Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Csp-213-2016.pdf
PDF · 123.69 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/213/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v spore žalobcu: O. A. Y., narodená X.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, N. proti žalovanému: G. T. a Z. republika, s.r.o., so sídlom T. armády XXX/X, C. G., L.: XX XXX XXX, právne zastúpený: ŚO. advokátní kancelář, s.r.o., so sídlom I. nábřeží XXX/XX, C. G. , konajúci na území Z. republike prostredníctvom S. advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom ul. Z. XX, N., o určenie prijateľných zmluvných podmienok a iné, sudkyňou M.. S. S. takto
rozhodol:
I. U r č u j e sa, že úvery zo R. o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a zo R. o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, obe uzatvorené medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. a žalobkyňou sú bezúročné a bez poplatkov.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 18.11.2016 sa žalobkyňa proti právnemu predchodcovi žalovaného spoločnosti Provident Financial, s.r.o. domáhala, aby súd určil, že ustanovenia týkajúce sa úrokovej sadzby, administratívneho poplatku, ročnej percentuálnej miery nákladov, zmluvy o zabezpečení splátok úveru sú ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné a tiež určenia, že úverové zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 19.12.2012 a 31.5.2013 so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. uzatvorila zmluvy o spotrebiteľskom úvere , na základe ktorých jej bol vždy poskytnutý úver vo výške 500,00 eur. Obe zmluvy sú bezpochyby zmluvami o spotrebiteľskom úvere. Má za zo, že obe zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky , svojím obsahom a účelom odporujú zákonu alebo ho obchádzajú. Za neprijateľné pokladá ustanovenia týkajúce sa úrokových sadzieb a poplatkov. V zmluve zo dňa 19.12.2012 je RPMN 70,38 % a priemerná RPMN 46,35%, úroková sadzba je 22,38% p.a. ( 72 eur) a zároveň si žalovaný vyčíslil administratívny poplatok vo výške 100,50 eur. Úrokové sadzby sú v rozpore s dobrými mravmi, neprimerane vysoké a žalovaný jej dal spolu zo zmluvou o úvere podpísať aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere a je nástrojom ako získať ďalšie financie navyše a zvýšila celkovú sumu o 206,00 eur a zvýšila sa tým aj RPMN , ktorá prevyšuje primeranú mieru ( 190,75% ). V zmluve zo dňa 31.5.2013 je RPMN 70,38% , priemerná RPMN 48,32%, roční úroková sadzba je 22,38% p.a. ( 72 eur) a vyčíslil si administratívny poplatok 100,50 eur. Úrokové sadzby sú v rozpore s dobrými mravmi, neprimerane vysoké a žalovaný jej dal spolu zo zmluvou o úvere podpísať aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere a je nástrojom ako získať ďalšie financie navyše a zvýšila celkovú sumu o 257,50 eur a zvýšila sa tým aj RPMN , ktorá prevyšuje primeranú mieru ( 228,66 % ). Žalovaný porušil aj ďalšie zákonom stanovené povinnosti, keď jej poskytol úvery v hotovosti, neuviedol, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru . Vzhľadom na uvedené považuje úvery za bezúročné a bez poplatkov.
