Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/360/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcov 1. I. N., T.. XX. XX. XXXX Z. X. I.. I. N., T.. XX. XX. XXXX, obaja bytom v Y., G. XX, zastúpení CHOCHOĽÁK & ČESLA s.r.o., so sídlom v Košiciach, Krmanova 6, IČO: 36 857 416, proti žalovanej V. C., T.. XX. XX. XXXX, H. D. Y., P. XX, zastúpenej JUDr. Janou Závodskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Slovenskej jednoty 8, o vypratanie bytu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 23. júna 2017 č.k. 19C/166/2016-56

rozhodol:

O d m i e t a odvolanie proti výroku o neprerušení konania.

Návrh žalovanej na prerušenie konania z a m i e t a.

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalobcom p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej iba „súd prvej inštancie") rozsudkom z 23. 06. 2017 neprerušil konanie na návrh žalovanej, žalovanej uložil povinnosť vypratať byt č. XX, ktorý sa nachádza na X. C. D. H. S. G. G. Č. XXXX T. P. XX D. Y., postavenom na pozemku registra C KN parc. č. XXXX, vedeného pre katastrálne územie G. I., B. Y. - G., B. Y. V., na LV č. XXXXX, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom žalobcom v 1. a v 2. rade priznal náhradu trov konania v plnej výške.

2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX v bytovom dome na P. XX D. Y., na LV č. XXXXX, kat. územie G. I. (ďalej iba sporný byt). ktorý nadobudli na základe zmluvy o prevode bytu v roku 2011 a žalovaná tento byt užíva bez nájomného vzťahu. Žalovaná sa v konaní bránila tým, že žaloba bola podaná predčasne vzhľadom na prebiehajúce konanie vedené na Okresnom súde Košice I vedené pod sp. zn. 12C/184/2016, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Preto podala návrh na prerušenie tohto sporu. Súd prvej inštancie zistil, že predmetom sporu vo veci 12C/184/2016 je žaloba o určenie, že členský podiel v bytovom družstve viažuci sa k bytu č. XX v bytovom dome na P. XX v Y. patrí do dedičstva po poručiteľke Z. W., T.. XX. XX. XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX. Anna Lacová bola nájomkyňou družstevného bytu č. 16, za života previedla svoje členské práva a povinnosti na I. D. (žalobkyňu v 2. rade) a ešte za svojho života namietala neplatnosť predmetnej dohody o prevode členských práv a povinností. Tento spor prebiehal na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 19C/469/1994 a bol skončený zamietnutím žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu po smrti Z. W., ktorej právna nástupkyňa (žalovaná) nemohla mať na takomto určení naliehavý právny záujem. V roku 2004 došlo k zámene bytov č. XX Z. XX

na P. XX D. Y., na základe čoho sa žalobkyňa v 2. rade stala so svojim manželom nájomkyňou bytu č. XX a neskôr jeho bezpodielovou spoluvlastníčkou, čomu zodpovedá aj aktuálny stav. Keďže Z. W. namietala ešte za svojho života relatívnu neplatnosť Dohody o prevode členských práv a povinností vo vzťahu k bytu č. XX T. P. Č.. XX v Y., možno nanajvýš uvažovať o právnych následkoch relatívnej neplatnosti vo vzťahu k tomuto bytu a následne o prípadnom prechode členstva v družstve a prechode nájmu k tomuto bytu na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel v súvislosti s jej smrťou. V konaní 12C/184/2016 sa však neprejednáva členský podiel k bytu č. XX, preto je toto rozhodnutie bez významu ku konaniu týkajúcemu sa vypratania bytu č. XX. Preto súd prvej inštancie návrhu žalovanej na prerušenie konania nevyhovel.

