Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-20Csp/5/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudcom JUDr. Lukášom Beňákom v spore žalobcu: D. N., D.. XX.XX.XXXX, N. M. XXX, proti žalovanému: VÚB, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, o určenie, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov a o určenie neprijateľných zmluvných podmienok takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 24.07.2015 uzavretá medzi stranami sporu v časti čl. II bod 5 v znení: „Dlžník podpisom tejto zmluvy súhlasí s návrhom banky, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne mimosúdnym riešením sporov v rozhodcovskom konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeným v zmysle zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov“, je n e p r i j a t e ľ n á.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.05.2018 domáhal určenia, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 24.07.2015 uzavretá medzi stranami je neplatná v časti Spotrebiteľská rozhodcovská doložka, poplatky, vyhlásenie žalobcu, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. a dojednaní poistenia. Ďalej sa domáhal určenia, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 24.07.2015 uzavretá medzi stranami je bezúročná a bez poplatkov. Zároveň žiadal, aby žalobca doplatil žalovanému rozdiel čo do výšky nesplatenej istiny úveru v sume 1.055,04 € v mesačných splátkach po 52,78 € až do zaplatenia a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 24.07.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere označenú ako „Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru zo strany žalovaného v sume 2.800 € s celkovou čiastkou na zaplatenie v sume 5.512,11 € v 108 mesačných splátkach po 50,51 € s termínom splatnosti do 20.07.2024. Poukázal na ust. § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a mal za to, že zmluva neobsahuje náležitosti predvídané v tomto ustanovení a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, preto podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. sa takto poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.11.2013, sp. zn. 11Co/256/2016 a rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 09.08.2011 sp. zn. 10CoE/313/2010. Tiež mal za to, že poplatky zaväzujú spotrebiteľa za čisto administratívnu agendu, jedná sa o finančné záväzky spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej

stránke nie sú dodané a slúžia v skutočnosti len záujmom dodávateľa, čo zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 . V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 21.11.2012 sp. zn. 18Co/109/2011. Taktiež čo sa týka poistenia, v predmetnej zmluve žalovaný neinformuje žalobcu o podmienkach poistenia aspoň v rozsahu minimálnych náležitostí, ktoré musí obsahovať poistná zmluva. Takéto ustanovenie prenáša na spotrebiteľa dôkazné bremeno, že sa oboznámil s poistnou zmluvou, ktorú uzatvoril žalovaný s poisťovňou. Mal za to, že takéto konanie možno považovať za klamlivú obchodnú praktiku podľa § 8 zákona č. 250/2007 Z. z. Mal za to, že spotrebiteľská rozhodcovská doložka predstavuje v dôsledkoch veľmi výrazný zásah do práv a povinností medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch a výsledkom je nový kvalifikovaný záväzok. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prešov zo dňa 19.03.2015 sp. zn. 7C/180/2014. Namietal, že vyhlásenie žalobcu ako spotrebiteľa v zmluve, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s., pre poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám, žalovaný de facto prenáša na žalobcu ako spotrebiteľa dôkazné bremeno v otázke riadneho sa oboznámenia s obchodnými podmienkami žalovaného ako dodávateľa pri poskytovaní spotrebných úverov fyzickým osobám. Predmetné jednostranné vyhlásenia žalovaného zakomponované v texte zmluvy ako štandardná zmluvná podmienka nepredstavuje dôkaz, že si žalovaný ako veriteľ splnil svoju povinnosť. Bez ohľadu na túto klauzulu je veriteľ povinný dôveryhodne preukázať, že spotrebiteľa oboznámil. Uzavrel, že od 20.08.2018 do 20.03.2018 zaplatil spolu 32 mesačných splátok po 52,78 € ( z toho 2,27 € splátka poistného) a poplatok za poskytnutie úveru v sume 56 €, čo predstavuje sumu 1.744,96 €. Z dôvodu, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov je žalobca povinný zaplatiť žalovanému rozdiel medzi nesplatenou výškou úveru a to sumu 1.055,04 €.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žaloba je nedôvodná a žiadal ju zamietnuť. Zmluva preukázateľne obsahuje namietanú obligatórnu náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. a to výšku splátky, počet splátok aj termín plátok. Vzhľadom na uvedené je absolútne nepochybné, že žalobca vedel a vie v akej výške, kedy a ako má poskytnutý úver splácať. Poukázal na jednoznačné stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k tejto otázke vo svojom uznesení zo dňa 22.02.2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017 alebo v uznesení zo dňa 17.4.2018 sp. zn. 3Cdo/56/2018. K namietaným neprijateľným zmluvným podmienkam uviedol, že poplatky žalobca nekonkretizoval, preto nie je objektívne schopný na takto neurčitú námietku údajnej neprijateľnosti poplatkov adekvátne reagovať. Zdôraznil, že všetky poplatky a dôvody ich uplatnenia sú v napadnutej úverovej zmluve vyjadrené dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne. Čo sa týka poistenia schopnosti splácať úver, mal za to, že ide len o doplnkovú službu, nepovinnú. Žalobca sa dobrovoľne rozhodol poistiť si svoju schopnosť splácať splátky úveru pre prípad pracovnej neschopnosti, invalidity a smrti - základný balík poistenia. Pristúpenie k poisteniu nebolo žalobcovi žiadnym spôsobom vnútené a o jeho rozsahu, následkoch jeho prijatia a o jeho význame bol vopred poučený nielen v zmluve ale aj v informáciách finančného sprostredkovateľa k dojednávanému poisteniu zo dňa 24.7.2015, kde uviedol, že má skúsenosti a znalosti o poistení úveru, čo potvrdil svojim podpisom. Pri spotrebiteľskej rozhodcovskej doložke poukázal na ust. § 93b ods. 1 a 2 zákona o bankách. Mal za to, že si plnil svoju zákonnú povinnosť a musel žalobcovi ponúknuť návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Tento návrh je vo forme samostatného dokumentu a žalobca ho prijal, čo potvrdil svojim podpisom. Napadnutá spotrebiteľská rozhodcovská doložka spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti vyžadované ZoSRK. Podotkol, že žalovaný nepodmieňoval poskytnutie úveru uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Rovnako prípadné neakceptovanie tejto rozhodcovskej zmluvy klientom žalovaný nesankcionuje odopretím poskytnutia úveru. Uviedol ďalej, že čo sa týka vyhlásenia klienta, že sa oboznámil s VOP, žalobca dňa 24.7.2015 v súlade s čl. II bod 2 písomne požiadal žalovaného o zaslanie dotknutých VOP elektronicky na jeho emailovú adresu, čo potvrdil svojim podpisom na žiadosti. Žalovaný jeho žiadosti vyhovel a požadovanú dokumentáciu mu týmto spôsobom ešte v ten deň zaslal. Skutočnosť, že sa žalobca s touto dokumentáciou po jej obdržaní neoboznámil, hoci mu v tom objektívne nebránila žiadna prekážka nemôže ísť v danom prípade na ťarchu žalovaného. Vyhlásenie dlžníka - žalobcu, že s ustanoveniami VOP žalovaného súhlasí, je nevyhnutné k uzavretiu zmluvy o úvere. Bez uvedeného vyhlásenia by bolo sporné či vôbec k uzavretiu zmluvy došlo. Nejedná sa o prenášanie dôkazného bremena ako tvrdí žalobca, ale o naplnenie zákonných požiadaviek pre platné uzavretie zmluvy.

4. Žalobca v replike uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného, že zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. Poukázal na čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48/ES a na § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. Mal za to, že porovnaním

právnej úpravy SR a smernice vyvstáva otázka, či národnú legislatívu je možné vykladať eurokonformne (v súlade so smernicou), v zmysle ktorého „zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa“, resp. či smernici je možné priznať priamy účinok, a to (nielen) v kontexte záveru rozsudku Súdneho dvora Európskej Únie vo veci C-42/15. K otázke nepriameho účinku Smernice (eurokonformný výklad zákona) zaujali právne stanovisko všetky krajské súdy, pričom dominantná väčšina vyjadrila názor, že smernicu nie je možné vo veci členenia splátok spotrebiteľského úveru na splátky, istiny, úrokov a iných poplatkov priznať nepriamy účinok, a to vzhľadom na skutočnosť, že by sa jednalo o výklad contra legem, nakoľko požiadavka zákona je od smernice odlišná a zákonodarca v zákone zakotvil požiadavku prísnejšiu od požiadavky smernice. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru slovenských krajských súdov po prijatí rozsudku C 42 -15. Tiež nesúhlasil s názorom žalovaného a tvrdí, že doplnením zákona č. 483/2001 Z. z. v ust. § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1.5.2018 slová „ a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahradzujú slovami „frekvenciu splátok“ odstraňuje pochybnosti o správnom spôsobe výkladu § 9 ods. 2 písm. l/ ZoSÚ. Naopak, uvedená legislatívna zmena iba potvrdzuje, že do 1.5.2018 bolo povinnosťou veriteľa splátky spotrebiteľského úveru rozčleniť na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov a úver bez uvedených náležitostí sa musel považovať za bezúročný a bez poplatkov. K neprijateľným zmluvným podmienkam uviedol, že v zmysle ust. § 298 ods. 1,2 súd môže vysloviť, že zmluva určitá zmluvná podmienka je neprijateľná. Uzavrel, že berie žalobu späť v časti, že žalobca je povinný žalovanému doplatiť rozdiel čo do výšky nesplatenej istiny úveru v sume 1.055,04 € v mesačných splátkach po 52,78 € až do zaplatenia.