2. Žalovanému bola žalobca doručená dňa 29.11.2016 a podaním zo dňa 14.12.2016 uviedol, že nároky uplatnené žalobkyňou neuznáva a žalobu považuje za špekulatívnu a nedôvodnú a pokiaľ ide o určovací žalobný návrh aj za neprípustnú v zmysle § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Tvrdenia žalobkyne sú nezrozumiteľné, nesprávne a protirečivé. Potvrdil tvrdenia žalobkyne o uzatvorení zmlúv o úvere a uzatvorení zmlúv o poskytnuté služby. Poukázal na to, že určovaciu žalobu nemožno podriadiť pod § 137 písm. c) CSP a takáto žaloba je aj podľa § 137 písm. d) CSP neprípustná, keďže žaloby o určenie právnej skutočnosti sú prípustné, iba ak to vyplýva z osobitného predpisu, čo nie je prípad podanej žaloby. Nad rámec uvedeného uviedol, že na požadovanom určení absentuje naliehavý právny záujem. Ďalej poukázal na to, že žaloba je chaotickí, rozporná , skutkovo nepresná a žalobkyňa vychádza z právnej úpravy, ktorá nebola v rozhodnom čase účinná. Žalobkyňa sa domáha vyslovenia neprijateľných podmienok , pričom však nejde o citovanú časť spotrebiteľskej zmluvy, ktorá by predstavovala uzavretý celok. Spochybnil , že by ktorékoľvek ustanovenie zmlúv spôsobovalo takú nerovnováhu v právach a povinnostiach, že by išlo o značnú nerovnováhu. V zmluvách o úvere sú uvedené správne výšky priemernej RPMN podľa údajov zverejnených na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky. Čo sa týka RPMN do výpočtu RPMN nie je možné započítať aj náklady na službu poskytovanú na základe doplnkových zmlúv, lebo ich uzatvorenie bolo dobrovoľné a náklady na túto službu boli zrozumiteľne a samostatne uvedené v doplnkovej zmluve. K neplatnosti doplnkových služieb uviedol, tvrdenia žalobkyne považuje za výlučne účelové. Tieto zmluvy nie sú neplatné a niet žiadneho zákonného dôvodu ich neplatnosti. Zmluvy o doplnkových službách sú akcesorickej povahy k zmluvám o úvere, no nie sú podmienkou získania úveru. Ide o nadštandardnú službu, ktorá je spoplatnená. Existencia úverového vzťahu nie je podmienená existencia doplnkovej služby, preto sa odmena za túto službu nezapočítava do RPMN. K chýbajúcim náležitostiam zmluvy sa vyjadril, že zmluvy obsahujú všetky náležitosti. Nie je povinnosťou veriteľa uvádzať údaje o rozpise každej jednotlivej splátky na úrok, istinu a ostatné prípadné náklady, ale výlučne vtedy, ak sa dohodol so zákazníkom na amortizácii istiny, čo nebol tento prípad. V súvislosti s uvedeným poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-42/15. Žalovaný sa nedopustil žiadneho pochybenia a nie je dôvod na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutých spotrebiteľských úverov.
3. Uznesením sp.zn. 16Csp/213/2016-83 zo dňa 5.10.2017 súd pripustil, aby na miesto doterajšieho žalovaného Provident Financial, s.r.o. vstúpila do konania ako žalovaný spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o..
4. Podaním doručeným súdu dňa 18.12.2017 sa k žalobe vyjadril žalovaný a uviedol, že zmluvy o úvere obsahujú všetky náležitosti podľa § 8 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Obsahuje dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti , ktorým je siedmy deň 60 týždňa po uzavretí zmluvy o úvere. Zmluva je dostatočne presná, jasná a zrozumiteľná a pôvodný veriteľ zvolil k vyjadreniu konečnej splatnosti jasný, presný a nezameniteľný deň, kedy konečná splatnosť nastáva. K výške , počtu a termínu splátok úveru uviedol, že tieto zmluva jasne obsahuje. Nie je potrebné v zmluve uviesť presný rozpis u čiastok na jednotlivú splátku a zároveň na splátku na istinu, úrok a ostatné náklady Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C -42/15. Úvery boli poskytované dňa 19.12.2012 a 31.5.2013 a úver bol poskytnutý v čase, kedy ešte zákon o spotrebiteľských úveroch túto formu poskytnutia peňažných prostriedkov umožňoval. Od žalobkyne bol požadovaný poplatok za tzv. garantovanú službu, na základe čoho získala službu, spočívajúcu najmä v telefonickom upozornení na omeškanie, možnosť požiadať o podporu a informácie prostredníctvom zákazníckej linky, možnosť získať duplikáty zmlúv a pod. Za danú služby sa zaviazal zaplatiť poplatok vo fixnej čiastky vo výške 100,50 eur , ktorý je zahrnutý do celkovej RPMN. Zmluvu o úvere a zmluvu o zabezpečení splátok úveru nie je možné pokladať za jeden záväzok, nakoľko sa jedná o dve samostatné , od seba nezávislé zmluvy zároveň tak dva samostatné nároky. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je samostatnou spotrebiteľskou zmluvou, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytuje svojim zákazníkom dobrovoľnú doplnkovú službu zabezpečenia splátok úveru, ktorá spočívala najmä vo výbere splátok priamo v mieste bydliska klienta. Žalobkyňa uhradila na úver a zmluvu o zabezpečení splátok úveru zo dňa 19.12.2012 sumu 638,29 eura a na úver a zmluvu o zabezpečení splátok úveru zo dňa 31.5.2013 sumu 97,22 eura. K úverovej sadzbe poukázal na to, že odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov vola nižšia , než je najvyššia prípustná hodnota stanovená nariadením. Záverom poukázal na nedostatok naliehavého
právneho záujmu na podanej žalobe a neprípustnosti žaloby podľa § 137 písm. d) CSP. Žalobu žiadal zamietnuť.
