Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Co-90-2018.pdf
PDF · 87.77 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/90/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hlavná 104, IČO: 47 243 368, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 7, proti žalovanej I. X., P.. X.X.XXXX, Y. G. XX, o zaplatenie 875,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 5. júna 2017 č.k. 12Csp/61/2017 - 15 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 875,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 885,- eur od 16.9.2015 do 11.11.2015 a zo sumy 875,- eur od 12.11.2015 do zaplatenia. Zároveň rozhodol, že náhradu trov konania stranám sporu súd nepriznáva.
2. V odôvodnení súd poukázal na argumentáciu žalobcu v žalobe, že dňa 25.8.2015 medzi ním a žalovanou došlo k vzniku právneho vzťahu, na základe ktorého poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 885,- eur, pričom predpokladom vzniku právneho vzťahu bola registrácia žalovanej na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa www.pozickomat.sk, za účelom zriadenia užívateľského účtu, v ktorom žalovaná uviedla svoje nezameniteľné osobné údaje, spolu s číslom účtu, na ktorý žiada zaslať peňažné prostriedky. Dodal, že žalobca nepožadoval od žalovanej zaplatenie odplaty za poskytnutie pôžičky, ani úhradu iných poplatkov a nákladov a požiadal súd, aby rozhodol na základe žalobcom predložených dôkazov, nakoľko žalobca nemá k dispozícii zmluvu o poskytnutí úveru, ani inú písomnú zmluvu, žalovaná prevzala žalobu spolu s prílohami, s uznesením o procesných právach a poučeniach dňa 5.5.2017 a k žalobe sa nevyjadrila
3. Konštatoval, že vo veci rozhodol v súlade s § 177 ods. 2 písm. a) CSP bez nariadenia pojednávania, na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, ktorými boli základné informácie a kontaktné informácie žalovanej, vedené na účte na Pôžičkomat.sk, ako i výpis z účtu vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. za mesiac august 2015, z ktorého ale nebolo zrejmé, komu účet patril a kto vykonal bezhotovostný prevod dňa 25.8.2015 na účet žalovanej.
4. Z uvedeného súd vyvodil, že „pre absenciu zmluvy, nie je možné zistiť, o aký typ zmluvy alebo dojednania sa jednalo, či išlo o spotrebiteľskú zmluvu, ktorej úprava podlieha právnej úprave Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, alebo o zmluvu o pôžičke v zmysle ust. § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Existencia zmluvy nebola v konaní preukázaná. Ak by išlo o spotrebiteľský úver podľa Zákona č. 129/2010 Z.z., písomná forma je povinná a jej nedodržanie má za následok neplatnosť takej zmluvy (ust. § 9 ods. 1 uvedeného zákona). V prípade zmluvy o pôžičke podľa ust. § 657 OZ, písomná forma síce nie je podmienkou platnosti zmluvy, avšak podstatnými náležitosťami tejto
zmluvy je dohoda o prenechaní veci (jej reálnom odovzdaní), o druhovom určení veci, o povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a o určení času vrátenia. Čas vrátenia nemusí byť určený konkrétnym dňom, ale stačí, ak je dohodnutý tak, že čas vrátenia možno určiť. V tomto prípade nie je možné zistiť ani čas vrátenia ani spôsob jeho určenia“. Ďalej dôvodil, že „pokiaľ už neexistuje zmluva, z ktorej by vyplynuli zmluvné podmienky a predovšetkým osoba veriteľa a osoba dlžníka, mal žalobca riadne preukázať majiteľa účtu, z ktorého boli prevedené peňažné prostriedky. Jediným zistiteľným údajom z predloženého torza výpisu z účtu (jedna strana), bol údaj spočívajúcu na kontaktnú adresu: telefonickú alebo elektronickú, ktorá by sa mala týkať Slovenskej sporiteľne, a.s. Kto je majiteľom účtu, kto poskytol na účet žalovanej prostriedky, nebolo možné zistiť. Žalovaná sa nevyjadrila k žalobe, avšak z jej nečinnosti nemožno vyvodiť automaticky súhlas s uplatneným nárokom, zvlášť za stavu, keď jej boli súdom doručené, spolu so žalobou, len vyššie označené dve listiny, ktoré nemajú žiadnu výpovednú hodnotu“. Citoval znenie § 132 ods. 1 až 3 a § 150 ods. 1 CSP a uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a z toho dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s odôvodnením, že v konaní úspešnej žalovanej nevznikli žiadne trovy konania.
6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe vyhovieť, resp. rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podčiarkol, že žalovaná sa k žalobe nijakým spôsobom nevyjadrila, nenamietala, že účet, na ktorý jej boli poukázané prostriedky, nie je jej účtom, nepoprela žiadne skutkové okolnosti uvedené v žalobe, a teda táto skutočnosť v zmysle § 151 ods. 1 CSP medzi stranami nebola sporná. Mal za to, že preukázal, že žalovanej poskytol finančné prostriedky na účet, ktorý uviedla vo svojom internetovom profile. Skutočnosť, že sa takto mala obohatiť práve žalovaná, vyplýva podľa žalobcu z ďalších identifikačných údajov uvedených v profile, a to rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a ďalšie údaje, ktoré nie sú verejne dostupné a žalovaná je povinná tieto údaje chrániť pred zneužitím. Súdu prvej inštancie žalobca vytkol, že opakovane porušil procesné predpisy, ignoroval § 151 ods. 1 CSP, keď bez akéhokoľvek vyjadrenia žalovanej nahradil jej procesnú činnosť pri posúdení skutkového a právneho stavu.
7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
8. Odvolací súd v súlade s § 380 CSP preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Nie sú splnené podmienky pre potvrdenie a ani zmenu rozsudku, ale rozsudok je potrebné spolu s akcesorickým výrokom o trovách konania, pretože súd prvej inštancie svojim nesprávnym postupom znemožnil žalobcovi realizáciu procesných práv, priznaných mu v civilnom sporovom konaní za účelom ochrany jeho práv, a to v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, ku ktorej vade je povinný prihliadať odvolací súd z úradnej povinnosti.
9. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava“) zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch určených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa záverov ustálenej judikatúry rozhodnutiu všeobecného súdu vo veci samej musí predchádzať jeho postup zodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení ústavy a medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovností zbraní a práve na kontradiktórne konanie. Všeobecné súdy v civilnom súdnom konaní nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad a aplikáciu práva, ale majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov sporových strán (por. m.m. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. februára 2012, sp. zn. 1Cdo/48/2010).
10. Podľa článku 48 ods. 2, vety prvej Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.
11. Z citovaného ustanovenia vyplýva základné ústavné právo strany sporu, aby jej vec bola prejednaná v jej prítomnosti a zakotvuje i požiadavku kontradiktórnosti, ktorá spolu s požiadavkou rovnosti sporových
strán a zásadou rovnosti zbraní, predstavuje kľúčové atribúty spravodlivého konania pred súdom (čl. 6 ods. 1, čl. 9 CSP), premietajúce sa do rovnoprávneho postavenia procesných strán, pokiaľ ide o právo skutkovo a právne argumentovať, podávať návrhy, vyjadrovať sa k návrhom a tvrdeniam druhej strany, ako i navrhovať dôkazy preukazujúce ich tvrdenia. Kontradiktórnosť sa v súdnom procese vzťahuje jednak na dokazovanie, a súčasne zahŕňa i právo zoznámiť sa s argumentmi predloženými druhou stranou a vyjadriť sa k nim. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva súdne rozhodnutie nemôže byť založené na ničom, čo nebolo predložené na diskusiu, resp. čo nebolo predmetom diskusie strán (por. napr. rozsudok Mantovanelli proti Francúzsku z 18.3.1997, Rowe a Davis proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 16.2.2000, Ekbatani proti Švédsku z 26.5.1988, Helmers proti Švédsku z 29.10.1991, Belziuk proti Poľsku z 25.3.1998, Cooke proti Rakúsku z 8.2.2000). Princíp kontradiktórnosti sporového konania totiž zabezpečuje stranám právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a taktiež ku skutkovým a právnym okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre výsledok konania.