3. Súd prvej inštancie právne posúdil spornú vec podľa § 123 Občianskeho zákonníka (OZ) a § 126 ods. 1 OZ. Uviedol, že žaloba na vypratanie bytu je typickou vlastníckou žalobou, ktorá má charakter žaloby na plnenie a jej zmyslom je dosiahnuť faktický výkon vlastníckeho práva k veci, teda aby vlastník mohol s vecou nielen právne, ale aj fakticky disponovať. Preto sa môže domáhať vypratania bytu od toho, kto ho neprávom zadržiava. V spore boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky úspešnosti žaloby. Žalobcovia preukázali existenciu vlastníckeho práva k bytu, byt sa nenachádza v ich faktickej moci, žalobcovia sú vlastníkmi bytu aj ku dňu vyhlásenia rozsudku, žalovaná byt zadržiava bez existencie záväzkového právneho vzťahu a to aj v čase vyhlásenia rozsudku a predmetom žaloby je konkrétne individualizovaný byt, o vypratanie ktorého žalobcovia žiadajú. Žalovaná sa bránila identickými argumentmi, pre ktoré navrhla konanie prerušiť. Podľa názoru súdu prvej o prípadnom zákonnom prechode nájmu družstevného bytu by bolo možné uvažovať len vo vzťahu k bytu č.XX, pretože neb. Z. W. bola pôvodnou nájomkyňou tohto bytu, ku ktorému previedla členské práva a povinnosti na žalobkyňu v 2. rade a za svojho života namietala neplatnosť dohody, nie však vo vzťahu k bytu č. XX, ktorého nebola nikdy nájomkyňou a ktorý je predmetom tejto žaloby. Preto žalovanú zaviazal na povinnosť vypratať byt č. XX T. X. C. H. S., G.. Č.. XXXX na P. XX D. Y.. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 255 ods. 1 CSP.

4. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktoré odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd žalobu zamietol, alternatívne aby prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Košice I vo veci 12C/184/2016.

5. Žalovaná uvádza, že byt č. XX T. P. XX D. Y. užíva z toho titulu, že ho užívala aj so svojou tetou Z. W., členkou bytového družstva niekoľko rokov pred jej smrťou a užíva ho nepretržite. Podľa závetu je žalovaná jedinou závetnou dedičkou po Z. W.. Z. W. podala žalobu na Okresnom súde Košice II o neplatnosť dohody o prevode členských práv a povinností na kúpnej zmluvy, konanie bolo vedené pod sp. zn. 19C/469/94. Počas konania Z. W. zomrela a žaloba bola zamietnutá z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu žalovanej ako právnej nástupkyne s tým, že sa mala svojich práv domáhať iným právnym inštitútom, a to žalobou na určenie, že členský podiel Z. W. patrí do dedičstva. Pokiaľ teda súd nerozhodne o tom, či členský podiel patrí alebo nepatrí do dedičstva po poručiteľke Z. W., nie je možné odstrániť spornosť vlastníctva k tej istej veci. Aj keď žalobcovia sú zapísaní ako vlastníci sporného bytu, žalovaná tvrdí, že ide o zápis vykonaný v rozpore so zákonom. Zapísaniu vlastníctva k bytu predchádzal moment, kedy boli žalobcovia majiteľmi členského podielu v bytovom družstve. Žalovaná spochybňuje už tento počiatočný moment a tvrdí, že nikdy nenadobudli členský podiel, na základe ktorého by sa mohli stať vlastníkmi bytu. Žalobu o určenie, že členský podiel v bytovom družstve patrí do dedičstva po neb. Z. W. podala žalovaná 03. 02. 2016 a vec je vedená na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 12C/184/2016. V uvedenom konaní sa domáha určenia, že členský podiel v bytovom družstve Hornád patrí do dedičstva po poručiteľke Z. W., z čoho vyplýva, že ak by členský podiel bol súčasťou dedičstva, nadobudla by ho žalovaná ako závetná dedička a následne by sa stala jeho vlastníčkou a vzniklo by jej právo nájmu družstevného bytu. Preto podľa jej názoru nemožno rozhodovať o ďalších právach ktorejkoľvek zo strán sporu, kým nebude rozhodnuté vo veci 12C/184/2016. Rovnaký návrh na prerušenie konania podala aj vo veci 15C/168/2016, kde sa žalobcovia domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia, v tomto spore bolo konanie prerušené. Žalovaná tvrdí, že žalobcovia sú evidovaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci bytu na základe nezákonných podkladov. Žalobcovia tvrdia, že byt už nie je vlastníctvom bytového družstva, ale inej osoby, k čomu žalovaná poukazuje na spôsob, akým žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k bytu. Žalobcovia tiež tvrdia, že poručiteľka zomrela v roku 1998, kedy už jej nesvedčil nájom k bytu, pretože dohodu uzavrela v roku 1991,

