Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/10/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu: PEROSA & KODEXI, s.r.o., Vajanského 93/5068, 984 01 Lučenec, IČO: 36 049 549, zast. Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., Trhová 992/1, 960 01 Zvolen proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 102313916/2017 zo dňa 07.11.2017, č. 102324673/2017 zo dňa 07.11.2017 a č. 102386166/2017 zo dňa 15.11.2017 takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica č. 102313916/2017 zo dňa 07.11.2017 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601403/5/5068651/2013/Kir zo dňa 12.11.2013, rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica č. 102324673/2017 zo dňa 07.11.2017 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601403/5/5068722/2013/Kir zo dňa 12.11.2013 a rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica č. 102386166/2017 zo dňa 15.11.2017 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601403/5/5068817/2013/ Kir zo dňa 12.11.2013 z r u š u j e a veci vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane“) na základe poverenia zo dňa 19.09.2012 vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) podľa zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 222/2004“ alebo „Zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie január až apríl 2012. Oznámenie o výkone daňovej kontroly, v ktorom správca dane žalobcovi oznámil, že daňová kontrola sa začne 24.10.2012, bolo doručené žalobcovi 21.09.2012. V predmetnom oznámení bol žalobca v zmysle § 46 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyzvaný na predloženie dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly v stanovenej lehote, pričom bol súčasne poučený o právach a povinnostiach daňového subjektu pri výkone daňovej kontroly podľa § 45 Daňového poriadku. O začatí daňového konania bola spísaná Zápisnica zo dňa 24.10.2012, v ktorej je uvedený zoznam dokladov predložených žalobcom. Správca dane následne podaním zo 17.01.2013 (doručeným žalobcovi 23.01.2013) vyzval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich tvrdenia uvedené v dodávateľských faktúrach špecifikovaných vo výzve o.i. od dodávateľov KEVOLA s.r.o. Šahy (za zdaňovacie obdobie január, február a apríl 2012) a A. D., E. (za zdaňovacie obdobie február 2012), najmä dôkazov, že fakturovaný tovar - sušené bukové prírezy a fakturované práce v zmysle dodávateľských faktúr, v ktorých žalobca odpočítal v zdaňovacom období január, február a apríl 2012 DPH, použil žalobca na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, ako aj ostatné doklady osvedčujúce predmetné dodávky, obchodné vzťahy a konkrétne okolnosti, za ktorých sa deklarované dodávky uskutočnili, resp. osvedčujúce realizáciu deklarovaných prác a použitie materiálu.

2. Žalobca podaním zo dňa 25.01.2013 (doručeným správcovi dane 12.02.2013) na výzvu správcu dane k obchodom so spoločnosťou KEVOLA s.r.o. (dodávka sušených bukových prírezov) v zdaňovacom období január až apríl 2012 uviedol, že materiál zo skladu používa priebežne do výroby a nevie preukázať, na ktorý konkrétny výrobok bol uvedený materiál použitý. K faktúram neboli uzatvorené zmluvy, objednávky boli ústne, ceny boli stanovené dohodou. Konateľ KEVOLA s.r.o. žalobcu navštívil v jeho sídle a ponúkol mu na predaj sušené bukové prírezy. Rokovania prebiehali u žalobcu a jednal s konateľom tejto spoločnosti p. C.. Uviedol, že materiál bol uskladnený u žalobcu, kde si ho žalobca prevzal, nevedel uviesť, kde sa uskutočnila nakládka. Prepravu uskutočňoval dodávateľ. Keďže žalobca nemá účtovné doklady, nevedel uviesť, či na dokladoch bolo uvedené ev. č. vozidla a meno vodiča. Materiál konateľ žalobcu preberal osobne v sídle svojej spoločnosti. Za spoločnosť KEVOLA s.r.o. odovzdal materiál konateľ p. C.. Vo vzťahu k faktúram od dodávateľa KEVOLA s.r.o. za zdaňovacie obdobie február 2012 za dodávku a výrobu plastových okien, vrátane montáže uviedol, že fakturované plastové okná sú osadené na budove firmy, ktorá sa využíva na podnikateľské účely žalobcu. K faktúre nebola uzavretá zmluva, objednávka bola ústna, cena bola stanovená dohodou. Rokovania prebiehali v sídle žalobcu s konateľom spoločnosti KEVOLA s.r.o. p. C.. Plastové okná sú osadené na budove firmy, v miestnosti kancelárie, šatne, toalety, dennej miestnosti pre zamestnancov a brusiarne. Práce boli vykonávané dodávateľkým spôsobom pred rokom, preto nevedel uviesť mená ani počet pracovníkov a vzhľadom na časový odstup si nepamätal, ako dlho prebiehali práce. K obchodom s A. D., E. v zdaňovacom období február 2012 žalobca uviedol, že fakturované práce - stierkovanie, maľovanie, pokládka dlažby, pokládka obkladačiek pri rekonštrukcii kancelárie, vrátane materiálu (ďalej len „rekonštrukcia kancelárie“) boli vykonané v kancelárii - predajni firmy, ktorú žalobca využíva na podnikanie. Nebola uzavretá zmluva, objednávka bola ústna, cena bola stanovená dohodou. Pána D. žalobca pozná dlhšie, tento pri návšteve v spoločnosti žalobcu ponúkol žalobcovi svoje služby pri rekonštrukcii kancelárie. Práce boli realizované v kancelárii - predajni firmy dodávateľským spôsobom pred rokom, a preto si žalobca nepamätal pre odstup času ani počet, ani mená pracovníkov, ani ako dlho práce prebiehali. Vo vzťahu k faktúre od dodávateľa KEVOLA s.r.o. za stavbu prístrešku na uskladnenie bední a pilín (vrátane likvidácie pôvodnej stavby, výstavby novej, vrátane materiálu - smrekové hranoly, smrekové laty, plech, vrátane montáže), ďalej len „stavba prístrešku“ v zdaňovacom období apríl 2012 žalobca uviedol, že prístrešok slúži na uskladnenie prázdnych bední a bední naplnených jemnou pilinou, ktorá vzniká vo výrobe pri brúsení a pílení. Nebola uzavretá zmluva, objednávka bola ústna, cena bola stanovená dohodou. Žalobca uviedol, že pri mimopracovnom stretnutí s p. C. sa tento ponúkol spolupracovať v tejto záležitosti, rokovania a obhliadka miesta stavby prebehli vo firme žalobcu medzi konateľom žalobcu a p. C., stavba prístrešku bola realizovaná na budove matečníka. Práce boli vykonávané dodávateľským spôsobom spoločnosťou KEVOLA s.r.o., preto žalobca nevedel uviesť ani mená, ani počet pracovníkov a vzhľadom na časový odstup si nepamätal ani ako dlho prebiehali práce.

3. Zo správy dožiadaného Daňového úradu Nitra ohľadne preverenia v spoločnosti KEVOLA s.r.o. a preverenia skutočnosti, či táto spoločnosť priznala a uplatnila DPH z faktúr vystavených v spoločnosti žalobcu o.i. za r. 2012 vyplýva, že predmetné faktúry nie je možné preveriť z dôvodu, že daňový subjekt KEVOLA s.r.o. za zdaňovacie obdobie január až august 2012 predložil len doklady za zdaňovacie obdobie máj 2012. Doklady za ostatné zdaňovacie obdobia sa údajne nachádzajú v Rumunsku z dôvodu zmeny spoločníka a konateľa spoločnosti, ktorým je rumunský občan p. B. M., ktorý je podľa preverenia neexistujúcou osobou. Bývalý konateľ N. C. v postavení svedka na ústnom pojednávaní zdaniteľné obchody potvrdzuje, avšak nepredloží žiadne relevantné dôkazy, ktoré by tento obchod potvrdili. Spoločnosti KEVOLA s.r.o. bola zrušená registrácia k DPH k 28.02.2013. Dožiadaný správca dane uzavrel, že nemôže a nevie potvrdiť, že sa zdaniteľný obchod, na ktorý bolo zaslané dožiadanie, uskutočnil.

4. Správcovi dane boli dňa 15.02.2013 postúpené Finančným riaditeľstvom SR, odborom boja proti podvodom, oddelenie koordinácie pre účely daňovej kontroly daňového subjektu KEVOLA s.r.o. kópie dokumentov poskytnuté orgánmi činnými v trestnom konaní (PPZ, NAKA, NJFP, Expozitúra stred Banská Bystrica), a to výsluch svedka F. X. z 08.11.2011, výsluch svedka Z. E. zo dňa 08.11.2011, N. C. zo dňa 29.09.2012 a 08.11.2012 a Z. U. zo dňa 29.09.2012.

5. Zo správy dožiadaného Daňového úradu Košice ohľadne zisťovania skutočností týkajúcich sa A. D., E. vyplýva, že tento na adrese trvalého pobytu nebýva, zásielku doručenú na zistenú adresu, kde by sa mal zdržiavať, neprevzal opakovane v odbernej lehote. Dožiadaný správca dane uviedol, že A. D. sa napriek opakovanému predvolaniu nedostavil na daňový úrad, nepodarilo sa ho ani predviesť prostredníctvom poriadkovej polície. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dožiadaný správca dane uviedol, že požadované skutočnosti správcu dane nebolo možné preveriť.

6. Správca dane následne nazrel do spisovej zložky z daňovej kontroly DPH o.i. za zdaňovacie obdobie január, marec až apríl 2012 u daňového subjektu DREVO DM s.r.o., KERAM s.r.o., DREVO BB-Export s.r.o. Málinec a daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu, ďalej u Z. E., Z., o čom vyhotovil úradné záznamy.

7. Dňa 11.10.2013 bola u správcu dane spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil konateľ žalobcu, predmetom ktorej bolo o.i. oboznámenie žalobcu s preukázanými kontrolnými zisteniami a vyjadrenie žalobcu k nim. Zo zápisnice vyplýva, že konateľ žalobcu bol oboznámený so skutočnosťami, ktoré sú podrobne špecifikované v predmetnej zápisnici (poznatky získané v súvislosti s výkonom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január až apríl 2012) podľa jednotlivých mesiacov r. 2012. Po preverovaní splnenia podmienok nároku na odpočet dane podľa § 49 Zákona o DPH z faktúr prijatých v mesiaci január 2012 od spoločnosti KEVOLA s.r.o. za dodanie tovaru - sušené bukové prírezy, z faktúry prijatej v mesiaci február 2012 od spoločnosti KEVOLA s.r.o. za výrobu a montáž plastových okien, z faktúry prijatej v mesiaci február 2012 od A. D., E. za stierkovanie, maľovanie, pokládku dlažby a obkladačiek (rekonštrukcia kancelárie), ako aj z faktúr prijatých v zdaňovacom období apríl 2012 od spoločnosti KEVOLA s.r.o. za dodávku sušených bukových prírezov a za stavbu prístrešku, správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z predmetných faktúr od vyššie uvedených dodávateľov z dôvodu, že nebolo preukázané, že fakturovaný tovar a práce boli skutočne dodané daňovými subjektami uvedenými na faktúrach (t.j. spoločnosťou KEVOLA s.r.o. a A. D., E.). Správca dane poukázal na zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania uskutočnenia zdaniteľných obchodov od jednotlivých dodávateľov pre žalobcu. Zo zápisnice vyplýva, že konateľ žalobcu po oboznámení s výsledkami zistení nepredložil žiadne doklady, neuviedol návrhy, ani námietky proti obsahu zápisnice. Vyslovil nesúhlas s kontrolnými zisteniami správcu dane týkajúcimi sa zdaňovacieho obdobia január až apríl 2012.

8. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 9601403/5/4608952/2013/Kir zo dňa 11.10.2013 (ďalej len „Protokol z daňovej kontroly“), ktorý spolu s Výzvou zo dňa 11.10.2013 (ďalej len „Výzva“), ktorou žalobcu v zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku vyzval na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január až apríl 2012 v lehote 15 pracovných dní, boli žalobcovi osobne doručené 11.10.2013. Protokol z daňovej kontroly obsahuje výsledky daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január, február a apríl 2012, pričom v týchto zdaňovacích obdobiach boli zistené porušenia Zákona o DPH. Tieto spočívajú v tom, že žalobca si odpočítal DPH bez toho, aby vedel preukázať prijatie tovaru a služieb od dodávateľov uvedených na faktúre. V zdaňovacom období január, február a apríl 2012 išlo o dodávateľa KEVOLA s.r.o. (dodávka sušených bukových prírezov, výroba a montáž plastových okien, stavba prístrešku) a v zdaňovacom období február 2012 aj o dodávateľa A. D., E. (dodávka služieb v súvislosti s rekonštrukciou kancelárie žalobcu - stierkovanie, maľovanie, pokládka dlažby a obkladačiek). Správca dane považoval odpočítanie dane za neoprávnené z dôvodu, že faktúry boli vystavené len formálne a z daňovej kontroly neboli preukázané relevantné dôkazy o skutočnom dodaní tovarov a služieb pre žalobcu od tuzemských dodávateľov KEVOLA s.r.o. a A. D. a tieto skutočnosti nepreukázal ani žalobca. Ďalším dôvodom bolo, že správca dane zistil, že nebolo potvrdené uskutočnenie zdaniteľných obchodov od dodávateľa KEVOLA s.r.o. aj z dôvodu, že v čase výkonu daňových kontrol došlo k zmene konateľa, keď N. C. bol konateľom do 31.07.2012 a od 01.08.2012 do 20.11.2012 bol splnomocneným zástupcom spoločnosti. Od 01.08.2012 je konateľom rumunský štátny príslušník B. M., ktorý je na adrese neznámy a podľa medzinárodných preverovaní je neexistujúcou osobou. N. C. nevedel uviesť, kto tovar dodal. Nebola uzavretá žiadna zmluva a existovali len zmluvy na sprostredkovanie a dodávku tovaru uzatvorené medzi spoločnosťou KALIPO s.r.o. a KEVOLA s.r.o. vo vzťahu k dodávke služieb zmluvy neboli uzatvorené, žalobca len ústne objednal vykonanie prác u bývalého konateľa spoločnosti KEVOLA s.r.o. Bývalý konateľ deklarovaného dodávateľa KEVOLA s.r.o. zdaniteľné obchody potvrdil, ale nemal žiadne relevantné dôkazy o ich uskutočnení z dôvodu, že mali byť odovzdané novému konateľovi. Tovar uvedený vo faktúrach, ako aj služby uvedené vo faktúrach od spoločnosti KEVOLA mali byť dodané prostredníctvom iného dodávateľa a to KALIPO s.r.o. a jeho subdodávateľov. Táto spoločnosť nepodala za kontrolované zdaňovacie obdobia daňové priznanie k DPH a zmenila konateľa ku dňu 07.05.2012. Stal sa ním K. E., maďarský štátny príslušník, ktorý do zápisnice vyhotovenej Maďarskou daňovou správou (v rámci medzinárodnej výmeny informácií - ďalej len „MVI“) uviedol, že nevedel o tom, že je štatutárnym zástupcom slovenského daňového subjektu a v r. 2012 ani nebol na Slovensku. Uviedol, že jeho identifikačná karta bola odcudzená. Spoločnosť KALIPO s.r.o. na adrese svojho sídla fyzicky nesídli. Z týchto skutočností správca dane vyvodil, že nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných obchodov, ktoré boli predmetom účtovníctva. Správca dane ďalej v Protokole uviedol, že mu Finančné riaditeľstvo SR, Odbor boja proti podvodom, oddelenie koordinácie postúpilo pre účely daňovej kontroly daňového subjektu KEVOLA s.r.o. kópie dokumentov, ktoré boli poskytnuté z PPZ, NAKA, NJFP, Expozitúra Stred Banská Bystrica a to výsluch svedka F. X. z 08.11.2011, výsluch svedka Z. E. z 08.11.2011, N. C. z 29.09.2012 a 08.11.2012 a Z. U. zo dňa 29.09.2012. Správca dane ďalej uviedol, že nebolo potvrdené uskutočnenie dodávky služieb a tovaru od dodávateľa A. D. a to aj z dôvodu, že ani preverovaním správcu dane u deklarovaného dodávateľa sa nepodarilo preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu, A. D. nespolupracuje so správcom dane, je nekontaktný. Správca dane v Protokole opísal priebeh dokazovania, ako aj skutočnosti zistené z vykonaného dokazovania, o.i. správy od dožiadaných správcov dane, odpoveď Maďarskej daňovej správy z MVI a podstatný obsah zápisníc o výsluchu svedkov poskytnutých správcovi dane orgánmi činnými v trestnom konaní prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR.

