentovaná. Zároveň možno považovať praktiku žalovaného, ktorý oddelil zmluvu o úvere od dohody o poskytovaní služieb, čím došlo k uvedeniu nesprávnej výšky celkových nákladov, a tým pádom aj nesprávnej výšky RPMN za nekalú obchodnú praktiku s poukazom na § 7 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľov. Aj z dôvodu nesprávnej výšky celkových nákladov a nesprávnej výšky RPMN je poskytnutý úver jednoznačne bezúročný a bez poplatkov.

62. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

63. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

64. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

65. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

66. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

67. Súd dospel k záveru, že žalovanému tak v danom prípade nemohol vzhľadom na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch vzniknúť zákonný nárok na zaplatenie akýchkoľvek úrokov alebo poplatkov. Prijatím takéhoto plnenia bez právneho dôvodu tak vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie. Žalovaný mal pri právnom závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov nárok len na zaplatenie čistej istiny úveru t.j. skutočne poskytnutých finančných prostriedkov úveru 1.350,- EUR.

68. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd pri rozhodovaní v danej veci o rozsahu bezdôvodného obohatenia vychádzal len zo skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov žalobcovi.

69. Následne pri zisťovaní rozsahu bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z nesporného tvrdenia medzi stranami sporu, že žalovaný na základe predmetnej spotrebiteľskej zmluvy o úvere vyplatil žalobcovi celkovo sumu 1.350,- EUR a žalobca uhradil k zmluve celkovo sumu 3.024,41 EUR plus poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,- EUR, t.j. postupnými platbami vychádzajúc z právneho záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru preplatil žalobca žalovanému sumu 1.824,41 EUR. Táto suma 1.824,41 EUR tak predstavuje rozsah bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, resp. majetkový prospech na strane žalovaného získaný plnením bez právneho dôvodu, ktorý je žalovaný povinný podľa § 451 Občianskeho zákonníka žalobcovi vydať.

70. Súd tak považoval žalobu žalobcu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia za dôvodnú, žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na zaplatenie sumy 1.824,41 EUR.

71. V závere okresný súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.

72. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

73. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

74. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko tento bol v konaní plne úspešný.

75. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. u) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení zmien a doplnkov od poplatku sú oslobodení spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. Žalobca ako poplatník bol oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku a podľa § 2 ods. 2 veta prvá citovaného zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. V predmetnej veci žalobca bol v konaní úspešný a súd nezistil dôvody na oslobodenie od súdneho poplatku u žalovaného, a preto rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť poplatok z návrhu na začatie konania o určenie neplatnosti dohody vo výške 99,50 EUR, 6% zo sumy 1.824,41 EUR, t.j. 109,- EUR a z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33,- EUR a to v súlade s položkou 1, písm. a/, b/, c/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.