5. Žalovaný v duplike k námietke žalobcu o údajnej nemožnosti aplikácie eurokonformného výkladu národného práva vnútroštátnymi súdmi podporenej rozsudkami Krajských súdov SR z roku 2017 uviedol, že tieto boli vydané v rozpore s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Opätovne uviedol, že z dikcie ust. § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. do 30.04.2018 mu žiadnym spôsobom nevyplývala povinnosť uvádzať v zmluve osobitne informáciu o tom, aká suma z každej anuitnej splátky úveru sa započítava na istinu, úroky a poplatky.

6. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 15.11.2018, ktorého sa nezúčastnili strany sporu a svoju neúčasť neospravedlnili. Vychádzajúc z § 180 súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu. Dodatočne dňa 16.11.2018 bolo do spisu doručené ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní zo strany žalobcu aj žalovaného.

7. Žalobca v replike vzal žalobu čiastočne späť. Vzhľadom na to, že súd opomenul rozhodnúť o čiastočnom späťvzatí v tomto rozsudku, vydal dopĺňací rozsudok a konanie v časti o povinnosti žalobcu doplatiť rozdiel žalovanému čo do výšky nesplatenej istiny úveru v sume 1.055,04 € v mesačných splátkach po 52,78 € až do zaplatenia zastavil s poukazom na ust. §§ 144, 145 ods. 2, 146 ods. 1 CSP.

8. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

9. Dňa 24.07.2015 žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi úver vo výške 2.800 €, ktorý sa žalobca zaviazal splatiť v 108 mesačných splátkach po 52,78 € s poistením. Celkové náklady spotrebiteľa činili sumu 2.712,11 €, výška úrokovej sadzby 16,90%. RPMN 18,90%, priemerná RPMN 16,33%, poplatok za poskytnutie úveru 56 €, výška mesačnej anuitnej splátky (bez poistenia) 50,51 €, celkový počet anuitných splátok 108, lehota splatnosti úveru 108 mesiacov, výška úveru 2.800 €. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom 5.512,11 €. Dátum prvej anuitnej splátky bol určený na deň 20.08.2015, dátum poslednej anuitnej splátky (termín konečnej splatnosti) na deň 20.07.2024.

10. V čl. II bod 2 Zmluvy Dlžník potvrdzuje, že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou zmluvou, alebo ktoré mu boli na základe jeho písomnej žiadosti zaslané elektronickou poštou či iným dohodnutým spôsobom.

11. V čl. II bod 5 Zmluvy Dlžník podpisom tejto zmluvy súhlasí s návrhom banky, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne mimosúdnym riešením sporov v rozhodcovskom

konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeným v zmysle zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

12. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Obč. zák.“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

13. Podľa ust. § 658 ods. 1 Obč. zák. pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

14. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa ust. § 53 ods.1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa ust. § 53 ods.5 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Podľa ust. § 298 ods. 1 Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

18. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: l/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

19. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu § 9 ods. 1, b/ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa§ 9 ods. 2 písm. a/ až l/, s/, z/ a aa/, c/ zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo, d/ v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e/ veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

20. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 01.05.2018 spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalovaným a žalobcom zmluvou vznikol právny vzťah, ktorý je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Na základe uzatvorenej zmluvy bol zo strany žalovaného žalobcovi poskytnutý úver, ktorý žalobca čerpal (aj čerpá). Súd danú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď žalovaný mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa,

pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka - žalobcu vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva bola pripravená na formulári, ktorý vopred zo strany žalovaného bol pripravený bez možnosti žalobcu meniť obsah a text uvedenej zmluvy, pričom do textu zmluvy sa dopisovali iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobcu. Súd preto posudzoval právny vzťah medzi stranami ako spotrebiteľský a aplikoval ustanovenia Obč. zák. upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Súčasne zo strany žalovaného išlo aj o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z .z. o spotrebiteľských úveroch.

