Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Co-110-2018.pdf
PDF · 107.27 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/110/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu: I., so sídlom I., K. 2, U.: XXXXXXXX proti žalovanej A. I., nar.XX.XX.XXXX, bytom Z. I., G. XXXX/XXX, zastúpenej Mgr. O. A., advokátom, so sídlom Z. I., S. XX/XX, o zaplatenie 29 458 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 12.decembra 2017, č. k. 7Csp/67/2017-161 takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie 29.458 eur s príslušenstvom. Žalovanej priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení uviedol, že vykonaným dokazovaním súd zistil, že predmetom sporu je nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie 29 458 eur s príslušenstvom, ktorý nárok žalobca vymedzil tak, že ide o cenu vykonaných stavebných prác a dodávok, ktoré dodal žalovanej ako objednávateľovi dodávateľ Ing. O. F. - S. pri rekonštrukciou rodinného domu žalovanej na adrese G. XXXX/XXX, Z. I., a to na základe ústnej objednávky zo strany žalovanej. Žalobca nadobudol takto vymedzenú pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.04.2014. Pretože žalobca tvrdí, že je nositeľom žalovanej pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, základným predpokladom jeho úspechu v danej veci je preukázanie skutočnosti, že žalobca je nositeľom hmotného práva, ktorého sa v žalobe domáha voči žalovanej. Na preukázanie existencie hmotného práva žalobcu nie je postačujúca samotná zmluva o postúpení pohľadávky. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka je, že musí ísť o pohľadávku určitú, identifikovateľnú a existujúcu, pričom všetky uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Pokiaľ ide o prvé dve vyššie uvedené podmienky, tieto boli podľa názoru súdu splnené, keďže postúpená pohľadávka bola v zmluve o postúpení identifikovaná dostatočne určito čo do dotknutých strán, dôvodu jej vzniku a výšky. Pokiaľ však ide o podmienku existencie postúpenej pohľadávky v čase postúpenia, žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 29.04.2014 uzatvoril Ing. O. F. - S. v postavení postupcu a žalobca v postavení postupníka zmluvu o postúpení pohľadávok, kde postupca identifikoval postupovanú pohľadávku tak, že ide o pohľadávku voči žalovanej vo výške 29.458 eur titulom nesplatenej faktúry č. XXX/XXXX za stavebné práce a dodávky na rodinnom dome na G. v Z. I.. Medzi stranami nebolo sporné, že na rodinnom dome, ktorého bezpodielovými spoluvlastníkmi sú žalovaná a jej manžel O. I. boli vykonané stavebné práce - rekonštrukcia. Súd však z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaná si od dodávateľ Ing. O. F. - S. túto rekonštrukciu neobjednala. Rekonštrukcia nebola vykonaná pre žalovanú, ale pre jej dcéru A. Q., čo potvrdila aj svedkyňa A. Q., keď uviedla, že ona sama si v rokoch 2011 až 2014 objednala vykonanie rekonštrukcie rodinného
domu jej rodičov. Uvedené preukazuje aj cenová ponuka, výpisy z SMS komunikácie medzi Ing. O. F. a A. Q. a výpoveď svedka O. I.. Pokiaľ žalobca na preukázanie existencie pohľadávky predložil faktúru, ním označenú číslom XXXX/XXXX, takáto listina nie je bez ďalšieho (napr. zmluva, objednávka, potvrdenie o dodaní, atď.) hodnoverným dôkazom o skutočnej existencii záväzku žalovanej. Žalobca vo vzťahu k vzniku a existencii záväzku tvrdil aj to, že žalovanú pri uzatvorení zmluvy o dielo a pri jeho vykonávaní zastupovala jej dcéra A. Q., a to na základe generálnej plnej moci, čo poprela tak žalovaná ako aj jej dcéra. Žalobca však ani v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaná ako aj jej dcéra popreli existenciu plnej