preto už nebola členkou družstva ani nájomníčkou bytu. Nebohá Z. W.Á. však už v roku 1993 urobila úkony s cieľom zneplatniť a dosiahnuť zrušenie dohody o prevode členských práv z dôvodu neplnenia záväzku zo strany žalobkyne v 2. rade. Následne v roku 1994 podala žalobu o neplatnosť dohody na Okresnom súde Košice II. Žalovaná nesúhlasí s úvahou súdu, ktorá je uvedená v bode 18 odôvodnenia rozsudku. Uvádza, že členský podiel je definovaný ako majetková účasť člena na družstevnej výstavbe po technickom zhodnotení domu, prípadne na získanie stavebného priľahlého pozemku. Členský podiel sa neviaže na konkrétny byt, ako je uvedené v rozsudku, vyjadruje mieru účasti člena bytového družstva na majetku družstva. Zámenou bytov nedochádza k zmene členského podielu, ten sa zachováva nezmenený, len sa vedie jeho materiálne vyjadrenie. Z členského podielu je pridelený byt vo vlastníctve bytového družstva, nie je však viazaný na konkrétny byt. Tiež nie je možné, aby bol pridelený byt osobe, ktorá nie je vlastníkom členského podielu v bytovom družstve a aby s takouto osobou bola uzavretá kúpna zmluva. Aj preto v konaní 12C/184/2016 nie je špecifikovaný konkrétny byt, iba členský podiel v bytovom družstve, ktorému zodpovedá právo nájmu bytu.

6. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej považujú odvolanie proti výroku I. rozsudku za neprípustné a proti výroku II. a III. rozsudku za nedôvodné. Preto navrhujú odvolanie proti prvému výroku odmietnuť a potvrdiť rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej vypratať byt č. XX a vo výroku o trovách konania. Rozhodnutie vo veci samej považujú za vecne správne. Stotožňujú sa s právnymi závermi súdu prvej inštancie o tom, že boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky úspešnosti žaloby na vypratanie bytu. Žalovaná uvádza v poslednej časti odvolania tvrdenia, ktoré uviedla ako procesnú obranu v rámci vyjadrenia k žalobe. Žalobcovia osobitne poukazujú na to, že žalovaná vo svojich záveroch si odporuje v tom, že na jednej strane tvrdí, že s členským podielom sa spája právo užívania družstevného bytu a na druhej strane uvádza, že členský podiel sa neviaže na konkrétny byt. Žalobcovia tvrdia, že podaním žaloby o určenie, že členský podiel patrí do dedičstva po poručiteľke Z. W. nie je spochybnené vlastnícke právo žalobcov k bytu č. XX. Predmetom konania vedeného pod sp. zn. 12C/184/2016 nie je určenie vlastníckeho práva k spornému bytu. K návrhu žalovanej na prerušenie odvolacieho konania uvádzajú, že ho považujú za nedôvodný z rovnakých dôvodov, ako neboli dané dôvody na prerušenie prvoinštančného konania. Žalobcovia si uplatňujú aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7. K vyjadreniu žalobcov podala žalovaná repliku, v ktorej uvádza, že žalobcovia sú vedení v katastri nehnuteľností ako vlastníci bytu, samotné nadobudnutie vlastníctva je podľa nej sporné, na čo poukazuje v celom konaní. Žalovaná je jedinou závetnou dedičkou po neb. Z. W., ktorá bola členkou bytového družstva. Na základe jej členského podielu v bytovom družstve jej bol pridelený byt. Členstvom v bytovom družstve a užívaním konkrétneho bytu nevzniká vlastníctvo. Jeho predpokladom je uzavretie kúpnej zmluvy medzi bytovým družstvom a členom bytového družstva, iná osoba ako člen bytového družstva nie je oprávnená uzavrieť kúpnu zmluvu na byt a nie je oprávnená nadobudnúť vlastnícke právo k bytu. Ďalej k vyjadreniu žalobcov dodáva, že vlastníkom všetkých družstevných bytov je bytové družstvo až do momentu, kedy prejde vlastníctvo na užívateľa bytu (nájomcu) kúpnu zmluvou. Každý nájomca, ktorý má členský podiel v družstve má teoreticky právo na nájom ktoréhokoľvek bytu vo vlastníctve bytového družstva, toto práva sa zhmotňuje pre konkrétny byt na základe rozhodnutia o pridelení bytu. Osoba, ktorá nemala členský podiel bytov v družstve alebo ho nadobudla v rozpore so zákonom, nemôže nadobudnúť byt do vlastníctva od bytového družstva.