22. Zmluvnú podmienku uvedenú v čl. II bod 5 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to s poukazom na ustanovenie § 53 Obč. zák., teda za neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalobcu. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska neprijateľnosti zmluvnej podmienky je skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Táto zmluvná podmienka týkajúca sa mimosúdneho riešenia sporu je zakomponovaná priamo v zmluve a na jej základe došlo k podpisu Rozhodcovskej spotrebiteľskej zmluvy dňa 24.7.2015 (v ten istý deň ako k podpísaniu spotrebiteľskej zmluvy). Z obsahu článku zmluvy je zrejmé, že spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah tohto článku, keďže ide o formulárový typ zmluvy, ale mohol iba súhlasiť s jeho obsahom ako celkom a ako si ho predformuloval žalovaný. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by žalovaný predložil žalobcovi návrh na uzavretie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že žalobca mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní bez toho, aby svojim rozhodnutím ovplyvnil uzatvorenie samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. aby o tom nevznikla žiadna pochybnosť. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V danom prípade tomu tak nie je. Spornosť vo vyvážení vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd (Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie), ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory, vyplývajúce z danej zmluvy, rozhodnúť. Takouto formuláciou spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy bolo žalobcovi odňaté právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Takéto zmluvné dojednanie reálne vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa.

23. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle ust. § 298 ods. 1 určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 24.07.2018 uzavretá medzi stranami sporu v časti čl. II bod 5 v znení: „Dlžník podpisom tejto zmluvy súhlasí s návrhom banky, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne mimosúdnym riešením sporov v rozhodcovskom konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeným v zmysle zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov“, je neprijateľná.

24. Ďalej žalobca namietal, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov s poukazom na ust. § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení s ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z.

25. Pokiaľ ide o eurokonformný výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z. z. (v prejednávanom prípade ide o ust. § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z.), v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, riešením tejto otázky sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018 (a následne aj 3Cdo 56/2018 zo dňa 17.4.2018) na ktoré súd poukazuje.

26. Z vyššie citovaného rozhodnutia vyplýva, že zákon 129/2010 Z. z. je úplnou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku. Smernica ako špecifický prameň práva Európskej

únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli smer sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (odkaz na rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110).

27. Z vyššie citovaného rozhodnutia ďalej vyplýva, že rozsudok konštatoval, že smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 smernice. Vychádzajúc zo záveru, že zákonom 129/2010 Z. z. bola transponovaná smernica 2008/48/ES v celom rozsahu, zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z. z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z. z. Eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z. z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu 129/2010 Z. z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia najvyššieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z. z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice (viď bližšie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018).

28. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až l/, a/, z/ a aa/.

29. Aplikujúc závery vyššie uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu v prejednávanej veci a vychádzajúc z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.7.2015, v ktorej bola dohodnutá výška splátok (mesačných) úveru sumou 52,78 €, uvedený je počet 108 splátok a určený je aj dátum splatnosti prvej splátky dňa 20.08.2015 a dátum splatnosti poslednej splátky dňa 20.07.2024, má zmluva náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. l/ zákona 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy a z tohto dôvodu nejde o úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona 129/2010 Z. z.

30. Tieto vyššie uvedené závery v bodoch 24 až 29 už riešil aj Krajský súdu v Košiciach v rozsudku zo dňa 22.05.2018, sp. zn. 6Co/295/2017 ako aj v rozsudku zo dňa 26.06.2018 sp. zn. 9Co/401/2017, na ktoré tiež súd poukazuje.

31. Vzhľadom na uvedené súd preto námietky žalobcu, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. l/ č. 129/2010 Z. z., považoval za nedôvodné.

32. Žalobca ďalej namietal, že poplatky zaväzujú spotrebiteľa za čisto administratívnu agendu, že jedná sa o finančné záväzky spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie sú dodané a slúžia v skutočnosti len záujmom dodávateľa, čo zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 .