moci. Pretože od strany nemožno spravodlivo požadovať preukázanie neexistencie udelenia plnej moci, dôkazná povinnosť bola v tomto smere na žalobcovi. Žalobca síce predložil listinu označenú ako Udelenie generálnej plnej moci zo dňa 12.11.2012, v ktorej je uvedené, že žalovaná splnomocňuje A. Q. na zastupovanie pri výkone vlastníckych práv k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej zapísaným na LV č. XXXX k. ú. Z. I., na tejto listine však absentuje podpis žalovanej alebo akékoľvek iné potvrdenie svedčiace tomu, že žalovaná skutočne poverila svoju dcéru takto vymedzeným zastupovaním. Neobstojí ani námietka žalobcu, že nie je možné, aby postupca vykonával rekonštrukciu rodinného domu, v ktorom žalovaná žila bez súhlasu žalovanej a bez toho, aby si žalovaná túto objednala, keďže z výpovede svedka O. I. je zrejmé, že žalovaná pracuje a väčšinou sa zdržiava v Rakúsku. Navyše v konaní bolo preukázané, že tak žalovaná ako aj jej manžel nebránili vo vykonaniu rekonštrukcie časti ich rodinného domu z dôvodu, že v tejto žila ich dcéra A. Q. a mala byť zrekonštruovaná práve pre ňu a na jej náklady. V neposlednom rade súd pri ustálení záveru o neexistencii postúpenej pohľadávky vychádzal z čestného vyhlásenia Ing. O. F. zo dňa 03.10.2014, z ktorého je zrejmé, že všetko, čo menovaný poskytol A. Q. vo forme financií, ako aj vo forme vecí, bolo darom. Z takto formulovaného čestného vyhlásenia je, podľa názoru súdu, zrejmé, čo potvrdzujú aj ostatné v konaní vykonané dôkazy, že pokiaľ postupca vykonal, resp. zabezpečil a financoval pre A. Q. rekonštrukciu časti rodinného domu jej rodičov, išlo o dar pre A. Q., v tom čase jeho partnerku, čím nedošlo k vzniku záväzkového vzťahu medzi ním a jej rodičmi, resp. tak ako to žalobca vymedzil žalobou medzi postupcom a žalovanou. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že zrekonštruovaný rodinný dom je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovanej a jej manžela. Rekonštrukcia vo výške žalovanej sume nie je v zmysle ustálenej súdnej praxe bežnou vecou. Ak by aj postupca uzatvoril zmluvu so žalovanou, absencia súhlasu jej manžela s uzatvorením takejto zmluvy, by mala za následok neplatnosť zmluvy podľa § 145 Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že manžel žalovanej s rekonštrukciou nesúhlasil, s postupcom neuzatvoril žiadnu zmluvu. Pretože v konaní nebolo preukázané, že v čase postúpenia žalovanej pohľadávky vymedzená pohľadávka postupcu voči žalovanej existovala, súd dospel k záveru, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky z postupcu na žalobcu. Súd vzhľadom na uvedené žalobu zamietol. Pokiaľ žalovaná z dôvodu opatrnosti vzniesla pre prípad, že by súd uplatnený nárok žalobcu posudzoval ako nárok, ktorý vznikol titulom bezdôvodného obohatenia, námietku premlčania, súd sa, vzhľadom na už vyššie uvedené, takouto námietkou nezaoberal. Právne vec posúdil podľa § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, § 35 ods. 2, § 451 ods. 1, 2, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, § 628 a § 631 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 CSP a žalovanej ako strane sporu, ktorá mala vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti žalobcovi v rozsahu 100 % . O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K tvrdeniu súdu, že rekonštrukcia vo výške žalovanej sumy nie je bežnou vecou a absencia súhlasu manželka s uzavretím takejto zmluvy, by mala za následok neplatnosť zmluvy podľa § 145 Občianskeho zákonníka uviedol, že toto tvrdenie je nesprávne. V zmysle Občianskeho zákonníka by takáto zmluvy bola platná, neplatnou by sa mohla stať len v prípade, ak by sa manžel