9. Žalobca doručil písomné vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly správcovi dane podľa prezentačnej pečiatky 05.11.2013 faxom. Na faxovom podaní je uvedené telefónne číslo, z ktorého bol fax zaslaný a dátum 05.11.2013 s časovým údajom 00:11/strana 1/3 - až 00:13/strana 3/3. Predmetné faxové vyjadrenie je opatrené podpisom štatutárneho zástupcu žalobcu S. K.. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že nesúhlasí so záverom daňovej kontroly o tom, že nebolo preukázané dodanie fakturovaných tovarov - bukových prírezov spoločnosťou KEVOLA s.r.o., pretože uvedený tovar bol žalobcovi dodaný a za tovar bolo zaplatené. Pokiaľ správca v Protokole uviedol, že sa nepreukázalo uskutočnenie zdaniteľných obchodov, táto skutočnosť nie je zdôvodnená, odôvodnenie týkajúce sa obchodných vzťahov medzi dodávateľom KEVOLA s.r.o. a KALIPO s.r.o. resp. skutočností týkajúcich sa prevodov obchodných podielov a zmien konateľov nesúvisia podľa žalobcu s obchodom uskutočneným medzi žalobcom a dodávateľom KEVOLA s.r.o. Ďalej nesúhlasil so záverom daňovej kontroly o tom, že nebolo preukázané dodanie fakturovaných prác - výroba a montáž plastových okien obchodnou spoločnosťou KEVOLA s.r.o., pričom navrhol vykonať osobnú ohliadku, z ktorej bude zrejmé vykonanie uvedených prác. Ďalej nesúhlasil so záverom daňovej kontroly o tom, že nebolo preukázané dodanie fakturovaných prác - stierkovanie, maľovanie, pokládka dlažby, pokládka obkladačiek živnostníkom A. D., navrhol vykonať ohliadku, z ktorej bude zrejmé vykonanie uvedených prác, ďalej navrhol výsluch svedka p. A. D. a zároveň vykonanie oboznámenia sa s daňovými priznaniami A. D.. Vyslovil nesúhlas so záverom daňovej kontroly o tom, že nebolo preukázané dodanie fakturovaných tovarov bukových prírezov spoločnosťou DREVO DM, s.r.o. pretože tovar bol žalobcovi dodaný a bolo zaň zaplatené. Odôvodnenie týkajúce sa obchodných vzťahov medzi dodávateľom DREVO DM s.r.o. a KEVOLA s.r.o. podľa žalobcu nesúvisí s obchodom uskutočneným medzi žalobcom a jeho dodávateľom DREVO DM s.r.o. Ďalej nesúhlasil so záverom daňovej kontroly o tom, že nebolo preukázané dodanie fakturovaných tovarov - bukových prírezov, ani dodanie prác - stavba prístrešku obchodnou spoločnosťou KEVOLA s.r.o., nakoľko tovar bol žalobcovi dodaný, za tovar bolo zaplatené. Správca dane neodôvodnil riadne svoje závery a odôvodnenie týkajúce sa obchodných vzťahov medzi dodávateľom KEVOLA s.r.o. a KALIPO s.r.o., resp. skutočnosti týkajúce sa prevodov obchodných podielov a zmien konateľov nesúvisí s obchodom uskutočneným medzi žalobcom a dodávateľom KEVOLA s.r.o. Žalobca navrhol vykonať ohliadku prístrešku, z ktorej bude zrejmé vykonanie uvedených prác. K skutočnostiam zisteným správcom dane z výsluchov žalobca uviedol, že za skutočne dodané služby a tovary riadne zaplatili, a preto správca dane zaujate posudzuje a vyhodnocuje relevantné skutočnosti, keď neuznáva zdaniteľné plnenia, ktoré reálne nastali. Uviedol, že uvedené obchody mali za cieľ splnenie hygienických a technologických potrieb výroby a nadobudnutie polotovaru za účelom jeho ďalšieho spracovania a predaja, a nie získanie daňovej výhody, čo je predpokladom pre preukázanie zneužitia. Predmetné písomné vyjadrenie (zaslané faxom) bolo doručené správcovi dane 07.11.2013 v listinnej podobe. Dňa 11.11.2013 bol od A.. S., advokáta, zaslaný správcovi dane e-mail, v ktorom sa uvádza, že čas na faxovom prístroji bol nastavený ako letný, t.j. reálne boli faxy odovzdané o 60 minút skôr. Prílohou e-mailu bolo Potvrdenie o odoslaní faxov - Správa o prenose s nasledovnými údajmi: SID: M. S., č. 0474392280, dátum 05.11.2013, čas 00:13, vytáčané číslo: XXXXXXXXXX, čas: 1´ 37˝, počet strán 3. Súčasťou Správy je prvá strana vyjadrenia žalobcu k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až apríl 2012 zo 04.11.2013. Správca dane následne dňa 12.11.2013 vyhotovil úradný záznam, z ktorého vyplýva, že žalobcovi bol 11.10.2013 odovzdaný Protokol z daňovej kontroly z 11.10.2013 spolu s Výzvou na vyjadrenie k Protokolu, v ktorej bol žalobca poučený o tom, že písomné vyjadrenie k zisteniam v Protokole môže predložiť najneskôr do 15 pracovných dní od doručenia výzvy. Správca dane uzavrel, že žalobca sa v stanovenej lehote, t.j. ku dňu 04.11.2013 k zisteniam nevyjadril. Vyjadrenie bolo expedované a správcovi dane doručené faxom dňa 05.11.2013, t.j. po uplynutí lehoty na predloženie vyjadrenia.

10. Správca dane oznámil žalobcovi listami z 12.11.2013, doručenými žalobcovi 19.11.2013, že správcovi dane bolo 05.11.2013 faxom a následne 07.11.2013 poštou doručené vyjadrenie žalobcu zo 04.11.2013 k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly. Z dôvodu, že lehota na vyjadrenie žalobcovi uplynula 04.11.2013 a jej zmeškanie nemožno odpustiť, správca dane predmetné vyjadrenie neakceptoval.

Rozhodnutia správcu dane 11. Správca dane následne vo vyrubovacom konaní žalobcovi vyrubil rozdiel dane rozhodnutím č. 9601403/5/5068651/2013/Kir zo dňa 12.11.2013 za zdaňovacie obdobie január 2012 vo výške 7.947,72 € (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane január 2012“), rozhodnutím č. 9601403/5/5068722/2013/Kir zo dňa 12.11.2013 za zdaňovacie obdobie február 2012 vo výške 2.550,- € (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane február 2012“) a rozhodnutím č. 9601403/5/5068817/2013/Kir zo dňa 12.11.2013 za zdaňovacie obdobie apríl 2012 vo výške 3.566,79 € (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane apríl 2012“).

12. Správca dane v rozhodnutí za január 2012 poukázal na priebeh daňovej kontroly, pričom popísal úkony vykonané správcom dane počas daňovej kontroly, ktorými preveroval oprávnenosť nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti. Správca dane zistil, že žalobca si za zdaňovacie obdobie január 2012 odpočítal DPH v celkovej sume 7.947,72 € z nasledovných prijatých faktúr vyhotovených spoločnosťou KEVOLA s.r.o. Šahy: DF/5 z 10.01.2012, DF/10 zo 16.01.2012, DF/15 z 23.01.2012 a DF/24 z 30.01.2012 za dodávku sušených bukových prírezov (ďalej aj „dodávateľské faktúry dodávateľa KEVOLA s.r.o. za dodávku materiálu - sušených bukových prírezov január 2012“). V odôvodnení správca dane uviedol, že zo správy dožiadaného Daňového úradu Nitra vyplývajú skutočnosti, ktoré nepreukázali, že predmetný tovar bol dodaný dodávateľom KEVOLA s.r.o., pretože tento subjekt nepredložil za zdaňovacie obdobie január 2012 až apríl 2012 žiadne účtovné ani iné doklady. Podľa vyjadrenia bývalého konateľa KEVOLA s.r.o. N. C. doklady sa údajne nachádzajú v Rumunsku z dôvodu zmeny spoločníka konateľa spoločnosti, ktorým je B. M., rumunský štátny občan, ktorý je podľa medzinárodného preverenia osobou neexistujúcou. Bývalý konateľ N. C. zdaniteľné obchody na ústnom pojednávaní ústne potvrdil, ale nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by ich uskutočnenie potvrdili. Z výsluchu bývalého konateľa spoločnosti KEVOLA s.r.o. N. C. vykonaného správcom dane 25.06.2013, ktorého sa zúčastnil aj konateľ žalobcu vyplýva, že tovar zabezpečovala spoločnosť KEVOLA s.r.o. prostredníctvom iného dodávateľa, konkrétne spoločnosti KALIPO s.r.o. Bratislava. Bývalý konateľ N. C. sa vyjadril, že nevie, kto konkrétne uvedený tovar dodal, na predmetné dodávky nebola uzatvorená žiadna zmluva, prírezy zabezpečovala spoločnosť KALIPO s.r.o. Bratislava. Zamestnanci správcu dane dňa 25.09.2013 nahliadli do spisu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu z DPH za zdaňovacie obdobie máj 2012 vykonanej u žalobcu, pričom z odpovede na dožiadanie z Daňového úradu Bratislava bolo zistené, že spoločnosť KALIPO s.r.o. na adrese uvedenej v Obchodnom registri nemá a ani nikdy nemala žiadne administratívne priestory, ani tam fyzicky nesídli, hoci má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní služieb Office House. Ďalej bolo zistené, že spoločnosť KALIPO s.r.o. dňa 07.05.2012 zmenila konateľa z p. Z. E. na p. K. E., Z.. Zároveň bolo zistené, že spoločnosť KALIPO s.r.o. nie je registrovaná v registri zamestnávateľov vedenom Sociálnou poisťovňou. Dožiadaný správca dane Bratislava zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií cez Maďarskú daňovú správu, pričom dňa 15.04.2013 bola správcovi dane doručená odpoveď, z ktorej vyplynulo, že K. E. sa dostavil na výsluch svedka a uviedol, že nevedel o tom, že je štatutárnym zástupcom (konateľom) slovenského daňového subjektu, nepočul nič o slovenskej spoločnosti KALIPO s.r.o. a nevedel nič o jej činnosti. Nevedel vymenovať žiadne osoby, nepodpisoval žiadne dokumenty. V r. 2012 nebol vôbec na Slovensku. Uviedol, že v r. 2011 stratil svoje identifikačné dokumenty v Budapešti. P. E. bol počas r. 2012 zamestnancom na čiastočný úväzok v inej spoločnosti a zároveň je konateľom spoločnosti Olajpont Kft. Správca dane ďalej poukázal na výpoveď konateľa žalobcu v odpovedi na výzvu správcu dane, ktorý opísal okolnosti týkajúce sa dodávky sušených bukových prírezov od spoločnosti KEVOLA s.r.o. tak, ako je uvedené v bode 2 tohto rozsudku, ktorý potvrdil dodanie materiálu, nevedel však uviesť podrobnosti o preprave, ev. č. motorového vozidla, ani meno vodiča, ani kde sa uskutočnila nakládka materiálu. Správca dane konštatoval, že na základe preverovaní sa daňovou kontrolou nepreukázalo dodanie tovarov žalobcovi od tuzemského dodávateľa KEVOLA s.r.o. Odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 Zákona o DPH správca dane vyhodnotil ako neoprávnené z dôvodov, že faktúra vystavená formálne dodávateľom s náležitosťami podľa § 71 ods. 2 Zákona o DPH nezakladá zásadnú podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr, pričom daňová kontrola nepreukázala relevantné dôkazy o skutočnom dodaní tovarov pre žalobcu od tuzemského dodávateľa KEVOLA s.r.o. a tieto skutočnosti nepreukázal v priebehu daňovej kontroly ani žalobca. Správca dane ďalej poukázal na to, že pri výkone daňovej kontroly zistil, že nebolo potvrdené uskutočnenie zdaniteľných obchodov od daňového subjektu KEVOLA s.r.o. z dôvodov, že v spoločnosti KEVOLA s.r.o. došlo k zmene konateľa v čase výkonu daňových kontrol, konateľom je rumunský štátny občan B. M., ktorý na výzvy správcu dane nereaguje, zásielky sa vracajú neprevzaté, bývalý konateľ spoločnosti KEVOLA s.r.o. N. C., neskôr splnomocnený zástupca tohto subjektu sa vyjadril, že na predmetné dodávky nebola uzavretá žiadna zmluva, existujú len všeobecné zmluvy na sprostredkovanie a dodávku tovaru uzatvorené medzi spoločnosťami KALIPO s.r.o. a KEVOLA s.r.o., potvrdil ústne predmetné obchody, avšak nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by uskutočnenie zdaniteľných obchodov potvrdili z dôvodu, že ich mal odovzdať novému konateľovi, ktorý je však podľa medzinárodného zistenia neexistujúcou osobou. Predmetný materiál uvedený v preverovaných faktúrach za zdaňovacie obdobie január 2012 od spoločnosti KEVOLA s.r.o. mal byť dodaný prostredníctvom iného dodávateľa

- spoločnosťou KALIPO s.r.o., prípadne jej subdodávateľov. V spoločnosti KALIPO s.r.o. nebolo možné preveriť uskutočnenie obchodov, pretože tento daňový subjekt so správcom dane nekomunikuje, doklady ku kontrole nepredložil a KALIPO s.r.o. nemala vytvorené vhodné podmienky na uskutočnenie obchodov, z ktorého dôvodu podľa správcu dane ani nemohli byť uskutočnené. Správca dane poukázal na to, že v spoločnosti KALIPO s.r.o. došlo k zmene konateľa, kedy namiesto Z. E. sa stal konateľom p. K. E., ktorý do zápisnice uviedol, že nevedel o tom, že je štatutárnym zástupcom slovenského daňového subjektu, nevedel sa vyjadriť k jej činnosti, nepodpisoval žiadne dokumenty, nebol na Slovensku, boli mu odcudzené doklady. Uvedená skutočnosť vyplývala z MVI. Spoločnosť KALIPO s.r.o. na adrese uvedenej v Obchodnom registri nemá a ani nikdy nemala administratívne priestory, ani tam fyzicky nesídli. Z vyššie uvedených zistení správca dane vyvodil, že sa nepreukázalo uskutočnenie zdaniteľných obchodov, ktoré sú predmetom vedenia účtovníctva, pričom samotná existencia faktúr ešte nie je relevantným dôkazom o uskutočnení zdaniteľných obchodov v zmysle § 8 a § 9 Zákona o DPH. Napriek tomu, že žalobca viedol v účtovníctve a k daňovej kontrole predložil faktúry za nákup tovaru, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH, správca dane zistil, že v prípade dodávateľa KEVOLA s.r.o. nedošlo k žiadnym skutočným zdaniteľným obchodom medzi žalobcom a touto spoločnosťou ako dodávateľom, a preto si kontrolovaný daňový subjekt neoprávnene uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH. Správca dane poukázal na to, že mu Finančné riaditeľstvo SR, odbor boja proti podvodom, oddelenie koordinácie postúpilo pre účely daňovej kontroly daňového subjektu KEVOLA s.r.o. kópie dokumentov, ktoré boli poskytnuté z PPZ, NAKA, NJFP, Expozitúra Stred Banská Bystrica a to výsluch svedka F. X. z 08.11.2012 - bývalého konateľa spoločnosti KALIPO s.r.o., výsluch svedka Z. E. zo dňa 08.11.2012, bývalého konateľa spoločnosti KALIPO s.r.o., výsluch svedka N. C. z 29.09.2012 a 08.11.2012 (bývalého konateľa spoločnosti KEVOLA s.r.o.) a výsluch svedkyne Z. U. z 29.09.2012 - účtovníčky spoločnosti KEVOLA s.r.o. Správca dane poukázal na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora C-439/04 Axel Kittel proti Belgickému štátu, C-440/04 Recolta Recycling SPRL, C-255/02 Halifax plc. a na rozsudok NS SR 5Sžf/97/2009, pričom z týchto rozhodnutí v odôvodnení aj odcitoval časť ich textu. Správca dane uzavrel, že žalobcovi neuznal v kontrolovanom zdaňovacom období január 2012 odpočítanie DPH z faktúr vystavených spoločnosťou KEVOLA s.r.o. z dôvodu, že nebolo preukázané, že fakturovaný tovar bol skutočne dodaný spoločnosťou KEVOLA s.r.o.

