Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_1T-18-2018.pdf
PDF · 112.2 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/18/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Zvolen, JUDr. Mariana Philadelphyová, v trestnej veci obžalovaného V. O., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. Zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. novembra 2018 vo Zvolene, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a) Tr. Poriadku, súd
obžalovaného V. O., nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene, trvale bytom U., A. Č.. XX/XX
oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 3Pv 102/18 zo dňa 24.04.2018 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. Zákona na tom skutkovom základe,
že v presne nezistenom čase okolo 10.00 h až 11.00 h dňa 20.01.2018 v U., z oploteného dvora rodinného domu na ulici A. Č.. XX/XX, okres Zvolen sa vyhrážal zabitím susedovi O. K. a jeho manželke B. K. tak, že keď zistil, že sa O. K. nachádza vo svojom dvore za plotom, oslovil ho slovami, že prečo mu rozbil okná na dielni a následne začal O. K. slovne napádať a kričať slová „že mu rozbije papuľu, že ho chytí za bránou a rozbije ho a keď ho chytí, tak ho zabije“, na čo vyšla z domu aj B. K., ktorej povedal „keby tam nebol plot, tak ťa zabijem“, čo zdôrazňoval búchaním do plechového plotu, čo u O. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., A. XX/XX a B. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U.U., A. Č.. XX/XX vzbudilo dôvodnú obavu o svoje životy a zdravie, nakoľko vzájomné spory trvajú už niekoľko rokov,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala pod č. 3Pv 102/18/6611 - 7 dňa 24.04.2018 na Okresný súd Zvolen obžalobu na V. O., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. Zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov - poškodených, ďalších svedkov, oboznámením obrazovo - zvukového záznamu na technickom nosiči ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v trestnom spise a zistil nasledujúci skutkový stav.
Obžalovaný V. O. na hlavnom pojednávaní vo vzťahu ku skutku, ktorý mu je v obžalobe kladený za vinu, urobil vyhlásenie, že je nevinný. Vo svojej výpovedi poukázal na to, že so svedkami - poškodenými O.
K. Q. B. K. má spory odkedy sa nasťahoval do susedného rodinného domu. Ide o tri nehnuteľnosti, z ktorých prvý dom poškodení zdedili po rodičoch, druhý dom kúpili v roku 2011 a tretí dom patrí jemu a jeho manželke. Susedské spolužitie opísal tak, že poškodení vyvolávajú konflikty, správajú sa majetnícky k časti pozemku, ktorý je spoločný a poškodzujú jeho majetok hádzaním vajíčok do rodinného domu. Kvôli tomu, že si dal namontovať kamery, ho poškodení nahlásili aj na úrade na ochranu osobných údajov. Keď mu kameru rozbili, podal na nich oznámenie. Obidvaja poškodení často popíjajú alkohol, vulgárne si nadávajú a aj po 22.00 h počuť z ich dvora hranie hlasnej hudby. Prejednávaný skutok sa mal stať niekedy v januári 2018. Keď sa v daný deň vrátil z lyžovačky, všimol si, že kamera bola rozbitá použitím vzduchovky. Na dvore našiel prehodené sklady, pričom zo záznamu následne uvidel, ako ďalšie skaly do dvora prehodila poškodená B. K.. Na zázname tiež bolo vidieť, ako poškodený O. K. vošiel do dielne, potom vyšiel von ku kope skál a asi tri kusy hodil do ich okien. On na to poškodeným prehodil skaly naspäť do dvora. Nepopieral, že pritom mohol rozbiť okná. Následne začala slovná potýčka, pri ktorej určite nepoužil slová „zabijem ťa“, nanajvýš povedal, „rozbijem ti papuľu“. Poškodená B. K. vtedy povedala jeho žene, svedkyni W. O., nech je ticho a nech je rada, že žije. Kamera hádku nezachytila, vidno len, ako si navzájom prehadzovali skaly. Pri incidente bola prítomná jeho žena, obidvaja poškodení a svedok U. Š.. Nadávali si všetci navzájom. Poprel, že by v čase skutku búchal do plechového plota. Bol nahnevaný, ale nikomu nič nespravil. Po troch týždňoch od incidentu ho pri cúvaní do dvora zastavil svedok U. Š., tresol mu po streche auta, následne mu otvoril dvere a zaútočil naňho tak, že ho udieral, čomu sa on musel brániť.