žalovanej dovolal neplatnosti tejto zmluvy na súde, nakoľko sa jedná len o relatívnu neplatnosť. Manžel žalovanej od roku 2011 mal vedomosť o tom, že v dome prebiehajú stavebné práce a do dnešného dňa nepodal takúto žalobu voči svojej manželke, že vykonáva stavebné práve bez jeho súhlasu. K tvrdeniu súdu, že je nepochybné, že manžel žalovanej s rekonštrukciou nesúhlasil uviedol, že toto konštatovanie je nesprávne, nakoľko manžel žalovanej ako svedok na pojednávaní dňa 03.10.2017 pred súdom vypovedal: „Nato som ja dcére povedal, že keď chce môže si na vlastné náklady prerobiť poschodie....Toto poschodie dcéra stavebne prerobila s tým, že nemá vedomosť kto tieto práce financoval“. Z jeho výpovede teda vyplýva, že vedel o tom, že v dome, kde je spoluvlastníkom prebiehajú stavebné práce a súhlasil s rekonštrukciou domu. K tvrdeniu súdu, že medzi stranami nebolo sporné, že na rodinnom dome boli vykonávané stavebné práve, ktoré neboli vykonávané pre žalovanú ale pre jej dcéru A. Q. uviedol, že toto je nesprávne. Poukázal na výpoveď svedkyne A. Q., ktorá na pojednávaní
dňa 21.08.2017 vypovedala, že v rokoch 2011 až 2014 si objednala vykonanie prác na rodinnom dome svojich rodičov u živnostníka Z. J., ktorý tieto práce realizoval a za vykonanie ktorých mu na základe uzavretej dohody vyplatila dojednanú odmenu, pričom žiadny dôkaz potvrdzujúci, že stavebné práce žalovanej realizoval pred dcéru žalovanej Z. J. nepredložili. Žalobca predložil výpisy z účtov ako aj mail od Z. J., ktoré potvrdzujú, že za stavebné práce, ktoré Z. J. realizoval na rodinnom dome žalovanej neplatila dcéra žalovanej ale žalobca. Tiež namietal, že žalobca aj žalovaná navrhli súdu vypočuť ako svedka Z. J., ktorého však súd odmietol predvolať a vypočuť ako svedka. Z uvedeného vyplýva, že súd dospel k záveru, že stavebné práve neboli vykonané pred žalovanú, ale jej dcéru, čo je v rozpore s predloženými dôkazmi a nevykonal navrhnuté dokazovanie výsluchom svedka Z. J.. Nesúhlasil ani s tvrdením súdu, že z čestného vyhlásenia Ing. O. F. z 03.10.2014 je zrejmé, že všetko, čo menovaný poskytol A. Q. vo forme financií, ako aj vo forme vecí, bolo darom. Žalobca v konaní predložil výpisy z účtu ako aj faktúry od subdodávateľov, kde je uvedené, že za stavebné práce, materiál a subdodávky použité pri rekonštrukcii rodinného domu platil subjekt I.-A. J., teda iný subjekt ako je uvedené v čestnom vyhlásení. Žalobca v konaní predložil potvrdenie z J. banky, že majiteľom účtu, z ktorého boli uhrádzané všetky platby za materiál, stavebné práce a subdodávky na rodinnom dome žalovanej, je I.-A. J.. Súd preto nesprávne posúdil uvedené predložené listinné dôkazy, keď konštatoval, že platby z bankového účtu I.-A. J. boli darom Ing. O. F. dcére žalovanej A. Q.. Poukázal aj na to, že Ing. O. F. nemá žiadne majetkové práva v I.-A. J., a preto nemá žiadne právo darovať niečo z majetku I.-A. J., nakoľko nemá k jeho majetku vlastnícke právo, takýto úkon by bol absolútne neplatný. K tvrdeniu súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne zastupovania žalovanej pri vykonávaní stavebného diela jej dcérou A. Q. uviedol, že žalobca v konaní požiadal súd, aby si vyžiadal ako dôkaz o udelení generálnej plnej moci, potvrdenie z matriky v Z. I., čo súd odmietol. Z uvedeného vyplýva, že súd nepostupoval správne, keď nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Mal za to, že nie žalobca ale žalovaná v konaní neuniesla dôkazné bremeno a v konaní nepreukázala, že jej dcéra nemala oprávnenie objednať a realizovať stavebné práce na rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve žalovanej. Poukázal tiež na to, že súd sa vôbec nezaoberal