Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/202/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu JENEX Dobšiná s.r.o., Dobšiná, Kúpeľná 983, IČO: 36 176 249, zastúpeného JUDr. Pavlom Gombosom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Popradská 66, IČO: 42 320 411, proti žalovaným 1) G. N., T., N. XXX a 2) N. D., T., X. XXXX, obom zastúpeným JUDr. Františkom Hadušovským, advokátom, Rožňava, ul. Cyrila a Metoda 2, IČO: 31 296 289, o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 9C/528/2013-88 z 19.12.2017 Okresného súdu Rožňava

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Náhradu trov konania žalovaným zo strany žalobcu nepriznáva. 2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal, ako ju odôvodnil, ako sa vyjadrili žalovaní (čo potvrdili, s čím nesúhlasili a čo navrhovali), čo uviedol (tvrdil) v konaní vypočutý dlžník ako svedok U. N., A..XX.X.XXXX, čo zistil zo spisu 12C/291/2013 Okresného súdu (ďalej len OS) Rožňava, s obsahom ktorého sa oboznámil, čo bolo preukázané zhodnými tvrdeniami strán sporu, čo zistil zo žalovanými predložených mu listinných dôkazov - detailu príkazu o úhrade 3 splátok po 100 € a to z 18.10.2017,18.11.2017 a 18.12.2017 a, čo zistil lustráciou dlžníka - otca žalovaných v Sociálnej poisťovni. Ďalej, citujúc znenie § 42a ods.1-3 a § 42b O. z., uviedol: Podľa cit. zákonných ust. účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa. V danom prípade ide o darovaciu zmluvu uzavretú medzi dlžníkom ako darcom a jeho deťmi - obdarovanými, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pôvodne vo vlastníctve darcu na obdarovaných. Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Vychádzajúc z právneho názoru uvedeného v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) 6Cdo/253/2012 zo 17.12.2013 dospel k záveru, že zákonnému pojmu vymáhateľná pohľadávka podľa § 42a ods.1 O. z. zodpovedá taká pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno vykonať exekúciu. Účelom odporovacej žaloby je ochrana veriteľa spočívajúca v možnosti dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že dlžníkom urobený právny úkon je voči veriteľovi neúčinný. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, predstavuje podklad na to, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu (ďalej len titul), vydaného proti dlžníkovi, domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobám, v

prospech ktorých bol právny úkon urobený. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom slúžiacim k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní a to postihnutím vecí alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovateľným úkonom ušli z dlžníkovho majetku, príp. vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného právneho úkonu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vznik škody a zodpovednosť dlžníka za vzniknutú škodu bola ustálená už v priestupkovom konaní a výška škody, na základe vykonaného znaleckého dokazovania bola ustálená v súdnom konaní 12C/291/2013 OS Rožňava, v ktorom konaní žalobca a dlžník - otec žalovaných uzavreli súdom schválený zmier, podľa ktorého výška škody predstavovala 7 500 € bezúročne a strany sporu sa dohodli, že trovy konania každá strana znáša sama. Na základe právoplatného uznesenia OS Rožňava 12C/291/2013 je možné konštatovať, že žalobca má vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi. Predpokladom úspešnosti odporovacej žaloby podľa § 42a ods.1 O. z. je, že dlžníkov právny úkon ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Skrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí byť preukázané, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. V danom prípade dospel k záveru, že nedošlo k ukráteniu uspokojenia veriteľa, pretože z ustálenej výšky škody 7 500 € dlžník uhradil celkom 7 300 € ku dňu jeho rozhodnutia v prejednávanej veci. Neuhradený zostatok škody predstavuje 200 €. Vzhľadom na zistenie, že dlžník má iný hnuteľný majetok a má pravidelný mesačný príjem pozostávajúci z príjmu zo zamestnania a z invalidného dôchodku, dospel k záveru, že žalobca - veriteľ aj v prípade, že dlžník dobrovoľne neuhradí 200 €, môže sa úspešne domáhať v exekučnom konaní uspokojenia svojej vymáhateľnej pohľadávky z iného majetku dlžníka, na základe titulu vydaného v konaní 12C/291/2013 OS Rožňava. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca mal aj inú vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi. Z týchto dôvodov žalobu zamietol. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o § 257 CSP. Žalobca žalobu o odporovateľnosť právneho úkonu podával, vychádzajúc z právneho názoru, že pojmu vymáhateľná pohľadávka podľa § 42a ods.1 O. z. zodpovedá žalovateľná pohľadávka vyčíslená ním, ktorej výška bola sporná. Pri posúdení žalobcom uplatneného nároku vychádzal z toho, že žalobca až v priebehu súdneho konania v prejednávanej veci nadobudol vymáhateľnú pohľadávku 7 500 € na základe uznesenia OS Rožňava 12C/291/2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.7.2017. Zo sumy 7 500 € dlžník v krátkom čase po nadobudnutí právoplatnosti súdneho rozhodnutia uhradil žalobcovi 7 000 € a ďalších 300 € uhradil do jeho rozhodnutia v prejednávanej veci, pričom nebolo preukázané, že v dôsledku odporovateľného právneho úkonu sa majetok dlžníka zmenšil natoľko, že by to ohrozilo uspokojenie zostatku vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, ktorá je 200 €. Tieto okolnosti prípadu boli preukázané v priebehu konania po podaní žaloby, ktoré nakoniec viedli k zamietnutiu žaloby z dôvodu nepreukázania kvalifikovaného zmenšenia majetku dlžníka. Vychádzajúc z uvedených okolností prípadu, v ktorých vidí dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 náhradu trov konania stranám sporu nepriznal. 3. Žalobca proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie, „ktorú“ odôvodnil na základe § 365 ods.1 písm. f) a g), nakoľko - podľa jeho názoru - súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Ďalej uviedol: Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v bode 18. konštatoval, že nedošlo k ukráteniu uspokojenia veriteľa, pretože z ustálenej výšky škody 7 500 € dlžník uhradil celkom 7 300 € ku dňu rozhodnutia súdu v prejednanej veci pričom neuhradený zostatok škody predstavuje 200 €. Súd zároveň dospel k záveru, že dlžník má iný hnuteľný majetok a má pravidelný mesačný príjem. Súd na základe toho dospel k záveru, že žalobca „ak overiteľ“ aj v prípade, že dlžník dobrovoľne neuhradí sumu 200 €, môže sa úspešne domáhať v exekučnom konaní uspokojenia svojej vymáhateľnej pohľadávky z iného majetku dlžníka, na základe titulu vydaného v konaní 12C/291/2013 OS Rožňava. Súd zároveň konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by mal aj inú vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol. S týmito závermi súdu nesúhlasí, predovšetkým z toho dôvodu, že disponuje voči dlžníkovi (otcovi žalovaných) vymáhateľnú pohľadávku v zmysle názoru NS SR, ktorý vyslovil v rozsudku 3Cdo 102/99 z 23.12.1999, podľa ktorého vymáhateľnú pohľadávka je taká, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Má za to, že voči dlžníkovi mu patrí pohľadávka, ktorá mu vznikla z dôvodu porušenia povinnosti dlžníka voči spoločnosti Groupama Biztosító Zrt., Erzsébet királyné útja l/ C, 1146 Budapešť, Maďarsko, č. registrácie (IČO): 01-10-041071. 29.9.2016 bol mu doručený Platobný rozkaz (ďalej len PR) 11C/336/2016-61 z 22.9.2016 vydaný OS Rožňava, ktorým rozhodol, že žalovaní v danom konaní (teda on a U.. N.) sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť do 15 dní odo dňa doručenia PR žalobcovi 13 793,91 € spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 19.5.2015 do zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor s odôvodnením vo veci samej na OS Rožňava a

