Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/89/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobkyne R. X., narodenej X.XX.XXXX, bytom v K. XXX, občianky Slovenskej republiky, právne zastúpenej JUDr. Miroslavom Lehotským, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Milana Pišúta 936/16, proti žalovanej S. D., narodenej XX.X.XXXX, bytom v D., E. XXX, občianky Slovenskej republiky, zastúpenej I. N., bytom v P., J. C. XXXX/XX, o určenie dedičského práva takto

rozhodol:

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa domáhala, aby súd určil, že najmenej po dobu 1 roka pred smrťou poručiteľky C.. C. J., zomrelej dňa XX.XX.XXXX, žila s ňou v spoločnej domácnosti v byte č. 3, umiestnenom na 2. poschodí, bytového domu súpisné číslo XXX, kat. územie K., že sa spoločne starali o spoločnú domácnosť, a z toho dôvodu je dedičkou zo zákona v III. dedičskej skupine po tejto poručiteľke.

2. Žalobkyňa uviedla, že 21. decembra 2015 v Nemocnici s poliklinikou Považská Bystrica zomrela poručiteľka C.. C. J., rod. J., nar. XX. marca XXXX, posledné bydlisko K. súp. č. XXX, prihlásená k trvalému pobytu v mieste K. nad E., Q. l. XX/XX. Poručiteľka C.. C. J. zomrela ako slobodná, bezdetná, jediný súrodenec, brat K. J. ju predzomrei, zomrel dňa 14.07.2011, ako slobodný, bezdetný. Konanie o dedičstve po poručiteľke C.. C. J. bolo začaté pred Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 150/12/2016 a na základe poverenia Okresného súdu Trenčín je vykonávané súdnym komisárom I.. X. G.. Podaním súdneho komisára bolo žalobkyni oznámené, že na základe šetrenia bol ustálený okruh dedičov zo zákona v IV. dedičskej skupine, a že do úvahy prichádza jediná dedička zo zákona, a to žalovaná, teta poručiteľky, z dôvodu, že táto jediná v čase smrti poručiteľky žila, zároveň bola žalobkyňa vyzvaná podať na príslušný okresný súd žalobu, že je dedičkou zo zákona v III. dedičskej skupine po C.. C. J.j. Poručiteľka C.. C. J. bola celoživotnou priateľkou žalobkyne. Ich priateľstvo bolo od narodenia trvalé a vždy úprimné. Pri návštevách svojho rodiska v obci K. poručiteľka bývala u žalobkyne v byte č. 3, bytového domu súpisné číslo XXX, kat. územie K.. Z dôvodov starostlivosti o svojho slobodného brata K. J., zomr. XX.XX.XXXX, sa poručiteľka na Vianoce v r. 2009 z miesta svojho trvalého pobytu v K. nad E. trvale k žalobkyni presťahovala, a to predovšetkým vzhľadom na ich úprimný a dlhotrvajúci priateľský vzťah, keďže rodičovský dom poručitelky v K. nebol v tom čase vhodný na to aby tam bývala spolu so svojím bratom, ktorý bol jej jediný súrodenec. V byte č. 3 začali žalobkyňa s poručiteľkou spolu bývať od Vianoc v r. 2009, spoločne uhrádzali náklady ich spoločnej domácnosti súvisiace s ich potrebami, pričom charakter tohto ich spolužitia začal byť od uvedeného času trvalý, a bez prerušenia trval až do smrti poručiteľky, teda do dňa 21. decembra 2015. Spoločne tiež poskytovali starostlivosť bratovi poručiteľky K. J., keďže sama poručiteľka to vzhľadom na svoj zdravotný stav, ale aj na spôsob života, ktorý jej brat viedol , nezvládala. Spoločne tiež zabezpečovali jeho pohreb. Začiatkom decembra 2015 sa poručiteľka definitívne rozhodla odpredať svoj byt v Dubnici nad Váhom, a na ten účel do Dubnice nad Váhom aj odcestovala s úmyslom ponúknuť byt na predaj či už svojim známym alebo prostredníctvom realitnej kancelárie. Krátko na to bola pre vážne zdravotné problémy hospitalizovaná. Žalobkyňa ju aj v posledných dňoch jej života osobne navštevovala.

3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, poukázala na to, že poručiteľka C. J. bola jej neter, v jej detských časoch sa o ňu nejakú dobu starala, v dospelosti sporadicky udržiavali kontakty.

4. Takto formulované stanovisko žalovanej nepovažovala žalobkyňa za relevantné, nakoľko neobsahovalo také vecné tvrdenia, ktoré by spochybnili opodstatnenosť jej uplatneného dedičského nároku.

5. Žalovaná zotrvala na svojom stanovisku, že sa cíti byť dedičkou poručiteľky z dôvodu príbuzenského vzťahu. Navrhla vykonať dokazovanie smerujúce k tomu, že poručiteľka v rozhodnom období bývala prevažne v Dubnici nad Váhom. Poukázala na to, že poručiteľka nikdy trvale v K. nežila, chodila tam na viacdenné návštevy, keďže tam mala dom a brata, o ktorého sa snažila starať. Po predaji domu v roku 2013 boli jej návštevy občasné a v roku 2015 pravdepodobne žiadne z dôvodu zisteného závažného onkologického ochorenia. Od roku 2009, od kedy mali spoločne so žalobkyňou bývať, si nepreradila svoju kartu k lekárovi v bližšom okolí a v čase závažného ochorenia bolo nemysliteľné k lekárom dochádzať na takú vzdialenosť. Rovnako si nezmenila ani adresu pre zasielanie faktúr a iných písomností. 7.12.2015 bola poručiteľka na vyšetrení v Národnom onkologickom ústave v Bratislave a popoludní na vystúpení v K. došlo u nej k tak závažným zdravotným problémom, že bol za asistencie polície otvorený jej byt a následne bola prevezená do nemocnice.

6. Strany sporu na doloženie svojich tvrdení predložili listinné dôkazy a navrhli výsluch žalobkyne a svedkov. Okolnosti prebiehajúceho dedičského konania neboli medzi stranami sporné, sporným zostalo, či žalobkyňa spĺňa zákonné kritériá k tomu, aby z titulu spolužijúcej osoby mohla byť považovaná za dedičku poručiteľky C. J..

7. I.. X. pS., poverená súdna komisárka v dedičskom konaní po poručiteľke C. J. vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že poručiteľka zomrela ako slobodná, bezdetná, jej jediný súrodenec - brat K. J. ju predzomrel, zomrel 14.7.2011 ako slobodný, bezdetný (konanie vedené na OS Liptovský Mikuláš pod číslom 6D/742/2011). Rodičia poručiteľky ju predzomreli, a to otec E. J. zomrel XX.XX.XXXX (konanie vedené na OS Liptovský Mikuláš pod č. D 1818/95) a matka - R. J., rod E. zomrela XX.X.XXXX (konanie vedené na OS Liptovský Mikuláš pod č. D 1015/1982). Šetrením nebolo preukázané, že poručiteľka zanechala dedičov zo zákona v III. dedičskej skupine. Žalobkyňa nepredložila listiny, ktoré by preukazovali skutočnosť, že je spolužijúcou osobou poručiteľky. Jej čestné prehlásenie bolo doložené do spisu až po písomnej výzve a po podaní vyššie citovanej žaloby o určenie, že je zákonnou dedičkou. Hoci ako súdny komisár bola poverená podľa § 38 ods. 1 OSP prejednaním dedičstva, oslovil ju Mestský úrad Dubnica nad Váhom, v meste, kde poručiteľka mala trvalý pobyt a nachádza sa jej byt, aby v rámci neodkladných opatrení prevzala kľúče od jej bytu. Zároveň pracovníčka mestského úradu pani Q. konštatovala, že poručiteľka zomrela dva dni pred štedrým dňom sama, opustená a musela byť pochovaná na náklady mesta. O spolužijúcej osobe ju mestský úrad ani nikto neinformoval, iba advokátska kancelária 4 mesiace po smrti poručiteľky, že existuje spolužijúca osoba. V zaistenom byte bol neskutočný neporiadok poručiteľka mala mániu nakupovania, boli tam nové nepoužité veci, dokonca s účtenkami, čo svedčí o tom, že poručiteľka žila v Dubnici nad Váhom. V byte sa nachádzali veci, ktoré by mal znehodnotiť deratizér. Šetrením ďalej zistila, že zomreli prarodičia poručiteľky tak z otcovej ako matkinej strany, rovnako strýko poručiteľky I. J.. Ako jediná žijúca dedička bola zistená žalovaná, teta poručiteľky.