5. Uznesením č.k. 16Csp/213/2016-97 zo dňa 17.4.2018 bola žalobkyňa vyzvaná na odstránenie vád žalobného návrhu v časti určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, tak aby bol dostatočne určitý, zrozumiteľná a vykonateľný. Žalobkyňa na uznesenie súdu nereagovala.
6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnil zástupca žalovaného. Žalobkyňa sa pojednávania nezúčastnila, svoju neúčasť neospravedlnila , pričom termín pojednávania mala doručený podľa § 111 ods. 3 zákona č. 160/20156 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP). Súd vzhľadom na uvedené pojednával v neprítomnosti žalobkyne v zmysle § 180 CSP.
7. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného zotrval na dovtedajších písomných vyjadreniach . Uviedol, že vo veci zmluvy č. 568898088 podali návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorému bolo vyhovené a v rámci ktorého si uplatnili iba istinu bez príslušenstva a v súčasnosti je exekučne vymáhaná. So žalobkyňou, napriek ich záujmu, nebolo možné dohodnúť sa na mimosúdnom riešení.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa žalobou , s listinnými dôkazmi, a to najmä zmluvami o spotrebiteľských úveroch, zmluvami o zabezpečení splátok úveru, kartami splátok, oznámením o postúpení pohľadávok, platobným rozkazom, návrhom na exekučné vymáhanie, vyjadreniami strán sporu a zistil tento skutkový stav:
9. Žalobkyňa uzavrela s právnym predchodcom spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.XX,XX07 dňa 19.12.2012 , predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezúčelového v sume 500,00 eur. V zmluve bola dohodnutá výška úrokovej sadzby XX,XX% p.a vyčíslená v sume 72,00 eur, administratívny poplatok vo výške 100,50 eura , RPMN je vo výške 70,38%, priemerná hodnota RPMN je vo výške 46,35 %, celkové náklady predstavujú sumu 672,50 eur. Strany sa dohodli, že dlžná suma bude uhradená v 60-tich týždenných splátkach, s výškou splátky od prvej po predposlednú 11,21 eura a výška poslednej je 11,11 eura. Zmluva bola uzatvorená na dobu 60 týždňov a termín splatnosti je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Finančná čiastka bola žalovanej odovzdaná v hotovosti, čo potvrdila podpisom na zmluve a tiež bolo dohodnuté, že žalovaná bude splácať splátky osobne v ktorejkoľvek banke alebo pobočke banky, vkladom na účet Providentu a splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy.
10. V rovnaký deň, t.j. 19.12.2012 uzavreli totožné zmluvné strany aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa poskytovateľ (právny predchodca žalovaného) zaviazal, že zákazníkovi (žalobkyni) za odmenu bude počas platnosti zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhrady splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy č. XXXXXXXXX . Zákazník sa zaviazal za poskytnuté služby zaplatiť celkovú odmenu 206,00 eur taktiež v pravidelných týždenných splátkach v počte 60, vo výške 3,73 eur a posledná splátka vo výške 3,63 eur.
11. Žalobkyňa predložila aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru uzatvorené tiež zo dňa 19.12.2012 medzi totožnými zmluvnými stranami , na základe ktorej sa poskytovateľ (právny predchodca žalovaného) zaviazal, že zákazníkovi (žalobkyni) za odmenu bude počas platnosti zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhrady splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy č. ( číslo neuvedené) Zákazník sa zaviazal za poskytnuté služby zaplatiť celkovú odmenu 257,50 eur taktiež v pravidelných týždenných splátkach v počte 60, vo výške 4,29 eur a posledná splátka vo výške 4,39 eur.