33. Súd sa s jeho tvrdeniami nestotožňuje. Žalobca v žalobe ani v žiadnom inom vyjadrení neuviedol, aký konkrétny poplatok má súd považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca ani neuviedol,

aké poplatky mal platiť žalovanému. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že žalovaný si za poskytnutý úver v sume 2.800 € účtoval poplatok v sume 56 € za poskytnutie úveru. Ak mal žalobca na mysli tento poplatok (odplatu), tento poplatok (odplata) je v zmluve jasne a zrozumiteľne uvedený. Ide o jednorazový poplatok (odplatu), ktorý žalovaný môže účtovať, keďže poskytovanie peňažných prostriedkov je predmetom jeho podnikania. Žalovaný neposkytuje finančné prostriedky zadarmo, ale svoje podnikanie založil práve na tom, aby v súlade s účelom podnikania dosiahol zisk. Ak je tento poplatok primeraný, dostatočne určitý a zrozumiteľne v zmluve uvedený a nejde o úžeru, žalovaný si ho môže účtovať. Poplatok za poskytnutie úveru v sume 56 € pri výške úveru 2.800 € preto súd považuje za primeraný.

34. Žalobca ďalej namietal, že v predmetnej zmluve žalovaný neinformuje žalobcu o podmienkach poistenia aspoň v rozsahu minimálnych náležitostí, ktoré musí obsahovať poistná zmluva. Takéto ustanovenie prenáša na spotrebiteľa dôkazné bremeno, že sa oboznámil s poistnou zmluvou, ktorú uzatvoril žalovaný s poisťovňou. Mal za to, že takéto konanie možno považovať za klamlivú obchodnú praktiku podľa § 8 zákona č. 250/2007 Z. z.

35. Súd považuje túto námietku za nedôvodnú. Žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere súčasne uzavrel poistenie schopnosti splácať úver. Táto služba (poistenie) je nepovinná, doplnková, predovšetkým dobrovoľná a na jej základe sa nepodmieňuje poskytnutie úveru. Žalobca sa dobrovoľne rozhodol poistiť si svoju schopnosť splácať splátky úver pre prípad pracovnej neschopnosti, invalidity a smrti - základný balík poistenia. Navyše žalobca bol o poistení poučený priamo v zmluve v čl. I bod 8 ako aj v informáciách finančného sprostredkovateľa k dojednávanému poisteniu zo dňa 24.7.2015, v ktorých žalobca uviedol, že má skúsenosti a znalosti o poistení úveru, čo potvrdil svojim podpisom (č. l. 88 spisu).

36. Žalobca napokon namietal, že vyhlásenie žalobcu ako spotrebiteľa v zmluve, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s., pre poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám, žalovaný de facto prenáša na žalobcu ako spotrebiteľa dôkazné bremeno v otázke riadneho sa oboznámenia s obchodnými podmienkami žalovaného ako dodávateľa pri poskytovaní spotrebných úverov fyzickým osobám. Predmetné jednostranné vyhlásenia žalovaného zakomponované v texte zmluvy ako štandardná zmluvná podmienka nepredstavuje dôkaz, že si žalovaný ako veriteľ splnil svoju povinnosť. Bez ohľadu na túto klauzulu je veriteľ povinný dôveryhodne preukázať, že spotrebiteľa oboznámil.

37. Súd považuje aj túto námietku žalobcu za nedôvodnú. Obsahom spisu (č. l. 79) je písomná žiadosť o zaslanie Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. a Všeobecných poistných podmienok pre poistenie schopnosti splácať splátky Flexipôžičky na emailovú adresu žalobcu, ktorá je v tejto žiadosti riadne uvedená. Taktiež je táto žiadosť žalobcom riadne podpísaná dňa 24.7.2015. Súd tak má za to, že žalovaný si splnil svoju povinnosť a dôveryhodne preukázal, že žalobcu oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s., pre poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám a tieto mu riadne zaslal na emailovú adresu, ktorú žalobca uviedol v žiadosti.

38. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 24.07.2018 uzavretá medzi stranami sporu v časti čl. II bod 5 v znení: „Dlžník podpisom tejto zmluvy súhlasí s návrhom banky, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne mimosúdnym riešením sporov v rozhodcovskom konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeným v zmysle zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ je neprijateľná a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

39. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa ust. § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa ust. § 256 ods. 1 ak protistrana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

42. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobca aj žalovaný boli v konaní čiastočne úspešní, preto žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice - okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok).