Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_14P-8-2015.pdf
PDF · 113.61 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/8/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. Y., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: A. Y., rod. K., nar. X.X.XXXX, bytom L. 4, G. nad Z., zastúpená: JUDr. Radka Paulínyová, advokátka so sídlom B. S. Timravy 1, P.O.BOX 160, Trnava, a A. Y., nar. X.X.XXXX, bytom L. 4, G. nad Z., o návrhu starých rodičov: K. P., nar. XX.X.XXXX, bytom G. F. č. XXX, a Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. F. č. XXX, na úpravu styku s maloletým, takto
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
III. Navrhovateľka v 1. rade je povinná zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu v sume 295,88 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Navrhovateľ v 2. rade je povinný zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu v sume 295,88 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Navrhovatelia, starí rodičia maloletého Alexa sa návrhom doručeným súdu dňa 28.1.2015 domáhali rozhodnutia, ktorým by súd upravil rozsah ich styku s maloletým tak, že budú oprávnení stretávať sa s maloletým každý prvý týždeň v kalendárnom mesiaci v každom roku od piatku od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod., počas letných prázdnin každý rok v čase od 20.07. do 30.07., počas vianočných sviatkov každý rok dňa 25.12. od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny rok v čase od 30.12. od 10.00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod.
2. Návrh odôvodnili navrhovatelia tým, že maloletý W. sa narodil zo vzťahu matky dieťaťa a ich syna B. P., ktorý je biologickým otcom maloletého. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 20P/384/2009-9 zo dňa 10.2.2010, bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou vo výške 100 eur mesačne. Následne rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 8P/17/2011-98 zo dňa 18.8.2011, bol upravený styk otca s maloletým W. na každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 9.00 hod. do 12.00 hod. Ich syn si vyživovaciu povinnosť k maloletému riadne plnil, prispieval aj nad rámec výživného, avšak jeho styk s maloletým sa nerealizoval, nakoľko mu to matka maloletého neumožňovala a ich syn sa stretnutí so synom po predošlých skúsenostiach už ani nedomáhal. Navrhovatelia ako starí rodičia sa s vnukom taktiež nestretávajú, za posledné dva roky sa viackrát pokúsili skontaktovať s matkou maloletého, či už telefonicky alebo cez príbuzných, za účelom dohody ohľadom stretávania sa s vnukom, avšak bezúspešne. V minulosti bývali rodičia maloletého v ich domácnosti, so starostlivosťou o dieťa rodičom pomáhali, maloletého majú radi a preto sa chcú podieľať na jeho výchove a vzdelávaní. Taktiež nemajú o ňom žiadne informácie, nevedia kam chodí do škôlky, ani kto je jeho ošetrujúcim lekárom. Pre styk s maloletým majú vytvorené riadne podmienky, bývajú v 6 izbovom rodinnom dome s kuchyňou a príslušenstvom, veľkým dvorom a záhradou.
3. Matka s uvedeným návrhom na úpravu styku starých rodičov s dieťaťom nesúhlasila, pretože toto stretávanie sa dieťaťa so starými rodičmi by nebolo prospešné pre jeho vývoj.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, výsluchom matky a biologického otca dieťaťa ako aj výsluchom maloletého W., oboznámil sa so Znaleckým posudkom č. 101/2017, s aktuálnym rodným listom maloletého W., s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 21P/75/2017 a zistil nasledovný skutkový stav veci.