8. Žalobcovia podali na podanú repliku žalovanej stanovisko (duplika), v ktorej tvrdia, že žalovaná nie je závetnou dedičkou vo vzťahu k členskému podielu k bytovému družstvu a nie je zákonnou dedičkou po poručiteľke. Bez pochybenia uvedeného jej potrebné poukázať na to, že neb. Z. W. mala byť podľa tvrdení žalovanej ku dňu smrti majiteľkou členského v bytovom družstve, a to členských práv a povinností viažucich sa k bytu č. 16, v konaní 12C/184/2016. Vo veci 12C/184/2016 sa však domáha určenia, že do dedičstva patrí členský podiel viažuci sa k bytu č. XX. K tvrdenej spornosti nadobudnutia vlastníctva bytu č. XX žalobcami uvádzajúc, že takúto spornosť žalovaná nepreukázala. K tvrdeniu žalovanej, že zmluvu o prevode vlastníctva k družstevnému bytu je oprávnený uzavrieť len člen bytového družstva uvádzajú žalobcovia, že ide o neprípustnú novotu, pričom však žalobcovia boli členmi bytového družstva a zároveň nájomcami bytu č. XX, a preto boli oprávnení uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva. Žalovaná nenamietala platnosť zmluvy o prevode vlastníctva k bytu č. XX a nevedie sa ani žiadne súdne konanie, ktorého predmetom by bola otázka platnosti tejto zmluvy.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po preskúmaní splnenia podmienok prípustnosti odvolacieho konania zistil, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou.

10. Z obsahu odvolania vyplýva, že smeruje proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku, teda vrátane výroku o neprerušení konania. Výrok o neprerušení konania, ktorý je svojim obsahom výrokom o zamietnutí návrhu na prerušenie konania má procesnú povahu uznesenia, aj keď je obsiahnutý v rozhodnutí, ktoré má formu rozsudku. Podľa § 357 písm. m/ odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení konania podľa § 162 ods.1 písm. a/ a § 164. Z doslovného znenia tohto ustanovenia vyplýva, že proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, resp. proti rozhodnutiu o neprerušení konania odvolanie prípustné nie je. Odvolací sú preto odvolanie proti tomuto výroku odmietol podľa § 386 písm. c/ CSP, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

11. Odvolací súd následne preskúmal rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a posúdil aj návrh žalovanej na prerušenie konania, ktorý je obsiahnutý v písomnom vyhotovení odvolania. Po preskúmaní odvolania a rozhodnutia súdu prvej inštancie, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že nie je dôvod na vyhovenie návrhu žalovanej na prerušenie konania a že rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku je vecne správny, vrátane súvisiaceho rozhodnutia o trovách konania.

12. Odvolací súd najskôr posudzoval návrh žalovanej na prerušenie konania.

13. Podľa § 164 ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

14. Citované ustanovenie upravuje inštitút tzv. fakultatívneho prerušenia sporového konania. Ide o prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné, pretože zákon ukladá súdu povinnosť urobiť najskôr iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami. Iba v prípade, ak takéto opatrenia nie je možné alebo vhodné vykonať, môže konajúci súd zvážiť možnosť prerušenia konania. Sám zákonodarca pritom fakultatívne prerušenie konania považuje za reštriktívnu výnimku (porovnaj dôvodovú správu k , pričom rozhodujúcim hľadiskom má byť zásada hospodárnosti konania.

15. Žalovaná tvrdí, že dôvodom na prerušenie konania je prebiehajúce konanie na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 12C/184/2016, v ktorom sa domáha určenia, že členský podiel v územnom bytovom družstve R. poručiteľky Z. W., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX viažuci sa k bytu č. XX, bytom v dome na P. XX D. Y. patrí do dedičstva po poručiteľke. Podľa názoru odvolateľky rozhodnutie v tejto veci má podstatný význam pre rozhodnutie v prejednávanom spore o vypratanie bytu.

