Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/30/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci žalobkyne: X. V., nar. X.XX.XXXX, bytom V. XXX, J., proti žalovanej: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31320155, so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, zast. ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o. so sídlom Kýčerského 7, Bratislava, IČO: 36857513, o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 13 702,48 eur a zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 2 000,- eur, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 3 409,71 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. II. Konanie sčasti o zaplatenie 246,73 eur zastavuje. III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. IV. Žalovanej priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56,58%, o výške ktorých bude rozhodnuté v samostatnom rozhodnutí súdu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 3.4.2018 domáhala proti žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 13 702,48 eur ako i zaplatenia finančného zadosťučinenia v sume 2 000,- eur s odôvodnením, že so žalovanou uzavrela priebežne 3 zmluvy o poskytnutí úveru „Hypopôžičky“ č. U20561-09 zo dňa 26.5.2009, č. U622381-12 zo dňa 27.4.2012 a č. U1104449-13 z 10.10.2013, pričom napriek tomu, že žalobkyňa bola vo finančnej tiesni poctivo splácala všetky úvery a tieto predčasne vyplatila následným úverom. Až následne sa dozvedela o nekalých praktikách a neprijateľných podmienkach v zmluvách, pričom v dôsledku toho, že uvedené zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a neobsahujú obligatórne náležitosti podľa Zák. č. 129/2010 Z.z., a to podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, písm. l/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, podľa písm. j/ odplatu podľa osobitných predpisov navrhla, aby súd vyhodnotil uvedené úvery ako bezúročné a bezpoplatkové. Žalobkyňa uviedla, že zmluvy obsahujú aj neprijateľné podmienky, ktoré sú spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a to v časti dohodnutých poplatkov, v časti, kde bola uzavretá dohoda zrážkach zo mzdy a v časti, kde bola dojednaná rozhodcovská doložka, a keďže všetky uvedené dojednania spôsobujú v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, sú potom v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné. Ako dôkaz predložila súdu posúdenie zmlúv Ministerstvom spravodlivosti SR, v zmysle ktorého je spotrebiteľská zmluva neplatná. Ďalej uviedla, že na základe zmluvy č. U20561-09 jej bol poskytnutý úver vo výške 35 0000,- eur, z jej strany bolo zaplatené 41 786,75 eur a bolo potom preplatené 6 786,75 eur. V tej súvislosti uviedla, že uvedený úver bol predčasne vyplatený z úveru č. U622381-12, z ktorého suma úveru predstavovala 31 000,- eur, žalobkyňou bolo zaplatené žalovanej 34 544,70 eur a preplatené žalobkyňou potom bolo 3 544,70 eur, pričom uvedený úver bol predčasne vyplatený úverom č. U1104449-13, na základe ktorého suma úveru predstavovala 36 223,50 eur, žalovanou bolo zaplatené spolu 39 594,54 a preplatené potom

bolo 3 371,03 eur, ktorý úver bol splatený úverom č. U2068758-16 z 27.4.2016 a celkové bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej potom predstavuje 13 702,48 eur. Žalobkyňa zároveň žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 2 000,- eur s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 5 Zák. č. 270/2007 Z.z. z dôvodu, že žalovaná pri jednaní a uzatváraní úverových zmlúv použila nekalé obchodné praktiky a konala v rozpore s dobrými mravmi podľa § 4 ods. 2 písm. c/ citovaného zákona a § 4 ods. 8 uvedeného zákona. Žalobkyňa uviedla, že sa snažila so žalovanou mimosúdne dohodnúť avšak bezúspešne, preto s poukazom na všetko uvedené navrhla žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovieť, náhradu trov konania nežiadala priznať.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 16Csp 30/2018 - 43 z 5.4.2018, ktorým žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel. Žalovaná podala proti citovanému platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor v podaní z 25.4.2018.

