Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4C-46-2016.pdf
PDF · 140.61 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/46/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Ágnes Nagyovou v spore žalobcu: Y.. Y. L., B.. XX.X.XXXX, O. B. XXXX/X, I., právne zast.: Advokátska kancelária Mikáči s.r.o., IČO: 47 252 871, Prievozská 4, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy,
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa 15.4.2016 doručil súdu žalobu o náhradu škody vo výške 284 712,- eur titulom rozhodnutia o väzbe v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
2. Žaloba bola odôvodnená na tom skutkovom základe, že dňa 17.10.2014 bola Ministerstvu spravodlivosti SR podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej žalobcovi rozhodnutím o väzbe, teda uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 4Tpo/64/04, Tp 122/04 zo dňa 25.6.2004, pričom žalobca bol vo väzbe 354 dní z dôvodov podľa § 67 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku. Voči žalobcovi bolo pred tým vydané uznesenie o vznesení obvinenia vyšetrovateľom PPZ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Odbor boja proti organizovanej kriminalite Stred, Oddelenie vyšetrovania, Banská Bystrica, ČVS: PPZ-11/BOK-S-I-2004 zo dňa 21.6.2004, za trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods.1, ods. 5 Trestného zákona. Žalobca podal dňa 7.7.2004 sťažnosť voči uzneseniu súdu o jeho vzatí do väzby, táto sťažnosť však bola zamietnutá. Následne Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 4Tpo/64/04 z 2.9.2004 zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu Trnava v celom rozsahu a v časti týkajúcej sa žalobcu rozhodol tak, že vzal žalobcu ako obvineného do väzby podľa § 68 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodov uvedených podľa § 67 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, u žalobcu potom začala plynúť lehota väzby dňom 22.6.2004 o 00.30 hod. Žalobca dňa 6.10.2004 spolu s urgenciou zo dňa 21.10.2004 žiadal o prepustenie z väzby a domáhal sa preskúmania zákonnosti a existencie trvania väzobných dôvodov. Krajský súd v Banskej Bystrici s právomocou Špeciálneho súdu dňa 24.1.2005 zamietol žiadosť žalobcu o prepustenie z väzby na slobodu, taktiež Najvyšší súd SR dňa 3.3.2005 zamietol sťažnosť žalobcu voči uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici. Následne uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici s právomocou Špeciálneho súdu zo dňa 14.12.2004 bola na návrh prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR predĺžená lehota väzby u žalobcu do 22.6.2005. Nakoniec uznesením sp. zn. Pš/41/04 zo dňa 9.6.2005 Krajský súd v Banskej Bystrici s právomocou Špeciálneho súdu žalobcu ako obvineného
prepustil z väzby na slobodu. Uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry sp. zn. Pš 319/04 zo dňa 10.6.2005 bol žalobca prepustený na slobodu, keďže Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. Pš/31/04 z 10.6.2005 nepredĺžil lehotu trvania väzby žalobcu s odôvodnením, že u neho zanikli dôvody väzby. Žalobca tak bol z väzby prepustený dňa 10.6.2005. Trestné stíhanie voči žalobcovi bolo zastavené uznesením Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR č. VII/1 Gv 252/09-3900 zo dňa 18.10.2011, pretože bolo nepochybné, že skutky nespáchal žalobca ako obvinený. Ministerstvo spravodlivosti však ku dňu podania žaloby neinformoval žalobcu o výsledkoch predbežného prerokovania nároku.
2.1 Vzhľadom na uvedené si žalobca titulom rozhodnutia o väzbe, t.j. uznesenia sp. zn. 4Tpo/64/04 z 2.9.2004, na základe ktorého bol vo väzbe od 22.6.2004 o 00.30 hod. do 10.6.2005 (354 dní), uplatnil skutočnú škodu, ušlý zisk a nemajetkovú ujmu.
2.2 Skutočnú škodu si žalobca uplatnil vo výške 161 388,- eur, ktorá mala pozostávať: 1./ zo škody vo výške 66 388,- eur bez úroku, ktorá spočíva v tom, že si žalobca nemohol uplatniť plnenia zo štyroch zmeniek č. 0001, č. 0002, č. 0003 a č. 0004 v celkovej hodnote 66 388,- eur (každá zmenka mala hodnotu 16 596,95 eur), pretože tieto zmenky boli zhabané pri domovej prehliadke dňa 22.6.2004 a žalobcovi boli vydané až dňa 3.8.2011, kedy právo na ich uplatnenie už bolo premlčané; 2./ zo škody vo výške 60 000,- eur spôsobenej zrušením prevádzok spoločnosti XStratus, spol. s r.o., IČO: 35 808 624, Nám. SNP 8, Bratislava, pričom jednou z prevádzok bolo fitness centrum, ktoré ukončilo činnosť počas pobytu žalobcu vo väzbe, a druhou z prevádzok bola reštaurácia, ktorá ukončila svoju činnosť pol roka po návrate žalobcu z väzby (škoda z titulu zrušenia prevádzok bola 30 000,- eur za 1 prevádzku); 3./ zo škody vo výške 35 000,- eur, ktorá predstavuje náklady spojené s účasťou žalobcu na súťažiach, ktorý sa ako člen reprezentácie SR IPSC od roku 1995 aktívne zúčastňoval na medzinárodných súťažiach, v roku 2004 bol nominovaný na ME, na ktoré sa aktívne pripravoval a ktorých sa nemohol kvôli väzbe zúčastniť. Po prepustení z väzby žalobca až do roku 2011 nemohol vlastniť zbrojný preukaz, preto ho na všetky súťaže, ktorých sa zúčastňoval, musela sprevádzať manželka ako držiteľka zbrojného preukazu a zbraní. Celkovú výšku škody žalobca vyčíslil na sumu 5000,- eur ročne, t.j. za 7 rokov bola výška škody 35 000,- eur.
2.3 Ušlý zisk si žalobca uplatnil v sume 73 324,- eur s odôvodnením, že: 1./ ide o ušlú mzdu vo výške 20 000,- eur, keďže žalobca bol pred vzatím do väzby v trvalom pracovnom pomere v spoločnosti EURO SERVICE AGENCY, s.r.o., IČO: 35 754 737, Karpatská 2, Bratislava. Ušlú mzdu si žalobca vyčíslil pri zohľadnení výšky mzdy v čase pred jeho vzatím do väzby a výšky mzdy v nasledujúcom období po návrate z väzby. 2./ ide o sumu vo výške 53 324,- eur, ktorá predstavuje zmarenie nadobudnutia 51% obchodného podielu spoločnosti EURO SERVICE AGENCY, s.r.o., IČO: 35 754 737, Karpatská 2, Bratislava, s predpokladaným rozdeľovaným ziskom od roku 2005 do 2014 zo sumy 1 606 500,- Sk.
2.4 Nemajetkovú ujmu si žalobca uplatnil vo výške 50 000,- eur vzhľadom na to, že podľa žalobcu samotné konštatovanie porušenia práva nie je pre neho dostatočným zadosťučinením. Podľa žaloby žalobca viedol do začatia trestného stíhania a tiež po ňom bezúhonný život a žil v slušnom prostredí. Väzbou došlo k zásahu do jeho základných práv a slobôd, teda väzba hlboko zasiahla do jeho života. Počas trvania väzby bol narušený jeho rodinný život, keďže návštevy vo väzbe boli obmedzené iba na krátky čas, nemohlo prísť k budovaniu plnohodnotných rodinných vzťahov, aj keby sa o to žalobca a jeho rodina akokoľvek snažili. Toto dlhodobé odlúčenie od najbližších príbuzných hlboko zasiahlo do života žalobcu a jeho rodiny. Návštevy vo výkone väzby boli časovo náročné, nehovoriac o psychických následkoch vzniknutej situácie, keď žalobca mal aj dve maloleté deti. V rámci spoločenského uplatnenia došlo k narušeniu dobrej povesti žalobcu, jeho dobrého mena, narušeniu spoločenských väzieb, k zníženiu dôstojnosti žalobcu, teda väzba mala hlboký dopad na osobný, rodinný, spoločenský a pracovný život žalobcu a život jeho rodinných príslušníkov a blízkych.
2.5 Žalobca k žalobe predložil nasledovné listinné dôkazy: žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 15.9.2014, výzva Ministerstva spravodlivosti SR na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 12.12.2014, odpoveď žalobcu na výzvu na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku z 5.1.2015, uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. Tp/122/2004 z 25.6.2004, uznesenie Prezídia PZ, Úrad boja proti organizovanej kriminalite ČVS: PPz-11/BOK-S-
I-2004 z 21.6.2004, uznesenie prokurátorky Krajskej prokuratúry v Trnave sp. zn. 2Kv/22/03-4440 z 4.8.2004, uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR sp. zn. VII Gv 319/04 z 6.10.2004, sťažnosť žalobcu voči väzbe z 7.7.2004, podanie žalobcu z 21.9.2004 - urgencia ohľadom rozhodnutia o jeho sťažnosti proti uzneseniu o neprepustení z väzby, uznesenie Prezídia PZ, Úrad boja proti organizovanej kriminalite ČVS: PPz-11/BOVK-S-I-2004 z 1.10.2004, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 4Tpo/64/04 z 2.9.2004, žiadosť žalobcu o prepustenie z väzby z 6.10.2004, upovedomenie Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR z 25.10.2004 o nevyhovení žiadosti o prepustenie z väzby a zároveň vyrozumenie o odstúpení žiadosti o prepustenie z väzby Krajskému súdu s právomocou Špeciálneho súdu Banská Bystrica, upovedomenie Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR z 15.11.2004 o postúpení žiadosti žalobcu o prepustenie z väzby na vybavenie Krajskému súdu s právomocou Špeciálneho súdu Banská Bystrica, podanie žalobcu z 26.1.2005 k žiadosti o prepustenie z väzby z 6.10.2004, uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica s právomocou Špeciálneho súdu sp. zn. Pš 41/04 z 24.1.2005, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Toš/27/2005 z 3.3.2005, návrh Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR na predĺženie lehoty trvania väzby z 20.5.2005, žiadosť žalobcu z 7.4.2005 o prepustenie z väzby, podanie žalobcu z 29.4.2005 k žiadosti o prepustenie z väzby podanej dňa 7.4.2005, vyrozumenie Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR z 3.5.2005 k žiadosti žalobcu o prepustenie z väzby, doplnenie žiadosti II o prepustenie z väzby z 19.5.2005, uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica s právomocou Špeciálneho súdu sp. zn. Pš/41/04 z 9.6.2005, uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica s právomocou Špeciálneho súdu sp. zn. Pš/31/04 z 10.6.2005, uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR sp. zn. VII Gv 319/04 z 10.6.2005, potvrdenie o prepustení z výkonu väzby na z 10.6.2005, návrh žalobcu na zastavenie trestného stíhania z 15.2.2010, uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR sp. zn. VII/1 Gv 252/09-3900 z 18.10.2011 s vyznačenou doložkou ppl dňa 11.6.2012.
3. Žalovaný dňa 16.5.2016 doručil súdu vyjadrenie k žalobe, v ktorom žalobu žiadal zamietnuť v celom rozsahu. Poukázal na to, že žalobca odvíja uplatnený nárok od rozhodnutia o väzbe, za ktoré označil uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 4Tpo/64/2004 zo dňa 2.9.2004. Vzhľadom na to, že rozhodnutie o väzbe bolo vydané v čase účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z., žalovaný poukázal na ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Ďalej uviedol, že z príloh doložených k žalobe vyplýva, že uznesenie o zastavení trestného stíhania vedeného proti žalobcovi nadobudlo právoplatnosť dňa 11.6.2012, teda niet pochýb, že sa žalobca v tento deň preukázateľne dozvedel o škode, ktorá mu podľa jeho názoru mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s jeho väzobným trestným stíhaním a náhrada ktorej tvorí predmet daného súdneho konania. Podľa žalovaného prvý deň, kedy mohol žalobca reálne pristúpiť k uplatneniu nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom (podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody), pripadol na deň 12.6.2012. Potom posledný deň lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody súdnou cestou pripadol na deň 12.12.2015. Žalovaný ďalej uviedol, že Ministerstvu spravodlivosti SR bola žiadosť doručená dňa 17.10.2014, avšak k podaniu žalobného návrhu došlo až dňa 15.4.2016, t.j. po uplynutí subjektívnej trojročnej lehoty stanovenej zákonom č. 514/2003 Z. z. Žalovaný z uvedeného dôvodu vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku.
4. Dňa 6.10.2016 žalobca doručil súdu repliku, v ktorej uviedol, že k premlčaniu nároku žalobcu nedošlo. Uvedenú repliku žalobca doplnil podaním zo dňa 22.10.2018. V tomto vyjadrení žalobca považoval za nesprávny názor žalovaného, podľa ktorého je potrebné viazať začiatok plynutia premlčacej doby na skutočnosť dozvedenia sa o škode, a teda k dátumu 11.6.2012, kedy uznesenie o zastavení trestného stíhania nadobudlo právoplatnosť. Podľa žalobcu „dozvedieť sa o škode“ znamená, že sa poškodený dozvedel o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú je možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, že je možné právo na jej náhradu dôvodne uplatniť na súde. Žalobca však mal za to, že v jeho prípade začala plynúť premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia rozhodnutia), ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. V prípade žalobcu rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) väzby je neskorší výsledok trestného stíhania, ktorým bolo uznesenie o zastavení trestného stíhania zo dňa 18.10.2011, doručené žalobcovi dňa 24.10.2012, a ktorým bolo trestné stíhanie voči žalobcovi zastavené. Žalobca mal za to, že u neho išlo o nezákonné rozhodnutie (s poukazom na § 8 a následne § 3 a § 6 zákona č. 514/2003 Z. z.), a preto je potrebné počítať premlčaciu lehotu od okamihu doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Ďalej žalobca uviedol, že v jeho prípade je nutné posudzovať väzbu a samotné trestné stíhanie spolu a neoddelene. Preto pre uplatnenie práva na náhradu škody bolo potrebné zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia o väzbe. Pokiaľ bolo trestné stíhanie nedôvodné, tak bola nedôvodná aj samotná väzba ako prostriedok vedúci k vyšetreniu údajnej trestnej činnosti, čo bolo potvrdené uznesením zo dňa 18.10.2011, doručené žalobcovi dňa 24.10.2012. Ak bolo trestné stíhanie nedôvodné, platí tento záver pre všetky úkony a inštitúty, ktoré sa k trestnému stíhaniu viazali. Ak by teda nebolo trestné stíhanie, nebol by žalobca podrobený povinnosti znášať jednotlivé procesné úkony či uplatnenie obmedzovacích inštitútov, vrátane výkonu väzby. Premlčacia lehota v tomto prípade, keď podľa žalobcu bolo potrebné zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, začala plynúť odo dňa doručenia rozhodnutia o zastavení trestného stíhania, t.j. od 24.10.2012, pričom sa predlžovala o dobu 6 mesiacov. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že žaloba bola podaná na súd včas.
4.1 Žalobca k podaniu zo dňa 22.10.2018 predložil nasledovné listinné dôkazy: list Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR z 19.10.2012 spolu s kópiou obálky.
5. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 16.11.2018, na ktoré sa dostavil žalobca, právny zástupca žalobcu a poverený zástupca žalovaného.
5.1 Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe, mala za to, že nárok žalobcu nie je premlčaný, pretože premlčacia lehota začala plynúť od oznámenia uznesenia o zastavení trestného stíhania s vyznačenou doložkou právoplatnosti žalobcovi. Skutočnosť, že uznesenie o zastavení trestného stíhania je právoplatné, nespochybnila, taktiež nespochybnila ani dátum právoplatnosti tohto uznesenia. Ďalej uviedla, že po tomto pojednávaní by predložila návrh na zmenu žaloby, pretože žalobu mienia rozšíriť o úroky z omeškania zo žalovanej sumy. Ďalšie dôkazy súdu nepredložili pre vznesenú námietku premlčania žalovaným, uviedla však, že dôkazy majú prichystané a dajú si vypracovať aj znalecký posudok. Taktiež uviedla, že si z vyšetrovacieho spisu vyžiadajú dokumenty ohľadom obštrukcií pri doručovaní rozhodnutia - uznesenia o zastavení trestného stíhania žalobcovi zo strany vyšetrovateľa, a následne by predložili dôkazy k veci, k výške uplatneného nároku a tiež k príčinnej súvislosti.
5.2 Žalobca na pojednávaní uviedol, že sa o zastavení trestného stíhania dozvedel až rok po vydaní uznesenia o zastavení trestného stíhania, pretože uvedené uznesenie mu poslali na adresu trvalého pobytu, kde sa dlhodobo nezdržiaval, a to napriek tomu, že vo vyšetrovacom spise bola jasne uvedená jeho adresa na doručovanie písomností, ktorá tam bola uvedená vyše 7 a pol roka. Mal za to, že vyšetrovateľ v uvedenej veci bol zaujatý.
5.3 Poverený zástupca žalovaného zotrval na vznesenej námietke premlčania. Mal za to, že s poukazom na ustanovenie § 8 ods. 5 písm. a) a § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. je nepochybne zrejmé, že pokiaľ si žalobca uplatnil svoj nárok žalobou doručenou súdu dňa 15.4.2016, tento nárok je jednoznačne premlčaný z dôvodu zmeškania trojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá žalobcovi plynula (v zmysle druhej vety § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.) odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo trestné stíhanie žalobcu definitívne zastavené. V tomto smere preto nemôže obstáť argumentácia žalobcu uvedená v písomnom vyjadrení zo dňa 22.10.2018, pričom táto nezodpovedá skutočnému stavu, ktorý v trestnom konaní žalobcu nastal. Jedným z predpokladov toho, aby akékoľvek rozhodnutie v trestnom konaní mohlo nadobudnúť právoplatnosť, je skutočnosť, že toto rozhodnutie bolo doručené alebo oznámené oprávneným osobám, resp. že sa dostalo do sféry ich poznania. Rozhodnutie nemôže nadobudnúť právoplatnosť bez toho, že by s ním nebol obvinený oboznámený, preto je jednoznačné, že žalobca bol v predmetnom trestnom konaní oboznámený so zastavením tohto konania najneskôr dňa 11.6.2012, teda ku dňu právoplatnosti uznesenia o zastavení trestného stíhania. Trojročná premlčacia lehota aj s jej maximálnym 6-mesačným predĺžením v zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. preto jednoznačne uplynula najneskôr dňa 12.12.2015. Žalobca si svoj nárok žalobou uplatnil až viac ako 4 mesiace po uplynutí tejto lehoty. Poverený zástupca žalovaného ďalej uviedol, že pokiaľ ide o vyjadrenie žalobcu zo dňa 22.10.2018, ktoré bolo žalovanému doručené emailom dňa 13.11.2018, tvrdenie žalobcu o momente začiatku plynutia premlčacej lehoty sa mu javí, akoby žalobca nepochopil odôvodnenie námietky premlčania vznesenej žalovaným. Predmetné vyjadrenie žalobcu považoval za vnútorne rozporné, keď žalobca najskôr tvrdil, že subjektívna premlčacia lehota nemá plynúť od momentu, kedy sa poškodený dozvedel o nezákonnom rozhodnutí, ale má plynúť od momentu, kedy sa dozvedel o škode. Pričom na nasledujúcej strane tvrdí pravý opak. Čo sa týka poukazu žalobcu na doručenie uznesenia o zastavení trestného stíhania s vyznačenou doložkou právoplatnosti, tento považoval za zavádzajúci. Uviedol, že doručenie rozhodnutia s vyznačenou doložkou právoplatnosti už po právoplatnom skončení konania vo všeobecnosti nevyvoláva vo vzťahu k plynutiu premlčacej
lehoty žiadne účinky. Požiadať príslušný orgán verejnej moci o zaslanie rozhodnutia s vyznačenou doložkou právoplatnosti totiž možno kedykoľvek aj niekoľko rokov po právoplatnom skončení konania. Ďalej uviedol, že sa žalovaný zatiaľ nevyjadril k vecnej stránke uplatneného nároku, a to pre vznesenú námietku premlčania, z opatrnosti však uviedol, že odhliadnuc od premlčania predmetného nároku považuje tento nárok v celom rozsahu za nedôvodný. Žalobca podľa neho nepreukázal vznik ním deklarovanej škody a ujmy, resp. tieto ani dostatočným spôsobom skutkovo neodôvodnil. Rovnako tak žalobca riadne neodôvodnil, ani nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi ním deklarovanou škodou a rozhodnutím o väzbe, ktoré je právnym titulom uplatneného nároku. Osobitne k nemajetkovej ujme poverený zástupca žalovaného uviedol, že táto je uplatnená v rozpore s § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. Tiež uviedol, že sa predmetné súdne konanie vedie od mája roku 2016, teda žalobca mal dostatok času na produkovanie a predkladanie dôkazov, čo však nebolo uskutočnené. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, pretože žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov pripojených k žalobe a k podaniu žalobcu zo dňa 22.10.2018 (bod 2.5 a bod 4.1 tohto rozsudku) a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci.