Svedok - poškodený O. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným sú susedia. Nie sú kamaráti. S rodinou obžalovaného majú dlhodobo spory, ktoré sa vždy riešili v priestupkovom konaní. Správanie obžalovaného sa stupňuje, v minulosti sa vyhrážal aj jeho manželke, svedkyni B. K.. Vadí mu každý ich pohyb, aj hluk z dielne. Spory vyvrcholili keď zistil, že na dielni má rozbité štyri okná. Deň, kedy sa tak stalo, si už nepamätal, vedel len, že bola sobota. Polícia uvedený skutok rieši v priestupkovom konaní. Ešte pred príchodom hliadky sa v ten deň s obžalovaným pohádali. Zisťoval, prečo mu obžalovaný rozbil okná. Následne si obaja začali nadávať, urážali sa a kričali na seba. V nasledujúci pondelok zistil, že okno má rozbité aj na rodinnom dome. Z obžalovaného mal strach, lebo kričal ako nepríčetný „poď pod bránu, zabijem ťa“, ktoré vyhrážky padli niekoľkokrát, a to aj voči jeho manželke. Cítil, že obžalovaný vyhrážky myslí vážne. Obžalovaný ho aj v minulosti fyzicky napadol, ale neohlásil to na polícii. Agresívne správanie obžalovaný vystupňoval tým, že buchol po plechovom plote. Svedkyňa B. K. sa v ten deň tiež zapojila do hádky, nadávala obžalovanému, na čo tento vyslovil, že jej „rozbije papuľu“. Obžalovanému vtedy povedal, že si s ním poradí v rámci zákonných možností a sú aj iné spôsoby, než ako sa biť pred bránou. Z obžalovaného majú strach aj preto, že má doma psov. Jedného z nich nezvláda, a preto strieľa do vzduchu. V ostatnom období s obžalovaným nemajú problémy, po prejednávanom skutku došlo len k jednému incidentu, ktorý sa týka obžalovaného a svedka U. Š.. Nie si je vedomý toho, že by rodinu obžalovaného obťažoval hlukom, a vo vzťahu k obžalovanému nebol riešený v priestupkovom ani v trestnom konaní. Ku skutku ešte doplnil, že v inkriminovaný deň mu skaly na pozemok prehodil ako prvý obžalovaný. Nevidel ho pri tom, ale mal vybité okná. Súčasne poprel, že by on obžalovanému poškodil jeho majetok. Prejednávaný skutok policajti riešili najskôr ako priestupok proti majetku s tým, že sa pred nimi určite zmienili aj o vyhrážaní sa zo strany obžalovaného. Po danom víkende, v pondelok na obžalovaného podali trestné oznámenie. Záverom svojej výpovede uviedol, že videl aj konflikt, ktorý sa po skutku odohral medzi obžalovaným a jeho švagrom, svedkom U. Š.. Obžalovaný vtedy nebezpečne cúval smerom do jeho švagra, ktorý spadol na kolená a následne buchol rukou po aute obžalovaného. Následne sa obaja začali naťahovať.
