Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/79/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej PhD. a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: L. R., F..XX.X.XXXX, T. T. XXX/ X, XXX XX G., štátna občianka SR, za účasti: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, zastúpené JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 7.034,39 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník, č. k. 6C/230/2014 - 233 zo dňa 5.4.2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej ani Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, IČO: 42 343 828 nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Svidník (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Žalobu zamieta. II. Žalovanej nepriznáva proti žalobcovi náhradu trov konania. III. Osobitný subjekt má nárok proti žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“ V dôvodoch svojho rozsudku, ktorý bol v poradí druhým rozhodnutím vo veci uviedol, že žalobca sa žalobou z 20.10.2014 domáhal toho, aby súd uložil žalovanej zaplatiť mu sumu 7.034,39 eura s príslušenstvom a náhradu trov s konaním mu vzniknutých. V žalobe bolo uvedené, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej 27.6.2014 medzi ním ako postupníkom a Slovenskou sporiteľňou a. s. ako postupcom postúpil postupca na neho pohľadávku zo zmluvy, ktorú uzatvoril so žalovanou. Išlo o zmluvu zo 17.2.2012, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa a. s. žalovanej poskytla peňažné prostriedky ako úver. Žalovaná svoje povinnosti zo zmluvy nesplnila, splnenie týchto povinností má jej uložiť súd. Podľa žaloby žalobca v konaní uplatňoval splátky úveru splatné od 17.8.2014 do 17.2.2012 v počte 58 v celkovej výške 7.034,38 eura. Tieto splátky stali sa splatnými 12.8.2014, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru si žalobca v konaní neuplatnil. Súd prvej inštancie konštatoval, že podaním z 11.11.2014 vstúpilo do konania na strane žalovanej Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, ktoré okrem iného poukázalo na to, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný pre nedodržanie podmienok § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

Z vykonaného dokazovania mal súd za zistené, že medzi žalovanou a Slovenskou sporiteľňou a. s. bola pod číslom XXXXXXXXXX . uzatvorená 17.2.2012 zmluva o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 6.000,- eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v mesačných splátkach po 122,77 eura k 17. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky 17.3.2012 a konečnou splatnosťou 17.2.2022. Celková čiastka spojená s úverom predstavovala sumu 14.717,43 eura. Zmluvou číslo XXXX/XXXX/CE Slovenská sporiteľňa a. s. postúpila na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Zmluva bola uzatvorená 27.6.2014, postupca žalovanej oznámil postúpenie pohľadávky na žalobcu dňa 4.7.2014. Slovenská sporiteľňa a.s. zasielala žalovanej výzvu k úhrade dlžnej sumy, s ktorou bola v omeškaní k 12.5.2014 vo výške 863,64 eura, doručenie výzvy žalovanej žalobca nepreukázal. Súd uviedol, že postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 4.6.2014, čo žalovanej oznámil 5.6.2014. Oznámenie bolo žalovanej doručené 11.6.2014. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca v konaní nebol aktívne legitimovaný. Zo zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu, po predchádzajúcej písomnej výzve. Podľa súdu žalobca nepredložil hodnoverný dôkaz o tom, že žalovanej bola doručená výzva banky pred postúpením pohľadávky, ani to, že bola odoslaná. Samotná existencia výzvy nie je dôkazom o tom, že banka splnila svoju povinnosť výzvu doručovať. Súd preto zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 27.6.2014 v časti týkajúcej sa pohľadávky vo vzťahu k žalovanej považoval za neplatný právny úkon, preto žalobu zamietol. Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 39, § 524, § 525 a na ust. § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej aj len „zákon o bankách“). Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa žalobcu súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukázal na to, že zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu podaním z 5.6.2014, na základe ktorého došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru k 4.6.2014. Predmetné podanie podľa žalobcu spĺňa náležitosti výzvy v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z platobnej histórie je zrejmé, že žalovaný bol ku dňu postúpenia pohľadávky viac ako 90 dní nepretržite v omeškaní s úhradou dlžnej sumy, a to aj napriek doručeniu výzvy na úhradu. Podľa žalobcu zo zákonnej úpravy nevyplýva, že 90 dňová lehota s meškaním úhrady záväzku by mala uplynúť od doručenia výzvy. Z ustanovenia je zrejmé, že postačuje, ak je žalovaný v omeškaní aspoň 90 dní s úhradou čo i len časti svojho peňažného záväzku napriek písomnej výzve. Nie je zákonom určené, že predmetná výzva žalovanému nemôže byť doručovaná aj počas tejto doby omeškania dlžníka. Žalobca poukázal aj na to, že v konaní predložil aj výzvu z 13.5.2014, ktorá bola zaslaná pred postúpením pohľadávky, a ktorou bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlžnej sumy. Žalovaná v konaní doručenie výzvy nespochybnila, t.j. tvrdenia žalobcu sú tvrdeniami nespornými. Žalobca poukázal na to, že postupca žalovanej oznámil postúpenie pohľadávky, poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/210/01, podľa ktorého oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie, to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.