7. Uznesením Prezídia PZ, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, ČVS: PPZ-11/BOK-S-I-2004 z 21.6.2004 bolo voči žalobcovi začaté trestné stíhanie a zároveň bolo voči nemu vznesené obvinenie za trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Trestného zákona.
7.1 Uznesením Krajskej prokuratúry Trnava č. k. 2 Kv 22/03-4440 z 4.8.2004 bola zamietnutá sťažnosť žalobcu proti uzneseniu vyšetrovateľa Prezídia PZ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, ČVS: PPZ-11/BOK-S-I-2004 z 21.6.2004, pretože sťažnosť nebola dôvodná.
7.2 Uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR sp. zn. VII Gv 319/04 z 6.10.2004 bola zamietnutá sťažnosť žalobcu proti uzneseniu vyšetrovateľa Prezídia PZ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, ČVS: PPZ-11/BOK-S-I-2004 z 21.6.2004, pretože nebola dôvodná.
7.3 Uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. Tp/122/2004 z 25.6.2004 bol žalobca ako obvinený vzatý do väzby podľa § 68 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodov § 67 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku, pričom sa u žalobcu väzba započítala dňom 22.6.2004 o 00.30 hod.
7.4 Žalobca podaním zo dňa 7.7.2004 adresovaným Okresnému súdu Trnava odôvodnil sťažnosť podanú ním do zápisnice o jeho výsluchu zo dňa 25.6.2004 v konaní vedenom pod sp. zn. Tp/122/04, a to proti uzneseniu o vzatí do väzby z dôvodov § 67 ods. 1 písm. a), b) a c) Trestného poriadku.
7.5 Žalobca podaním z 21.9.2004 urgoval Okresný súd Trnava ohľadom rozhodnutia odvolacieho súdu o jeho sťažnosti proti uzneseniu o neprepustení z väzby, ktorú podal dňa 25.6.2004 do zápisnice o vzatí do väzby a ktorú odôvodnil dňa 7.7.2004.
7.6 Uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 4Tpo/64/04 z 2.9.2004 bolo v celom rozsahu zrušené napadnuté uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. Tp 122/04 zo dňa 25.6.2004 a žalobca ako obvinený bol vzatý do väzby podľa § 68 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodov § 67 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, pričom sa jeho väzba započítala dňom 22.6.2004 o 00.30 hod.
7.7 Uznesením Prezídia PZ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, ČVS: PPZ-11/BOVK-S-I-2004 z 1.10.2004 boli spojené trestné veci obvinených, medzi nimi aj žalobcu, s trestnou vecou iného obvineného, a spoločné konanie sa ďalej viedlo a bolo vykonávané na Úrade boja proti organizovanej kriminalite, Prezídia Policajného zboru SR, Odbore boja proti organizovanej kriminalite Stred, Banská Bystrica, pod ČVS: PPZ-11/BOK-S-I-2004.
7.8 Žiadosťou zo dňa 6.10.2004 žalobca požiadal Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR o prepustenie z väzby na slobodu.
7.9 Úrad Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR upovedomením zo dňa 25.10.2004 upovedomil žalobcu o nevyhovení jeho žiadosti o prepustenie z väzby zo dňa 6.10.2004. Zároveň
ďalším listom zo dňa 25.10.2004 Úrad Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR zaslal žalobcovi vyrozumenie o odstúpení jeho žiadosti o prepustenie z väzby Krajskému súdu s právomocou Špeciálneho súdu Banská Bystrica.