12. Súd je povinný v súlade s § 191 CSP vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo a čo strany sporu tvrdia, ak to má vzťah k prejednávanej veci. Pokiaľ súd túto svoju povinnosť nesplní, a to buď tým, že sa zo zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami nezaoberá vôbec, alebo sa s nimi vysporiada nedostatočným spôsobom, má to za následok vadu konania, premietajúcu sa ako zásah do ústavne zaručeného práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a do práva na súdnu ochranu. Rešpektuje sa tak základná funkcia dôkazného konania v civilnom súdnom procese, ktoré obsahuje vykonanie dôkazov, ich hodnotenie a ústi v zistenie skutkového stavu. Ak teda súd založil súdne rozhodnutie na niečom, čo nebolo predložené na diskusiu, resp. čo nebolo predmetom diskusie strán alebo ak pri hodnotení dôkazov niektorý z dôkazov vykonaných v konaní opomenul, resp. sa ním nezaoberal, zaťažil svoje rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce vážnou procesnou vadou, zakladajúcou dôvod pre zrušenie rozhodnutia, ktoré pre nedostatok dôvodov nemožno preskúmať. Za takejto situácie odvolací súd nie je ani oprávnený pre účely eventuálnych vlastných skutkových záverov bez ďalšieho hodnotiť vykonané dôkazy.
13. K uvedenej vade došlo i v posudzovanom prípade.
14. Z obsahu spisu a napadnutého rozsudku odvolania vyplýva, že súd prvej inštancie sa neriadil uvedenými zásadami, keď potom, ako sa žalovaná k podanej žalobe nevyjadrila, vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom bez nariadenia pojednávania, avšak bez toho, aby žalobcu informoval, že napriek tejto skutočnosti, považuje skutkové tvrdenia žalobcu za nepreukázané z dôvodov, ktoré súd uviedol až v odôvodnení napadnutého rozsudku, čím žalobcovi znemožnil viesť kontradiktórne konanie v podobe predloženia vlastnej argumentácie, ktorá mohla mať vplyv na rozhodnutie súdu a jeho úsudku o (ne)unesení dôkazného bremena na jeho tvrdenia v žalobe.
15. Za takejto situácie je nutné uzavrieť, že týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil žalobcovi (i žalovanej), aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Vzhľadom na povahu vytknutej vady konania pred súdom prvej inštancie sa odvolací súd už ďalej nemohol zaoberať samotnou podstatou veci, resp. sa ňou ani zaoberať nemohol, keďže odvolací súd nemá podklad pre posúdenie vecnej správnosti záveru súdu prvej inštancie. Za tohto stavu preto odvolací súd nie je ani oprávnený pre účely eventuálnych vlastných skutkových záverov bez ďalšieho hodnotiť vykonané dôkazy. Preto odvolací súd rozsudok zrušil v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP spolu s akcesorickým výrokom o trovách konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie.
16. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie splniť si svoju procesnú povinnosť umožniť žalobcovi vyjadriť sa k relevantným skutkovým a právnym otázkam. V novom rozhodnutí bude povinnosťou súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 220 CSP svoje rozhodnutie v sporných otázkach, vrátane námietok žalobcu prednesených v odvolacom konaní, aj náležite odôvodniť.
17. Keďže v tomto ďalšom konaní po zrušení rozsudku vzniknú ďalšie trovy, odvolací súd zrušil aj výrok o nároku na náhradu trov konania sporových strán, preto povinnosťou súdu prvej inštancie bude o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania, opätovne rozhodnúť v novom rozhodnutí (§ 396 ods. 3 CSP).
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).