Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6P-21-2018.pdf
PDF · 83.79 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/21/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Zdenkou Tomaškovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. J., R.. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky: X.. K. F., R.. XX.X.XXXX, D. D., Ť. XXXX/XX a otca: N. J.X., R.. XX.X.XXXX, D. D., Ť. X o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Maloletá E. J., R.. XX.X.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky X.. K. F., R.. XX.X.XXXX s tým, že maloleté dieťa budú zastupovať a spravovať jeho majetok obidvaja rodičia.
Otec dieťaťa N. J., R.. XX.X.XXXX sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej E. J. sumou vo výške 200,- € mesačne, vždy ku 15-tému dňu príslušného mesiaca na účet matky maloletej, číslo účtu I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Styk otca s dieťaťom sa n e u p r a v u j e .
odôvodnenie:
1. Matka sa podaným návrhom domáhala, aby súd schválil pripojenú dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a určení výživného zo dňa 21.5.2018, podľa ktorej sa maloletá E. J. zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať, otec sa zväzuje prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 200 eur mesačne na účet matky dieťaťa, pričom v prípade nevyhnutným neočakávaných výdavkov sa budú rodičia podieľať na týchto nákladoch rovnakým dielom. Podľa dohody rodičov, otec je oprávnený stretávať sa s maloletou v čase letných prázdnin v rozsahu dvoch týždňov a mesiaci júl po dohode s matkou a v čase sviatkov je oprávnený byť s maloletou v prvý sviatok vianočný v čase od 8,00 hod. do 18,00 hod. a Veľkonočný pondelok v rovnakom čase, pričom je povinný prevziať dieťa v bydlisku matky a v stanovenom čase dieťa odovzdať matke do osobnej starostlivosti.
2. Na pojednávaní matka trvala na podanom návrhu. Jej výsluchom súd zistil, že s otcom dieťaťa manželmi neboli, maloletá sa narodila z ich družného pomeru. Pred narodením dieťaťa žili rodičia v spoločnej domácnosti asi 2,5 roka a po jeho narodení štyri roky, kedy matka otca vysťahovala zo spoločnej domácnosti. Otec dieťaťa dlhodobo pracuje v Anglicku, už asi 10 rokov s tým, že domov sa vracal raz za 3 - 4 mesiace na dobu asi 1,5 týždňa. Maloletá E. sa narodila dňa XX.X.XXXX a doposiaľ neboli upravené rodičovské práva a povinností k dieťaťu. Maloletá je v súčasnej dobe žiačkou 1. ročníka základnej školy. Pokiaľ ide o výšku výdavkov v súvislosti s maloletou dcérou, dcéra sa stravuje v školskej jedálni, v škole má desiatu a obed, zaplatila zato asi 24,45 eur, ale je to iba skúšobne, pretože ešte nevedia, či sa vzhľadom k jej zdravotnému stavu takto bude môcť stravovať. Doposiaľ s dcérou chodili raz týždenne plávať do Prešova, dvakrát ročne chodia na kontroly do Tatier. Okrem uvedeného absolvuje
matka s dcérou víkendové pobyty plávania, kde je potrebné uhradiť poplatok vo výške 266 eur za pobyt ako aj ďalšie náklady, cestovné, nakoľko sa pobyt realizuje v Banskej Bystrici. Ďalšie výdavky sa týkajú krúžkov, maloletá chodí na angličtinu, kde doposiaľ matka platila sumu 400 eur ročne, teraz prešla na iný krúžok, kde sa uhrádza poplatok 56 eur za trimester. Maloletá ďalej navštevuje základnú umeleckú školu - odbor tanečný a spev, kde zaplatili zápisné 10 eur a za spev 25 eur na polrok, pričom za tanečný krúžok ešte neplatili. Ostatné výdavky dieťaťa sú bežné, týkajú sa stravy, ošatenia, hygieny a zdravotnej starostlivosti. Matka je zamestnaná na F. W. Slovenskej republiky ako daňový kontrolór, s mesačným príjmom v priemere 820 - 830 eur v čistom. Zo svojho príjmu uhrádza matka mesačne náklady spojené s bývaním vo výške 182 eur, telefón vo výške asi 30 eur, internet a TV asi 22 eur. Ostatné výdavky má matka bežné, na stravu, ošatenie, hygienu a zdravotnú starostlivosť. Matka má vyživovaciu povinnosť iba voči maloletej E. a nemá vedomosť, aby mal otec inú vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ ide o výživné, s otcom sa už dohodli na platení sumy 200 eur mesačne, s tým, že otec výživné uhrádza, nie však pravidelne mesačne, ale v čase keď má prísť domov zaplatí celú sumu. Výživné otec uhrádza na účet matky. Styk otca s dieťaťom matka navrhovala neupravovať, nakoľko ona, v prípade keď sa otec vráti do miesta svojho trvalého bydliska, nebude brániť v tom, aby sa s dcérou stretol. Chce iba, aby jej oznámil, kam plánuje s dcérou ísť, resp. ako dlho chce, aby pri ňom dcéra ostala.