7.10 Úrad Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR listom zo dňa 15.11.2004 upovedomil žalobcu, že jeho žiadosti zo dňa 21.10.2004 o prepustenie z väzby nevyhovel a túto postúpil na vybavenie Krajskému súdu s právomocou Špeciálneho súdu Banská Bystrica.
7.11 Žalobca listom zo dňa 26.1.2005 žiadal Krajský súd v Banskej Bystrici s právomocou Špeciálneho súdu o stanovisko k jeho žiadosti o prepustenie z väzby zo dňa 6.10.2004, keďže o nej ešte nebolo rozhodnuté, a to napriek tomu, že mu bola postúpená.
7.12 Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici s právomocou Špeciálneho súdu sp. zn. Pš/41/04 z 24.1.2005 bola žiadosť žalobcu o prepustenie z väzby na slobodu z 24.1.2005 zamietnutá.
7.13 Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1 Toš/27/2005 z 3.3.2005 zamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici s právomocou Špeciálneho súdu sp. zn. Pš/41/04 z 24.1.2005.
7.14 Úrad Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR listom zo dňa 20.5.2005 navrhol Krajskému súdu v Banskej Bystrici s právomocou Špeciálneho súdu predĺžiť lehotu trvania väzby u žalobcu do 22.12.2005.
7.15 Žalobca dňa 7.4.2005 požiadal Úrad Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR o prepustenie z väzby na slobodu a listom zo dňa 29.4.2005 žiadal o skoré rozhodnutie o jeho žiadosti.
7.16 Úrad Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR listom zo dňa 3.5.2005 oznámil žalobcovi, že jeho žiadosti o prepustenie z väzby nebolo vyhovené a bola odstúpená na posúdenie a rozhodnutie Krajskému súdu v Banskej Bystrici s právomocou Špeciálneho súdu.
7.17 Listom zo dňa 19.5.2005 žalobca žiadal Krajský súd v Banskej Bystrici s právomocou Špeciálneho súdu o doručenie kópie písomného vyjadrenia prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR k jeho žiadosti o prepustenie z väzby zo dňa 7.4.2005.
7.18 Krajský súd v Banskej Bystrici s právomocou Špeciálneho súdu uznesením sp. zn. Pš/41/04 z 9.6.2005 žalobcu prepustil z väzby na slobodu.
7.19 Krajský súd v Banskej Bystrici s právomocou Špeciálneho súdu uznesením sp. zn. Pš/31/04 z 10.6.2005 nepredĺžil lehotu trvania väzby do 15.12.2005 u žalobcu.
7.20 Uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR č. k. VII Gv 319/04-2018 z 10.6.2005 bol žalobca, ktorý bol uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. Tp 122/2004 zo dňa 25.6.2004vzatý do väzby, prepustený ihneď na slobodu.
7.21 Z potvrdenia o prepustení z výkonu väzby zo dňa 10.6.2005 vyplýva, že žalobca bol v čase od 22.6.2004 do 10.6.2005 vo výkone väzby, z ktorého bol dňa 10.6.2005 prepustený.
7.22 Žalobca dňa 15.2.2010 adresoval Prezídiu PZ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite návrh na zastavenie trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku.
7.23 Úrad Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR uznesením č. k. VII/1 Gv 252/09-3900 zo dňa 18.10.2011 zastavil trestné stíhanie proti obvinenému - žalobcovi pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Trestného zákona, pretože bolo nepochybné, že skutky nespáchal obvinený. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.6.2012.
7.24 Listom zo dňa 19.10.2012 (č. k. VII/1 Gv 252/09-3961) Úrad Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR zaslal žalobcovi uznesenie o zastavení trestného stíhania s vyznačenou doložkou právoplatnosti.
7.25 Z fotokópie obálky predloženej súdu spolu s podaním žalobcu zo dňa 22.10.2018 súd zistil, že odosielateľom pošty bola Generálna prokuratúra SR, na pečiatke podacej pošty bol viditeľný dátum 23.10.2012 a podacie číslo bolo: RU 01 111 041 8 SK.
7.26 Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručenou Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 17.10.2014 si žalobca uplatnil škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. (§ 8 ods. 5) titulom rozhodnutia o väzbe, pretože žalobca bol vo väzbe 354 dní a trestné stíhanie vedené voči nemu bolo zastavené. Žalobca v uvedenej žiadosti mal za to, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, preto žiadal uhradenie skutočnej škody, ušlého zisku a nemajetkovej ujmy. Žalobca v predmetnej žiadosti neuviedol konkrétnu výšku požadovanej škody, uviedol len, že skutočná škoda predstavuje skutočné náklady, ktoré musel vynaložiť, že ušlý zisk predstavuje zmarenie majetkového prospechu a znemožnenie zväčšenia majetku žalobcu, ktoré bolo možné očakávať, ak by nedošlo k väzbe, a že k nemajetkovej ujme žalobcu došlo zásahom do jeho života a spoločenského uplatnenia.
7.27 Žalobca bol výzvou Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 12.12.2014 vyzvaný na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v lehote 20 dní odo dňa doručenia tejto výzvy, a to v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.