3. Žalobca taktiež poukázal na to, že vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, v bode 19.16 je dohoda o možnosti postúpenia pohľadávky banky voči klientovi. Zákon takúto dohodu nevylučuje. Za nesprávne mal žalobca rozhodnutie o náhrade trov konania vo vzťahu k osobitnému subjektu, združenie nebolo stranou sporu. Súd prvej inštancie rozhodoval za účinnosti Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého náhradu trov konania je možné priznať strane sporu. Stranou sporu sú žalobca a žalovaný. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie preskúmal, a aby ho zmenil tak, že žalobe vyhovie, alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil taktiež nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný ani Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 , vzhľadom na včas podané odvolanie žalobcu, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, súc viazaný dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario). Oznámenie o verejnom vyhlasení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ako aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 7.11.2018 (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru o tom, že odvolaniu žalobcu nebolo možné vyhovieť.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní preskúmal relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalobcu v kontexte s namietaným právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05).

7. Žalobca odvolaciu argumentáciu skoncentroval na tvrdenie o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.

8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke, a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavov alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

10. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozsudku, právnym posúdením zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia rozsudku je zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym záverom rešpektujúcim právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako najvyššej súdnej autority v oblasti interpretácie a aplikácie zákonov, vyjadrený v rozsudku sp. zn. 7Cdo/26/2017 z 28.3.2018. Odvolací súd sa preto, vychádzajúc z článku 2 ods. 2 základných princípov Civilného sporového poriadku stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, uvedenom v odôvodnení rozsudku, a k odvolacím námietkam žalobcu preto len dodáva:

Podľa § 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v období rozhodujúcom pre posúdenie nároku, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky môže banka, alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta.

11. Citovaným zákonným ustanovením sú definované dve podstatné podmienky, pri splnení ktorých je banka oprávnená postúpiť svoju pohľadávku bez súhlasu klienta inej osobe. Je to písomná výzva banky meškajúcemu dlžníkovi a následné nepretržité omeškanie dlžníka dlhšie ako 90 dní. Ak tieto zákonné podmienky nie sú kumulatívne preukázané, nejde o platné postúpenie.

12. Žalobca ako subjekt, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno splnenia zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky, ktorú ako postupník nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok 27.6.2014 od Slovenskej sporiteľne a.s. ako postupcu a pôvodného veriteľa zo zmluvy, nárok z ktorej bol predmetom konania, na preukázanie splnenia zákonných podmienok postúpenia predložil listinné dôkazy, ktoré súd prvej inštancie nehodnotil ako relevantné. Žalobca predložil písomnosť - výzvu z 13.5.2014, ktorou postupca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy zo zmluvy vo výške 863,64 eura do 15 dní od doručenia a písomnosť postupcu z 5.6.2014 označenú ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti s výzvou na úhradu sumy 7.126,32 eura do 15 dní od prevzatia oznámenia, ktorú, ako z doručenky k nej vyplýva, žalovaná prevzala dňa 11.6.2014.

Aj keby bolo možné nesúhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal doručenie výzvy žalovanej, keďže, vychádzajúc z obsahu písomnosti postupcu z 5.6.2014, aj v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bola výzva na úhradu dlžnej sumy do určenej lehoty, ktorá bola žalovanej preukázateľné doručená, podstatné je, že nebola dodržaná ďalšia zákonná podmienka - následné nepretržité meškanie dlhšie ako 90 dní. Zmluva o postúpení pohľadávok bola totiž uzatvorená 27.6.2014, zjavne pred uplynutím 90 dní, išlo teda o postúpenie neplatné.

13. Vzťah, nárok z ktorého bol predmetom konania, je vzťahom spotrebiteľským. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na to, že preukázaným bolo to, že postupca oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky a odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/210/2001 z 11.6.2003, podľa ktorého v takom prípade sa platnosť zmluvy o postúpení nepreskúmava, odvolací súd dáva do pozornosti názor tej istej súdnej autority uvedený v rozhodnutí 1Cdo/147/2017 z 24.4.2018, podľa ktorého rozhodnutie sp. zn. 4Obo/210/01 nie je aplikovateľné v oblasti spotrebiteľského práva. Ak bola pohľadávka postúpená v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi.

14. K odvolacej námietke poukazujúcej na bod 19.16 všeobecných obchodných podmienok postupcu, z ktorej má vyplývať oprávnenie veriteľa (banky) pohľadávku postúpiť, čo mal súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotiť, odvolací súd má za to, že táto argumentácia vo vzťahu ku konkrétne posudzovanej veci obstať nemohla taktiež. Žalobca poukázal na ust. § 89 ods. 1 zákona o bankách, v zmysle ktorého banka s klientom môže zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona, takáto zmluva musí mať však formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že predmetné ustanovenie v čase uzatvorenia zmluvy o poskytnutí úveru nebolo súčasťou zákona o bankách v znení ako na neho poukazoval žalobca. Čo sa týka možnosti upraviť vzájomné práva a povinnosti vo všeobecných obchodných podmienkach, Občiansky zákonník nemá explicitnú právnu úpravu aplikácie obchodných podmienok na zmluvné vzťahy tak ako je to v § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vo všeobecnosti však platí, vychádzajúc z princípu autonómie účastníkov záväzkového vzťahu a z toho odvodenej zásady zmluvnej slobody, ktorá patrí medzi základné princípy záväzkového práva, že ani v spotrebiteľských vzťahoch nie je vylúčená aplikácia všeobecných obchodných podmienok, na ktoré môže zmluva odkazovať. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15. Bod 19.16. VOP Slovenskej sporiteľne, a.s. sám o sebe znaky nevyváženosti nevykazuje. Ak veriteľ v zmysle tohto bodu môže aj bez súhlasu dlžníka postúpiť pohľadávku a dlžník svoj záväzok voči veriteľovi na iného len so súhlasom veriteľa, má to základ vo funkcii súhlasu, ktorým je ochrana veriteľa. Dlh by totiž mohol prevziať taký dlžník, ktorého príjmové alebo majetkové pomery by boli také, že by mohli zhoršiť alebo znemožniť uspokojenie pohľadávky veriteľa. V oblasti ochrany spotrebiteľa však treba mať na zreteli zásadu poctivosti, a to vo forme tzv. princípu dôvery. Ústavný súd Českej republiky v nálezoch II. ÚS 3/06 zo 6.11.2007 a I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013 uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery v úkony osôb v sociálnom styku je základným predpokladom fungovania komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text spotrebiteľskej zmluvy, osobitne keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Vychádzajúc z uvedeného, aj keď bod 19.16. VOP podľa odvolacieho súdu nevykazuje znaky nevyváženosti, neznamená to, že jeho zakomponovanie vo VOP je poctivým spôsobom úpravy vzájomných vzťahov medzi veriteľom a dlžníkom ak je dlžník spotrebiteľom. V komplexe viacerých ustanovení VOP pozornosti priemerného spotrebiteľa dôsledky tejto úpravy pravdepodobne uniknú, pri opaku je vyjednávacia možnosť v zmysle zmeny takého bodu VOP len iluzórna. Spotrebiteľ je tak vystavený riziku, že postúpením práva veriteľa zo zmluvy o úvere sa môže zhoršiť jeho postavenie, čo je, pokiaľ by pre postúpenie mala platiť len zákonná úprava, touto zákonnou úpravou eliminované. Odvolacia námietka k bodu 19.16. VOP dôvodná nebola.

15. Odvolací súd z dôvodov, ktoré uviedol, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku tykajúceho sa veci samej vecne správne, preto ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

16. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj výrok o nároku na náhradu trov konania zodpovedajúci výsledku sporu a existencii trov, k odvolacím dôvodom žalobcu vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ len dodáva:

17. Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ oznámilo svoj vstup do konania dňa 11.11.2014, t.j. ako vedľajší účastník na strane žalovanej, pred účinnosťou Civilného sporového poriadku. Vzhľadom na uvedené je potrebné zohľadniť právnu úpravu účinnú do 30.6.2016, t.j. Občiansky súdny poriadok, keďže v zmysle § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované. S ohľadom na potrebu rešpektovania zásady právnej istoty teda zostáva zachované právo takého subjektu, ktorý do konania vstúpil zákonným spôsobom upraveným v § 93 ods. 2 a 3 OSP pred júnom 2016 na náhradu trov konania.

Podľa § 93 ods. 2, 3, 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 31.12.2014, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 24 OSP účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26 môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že združenie, ktoré do konania vstúpilo 11.11.2014, sa k žalobe kvalifikovane vyjadrilo. Do konania vstúpilo s cieľom zbavenia spotrebiteľa nepriaznivých dôsledkov vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu, ktorého bol účastníkom. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie nevyplýva žiadny dôvod, pre ktorý by nemala byť poskytnutá ochrana aj právnickej osobe. Nie je vylúčené, aby sa zásady účinnej súdnej ochrany a práva na náhradu trov konania, ktoré je súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie dovolávali právnické osoby. Pomoc poskytovaná na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania, alebo zastupovania advokátom (z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-272/09). Nie je preto dôvod na výnimku v prípade subjektu, ktorý v rozhodnom čase vstúpil relevantne do konania ako vedľajší účastník, na náhradu trov konania. Odvolací súd konštatuje, že združenie v čase jeho vstupu do konania legitímne očakávalo, že pokiaľ z konania dobrovoľne nevystúpi, alebo ak súd nerozhodne o neprípustnosti jeho vstupu do konania, jeho status vedľajšieho účastníka bude zachovaný až do právoplatného skončenia konania, a že v prípade kvalifikovanej obrany práv žalovanej a jej úspechu v spore mu vznikne právo na náhradu trov konania. Samotná skutočnosť, že v priebehu konania došlo k zmene právnej úpravy nemôže byť na ťarchu tohto združenia. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Cdo/181/2015 z 22.11.2016, v ktorom je vyslovený názor, že aj oznámenie určitého subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na žalujúcej alebo žalovanej strane je procesným úkonom, ktorého účinky - vznik vedľajšieho účastníctva - zostávajú v zmysle § 470 ods. 2 veta prvá zachované. Iný výklad, podľa ktorého vedľajšie účastníctvo takéhoto subjektu účinnosťou bez ďalšieho zaniklo, by odporoval ústavným zásadám ochrany nadobudnutých práv a ochrany legitímneho očakávania vyplývajúcim z princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu.

19. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil aj v súvisiacich výrokoch o nárokoch na náhradu trov konania, a to podľa § 387 ods. 1 CSP.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní pasívna, pasívnym bolo aj Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, k odvolaniu sa nevyjadrili, náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z článku 17 základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 v spojení s § 396 ods. 1 o priznaní nároku strane na náhradu trov konania, a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale aj v rozpore zo zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania. Preto žalovanej ani združeniu Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ nárok na náhradu trov odvolacieho konania, napriek ich úspechu v odvolacom konaní, nepriznal.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.