3. Z potvrdení o príjme, predložených matkou, súd zistil, že v období 03/18 - 07/18 bol príjem matky od zamestnávateľa /vrátane odmien/ v priemere 947,63 eur.
4. V písomnom podaní zo dňa 15.11.2018 matka špecifikovala súpis výdavkov, týkajúcich sa maloletej, okrem stravy a prípadnej dopravy. Z uvedeného písomného podania vyplýva, že počas letných prázdnin výdavky matky boli vo výške 106 eur na denný letný tábor Boborland v meste, 120 eur na denný letný tábor Street dance Academy Laciho Strika v Prešove, 300 eur dovolenka v Bulharsku - ubytovanie a letenka pre dcéru, bez stravy a vreckového. Počas školského roka sú výdavky vo výške 52 eur na trimester za krúžok Anglický jazyk, 10 eur zápisné ZUŠ, 30 eur polročne spev ZUŠ, 30 eur polročne tanečná ZUŠ, 10 eur týždenne plávanie s trénerom + vstup, 2 x plávanie iba vstup po 1,30 eur, cca 25 eur strava v škole, 7 eur ŠKD, poplatky na začiatku školského roka - učebnica ANJ 17,50 eur, 5 eur triedny fond, 8 eur časopis, 7 eur imatrikulácia. Mesačne platí matka maloletej poistné vo výške 52,30 eur, stavebné sporenie 100 eur.
5. Otec súhlasil s návrhom matky a žiadal, aby súd zveril maloletú E. do osobnej starostlivosti matky, určil výživné na dieťa zo strany otca vo výške 200 eur mesačne a styk otca s dieťaťom neupravoval. Z jeho výpovede vyplýva, že s matkou dieťaťa žil v družnom pomere dva roky pred narodením dcéry a po jej narodení asi štyri roky. Po uvedenej dobe ho matka vysťahovala, dôvod vysťahovania nepozná dodnes. Otec je zamestnaný vo firme I. v meste H. ako operátor s priemerným mesačným príjmom asi 1.300 libier, čo predstavuje asi 1.450 eur. Z uvedeného príjmu hradí otec nájomné vo výške 475 libier, náklady na vodu vo výške polročne 182 libier, náklady na plyn 180 libier, závislých od sezóny, elektrinu každé tri mesiace 130 libier, mestskú daň 117 libier mesačne a splátku pôžičky, ktorú vzal na prerobenie bytu. Zvyšné výdavky sú bežné, týkajú sa stravy, ošatenia, hygieny, dopravy. Na dcéru E. platí výživné vo výške 200 eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť otec nemá. Čo sa týka jeho vzťahu s maloletou, myslí si, že ich vzťah je dobrý, na Slovensko chodí v podstate iba kvôli nej, a to počas svojej dovolenky, ktorú má vo výmere päť týždňov s tým, že si dovolenku delí na časti. S dcérou sú v každodennom telefonickom kontakte. Vždy keď príde na Slovensko, nosí dcére oblečenie, obuv, hračky, vo výške minimálne 50 libier.
6. Z opisov mzdových listov otca súd zistil, že v období 04/18 - 10/18 bol príjem otca v priemernej mesačnej výške 1.682,30 libier.
7. Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhoval, aby súd zveril maloletú E. J. do osobnej starostlivosti matky, otec, aby bol zaviazaný platiť výživné na maloletú vo výške 200 eur mesačne a styk otca s dieťaťom neupravoval.
8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
9. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
10. Podľa § 62 ods. 1,2 a 3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
11. Podľa § 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu (§76 ods. 1 Zákona o rodine).
14. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len od začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že rodičia maloletej E. J. nežijú v spoločnej domácnosti, o maloleté dieťa sa osobne stará matka. Maloletú E. s prihliadnutím na doterajšiu osobnú starostlivosť matky o ňu, ktorá má vytvorené podmienky pre zabezpečovanie osobnej starostlivosti, súd zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu. Pri určení výšky výživného súd prihliadol na skutočnosť, že otec maloletej nemá iné vyživovacie povinnosti, pracuje v zahraničí a výška výživného 200 eur mesačne vychádza z dohody rodičov, na základe ktorej otec reálne aj prispieva na výživu maloletej E.. Výživné určené v uvedenej výške je zároveň primerané potrebám maloletého dieťaťa, ktoré má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
16. Nakoľko rodičia zhodne vyjadrili vôľu dohodnúť sa na styku otca s maloletou mimosúdnou cestou, a to i vzhľadom k výkonu práce v zahraničí otca dieťaťa, súd rozhodol, že styk otca s dieťaťom sa neupravuje.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej(§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.