tým, že Ing. O. F. ako realizátor stavebných prác konal v dobrej viere, že stavebné práce sa realizujú pre žalovanú ako vlastníčku rodinného domu. B. A. Q. trvale žije so žalovanou v tomto dome skoro celý život 40 rokov a podľa ustálenej súdnej praxe v tomto prípade spočívalo dôkazné bremeno na žalovanej, aby preukázala, že jej dcéra konala nad rámec svojho oprávnenia a nemal právo objednať rekonštrukciu rodinného domu. To, že dcéra žalovanej mala oprávnenie zastupovať žalovaní pri objednávaní a realizácii stavebných prác potvrdila aj sama žalovaná tým, že v konaná uviedla, že pracuje v zahraničí a v čase jej neprítomnosti sa o rodinný dom starala jej dcéra A. Q.. Ďalej doplnil, že k uzavretiu zmluvy o dielo došlo medzi žalovanou a postupcom Ing. O. F., čo vyplýva aj z vyjadrenia žalovanej z 02.06.2017, v ktorom uviedla, že Ing. O. F. v roku 2011 prišiel s požiadavkou, že by chcel vykonať stavebné úpravy v rodinnom dome. Žalovaná síce v konaní uvádzala, že návrh Ing. O. F. neprijala, ale toto tvrdenie považoval z účelové, aby sa vyhla svojej povinnosti zaplatiť za vykonané práce. Súd nesporne zistil, že stavebné práve na rodinnom dome boli vykonané a tvrdila, že stavebné práce realizoval Z. J. pre jej dcéru. Ako jediný dôkaz predložila rozpis stavebných prác, avšak tento nemá žiadnu výpovednú a dôkaznú hodnotu, lebo neobsahuje základné identifikačné údaje, kto ho vyhotovil, pre koho, na ktorom objekte boli stavebné práve vykonané , pre koho boli stavebné práve realizované, dátum kedy bol rozpis vyhotovený. K tvrdeniu súdu, že „ z potvrdení o pohybe na účte vyplýva, že Ing. O. F. zaslal A. Q. niekoľko súm“ uviedol, že toto zistenie je absolútne nesprávne a nezodpovedá predloženým dôkazom. Žalobca predložil v konaní výpisy z účtu, ako aj potvrdenie banky, kto je majiteľom účtu, z ktorého boli zasielané platby A. Q.. Z uvedených dôkazov jednoznačne vyplýva, že majiteľom tohto účtu je I.-A. J. a nie Ing. O. F.. Poukázal aj nato, že A. Q. v konaní niekoľkokrát sama dôrazne vyhlásila, že Ing. O. F. pre ňu ani pre jej matku nikdy nerealizoval, nezabezpečoval a ani neplatil žiadne stavebné práce na rodinný dom žalovanej. To znamená, že sama obdarovaná potvrdila, že žiadny dar vo forme stavebných prác a dodávok na rodinný dom jej matky od Ing. O. F. nikdy nedostala. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu, že súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy, ktoré boli potrebné na zistenie skutkového stavu. Nevykonanie navrhovaného dôkazu výsluchom svedka Z. J. nezakladá výpovedný dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, nakoľko z ust. § 185 ods. 1 CSP vyplýva, že je to súd, ktorý rozhodne o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Nie je povinnosťou súdu, aby vykonal všetky dôkazy navrhované účastníkom konania. So skutočnosťami, ktoré považoval súd prvej inštancie za dôležité pre rozhodnutie vo veci samej sa náležite vyporiadal v bode 43 odôvodnenia rozsudku. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca v rámci konania nepreukázal, že by mala existovať pohľadávka, ktorú mal získať na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od svojho