13. Správca dane v rozhodnutí za február 2012 popísal úkony vykonané správcom dane počas daňovej kontroly, ktorými preveroval oprávnenosť nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti. Správca dane zistil, že žalobca si v zdaňovacom období február 2012 odpočítal DPH z dodávateľských faktúr nasledovne:

a) dodávateľská faktúra vystavená dodávateľom KEVOLA s.r.o. Šahy č. DF/12/47 z 24.02.2012 za výrobu a montáž plastových okien, vrátane vnútornej a vonkajšej parapety (ďalej aj „výroba a montáž plastových okien“) odpočet v celkovej výške 1.736,- € (ďalej len „dodávateľská faktúra dodávateľa KEVOLA s.r.o. február 2012“),

b) dodávateľská faktúra vystavená dodávateľom A. D., E. č. DF/12/41 z 24.02.2012 za rekonštrukciu kancelárie, vrátane materiálu, (ďalej aj „rekonštrukcia kancelárie“) odpočet v celkovej výške 814,- € (ďalej len „dodávateľská faktúra dodávateľa A. D. február 2012“). V odôvodnení správca dane vo vzťahu k dodávateľovi KEVOLA s.r.o. poukázal na zistenia vyplývajúce z odpovede dožiadaného Daňového úradu Nitra vo vzťahu k preverovaniu spoločnosti KEVOLA s.r.o., tak ako je uvedené v bode 12 tohto rozsudku, na výpoveď bývalého konateľa p. N. C., ktorý do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 25.06.2013 uviedol, že práce zabezpečovala spoločnosť KEVOLA s.r.o. prostredníctvom iného dodávateľa, spoločnosti KALIPO s.r.o., nevedel však uviesť, kto konkrétne práce dodal, na predmetné dodávky nebola uzavretá žiadna zmluva, práce zabezpečovala spoločnosť KALIPO s.r.o. Bratislava. Ďalej správca dane poukázal na skutočnosti zistené z spisu daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu za obdobie máj 2012 a to vo vzťahu k preverovaniu spoločnosti KALIPO s.r.o., tak ako sú uvedené v bode 12 tohto rozsudku, pričom poukázal na obsah výpovede nového konateľa spoločnosti KALIPO s.r.o. K. E. získanej prostredníctvom MVI tak, ako bolo uvedené v bode 12 tohto rozsudku. Správca dane zároveň poukázal na odpoveď konateľa žalobcu na výzvu správcu dane tak, ako je uvedené v bode 2 tohto rozsudku vo vzťahu k dodávke plastových okien od spoločnosti KEVOLA s.r.o. Správca dane konštatoval, že žalobcovi neuznal v kontrolovanom zdaňovacom období február 2012 odpočítanie dane z faktúry vystavenej spoločnosťou KEVOLA s.r.o. za výrobu a montáž plastových okien od spoločnosti KEVOLA s.r.o. z dôvodu, že nebolo preukázané, že fakturované práce boli skutočne dodané spoločnosťou KEVOLA s.r.o. Vo vzťahu k dodávateľovi A. D., E. správca dane poukázal na odpoveď dožiadaného správcu dane Daňového úradu Košice, z ktorej vyplynuli skutočnosti, ktoré nepreukázali, že predmetné práce, vrátane materiálu, vykonané v súvislosti s rekonštrukciou kancelárie u žalobcu boli realizované A. D.. Uvedený dodávateľ na výzvy správcu dane nereagoval, so správcom dane nekomunikuje, neboli predložené žiadne doklady, je nekontaktný. Správca dane následne poukázal na vyjadrenie konateľa žalobcu vo vzťahu k uvedenej dodávke prác v súvislosti s rekonštrukciou kancelárie A. D. tak, ako je uvedené v bode 2 tohto rozsudku. Na základe uvedeného správca dane konštatoval, že žalobcovi neuznal v zdaňovacom období február 2012 odpočítanie dane z predmetnej faktúry vystavenej A. D. z dôvodu, že nebolo preukázané, že fakturované práce, vrátane materiálu, boli skutočne dodané týmto subjektom. Správca dane následne uviedol, že pri preverovaní sa daňovou kontrolou nepreukázalo dodanie tovarov a služieb žalobcovi od tuzemských dodávateľov KEVOLA s.r.o. a A. D. a odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 Zákona o DPH považoval správca dane za neoprávnené z dôvodu, že faktúry vystavené formálne dodávateľmi s náležitosťami podľa § 71 ods. 2 Zákona o DPH nezakladajú zásadnú podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr aj s ohľadom na skutočnosť, že daňová kontrola nepreukázala relevantné dôkazy o skutočnom dodaní tovaru a služieb pre žalobcu od tuzemských dodávateľom KEVOLA s.r.o. a A. D. a tieto skutočnosti nepreukázal v priebehu daňovej kontroly ani žalobca. Správca dane poukázal na konkrétne dôvody a skutočnosti, z ktorých vyvodil, že nebolo potvrdené uskutočnenie zdaniteľného obchodu od daňového subjektu KEVOLA s.r.o. zhodne, ako je uvedené v bode 12 tohto rozsudku vo vzťahu k spoločnosti KEVOLA s.r.o. a jeho deklarovaného subdodávateľa KALIPO s.r.o. Správca dane konštatoval, že žalobca viedol v účtovníctve a predložil k daňovej kontrole faktúry za nákup tovarov a služieb, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH, avšak správca dane zistil, že v prípade dodávateľov KEVOLA s.r.o. a A. D. nedošlo k žiadnym skutočným zdaniteľným obchodom medzi žalobcom a uvedenými daňovými subjektami ako dodávateľmi, a preto si kontrolovaný daňový subjekt neoprávnene uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH. Správca dane zároveň tak, ako je uvedené v bode 12 tohto rozsudku poukázal na kópie Zápisníc o výsluchu svedkov F. X., Z. E., N. C. a Z. U. tak, ako je uvedené v bode 12 tohto rozsudku. Zhodne ako v prvostupňovom rozhodnutí za mesiac január 2012 správca dane poukázal na rozsudky ESD i Najvyššieho súdu SR. Správca dane uzavrel, že žalobcovi neuznáva v kontrolovanom zdaňovacom období február 2012 odpočítanie dane faktúr vystavených spoločnosťou KEVOLA s.r.o. a A. D. z dôvodu, že nebolo preukázané, že fakturovaný tovar a služby boli skutočne dodané daňovými subjektami KEVOLA s.r.o. a A. D..

14. Správca dane prvostupňové rozhodnutie za apríl 2012 odôvodnil zhodne, ako rozhodnutie správcu dane za zdaňovacie obdobie január 2012 (bod 12 tohto rozsudku) s tým rozdielom, že v odôvodnení konštatoval, že žalobca porušil vyššie uvedené ustanovenia Zákona o DPH tým, že v zdaňovacom období apríl 2012 si neoprávnene odpočítal DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľa KEVOLA s.r.o. č. DF/12/68 zo 02.04.2012 za dodávku sušených bukových prírezov (ďalej aj „materiál“), odpočet vo výške 1.596,79 € a č. DF/12/71 z 03.04.2012 za stavbu prístrešku, odpočet vo výške 1.970,- € (ďalej len „dodávateľské faktúry dodávateľa KEVOLA s.r.o. apríl 2012“).

15. Proti vyššie uvedeným prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane podal žalobca odvolania, ktoré boli doručené správcovi dane 09.12.2013. Vzhľadom na to, že odvolania neobsahovali zákonom stanovené náležitosti, správca dane podaniami zo 16.12.2013 (doručenými žalobcovi 27.12.2013) vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov odvolaní v lehote do 20 dní od doručenia výziev s poučením podľa § 13 ods. 9 Daňového poriadku o následkoch neodstránenia vád v stanovenej lehote.

16. Žalobca podaniami doručenými správcovi dane 20.01.2014 doplnil odvolania proti prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane, v ktorých ako dôvod odvolaní uviedol nesúhlas s postupom správcu dane, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutia, pričom nesprávne vyhodnotil žalobcom podané vyjadrenia k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január až apríl 2012 ako nepodané včas (do 04.11.2013). Žalobca tvrdil, že vyjadrenia boli doručené 04.11.2013 v čase od 23:12 hod. do 23:14 hod., o čom predložil ako dôkaz Výpis odchádzajúcich volaní z telefónneho čísla XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 17.12.2013 vyhotovený prevádzkovateľom Slovak Telecom a.s., ktoré podania (vyjadrenia) boli poštou doplnené v súlade s § 13 ods. 6 Daňového poriadku. Na skutočnosť odoslania a nesprávnosti údajov v potvrdení o odoslaní z dôvodu nastaveného letného času bol správca dane upozornený dňa 11.11.2013 e-mailom. Žalobca namietal, že správca dane nepostupoval podľa § 27 ods. 6 a § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Zároveň v odvolaniach vyslovil nesúhlas so záverom, že nebolo preukázané dodanie fakturovaných tovarov a služieb spoločnosťami KEVOLA s.r.o. a A. D., E., pretože tovary a služby (výroba a montáž plastových okien a výstavba prístrešku) vyfakturované dodávateľom KEVOLA s.r.o. a rekonštrukcia kancelárie vyfakturovaná dodávateľom A. D. boli žalobcovi dodané, resp. vykonané, žalobca za dodávky tovaru a služieb zaplatil a nerozumie, z akého dôvodu správca dane usudzuje, že sa nepreukázalo uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Okrem predložených dôkazov (e- mail z 11.11.2013 a Výpis odchádzajúcich volaní) žalobca navrhol vykonať dokazovanie, a to porovnanie skladovej evidencie nákupu suroviny, úkolových listov zamestnancov a predaja tovarov (vo vzťahu k dodávke materiálu - sušené bukové prírezy od spoločnosti KEVOLA s.r.o.) a miestne zisťovanie a obhliadku v areáli žalobcu (vo vzťahu k dodávateľovi KEVOLA s.r.o. - výroba a montáž plastových okien, stavba prístrešku, resp. vo vzťahu k dodávateľovi A. D. - práce súvisiace s rekonštrukciou kancelárie). Navrhol prvostupňové rozhodnutia správcu dane zrušiť za účelom vykonania postupu správcu dane v súlade s § 68 ods. 3 Daňového poriadku.

17. Správca dane listami z 21.01.2014 (doručenými žalobcovi 03.02.2014) za jednotlivé zdaňovacie obdobia oznámil žalobcovi, že podania žalobcu vo veci odvolania zo dňa 16.01.2014 proti prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane - doplnenie na základe výzvy správcu dane, ktoré boli podané na poštové doručovanie dňa 16.01.2014 (doručené správcovi dane 20.01.2014), sa považujú za nepodané s poukazom na § 13 ods. 7 a 9 a § 14 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku.

18. Proti Opatreniam správcu dane z 21.01.2014, ktorými oznámil žalobcovi, že jeho odvolania z 05.12.2013 (v znení doplnení zo 16.01.2014) proti prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane špecifikovaným v bode 11 tohto rozsudku sa považujú za nepodané, podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici protesty prokurátora podľa § 22 a nasl. zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre a navrhol, aby správca dane predmetné Opatrenia z 21.01.2014 zrušil a pokračoval zákonným spôsobom v odvolacích konaniach.

19. Správca dane protestom prokurátora nevyhovel a tieto postúpil na rozhodnutie Finančnému riaditeľstvu SR, ktoré Rozhodnutiami č. 220445/2017, 220545/2017 a 220839/2017 zo dňa 08.03.2017 protestom prokurátora nevyhovelo.

20. O odvolaniach proti vyššie uvedeným rozhodnutiam Finančného riaditeľstva SR o nevyhovení protestom prokurátora rozhodlo Ministerstvo financií SR Rozhodnutiami č. MF/012351/2017-77, č. MF/012352/2017-77 a č. MF/012356/2017-77 zo dňa 03.05.2017 tak, že Rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR z 08.03.2017 (špecifikované v bode 19 tohto rozsudku), ktorým nevyhovelo protestom prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici z 18.01.2017 zrušilo a veci boli vrátené na nové prejednanie a rozhodnutie.

Rozhodnutia žalovaného

21. Finančné riaditeľstvo SR následne Rozhodnutiami č. 998302/2017, č. 998384/2017 a č. 998575/2017 zo dňa 12.06.2017 protestom prokurátora Krajskej prokuratúry Banská Bystrica z 18.01.2017 vyhovelo a Oznámenia správcu dane z 21.01.2014 vo veci odvolaní žalobcu proti prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane špecifikovaným v bode 11 tohto rozsudku zrušilo. Žalovaný následne o podaných odvolaniach žalobcu proti prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane špecifikovaným v bode 11 tohto rozsudku rozhodol Rozhodnutím č. 102313916/2017 zo dňa 07.11.2017 (ďalej „rozhodnutie žalovaného január 2012“) tak, že Rozhodnutie správcu dane č. 9601403/5/5068651/2013/Kri (správne malo byť „Kir“) zo dňa 12.11.2013 za zdaňovacie obdobie január 2012 potvrdil, Rozhodnutím č. 102324673/2017 zo dňa 07.11.2017 (ďalej „rozhodnutie žalovaného február 2012“) Rozhodnutie správcu dane č. 9601403/5/5068722/2013/Kri (správne malo byť „Kir“) zo dňa 12.11.2013 za zdaňovacie obdobie február 2012 potvrdil a Rozhodnutím č. 102386166/2017 zo dňa 15.11.2017 (ďalej „rozhodnutie žalovaného apríl 2012“) Rozhodnutie správcu dane č. 9601403/5/5068817/2013/Kri (správne malo byť „Kir“) zo dňa 12.11.2013 za zdaňovacie obdobie apríl 2012 potvrdil.

22. Žalovaný v odôvodnení vyššie uvedených rozhodnutí poukázal na priebeh administratívnych konaní, dôvody odvolaní žalobcu, na odôvodnenia prvostupňových rozhodnutí správcu dane, v ktorých bol opísaný podrobne priebeh daňovej kontroly za jednotlivé zdaňovacie obdobia (január až apríl 2012), vrátane vyhodnotenia vykonaných dôkazov a z nich vyplývajúcich skutkových zistení, ako aj na závery správcu dane. Žalovaný uviedol, že po preskúmaní prvostupňových rozhodnutí správcu dane dospel k záveru, že zistený skutkový stav správca dane vyhodnotil v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o DPH a stotožnil sa so záverom správcu dane, že neboli splnené podmienky pre odpočítanie dane stanovené v § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v nadväznosti na ust. § 19 ods. 1, 2 Zákona o DPH z dôvodu, že nebolo preukázané, že fakturovaný tovar, resp. fakturované služby - práce boli žalobcovi skutočne dodané deklarovanými dodávateľmi KEVOLA s.r.o. (dodávka sušených bukových prírezov v zdaňovacom období január a apríl 2012, výroba a montáž plastových okien v zdaňovacom období február 2012, stavba prístrešku v zdaňovacom období apríl 2012) a A. D., E. (dodávka prác - rekonštrukcia kancelárie - stierkovanie, maľovanie, pokládka dlažby a obkladačiek, vrátane materiálu) v zdaňovacom období február 2012. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia január 2012 opísal priebeh daňovej kontroly, vykonané dôkazy správcom dane a poukázal na dôvody prvostupňového rozhodnutia správcu dane, v ktorom správca dane konštatoval, že žalobca porušil ust. § 49 ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na § 49 ods. 1 a § 19 ods. 1 Zákona o DPH, pretože nebolo preukázané, že fakturovaný tovar bol skutočne dodaný dodávateľom KEVOLA s.r.o. deklarovaným na faktúrach. Poukázal na to, že správca dane viedol dokazovanie a preveroval nárok uplatnený žalobcom, avšak dôkazy o dodaní tovaru deklarovaným dodávateľom KEVOLA s.r.o. nezískal. Spoločnosť KEVOLA s.r.o. nepredložila doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie január, február, apríl 2018, ktoré by preukazovali dodanie tovaru, pričom tieto mali byť podľa informácie bývalého konateľa N. C. odovzdané novému konateľovi B. M.. Tento rumunský občan je však podľa medzinárodného preverovania neexistujúcou osobou. Ani výsluchom N. C. nebolo preukázané dodanie tovaru spoločnosťou KEVOLA, tento nebol pri nakladaní tovaru, nezabezpečoval prepravu, nebol pri vykládke, nevedel uviesť ev. č. vozidla, ani meno vodiča. Podľa jeho výpovede tovar mal byť dodaný spoločnosťou KALIPO s.r.o., ktorá spoločnosť nepredložila žiadne doklady, na adrese sídla nikdy fyzicky nesídlila, ide o spoločnosť, ktorá tiež zmenila konateľa a to na maďarského občana K. E., ktorý podľa výsledkov MVI ani nevedel, že je konateľom tejto spoločnosti a jeho identita bola zneužitá. O týchto skutočnostiach svedčia aj Zápisnice z výsluchu svedkov (vykonaných OČTK) Š. C., L. X. a M. E. v súvislosti s preverovaním obchodných aktivít spoločnosti KEVOLA s.r.o. a KALIPO s.r.o. získané správcom dane v rámci daňovej kontroly. Uvedené svedecké výpovede podľa žalovaného potvrdzujú zistenia správcu dane, že v praxi dochádzalo len k písomnému vyhotovovaniu faktúr deklarujúcich len fiktívnu dodávku fakturovaného tovaru, a nie k fyzickému dodaniu tovaru v spoločnosti KEVOLA s.r.o., a preto táto spoločnosť nemohla následne dodať fyzicky tovar (sušené bukové prírezy) žalobcovi. Žalovaný uviedol, že má za to, že výsledok dokazovania vo veci obchodného vzťahu medzi dodávateľom KEVOLA s.r.o. a KALIPO s.r.o. má právny dosah na fakturovanú dodávku tovaru a služieb spoločnosťou KEVOLA s.r.o. pre žalobcu. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané dodanie tovaru dodávateľom KEVOLA s.r.o. žalobcovi. Vykonané dokazovanie preukázalo, že za spoločnosť KALIPO s.r.o. boli vyhotovené len faktúry. Žalovaný uzavrel, že žalobca si v rozpore s § 49 ods. 2 písm. b/ Zákona o DPH odpočítal daň z tovarov a služieb, ktoré mu neboli dodané platiteľom KEVOLA s.r.o. Dodanie tovaru nepreukázal ani samotný žalobca, t.j. neuniesol dôkazné bremeno vyplývajúce mu z ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Žalovaný konštatoval, že správca dane viedol dokazovanie v súlade s § 24 Daňového poriadku. K odvolacím námietkam žalobcu k záverom správcu dane, že nebolo preukázané dodanie fakturovaného tovaru deklarovaným dodávateľom, žalovaný okrem vyššie uvedených skutočností poukázal na výpoveď konateľa žalobcu, ktorý nevedel uviesť súvislosti týkajúce sa predmetných faktúr za zdaňovacie obdobie január 2012. Okrem faktúr žalobca nepredložil žiadne iné dôkazy. Predložiť iba faktúru však nestačí, ide len o formálnu stránku účtovnej operácie, táto však nepreukazuje reálnu stránku veci. Listinné dôkazy a ústne tvrdenia nie sú bez ďalšieho preukázania dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený. Správca dane preveril obsah predložených faktúr daňovou kontrolou a keďže sa nepreukázalo uskutočnenie zdaniteľných obchodov a žalobca nepreukázal dodanie fakturovaného tovaru dodávateľom KEVOLA s.r.o., správca dane správne neuznal žalobcovi odpočet DPH a konštatoval porušenie § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 19 ods. 1 Zákona o DPH. K návrhu žalobcu na porovnanie skladovej evidencie nákupu suroviny, úkolových listov zamestnancov a predaja tovaru, ktoré podľa žalobcu preukazujú reálnu existenciu tovaru, žalovaný uviedol, že pri uplatnení nároku na odpočet DPH je rozhodujúcou skutočnosťou splnenie zákonom vymedzených podmienok vo väzbe na preukázanie skutočnej realizácie zdaniteľných plnení a na hodnoverné doklady preukazujúce deklarované zdaniteľné plnenia. K námietke žalobcu, že správca dane nepostupoval v súlade s § 27 ods. 6 a § 68 ods. 3 Daňového poriadku v súvislosti s nedoručením jeho vyjadrenia k Protokolu z daňovej kontroly včas, t.j. 04.11.2013 žalovaný uviedol, že vyjadrenie bolo doručené správcovi dane faxom 05.11.2013, t.j. po lehote ustanovenej vo výzve, pretože elektronická podateľňa zaznamenala prijatie dokumentu (vyjadrenia k Protokolu) dňa 05.11.2013 o 00:12 hod., t.j. po lehote ustanovenej vo výzve. Odosielateľom vyjadrenia bol A.. S., ktorý nebol osobou oprávnenou konať za žalobcu. Podľa žalovaného rozhodujúci je moment prijatia dokumentu do elektronickej podateľne príjemcu (správcu dane), dátum a hodina odchádzajúceho volania je irelevantná. Predložený Výpis odchádzajúcich volaní navyše patrí W. S., t.j. nie žalobcovi, a preto je podľa žalovaného irelevantný.