5. Navrhovateľka v 1. rade uviedla, že úpravy styku s maloletým W. sa domáhajú z dôvodu, že ako starí rodičia nemajú žiadnu možnosť sa s dieťaťom stretnúť, keď dôvody, pre ktoré sa nemôžu s ním stretnúť, sú na strane jeho matky, ktorá nezdvíha telefóny a na ich odkazy neodpovedá. Spočiatku sa stretali s dieťaťom v dobe, kedy v rámci úpravy styku bol maloletý u ich syna, biologického otca. Do 1,5 roka dieťaťa žili s ním v spoločnej domácnosti, následne sa matka dieťaťa rozhodla odsťahovať s odôvodnením, že má chorú matku. Malý sa k nim vždy tešil, vzťahy sa však zmenili, keď sa ich synovi narodila dcéra. Odvtedy matka nechcela dať dieťa synovi ani im, nemohli sa jej dovolať a neodpovedala ani na SMS. Vždy mali pre malého pripravené darčeky, ktoré mu chceli dať, tiež mu kúpili bicykel aj školskú tašku. Ich syn, ako otec dieťaťa má upravený styk s maloletým rozhodnutím súdu, a to každú párnu sobotu v mesiaci v dobe od 9.00 hod. do 12.00 hod, tento styk však nie je realizovaný asi od roku 2013, kedy sa matka vždy, keď mal byť realizovaný styk, vyhovárala a otec nechcel dieťaťu robiť problémy a nechcel sa súdiť. Naposledy sa s maloletým stretla 2,5 roka dozadu (uvedené na pojednávaní dňa 10.2.2016 - pozn. súdu). Od tej doby sa s ním osobne nestretla, ani sa s ním nerozprávala, pretože im to matka neumožňuje. Nikdy nebola v mieste bydliska dieťaťa v Hrnčiarovciach č. 4 s cieľom stretnúť sa s W., jej manžel tam bol.
6. E. v 2. rade potvrdil, že naposledy sa styk dieťaťa s otcom a teda aj s nimi realizoval v roku 2013, v roku 2014 sa ešte náhodne stretli na jarmoku, kedy prosili matku aby im ho dala aspoň na hodinu, po tejto hodine malý nechcel od nich odísť. S dieťaťom majú dobrý vzťah.
7. Matka uviedla, že maloletý nejaví žiaden záujem stretnúť sa s navrhovateľmi a nemá k nim vytvorený žiaden citový vzťah. V spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa u jeho rodičov, žila dva mesiace po pôrode, následne z tejto domácnosti odišla ku svojej matke, pretože sa jej nepáčilo, ako sa k nej otec dieťaťa choval. Následne sa asi jeden mesiac ešte stretávala s otcom dieťaťa, potom vzťah ukončili, pretože otec si našiel priateľku. V roku 2010 na dobu dvoch mesiacov ešte obnovili s otcom dieťaťa spolužitie v domácnosti starých rodičov, opäť však odtiaľto odišla. Od úpravy styku v roku 2011, sa realizoval styk otca s dieťaťom na základe rozhodnutia súdu spolu asi osemkrát, bezprostredne po tomto rozhodnutí súdu. V rámci týchto stretnutí s otcom sa maloletý stretol aj so starými rodičmi. Otec sa s maloletým riadne nestretával, v roku 2012 sa s dieťaťom stretol štyrikrát, v roku 2013 trikrát a odvtedy o styk neprejavil záujem a matku ani nekontaktoval kvôli styku. Naposledy sa stretol otec s dieťaťom 23.3.2013, následne sa mal s ním stretnúť 6.4.2013, tento styk sa nezrealizoval, pretože dieťa bolo choré a preto dala otcovi na výber náhradný termín, viac sa už ale neozval. Od tej doby sa otec s dieťaťom nestretol a z toho dôvodu ani starí rodičia. Prebiehajúci styk otca s dieťaťom však nevplýval dobre na maloletého, pretože si maloletý otca od detstva už moc nepamätal, nechcel ísť k svojmu otcovi, plakal, trucoval a po návrate od otca bol tichý, nekomunikoval. V súvislosti s týmto návrhom sa snažila s maloletým porozprávať, či sa pamätá na starých rodičov, na túto tému s ňou odmietol komunikovať. Preto s ním zašla ku psychológovi, záver ktorého bol, že maloletý nemá vzťah k svojim starým rodičom. Navrhovatelia od roku 2013 neprejavili žiaden záujem o maloletého, nepožiadali o stretnutie s ním, poslali len 3 SMS ročne cez jej mobil, k Vianociam, k jeho meninám, prípadne ku Dňu detí, v ktorých nežiadali o styk s dieťaťom, len mu gratulovali. Tieto správy mu prečítala, dieťa to žiadnym spôsobom nekomentovalo, pretože ani nevedel o kom hovorí, keď mu čítala správy od starých rodičov. Naposledy starí rodičia videli dieťa v marci 2013, kedy mal 3,5 roka.