právneho predchodcu Ing. O. F. - S.. Bez toho, aby žalobca preukázal, že tento jeho právny predchodca uzavrel so žalovanou zmluvu o dielo nebol výsluch svedka Z. J. podstatný a potrebný, nakoľko tohto navrhol žalobca vypočuť k okolnostiam uzavretia zmluvy o dielo, ale až k následnej realizácii prác. K naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. e/ CSP nemohlo dôjsť ani z toho dôvodu, že si súdu prvej inštancie nemal vyžiadať správu z matriky v Z. o overovaní podpisov na generálnej plnej moci. Poukázal na to, že žalobca na pojednávaní dňa 12.12.2017 opätovne, a to už niekoľký krát zmenil svoje skutkové tvrdenie, keď uvádzal, že k uzavretiu zmluvy o dielo malo dôjsť medzi jeho právnym predchodcom Ing. O. F. a priamo žalovanou v ústnej forme. Pri podaní žaloby pritom žalobca tvrdil, že stavebné práce na rodinnom dome mal pre žalovanú Ing. O. F. - S. na základe písomnej objednávky zo dňa 15.11.2012, ktorú mala žalovaná podpísať. Následne po oboznámení sa s vyjadrením žalovanej zmenil skutkové tvrdenia tým spôsobom, že objednávku mala podpísať dcéra žalovanej A. Q. na základe generálnej plnej moci, ktorú mal poslať mailom. Súdu však predložil len nepodpísaný návrh generálnej plnej moci. Z uvedeného považovala za zrejmé, že skutkov tvrdenia žalobcu sú účelové a tieto menil počas konania. Poukázala aj na to, že na pojednávaní dňa 12.12.2017 na vykonaní dôkazu zo strany súdu ani len netrval. Navrhol vykonať len výsluch svedka Z. J.. Za správne považovala aj právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. V odôvodnení rozsudku pod bodmi 31 až 40 súd prvej inštancie uviedol konkrétne zákonné ustanovenia, na základe ktorých vec posudzoval. Z vykonaných dôkazov aj s poukazom na ust. § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka nebol preukázané, že by A. Q. konala v mene žalovanej. Mala za to, že vykonané dôkazy korešpondujú so skutkovými tvrdeniami žalovanej. Je nepochybné, že pri výkone rekonštrukčných prác na rodinnom dome konala svedkyňa A. Q. vo vlastnom mene, pričom si bola vedomá, že investuje do cudzej veci. Danú vedomosť mal nepochybne aj Ing. O. F.
- S., keďže bol partnerom A. Q. a v rodinnom dome s ňou trávil čas, čo preukazuje i čestné vyhlásenie, ktoré podpísal. K tvrdeniu žalobcu o neplatnosti zmluvy o dielo podľa § 145 Občianskeho zákonníka uviedol, že pokiaľ O. I. nenamietal neplatnosť zmluvy o dielo, nemal na to dôvod, nakoľko k jej uzavretiu nedošlo. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že stavebné práce na rodinnom dome realizovala A. Q. a nie žalovaná. Považovala tiež za nepodstatné, z akého účtu boli posielané peniaze a ako mal financovanie zabezpečiť Ing. O. F. - S.. Podstatné je to, že práve U.. O. F. bol tou osobou, ktorá mala poskytnúť tieto peniaze A. Q.. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že Ing. O. F. mal pri výkone stavebných prác konať v dobrej viere. Z čestného vyhlásenia je zrejmé, že s A. Q. bol v partnerskom vzťahu od roku 2009 a dobre poznal pomery v rodine, vedel že A. Q. nie je vlastníčkou rodinného domu. V súpise vykonaných prác z roku 2011 je ako odberateľ uvedená A. Q. a ako vlastníci rodinného domu žalovaná s O. I.. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 /keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem/v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutia na tom právnom názore, že v konaní nebolo preukázané, že v čase postúpenia žalovanej pohľadávky vymedzená pohľadávka postupcu /Ing. O. F. - S. so sídlom I. I., A. 8/ voči žalovanej existovala, preto dospel k záveru, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky z postupcu na žalobcu. Zaujal tiež názor, že zrekonštruovaný rodinný dom je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovanej a jej manžela, pričom rekonštrukcia vo výške žalovanej sume nie je v zmysle ustálenej súdnej praxe bežnou vecou. Ak by aj postupca uzatvoril zmluvu so žalovanou, absencia súhlasu jej manžela s uzatvorením takejto zmluvy, by mala za následok neplatnosť zmluvy podľa § 145 Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že manžel žalovanej s rekonštrukciou nesúhlasil, s postupcom neuzatvoril žiadnu zmluvu.