Svedkyňa - poškodená B. K. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný je jej sused. Prednú časť domu majú s obžalovaným spoločnú, zadná časť je oddelená plechovým plotom vysokým asi dva metre. Odkedy sa prisťahovali do susedstva s obžalovaným, majú s ním spory. Nedá sa to s ním vydržať, robí im prieky a v daný deň prekročil všetky hranice. V sobotu 20.01.2018 im nadával, bol ako nepríčetný a vyhrážal sa im. Mala strach, či im niečo neurobí. Bála sa aj preto, že obžalovaný má doma troch psov, ktorých výchovu nezvláda a niekedy počuť streľbu. V inkriminovaný deň jej manžel, svedok O. K. zistil, že v dielni sú rozbité štyri kusy tabličkových okien, preto zavolal políciu. Ešte pred samotným konfliktom prehodila obžalovanému na jeho pozemok dve skaly, ktoré našla na snehu pred dielňou. Tieto im musel prehodiť jedine obžalovaný, inak sa tam nemali ako objaviť, lebo v okolí nikto nebýva. Obžalovaný potom skaly prehodil späť na ich pozemok. Následne sa všetci začali hádať a vulgárne si nadávať. Obžalovaný začal v amoku búchať do plechového plotu, vykrikoval na ňu slová „keby tu nebol plot, zabijem ťa“ a následne jej manželovi slová „poď pred bránu, uvidíš, zabijem ťa, ty hajzel jeden“. V ten deň 20.01.2018
na obžalovaného spolu so svedkom O. K. zavolali hliadku polície. S policajtmi vyhrážanie neriešili. Riešili iba rozbité okná a hádku. Trestné oznámenie išli podať až v pondelok 22.01.2018. Obžalovaný chcel svedka O. K. napadnúť aj v minulosti a písala kvôli tomu sťažnosť na obecný úrad. V súčasnosti im prieky nerobí. Rozbité okná sú riešené v priestupkovom konaní. Pokiaľ v minulosti podávali na obžalovaného oznámenia, vždy to boli iba priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Po predmetnom incidente sa stal ďalší skutok asi o mesiac, kedy obžalovaný pri cúvaní naschvál vystrašil jej brata, svedka U. Š. tým, že ho šiel zraziť. Svedok U. Š. mu vtedy buchol po kapote. Od uvedenej doby je maximálny pokoj.
So zreteľom na diametrálnu odlišnosť verzií skutkového deja produkovaného obžalovaným a poškodenými, bolo potrebné vypočuť aj ďalších svedkov a vykonať také dokazovanie, na základe ktorého by bolo možné spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti ustáliť záver o vine obžalovaného.
Svedkyňa W. O., manželka obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným kúpili rodinný dom v Očovej v roku 2002 - 2003. Nikdy nemali problémy so susedmi. Prvé problémy nastali až vtedy, keď rodinný dom v ich susedstve kúpila rodina K.. Poškodený O. K. robil v dielni na dvore hluk, často ho prosila, aby bol tichšie, na čo sa jej vždy vysmial. Po ich psoch začali poškodení hádzať petardy, v lete obidvaja hulákajú a keď si vypijú, prehadzujú im na dvor skaly. Keď sa v daný deň vrátili z lyžovačky, všimla si, že majú kameru rozbitú vzduchovkou. Doplnila, že poškodení im kameru rozbíjajú pravidelne, pričom asi dvakrát to riešili na polícii. V inkriminovaný deň počula aj buchot, vyšla na dvor a zistila, že to spôsobila skala, ktorú na ich pozemok prehodili poškodení. V čase, keď vyšla na dvor, sa už obžalovaný s poškodenými hádali. Nepočula, že by sa im obžalovaný vyhrážal, alebo búchal do plechovej steny. Nadávky padali obojstranne. Domnieva sa, že celý skutok je zo strany poškodených vymyslený, lebo poškodený O. K. raz obžalovanému povedal, že ho dostane do basy. Uviedla tiež, že obžalovaný vlastní vzduchovku, ale použil ju len raz, keď sa ich psy na dvore dostali do konfliktu. Od začiatku roka 2018 došlo len k jednému ďalšiemu konfliktu, keď svedok U. Š. napadol obžalovaného. Záverom svojej výpovede uviedla, že obžalovaného nikdy nepočula vyhrážať sa poškodeným a rovnako im obžalovaný nikdy neublížil.
Svedok U. Š., brat poškodenej B. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že býva v rodičovskom dome spolu s poškodenými. Obžalovaný je ich sused, s ktorým má ich rodinný dom spoločnú časť dvora. K správaniu sa obžalovaného uviedol, že tento sa im vždy vyhrážal, nadával im a robil problémy. Nikdy to však nenahlasoval na polícii. Ignoruje ho. Naposledy obžalovaný rozbil poškodeným okná na dielni tým, že do nich hodil skalu. Sám videl, že okná boli rozbité. Vonku za plotom na svojom dvore stál vtedy obžalovaný, ktorý vykrikoval a vulgárne poškodenému O. K. nadával. Bol ako nepríčetný, vykrikoval, že ich oboch „pobije“, „postará sa o to, aby tu neboli“. Pri konflikte nebol prítomný od jeho začiatku, prišiel, až keď sa poškodená B. K. s obžalovaným hádali a obžalovaný sa obidvom poškodeným vyhrážal, že ich „pozabíja“. Obžalovaný to však hovoril vo všeobecnosti, preto si ho ani nevšímal, ignoroval ho a šiel späť do domu, nakoľko prišla hliadka polície. Obžalovaný s manželkou vtedy vykrikovali aj naňho, ale považoval to za ich bežný slovník. Nespomínal si, že by obžalovaný pritom búchal po plote. Na vlastné oči nevidel ani to, že by niekedy obžalovaný alebo jeho rodina prehodila na ich pozemok kameň a taktiež nevidel, že by kameň hodili poškodení Z obžalovaného majú poškodení strach a obavy. Hovorí sa, že vlastní zbraň. Jeho správanie je neprimerané a agresívne. Od predmetného incidentu sa obžalovaný poškodeným nevyhrážal a nevie o tom, že by s ním poškodení mali nejaký problém.
