Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-457-2015.pdf
PDF · 79.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-12C/457/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v spore žalobcu: Bytové družstvo Petržalka, IČO: 00169765, so sídlom Budatínska 1, Bratislava proti žalovaným: 1. Y. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, O. a 2. S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, O., o zaplatenie 2.437,52 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1. a 2. sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 21,48 eur.
II. V časti o zaplatenie istiny vo výške 2.437,52 eur súd konanie z a s t a v u j e .
III. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 3.9.2015 domáhal voči žalovaným 1. a 2. zaplatenia sumy 2.437,52 eur spolu s ročným zákonným úrokom z omeškania z uvedenej istiny od 2.7.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že žalovaní sú vlastníkmi 4-izbového bytu č. XX v bytovom dome na F. ul. č. XX v O., ktorého správu vykonáva a v súlade so zmluvou o výkone správy žalobca. Žalobca doručil žalovaným vyúčtovania nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu a s jeho prevádzkou za rok 2014 s nedoplatkom v sume 2.437,52 eur predstavujúcim rozdiel medzi vzniknutými nákladmi a poukázanými úhradami. V tejto sume je započítaný aj úrok z omeškania z mesačných zálohových platieb za r. 2014 vo výške 85,67 eur. Žalovaní si vyúčtovanie prevzali dňa 16.6.2015, nedoplatok však do podania žaloby neuhradili.
2. Súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a dňa 25.1.2016 vydal platobný rozkaz č. k. 12C/457/2015-15, proti ktorému podal žalovaný 1 odpor, v ktorom priznal existenciu nedoplatku, ktorý mal však dňa 4.9.2015 uhradiť.
3. Podaním zo dňa 15.4.2016 žalobca zobral žalobu v časti istiny (sumy 2.437,52 eur späť) a konanie v tejto časti žiadal zastaviť. Naďalej sa však domáhal voči žalovaným úhrady úrokov z omeškania, ktoré vyčíslil v sume 21,48 eur a náhrady trov konania, nakoľko žalovaní uhradili nedoplatok až po podaní žaloby, a to dňa 7.9.2015 pripísaním na príslušný účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome vedený žalobcom.
4. Súd s ohľadom na skutkové tvrdenia sporových strán v nadväznosti na ktoré ustálil predmet nároku rozhodol v zmysle ustanovenia § 177 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením § 219 ods. 3 CSP bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom v konaní vykonal dokazovanie v súlade s ust. § 204 CSP listinami predloženými stranami sporu, a to najmä Zmluvou o výkone správy zo dňa 11.6.2001, výpisom z LV č. XXXX, vyúčtovaním nákladov za r. 2014, vrátane doručenky a potvrdením o prevode zo dňa 4.9.2015, a zistil tento skutkový stav:
5. Zo zmluvy o výkone správy zo dňa 11.6.2001, ako aj z výpisu z LV č. XXXX vyplýva, že žalovaní 1. a 2. sú vlastníkmi predmetného bytu spolu s príslušnými spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku, ktorého správu vykonáva žalobca.
6. Z ďalších listinných dôkazov súd zistil, že skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v bode 1. tohto odôvodnenia boli jednoznačne preukázané. Žalobca v súlade s právnymi predpismi vypracoval vyúčtovanie nákladov za služby za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014, ktoré žalovaní prevzali dňa 16.6.2015. Nedoplatok z tohto vyúčtovania predstavoval sumu 2.437,52 eur, v ktorom bol zahrnutý aj úrok z omeškania zo zálohových platieb za r. 2014 vo výške 85,67 eur.
7. Podľa § 125 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom. Týmto predpisom je zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoVBaNP“).
8. Podľa § 7b ods. 5 veta prvá ZoVBaNP vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia.
9. Podľa § 8a ods. 2 prvá a druhá veta ZoVBaNP správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
10. Podľa § 8b ods. 2 písm. e) ZoVBaNP pri správe domu je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.
11. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
12. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
13. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
14. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
15. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
16. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola v čase jej podania na súd dôvodná. Existenciu právneho vzťahu, ani skutočnosť, že žalovaní nedoplatok z vyúčtovania za r. 2014 v lehote splatnosti, resp. do podania žaloby neuhradili, žalovaní nerozporovali. Nedoplatok boli žalovaní povinní uhradiť do 15 dní od doručenia vyúčtovania, ktoré prevzali dňa 16.6.2015. Lehota splatnosti tak nastala dňa 1.7.2015. Nasledujúcim dňom sa žalovaní dostali do omeškania, preto žalobcovi prináleží aj úrok z omeškania vo výške určenej v zmysle vyššie citovaných ustanovení z dlžnej sumy až do jej úplného zaplatenia, ktoré nastalo dňa 7.9.2015 (t. j. až dňom pripísania peňažných prostriedkov na príslušný účet, nie ich odoslaním z účtu žalovaných). Súd tak žalobcovi vzhľadom na jeho dispozitívny úkon priznal toto príslušenstvo pohľadávky vyčíslené v sume 21,48 eur a v časti o zaplatenie istiny konanie zastavil.
17. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
19. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
20. Náhrada trov konania je ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorú dopĺňa zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, ktorá znamená, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán sporu, ktorá zavinila, že vznikli. Konanie môže byť zastavené z rôznych procesných dôvodov, pričom najčastejšie dochádza k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby. Samotná zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené. Zavinenie môže existovať tak na strane žalobcu ako aj na strane žalovaného.
21. Vzhľadom k tomu, že dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby bola úhrada žalovanej istiny (bez príslušenstva) až po podaní žaloby, súd v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení má súd za to, že procesne zavinili zastavenie konania žalovaní, a preto nárok na náhradu trov konania priznal žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu v celom rozsahu, aj s prihliadnutím na meritórne rozhodnutie v zostávajúcej časti nároku. O výške nároku na náhradu trov konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).