12. Žalobkyňa uzavrela s právnym predchodcom spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. R. o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX dňa XX.X.XXXX , predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezúčelového v sume 500,00 eur. V zmluve bola dohodnutá výška úrokovej sadzby 22,38% p.a vyčíslená v sume 72,00 eur, administratívny poplatok vo výške 100,50 eura , RPMN je vo výške 70,38%, priemerná hodnota RPMN je vo výške 48,32 %, celkové náklady predstavujú sumu 672,50 eur. Strany sa dohodli, že dlžná suma bude uhradená v 60-tich týždenných splátkach, s výškou splátky od prvej po predposlednú 11,21 eura a výška poslednej je 11,11 eura. Zmluva bola uzatvorená
na dobu 60 týždňov a termín splatnosti je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Finančná čiastka bola žalovanej odovzdaná v hotovosti, čo potvrdila podpisom na zmluve a tiež bolo dohodnuté, že žalovaná bude splácať splátky osobne v ktorejkoľvek banke alebo pobočke banky, vkladom na účet Providentu a splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy.
13. V rovnaký deň, t.j. 31.5.2013 uzavreli totožné zmluvné strany aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa poskytovateľ (právny predchodca žalovaného) zaviazal, že zákazníkovi (žalobkyni) za odmenu bude počas platnosti zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhrady splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy č. ( číslo neuvedené) Zákazník sa zaviazal za poskytnuté služby zaplatiť celkovú odmenu 257,50 eur taktiež v pravidelných týždenných splátkach v počte 60, vo výške 4,29 eur a posledná splátka vo výške 4,39 eur.
14. Z karty splátok k zmluve č. XXXXXXXXX vyplýva, že žalobkyňa uhradila sumu XXX,XX eur Z nepopretých tvrdení žalovaného vyplýva, že k zmluve č. XXXXXXXXX žalobkyňa uhradila celkom sumu XXX,XX eura k zmluve č. XXXXXXXXX sumu XX,XX eura.
XX. Platobným rozkazom sp.zn. XUp/XX/XXXX-X zo dňa XXXX.XXXX bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu XXX,XX eura s úrokom z omeškania vo výške X,XXX ročne zo sumy XXX,XX eura od XX.XX.XXXX do zaplatenia, ktorá ( suma ) je exekučne vymáhaná.
XX. Podľa § 497 zákona č. XXX/XXXX Zb.z. P. zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej len „P.“) zmluvou o úvere .sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
XX. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej len „OZ“ ), ( v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa § 52 ods. 2 O Z v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
19. Podľa § 52 ods. 2 OZ v aktuálnom znením ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
20. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014 sa ustanovenie § 52 ods. 2 vety tretej, podľa ktorej sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
21. Podľa § 52 ods. 3, 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
23. Podľa § 53a OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
24. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
25. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv spotrebiteľom je fyzická osoba ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
27. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch ( účinného v čase uzatvorenia zmluvy 19.12.2012 ) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html> a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html>, r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html> a y) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html> a § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html>
28. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) , d) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy 31.5.2013 ) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa§ 9 ods. 2 písm. a) až k ), r) a y) ; d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
29. Podľa § 137 písmeno c), d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
30. Podľa § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.01.2018 spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
31. V prvom rade sa súd vzhľadom na charakter žaloby ako určovacej zaoberal skúmaním, či je preukázaný naliehavý právny záujem na určení žalobkyňou požadovaných nárokoch. Naliehavý právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré bolo do právneho poriadku zavedené s účinnosťou od 01.01.2018, pričom zákonodarca nevymedzil žiadne prechodné ustanovenia v súvislosti s uvedenou novou právnou úpravou, to znamená, že od jej účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Z uvedeného rezultuje záver o danosti naliehavého právneho záujmu na určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že na danom určení nie je splnená obligatórna náležitosť určovacej žaloby, teda preukázanie naliehavého právneho záujmu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v prípade, ak naliehavý právny záujem na určení vyplýva zo zákona, nie je ho potrebné preukazovať.