8. Biologický otec maloletého, B. P. uviedol, že s návrhom súhlasí. Súdnym rozhodnutím má upravený styk s maloletým každý druhý týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 12.00 hod., na základe tejto úpravy sa s maloletým stretol asi 5-6 krát, naposledy ho videl asi v roku 2013 z dôvodu, že mu matka neumožňovala stretnutie s dieťaťom. Vždy, keď sa s ním chcel stretnúť, buď bol malý chorý, alebo boli odcestovaní. Preto, aby sa domohol stretnutia s dieťaťom, nič viac neurobil, nemal chuť chodiť na súdy a stretávať sa s políciou, teda nedomáhal sa stretnutia návrhom na výkon rozhodnutia. Dieťa mu síce chýba, ale vynahradzuje si to druhým dieťaťom, ktoré sa mu narodilo z jeho vzťahu.
9. Maloletý W. na pojednávaní konanom dňa 20.2.2018 sa vyjadril, že nechce ísť k starým rodičom, pretože keď bol naposledy u nich, keď mal asi 5 rokov, rozbil okno a teta ho zbila. Na otázku súdu, koho mal na mysli pod označením teta, maloletý W. odpovedal, že tetu ktorá tu sedí vonku na chodbe, pričom myslel starú matku. Maloletý W. ďalej uviedol, že si pamätá, ako bol u starých rodičov, kedy mu varili krupicu a dali mu cukríky, pričom ho bolelo bruško a nemohol sa vykakať. Starí rodičia mu nevolajú, ani darčeky mu neposlali. Už sa ho pýtala aj teta znalkyňa na to, či sa chce stretávať so starými rodičmi, načo odpovedal, že nechce. Preto sa ho teta znalkyňa spýtala, či by sa nechcel stretávať aj vtedy, keby mu kúpili auto. Keď rovnako odvetil, že sa nechce s nimi stretávať, teta znalkyňa sa ho potom spýtala, či by sa s nimi nechcel stretnúť, keby mu kúpili cukríky. Na to maloletý povedal, že vtedy by sa s nimi stretnúť chcel, pretože cukríky a sladké má veľmi rád, ale nemá ich každý deň, len občas. Starí rodičia za ním nikdy neprišli, chodil za ním len B., ich syn, ktorý ho zobral ku starým rodičom. So starými rodičmi sa nechce stretnúť ani na chvíľku, ani sa s nimi nechce rozprávať a to ani vtedy, ak by s ním išla aj mama, a to ani neskôr, keď by ich bližšie spoznal. Na otázku, prečo sa so starými rodičmi nechce stretnúť ani za prítomnosti matky, maloletý W. uviedol, že kvôli tomu oknu, pretože má stále na pamäti, ako ho za okno zbili.
10. Zo správy procesného opatrovníka z prešetrenia pomerov v domácnosti matky dňa 11.2.2016 súd zistil, že dieťa sa so starými rodičmi stretlo naposledy v roku 2013 a takú istú dobu sa maloletý W. nestretol ani so svojím biologickým otcom. Matka a starí rodičia dieťaťa nemajú dobré vzťahy. Otec maloletého si vytvoril novú rodinu, maloletý k otcovi chodiť nechcel, nakoľko nemajú medzi sebou vytvorený žiadny vzťah, takisto maloletý sa na starých rodičov nepýta a nie je s nimi v žiadnom ani telefonickom kontakte. Podľa vyjadrenia matky, starí rodičia vedia, kde maloletý W. býva, taktiež im ponúkla možnosť, že ak chcú maloletého vidieť, môžu prísť pred činžiak a s maloletým sa zahrať vonku. Starí rodičia túto možnosť nikdy nevyužili. V minulosti W. navštevoval iba brat otca maloletého Z. P. spolu so svojou priateľkou. Dňa 14.3.2016 sa na oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí dostavil biologický otec maloletého B. P. ktorý uviedol, že maloletého W. videl naposledy asi pred troma rokmi z dôvodu, že mu matka maloletého W. bránila v styku. Uvedenú vec nikdy nechcel riešiť prostredníctvom polície ani súdov. S matkou maloletého spolu nekomunikujú. V súčasnej dobe má otec nový vzťah s partnerkou, z ktorého sa im narodila dcéra K.. Otec mal upravený styk s dieťaťom súdnym rozhodnutím, ak by otcovi záležalo na tom, mal možnosť využiť právnou cestou umožnenie stretávania sa s maloletým dieťaťom, v rámci ktorého styku by sa mali aj starí rodičia možnosť s dieťaťom stretnúť. Otec túto možnosť nevyužil. Maloletý si starých rodičov nepamätá, na tému, či by sa s nimi chcel stretnúť alebo či si ich vôbec pamätá, povie že pamätá si len dom, kde rozbil okno a starí rodičia mu nadávali. Vzhľadom na rozdielne vyjadrenia účastníkov, procesný opatrovník navrhol do konania prizvať znalca z odboru psychológia, aby sa vyjadril či a v akých intervaloch by bolo v záujme maloletého W. stretávanie sa so starými rodičmi. S nariadením znaleckého dokazovania navrhovatelia súhlasili.
11. Zo správy Referátu poradensko-psychologických služieb Trnava zo dňa 26.5.2016 súd zistil, že maloletý W. si na starých rodičov nepamätá a nechce k nim chodiť. Sám spontánne spomenul, že mu klamali. O tom, že mu napíšu, keď má sviatok, vie. Maloletý W. vyjadril nezáujem o stretávanie so starými rodičmi. Jeho postoj je založený na tom, že si starých rodičov nepamätá. Nebolo postrehnuté v správaní matky ani vo vyjadreniach maloletého nič, čo by nasvedčovalo zámernému ovplyvňovaniu postoja maloletého zo strany matky.
12. Zo spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 21P/75/2017 vyplynulo, že právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 21P/75/2017-58 zo dňa 4.9.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.10.2018, sa maloletý W. stal osvojencom manžela matky dieťaťa A. Y. s tým, že osvojiteľ A. Y. bude zapísaný namiesto otca v knihe narodení Matričného úradu Trnava.
13. Z rodného listu maloletého W. vydaného matričným úradom Trnava dňa 15.10.2018 súd zistil, že ako otec maloletého je v rodnom liste zapísaný A. Y., nar. X.X.XXXX.
14. Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
15. Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
16. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
17. Podľa § 38 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len „CMP“), ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
18. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
19. Predmetom tohto konania je návrh starých rodičov zo strany biologického otca dieťaťa na úpravu ich styku s maloletým W..
20. Dieťa má právo nielen na zachovanie vzťahov so svojimi rodičmi, ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných záväzkov v súlade so zákonom. Podľa ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka, sú blízkymi osobami vždy zo zákona príbuzní v priamom rade, súrodenec a manžel, teda aj starí rodičia biologického rodiča. Zákon o rodine vo vyššie citovanom § 36 neupravuje spôsob a rozsah styku blízkych osôb s maloletým dieťaťom, iba odkazuje na § 25 Zákona o rodine, ktorý upravuje styk rodičov s maloletým dieťaťom, podľa ktorého zákonného ustanovenia sa rodičia môžu dohodnúť na úprave styku s maloletým dieťaťom a len v prípade ak sa nedohodnú, upraví styk súd svojím rozhodnutím. Obdobne tomu tak je aj v prípade starých rodičov maloletého dieťaťa.
21. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že maloletý W. sa narodil zo vzťahu svojich rodičov a jeho biologickým otcom je B. P.. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 20P/384/2009 vyplýva, že rozsudkom č.k. 20P/384/2009-9 zo dňa 10.2.2010 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou vo výške 100 eur mesačne. Následne rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 8P/17/2011-98 zo dňa 18.8.2011 bol upravený styk otca s maloletým W. na každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 9.00 hod. do 12.00 hod. V priebehu predmetného konania, biologický otec maloletého W., B. P., dňa X.X.XXXX zomrel. Matka maloletého dieťaťa dňa 27.5.2017 uzavrela manželstvo s A. Y.. Súd mal ďalej z obsahu spisu Okresného súdu Trnava č.k. 21P/75/2017 preukázané, že v tomto konaní bolo rozsudkom zo dňa 4.9.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.10.2017, rozhodnuté o osvojení maloletého W. manželom matky a dňom právoplatnosti tohto rozsudku sa W. stal osvojencom A. Y. s tým, že osvojiteľ bude zapísaný namiesto otca v rodnom liste maloletého. Matka súdu na pojednávaní dňa 15.11.2018, originálom rodného listu maloletého W. vydaného matričným úradom Trnava dňa 15.10.2018 preukázala, že v aktuálnom rodnom liste je ako otec maloletého uvedený jej manžel, A. Y..
22. Podľa § 97 ods. 1 Zákona o rodine, osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia.
23. Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa.
24. Podľa § 105 veta prvá Zákona o rodine, osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa.
25. Podľa § 106 ods. 1 Zákona o rodine, osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom.
26. Právoplatnosťou rozsudku o osvojení zanikajú rodinnoprávne vzťahy s pôvodnou, biologickou rodinou osvojenca a vznikajú nové rodinnoprávne väzby s rodinou osvojiteľov, teda ostatnými príbuznými osvojiteľov. Zánik práv a povinností medzi dieťaťom a jeho pôvodným biologickým rodičom, a vznik rodičovských práv a povinností osvojiteľa, je zákonným následkom právoplatnosti rozsudku o osvojení, ktorý nemožno obmedziť alebo vylúčiť. Právoplatnosťou rozsudku o osvojení vstupujú osvojitelia do právneho postavenia rodičov dieťaťa, keďže každý človek môže mať legálne len jednu matku a jedného otca. Právoplatnosťou rozsudku o osvojení však nezanikajú len právne väzby osvojenca k jeho biologickým rodičom, ale tiež právne väzby s ostatnými príbuznými biologických rodičov. Preto žiadny z príbuzných (pôvodnej biologickej rodiny) nemá právo stýkať sa s dieťaťom po osvojení a nemožno sa jeho priznania ani domáhať na súde. Pokiaľ ide o rodinnoprávne väzby medzi dieťaťom a rodinou rodiča, ktorý je manželom budúceho osvojiteľa, platí tu výnimka, podľa ktorej sa osvojením manželom rodiča dieťaťa nezasahuje do rodinných vzťahov medzi dieťaťom a príbuznými toho rodiča, manžel ktorého si dieťa osvojil. Táto príbuzenská línia teda aj po osvojení zostáva zachovaná a zanikajú len práva a povinnosti medzi osvojencom a rodinou toho rodiča, ktorý je v dôsledku osvojenia nahradený osvojiteľom.
27. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
29. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia Civilného sporového poriadku, ako aj zo skutočností, ktoré mal súd v konaní preukázané dospel k záveru, že návrhu navrhovateľov - starých rodičov maloletého W. zo strany jeho biologického otca, nie je možné vyhovieť. V čase podania návrhu, ktorým sa navrhovatelia domáhali úpravy styku s maloletým dieťaťom, biologický otec dieťaťa B. P. žil a žiadne konanie o osvojenie dieťaťa v tej dobe na súde neprebiehalo. Nakoľko však v priebehu konania bolo právoplatne súdom rozhodnuté o tom, že maloletý W. sa stáva osvojencom manžela svojej matky A. Y., bolo potrebné, aby súd v rámci tohto konania o úpravu styku starých rodičov, teda rodičov biologického otca dieťaťa, na túto skutočnosť prihliadol. Ako vyplýva z vyššie uvádzaných a popísaných právnych následkov právoplatného osvojenia dieťaťa, akékoľvek rodinnoprávne vzťahy dieťaťa s jeho biologickou rodinou zo strany otca zanikli a namiesto nich vznikli nové rodinnoprávne väzby s rodinou svojho osvojiteľa, v tomto prípade s rodinou manžela matky dieťaťa. Tento následok osvojenia vzniká priamo zo zákona, nie je možné ho žiadnym spôsobom obmedziť, prípadne určiť z neho výnimky. V dôsledku toho, že starí rodičia zo strany biologického otca dieťaťa, už vo vzťahu k maloletému nemajú žiadne práva, teda ani právo stýkať sa s ním, nie je ani možné, aby sa po osvojení dieťaťa domáhali určenia úpravy styku s ním. Súd na takýto záver musel prihliadnuť i keď k osvojeniu dieťaťa došlo až v priebehu konania o návrhu navrhovateľov, a vzhľadom na absolútny zánik akýchkoľvek rodinných vzťahov s dieťaťom a z dôvodu, že im zaniklo aj právo stýkať sa s dieťaťom, bolo potrebné ich návrh zamietnuť, nakoľko nie sú oprávnení úpravy styku sa domáhať. Pri tomto rozhodnutí súd vychádzal zo stavu, ktorý bol aktuálny v čase vyhlásenia rozsudku, keď v tomto čase bol rozsudok o osvojení dieťaťa už právoplatný. Z týchto dôvodov súd potom nevykonal ani navrhnuté dokazovanie výsluchom riaditeľa Základnej školy v Hrnčiarovciach nad Parnou, ktorý na pojednávaní dňa 15.11.2018 navrhol vykonať navrhovateľ v 2. rade, a to z dôvodu hospodárnosti, keď ani vykonanie tohto dôkazu by nezmenilo rozhodnutie súdu vo veci samej.