23. Žalovaný odôvodnil rozhodnutie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia február 2012 vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi KEVOLA s.r.o. zhodne ako je uvedené v bode 22 tohto rozsudku s tým rozdielom, že konštatoval, že vykonaným dokazovaním správcu dane nebolo preukázané dodanie tovaru a služieb (výroba a montáž plastových okien) dodávateľom KEVOLA s.r.o. pre žalobcu. Mal za to, že výsledok dokazovania vo veci obchodného vzťahu medzi dodávateľom KALIPO s.r.o. a odberateľom KEVOLA s.r.o. a výsledok dokazovania v spoločnosti KALIPO s.r.o. má priamy dosah na fakturovanú dodávku tovarov a služieb dodávateľom KEVOLA s.r.o. odberateľovi - žalobcovi. Dokazovanie preukázalo, že za spoločnosť KALIPO s.r.o. boli vystavené len faktúry. Žalovaný uzavrel, že žalobca si v rozpore s § 49 ods. 2 písm. b/ Zákona o DPH odpočítal daň z tovarov a služieb, ktoré mu neboli dodané platiteľom KEVOLA s.r.o. Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi A. D. žalovaný poukázal na to, že správca dane vyhodnotil zistený skutkový stav a správne neuznal žalobcovi odpočítanie DPH z faktúry vystavenej A. D. (dodávka tovaru a služieb - stierkovanie, maľovanie, pokládka dlažby a obkladačiek - materiál a práca), pretože žalobca porušil § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH v nadväznosti na § 49 ods. 1 a § 19 ods. 1 Zákona o DPH, pretože nebolo preukázané, že fakturovaný tovar a služby boli skutočne dodané žalobcovi dodávateľom A. D. deklarovaným na faktúre. Ani preverovaním správcu dane sa nepodarilo preukázať realizáciu uvedeného zdaniteľného plnenia, pretože A. D. je nekontaktný. Žalobca okrem faktúry nedisponuje žiadnym dôkazom, ani výpoveďou konateľa žalobcu nebola dodávka tovaru a služieb preukázaná. Žalovaný uzavrel, že žalobca deklaroval, že fakturovaný tovar a služby mu dodali dodávatelia KEVOLA s.r.o. a A. D., ale dodanie týmito dodávateľmi nepreukázal, čím porušil § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno vyplývajúce mu z § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Žalovaný sa vysporiadal v odôvodnení s odvolacími námietkami žalobcu zhodne, ako je uvedené v bode 22 tohto rozsudku s tým rozdielom, že žalovaný konštatoval, že nebolo preukázané dodanie tovaru a služieb dodávateľmi deklarovanými na faktúrach v zdaňovacom období február 2012 KEVOLA s.r.o. a A. D., E., pričom právna argumentácia je totožná, ako je uvedená v bode 22 tohto rozsudku s tým rozdielom, že vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi A. D. žalovaný poukázal na úkony správcu dane vo vzťahu k tomuto dodávateľovi, ktorý je nekontaktný. K návrhu žalobcu na vykonanie miestneho zisťovania a obhliadky v areáli žalobcu a k výsluchu svedka A. D. žalovaný uviedol, že pri uplatnení nároku na odpočítanie DPH je rozhodujúcou skutočnosťou splnenie zákonom vymedzených podmienok vo väzbe na preukázanie skutočnej realizácie zdaniteľných plnení a hodnoverné doklady preukazujúce deklarované zdaniteľné plnenia. Obhliadka v areáli spoločnosti žalobcu môže preukázať existenciu plastových okien na niektorej budove, avšak nepreukáže, že tieto vyrobila a montovala spoločnosť KEVOLA s.r.o. Obdobne je tomu i pri dodávke vyfakturovanej A. D. (stierkovanie, maľovanie, pokládka dlažby a obkladačiek), pretože žalobca nedisponuje žiadnym iným hodnoverným dôkazom, len samotnou faktúrou. Navrhovaná svedecká výpoveď A. D. nie je bez existencie súvisiacich dôkazov dôkazom, a preto žalovaný po vyhodnotení získaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že svedecká výpoveď nebola nutná. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa posúdenia včasnosti doručenia faxového vyjadrenia žalobcu k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly žalovaný uviedol úplne zhodnú argumentáciu, ako je vo vzťahu k tejto námietke uvedená v bode 22 tohto rozsudku.

24. Žalovaný odôvodnil rozhodnutie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia apríl 2012 vo vzťahu k dodávateľovi KEVOLA s.r.o. (dodávka sušených bukových prírezov) zhodne ako je uvedené v bode 22 tohto rozsudku a vo vzťahu k dodávateľovi KEVOLA s.r.o. (dodávka tovaru a služieb - stavba prístrešku vrátane materiálu) zhodne, ako je uvedené v bode 23 tohto rozsudku (vo vzťahu k dodávateľovi KEVOLA s.r.o.) s tým rozdielom, že dôvodom neuznania odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2012 z faktúr vystavených dodávateľom KEVOLA s.r.o. pre žalobcu bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal dodanie fakturovaného tovaru (sušené bukové prírezy) a služby (stavba prístrešku vrátane materiálu) týmto dodávateľom. K návrhu na vykonanie porovnania skladovej evidencie nákupu suroviny, úkolových listov zamestnancov a predaja tovarov, ktoré podľa žalobcu preukazujú reálnu existenciu tovaru i jeho spracovanie, žalovaný uviedol, že pri uplatnení nároku na odpočítanie DPH je rozhodujúcou skutočnosťou splnenie zákonom vymedzených podmienok vo väzbe na preukázanie skutočnej realizácie zdaniteľných plnení a na hodnoverné doklady preukazujúce deklarované zdaniteľné plnenia. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej posúdenia včasnosti doručenia faxového vyjadrenia žalobcu k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly žalovaný uviedol úplne zhodnú argumentáciu, ako je vo vzťahu k tejto námietke uvedená v bode 22 tohto rozsudku.

Žalobné body

25. Žalobca sa žalobami doručenými správnemu súdu 15.01.2018 (24S/10/2018), dňa 16.01.2018 (24S/11/2018) a dňa 24.01.2018 (vedená pôvodne pod č.k. 24S/14/2018, ktorá žaloba bola odmietnutá Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/14/2018-17 zo dňa 21.03.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.03.2018. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR Uznesením č.k. 8Sžfk/34/2018 z 12.07.2018 tak, že rozhodnutie krajského súdu z 21.03.2018 zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, ktoré je po doplnení žaloby vedené pod novým č.k. 24S/105/2018) domáhal, aby správny súd zrušil rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.11.2017 a 15.11.2017 špecifikované v bode 21 tohto rozsudku, ktorými boli potvrdené rozhodnutia správcu dane z 12.11.2013 špecifikované v bode 21 tohto rozsudku, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie január, február a apríl 2012 vo výškach uvedených v bode 11 tohto rozsudku. Žalobca vyššie uvedenými žalobami namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného, ako aj im predchádzajúcich rozhodnutí správcu dane s odôvodnením, že sú dané dôvody na zrušenie napadnutých rozhodnutí žalovaného týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia január 2012 podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, f/, g/ SSP a napadnutých rozhodnutí žalovaného týkajúcich sa zdaňovacích období február a apríl 2012 podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/, g/ SSP.

26. Žalobca v žalobe týkajúcej sa napadnutého rozhodnutia žalovaného za mesiac január 2012 namietal nezákonnosť tohto rozhodnutia z nasledovných dôvodov: 1. Žalobný bod ad § 191 ods. 1 písm. g/ SSP: žalovaný nesprávne posúdil zmeškanie zákonnej lehoty podľa daňových predpisov, čím došlo nielen k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ale aj k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy vo vzťahu k preskúmaniu dodržania procesných lehôt. Tvrdil, že správca dane nepostupoval v súlade so zákonom, jeho konanie je zaťažené vadou ne/ zákonnosti, pretože odoprel žalobcovi právo na vykonanie riadneho vyrubovacieho konania, v tomto konaní mu boli odopreté práva daňového subjektu vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v Protokole o daňovej kontrole, podať k nim vysvetlenia, dôkazy a návrhy na doplnenie dôkazov. Podľa žalobcu správca dane porušil základné zásady správy daní upravené v § 3 ods. 1 a 2 Daňového poriadku. Poukázal na ust. § 46 ods. 8 Daňového poriadku upravujúce postup pri a po vyhotovení Protokolu z daňovej kontroly, na povinnosť správcu dane písomne vyzvať žalobcu na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole a na navrhnutie dôkazov v stanovenej lehote, nie kratšej ako 15 dní. Ďalej poukázal na § 68 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku upravujúci postup správcu dane vo vyrubovacom konaní s tým, že ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených, o priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane a v takom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od spísania poslednej zápisnice. Žalobca v žalobe uviedol, že správca dane 11.10.2013 vyhotovil Protokol z daňovej kontroly a dňa 11.10.2013 ho doručil osobne žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenia podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku. Lehota na podanie písomného vyjadrenia stanovená vo výzve (do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy) uplynula 04.11.2013. V tejto lehote žalobca podal vyjadrenie faxom v čase od 23:12 hod. do 23:14 hod. z telefónneho čísla +XXXXXXXXXXXX. Na faxe bol nastavený letný čas, preto sa prijímateľovi správy zobrazil čas prijatia 00:13 hod. ako deň 05.11.2013. K tejto skutočnosti sa A.. M. S. vyjadril správcovi dane e-mailom dňa 11.11.2013, pričom mu zaslal potvrdenie - Správu o odoslaní faxov s tým, že čas na faxovom prístroji bol nastavený ako letný, reálne teda boli faxy odosielané o 60 min. skôr. V prílohe e-mailu bola predložená „Správa o prenose“ s údajmi „Dátum/čas“ „5.11/00:13“. Správnosť tvrdenia, že na telefaxovom zariadení bol nastavený letný čas, potvrdzuje podľa žalobcu „Výpis odchádzajúcich volaní“ vyhotovený dodávateľom telefónnych služieb Slovak Telecom a.s. k telefónnemu číslu +XXXXXXXXXXXX, kde je uvedené odosielanie v čase od 23:12 hod. do 23:14 hod. dňa 04.11.2013, z čoho jednoznačne vyplýva, že telefax nemohol byť odoslaný v čase 12 min. po polnoci, ale 12 min. po jedenástej hodine popoludní dňa 04.11.2013, t.j. pred polnocou a správne mal byť na telefaxe zobrazený čas 23:12 hod. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že zákonná lehota na podanie vyjadrenia bola dodržaná, podanie bolo zaslané na číslo volaného XXXXXXXXXXXXXX dňa 04.11.2013 o 23:12 hod., a nie v čase 00:12 hod. dňa 05.11.2013, ako sa nesprávne zobrazilo na prijatom faxe daňovej správy. Žalobca poukázal na ust. § 13 ods. 6 Daňového poriadku s tým, že dňa 07.11.2013 bolo Daňovému úradu Banská Bystrica doručené Vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly poštou. Správca dane napriek skutočnosti, že bol informovaný o správnom čase, v ktorom bolo podanie urobené, (pretože správcovi dane bola zo strany žalobcu podaná informácia o tom, že podanie bolo urobené v zákonnej lehote), dňa 12.11.2013 spísal úradný záznam o tom, že podanie bolo správcovi dane doručené až 05.11.2013, t.j. po uplynutí lehoty na predloženie vyjadrenia. Žalobca mal za to, že ak mal správca dane pochybnosť o správnosti tvrdenia splnomocneného zástupcu v čase podania, mal túto skutočnosť overiť alebo vyzvať daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov preukazujúcich uplatnenie jeho práva vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v Protokole v zákonnej lehote. Správca dane sa touto informáciou nezaoberal, žiadnym spôsobom ju nepreveril a tým porušil § 3 ods. 1 a 2 Daňového poriadku. Týmto nesprávnym procesným postupom správca dane nezachoval právo žalobcu na spravodlivý proces, čím porušil základné ústavné práva žalobcu garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Žalovaný spochybnil tvrdenie žalobcu o včasnom doručení vyjadrenia, pričom podľa žalobcu jednoznačným relevantným dôkazom o včasnom doručení je výpis z telefonických volaní, nakoľko pravdepodobne ani daňový úrad nemal na svojom telefaxe prestavený čas na zimný (zmena času nastala približne 1 týždeň pred podaním vyjadrenia), pretože čas na telefaxovom zariadení o potvrdení podania je zhodný s časom prijatia na finančnej správe a Výpis telefónnych volaní je s hodinovým časovým posunom dozadu. Žalobca namietal, že správca dane závažným spôsobom zasiahol do práv žalobcu, odoprel mu práva vyplývajúce mu z riadne vykonaného vyrubovacieho konania, v ktorom si daňový subjekt môže uplatniť právo na predloženie dôkazov, podanie vysvetlení a vyjadrení k zisteniam správcu dane, podanie návrhov na ďalšie dokazovanie, ktoré sám nemohol zabezpečiť. Pokiaľ žalovaný v rozhodnutí uvádza, že podanie nemá žiadnu relevanciu, pretože predložený Výpis odchádzajúcich volaní prináleží adresátovi W. S., žalobca uviedol, že relevantné je telefónne číslo, ktoré je uvedené ako číslo, z ktorého bolo urobené podanie telefaxom za účelom preukázania skutočného času, v ktorom bolo podanie odoslané a nie je relevantné, komu zariadenie patrí, ako sa nesprávne domnieva žalovaný. Žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní nepostupoval podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, pri preskúmavaní rozhodnutia správcu dane nevzal do úvahy skutkovú a právnu okolnosť, že žalobca nezmeškal lehotu na predloženie vyjadrenia k Protokolu v zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku, t.j. že vyjadrenie bolo podané v zákonom stanovenej lehote. Spolu s odvolaním bol správcovi dane predložený Výpis hovorov, z ktorých je jednoznačne preukázaná správnosť žalobcovho tvrdenia o včasnosti podania vyjadrenia k zisteniam uvedeným v Protokole. Žalovaný podľa žalobcu nesprávne vyvodil záver, že vyjadrenie bolo podané neoprávnenou osobou s odôvodnením, že M. S. nebol osobou oprávnenou konať za žalobcu. Podanie síce bolo urobené z telefaxového zariadenia inej osoby, ako je štatutárny orgán žalobcu, avšak bolo podané konateľom spoločnosti S. K., tak ako je uvedené v závere vyjadrenia k Protokolu a bolo ním podpísané. Žalovaný mal preto podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku napadnuté rozhodnutie správcu dane preskúmať aj v tomto rozsahu a rozhodnutie správcu dane mal zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Správca dane i žalovaný podľa žalobcu vyššie uvedeným konaním porušili čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, správca dane v daňovej kontrole a žalovaný v odvolacom konaní postupovali v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a nedbali na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. 2. Žalobný bod ad § 191 ods. 1 písm. d/ SSP - nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Žalobca namietal, že prvostupňový orgán verejnej správy i žalovaný pri svojich záveroch a úvahách uvedených v odôvodneniach rozhodnutí nevzali do úvahy všetky skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo. Namietal tiež, že v odôvodneniach rozhodnutí absentuje príčinná súvislosť medzi záverom o zamietnutí práva na odpočet dane a rozsudkami ESD, o ktoré boli rozhodnutia opreté. Správca dane neuznal odpočítanie dane z dodania tovaru (bukové sušené prírezy) od dodávateľa KEVOLA s.r.o. Správca dane uviedol, že požiadal miestne príslušný Daňový úrad Nitra, pobočka Levice o preverenie obchodných vzťahov so spoločnosťou KEVOLA s.r.o. Podľa správcu dane z odpovede vyplynuli skutočnosti, ktoré nepreukázali, že predmetná dodávka bola realizovaná spoločnosťou KEVOLA s.r.o., avšak neboli preukázané ani skutočnosti o tom, že dodávka nebola realizovaná. Žalobca poukázal na to, že v e-mailovej komunikácii s dožiadaným orgánom z 25.01.2013 sa uvádza, že v podaných daňových priznaniach sa nachádza dostatočný objem, aby sa tam teoreticky mohli nachádzať uvedené faktúry, ale či sa tam nachádzajú, dožiadaný orgán potvrdiť nevedel. V konečnej odpovedi bolo uvedené, že spoločnosť KEVOLA s.r.o. zmenila konateľa na p. B. M., rumunského príslušníka, ktorý je podľa preverenia neexistujúcou osobou. Bývalý konateľ spoločnosti KEVOLA s.r.o. N. C. potvrdil obchody, ale nepredložil žiadne dôkazy. Podľa žalobcu z administratívneho spisu nevyplýva žiadna okolnosť, že spoločnosť KEVOLA s.r.o. sa dopustila podvodného konania na DPH, zo spisu vyplýva len to, že so správcom dane nekomunikuje. Z výpovede svedka p. C. nevyplynula žiadna objektívna skutočnosť, že by sa žalobca dopustil podvodného konania na DPH. Správca dane oprel svoje rozhodnutie o rozhodnutie ESD vo veci C-439/04 a C-440/04, z ktorých citácie uvedenej v odôvodnení vyplýva, že odmietnuť právo na odpočítanie dane môže správca len v prípade, ak sa jedná o podvodné konanie a zároveň sa preukáže, že platiteľ dane vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Z administratívneho spisu žiadna takáto okolnosť nevyplýva. Aj v prípade rozsudku C-255/02 Halifax nebolo zrozumiteľné, prečo boli rozhodnutia opreté o toto rozhodnutie, keď správca dane vykonaným dokazovaním nepreukázal zneužívanie systému DPH a neboli preukázané žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by naznačovali, že žalobca vedel alebo mohol vedieť o podvodnom konaní dodávateľa a v administratívnom spise sa žiadne dôkazy o takomto konaní nenachádzajú. Potom chýba medzi výrokom napadnutého rozhodnutia a uvedenými rozsudkami ESD kauzálny nexus. Žalovaný podľa žalobcu porušil zásadu materiálnej pravdy, keď rozhodol na základe informácií založených na dohadoch správcu dane, ktorému sa nepodarilo zistiť skutočnosti alebo ich preveriť napriek žalobcovým návrhom na dokazovanie. Naopak, svedok potvrdil dodanie tovaru, pričom to, že dodávateľ nespolupracuje so správcom dane, nemôže byť dôkazom o nedodaní tovaru. 3. Žalobný bod ad § 191 ods. 1 písm. c/ SSP - rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca namietal, že správca dane ako aj žalovaný pri vyvodzovaní záverov vychádzali z domnienky dôkaznej povinnosti a dôkazného bremena žalobcu. Žalobca uviedol, že vyčerpal vlastné dôkazné bremeno tým, že disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou s opisom druhu a ceny u dodaných tovarov a služieb od spoločnosti KEVOLA s.r.o., dodacími listami, pričom prepravu zabezpečoval subdodávateľ, ďalej svedeckou výpoveďou p. C., vtedajšieho konateľa dodávateľa KEVOLA s.r.o., boli dodávky potvrdené. Podmienky dodávky podľa svedeckej výpovede a podľa tvrdení žalobcu boli zhodné. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/9/2013 a sp. zn. 5Sžf/14/2015, z ktorých odcitoval text týkajúci sa otázky dôkazného bremena. Správca dane poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2009, pričom v predmetnom prípade nebolo zistené, že by sa jednalo o ekonomicky neopodstatnenú a neprimeranú cenu dodávky tovaru. V r. 2012 neboli žiadne dôvody na to, aby žalobca mohol mať pochybnosť o tom, že by sa zúčastňoval daňového podvodu kúpou tovaru od dodávateľa, ktorý ešte v daňovej kontrole za máj 2012 spolupracoval so správcom dane. Podľa žalobcu pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných žalobcom nie sú oprávnené. 4. Žalobný bod ad § 191 ods. 1 písm. e/ SSP - nedostatočne zistený skutkový stav. Žalobca namietal, že správca dane porušil základné zásady správy daní podľa § 3 ods. 1, 2 a 3 Daňového poriadku. Žalobca navrhoval vykonanie dokazovania porovnaním skladovej evidencie nákupu suroviny, úkolových listov zamestnancov a predaja tovarov, čím by bola podľa žalobcu preukázaná reálna existencia tovaru a jeho spracovanie, ktoré bola zo strany správcu dane spochybnená. Správca dane ani žalovaný k návrhu žalobcu nepristúpili bez náležitého odôvodnenia. Žalobca poukázal na to, že pri daňovej kontrole vykonanej u žalobcu na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2012 dodávateľ KEVOLA s.r.o. predložil účtovné doklady za toto zdaňovacie obdobie. Správca dane vo veci preverenia sídla spoločnosti KALIPO s.r.o. zamlčal zistenia, alebo ich podal neobjektívnym spôsobom. Podľa spoločnosti Office House s.r.o., resp. jej upozornenia na nesúlad medzi skutočným stavom a zápisom v Obchodnom registri, táto obchodnému registru oznámila, že súhlas vlastníka s umiestnením sídla zanikol k 30.06.2012. Táto skutočnosť nastala až po kontrolovanom zdaňovacom období v predmetnej veci. Ďalej K. E. je v Obchodnom registri aj ku dňu 11.01.2018 zapísaný ako konateľ spoločnosti KALIPO s.r.o.