3. Žalovaná v podanom odpore uviedla, že prvé dve zmluvy o úvere nie sú zmluvami o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzatvárania zmlúv, a to z dôvodu, že podľa § 1 ods. 2 písm. e/ Zák. č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľským úverom nie je úver do 200,- eur a nad 20 000,- eur, pričom práve v prípade zmluvy č. 1 bol poskytnutý žalobkyni úver v celkovej výške 35 162,75 eur. V prípade zmluvy č. 2 táto zmluva nie je tiež spotrebiteľským úverom, a to v zmysle § 1 ods. 3 písm. c/ Zák. č. 129/2010 Z.z. platného v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy z dôvodu, že sa jednalo o úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti a lehota splatnosti bola 156 kalendárnych mesiacov, t.j. 13 rokov. V prípade zmluvy č. 1 a zmluvy č. 2 nejde teda o spotrebiteľský úverový vzťah, podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ale ide o úverové vzťahy založené zmluvami o úvere v zmysle § 497 a násl. Obchodného zákonníka, z ktorého dôvodu nemusia uvedené zmluvy obsahovať náležitosti zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Ďalej uviedla, že zmluva č. 3 obsahovala všetky náležitosti vyžadované zákonom v čase jej uzavretia. Žalobkyňou namietaný údaj o RPMN a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť sa nachádzajú priamo v zmluve v článku 2, v časti základné podmienky a duplicitne v Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere, pričom neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o poskytnutí pôžičky boli i Všeobecné obchodné podmienky. Ďalej uviedla, že zákonná požiadavka uvádzať rozpis splátok v zmluve o spotrebiteľskom úvere neexistuje a neexistovala. § 9 ods. 2 písm. k/ Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je a vždy bolo potrebné vykladať tak, že v zmluve uvedená splátka úveru je dostatočne uvedená aj keď je vyjadrená iba celkovou výškou splátky, pričom takto uvedená splátka musí zahŕňať všetky veriteľom požadované plnenia a nie uvedením len niektorej zložky navodzovať dojem nízkej splátky úveru. Podľa názoru žalovanej dané ustanovenie neobsahuje gramatické vyjadrenie vylučujúce uvedenie tam vymenovaných zložiek splátky iba v súhrne jednou sumou. V tej súvislosti poukázala na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 9.11.2016 vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia, a.s., proti S. O.. Žalovaná ďalej uviedla, že v súvislosti so zmluvou č. 1 boli poskytnuté žalobkyni finančné prostriedky v celkovej výške 35 162,75 eur / nie 35 000,- ako tvrdí žalobkyňa/, pričom v zmysle zmluvy očakávala splatenie 120 anuitných splátok vo výške 412,50 eur. V súvislosti so zmluvou č. 2 jej boli poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 31 164,- eur / nie 31 000,- eur ako tvrdí žalobkyňa/ a v zmysle zmluvy očakávala splatenie 156 anuitných splátok vo výške 285,20 eur. V súvislosti so zmluvou č. 3 jej boli poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 36 233,50 eur, pričom v zmysle zmluvy očakávala splatenie prostredníctvom 60 anuitných splátok vo výške 679,40 eur. Účel čiastky B úveru je v zmysle zmluvy úhrada nákladov správcu úverových produktov, ktorým bola v danom čase spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., pričom svojou výškou predstavuje menej než 1% z výšky čerpanej istiny časti A + C úveru pri všetkých zmluvách a je nepopierateľné, že táto zmluvná podmienka sa týka ceny úveru (t.j. hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny) vyjednanej v predzmluvnej fáze ich spoločnosťou. Tento údaj je vo všetkých zmluvách (článok 2 - základné podmienky úveru ) vyjadrený určito, viditeľne, jasne a zrozumiteľne a žalobkyňa bola s ním i jeho účelom ešte pred podpisom zmluvy oboznámená, z ktorého dôvodu je uvedená zmluvná podmienka vylúčená aj zo súdneho prieskumu neprijateľnosti zmluvných podmienok, keďže ide o súčasť ceny za poskytnutie peňažných prostriedkov. V súvislosti s namietanou neprijateľnosťou zmluvnej podmienky rozhodcovskej doložky žalovaná uviedla, že v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pričom v zmysle článku 10 obchodných podmienok k zmluve č. 1 a v zmysle článku 5 zmluvy č. 2 a v zmysle článku zmluvy č. 3 sa jednalo o alternatívnu rozhodcovskú doložku, ktorá nijako neobmedzila právo zmluvných strán obrátiť sa so svojou vecou na všeobecný súd, preto nešlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V súvislosti

s namietanou neprijateľnosťou zmluvnej podmienky dohody o zrážkach zo mzdy uviedla, že táto bola zakotvená priamo v texte obchodných podmienok k jednotlivým zmluvám, v obchodných podmienkach k zmluve č. 1 v bode 31, v obchodných podmienkach k zmluve č. 2 v bode 30 a v zmluve č. 3 sa dohoda o zrážkach zo mzdy nenachádza, pričom uvedené dohody o zrážkach zo mzdy boli uzavreté v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pričom v predzmluvnej fáze, ani pri podpise zmlúv, žiadnu námietku, či návrh zmeny dotknutých ustanovení zmlúv o úvere zo strany žalobkyne nezaznamenala. Žalovaná ďalej uviedla, že k realizácii dohody o zrážkach zo mzdy nikdy nepristúpila, preto neexistuje ani naliehavý, ani iný právny záujem na strane žalobkyne, na určenie neplatnosti/neprijateľnosti takejto dohody o zrážkach zo mzdy. K údajnému skrytému preneseniu dôkazného bremena žalovaná uviedla, že podľa žalobkyne podmienka uvedená v bode 3.5. zmluvy č. 1 alebo v bode 3.3. zmluvy č. 2 je skrytým prenesením dôkazného bremena na spotrebiteľa, pričom argumentuje, že v jej dôsledku spotrebiteľ môže byť odradený od podania prípadného podnetu ale návrhu štátnym orgánom. V tej súvislosti žalovaná uviedla, že predmetné prehlásenie má len deklaratórny charakter a samé o sebe neznamená vylúčenie možnosti zmluvnej strany domáhať sa na súde neplatnosti zmluvy z dôvodu tiesne alebo omylu. V prípade, že zmluvná strana tvrdí, že zmluva bola uzavretá v tiesni alebo v omyle, prípadne, že nezodpovedá jej skutočnej vôli, predmetné skutočnosti musí vždy preukázať tá zmluvná strana, ktorá ich tvrdí i v prípade absencie takéhoto ustanovenia zmluvy, by dôkazné bremena teda znášala zmluvná strana, ktorá sa neplatnosti zmluvy dovoláva. Žalovaná k údajnému neprimerane vysokému úroku požadovaného v prípade jednotlivých zmlúv uviedla, že pri zmluve č. 1 bol žalobkyni poskytnutý úrok vo výške 7,20 % fixovaný na 5 rokov, pričom podľa informácii NBS priemerná úroková sadzba v období mája 2009 predstavovala 13,1083 %. Pri zmluve č. 2 bol žalobkyni poskytnutý úrok vo výške 5,4% fixovaný na 5 rokov, pričom podľa informácii NBS priemerná úroková sadzba v období apríla 2012 predstavovala 13,80% a pri zmluve č 3 bol žalobkyni poskytnutý úrok vo výške 4,65 % fixovaný na 5 rokov, pričom podľa informácií NBS priemerná úroková sadzba v októbri 2013 predstavovala 11,45 %. Žalobkyni bol teda poskytnutý úrok, ktorý bol hlboko pod priemerným úrokom poskytovaný v čase uzatvorenia jednotlivých zmlúv o úvere. K námietke ohľadom zmeny obchodných podmienok žalovaná uviedla, že v čase uzatvorenia zmluvy č. 1 § 53 ods. 4 písm. i/ Občianskeho zákonníka zaraďoval medzi neprijateľné podmienky také podmienky, ktoré umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve. V obchodných podmienkach sú však dôvody jednostrannej zmeny obchodných podmienok zo strany banky jasne a zreteľne vymenované, preto sa v tomto prípade nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienky. Žalovaná ďalej uviedla, že predmetné úvery nepovažuje za bezúročné a bezpoplatkové, pričom i výpočet údajného bezdôvodného obohatenia poskytnutý žalobkyňou nie je správny. Pri zmluve č. 1 bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 35 162,75 eur, žalobkyňa uhradila 41 814,02 eur v dôsledku čoho rozdiel je 6 651,27 a nie 6 786,75 eur ako tvrdí žalobkyňa. Pri zmluve č. 2 bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 31 164,- eur, žalobkyňa uhradila 34 036,23 eur, v dôsledku čoho rozdiel medzi uvedenými sumami je 2 872,23 eur a nie 3 544,70 eur ako tvrdí žalobkyňa. Pri zmluve č. 3 bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 36 223,50 eur, žalobkyňa uhradila 39 409,71 eur, v dôsledku čoho rozdiel predstavuje 3 186,21 eur a nie 3 371,03 eur ako tvrdí žalobkyňa. Žalovaná v závere uviedla, že v prípade ak by súd dospel k záveru, že skutočne došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne z dôvodu, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, žalovaná vzniesla námietku premlčania vo vzťahu k nároku žalobkyne uplatneného jej žalobou k zmluve č. 1 a zmluve č. 2, v zmysle § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V tej súvislosti uviedla, že po dátume 3.4.2015, keďže žalobkyňa podala žalobu na súd 3.4.2018 neuhradila žalobkyňa žiadnu splátku pri zmluve č. 1 a zmluve č. 2, nakoľko k predčasnému splateniu úveru došlo pri zmluve č. 1 dňa 9.5.2012 a pri zmluve č. 2 dňa 25.10.2013, a teda údajný nárok žalobkyne vyplývajúci zo zmluvy č. 1 a zmluvy č. 2 je premlčaný. Premlčané je teda všetko nad sumu 3186,21 eur, čo predstavuje sumu údajného bezdôvodného obohatenia v prípade zmluvy č. 3. V súvislosti s nárokom na poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2 000,- eur uviedla, že tento nárok nie je zdôvodnený, ničím podložený a uplatnený predčasne, keďže žalobkyňa úspešné uplatnenie práva v konaní nepreukázala právoplatným súdnym rozhodnutím, preto s poukazom na všetko uvedené navrhla podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

4. Žalovaná sa na stanovené termíny pojednávania nedostavila, svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnila, preto súd vec prejednal v neprítomnosti žalovanej v zmysle § 180 C. s. p..

5. Žalobkyňa na pojednávaní v súvislosti s námietkou premlčania uviedla, že podľa nej subjektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia jej začala plynúť až 18.1.2018, kedy sa dozvedela, že má právo napadnúť tieto úverové zmluvy z dôvodu, že sú bezúročné a bezpoplatkové. Uplatnený nárok na

zaplatenie finančného zadosťučinenia odôvodnila tým, že má naň nárok z dôvodu, že žalovaná použila nekalé praktiky a konala v rozpore s dobrými mravmi podľa § 4 ods. 2 a ods. 8 Zák. č. 250/2007 Z.z., uplatnenú výšku 2 000,- eur odôvodnila tým, že je logické a spravodlivé, aby táto suma vychádzala z ujmy, ktorá jej hrozila v súvislosti so žalobou uplatňovaným nárokom na zaplatenie finančnej sumy. Poskytnutie tejto sumy má plniť funkciu sankčnú, satisfakčnú a jednak ako odmena za to, že sa ako sprostredkovateľ pustila do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojim konaním priniesla benefit aj pre ostaných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nej, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, resp. nedopustí v takej intenzite. V súvislosti s tvrdením žalovanej, že na základe prvej zmluvy jej bol poskytnutý úver 35 162,75 eur uviedla, že jej bola na účet vyplatená suma 35 000,- eur, pri druhom úvere jej bol vyplatený úver 31 000,- eur, pričom v zmluve sa udáva 31 164,- eur, pričom v tretej zmluve je uvedené 36 223,50 eur, ale jej bolo poskytnuté 36 000,- eur. Namietala, že i tu bol porušený zákon, pretože v zmluve musí byť uvedená výška úveru v súlade s tým, čo bolo vyplatené z titulu úveru a nie započítané na poplatky z úveru, ktoré sa majú hradiť zvlášť. Žalobkyňa následne v konaní potvrdila, že z titulu prvého úveru z 26.5.2009 zaplatila žalovanému spolu 41 786,75 eur, teda preplatila 6 786,75 eur, z titulu úveru z 27.4.2012 zaplatila spolu 34 259,50 eur, teda preplatila 3 259,50 eur a z titulu úveru z 10.10.2013 celkovo zaplatila 39 409,71 eur, teda preplatila spolu 3 409,50 eur a suma bezdôvodného obohatenia potom predstavuje na strane žalovaného spolu sumu 13 455,75 eur. V tej súvislosti vzala podanú žalobu sčasti, a to o zaplatenie 246,73 eur späť. Ďalej v konaní uviedla, že o tom, že zmluva obsahuje viaceré neprijateľné obchodné podmienky sa dozvedela v januári 2018, kedy dala žiadosť na MS SR odkiaľ jej prišla kladná odpoveď. So žalovanou sa chcela mimosúdne dohodnúť, žalovaná však o to nemala záujem, preto s poukazom na uvedené navrhla podanej žalobe vyhovieť, náhradu trov konania nežiadala priznať.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi pripojenými v spise 16Csp 30/2018, a to zmluvou o HypoPôžičke z 26.5.2009, zmluvami o poskytnutí úveru z 27.4.2012 a 10.10.2013, Všeobecnými obchodnými podmienkami, informáciou o RPMN, listom MS SR z 26.1.2018, zmluvou o úvere na bývanie, listom žalobkyne z 15.2.2018, listom žalovaného z 15.3.2018, obchodnými podmienkami VÚB a.s., cenníkom platným od 1.7.2013, prehľadom čerpaní a úhrad z č. l. 59 spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Zo zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžičky“ č. U20561-09 z 26.5.2009 (č.l. 19 spisu) mal súd preukázané, že na základe uvedenej zmluvy bol žalovanej poskytnutý celkový úver vo výške 35 162,75 eur, ktorý úver sa žalovaná zaviazala splácať v splátkach po 412,50 eur, pričom v zmluve sa dohodol dátum prvej splátky 20.6.2009, lehota splatnosti 120 kalendárnych mesiacov od poskytnutia úveru, počet splátok 120, dátum poslednej splátky 20.5.2019, úroková sadzba fixovaná na 5 rokov, ročná úroková sadzba 7,20% ročne, čerpanie úveru jednorázovo 26.5.2009, účel poskytnutia úveru - bezúčelový a zabezpečenie úveru záložným právom k nehnuteľnosti špecifikovanej v záložnej zmluve, pričom v zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov 7,59% a priemerná hodnota RPMN 11,03%.