30. S poukazom na vyššie uvedené, súd návrh navrhovateľov vo výroku I. zamietol.
31. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
32. Pokiaľ ide o náhradu trov konania účastníkov, o tejto náhrade rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď rozhodol vo výroku II. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
33. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
34. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
36. Podľa Čl. 3 ods. 1 a 2 CMP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by prijal, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
37. V konaní vznikli trovy štátu, a to z dôvodu znaleckého dokazovania. V priebehu konania, v čase kedy dieťa ešte nebolo osvojené, procesný opatrovník maloletého dieťaťa, vzhľadom na rozdielne vyjadrenia účastníkov, navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, pričom znalec sa mal vyjadriť, či by bolo v záujme maloletého Alexa a ak áno v akých intervaloch, stretávanie sa so starými rodičmi, keď v konaní bolo bezpečne preukázané, že maloleté dieťa svojich starých rodičov nepozná, nemá k nim vytvorený žiaden vzťah a stretávať s nimi sa nechce. S navrhnutým znalecký posudkom navrhovatelia súhlasili. Znalcovi bola na základe uznesenia č.k. 14P/8/2015-96 zo dňa 12.1.2018 vyplatená odmena za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 591,76 eur, ktorá mu bola poukázaná v celej výške zo štátnych rozpočtových prostriedkov.
38. Trovy štátu do 30.6.2016 výslovne upravovalo ustanovenie § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (účinný do 30.6.2016), v zmysle ktorého mal štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania ktoré platil, pričom ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Občiansky súdny poriadok bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený s tým, že ho nahradili nové procesné poriadky, zákon č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a zákon č.161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ktoré trovy štátu výslovne neupravujú. Súd preto, rozhodujúc o trovách štátu, rozhodol podľa čl. 3 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 55 CMP a § 255 ods. 1 CSP, keď vo výroku III. a IV. rozsudku priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľke v 1. rade a navrhovateľovi v 2. rade (pričom žiaden z nich nebol oslobodený od platenia súdnych poplatkov) a každého z nich zaviazal povinnosťou zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu v sume 295,88 eur, teda polovicou z priznanej odmeny za vypracovanie znaleckého posudku, pričom s prihliadnutím na výšku sumy im určil na plnenie primeranú dlhšiu lehotu, a síce 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Generálna klauzula formulovaná v § 52 CMP vychádza z predpokladu, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Týmto sa okrem iného zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch, ak to zákon výslovne pripúšťa. Prelomenie generálnej klauzuly vymedzenej v ustanovení § 52CMP, predstavuje § 55 CMP. Aplikácia konkrétneho ustanovenia prichádza do úvahy za predpokladu, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Ak súd vyhodnotí, že je to s ohľadom na okolnosti spravodlivé, môže priznať nárok na náhradu trov konania v akomkoľvek konaní podľa Civilného mimosporového poriadku, pričom relevantné by mali byť práve okolnosti prejednávanej veci. V súvislosti s tým súd považuje za potrebné uviesť, že v predmetnom konaní navrhovatelia aj naďalej trvali na svojom návrhu v nezmenenom rozsahu aj po tom, ako bolo jednoznačne preukázané, že maloletý W. si na starých rodičov nepamätá a nechce k nim chodiť, keď vyjadril nezáujem o stretávanie so starými rodičmi, pričom jeho postoj bol založený na tom, že si starých rodičov nepamätá a nič nenasvedčovalo tomu, že by to nemal byť jednoznačný postoj dieťaťa bez toho, aby došlo k zámernému ovplyvňovaniu maloletého zo strany matky. Tieto poznatky vyplynuli tak zo správy procesného opatrovníka dieťaťa, zo správy Referátu poradensko-psychologických služieb Trnava a napokon aj z výsluchu samotného maloletého dieťaťa. V týchto skutočnostiach súd videl rozhodujúce kritérium na priznanie náhrady trov konania štátu voči navrhovateľom, ktorí aj napriek preukázanému stavu v konaní trvali na svojich návrhoch a na nariadení znaleckého dokazovania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).