Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Ek-766-2018.pdf
PDF · 77.98 KB
Case nature
Subarea
5Ek/766/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35792752, práv. zast: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47233516, proti povinnému: U. U.Z., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. F..I..G.. A..J. XXXX/XX, XXX XX T., práv. zast.: JUDr. Ivan Savčák, advokát, so sídlom kancelárie Partizánska 45, 085 01 Bardejov, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 5.486,20 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Hildegardy Laclavíkovej, so sídlom exekútorského úradu Slovenská 52, 080 01 Prešov, sp.zn. 254EX 209/18, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.
II. Súd povinnému náhradu trov právneho zastúpenia nepriznáva.
III. Súd oprávnenému priznáva nárok na náhradu výdavkov za zastupovanie advokátom v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 251,16 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 02.05.2018 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 5.486,20 Eur s prísl. a to na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., sp.zn. 242/08/16, zo dňa 20.12.2016.
2. Na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia bolo dňa 28.05.2018 vydané poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Hildegarde Laclavíkovej, so sídlom exekútorského úradu Slovenská 52, 080 01 Prešov. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 19.06.2018.
3. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 18.09.2018, v ktorom žiadal zastaviť exekúciu v celom rozsahu a zároveň priznať náhradu trov právneho zastúpenia z dôvodu, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a úver mal byť posúdený ako úver spotrebiteľský. Povinný v návrhu uviedol, že poskytnuté finančné prostriedky nepoužil na výkon svojho podnikania ale na osobnú potrebu, a že ho oprávnený uviedol do omylu, na základe čoho sa označil v zmluve ako podnikateľ. Ďalej uviedol, že zmluva porušuje spotrebiteľské právo, nakoľko neobsahuje údaje o RPMN, ročnej úrokovej sadzbe a spôsobuje nerovnováhu medzi stranami (dôkazné bremeno sa prenáša na spotrebiteľa, dohoda o zrážkach zo mzdy, rozhodcovská zmluva, zmenka, atď.).
4. Oprávnený na základe výzvy exekútora podal svoje vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí a žiada návrh povinného zamietnuť v celom rozsahu a zároveň mu priznať náhradu trov právneho zastúpenia. Podľa jeho názoru sa v danom prípade
nejedná o spotrebiteľský úver, nakoľko povinný si ho bral za účelom výkonu podnikateľskej činnosti, čo vyplýva jednak zo žiadosti o úver ako aj zo samotnej zmluvy.
5. K návrhu sa vyjadril aj súdny exekútor, podľa ktorého nedošlo od vydania poverenia k žiadnym skutočnostiam, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak:
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Súd pred samotným rozhodovaním o návrhu na zastavenie exekúcie najprv skúmal otázku, či bol návrh povinného podaný v zákonnej lehote. Exekučný poriadok v ustanovení § 61k umožňuje povinnému podať návrh na zastavenie exekúcie, ktorý je prostriedkom procesnej obrany, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Predmetom takéhoto návrhu môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je to, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Uvedená 15 dňová lehota je lehotou procesnou, čo znamená, že na jej zachovanie stačí, ak sa návrh na zastavenie podá na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný ho doručiť v posledný deň lehoty. Povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 19.06.2018, čo mal súd preukázané pripojenou doručenkou.
12. Z uvedených skutočností teda vyplýva, že posledný deň, v ktorom mohol povinný podať návrh na zastavenie exekúcie pri zachovaní zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty, bol deň 04.07.2018. Z predložených dôkazov však vyplýva, že povinný tento úkon urobil až 18.09.2018, t.j. stalo sa tak po zákonom stanovenej lehote a teda mohol v ňom namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto lehoty, keďže sa pri návrhu na zastavenie exekúcie uplatňuje tzv. koncentračná zásada. V zmysle uvedenej zásady súd neprihliadol na dôvody, ktoré povinný uviedol vo svojom návrhu na zastavenie,
nakoľko nastali pred uplynutím 15 dňovej lehoty. Oprávnenému nič objektívne nebránilo uplatniť svoje námietky v zákonnej lehote a preto súd jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietol ako oneskorene podaný.
13. Súd k argumentácii povinného o neprijateľných zmluvných podmienkach len ďalej dodáva, že predmetný úver bol poskytnutý povinnému ako fyzickej osobe - podnikateľovi a nemôže sa teda dovolávať ochrany podľa spotrebiteľského práva. Postavenie podnikateľa vyplýva priamo zo žiadosti o úver, nakoľko z jej obsahu je zrejmé, že je určená pre žiadateľov, ktorí sú právnickými osobami alebo fyzickými osobami - podnikateľmi a zároveň dlžník v zmluve o revolvingovom úvere rovnako prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon jeho podnikateľskej činnosti. Povinný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie toho, že mu úver nebol poskytnutý na výkon podnikania, čo by malo za následok kvalifikáciu úveru ako spotrebiteľského a postavenie povinného ako spotrebiteľa. Nepreukázal, že bol fyzickou osobou, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Tvrdenia povinného, že poskytnuté peňažné prostriedky použil na osobnú potrebu (náklady na domácnosť, atď.) nie sú právne relevantné, nakoľko nie je dôležité, na aký účel bol poskytnutý úver v skutočnosti použitý, ale dôležitý je účel, ktorý tvrdil budúci dlžník pri uzatváraní úverovej zmluvy. Správne v tejto súvislosti oprávnený poukázal na rozsudok Európskeho Súdneho dvora sp. zn. C464/01, podľa ktorého „pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa“. Z uvedeného teda vyplýva, že bez ohľadu na to, na aký účel bol v skutočnosti úver poskytnutý, v prípade rozporu skutočného účelu a účelu deklarovaného v zmluve, musí byť chránená dobrá viera druhej konajúcej strany.
14. Podľa § 199a ods. 1,2 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
15. Podľa § 199d ods. 1,2 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
16. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
17. Podľa § 255 ods. 1,2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
18. Súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval v zmysle § 255 CSP ods. 1, podľa ktorého prizná náhradu trov konania tej strane, ktorá mala vo veci úspech. Nakoľko bol povinný v tomto prípade neúspešný priznal súd náhradu trov právneho zastúpenia oprávnenému v plnom rozsahu tak, ako si ju uplatnil vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, t.j. spolu vo výške 251,16 Eur za 2 polovičné úkony právnej služby vrátane režijného paušálu a DPH. Uvedená suma bude po právoplatnosti rozhodnutia vymáhaná na základe dodatku k povereniu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.