16. Odvolací súd konštatuje, že aj keď sa žalovaná osobitnou žalobou domáha rozhodnutia týkajúceho sa jej majetkových vzťahov k členskému podielu v bytovom družstve, nejde o takú otázku, ktorá by mala mať bezprostredne vplyv na rozhodnutie v spore o vypratanie bytu a vo vzťahu k tomuto sporu má prejudiciálny charakter, ktorý si môže vyriešiť konajúci súd.

17. Vyriešenie otázky právnej povahy členského podielu v bytovom družstve má zároveň vplyv aj pre posúdenie rozhodnutia vo veci samej o povinnosti žalovanej vypratať byt, pretože jedinou procesnou obranou žalovanej v tomto spore je námietka, že ona je závetnou dedičkou členského podielu viažuceho sa k bytu č. XX v bytovom dome na P. XX D. Y. a že žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k tomuto bytu v rozpore so zákonom.

18. Odvolací súd zastáva názor, že odvolateľkin právny názor o možnosti existencie tzv. voľného členského podielu v bytovom dome nie je správny.

19. Odvolací súd považuje za nespornú skutočnosť, že žalobcovia v 1. a 2. rade bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX v bytovom dome na P. XX v Y., zapísaného na LV č. XXXXX, kat. územie G. I., pričom vlastnícke právo nadobudli na základe zmluvy o prevode vlastníctva k bytu v roku 2011. Tento fakt vyplýva z aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností. Z tohto faktu zároveň bez ďalšieho vyplýva skutočnosť, že Územné bytové družstvo Hornád nie je vlastníkom bytu č. XX a vlastnícke právo žalobcov k tomuto bytu nie je formálne žiadnym spôsobom spochybnené.

20. Odvolací súd ďalej konštatuje, že členský podiel v bytovom družstve je svojím charakterom iné majetkové právo, definované ako súbor majetkových a nemajetkových práv a povinností člena družstva. Majetková účasť člena v družstve počas trvania jeho členstva je majetkom družstva a so zánikom členstva je spojený nárok člena družstva na výplatu vyrovnacieho podielu. Zároveň však je potrebné konštatovať, že vo vzťahu k bytu č. XX došlo zákonným spôsobom k transformácii členského podielu viažuceho sa k tomuto bytu na vlastnícke právo, resp. na bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcov k bytu č. XX. Preto podľa názoru odvolacieho súdu ani prípadný úspech v žalobe o určení, že členský podiel na bytovom družstve patrí do dedičstva po poručiteľke, nemôže bez ďalšieho smerovať k zániku vlastníckeho práva žalobcov. Preto nie je daný dôvod na prerušenie konania do skončenia konania vo veci 12C/184/2016.

21. Odvolací súd ďalej preskúmaval rozhodnutie súdu prvej inštancie o veci samej, teda vo výroku o povinnosti žalovanej vypratať byt č. XX T. X. C. bytového domu na P. XX D. Y.. Ako už odvolací súd uviedol v odôvodnení tohto rozsudku (bod 19), považuje za nesporné, že vlastnícke právo k tomuto bytu svedčí žalobcom v 1. a 2. rade, ktorí sú vedení v katastri nehnuteľností ako bezpodieloví spoluvlastníci sporného bytu.

22. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovanej momentálne nesvedčí žiaden právny titul, ktorý by legitimizoval užívanie sporného bytu a preto považuje užívanie bytu žalovanou za zásah do vlastníckeho práva žalobcov, zhodne s názorom súdu prvej inštancie.

23. Odvolacie námietky žalovanej sú založené výlučne na spochybnení vlastníckeho práva žalobcov z dôvodu, že členský podiel k bytu č. XX údajne patrí do dedičstva po poručiteľke Z. W.. S týmito námietkami sa odvolací súd už vysporiadal v tomto rozhodnutí, resp. v jeho odôvodnení. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o povinnosti žalovanej vypratať byt je vecne správne a preto ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

24. Vecne správne je rozhodnutie o trovách konania. Žalobcovia mali v konaní plný úspech, preto im vznikol nárok na náhradu trov proti žalovanej v plnej výške.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní mali plný úspech žalobcovia, preto im súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.