5. Žalobný bod ad § 191 ods. 1 písm. f/ SSP - skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ rozhodnutia je v rozpore so spismi a nemá v nich oporu. Žalobca namietal, že administratívny spis z daňovej kontroly nie je úplný, správca dane i žalovaný pri rozhodovaní vychádzali zo skutočností, ktoré nie sú v súlade so spisom. Konkrétne vyjadrenia správcu dane uvedené k okolnostiam konateľa spoločnosti KALIPO s.r.o. K. E., že nemal vedomosť o zápise svojej osoby ako konateľa spoločnosti a že spoločnosť nepozná, ako aj list č. 1100202/1/553473-254897/2013 zo dňa 27.05.2013, ktorým mali byť poskytnuté informácie a kópie dokumentov z PPZ, NAKA, NJFP ČVS:PPZ-571/NKA-Fp-St-2012 z 03.04.2013, najmä Zápisnice z výsluchov svedkov sa v administratívnom spise z daňovej kontroly nenachádzajú. 6. Žalobný bod ad § 191 ods. 1 písm. d/ SSP - nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Žalovaný sa podľa žalobcu nevysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, keď sa nevyjadril k aplikácii rozsudku ESD C-255/01, nezobral do úvahy návrhy na doplnenie dokazovania z dôvodu objasnenia a preukázania reálneho uskutočnenia zdaniteľných plnení. Nevysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Úlohou orgánu verejnej správy je zistiť právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia, stav veci sa musí zistiť presne, čo je základným predpokladom správnosti rozhodnutia. Vyhodnotenie dôkazov musí orgán verejnej správy náležite odôvodniť v odôvodnení rozhodnutia.

27. Žalobca v žalobe týkajúcej sa napadnutého rozhodnutia žalovaného za mesiac február 2012 namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v podstate z totožných dôvodov ako v žalobe týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia január 2012 vo vzťahu k dodávateľovi KEVOLA s.r.o. s nasledovnými rozdielmi: 1. Žalobný bod ad § 191 ods. 1 písm. g/ SSP - žalobný dôvod i argumentácia žalobcu je úplne zhodná s argumentáciou uvedenou v bode 26.1. tohto rozsudku (rozhodnutie žalovaného týkajúce sa zdaňovacieho obdobia január 2012). 2. Žalobný bod ad § 191 ods. 1 písm. d/ SSP - žalobný dôvod i argumentácia žalobcu je zhodná ako v bode 26.2. tohto rozsudku (rozhodnutie žalovaného týkajúce sa zdaňovacieho obdobia január 2012). 3. Žalobný bod ad § 191 ods. 1 písm. c/ SSP - žalobný dôvod i argumentácia žalobcu je zhodná ako v bode 26.3. tohto rozsudku (rozhodnutie žalovaného týkajúce sa zdaňovacieho obdobia január 2012). 4. Žalobný bod ad § 191 ods. 1 písm. e/ SSP - žalobný dôvod i argumentácia žalobcu je zhodná ako v bode 26.4. tohto rozsudku (rozhodnutie žalovaného týkajúce sa zdaňovacieho obdobia január 2012). 5. Žalobný bod ad § 191 ods. 1 písm. f/ SSP - žalobný dôvod i argumentácia žalobcu je zhodná ako v bode 26.5. tohto rozsudku (rozhodnutie žalovaného týkajúce sa zdaňovacieho obdobia január 2012). 6. Žalobný bod ad § 191 ods. 1 písm. e/ SSP - nedostatočne zistený skutkový stav (vo vzťahu k dodávateľovi A. D.). Žalobca namietal, že správca dane sa neriadil § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Správca dane neuznal odpočítanie dane za rekonštrukciu kancelárie (stierkovanie, maľovanie, pokládka dlažby a obkladačiek) od dodávateľa J. D.. Z odpovede dožiadaného správcu dane podľa žalobcu nevyplynuli skutočnosti, ktoré nepreukázali realizáciu prác týmto subjektom. Žalobca správcovi dane uviedol, že práce boli vykonané na budovách patriacich žalobcovi a navrhol vykonať obhliadku priestorov. Správca dane sa nezaoberal skutočným preverením hospodárskej činnosti J. D., nepreveril reálne dodanie služieb u tohto subjektu, pretože správcovi dane sa ho nepodarilo ani predvolať, ani predviesť. Skutočné vykonanie diela bolo možné podľa žalobcu overiť miestnym zisťovaním. Žalobca uviedol, že má k dispozícii Notársku zápisnicu zo dňa 19.06.2014, v ktorej Július Hiscsák vyhlásil, že vykonal stavebné práce, opravy a údržby, maliarske práce uvedené vo faktúrach v objekte areálu žalobcu, zmluva nebola uzavretá, objednávka bola telefonická, práce vykonával sám, tovar nakúpil v Lučenci alebo v Košiciach, po prevzatí prác konateľom žalobcu vystavil faktúry, pričom vyúčtovanú odmenu z faktúry č. DF/12/41 z 24.02.2013 vo výške 4844,- € mu žalobca doposiaľ neuhradil. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že správca dane nezistil skutkový stav v súlade s § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Žalobca k žalobe Notársku zápisnicu z 19.06.2014 nepripojil. 7. Žalobný bod ad § 191 ods. 1 písm. c/ SSP - rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca namietal, že správca dane i žalovaný vychádzali z domnienky dôkaznej povinnosti a dôkazného bremena žalobcu. Dôkazné bremeno daňového subjektu však nie je bezhraničné a dôkazná núdza nemôže byť vyhodnotená na ťarchu dôkazného bremena daňového subjektu, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola. Žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžf/9/2013 a 5Sžf/14/2015, z ktorých odcitoval text týkajúci sa otázky dôkazného bremena. Žalobca súhlasil s názorom žalovaného, že nestačí len formálne deklarovať dodanie faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie, pretože samotná faktúra bez ďalšieho nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne nakúpil služby, pri ktorých vznikla daňová povinnosť. Na preukázanie vecného naplnenia žalobca navrhol vykonať obhliadku priestorov, na ktorých boli práce vykonané, návrh tohto dôkazu bol odmietnutý bez náležitého odôvodnenia. 8. Žalobný bod ad § 191 ods. 1 písm. d/ SSP - nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Žalobca namietal, že správca dane i žalovaný pri svojich záveroch a úvahách uvedených v odôvodneniach rozhodnutí nevzali do úvahy všetky skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo. Namietal tiež, že v odôvodneniach rozhodnutí absentuje príčinná súvislosť medzi záverom orgánov verejnej správy o zamietnutí práva na odpočet a predmetnými rozsudkami ESD, o ktoré boli rozhodnutia opreté. Správca dane oprel svoje rozhodnutia o rozsudok ESD vo veci C-439/04 a C-440/04. Z administratívneho spisu nevyplýva žiadna okolnosť, že dodávateľ sa dopustil podvodného konania na DPH, vyplýva z neho len to, že dodávateľ so správcom dane nekomunikuje, resp. že nebol zastihnutý. Aj v prípade rozsudku C-255/02 Halifax nie je zrozumiteľné, prečo boli rozhodnutia opreté o toto rozhodnutie, keď správca dane vykonaným zisťovaním nepreukázal zneužívanie systému DPH a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by naznačovali, že žalobca vedel alebo mohol vedieť o podvodnom konaní dodávateľa a v administratívnom spise sa žiadne dôkazy o takomto konaní nenachádzajú. Žalovaný porušil zásadu materiálnej pravdy, keď rozhodol na základe informácií založených na dohadoch správcu dane, ktorému sa nepodarilo zistiť skutočnosti alebo ich preveriť napriek žalobcovým návrhom na dokazovanie. Svedkovia potvrdili dodanie tovaru, a to že dodávateľ nebol správcom dane zastihnutý, nemôže byť dôkazom o nedodaní služieb. 9. Žalobný bod ad § 191 ods. 1 písm. d/ SSP - žalobný dôvod i argumentácia žalobcu je zhodná ako v bode 26.6. tohto rozsudku (rozhodnutie žalovaného týkajúce sa zdaňovacieho obdobia január 2012).

28. Žalobca v žalobe týkajúcej sa napadnutého rozhodnutia žalovaného za mesiac apríl 2012 namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v podstate z totožných dôvodov ako v žalobe týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia január 2012 a to (vo vzťahu k dodávateľovi KEVOLA s.r.o.), resp. ako v žalobe týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia február 2012 (vo vzťahu k dodávateľovi KEVOLA s.r.o.) s nasledovnými rozdielmi: 1. Žalobný bod ad § 191 ods. 1 písm. g/ SSP - žalobný dôvod i argumentácia je úplne zhodná s argumentáciou uvedenou v bode 26.1. tohto rozsudku (rozhodnutie žalovaného týkajúce sa zdaňovacieho obdobia január 2012). 2. Žalobný bod ad § 191 ods. 1 písm. d/ SSP - žalobný dôvod i argumentácia žalobcu je zhodná ako v bode 26.2. tohto rozsudku (rozhodnutie žalovaného týkajúce sa zdaňovacieho obdobia január 2012) vo vzťahu k dodávateľovi KEVOLA s.r.o. s tým rozdielom, že žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ktorým nebolo uznané odpočítanie dane z dodania tovaru - sušené bukové prírezy a za dodávku služieb - vybudovanie prístrešku. 3. Žalobný bod ad § 191 ods. 1 písm. c/ SSP - žalobný dôvod i argumentácia žalobcu je zhodná ako v bode 26.3. tohto rozsudku (rozhodnutie žalovaného týkajúce sa zdaňovacieho obdobia január 2012) vo vzťahu k dodávateľovi KEVOLA s.r.o. s tým, že žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k zvládnutiu dôkazného bremena žalobcom a súčasne tvrdil, že disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou s opisom druhu a ceny u dodaných tovarov (sušené bukové prírezy) a služieb (vybudovanie prístrešku), čím vyčerpal dôkazné bremeno, svedeckou výpoveďou bývalého konateľa spoločnosti KEVOLA s.r.o. N. C. a výpoveďou konateľa žalobcu. 4. Žalobný bod ad § 191 ods. 1 písm. e/ SSP - žalobný dôvod i argumentácia žalobcu je zhodná ako v bode 26.4. tohto rozsudku (rozhodnutie žalovaného týkajúce sa zdaňovacieho obdobia január 2012) vo vzťahu k dodávateľovi KEVOLA s.r.o. 5. Žalobný bod ad § 191 ods. 1 písm. f/ SSP - žalobný dôvod i argumentácia žalobcu je zhodná ako v bode 26.5. tohto rozsudku (rozhodnutie žalovaného týkajúce sa zdaňovacieho obdobia január 2012). 6. Žalobný bod ad § 191 ods. 1 písm. d/ SSP - žalobný dôvod i argumentácia žalobcu je zhodná ako v bode 26.6. tohto rozsudku (rozhodnutie žalovaného týkajúce sa zdaňovacieho obdobia január 2012).