Svedok M.. Q. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného a poškodených nepozná. Poškodeného O. K. pozná z videnia. Na mieste samom v obci Očová boli so svedkom P. Z. ako motohliadka. Pamätal si, že riešili rozbité okná a vyhrážky alebo nadávky súvisiace so susedským sporom. Všetko čo na mieste samom zistili, spísali do úradného záznamu. Taktiež vypovedal, že pokiaľ sú volaní k nejakému incidentu, ktorý má znaky nebezpečného vyhrážania, oznamovatelia skutku im popisujú, ako ku skutku došlo a oni im kladú doplňujúce otázky. Po oboznámení sa s úradným záznamom o preverení oznámenia zo dňa 20.01.2018 svedok uviedol, že záznam podpísal on. K obsahu úradného záznamu vysvetlil, že ak chcú oznamovatelia podať trestné oznámenie, sú o tom hliadkou poučení, a to aj z dôvodu, že takéto trestné oznámenie sa nedá spísať na mieste samom. Nevedel uviesť, v akom psychickom rozpoložení boli poškodení počas preverovania ich oznámenia na mieste samom.
Svedok P. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného aj poškodených pozná zo služobnej činnosti. Na miesto samé v obci U. boli privolaní na dokumentovanie rozbitých okien na rodinnom dome. Poškodená vtedy zatelefonovala, že sused jej mal vybiť okná. Hovorila, že chce podať trestné
oznámenie, nakoľko spory trvajú dlhodobo a stupňujú sa. Poučili ju preto, že trestné oznámenie môže ísť podať s nimi, na čo odpovedala, že nemá čas a na Obvodné oddelenie Policajného Zboru sa dostaví sama. Úradný záznam o preverení oznámenia zvyčajne podpisujú obaja členovia hliadky. Po nahliadnutí do predmetného záznamu svedok uviedol, že skutočnosti uvedené zázname sa aj stali. Spontánne doplnil, že ak pri preverovaní niekto povie, že sa mu iný vyhrážal, ako hliadka sa dotazujú, akým spôsobom k takémuto konaniu došlo. Pri objasňovaní skutku im poškodená neuviedla, že by v ten deň okrem rozbitých okien malo dôjsť k nejakým nezhodám so susedmi. Záverom svojej výpovede uviedol, že skutok s kolegom zadokumentovali ako priestupok proti majetku.
Oboznámením zvukovo - obrazového záznamu zachyteného na technickom nosiči (CD) s označením „Skala doobeda“ bolo zistené, že osoba obžalovaným označená ako poškodená v daný deň po 10.00 h prehodila skalu do dvora obžalovaného, na ktorom dvore boli v tom čase iba psy obžalovaného. Na ďalšom zázname označenom ako „Incident“ je viditeľné, ako poškodení po 11.00 h prehodili do rodinnému domu obžalovaného dve až tri skaly. V tom čase sa na dvore rodinného domu nachádzal obžalovaný, jeho maloleté dieťa a dva psy. Následne bolo možné vidieť, ako obžalovaný prehodil dve skaly do rodinného domu, respektíve do dvora poškodených, v reakcii na čo poškodený prehodil jednu až dve sklady naspäť na pozemok obžalovaného. Búchanie do plechového plota obžalovaným z kamerového záznamu nevyplýva vôbec. Ďalší predložený CD nosič obsahuje fotografie so stopami vajec na nehnuteľnosti obžalovaného, s opíleným živým plotom a fotografie z poškodenia kamery. CD s kamerovým záznamom bol do konania predložený obžalovaným, ním bol aj vyhotovený, pričom kamery sú umiestnené na nehnuteľnosti patriacej jemu. Kamerový záznam prebieha neustále 24 hodín a po dobu 11 dní je uchovávaný, následne sa vymazáva a dokumentuje aktuálny čas.