6. Odvolací súd považuje právny názor súdu prvej inštancie, že k uzavretiu zmluvy o dielo medzi Ing. O. F. - S. a žalovanou nedošlo za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v tejto časti podľa § 387 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení v tejto časti zodpovedal otázky, ktoré majú pre daný spor podstatný význam, dostatočne objasnil skutkový stav veci a správne vec aj po právnej stránke posúdil. Pokiaľ súd prvej inštancie v danom spore vyslovil aj právny názor k otázke absencie súhlasu manžela žalovanej k prípadnému uzavretiu zmluvy o dielo s poukazom na ust. § 145 Občianskeho zákonníka, odvolací súd tento právny názor nezdieľa, avšak jeho vyslovenie nemalo na správnosť rozhodnutia právny význam.
7. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:
8. Zmluvou o dielo podľa § 631 Občianskeho zákonníka je zmluva, ktorou sa zhotoviteľ zaväzuje objednávateľovi, že za odplatu vykoná pre objednávateľa určité dielo na svoje nebezpečenstvo. Zmluva o dielo je uzavretá /a to aj ústne/, len čo sa zhotoviteľ a objednávateľ dohodli o podstatných náležitostiach zmluvy, a to o predmete diela, o tom, že dielo bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa a o tom, že zhotovenie diela bude odplatné; výška ceny /odmeny/ za zhotovenie diela nemusí byť dohodnutá.
9. Z tohto zákonného ustanovenia nevyplýva, že objednávateľom diela musí byť jeho vlastník. Nevyplýva to ani z ďalších ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich zmluvu o dielo.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si uplatnil voči žalovanej zaplatenie peňažnej sumy 29.458 eur s 5,25% úrokom z omeškania od 26.04.2014 do zaplatenia, ktorý nárok vymedzil tak, že ide o cenu vykonaných stavebných prác a dodávok pri rekonštrukcii bytu na prvom poschodí v rodinnom dome nachádzajúceho sa v Z. I., G. XXXX/XXX. Sumár vykonaných prác a dodávok špecifikoval na č. l. 6 - 9.
11. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie bolo nesporne preukázané, že vlastníkom predmetného rodinného domu bola žalovaná s manželom, že ich dcéra A. Q. bývala a užívala rodinný dom na poschodí, že s Ing. O. F. žila v partnerskom vzťahu, a že na rodinnom dome v časti, ktorej bývala A. Q. bola vykonaná rekonštrukcia. Sporným sa stalo, či medzi žalovanou a Ing. O. F. - S. bola uzavretá zmluva o dielo, predmetom ktorej bola rekonštrukcia časti rodinného domu, a či na základe nej bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu. Žalobca tvrdil, že postupca Ing. O. F. - S. uzavrel so žalovanou ústne zmluvu o dielo, predmetom ktorej mala byť rekonštrukcia časti rodinného domu, v ktorej bývala A. Q.. Preto správne aj súd prvej inštancie konštatoval, že dôkazné bremeno bolo na postupcovi, aby preukázal, že takúto zmluvu uzavrel so žalovanou. Žalobca predložil súdu listinné dôkazy, a to fotokópiu objednávky zo dňa 15.11.2012 /č. l. 19/, z ktorej obsahu vyplýva, že žalovaná si u Ing. O. F. - S., so sídlom I. I., A. 8, objednala stavebné práce a dodávky na rodinnom dome a záhrade na adrese G. XXXX/XXX, Z. I.. Na objednávke je nečitateľný podpis, ktorý podľa žalobcu patrí dcére žalovanej A. Q.. Ďalej predložil fotokópiu generálnej plnej moci z 12.11.2012, podľa ktorej mal označený splnomocniteľ - žalovaná udeliť generálnu plnú moc dcére A. Q., na zastupovanie pri výkone vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, ktoré sú v jej spoluvlastníctve a zapísané na LV č. XXXX, k. ú. Z. I. a to bez obmedzenia. Na tejto predloženej plne moci chýba vlastnoručný podpis žalovanej. Žalobca tvrdil, že plnú moc žalovaná riadne podpísala, pričom túto skutočnosť navrhol zistiť z Matriky v Z. I..