zároveň, že žalovaní v danom konaní (teda on Y. U.. N.) sú povinní spoločne a nerozdielne do 15 dní odo dňa doručenia PR zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 1 577,07 € (súdny poplatok 827,50 € a trovy právneho zast. 749,57 €). On rovnako aj U.. N. podali voči tomuto PR odpor. V rámci riadneho konania 11 C/336/2016 vedeného na OS Rožňava došlo k dohode medzi ním a spoločnosťou Groupama Biztosító Zrt., pričom uhradil spoločnosti Groupama Biztosító Zrt. ako spoločne a nerozdielne žalovaný dlžník časť uplatneného nároku. K tomuto urovnaniu došlo predovšetkým v dôsledku zlého zdravotného stavu jeho konateľa. V danom konaní - podľa informácií, ktorými disponuje -, došlo k zaviazaniu U.. N. k zaplateniu zvyšnej časti uplatneného nároku podľa podanej žaloby. Je toho názoru, že zodpovednosť za porušenie povinnosti podľa uplatneného § 12 ods.1 písm. g) zák.č.381/01 Z. z. sa vzťahuje výlučne na osobu U.. N.. Je toho názoru predovšetkým z toho dôvodu, že nemôže zodpovedať za škodu v tomto prípade nakoľko U.. N. zamlčal svoj vážny zdravotný stav, o ktorom ak by vedel, nikdy by ho o vedenie motorového vozidla nepožiadal, resp. by mu to ani nedovolil. Tento zdravotný stav U.. N. mohol mať - podľa jeho názoru - priamy súvis s dopravnou nehodou, ktorú podľa vyšetrovacej správy zapríčinil U.. N. z dôvodu mikrospánku. Je toho názoru, že v danom prípade nezodpovedal za škodu, nakoľko bol v danom prípade vylúčený zo zodpovednosti za škodu s ohľadom na § 430 ods.1 O. z. V dôsledku toho, že nie je ten kto zodpovedá za škodu, a teda nie je ten na koho sa v zmysle zák. o PZP vzťahuje poistenie zodpovednosti, nie je v zmysle zák. o PZP poisteným, v dôsledku čoho poisťovateľ nemal voči nemu nárok na náhradu poistného plnenia. Na „zákade“ uvedeného, je toho názoru, že disponuje vymáhateľnou pohľadávkou voči U.. N., ktorá vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou, po ktorej U.. N. vedome previedol svoj nehnuteľný majetok na svojich potomkov, čím ho úmyselne ukrátil. Tento úmysel nebol v konaní vedenom na OS Rožňava 9C/528/2013 vyvrátený. Na základe všetkých uvedených skutočností má za to, že OS Rožňava v konaní 9C/528/2013 dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a žiada odvolací súd, aby rozhodol tak, že rozsudok zrušuje a vec vracia „krajskému súdu“ na ďalšie konanie. 4. Podľa § 470 ods.1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Podľa § 474 tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016. 6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie. 7. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný. 8. Odvolací dôvod § 365 ods.1 písm. f) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1 (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi

vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad. 9. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní. 10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. g) je daný vtedy, ak vo svetle nových skutočností alebo dôkazov, ktoré strana sporu uplatnila v súlade s § 366 písm. d) (Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie), nemôže obstáť súdom zistený skutkový stav. Ide najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozsudku súdu, preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom a strana sporu ich neuplatnila, hoci len preto, že o nich nevedela, nemôžu byť v sporovom konaní odvolacím dôvodom. Predpokladá sa, že stranou sporu uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové (v porovnaní s tým, aké tu boli v konaní pred súdom) a v danej veci sú právne významné. 11. Skutočnosti uvedené v spise 11C/336/2016 OS Rožňava, odhliadnuc od toho, že v prejednávanej veci nemajú pre právne posúdenie nijaký právny význam, lebo ide iba o ničím nepodložené domnienky žalobcu - boli mu známe už pred vyhlásením napadnutého rozsudku, preto nemôžu byť v tomto konaní odvolacím dôvodom. 12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2 možno doplniť: 13. Právny názor vyslovený v rozsudku 3Cdo 102/99 z 23.12.1999 NS SR, na ktoré žalobca poukazuje, bol ďalšou súdnou praxou vyjadrenou v uznesení 6Cdo/253/2012 zo 17.12.2013 NS SR, z ktorého správne súd vychádzal, prekonaný. 14. Podľa § 396 ods.1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 15. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 16. Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 17. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto mu nebola priznaná náhrada jeho trov a žalovaní žiadne trovy v ňom neuplatnili. 19. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.