Vyjadrenia žalovaného

29. Žalovaný sa v písomných vyjadreniach k žalobám vyjadril k jednotlivým žalobným námietkam. K námietke nezákonnosti napadnutých rozhodnutí uvedenej v bode 1. žalôb, že žalovaný nesprávne posúdil zmeškanie zákonnej lehoty podľa daňových predpisov a odoprel žalobcovi právo na vykonanie riadneho vyrubovacieho konania, v ktorom konaní boli odopreté práva daňového subjektu vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v Protokole o daňovej kontrole, podať k nim vysvetlenia, dôkazy a návrhy na doplnenie dôkazov, žalovaný uviedol, že žalobca podal vyjadrenie k Protokolu po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole, zmeškanie ktorej sa nedá odpustiť. Žalobca konal rizikovo, nevyužil 15 dňovú lehotu na vyjadrenie a toto podal len 13 min. po uplynutí zákonnej lehoty. Na túto skutočnosť nemá vplyv subjektívna okolnosť na strane žalobcu, že mal na telefaxe nastavený letný čas. Zo strany žalovaného nevznikli žiadne pochybnosti o časovom momente doručenia vyjadrenia žalobcu k Protokolu z daňovej kontroly, a preto nevznikol ani dôvod na preverovanie písomnej informácie vo veci dodržanie zákonnej lehoty na podanie vyjadrenia k Protokolu. Na zmeškanie zákonnej lehoty nemá vplyv ani doručenie podania v listinnej forme do piatich pracovných dní od podania telefaxom. Žalovaný uviedol, že žalobcovi nebolo upreté právo na vykonanie riadneho vyrubovacieho konania a toto prebehlo v súlade s § 68 Daňového poriadku. Účelom vyrubovacieho konania však nie je opakovane obstarávať a vykonávať dôkazy, ktoré už boli obstarané a vykonané v rámci daňovej kontroly. Na ústnom pojednávaní dňa 11.10.2013 správca dane oboznámil žalobcu s preukázanými kontrolnými zisteniami z daňovej kontroly DPH za preverované zdaňovacie obdobie január až apríl 2012. Prítomný žalobca na ústnom pojednávaní nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, neuviedol žiadne návrhy, uviedol len, že nesúhlasí s obsahom zápisnice. K námietke nezákonnosti napadnutých rozhodnutí uvedených v bode 2 žalôb (námietka nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov) žalovaný poukázal na to, že žalobca nerozlišuje medzi prvostupňovými rozhodnutiami správcu dane a rozhodnutiami žalovaného. Z odôvodnenia rozhodnutí žalovaného je však zrejmé, že žalovaný neopiera svoje rozhodnutia o rozsudky Súdneho dvora EÚ a odôvodnenie výroku rozhodnutí neopiera o skutkové zistenie, že žalobca mal alebo mohol mať vedomosť, že sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu. Žalovaný vychádzal z výsledkov dokazovania vykonaného správcom dane, z dožiadaní, zápisníc o ústnom pojednávaní, z výsledkov medzinárodnej výmeny informácií, daňovou kontrolou bolo zistené, že dodávatelia uvedení na sporných faktúrach fakturované služby a tovar žalobcovi nedodali, výsledky dokazovania boli subsumované k súvisiacim právnym normám - Zákonu o DPH a Daňovému poriadku. Žalobca namietal nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutí žalovaného, neuviedol však konkrétne časti žalobou napadnutých rozhodnutí, ktoré by jeho tvrdenie preukazovali. K námietkam uvedeným v bode 3 žalôb (nesprávne právne posúdenie veci) žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že správca dane ako i žalovaný pri vyvodzovaní záverov vychádzali z domnienky dôkaznej povinnosti a dôkazného bremena žalobcu. Dôkaznú povinnosť žalobcovi ukladá a to v § 45 ods. 2 a § 24 ods. 1. Žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžf/43/2016, z ktorého vyplýva, že prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, daňový subjekt preukazuje najmä existenciu skutočností rozhodujúcich pre určenie výšky dane, pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní a iných podaniach, dokladov a výpovedí ovplyvňujúcich priebeh daňového konania a zodpovedá za preukázanie existencie svojho nároku. Samotná existencia faktúry nepostačuje. Žalobca v žalobe uvádza, že za rozhodujúcu považuje tú skutočnosť, že predložil doklady v papierovej forme, výsledky dokazovania neberie do úvahy. Poukazuje na to, že svedeckou výpoveďou bývalého konateľa spoločnosti KEVOLA s.r.o. N. C. boli dodávky tovaru potvrdené. N. C. potvrdil vystavenie faktúr, aj to, že tovar kúpil od spoločnosti KALIPO, ale pri odovzdávaní tovaru nebol prítomný, nevedel uviesť meno vodiča, ani evidenčné čísla vozidla, nevedel miesto nakládky. Vyjadrenie N. C. nekorešponduje s tvrdením žalobcu, že potvrdil dodávky tovaru. Praktické obchodovanie spoločnosti KALIPO s.r.o. žalovaný uviedol vo svojich rozhodnutiach. Žalobca nebol v priebehu daňovej kontroly zaťažený požiadavkou žalovaného predložiť doklady a preukazovať skutočnosti, na ktorých sa žalobca nepodieľal. Žalovaný získal dôkazy aj uplatnením inštitútu dožiadania, výpovede svedka, medzinárodnej výmeny informácií a uplatnením zásady voľného hodnotenia dôkazov. Správca dane vykonal dožiadania a ústne pojednávania, ku ktorým sa mal žalobca možnosť vyjadriť, vznášať námietky a predkladať dôkazy. Dôkazy boli získané zákonným spôsobom a nemožno vyvodiť záver, že žalobca bol zo strany správcu dane nadmerne zaťažovaný požiadavkou predložiť dôkazy, ktoré by presahovali rámec jeho povinností vyplývajúcich z Daňového poriadku. Žalovaný poukázal na to, že sa dostatočne vyjadril aj k návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania. Vo vzťahu k námietke, že administratívne spisy neobsahujú všetky skutočnosti, o ktoré opiera svoje závery správca dane i žalovaný a že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzali rozhodnutia, je v rozpore s obsahom spisov, žalovaný uviedol, že pri preskúmaní odvolania a predloženého spisového materiálu nezistil žiadne nedostatky týkajúce sa predložených dokladov, žalovanému boli predložené všetky doklady súvisiace s daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie január 2012, žalovaný disponoval Zápisnicami z PPZ, ktoré uvádza v napadnutých rozhodnutiach, pričom Zápisnice o výsluchu svedkov boli žalovanému doručené 03.04.2013, sú evidované v daňových spisoch žalobcu, ktoré zahŕňajú všetky dokumenty za všetky dane a všetky zdaňovacie obdobia. S obsahom zápisníc bol žalobca oboznámený už v r. 2013 a to tým, že boli uvedené v Protokoloch z daňových kontrol za zdaňovacie obdobia júl, august a september 2012. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu vo vzťahu k dodávateľovi A. D., žalovaný uviedol, že žalobca v tomto prípade nedisponuje okrem faktúry žiadnym relevantným dôkazom o vykonaní fakturovaných prác uvedeným dodávateľom, poukázal na obsah výpovede konateľa žalobcu a ani preverovaním prostredníctvom dožiadaného správcu dane sa nepodarilo preveriť realizáciu uvedeného zdaniteľného plnenia, A. D. je nekontaktný. Žalovaný konštatoval, že skutkový stav súvisiaci s A. D. zistil dostatočne, vykonal dokazovanie v rámci § 24 Daňového poriadku a zistil, že žalobca nedisponuje okrem faktúry žiadnymi inými dokladmi. Pokiaľ žalobca poukázal na obsah Notárskej zápisnice z 19.06.2014, takýto dokument nebol v daňovom konaní, ani v odvolaní predložený a jednak notárska zápisnica nenahrádza dôkaz preukazujúci vykonanie stavebných prác. Navyše notárska zápisnica nie je relevantným daňovým dôkazom. Žalovaný ďalej uviedol, že žalovaný nepostavil odôvodnenie žalobou napadnutých rozhodnutí na skutkovom zistení, že cieľom zdaniteľných plnení za kontrolované zdaňovacie obdobia bolo získanie daňovej výhody, čo je predpokladom zneužitia. Rozsudok ESD č. C-255/02 rieši inú problematiku, odlišnú od preskúmavanej veci, pričom na rozdiel od skutkových okolností žalobcu, dodávateľ plnení v prípade predmetného rozsudku ESD sporný nebol. Žalovaný zdôraznil, že z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že žalobca nepreukázal dodanie fakturovaných tovarov a služieb deklarovanými dodávateľmi, čo bolo rozhodujúce skutkové zistenie. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí žalovaný uviedol, že tieto rozhodnutia obsahujú všetky náležitosti stanovené Daňovým poriadkom, obsahujú všetky kontrolné zistenia, vyhodnotenie ktorých malo vplyv na správne určenie dane. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami, ktoré žalobca uviedol v odvolaní a neexistuje dôvod, ktorý by zakladal nepreskúmateľnosť rozhodnutí. Skutkový stav zistený žalovaným zodpovedá reálnej skutočnosti. Žalovaný súčasne poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/102/2014 z 30.03.2016, z ktorého vyplýva, že sa nevyžaduje, aby na každú zistenú skutočnosť alebo na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa nimi orgán verejnej správy v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. Odôvodnenie rozhodnutí žalovaného podľa žalovaného zodpovedá uvedenému právnemu názoru NS SR. K námietkam žalobcu, že nevzal do úvahy jeho návrhy na doplnenie dokazovania, žalovaný uviedol, že s týmito návrhmi sa v napadnutých rozhodnutiach vysporiadal. Žalovaný navrhol žaloby zamietnuť a zaviazať žalobcu znášaním trov konania zo svojho.

Replika žalobcu

30. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného k žalobe týkajúcej sa rozhodnutia žalovaného za zdaňovacie obdobie apríl 2012 v podstate zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v žalobných bodoch, reagujúc na písomné vyjadrenie žalovaného k tejto žalobe, pričom trval na svojom vyjadrení k žalobe, že správca dane v konaní postupoval v rozpore so zákonom, porušil zákonom ustanovené práva daňového subjektu a skutkový stav vyhodnotil nesprávne a účelovo, rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane je zjavne neodôvodnené a arbitrárne.

31. Žalobca v žalobách navrhol, aby správny súd v zmysle § 185 písm. a/ SSP priznal žalobám odkladný účinok. O týchto návrhoch žalobcu rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici Uzneseniami zo dňa 17.04.2018 č.k. 24S/10/2018-53 (zdaňovacie obdobie január 2012), č. 24S/11/2018-54 (zdaňovacie obdobie február 2012) a č. 24S/105/2018-86 (zdaňovacie obdobie apríl 2012) tak, že návrhy zamietol. Predmetné uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 04.05.2018.

32. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č.k. 24S/10/2018-62 zo dňa 14.11.2018 spojil na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde žalobcu PEROSA & KODEXI, s.r.o., Lučenec proti žalovanému Finančné riaditeľstvo SR, Banská Bystrica pod sp. zn. 24S/10/2018, 24S/11/2018 a 24S/105/2018 s tým, že tieto sa ďalej vedú pod sp. zn. 24S/10/2018 a to s poukazom na § 65 ods. 1 SSP.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

33. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj konanie a rozhodnutia správcu dane, ktoré ich vydaniu predchádzali, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách, pričom veci prejednal bez nariadenia pojednávania, pretože žalobca v žalobách uviedol, že súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania a žalovaný rovnako nariadenie pojednávania nežiadal. Po preskúmaní vecí správny súd dospel k záveru, že žaloby sú dôvodné. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 24.10.2018. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 15.11.2018 (§ 137 ods. 3 SSP).

34. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku v znení účinnom pre toto konanie (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

35. Podľa § 13 ods. 1, 2, 6 Daňového poriadku (1) Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. (2) Písomné podanie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva. (6) Podanie urobené elektronickými prostriedkami, ak nebolo podané spôsobom podľa odseku 5, alebo podanie urobené telefaxom je potrebné doručiť aj v listinnej forme, a to do piatich pracovných dní od odoslania podania urobeného elektronickými prostriedkami alebo telefaxom, inak sa považuje za nedoručené.

36. Podľa § 21 ods. 1 Daňového poriadku správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, môže požiadať o vykonanie jednotlivých úkonov pri správe daní iného vecne príslušného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, ak tento môže požadovaný úkon vykonať ľahšie, hospodárnejšie alebo rýchlejšie. Dožiadaný správca dane je povinný žiadosti vyhovieť alebo oznámiť dôvody, pre ktoré dožiadaniu nemôže vyhovieť.

37. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

38. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2013 ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

39. Podľa § 27 ods. 5, 6 Daňového poriadku (5) Lehota je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo podanie odovzdané na poštovú prepravu alebo prijaté elektronickými prostriedkami a urobené v súlade s § 13 ods. 5 na adresu elektronickej podateľne, ktorú prevádzkuje finančné riaditeľstvo, alebo na adresu elektronickej podateľne správcu dane, ktorým je obec. Ak nemožno doručiť podanie do elektronickej podateľne z dôvodov na strane správcu dane, lehota sa považuje za zachovanú, ak je podanie doručené najbližší nasledujúci pracovný deň po odstránení prekážok na strane správcu dane. Rovnako je lehota zachovaná, ak najneskôr v piaty pracovný deň je podanie urobené podľa § 13 ods. 6. (6) V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak.

40. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

41. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

42. Podľa § 45 ods. 2 písm. c/, d/, e/ Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2)a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

43. Podľa § 46 ods. 1, 2, 5, 8, 9 Daňového poriadku (1) Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. (2) Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. (5) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. (8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela.

Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a) (9) Daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. 36a)

44. Podľa § 63 ods. 1, 3, 5 Daňového poriadku (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 2)možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1)neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.20aa) (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

45. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené.

46. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku k daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu, najneskôr však do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom dane podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán.

47. Podľa § 74 ods. 2, 3, 4 Daňového poriadku (2) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. (3) Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania. (4) Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

48. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH v znení účinnom do 30.09.2012 (ďalej len „Zákon o DPH“) dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

49. Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.

50. Podľa § 19 ods. 1, 2 Zákona o DPH (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

51. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ Zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

52. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

53. Predmetom preskúmavacieho konania sú rozhodnutia žalovaného, ktorými boli potvrdené rozhodnutia správcu dane, ktorými bol žalobcovi ako platiteľovi DPH určený rozdiel dane za zdaňovacie obdobia január, február a apríl 2012. Správny súd preskúmal rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane za vyššie uvedené zdaňovacie obdobia a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobách.

54. Žalobca podľa uplatneného dôvodu nezákonnosti rozhodnutí žalovaného uvedeného v bode 1. žalôb za jednotlivé zdaňovacie obdobia január, február a apríl 2012 namietal, že žalovaný nesprávne posúdil zmeškanie zákonnej lehoty podľa daňových predpisov, čím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ale aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy vo vzťahu k preskúmaniu dodržania procesných lehôt. Namietal, že správca dane nepostupoval v súlade so zákonom, jeho konanie je zaťažené vadou zákonnosti (správne malo byť uvedené „vadou nezákonnosti“), pretože odoprel žalobcovi právo na vykonanie riadneho vyrubovacieho konania, v ktorom si žalobca môže uplatniť právo vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly, podať k nim vysvetlenia, dôkazy a návrhy na doplnenie dôkazov. Žalovaný podľa žalobcu nevzal do úvahy skutkovú a právnu okolnosť, že žalobca nezmeškal lehotu na predloženie vyjadrenia k Protokolu v zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku, ďalej že vyjadrenie bolo podané v zákonom stanovenej lehote a že žalobca spolu s odvolaním predložil Výpis hovorov, z ktorého je jednoznačne preukázaná včasnosť podania vyjadrenia. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nesprávne vyvodil záver, že vyjadrenie bolo podané neoprávnenou osobou a nepostupoval podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku. Správny súd uvedené námietky žalobcu vyhodnotil ako dôvodné