12. Podľa názoru odvolacieho súdu týmito predloženými listinnými dôkazmi žalobca nepreukázal existencia záväzkového zmluvného právneho vzťahu - zmluvy o dielo medzi Ing. O. F. - S. a žalovanou, z ktorého by vyplynula pre žalovanú povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu vykonaného diela. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia o existencii zmluvy o dielo, ktorú mal ako zhotoviteľ uzavrieť so žalovanou ako objednávateľom.
13. Súd prvej inštancie správne a dostatočne vysvetlil, prečo nevychádzal v danom prípade z generálnej plnej moci, ktorú podľa tvrdenia žalobcu mala udeliť žalovaná svojej dcére na zastupovanie pri výkone vlastníckych práv k rodinnému domu. Na tejto plnej moci absentuje podpis žalovanej. Pokiaľ žalobca namietal, že mal súd doplniť dokazovanie vyžiadaním si správy z príslušnej matriky ohľadne podpísanie plnej moci žalovanou, odvolací sú uvádza, že vykonanie tohto dôkazu nebolo pre danú vec právne významné. Aj za predpokladu, že by takúto plnú moc žalovaná udelila svojej dcére A. Q., nemožno z nej vyvodiť, že ju oprávňovala v mene žalovanej uzavrieť zmluvu o dielo v súvislosti s rekonštrukciou časti rodinného domu. A. Q. takúto zmluvu mohla uzavrieť len vo svojom mene, čomu napokon nasvedčujú aj okolností daného prípadu /bývala na hornom poschodí domu, mala partnerský vzťah s Ing. O. F., rekonštrukcia sa aj vykonala, darovanie finančných prostriedkov/. I keď A. Q., ktorá bola vypočutá ako svedkyňa túto skutočnosť popierala, z vyjadrenia ďalšieho svedka O. I. a z mailovej komunikácie medzi Ing. O. F. a A. Uríkovou by takáto okolnosť aj vyplývala. Je pravdou, že navrhovaný svedok Z. J. by mohol lepšie objasniť, či na objednávku svedkyne A. Q. alebo Ing. O. F. - S. vykonával rekonštrukčné práce na rodinnom dome. Svedkyňa tvrdila, že Z. J. tieto práce vykonal a aj mu za ne zaplatila. Podľa názoru odvolacieho súdu, by však tento svedok mohol objasniť len to, kto si u neho práce objednal a
kto ich zaplatil. Jeho výpoveď nie je podstatná pre posúdenie vzniku právneho vzťahu medzi žalovanou a Ing. O. F..
14. Keďže nebol preukázaný právny záväzkový vzťah - uzavretie zmluvy o dielo medzi Ing. O. F.
- S. a žalovanou, potom žalovanej nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu. Tým je spochybnená platnosť zmluvy o postúpení žalovanej pohľadávky na žalobcu, nakoľko základným predpokladom platnosti tejto zmluvy je preukázanie existencie záväzkového vzťahu medzi žalovanou a Ing. O. F..
15. Odvolacie námietky žalobcu z uvedených dôvodov odvolací súd považoval za nedôvodné.
16. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. Úspešnej žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP v celom rozsahu 100%.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).