7.28 Doplnenou žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 5.1.2015 si žalobca uplatnil škodu vo výške 284 712,- eur, ktorá pozostávala z ušlého zisku vo výške 20 000,- eur a 53 324,- eur, zo skutočnej škody vo výške 66 388,- eur, vo výške 60 000,- eur a 35 000,- eur a z nemajetkovej ujmy vo výške 50 000,- eur.
8. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 8 ods. 5 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101> a 11 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101>.
Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
9. V prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ide o objektívnu zodpovednosť štátu za škodu, ale len za súčasného splnenia troch podmienok - nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom. Všetky atribúty vzniku zodpovednosti štátu za škodu musia byť jednoznačne preukázané.
10. Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu škody, keď tvrdil, že uplynula trojročná premlčacia lehota, keďže uznesenie o zastavení trestného stíhania vedeného proti žalobcovi nadobudlo právoplatnosť dňa 11.6.2012, teda v uvedený deň sa žalobca preukázateľne dozvedel o škode, ktorá mu podľa neho mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s jeho väzobným trestným stíhaním a náhrada ktorej tvorí predmet daného súdneho konania. Podľa žalovaného potom prvý deň, kedy mohol žalobca podať žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pripadol na deň 12.6.2012. Posledný deň lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody súdnou cestou tak pripadol na deň 12.12.2015. Žalobca doručil Ministerstvu spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 17.10.2014, avšak k podaniu žalobného návrhu došlo až dňa 15.4.2016, t.j. po uplynutí subjektívnej trojročnej lehoty stanovenej zákonom č. 514/2003 Z. z.
11. Žalobca nesúhlasil so vznesenou námietkou premlčania, mal za to, že premlčacia lehota začala plynúť až dňa 24.10.2012, kedy mu bolo doručené uznesenie o zastavení trestného stíhania s už vyznačenou doložkou právoplatnosti. Podľa žalobcu bolo potrebné pre uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia o väzbe. Preto potom premlčacia lehota v tomto prípade, keď bolo potrebné zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, začala plynúť odo dňa doručenia rozhodnutia o zastavení trestného stíhania, t.j. od 24.10.2012, pričom sa predlžovala o dobu 6 mesiacov. Žalobca mal za to, že žaloba bola na súd podaná včas.
12. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti (nároku), v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva
(nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené plniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tým spôsobiť, že oprávnená osoba sa už nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Tým, že oprávnená osoba vznesie námietku premlčania, vykonáva toto svoje oprávnenie.
13. Zákon č. 514/2003 Z. z. obsahuje osobitnú právnu úpravu premlčania práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci odlišnú od všeobecnej úpravy v Občianskom zákonníku. Z hľadiska práva je tiež potrebné rozlíšiť objektívnu a subjektívnu lehotu na uplatnenie nároku na náhradu škody. Subjektívna lehota je v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. trojročná, teda právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Dozvedieť sa o škode znamená zistiť skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne i jej rozsah (tak, aby bolo možné určiť približne výšku škody v peniazoch), pričom nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR z 23.6.1981, č. j. 1 Cz 18/81). Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Objektívna lehota je v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. desaťročná, t.j. najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím o zatknutí, zdržaní alebo inom pozbavení osobnej slobody alebo rozhodnutím o trestne, ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe.
14. Rozhodujúc o nároku žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy sa súd v prvom rade zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným, teda posúdením, či bol nárok žalobcu uplatnený na súde včas. Z ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. je zrejmé, že právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. V prejednávanej veci žalobca podal žalobu o náhradu škody vo výške 284 712,- eur titulom rozhodnutia o väzbe - uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 4Tpo/64/04 z 2.9.2004, v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Je teda zrejmý titul uplatneného nároku na náhradu škody, pričom z uvedeného titulu bola podaná aj žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
15. Zákon č. 514/2003 Z. z. v ustanovení § 3 vymedzuje okruh právnych skutočností, na základe ktorých je možné požadovať náhradu škody podľa tohto zákona. Z jeho znenia, gramatického, systematického výkladu ďalších ustanovení tohto zákona (§ 5, § 6, § 7, § 8) je zrejmé, že v zákone je upravené v § 8 ods. 5 rozhodnutie o väzbe ako špecifický typ rozhodnutia zakladajúceho právo na náhradu škody, teda podmienky pre vznik práva na náhradu škody sú pri rozhodnutí o väzbe upravené týmto osobitným ustanovením, odlišným od úpravy podmienok pre vznik práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa § 5 a § 6 zákona č. 514/2003 Z. z. Medzi uvedenými právnymi skutočnosťami zakladajúcimi vznik práva na náhradu škody existuje podstatný rozdiel, keď pre vznik práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa § 5 a § 6 tohto zákona sa vyžaduje zrušenie rozhodnutia po tom, čo nadobudlo právoplatnosť (na základe mimoriadneho opravného prostriedku), pričom v prípade rozhodnutia o väzbe nedochádza priamo k zrušeniu tohto rozhodnutia pre jeho nezákonnosť, ale právo na náhradu škody zakladá právoplatný oslobodzujúci rozsudok (prípadne zastavenie trestného stíhania) v trestnom konaní, v ktorom bolo rozhodnutie o väzbe vydané (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/153/2016 z 12.12.2017). Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu z rozhodnutia o väzbe teda nie je zrušenie rozhodnutia o väzbe pre jeho nezákonnosť, ale výsledok trestného stíhania, záver ktorého nie je taký, že sa obvinená osoba dopustila skutku, ktorý sa jej kládol za vinu. V danom prípade bolo trestné stíhanie vedené proti žalobcovi zastavené, teda tento výsledok trestného konania je možné považovať za výsledok, z ktorého vyplýva aj nezákonnosť rozhodnutia, ktorým bol žalobca vzatý do väzby. Dôvody opodstatňujúce začatie trestného stíhania nie je možné zamieňať s dôvodmi opodstatňujúcimi väzbu, medzi väzbou a trestným stíhaním nie je kauzálna príčinnosť, nie každá trestne stíhaná osoba musí byť väznená. Zastavenie trestného stíhania z dôvodu, že k trestnému činu nedošlo, má rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť (nález Ústavného súdu SR I. ÚS 320/2016-49 z 7.7.2016).
16. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu z rozhodnutia o väzbe nie je zrušenie rozhodnutia o väzbe pre jeho nezákonnosť, ale výsledok trestného stíhania, t.j. v tomto prípade zastavenie trestného stíhania voči žalobcovi z dôvodu, že skutky nespáchal obvinený. Keďže sa v danom prípade nevyžaduje zrušenie alebo zmena žiadneho právoplatného rozhodnutia pre jeho nezákonnosť, súd mal za to, že doručením rozhodnutia Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR č. k. VII/1 Gv 252/09-3900 zo dňa 18.10.2011 žalobcovi, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie proti obvinenému - žalobcovi, začala plynúť 3-ročná subjektívna premlčacia lehota. V danom prípade žalobca uviedol, že sa pri doručovaní uvedeného uznesenia robili obštrukcie, keďže mu dané uznesenie bolo najprv doručené na adresu jeho trvalého pobytu, na ktorej sa dlhodobo nezdržiaval, až následne bolo doručené na adresu, na ktorej preberal písomnosti, pričom uvedená adresa vyplývala z vyšetrovacieho spisu. Na pojednávaní dňa 16.11.2018 však žalobca nespochybnil, že dané uznesenie nadobudlo právoplatnosť, taktiež nespochybnil dátum právoplatnosti tohto uznesenia. Súd dospel k záveru, že bez ohľadu na skutočný dátum doručenia tohto uznesenia žalobcovi, je na uznesení o zastavení trestného stíhania voči žalobcovi vyznačená doložka právoplatnosti, teda trestné stíhanie voči žalobcovi je právoplatne zastavené, čo ani žalobca, ani jeho právny zástupca nespochybnili. Súd nevzhliadol dôvod na odročenie pojednávania za tým účelom, aby žalobca vyžiadal z vyšetrovacieho spisu dôkazy ohľadom prípadných obštrukcií pri doručovaní uznesenia o zastavení trestného stíhania žalobcovi, keď jednak žalobca nespochybnil dátum nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia a jednak v konaní o náhradu škody súd nevykonáva revíziu iných súdnych, či trestných konaní. Vzhľadom k tomu, že sa súd stotožnil so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného, potom v zmysle zásady hospodárnosti konania nebolo potrebné pojednávanie odročiť ani za účelom predkladania ďalších dôkazov k výške uplatneného nároku.
17. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože žalobcovi uplynula trojročná lehota na uplatnenie práva na náhradu škody na súde a žalovaný dôvodne vzniesol námietku premlčania. Súd mal za to, že hoci rozhodnutie o vzatí žalobcu do väzby bolo nezákonné, keďže trestné stíhanie vedené proti žalobcovi bolo právoplatne zastavené, žalobca však oneskorene podal žalobu na súd, keď uznesenie o zastavení trestného stíhania nadobudlo právoplatnosť dňa 11.6.2012 a žaloba bola na súd podaná až dňa 15.4.2016. Súd sa stotožnil so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného, preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd na záver poznamenáva, že súhlasil aj s procesnou obranou žalovaného ohľadom začatia plynutia premlčacej lehoty, keď mal za to, že sa žalobca už doručením uznesenia o zastavení trestného stíhania dozvedel o škode, najneskôr nadobudnutím právoplatnosti tohto uznesenia. Skutočnosť, že žalobcovi bolo uznesenie o zastavení trestného stíhania s vyznačenou doložkou právoplatnosti doručené na jeho žiadosť až dňa 24.10.2015, nie je pre uplatnený nárok na náhradu škody relevantným dátumom.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalovaný bol v predmetnom konaní v plnom rozsahu úspešný z dôvodu zamietnutia žaloby. Keďže si však žalovaný neuplatnil nárok na náhradu trov konania a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, súd rozhodol tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno písomne podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.