V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil aj s listinnými dôkazmi, a to s rozhodnutím predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov SR o rozklade zo dňa 25.01.2017 (č.l. 143 - 151), s obsahom priestupkového spisu Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene, odbor poriadkovej polície Zvolen, sp. zn. ORPZ-ZV-OPP3-54/2018-P (č.l. 62 - 88), ďalej s priestupkovým konaním, ktoré je zadokumentované v spise sp. zn. ORPZ-ZV-OPP3-152/2018-P (č.l. 89 - 101), s priestupkovým konaním sp. zn. ORPZ-ZV-OPP3-102/2018-P (č.l. 102 - 113) a s rozhodnutím Okresného úradu Zvolen zo dňa 14.01.2016 (č.l. 115).
Z obsahu priestupkového spisu sp. zn. 54/2018-P súd zistil, že poškodený O. K. ako oznamovateľ priestupku dňa 22.01.2018 uviedol, že 20.01.2018 v čase okolo 11.00 h zistil, že na rodinnom dome súpisné č. 14 má rozbité 4 kusy okien a následne 22.01.2018 zistil, že má na dome rozbitú ďalšiu sklenenú výplň okna. Ako páchateľa označil V. O.. Dňa 20.01.2018 motohliadka v zložení svedkov P. Z. a M.. Q. Z. vykonala preverenie oznámenia na mieste samom, v obci U., ktoré sa týkalo poškodenia okien na rodinnom dome súpisné č. 14. Podľa popisu poškodených sa mal skutok stať tak, že obžalovaný im hodil do okna skaly. Nesúhlasili s tým, aby vec bola dokumentovaná ako priestupok proti majetku, nakoľko obžalovaný sa im mal už v minulosti vyhrážať a jeho agresivita mala stupňujúcu sa tendenciu. Vyjadrili obavu o svoj život bez spresnenia, ako konkrétne ich mal obžalovaný ohrozovať. Z analýzy kamerového záznamu k došlému oznámeniu bolo zistené, že kamene na susediaci pozemok začal ako prvý hádzať O. K., pričom V. O. tieto zodvihol a hodil mu ich naspäť do dvora. Poškodenie okien na rodinnom dome dokumentujú pripojené fotografie. Vykonaným objasňovaním nebolo zistené, že priestupok spáchala konkrétna osoba a vec bola podľa § 60 ods. 3 písm. a) Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch odložená.
Podľa obsahu priestupkového spisu sp. zn. 152/2018 - P oznámenie o priestupku podal V. O., pričom ako páchateľa označil U. Š.. Ku skutku malo dôjsť 08.02.2018 tak, že U. Š. mal oznamovateľovi buchnúť rukou po streche vozidla počas toho, ako tento popri ňom cúval. Po zastavení vozidla ho mal U. Š. napádať rukami do oblasti hrudníka. Uvedené fyzické konanie je evidované pod sp. zn. 102/2018 - P ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a bolo predložené na okresný úrad, odbor všeobecnej vnútornej správy. Konanie sp. zn. 152/2018 - P vedené ako priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch na tom skutkovom základe, že dňa 14.08.2015 mal poškodený O. K. zo svojho pozemku poškodiť susedovi V. O. kameru, bolo zastavené z dôvodu, že spáchanie skutku nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Predsedníčka Úradu na ochranu osobných údajov SR ako vedúca ústredného orgánu štátnej správy rozhodujúc o rozklade B. K. proti rozhodnutiu Úradu na ochranu osobných údajov dňa 25.01.2017 rozhodla tak, že správne konanie vedené voči V. O. zastavila z dôvodu, že nebolo
preukázané spracúvanie osobných údajov dotknutých osôb V. O.tríkom ako majiteľom kamerového informačného systému v priestoroch prístupných verejnosti.