32. V konaní nie je sporné, že uzatvorené zmluvy o úvere sú zmluvami spotrebiteľskými, na ktoré je potrené aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch a ostatných právnych predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Pre spotrebiteľský úver sa v zákone o spotrebiteľských úveroch z hľadiska formálnych náležitostí vyžaduje písomná forma zmluvy a obsahové náležitosti zmluvy sú vymedzené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. V prípade ak veriteľ zákonom predpísanú formu spotrebiteľskej zmluvy nedodrží alebo v prípade absencie zákonom stanovených náležitostí v zmluve zákon „ sankcionuje „ veriteľa bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy , určenia ktorej sa žalobkyňa v tomto prípade domáha. Súd vzhľadom na uvedené podrobil zmluvy prieskumu z pohľadu, či obsahujú zákonom vyžadované náležitosti pre zmluvy o spotrebiteľských úveroch podľa zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmlúv. Podľa názoru súdu v oboch zmluvách absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch), nakoľko konečnú splatnosť úveru nemožno určiť počítaním dohodnutých splátok v takej forme, ako bolo dohodnuté v zmluve (7. deň šesťdesiateho týždňa po uzavretí zmluvy). Konečná splatnosť úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania, a tým realizovať najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi (porovnaj aj rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica č.16Co 315/2012). Spotrebiteľ by mal mať presne určené, dokedy má úver splácať. Ponechať to na počítaní mnohých týždňov nie je naplnením účelu ustanovení zákona. Zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu splátok, a preto termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo, prípadne inou formou, ktorá je zrozumiteľná a neprenáša na spotrebiteľa povinnosť si dátum konečnej splatnosti právne vypočítať (formulácia „7. deň šesťdesiateho týždňa po uzavretí zmluvy“ nespĺňa tieto kritériá).
33. Ďalej súd posudzoval RPMN uvedenú v zmluvách. Na účely jej výpočtu, sa majú použiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 psím. g/ ZoSÚ celkovými nákladmi spotrebiteľa sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akékoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Zmluva o zabezpečení splátok úveru v oboch prípadoch, ktorá bola uzatvorená v ten istý deň ako zmluva o úvere, je akcesorickou zmluvou vo vzťahu k zmluve o úvere, čo nespochybnil ani žalovaný. V zmluve o zabezpečení splátok úveru zo dňa 19.12.2012 sa žalovaná zaviazala za poskytnutú službu (inkasovanie splátok priamo veriteľovi v mieste jej bydliska) zaplatiť sumu 257,50 eura, čo predstavuje 51,5 % zo sumy poskytnutého úveru a v druhej zmluve sumu 206,00 eur , čo predstavuje 41,20% zo sumy poskytnutého úveru. Súdu z predložených listinných dôkazov nie je zrejmé, či boli obe zmluvy platné a vzťahujúce sa k predmetnému úveru zo zmluvy č. 567489607, keď žalobkyňa predložila obe zmluvy a žalovaný uvádza, že zmluvné strany uzatvorili zmluvu s odmenou vo výške 257,50 eura. Na nižšie uvedenom závere súdu to však nič nemení. V zmluve o zabezpečení splátok úveru zo dňa 31.5.2013 sa žalovaná zaviazala za poskytnutú službu (inkasovanie splátok priamo veriteľovi v mieste jej bydliska) zaplatiť sumu 257,50 eura, čo predstavuje 51,5 % zo sumy poskytnutého úveru . Z materiálneho hľadiska
ide o platbu ( v oboch prípadoch) spojenú s poskytnutím úveru a predstavuje poplatok. Zmluvu o zabezpečení splátok úveru tak súd považoval za doplnkovú službu súvisiacu so spotrebiteľským úverom
- opak v konaní nebol dokázaný, a preto odplata za službu, ktorá bola predmetom zmluvy o zabezpečení splátok úveru (vyberanie splátok úveru vo výške vyššej ako 50 % samotného poskytnutého úveru) mala byť podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch zahrnutá do celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do RPMN. V prípade, ak táto odmena zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru by bola zahrnutá do nákladov úveru, a teda aj do RPMN, podstatne by zvýšila hodnotu RPMN uvedenú v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zmluve o spotrebiteľskom úvere je teda je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa. Ďalšie namietané náležitosti zmluvy zo strany žalobkyne sú nevyhodnotil ako rozporné so zákonom.