55. Z jednotlivých administratívnych spisov vyplýva a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že Protokol z daňovej kontroly spolu s Výzvou podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole, bol žalobcovi doručený 11.10.2018. V predmetnej Výzve správca dane určil žalobcovi lehotu 15 pracovných dní od doručenia výzvy na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole a označenie resp. aj na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Posledným dňom takto určenej lehoty na vyjadrenie k Protokolu bol deň 04.11.2018. V zmysle § 27 ods. 5 Daňového poriadku lehota je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo podanie odovzdané na poštovú prepravu, alebo prijaté elektronickými prostriedkami a urobené v súlade s § 13 ods. 5 na adresu elektronickej podateľne. Podľa § 13 ods. 1 Daňového poriadku podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, pričom písomné podanie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva (§ 13 ods. 2 Daňového poriadku). Podanie urobené telefaxom je potrebné doručiť aj v listinnej forme a to do piatich pracovných dní od odoslania podania telefaxom, inak sa považuje za nedoručené. Z administratívnych spisov vyplýva, že žalobca faxom doručil správcovi dane Vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly dňa 05.11.2013 (v čase od 00:11 hod. strana 1/3 do 00:13 hod. strana 3/3) t.j. v rozsahu troch strán a následne v listinnej forme vyjadrenie s totožným rozsahom i obsahom poštou dňa 07.11.2013, pričom lehota na vyjadrenie určená správcom dane vo výzve vydanej podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku uplynula dňom 04.11.2013 o 24:00 hod. Následne bolo správcovi dane 11.11.2013 doručené e-mailom oznámenie (podpísané M. S.), v ktorom tento oznámil správcovi dane, že čas na faxovom prístroji bol nastavený ako letný, t.j. reálne bol fax odovzdaný o 60 min. skôr. Prílohou e-mailu bolo potvrdenie o odoslaní faxu „Správa o prenose“, z ktorého vyplýva, že z telefónneho čísla XXXXXXXXXX bolo správcovi dane dňa 05.11.2013 v čase o 00:11 hod. vytáčané číslo XXXXXXXXXX (patriace správcovi dane) v trvaní 1 min. 37 sek., išlo o prenos textu v počte troch strán. Súčasťou predmetnej Správy bola prvá strana predmetného vyjadrenia žalobcu zo 04.11.2013 k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až apríl 2012. Z uvedeného vyplýva, že správca dane mal v čase do vydania prvostupňových rozhodnutí k dispozícii faxové Vyjadrenie žalobcu (opatrené podpisom štatutárneho zástupcu žalobcu) k Protokolu opatrené prezentačnou pečiatkou správcu dane o jeho doručení správcovi dane dňa 05.11.2013 (od 00:11 hod. do 00:13 hod.). Nemal teda k dispozícii žiadny dôkaz o prijatí predmetného faxového podania správcom dane dňa 04.11.2013, keďže ani Správa o prenose pripojená k oznámeniu zaslanému správcovi dane e-mailom 11.11.2013 nemôže byť považovaná za dôkaz o tom, že by predmetné faxové Vyjadrenie bolo správcovi dane doručené 04.11.2013, a teda nebola dôkazom o tvrdení uvedenom v emailovej správe, že čas na faxovom prístroji bol nastavený ako letný, a teda ani o tom, že reálne bol fax odoslaný o 60 min. skôr. Žalobca však v žalobe tvrdil, že v odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane (v znení ich doplnku) žalobca namietal, že správca dane nesprávne vyhodnotil predmetné vyjadrenie žalobcu k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly (zaslané faxom a neskôr doplnené v listinnej forme) ako nepodané včas (do 04.11.2013). Z obsahu odvolaní proti prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane (v znení ich doplnkov), ktoré sú súčasťou administratívnych spisov za jednotlivé zdaňovacie obdobia január až apríl 2012 vyplýva, že žalobca v odvolaniach tvrdil, že predmetné Vyjadrenie žalobcu k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly bolo správcovi dane doručené dňa 04.11.2013 v čase od 23:12 hod. do 23:14 hod., pričom toto tvrdenie preukazoval Výpisom odchádzajúcich volaní, ktorý vyhotovil dodávateľ telefonických služieb Slovak Telecom a.s. Z predmetného Výpisu vyplýva, že na telefónne číslo správcu dane bolo zaznamenané odovzdanie predmetného Vyjadrenia faxom z telefónneho čísla XXXXXXXXXXXXXX, teda z totožného čísla, ako je uvedené na faxovom podaní (Vyjadrení) doručenom správcovi dane i na Správe o prenose doručenej v prílohe e-mailového oznámenia (doručeného správcovi dane 11.11.2013), a to v čase od 23:12 hod. do 23:14 hod. dňa 04.11.2013. Z uvedeného dôkazu teda vyplýva, že fax bol odoslaný v čase od 23:12 hod. do 23:14 hod. dňa 04.11.2013 (a teda nie v čase od 00:11 hod. do 00:13 hod. dňa 05.11.2013, ako je uvedené v Správe o prenose). Žalobca teda týmto dôkazom osvedčil, že faxové podanie obsahujúce Vyjadrenie žalobcu k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január až apríl 2012 bol správcom dane prijatý v čase o 23:14 hod. dňa 04.11.2013, t.j. v posledný deň lehoty na podanie vyjadrenia k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly, ktorým dňom bol 04.11.2013. Správny súd pritom poukazuje na ust. § 27 Daňového poriadku upravujúce počítanie lehôt, podľa ktorého je lehota zachovaná, ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo podanie odovzdané na poštovnú prepravu alebo prijaté elektronickými prostriedkami a urobené v súlade s § 13 ods. 5 na adresu elektronickej podateľne. Z toho vyplýva, že podanie urobené faxom je urobené včas, pokiaľ bolo prijaté správcom dane najneskôr v posledný deň lehoty. Zo žalobcom (k odvolaniam) predloženého dôkazu (Výpis odchádzajúcich hovorov) teda vyplýva, že toto podanie (Vyjadrenie) bolo odoslané žalobcom v správcom dane určenej lehote dňa 04.11.2013, t.j. včas. Z ust. § 13 ods. 6 Daňového poriadku vyplýva, že podanie urobené telefaxom je potrebné doručiť aj v listinnej forme a to do piatich pracovných dní od odoslania podania urobeného telefaxom. Z obsahu administratívnych spisov vyplýva (a táto skutočnosť medzi účastníkmi konania ani nebola sporná), že žalobca podanie (Vyjadrenie) urobené telefaxom dňa 04.11.2013 doručil správcovi dane v listinnej forme (poštou) v lehote stanovenej v § 13 ods. 6 Daňového poriadku, t.j. do piatich pracovných dní od odoslania podania urobeného telefaxom) a to dňa 07.11.2013. Boli teda splnené všetky zákonom stanovené podmienky preto, aby bolo Vyjadrenie žalobcu zo 04.11.2013 k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly považované za včas podané. Pokiaľ žalovaný predmetné podanie vyhodnotil ako podanie podané oneskorene, takýto záver je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Rovnako nesprávny je záver žalovaného, že Výpis odchádzajúcich hovorov predložený žalobcom v odvolacom konaní, nie je dôkazom osvedčujúcim tvrdenie žalobcu o včasnosti podania Vyjadrenia k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly. Nie je totiž relevantné, komu patrí technické zariadenie (telefón, resp. telefax), ani z akého telefónneho čísla bolo podanie správcovi dane zaslané. Relevantné je, že sa jedná nesporne o podanie žalobcu (Vyjadrenie zo 04.11.2013 k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly), ktoré bolo opatrené menom, priezviskom a podpisom konateľa žalobcu. Dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia včasnosti podania písomného Vyjadrenia žalobcu k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly bol postup správcu dane, ktorý dňa 12.11.2013 spísal úradný záznam o tom, že podanie žalobcu zo dňa 04.11.2013 označené ako Vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole bolo podané oneskorene a následne vydal prvostupňové rozhodnutia, ktorými určil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobia január až apríl 2012. Takýto postup správcu dane nebol v súlade s ust. § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ktorý v prípade, keď daňový subjekt (žalobca) predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo Výzve podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, ustanovuje povinnosť dohodnúť deň prerokovania pripomienok spôsobom stanoveným v cit. ustanovení a následne správcovi dane ukladá povinnosť o priebehu a o výsledkoch dokazovania spísať s daňovým subjektom (žalobcom) zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane. Správca dane sa vyššie cit. ustanoveniami Daňového poriadku neriadil. Takýmto postupom bolo žalobcovi odňaté právo na spravodlivé konanie pred orgánom verejnej správy (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru), pričom správca dane a následne i žalovaný, ktorý nepostupoval v súlade s § 74 ods. 2, 4 Daňového poriadku, keď neprihliadol na odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa nesprávneho posúdenia včasnosti predmetného Vyjadrenia žalobcu k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly a súčasne nesprávne vyhodnotil žalobcom predložený dôkaz (Výpis odchádzajúcich volaní), ktorým žalobca osvedčoval včasnosť podania predmetného vyjadrenia a potvrdil prvostupňové rozhodnutia správcu dane ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom, podstatným spôsobom porušili ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktorý mohol mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. Správny súd preto napadnuté rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami správcu dane zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP.

56. Žalobca podľa uplatneného dôvodu nezákonnosti rozhodnutí žalovaného uvedených v bode 2. žalôb týkajúcich sa dodávateľa KEVOLA s.r.o. za zdaňovacie obdobie január, február a apríl 2012, resp. v bode 8. žaloby týkajúcej sa dodávateľa A. D. za zdaňovacie obdobie apríl 2012 namietal nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí pre nedostatok dôvodov. Takéto námietky nemajú oporu v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Rozhodnutie trpí nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov vtedy, keď vôbec nemá odôvodnenie, keď chýbajú skutkové dôvody a tiež vtedy, keď chýba právne posúdenie zistených skutočností. Skutkové dôvody chýbajú vtedy, ak ich orgán verejnej správy v odôvodnení vôbec neuvedie, ale aj vtedy, ak bolo rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, prípadne keď nie je zrejmé, či bolo dokazovanie vykonané, alebo ak rozhodné skutočnosti boli zistené z nezákonne získaných dôkazov. Takýmito vadami napadnuté rozhodnutia žalovaného netrpia. Žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí jasne a zrozumiteľne uviedol, že rozhodnutia sú založené na tom, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie DPH, konkrétne nepreukázal, že plnenia uvedené na faktúrach prijal a že ich prijal od subjektov (dodávateľov) uvedených na faktúrach (KEVOLA s.r.o., A. D., E.). Žalobca ďalej namietal, že orgány verejnej správy pri záveroch, ktoré vyvodili vo svojich rozhodnutiach nevzali do úvahy všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo. Uviedol, že z vykonaného preverovania správcu dane prostredníctvom miestne príslušného Daňového úradu Nitra, pob. Levice vyplynuli skutočnosti, ktoré nepreukázali, že dodávky boli realizované spoločnosťou KEVOLA s.r.o., avšak neboli preukázané ani skutočnosti o tom, že dodávky neboli realizované. K týmto námietkam je potrebné uviesť, že žalobca neuvádza, aký by mal tento jeho záver mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Nebolo totiž úlohou správcu dane preukazovať, že dodávky neboli realizované. Naopak, bolo úlohou žalobcu preukázať, že dodávky realizované boli. Daňovník je v zmysle § 24 Daňového poriadku povinný preukázať všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Takouto rozhodnou skutočnosťou pre uplatnenie práva na odpočítanie DPH je, že pri predmetnom fakturovanom tovare resp. službe, vznikla daňová povinnosť jeho dodávateľovi. To znamená, že bolo potrebné preukázať, že žalobcovi bol dodaný tovar resp. služby, ktoré mu boli fakturované a že tento tovar resp. služby žalobcovi dodal dodávateľ uvedený na faktúre. To sa v preskúmavanom prípade nestalo. Pokiaľ žalobca v žalobách namietal, že správca dane rozhodol na základe informácií, ktoré sú založené na jeho dohadoch, pretože sa mu nepodarilo v skutočnosti zistiť alebo ich preveriť a administratívny spis nesvedčí tomu, čo uvádza správca dane a to, že preverovaním zistil, že nedošlo k dodaniu tovaru, resp. služby, takéto námietky nekorešpondovali s obsahom odôvodnení uvedených tak v rozhodnutiach správcu dane, ako aj v rozhodnutiach žalovaného. Správca dane založil svoje rozhodnutia na tom, že sa počas daňovej kontroly nepreukázalo dodanie tovaru (sušené bukové prírezy) resp. dodanie služby (výroba a montáž plastových okien, stavba prístrešku) tak, ako bolo fakturované. Správca dane konštatoval, že žalobca predložil faktúry, dodacie listy (správne malo byť uvedené, že predložil faktúry, ktoré slúžili ako dodacie listy) na preukázanie týchto dodávok a žiadny iný dôkaz nepredložili. Tieto listiny vyhodnotil správca dane i žalovaný samostatne a aj spolu s vykonaným výsluchom bývalého konateľa dodávateľa N. C., pričom bolo zistené, že týmito dôkazmi nebolo preukázané, že fakturovaný tovar a služby boli žalobcovi dodané osobou uvedenou na faktúre. Bolo vykonané preverovanie na strane dodávateľa a ani týmto sa nepotvrdilo predmetné dodanie. Podstatné je, že správca dane svoje rozhodnutia založil na tom, že nebolo preukázané dodanie tovaru resp. služby žalobcovi. Obdobne vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi A. D. rozhodnutie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia február 2012 správca dane založil na tom, že sa počas daňovej kontroly nepreukázalo dodanie služieb (stierkovanie, maľovanie, pokládka dlažby a obkladačiek v súvislosti s rekonštrukciou kancelárie žalobcu) od subjektu A. D., tak ako bolo fakturované. Správca dane konštatoval, že žalobca na preukázanie dodania uvedenej služby predložil iba faktúru, žiadny iný dôkaz nepredložil. Týmto dôkazom nebolo preukázané, že bola fakturovaná služba dodaná žalobcovi osobou uvedenou na faktúre. Správca dane vykonal preverovanie na strane dodávateľa a ani tým sa nepotvrdilo predmetné dodanie. Podstatné je, že správca dane svoje rozhodnutie založil na tom, že nebolo preukázané dodanie služby žalobcovi dodávateľom uvedeným na faktúre (A. D.). Správca dane opakovane v odôvodnení prvostupňových rozhodnutí uviedol, že na základe preverovaní sa ani daňovou kontrolou nepreukázalo uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s hodnotením vykonaného dokazovania a preverovania, nemá žiadny vplyv na posúdenie zákonnosti napadnutých rozhodnutí. Žalobca v žalobách napokon ani neuviedol, ktoré konkrétne dôkazy alebo preverovanie boli nesprávne vyhodnotené. Správny súd nezistil žiadny rozpor medzi obsahom vykonaných dôkazov a ich hodnotením správcom dane a ani rozpor s princípmi logického uvažovania. Takisto žalovaný svoje rozhodnutia založil na tom, že žalobca nepreukázal reálne dodanie tovaru resp. služieb dodávateľmi uvedenými na faktúre (KEVOLA s.r.o., A. D., E.).

57. Žalobca v žalobách namietal aj to, že správca dane svoje rozhodnutia oprel o rozhodnutie ESD v spojených veciach Kittel a Recolta Recycling SPRL, C-439/04 a C-440/04 a rozhodnutie C-255/02 Halifax, čo spôsobuje, že tak rozhodnutia správcu dane, ako aj rozhodnutia žalovaného sú nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, pretože svoje závery o neuznaní odpočítania dane odôvodňujú vyššie uvedenými rozsudkami, pričom tieto rozhodnutia a ani správne spisy neobsahujú skutočnosti, na základe ktorých by bol preukázaný daňový podvod alebo vedomá účasť žalobcu na takomto podvode a medzi rozhodnutiami orgánov verejnej správy a predmetnými rozsudkami ESD absentuje kauzálny nexus. Takéto námietky nemohli obstáť z dôvodu, že žalovaný neaplikoval uvedené rozsudky ESD na svoje rozhodnutia, ktorými potvrdil prvostupňové rozhodnutia správcu dane. Napadnuté rozhodnutia založil na tom, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie DPH stanovených v Zákone o DPH aplikujúc na svoje rozhodnutie § 2 ods. 1 písm. a/, § 19 ods. 1, 2, § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH. Takisto správca dane, ako to vyplýva z odôvodnení prvostupňových rozhodnutí, založil svoje rozhodnutia na tom, že nebolo preukázané, že fakturovaný tovar, resp. služby boli žalobcovi skutočne dodané daňovými subjektami KEVOLA s.r.o. a A. D., čo právne posúdil tak, že boli porušené ust. § 49 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 49 ods. 1 a § 19 ods. 1 prvej a druhej vety Zákona o DPH tým, že si žalobca v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobia uplatnil odpočítanie DPH z faktúr od týchto dodávateľov. Na záver odôvodnení správca dane uviedol, že na daňovú kontrolu a deklarované dodávky tovaru možno aplikovať uvedené rozhodnutia ESD. Možno súhlasiť s tým, že správca dane neuviedol v rozhodnutiach žiadnu úvahu, akou by mohol tieto rozsudky na zistený skutkový stav aplikovať. Možno konštatovať, že pokiaľ boli rozhodnutia založené na tom, že žalobca nezvládol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie podmienok na odpočet DPH, nie je možné na takýto skutkový stav aplikovať uvedené rozhodnutia ESD a už vôbec nie súčasne. Tieto rozhodnutia poskytujú výklad Šiestej Smernice za takých skutkových a právnych okolností, kedy daňovník splní podmienky na odpočet DPH a nie je sporné, že obchod prebehol tak, ako daňovník uviedol v daňovom priznaní. Podľa rozsudku ESD v spojených veciach Kittel a Recolta Recycling možno daňovníkovi za splnenia materiálnych podmienok na odpočet DPH toto právo odoprieť vtedy, ak išlo o obchod v reťazci poznačenom podvodom, o ktorom daňovník vedel alebo musel vedieť. Tiež v prípade Halifax ESD Šiestu Smernicu vyložil v tom zmysle (a potom tak treba vykladať aj príslušné národné zákony), že odoprieť odpočítanie DPH je možné tomu daňovníkovi, ktorý síce splnil podmienky na odpočet DPH, ale išlo o zneužívajúce konanie. ESD v tomto rozhodnutí zároveň stanovil dvojzložkový test, ktorým musia byť predmetné zisťované skutočnosti otestované správcom dane na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že konanie je zneužívajúce. Správca dane okrem toho, že v odôvodneniach rozhodnutí uviedol, že na daňovú kontrolu možno tieto rozsudky aplikovať, neuviedol, že by tak urobil a neuviedol ani úvahu, ktorou sa pri tom spravoval. Preto nie je jasné, ako správca dane dospel k tomu, že uvedené rozsudky by bolo možné na daný prípad aplikovať. Avšak vzhľadom na to, že správca dane, ale najmä žalovaný, svoje rozhodnutia založili na takom právnom posúdení, že nebolo preukázané splnenie podmienok stanovených Zákonom o DPH na odpočet DPH, a preto správca dane takýto odpočet neuznal, nespôsobil takýto poukaz správcu dane nezrozumiteľnosť rozhodnutia pre nesprávnosť dôvodov. Ide len o čiastkovú chybu odôvodnenia prvostupňových rozhodnutí, ktorou ale napadnuté rozhodnutia žalovaného netrpia. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný, ako to vyplýva z odôvodnení napadnutých rozhodnutí, ktorými boli potvrdené prvostupňové rozhodnutia správcu dane, na svoje rozhodnutia žiadne rozsudky ESD neaplikoval.