Súd sa ďalej na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s ďalšími listinnými dôkazmi, a to so správou obce U. (č. l. 114), s evidenciou priestupkov (č. l. 152) a odpisom registra trestov (č. l. 117). Z uvedených listinných dôkazov vyplýva, že obžalovaný má trvalý pobyt v obci U., G. Q. A. Č.. XX/XX. Doposiaľ bol päťkrát priestupkovo postihovaný, a to za priestupky na úseku dopravy (09.08.2013 a 26.08.2015), za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu (12.07.2013 a 26.10.2014) a za priestupok proti majetku (12.07.2013). Súdne trestaný nebol.
Podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, tak ako to predpokladá ustanovenie § 2 odsek 10 Tr. poriadku, pričom dospel k záveru, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu.
Na obžalovaného bola podaná obžaloba pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. Zákona. V prvom rade je potrebné uviesť, že fyzická osoba naplní znaky skutkovej podstaty predmetného trestného činu vyhrážaním sa inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to u tejto osoby môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Týmto je daná objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu. Z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie páchateľa.
V prejednávanej veci boli na hlavnom pojednávaní vykonané dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporovali. Jednu skupinu reprezentovali výpovede poškodených O. K. Q. B. K., ktorí obžalovaného usvedčovali zo spáchania skutku. Obžalobu podporovala aj výpoveď svedka U. Š.. Oproti výpovediam poškodených stála výpoveď obžalovaného, ktorý spáchanie skutku od začiatku trestného stíhania popieral obhajujúc sa tým, že poškodení si všetko vymysleli a v daný deň medzi nimi prebehla iba bežná susedská hádka. Obhajobné tvrdenia podporovala svedecká výpoveď W. O..
Aj napriek tomu, že súd vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie, žiaden z vykonaných dôkazov nepotvrdil verziu poškodených o tom, že dňa 20.01.2018 v dopoludňajších hodinách sa mal obžalovaný vyhrážať poškodeným O. K. Q. B. K.hledovej zabitím. Svedok U. Š., ktorí s poškodenými býva v jednom rodinnom dome síce potvrdil, že v inkriminovaný deň videl aj počul hádku medzi obžalovaným a poškodenými, nepotvrdil však, že by sa obžalovaný poškodeným vyhrážal smrťou alebo spôsobením ťažkej ujmy na zdraví. Konflikt si v podstate nevšímal a pokiaľ aj počul, že obžalovaný poškodeným povedal, že ich pozabíja, išlo o „bežný slovník“, ktorý v ňom nevzbudil pozornosť.
Tvrdenia obžaloby vyvracala výpoveď obžalovaného V. O., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že hádku dňa 20.01.2018 vyprovokoval poškodený O. K., ktorý mu na pozemok prehodil skaly. Pripustil, že následne medzi nimi došlo k slovnej potýčke a poškodenému vulgárne nadával, avšak jemu ani jeho manželke, poškodenej B. K. sa nevyhrážal zabitím. Obhajobu podporovala výpoveď svedkyne W. O.C., ktorá na hlavnom pojednávaní vypovedala, že medzi poškodenými a obžalovaným išlo len o susedskú hádku, ktorú vyprovokovali poškodení. Svedkyňa pritom vylúčila, že by sa obžalovaný poškodeným vyhrážal.
Verziu skutku prednesenú poškodenými nepotvrdili ani svedecké výpovede policajtov P. Z. Q. M.. Q. Z., ktorí v daný deň zasahovali na mieste činu po tom, ako na políciu zatelefonovala poškodená B. K.. Obidvaja svedkovia zhodne konštatovali, že na mieste samom v obci U. objasňovali skutok, ktorý sa mal týkať rozbitých okien na rodinnom dome poškodených. Nepotvrdili, že boli volaní kvôli nezhodám susedov spojeným s vyhrážaním sa. Výpovede svedkov, policajtov sú v absolútnom súlade s obsahom úradného záznamu o preverení oznámenia ohľadom poškodenia okien na ulici A. XX Z. U.. Predmetný listinný dôkaz dokumentuje, že počas preverovania oznámenia o skutku poškodení neuviedli, že by mali obavu o svoj život a svoje zdravie. Rovnako neuviedli, akým konkrétnym konaním ich mal obžalovaný ohrozovať. Zmienili sa výlučne o tom, že obžalovaný sa im mal v minulosti vyhrážať a jeho agresivita
sa stupňuje. Pravdivosť tvrdení poškodených je navyše spochybnená aj tým, že v deň, kedy malo dôjsť ku skutku, sa poškodení privolaným policajtom nijakým spôsobom nezmienili o vyhrážaní sa zo strany obžalovaného a trestné oznámenie naňho podali až o dva dni, 22.01.2018.
Pochybnosti o tom, či ku skutku reálne došlo a aký mal byť jeho priebeh sa v neposlednom rade nepodarilo odstrániť ani oboznámením zvukovo - obrazového záznamu. Záznam v podstate vyvracia tvrdenia obžaloby, že to bol práve obžalovaný, ktorý ako prvý prehodil na pozemok susedov skalu. Obsah záznamu taktiež nedokumentuje, že by sa obžalovaný poškodeným vyhrážal a nevyplýva z neho ani búchanie do plechového plota.
Z uvedeného vyplýva, že jediným usvedčujúcim dôkazom o tom, že obžalovaný sa mal vyhrážať poškodenému O. K. a poškodenej B. K. zabitím sú len samotné výpovede týchto svedkov. K uvedenému súd považuje za potrebné uviesť, že obžaloba opiera svoje tvrdenia o výpovede poškodených, ktorí majú s obžalovaným vážne narušený vzťah. Z dokazovania nepochybne vyplynulo, že obžalovaný žije v bezprostrednom susedstve s poškodenými, dlhodobo medzi nimi dochádza ku konfliktom a hádkam. Vzájomné spory často vyústili až do privolania hliadky polície, čo preukazujú listinné dôkazy o priestupkovom konaní vedenom voči poškodenému O. K., svedkovi U. Š. a tiež listinné dôkazy o správnom konaní vedenom voči obžalovanému na Úrade na ochranu osobných údajov.
Hodnotiac dôkazy v ich vzájomnej súvislosti súd preto musí konštatovať, že na hlavnom pojednávaní neboli produkované také dôkazy, ktoré by spoľahlivo a bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukazovali vinu obžalovaného z prečinu nebezpečného vyhrážania. Práve naopak, vzhľadom na výpoveď poškodených O. K. a B. K. ako aj ostatné vykonané dôkazy existujú dôvodné pochybnosti o tom, či sa žalovaný skutok vôbec stal. Z vykonaného dokazovania rozhodne nevyplýva, že by sa obžalovaný v daný deň dopustil voči poškodeným konania, ktoré by bolo možné právne kvalifikovať ako vyhrážanie sa smrťou spôsobom vzbudzujúcim obavu o život alebo zdravie poškodených. Pochybnosti o tom, či sa skutok stal a aké boli jeho okolnosti sa nepodarilo odstrániť výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi ani vecným dôkazom v podobe zvukovo - obrazového záznamu.
V súhrnne súd uzatvára, že v konaní pred súdom neboli vykonané také dôkazy, ktoré by jednoznačne usvedčovali obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Aby mohol byť obžalovaný uznaný za vinného v zmysle obžaloby, musel by byť súd presvedčený mimo rozumných pochybností, že obžaloba zodpovedá realite. V uvedenej súvislosti súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej zásada zisťovania skutkového stavu veci, o ktorej nie sú dôvodné pochybnosti vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine o jednoznačne zistené skutočnosti a nie len o domnienky alebo pravdepodobnosť. Ak v danej veci nie je možné bezpečne ustáliť, ktorý variant skutkového riešenia zodpovedá realite, musí súd zvoliť tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia (R 46/1963).
Vychádzajúc zo zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) súd preto obžalovaného oslobodil spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Zvolen s poukazom na § 285 písm. a) Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že v prejednávanej veci neprichádzalo do úvahy postúpenie veci inému orgánu na prejednanie priestupku. Uvedený procesný postup predpokladaný ustanovením § 280 ods. 2 Tr. poriadku by bol na mieste len v takom prípade, keby výsledky vykonaného dokazovania viedli súd minimálne k záveru, že skutok sa stal, ale tento nemá znaky trestného činu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. poriadku).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.