34. Súd ďalej k zmluve o zabezpečení splátok úveru uvádza, že súdy Slovenskej republiky v mnohých konaniach vyslovili, že zmluva o zabezpečení splátok úveru je neplatná, resp. rozhodli o vydaní bezdôvodného obohatenia na základe záveru, že takáto zmluva je neplatná (rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21.05.2015 sp. zn. 17C/303/2014, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 08.12.2016 sp. zn. 19Co/142/2016). V prvom rade súd poukazuje na normatívny príkaz vyjadrený v § 53a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak súdu určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ, resp. žalovaný ako jeho právny nástupca, si túto povinnosť nesplnil a požadoval od žalovaného plnenie z už určenej neprijateľnej podmienky (aj keď v tejto časti vzal žalobca žalobu späť, z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že úhrady žalovaného boli započítané na odmenu v sume 60,64 eura). Navyše takéto zmluvné dojednanie predstavuje neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka (podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa), nakoľko je minimálne otázne, či poskytovanie inkasnej služby za poplatok mnohonásobne prevyšujúci platbu poštovými poukážkami alebo prevodom na účet, sleduje záujmy spotrebiteľa, nehovoriac o záťaži spočívajúcej v povinnosti dlžníka každý týždeň v určený čas po dobu 45 týždňov byť prítomný v mieste bydliska. Všeobecne možno konštatovať, že takéto zmluvné dojednanie nesleduje záujem dlžníka, ale práve veriteľa, je priamo v rozpore so záujmami spotrebiteľa a neprimerane ho zaťažuje, zasahuje jeho práva na súkromie. Dojednaná výška odplaty je pre jej neprimeranosť vzhľadom k poskytnutej výške úveru a vzhľadom na charakter poskytovanej služby v rozpore s dobrými mravmi, čím je daný ďalší dôvod neplatnosti poplatku a teda aj celej zmluvy o zabezpečení splátok úveru, nakoľko nemožno toto zmluvné dojednanie oddeliť od zvyšku zmluvy. Preto súd zmluvu o zabezpečení splátok úveru vyhodnotil ako neplatnú.
35. Súd teda konštatuje, že zmluvy neobsahujú správny údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nesprávnu RPMN v neprospech spotrebiteľa (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch) a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch), preto sa úver zo zmluvy č. 567489607 zo dňa 19.12.2012 považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy a úver zo zmluvy č. 567489607 zo dňa 19.12.2012 v zmysle § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené súd žalobe v tejto časti vyhovel.
36. Vo zvyšnej časti - určenia neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok súd žalobu zamietol, a to najmä v dôsledku nezrozumiteľnosti a nejasnosti žaloby, ktorú žalobkyňa ani po výzve súdu neodstránila, pričom tento nedostatok súd nevyhodnotil ako taký, ktorý by tvoril prekážku pre ďalšie konanie, preto žalobu v tejto časti neodmietol a dospel k záveru, že tento nedostatok a procesná pasivita žalobkyne vedie k jej neúspechu v tejto časti žalobného návrhu, čo je v konečnom dôsledku dôvodom pre zamietnutie žaloby. Súd tiež poukazuje na to, že v prípade určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti ( § 137 písm. d) CSP ), ktorá je v tomto prípade neprípustná, keďže možnosť podania takejto žaloby nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. Ak by súd pripustil, že ide o žalobu podľa § 137 písm. c ) CSP , žalobkyňa nepreukázala svoj naliehavý právny záujem na takomto určení. Individuálny spotrebiteľ nemá naliehavý právny záujem na výlučne určovacej
žalobe, ktorou by sa domáhal určenia neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve za neplatné bez toho, aby sa zároveň domáhal uplatnenia alebo obrany svojich spotrebiteľských práv. Vyhovenie takejto žalobe by totiž nemalo žiaden praktický dopad na individuálne práva spotrebiteľa, neodstránilo by to stav neistoty v jeho právnom postavení ani ohrozenie jeho individuálnych práv a jednoznačne by neodvrátilo následnú žalobu o plnenie ( rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 6Co/184/2017 -148 zo dňa 27.7.2018 ) .
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP majúc za to, že obe strany sporu mali čiastočný úspech , v rovnakom rozsahu, keď v jednom nároku ( určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti) súd žalobe vyhovel , čo predstavuje úspech žalobkyne v rozsahu 50% a v nároku na určenie neprijateľnosti zmlúv žalobu zamietol, čo je úspechom žalovaného v rozsahu 50% . Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nitra , písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým isteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.