58. Žalobca v námietkach ďalej namietal „nesprávne právne posúdenie rozsahu dôkazného bremena“, pričom tvrdil (v žalobách vo vzťahu k dodávateľovi KEVOLA s.r.o.), že žalobca vyčerpal dôkazné bremeno. Takejto námietke nezákonnosti nebolo možné vyhovieť. Záver žalovaného, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočet DPH, konkrétne nepreukázal, že prijal od spoločnosti KEVOLA s.r.o. tovar, resp. služby uvedené na faktúrach, je v súlade s § 24 Daňového poriadku, podľa ktorého je na daňovníkovi, aby rozhodné skutočnosti preukázal pri daňovej kontrole. Pokiaľ mala táto žalobná námietka smerovať k tomu, že neboli správne vyhodnotené žalobcom predkladané dôkazy, ani v takomto zmysle by nebola uvedená námietka dôvodná. Žalobca správcovi dane predložil faktúry vystavené dodávateľom, ktoré slúžili zároveň ako dodacie listy, avšak tieto boli bez údajov o odovzdaní a prevzatí tovaru žalobcom, t.j. bez potvrdenia o tom, kto, kedy a ako žalobcovi tovar od dodávateľa KEVOLA s.r.o. doviezol a kto a kedy tovar za žalobcu prevzal, resp. bez údajov o odovzdaní a prevzatí vykonaných služieb - prác (výroba a montáž plastových okien, stavba prístrešku), t.j. bez potvrdenia o tom, kto, kedy a s akým výsledkom od dodávateľa vykonané práce za žalobcu prevzal. Vo vzťahu k deklarovanej dodávke služieb - stierkovanie, maľovanie, pokládka dlažby a obkladačiek v súvislosti s rekonštrukciou kancelárie žalobcu deklarovaným dodávateľom A. D., E., žalobca v žalobe ani netvrdil, že uniesol, resp. vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Žalobca správcovi dane predložil len faktúru vystavenú deklarovaným dodávateľom prác A. D., Košice bez dokladu o odovzdaní a prevzatí uvedených prác žalobcom, t.j. bez potvrdenia o tom, kto, kedy a s akým výsledkom resp. v akom rozsahu práce vykonal a bez potvrdenia o odovzdaní a prevzatí uvedených prác žalobcom. Vo vzťahu k žalobcom v žalobe týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia február 2012 označenej notárskej zápisnice, ktorej obsahom malo byť potvrdenie deklarovaného dodávateľa A. D. o vykonaní deklarovaných prác súvisiacich s rekonštrukciou kancelárie žalobcu, správny súd uvádza, že táto notárska zápisnica nebola ako dôkaz predložená ani v administratívnom konaní, ani v preskúmavacom konaní, žalobca ju nepredložil ani k žalobe a ani nenavrhol vykonať dôkaz uvedenou notárskou zápisnicou. Ak by bol aj taký návrh podal, správny súd uvádza, že v takomto prípade by prehlásenie A. D. formou notárskej zápisnice predstavovalo len jeho vyjadrenie o skutočnostiach týkajúcich sa dodania uvedených prác, ktorý dôkaz by však bez ďalších relevantných listinných dôkazov nepostačoval na preukázanie dodania uvedených prác žalobcovi práve týmto dodávateľom. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že ani žalobcom navrhnutá obhliadka areálu žalobcu nie je dôkazom preukazujúcim realizáciu vedených práv dodávateľom. Obhliadkou nie je totiž možné zistiť, kto práce deklarované na faktúre vykonal, je z nej možno zistiť len to, že takéto práce boli vykonané. Žalovaný ako aj správca dane žalobcom predložené doklady vo vzťahu k deklarovaným dodávateľom KEVOLA s.r.o. a A. D., E. vyhodnotili ako formálne spoločne s ďalším vykonaným preverovaním u dodávateľov, resp. z daňovej kontroly u žalobcu nedošlo k verifikácii tvrdení obsiahnutých vo faktúrach. Poukázali pritom na to, že žalobca žiadne iné dôkazy nepredložil. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí žalovaného i rozhodnutí správcu dane vyplýva, že žalovaný aj správca dane zobrali do úvahy všetky dôkazy predložené žalobcom, ako aj preverovanie, ktoré vykonal správca dane za účelom verifikácie žalobcových tvrdení. Tieto sú v odôvodnení rozhodnutí uvedené a vyhodnotené. Orgány verejnej správy k týmto dôkazom zaujali svoje stanovisko a zistené skutočnosti správne právne posúdili podľa Zákona o DPH. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí uviedol svoju úvahu, podľa ktorej správca dane zistil objektívne skutočnosti nasvedčujúce zneužitiu práva v oblasti DPH v tom zmysle, že obchodné transakcie, ktoré boli predmetom preverovania boli len deklarované. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný mal na mysli zneužitie vo význame, že obchody neprebehli. Rozhodnutia však založil na tom, že nebolo preukázané žalobcom a ani preverovaním správcu dane, že obchody žalobcu so spoločnosťou KEVOLA s.r.o. v zdaňovacom období január, február a apríl 2012, resp. so živnostníkom A. D., E. v zdaňovacom období február 2012 prebehli tak, ako je uvedené na faktúrach.

59. Žalobná námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu z dôvodu chýbajúceho náležitého odôvodnenia nevyhovenia návrhom na vykonanie dokazovania porovnaním skladovej evidencie nákupu suroviny, úkolových listov zamestnancov a predaja tovaru, resp. vykonaním obhliadky areálu žalobcu a výsluchom deklarovaného dodávateľa A. D., nebola podľa správneho súdu dôvodná, pretože nemá oporu v obsahu odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Žalovaný sa so žalobcovými návrhmi na vykonanie dokazovania spôsobom uvedeným v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí vyrovnal tak, že tieto navrhované dôkazy nie sú sami o sebe dôkazom, že drevnú hmotu - sušené bukové prírezy z preverovaných faktúr od deklarovaného dodávateľa KEVOLA s.r.o. tento dodávateľ skutočne dodal, resp. že služby - práce, vrátane materiálu, uvedené na preverovaných faktúrach od deklarovaného dodávateľa KEVOLA s.r.o. (výroba a montáž plastových okien, stavba prístrešku) resp. od deklarovaného dodávateľa A. D. (stierkovanie, maľovanie, pokládka dlažby a obkladačiek) títo dodávatelia žalobcovi skutočne dodali. Žalovaný sa so žalobcovým návrhom na vykonanie obhliadky za účelom overenia vykonania prác (dodávky výroby a montáže plastových okien, stavba prístrešku, stierkovanie, maľovanie, pokládka dlažby a obkladačiek) vyrovnal tak, že obhliadka v areáli žalobcu nie je dôkazom osvedčujúcim, kto uvedené práce vykonal, preukázalo by sa len, že tieto práce boli vykonané. Žalovaný sa napokon vyrovnal aj s návrhom žalobcu na vykonanie výsluchu A. D., E. s tým, že jeho výpoveď sama o sebe bez predloženia relevantných hodnoverných dôkazov nebude dôkazom o dodaní predmetných služieb (prác). Takéto odôvodnenie je dostatočne zrozumiteľné a k uvedeným návrhom na vykonanie dokazovania postačujúce. Napadnuté rozhodnutia žalovaného teda netrpia takou chybou, ako to namieta žalobca a jeho námietka o nedostatočnom resp. žiadnom vysporiadaní sa s jeho návrhmi na vykonanie dokazovania nemá oporu v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Pokiaľ by aj bolo možné internú evidenciu žalobcu považovať za dôkaz reálnej existencie nakúpeného tovaru, jeho spracovania (sušené bukové prírezy), nič to nemení na tom, že interná evidencia nie je dôkazom o tom, že predmetný tovar dodal žalobcovi dodávateľ uvedený na faktúre (KEVOLA s.r.o.). Žalobca v tejto súvislosti poukázal na skutočnosti, ktoré mali vyjsť najavo v daňovej kontrole vykonanej u žalobcu na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2012, neuviedol však, aký vplyv by mali mať na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd dôvody nezákonnosti za žalobcu nevyhľadáva a ani ich nedopĺňa podľa obsahu administratívneho spisu. Žalobcov poukaz na uvedené skutočnosti nič nemení na tom, že žalobca nezvládol dôkazné bremeno na preukázanie skutočností rozhodujúcich pre uplatnený nárok na odpočet DPH za zdaňovacie obdobia január, február a apríl 2012.

60. Správny súd poukazuje aj na dôvody rozhodnutia NS SR sp. zn. 8Sžf/43/2016, ktorý rozhodoval v obdobnej veci žalobcu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie september 2012 práve z dôvodov nepreukázania splnenia zákonných podmienok na odpočet DPH za obdobnej skutkovej situácie, keď žalobca preukazoval splnenie podmienok na odpočet DPH faktúrou a neskôr aj dodacími listami. Najvyšší súd v odôvodnení uvedeného rozhodnutia k otázkam dôkazného bremena a reálneho plnenia uviedol: „Daň z pridanej hodnoty je súčasťou ceny, a preto je ňou zdaňovaný predaj tovaru a služieb v každej fáze výroby a distribúcie okrem oslobodených transakcií. Platiteľ si môže od dane, ktorú má odviesť štátu z vykonaného obratu, odpočítať daň, ktorú mu pri nákupe tovarov a služieb účtoval iný platiteľ ako súčasť ceny. Uvedený princíp sa však uplatní iba vtedy, ak platiteľ preukáže, že deklarovaný tovar nadobudol od konkrétneho platiteľa DPH, a že mu DPH aj v cene tovaru zaplatil (rozsudok NS SR z 23.11.2016, sp. zn. 3Sžf/104/2015, publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov SR č. 4/2017). Reálne plnenie samo o sebe nezakladá právo na odpočítanie DPH. Pri uplatnení práva na odpočítanie dane je platiteľ úspešný, keď splní zákonné podmienky uvedené v § 51 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. (Rozsudok NS SR z 29.01.2014, sp. zn. 2Sžf/21/2013). Podobne aj v rozsudku sp. zn. 2Sžf/52/2010 z 21.09.2011 najvyšší súd vyslovil nasledujúce závery: „Z dikcie § 49 ods. 2 Zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre. Najvyšší súd SR opakovane zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu, ktorý zodpovedá aj za to, že vo svojom účtovníctve má doklady vystavené v súlade s § 71 ods. 1, 2 Zákona o DPH. Iba faktúra, ktorá má náležitosti ust. § 71 ods. 1, 2 Zákona o DPH a reálnosť preukázania dodania tovaru alebo služby na nej uvedeným dodávateľom je relevantným dokladom na uplatnenie si prípadného odpočtu DPH. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok spočíva jednak v ich formálnej deklarácii, predložením dokladov s predpísaným obsahom, pričom doklady musia mať naviac povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade ako právna skutočnosť aj preukázané. Najvyšší súd SR poukazuje na rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2 a § 51 Zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Odvolací súd s poukazom na § 29 ods. 8 Zákona o správe daní pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia, spočíva predovšetkým na daňovom subjekte. Uvedená podmienka zákona korešponduje aj s cieľom uznaným a podporovaným Šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH, ktorým je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania práva (pozri najmä rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Lelsden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, zb. s.

- i - 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02, zb. s. I.1609, bod 71)“.

61. Žalobca ďalej v žalobách namietal, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ rozhodnutí je v rozpore so spismi a nemá v nich oporu, konkrétne, že administratívny spis z daňovej kontroly nie je úplný, pričom namietal, že v administratívnom spise sa nenachádzajú vyjadrenia správcu dane uvedené k okolnostiam konateľa spoločnosti KALIPO s.r.o. p. K. E., že nemal vedomosť o zápise svojej osoby ako konateľa spoločnosti a že túto spoločnosť nepozná, ako aj že zápisnice z výsluchov svedkov, ktoré mali byť poskytnuté správcovi dane orgánmi činnými v trestnom konaní, sa v administratívnom spise z daňovej kontroly nenachádzajú. Týmto žalobca namietal rozpor administratívnych spisov so zisteným skutkovým stavom. K tejto námietke správny súd uvádza, že základom napadnutých rozhodnutí žalovaného, ako aj prvostupňových rozhodnutí správcu dane je taký skutkový stav, že žalobca nepreukázal a preverovaním sa nepotvrdilo, že dodávateľ KEVOLA s.r.o. dodal žalobcovi tovar, resp. dodal služby uvedené vo faktúrach, ktorými boli vyfakturované dodávka tovaru - sušených bukových prírezov a dodávka služieb - výroba a montáž plastových okien a stavba prístrešku. Tieto námietky však nemajú podklad v obsahu administratívnych spisov, nakoľko súčasťou administratívnych spisov je tak odpoveď na žiadosť o MVI, ktorú poskytla správcovi dane Maďarská daňová správa a v ktorej sa uvádza, že Maďarská daňová správa vypočula osobu K. E., ktorý nevedel o tom, že je štatutárnym zástupom slovenského daňového subjektu a uviedol, že je to prvý krát, čo počul názov uvedeného subjektu, nevedel sa vyjadriť k činnosti tejto spoločnosti. Uviedol, že jeho identifikačný doklad bol odcudzený a zneužitý. V administratívnom spise sa nachádza aj materiál poskytnutý správcovi dane Finančným riaditeľstvom SR, Odborom boja proti podvodom, oddelenie koordinácie, ktorého prílohou sú Zápisnice o výsluchu svedkov spísané PPZ, odborom boja proti organizovanej kriminalite, Expozitúra Stred Banská Bystrica vo veci ČVS: PPZ-236/BOP-St-2012 osôb uvedených v odôvodnení prvostupňových rozhodnutí správcu dane (N. C., Z. U., Z. E. a F. X.). Z uvedeného vyplýva, že uvedená námietka nebola dôvodná a nemala oporu v obsahu administratívnych spisov.

62. Žalobná námietka nepreskúmateľnosti, ktorú malo spôsobiť podľa žalobcu to, že sa žalovaný dostatočne nevysporiadal vo svojich rozhodnutiach s námietkami uplatnenými v odvolaní, keď sa nevyjadril k aplikácii rozsudku ESD C-255/02, nemá oporu v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí uviedol, ako sa vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami, čím dal žalobcovi potrebné odpovede a naplnil tak požiadavku vyjadrenú v § 63 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého je povinnosťou žalovaného v odôvodnení rozhodnutia uviesť o.i. vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu. Žalovaný predmetné rozhodnutia odôvodnil a v odôvodnení sa s námietkami, že správca dane posudzoval relevantné skutočnosti zaujate, že obchody reálne nastali a ich cieľom bola výroba a nie získanie daňovej výhody s poukazom na rozsudok ESD C-255/02 dostatočne podrobne vysporiadal, keď podrobne zdôvodnil, že správca dane vyhodnotil žalobcom predkladané doklady a vykonal preverovanie u dodávateľov, pričom uviedol, akou úvahou sa pri hodnotení spravoval, t.j. že existencia faktúry nestačí na preukázanie, že sa podľa nej plnilo a ak akým skutkovým záverom z dokazovania dospel, ako aj to, že žalobcom predloženými faktúrami, ktoré slúžili zároveň ako dodacie listy, nebolo preukázané, že žalobca skutočne fakturovaný tovar resp. služby nadobudol v kontrolovanom zdaňovacom období január, február a apríl 2012 od spoločnosti KEVOLA s.r.o., resp. že žalobca skutočne fakturované služby nadobudol v zdaňovacom období apríl 2012 od A. D., E..

63. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného a im predchádzajúcich rozhodnutí správcu dane, ako aj konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, napadnuté rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správcu dane špecifikované vo výroku tohto rozsudku zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP v spojení s § 191 ods. 3 SSP a veci vrátil správcovi dane na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP), nakoľko bolo zistené, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.

64. V ďalšom konaní bude povinnosťou správcu dane zaoberať sa obsahom písomných vyjadrení žalobcu k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly zo dňa 04.11.2013, ktoré správny súd považoval za doručené správcovi dane v zákonom stanovenej lehote podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku (bod 65 tohto rozsudku), pričom týmto právnym názorom je správca dane viazaný (§ 191 ods. 6 SSP) a následne postupovať podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, t.j. dohodnúť so žalobcom deň prerokovania pripomienok spôsobom ustanoveným v cit. ust. § 68 ods. 3 Daňového poriadku, o priebehu a o výsledkoch prípadného dokazovania spísať s daňovým subjektom (žalobcom) zápisnicu podľa § 19 (a to aj opakovane) a podľa výsledkov vyrubovacieho konania následne vydať rozhodnutia (§ 68 ods. 3 veta in fine za bodkočiarkou Daňového poriadku).

65. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

66. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.