8. Žalobkyňa uviedla, že sa poznali s poručiteľkou C. J. od mladosti, chodili spolu na gymnázium. Poručiteľka mala po vysokej škole umiestnenku do O., kde učila. Z O. odišla do K. nad E. a do dôchodku učila v K. nad E.. Poručiteľka sa narodila v K., mala brata K. J., svojho času aj rodičov. Jej matka zomrela v r. 1982, bola dlhšiu dobu chorá. V čase keď bola matka chorá, chodila ju poručiteľka navštevovať každý týždeň, v sobotu, nedeľu. Otec poručiteľky zomrel v r. 1995, bol predtým fyzicky postihnutý, zhoršil sa mu stav, nakoniec nevládal starať sa o seba, tak jej pomohla vybaviť pre neho pobyt v liečebnom ústave v Liptovskej Štiavničke. V tom čase ešte poručiteľka učila. Aj po smrti matky navštevovala otca každý týždeň počas víkendu, upratala, navarila, aj od nich doniesla napečené. Obvykle prespala v rodičovskom dome, ale obvyklé bolo aj to, že po jednej noci, keď jej niečo zlé povedali, prišla prespať k nim. Potom zostal v rodičovskom dome bývať brat poručiteľky, ale ten pokračoval v zlom spôsobe života ako predtým. Mal problém s alkoholom. Po smrti rodičov už poručiteľka nechodila každý víkend do K., ale aj tak sa snažila bratovi vypomôcť. Keď prišla, doniesla kompóty, jedlo, snažila sa mu oprať a podobne. S touto starostlivosťou, tak ako so starostlivosťou o jej rodičov, jej pomáhala, nikdy nevidela iného príbuzného, že by sa prišli postarať, či už o rodičov, alebo o brata. Napokon sa stav jej brata veľmi zhoršil, od Vianoc 2009 zostal jej brat nemobilný a potreboval pomoc. Poručiteľka nemala to srdce celkom sa na brata vykašľať, mala záujem mu pomáhať, ale nebolo možné, aby s ním žila v jednom dome. Jej brat si často nenechal povedať, nedodržiaval základnú hygienu, niekedy zhodil plienky, keď sa mu dali, bolo našpinené po celom dome. Preto zostala bývať u nej v byte, odkiaľ mu všetko nosili, aj teplú vodu, aj jedlo. 14.7.2011 zomrel poručiteľkin brat. Spočiatku po smrti brata mala záujem poručiteľka prísť bývať do K., opraviť dom, ale zistila, že by to bolo príliš nákladné, nad jej pomery, tak sa rozhodla ho predať. Kúpili ho manželia C. pre svoje deti. Bol tiež záujem získať byt v Liptovskom Hrádku, s tým, že by predala byt v Dubnici. Toto sa už nezrealizovalo. Po smrti brata bolo treba všeličo vybaviť, pohreb bratovi, pomník pre rodičov, toto všetko vybavovali spolu, rovnako aj dedičské konania. Na pohrebe brata sme boli iba ony dve. Poručiteľka o žiadnej inej ďalšej rodine a príbuzných nehovorila. V roku 2009 už bola poručiteľka na dôchodku. C. kúpili jej rodičovský dom v r. 2013. Spoločne sa snažili dom poriadiť, dať do poriadku záhradu. Od r. 2013 bola poručiteľka u nej, vtedy sa predával jej dom. Bývala pri nej, nevedela presne povedať, ako často poručiteľka chodila do Dubnice, bolo to na pár dní. V auguste 2013 došlo k prepisu domu poručiteľky a vtedy sa dohodli, že budú bývať v jednej domácnosti. Poručiteľka mala dosť známych v K., chodili spolu na výlety a podobne. Doniesla si väčšinu osobných vecí, nejaké zariadenie ako menšie hrnce, pekáč, panvicu, čajovú súpravu, taniere. Dohoda bola taká, že kým si nekúpi byt pre seba v Hrádku alebo K., bude bývať u nej. Hospodárili asi tak, že každá dala z dôchodku po 200 eur, a z toho všetko hradili, aj náklady na bývanie, televízor a podobne. Peniaze začali dávať dokopy v auguste 2013. Má 4-izbový byt, poručiteľka mala vyhradenú jednu izbu pre seba. Žiaden nábytok si nechcela priniesť, z rodičovského domu išlo všetko na spálenie, z Dubnice by to bolo drahé. Poručiteľka chcela predať byt v Dubnici, aj jej volali nejakí známi, bola viackrát v Dubnici na ohliadke, ale asi jej ponúkali málo peňazí, nezhodnotili, že byt bol prerobený. Byt sa prerábal niekedy v r. 2012, neviem to presne. Aj potom, čo začali spolu bývať, chodila poručiteľka do Dubnice, mohlo to byť každý mesiac na pár dní. Na výšku dôchodku sa jej nikdy nepýtala, ani ona na jej, dôchodok jej asi chodil na účet. 9.12.2015 odišla poručiteľka do Dubnice, nepovedala za akým účelom, mala viac vecí na vybavovanie, aj s predajom domu, aj s lekármi. Lekársku kartu mala stále v Dubnici nad Váhom. Poručiteľka sa neprehlásila ani k prechodnému pobytu v K., ani si neprehlásila obvodného lekára, toho mala stále v Dubnici nad Váhom, aj keď to chcela urobiť. Mala ťažkosti s kolenami, liečila sa na tlak. Mala bradavicu na hlave od detstva, asi 1 centimeter. Túto bradavicu si chcela dať odstrániť. Na kontroly k lekárovi chodila zakaždým do Dubnice. Poručiteľka chodievala do Dubnice na pár dní, aj posledný krát išla s malou taškou, v pondelok, alebo presnejšie 9.12., s tým, že sa vráti za 2-3 dni. Nikdy nepovedala presne, kedy sa vráti, pravidelne si telefonovali, každý deň. Nevie presne vysvetliť prečo boli v chladničke a mrazničke potraviny, spomínala niečo, že spraví rozlúčku so susedmi. Poručiteľku hľadala pretože jej nebrala telefón, zháňala ju aj cez políciu, kde jej povedali, že ju odviezli do nemocnice, predtým polícia vošla do jej bytu, kde ju našli odpadnutú. Zrejme 10.12. dostala mozgovú príhodu. 11.12. cestovala do Dubnice, poručiteľka ju vnímala, ale nemohla rozprávať, v rovnaký deň odcestovala domov. Nemala kľúč od bytu poručiteľky, preto na návštevy cestovala, do jej smrti to bolo ešte 3 alebo 4x. O tom, že poručiteľka zomrela, jej volali z nemocnice. Nemala vedomosť o tom, že poručiteľka má onkologický nález a že do Dubnice cestovala z dôvodov ožarovania. Poručiteľke pohreb neorganizovala, nič neplatila, všetky veci súvisiace s pohrebom vybavilo mesto. Na pohrebe bola. Neskôr prevzala urnu a túto potom uložili s malým obradom do hrobu jej rodičov.

9. Svedkyňa S. S. uviedla, že boli s poručiteľkou susedky 26 rokov, pravidelne aj viackrát v týždni sa stretli a porozprávali sa. Mala kľúče od je bytu, polievala jej kvetiny, keď nebola doma. Najdlhšie odchádzala raz do roka na dovolenku, na 10 dní, chodila s kamarátkou do Chorvátska a podobne. Vedela, že v K. mala chalupu, chodila aj tam, ale nikdy nie na dlho, chalupu potom predala. Mala aj brata, ktorému pomáhala, prala mu, niekedy aj doniesla pranie domov a posielala mu vypraté poštou, plietla mu svetre. Po jeho smrti čo mohlo byť v r. 2011, už chodila preč zriedka. Keď predala chalupu, čo mohlo byť 2 roky pred smrťou, už chodila do Hrádku zriedka, nepamätala sa, že by tam bola dlhšiu dobu. Chalupu predala nejakým manželom, ktorí sa chceli prisťahovať za dcérou. Chodila do spevokolu, šila kroje na vystúpenia, neskôr ochorela, mala rakovinu, ku koncu doma odpadla a následne zomrela v nemocnici. Poručiteľka nikdy nespomenula, že by chcela predať byt v Dubnici a odsťahovať sa. Bolo obdobie, kedy doučovala najprv nejakého chlapca, potom jeho sestru, mohlo to byť koncom 90-tych rokov. Obvodného lekára mala v Dubnici.

10. Svedkyňa C. J. uviedla, že poznala poručiteľku zo spevokolu D., aj z Klubu jednoty dôchodcov. Bola funkcionárka v D., kde robila pokladníčku, aj v jednote dôchodcov. Do jej smrti bola v spevokole asi 13 rokov, mávali skúšky každú stredu doobeda, nestalo sa, že by viac skúšok za sebou vymeškala, mali veľa aktivít ako spevokol, bolo viacero možností verejných vystúpení, mali ako spevokol družbu so Zväzom českého pohraničia, boli členmi Matice slovenskej a podobne. Vystúpení behom roka bolo viacero. Vystúpenie bolo vždy aspoň jedno v mesiaci, okrem toho doteraz chodia spievať do domovov dôchodcov, tie sú 4, sú príležitosti pri Vianociach, fašiangoch a podobne. Poručiteľka ako bývalá učiteľka slovenčiny robila aj sprievodné slovo, zostavovala program, mala dobrý prednes. Nestretávali sa len na skúškach spevokolu, ale aj pomimo, boli aj iné príležitosti, aj súkromne. Keď bolo treba, pomohla jej a sprevádzala ju k lekárovi, v čase, keď už bola chorá, už nikde sama necestovala, keď mala ísť na vyšetrenie, išla taxíkom, prípadne sanitkou. Chodila tiež na univerzitu tretieho veku. Na osobné veci bola dosť introvert, spomínala brata, za ktorého musela riešiť problémy. Nikdy nespomínala, že by sa chcela natrvalo z Dubnice odsťahovať, ale keď predala chalupu v K., uvažovala čo urobí, bola aj chorá, uvažovala o tom, že si kúpi v Dubnici väčší byt, mala z chalupy viacero vecí, s ktorými sa nechcela rozlúčiť. Chvíľu uvažovala, že kúpi nejaký byt v K., to sa jej snažili vyhovoriť, celý život prežila v Dubnici. Nakoniec uvažovala, že si poprerába svoj terajší byt. Keď bola chorá, už nikde necestovala, pokiaľ bola v K., chodila nakrátko, 1-2 dni. Žalobkyňu stretla na pohrebe poručiteľky. Nakoniec pohreb vybavovali oni, chodili ju pozerať do nemocnice, bol s tým trochu problém, nemala žiadnych príbuzných, čo by sa o to postarali.

11. Svedkyňa R. C. uviedla, že sa poznali s poručiteľkou aj viac ako 40 rokov, boli takmer susedy, chodili každý rok spolu na dovolenku, vždy to bolo zhruba 10 dní, aj viac. Veľakrát boli napr. v Chorvátsku. Stretávali sa aj popritom, chodili na prechádzky a podobne, celkom pravidelne. Boli sme v blízkom priateľskom vzťahu. v poslednom roku keď bola poručiteľka chorá, už sama nikde necestovala. Do K. chodila najmä kvôli bratovi, ten zomrel v r. 2011, chodila tam 1-2 x do roka, To, že by žila v jednej domácnosti so žalobkyňou, vôbec neprichádza do úvahy, v poslednom roku jej života vôbec nie. Poručiteľka nikdy nespomenula, že by sa chcela sťahovať do K., naopak mala v úmysle prerábať si byt, v ktorom bývala.

12. Svedkyňa C.. R. T. uviedla, že sa poznali s poručiteľkou viac ako 15 rokov, pravidelne sa začali stretávať na schôdzach Jednoty dôchodcov, v spevokole na skúškach a podobne. Občas sa stretli aj mimo toho. Svojho času poručiteľka chodila za bratom do K. a tam stretávala s niekým, koho poznala zo školy. Ak tam išla, nebola tam obvykle dlho, išla na pár dní, alebo na otočku. Nikdy nebola v K. dlhšiu dobu, viac týždňov alebo mesiac. Poručiteľka chodila na skúšky spevokolu aj v čase, keď bola chorá, v čase jej choroby si minimálne telefonovali pravidelne, aj denne. V poslednom roku, keď bola chorá, nevedela o tom, že by bola v Dovalove, tam už na to nebol priestor, chodila s ňou po doktoroch, už ani nemala dôvod tam chodiť, brat bol po smrti, chalupa predaná. Pokiaľ ide o žalobkyňu, túto spomínala, keď bola v K. išli spolu na kávu a podobne. Poručiteľka nespomínala, že by išla trvale bývať do K., skôr plánovala, že keď vyzdravie, tak poprerába byt.

13. Svedkyňa R. C. poznala poručiteľku od r. 1975, boli susedia na jednej chodbe. Stretávali sme sa, bolo to o tom, že občas zakopala a prišla sa porozprávať. Pokiaľ spomínala príbuzných, tak brata, keď išla za ním, obvykle cez prázdniny, spočiatku tam vydržala aj 3 týždne, ale horko ťažko, potom už len týždeň, vždy hovorila že sa tam len narobí. Nevedela o tom, že by sa plánovala sťahovať niekde mimo, najprv uvažovala o väčšom byte, ale to bolo dosť zložité, potom už len plánovala, že byt zrekonštruuje, kúpila si novú chladničku, práčku, sporák.

14. Svedok C. C. uviedol, že s manželkou odkúpili dom v K. od poručiteľky. Tento bol vo veľmi zlom stave, všetko bolo treba vymeniť. V čase kúpy poručiteľka bývala u žalobkyne. Pôvodne mala v úmysle dom opraviť, ale bolo to nad jej možnosti. Videl poručiteľku so žalobkyňou spoločne nakupovať.

15. Svedkyňa C. C. uviedla, že pri kúpe domu v K. sa viackrát stretli s poručiteľkou, vždy bola s ňou žalobkyňa, s výnimkou prevodu peňazí. Keď dom vypratávali, vídali poručiteľku pravidelne, nocovala u žalobkyne, dokonca psa pred ňou vyjadrila tak, že žije v jednej domácnosti so žalobkyňou. Časť vecí z rodičovského domu poručiteľka odviezla do Dubnice, nakoľko sa jej do jednej izbičky, ktorú mala u žalobkyne, nezmestili. Pokiaľ ide o rok 2015, tak poručiteľku v K. videla.

16. Svedkyňa R. I. potvrdila, že poručiteľka so žalobkyňou boli kamrátky od malička. Často sa navštevovali, keď poručiteľka prišla do K., vždy bývala u žalobkyne. V poslednom roku života brat poručiteľky potreboval pomoc, poručiteľka bývala u žalobkyne, spoločne mu varili, poprali, doniesli vodu, keďže v dome bola voda odpojená. Poručiteľka mala v byte žalobkyne svoju izbu, ale mohla užívať celý byt, nepôsobila dojmom, že je u žalobkyne iba na návšteve. Po smrti brata poručiteľka chvíľu bývala u žalobkyne, zrejme riešila dom, ale potom odišla do svojho. Vždy keď prišla do Dovalova, žalobkyňa ju čakala na stanici, spoločne nakupovali, nechodila ale tak často.

17. Svedkyňa S. C., suseda žalobkyne, uviedla, že poručiteľku vídala prostredníctvom žalobkyne. Poručiteľka u nej bývala, keď bolo potrebné pomáhať bratovi, pomáhali mu spolu. Aj po smrti brata sa poručiteľka dlhšie zdržiavala v K., chcela sa do K. vrátiť natrvalo. U žalobkyne mala vyčlenenú jednu izbu. K lekárovi dochádzalo do Dubnice.

18. Svedkyňa B. E., predavačka v Q. I., potvrdila, že žalobkyňa s poručiteľkou spoločne chodili nakupovať, raz platila jedna, raz druhá. Po smrti brata poručiteľka spomínala, že ide predať dom a bude sa častejšie zdržiavať u žalobkyne. Po smrti brata sa jej poručiteľka posťažovala, že sa už nemá o koho starať, ale má tam kamarátku, ku ktorej sa rada vracia.

19. Svedkyňa X. T., známa žalobkyne, uviedla, že poručiteľka so žalobkyňou si boli veľmi blízke. Keď prišla pomôcť bratovi, bývala u žalobkyne, keďže sa nestotožnila s tým, ako to v dome u brata vyzeralo. Spoločne so žalobkyňou chodili nakupovať, na kultúrne akcie. Poručiteľka perspektívne chcela žiť v K., keby neochorela, asi by sa tak stalo. Poručiteľka v K. nemala prechodný ani trvalý pobyt, ale v Dovalove bola často, preč chodila na pár dní. Do Dubnice chodila do speváckeho zboru, niekedy aj na vystúpenia, bola to jej záľuba. V roku 2014, 2015 poručiteľku videla stále, do choroby.

20. C... I. J. potvrdila, že v r. 2015 bola poručiteľka v jej ambulancii 16.3., 16.4., 23.4., 12.5., 19.5., 2.6., 9.6., 11.6., 17.7., 29.7., 7.8., 28.8., 4.9., 14.9., 16.9., 23.10., 2.11., odhlásená bola k 24.11.2015.

21. Svedkyňa R. P. písomne potvrdila, že sprevádzala poručiteľku k lekárovi v priebehu roka 2015 25.5.(operácia v Martine), 21.7., 27.7. (sanitka do Bratislavy NOÚ), 12.8. (hospitalizácia v Bratislave pre operáciu mozgu), 24.8. (návrat z nemocnie), 3.9. (Bratislava NOÚ), 14.9. (obvodný lekár), 22.9. (magnetická rezonancia), 25.9. (výsledky vyšetrenia), 28.9. (Bratislava, hospitalizácia), 6.0. (výsledky z nemocnice), 7.10. (Bratislava, vyberanie stehov), 13.10. a 20.10. (Bratislava), 22.10. (Trenčín, Fakultná nemocnica), 28.10. (Bratislava), 2.11. a 24.11. (obvodný lekár), 25.11. (Bratislava), 1.12. (zmena obvodného lekára), 2.12. (magnetická rezonancia), 7.12. a 10.12. (Bratislava), 11.12. (kóma, nemocnica Považská Bystrica).

22. Podľa § 473 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

23. Podľa § 474 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.

24. Podľa § 475 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.

25. Podľa § 475a Občianskeho zákonníka ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

26. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.

27. Spoločnou domácnosťou poručiteľa a ďalších osôb treba rozumieť skutočné spolužitie v spotrebnom spoločenstve všetkých týchto osôb, ktoré prispievajú na úhradu spoločných potrieb podľa svojich možností a schopností, a každá z nich si ďalej obstaráva v rámci tohto spoločenstva to, čo potrebuje, pričom pomáha aj ostatným. Podľa potrieb sa členovia spoločnej domácnosti podieľajú na všetkých výhodách tohto spoločenstva, či už ide o spoločné bývanie, stravovanie, ošatenie, zábavy, výlety a pod. Bývanie niekoľkých osôb v spoločnom byte ešte nie je spoločnou domácnosťou, aj keď všetci spolubývajúci znášajú rovnakým dielom náklady na nájomné, plyn, elektrinu a iné platby spojené s užívaním bytu, ak inak každý z nich žije na svoj účet a k ostatným nemá bližší vzťah vyplývajúci z uvedenej spotrebnej spolupatričnosti v spoločnej domácnosti (R 42/1972).

28. Pojem spoločná domácnosť v zmysle § 474 ods. 1 treba vykladať tak, že spravidla predpokladá spoločné bývanie. Výnimka je možná, len ak išlo o dočasný a prechodný pobyt mimo spoločnej domácnosti z dôvodu liečenia v nemocnici, z dôvodu návštevy príbuzných, vojenskej služby atď. Pritom ďalej pod pojmom spoločná domácnosť treba rozumieť skutočné a trvalé spolužitie dvoch alebo viacerých ľudí, kde jednotliví členovia spoločne prispievajú na úhradu a obstarávanie spoločných potrieb, ako to má na mysli § 115 OZ. Doba jedného roka sa počíta spätne odo dňa smrti poručiteľa a treba, aby v čase smrti poručiteľa uvedené spolužitie trvalo (R 34/1060).

29. Základným znakom zákonného pojmu "domácnosť" (§ 115 teda je, že musí ísť o spotrebné spoločenstvo trvalej povahy. O spotrebné spoločenstvo ide vtedy, keď určité osoby hospodária spoločne so svojimi príjmami, pričom sa nevyžaduje, aby tieto osoby boli v príbuzenskom či inom podobnom vzťahu. Trvalosť tohto vzťahu je daná vtedy, keď tu sú objektívne zistiteľné okolnosti, ktoré svedčia o úmysle viesť také spoločenstvo trvale, nielen na prechodnú dobu.

30. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca nebola podaná dôvodne. Nebol dôvod pochybovať, že medzi žalobkyňou a poručiteľkou bol dlhodobý priateľský vzťah. Poručiteľka sa vracala do svojho rodiska, K., z dôvodov starostlivosti o rodičov, neskôr o brata, následne zorganizovať predaj rodičovského domu a zrejme aj navštíviť žalobkyňu. Bolo svedecky dokázané, že rodičovský dom bol vo veľmi zlom stave, preto rada využívala možnosť bývať u žalobkyne. Za takých okolností bolo prirodzené, že sa finančne podieľala na nákupoch potravín. Ak aj mala v úmysle trvale sa presťahovať do Dovalova, či už k žalobkyni, alebo do vlastného bývania, toto podľa názoru súdu do svojej smrti nezrealizovala. Aj na priek častým návštevám v Dovalove si nepreviedla trvalý resp. prechodný pobyt, adresu na doručovanie pošty, obvodného lekára. Naopak, zachovala si svoje aktivity v mieste svojho bydliska, Dubnici nad Váh, v klube dôchodcov, spevokole, s priateľkami nebola preukázaná reálna snaha poručiteľky predať byt v Dubnici nad Váhom a presunúť trvale svoj život do Dovalova. Žalobkyňa nepreukázala, že spoločne bývali a viedli domácnosť od Vianoc 2009 a že stav trval až do smrti poručiteľky v decembri 2015. Nemožno uveriť tomu, že poručiteľka odcestovala do Dubnice nad Váhom začiatkom decembra 2015 za účelom predaja svojho bytu, mala závažné zdravotné problémy a chodila po vyšetreniach (02.12., 07.12., 10.12.). V auguste a septembri 2015 bola hospitalizovaná v Bratislave, v priebehu októbra 2015 bola minimálne jedenkrát v týždni na vyšetrení u lekára. Svedecky bolo doložené, že v rámci možností až do svojej smrti chodila do spevokolu a na jeho vystúpenia. Žalobkyňa nemala vedomosti o závažných zdravotných ťažkostiach poručiteľky, ak tvrdila, že poručiteľka chodievala do Dubnice na pár dní každý mesiac a toto tvrdenie sa neukázalo ako pravdivé. Minimálne v roku 2015 bola poručiteľka každý mesiac viackrát u lekára, resp. v nemocnici.

31. Za takýchto okolností mal súd za to, že v konaní nebolo preukázané, že poručiteľka mala v úmysle viesť trvalú spoločnú domácnosť so žalobkyňou, od roku 2009 do smrti poručiteľky táto so žalobkyňou spoločnú domácnosť v zmysle vyššie citovanom neviedla. Za skutočné spolužitie nebolo možné považovať návštevy, hoci aj dlhšie trvajúce, poručiteľky u žalobkyne a jej priateľskú výpomoc. Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

32. Žalovaná bola v spore úspešná, patrila by jej preto náhrada trov konania podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, túto si ale neuplatnila, preto jej priznaná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.