8. Zo zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžičky č. U622381-12 z 27.4.2012 (č.l. 23 spisu) mal súd preukázané, že na základe uvedenej zmluvy žalovaná poskytla žalobkyni celkovú výšku úveru 31 164 ,- eur, pričom časť z tohto úveru vo výške 3 650,75 eur bola prevedená na osobný účet žalobkyne, časť úveru vo výške 164,- eur sa dohodlo, že bude prevedená na účet Consumer Finance Holding, a.s. z titulu úhrady nákladov súvisiacich s poskytnutím úveru a časť C úveru vo výške 27 349,25 eur bola určená na úhradu pohľadávky banky, teda žalovanej voči žalobkyni zo zmluvy č. 20561, t.j. na splatenie predchádzajúceho úveru na základe zmluvy o HypoPôžičke z 26.5.2009. V zmluve sa dohodlo, že uvedený úver bude žalobkyňa splácať v splátkach po 285,20 eur mesačne, z toho poistné poistenia nehnuteľnosti predstavuje 4,98 eur, dátum prvej splátky 20.6.2012, lehota splatnosti 156 kalendárnych mesiacov, počet anuitných splátok 156, termín konečnej splatnosti 20.5.2025, druh úrokovej sadzby - fixovaná na 5 rokov, ročná úroková sadzba 5,4% ročne, základná úroková sadzba 1,4% ročne, čerpanie úveru jednorázovo dňa 4.5.2012, účel poskytnutia úveru - bezúčelový, zabezpečenie úveru - záložné právo k nehnuteľnosti špecifikované v záložnej zmluve, RPMN je uvedená vo výške 5,65%, celkové náklady dlžníka 43 714,32 eur, z toho výška istiny 31 000,- eur a výška úrokov s poplatkami 12 714,32 eur.

9. Zo zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžičky“ č. U1104449-13 z 10.10.2013 (č.l. 27 spisu) mal súd preukázané, že v zmluve sa udáva , že na základe uvedenej zmluvy žalovaná poskytuje žalobkyni celkovú výšku úveru vo výške 36 223,50 eur, pričom v zmluve sa dohodlo, že časť vo výške 272,15 eur

bude prevedená na účet klienta, teda žalobkyne, časť úveru B vo výške 223,50 eur bude prevedená na účet Consumer Finance Holding, a.s. na úhradu nákladov CFH súvisiacich s poskytnutím úveru, časť C úveru vo výške 6 031,55 eur bola určená na úhradu pohľadávky Poštovej banky, a.s. a časť úveru vo výške 29 696,30 eur bola určená na úhradu pohľadávky banky, teda žalovanej voči žalobkyni zo zmluvy č. 622381, teda na splatenie úveru zo zmluvy z 27.4.2012. Uvedený úver sa žalovaná zaviazala splatiť v splátkach po 679,40 eur, dátum prvej splátky 20.11.2013, lehota splatnosti 60 kalendárnych mesiacov od poskytnutia úveru, počet anuitných splátok 60, termín konečnej splatnosti 20.10.2018, ročná úroková sadzba 4,65% ročne, druh úrokovej sadzby - fixovaná na 5 rokov, čerpanie úveru - jednorázovo dňa 14.10.2013, účel poskytnutia úveru - bezúčelový, pričom v zmluve sa ďalej dohodlo, že celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom predstavuje 40 764,- eur, RPMN 4,85% a priemerná hodnota RPMN 10,86%.

10. Zo zmluvy o úvere na bývanie „HypoPôžička“ č. U2068758-16 z 5.5.2016 (č.l. 37 spisu) uzavretej medzi žalovanou ako veriteľom a žalobkyňou ako klientom mal súd preukázané, že na základe uvedenej zmluvy bol poskytnutý žalobkyni úver vo výške 18 532,- eur, pričom v bode 3.1 uvedenej zmluvy sa dohodlo, že časť úveru vo výške 1 966,69 eur bude prevedená na tam uvedený účet a časť vo výške 16 533,31 eur bude prevedená na tam uvedený účet na splatenie záväzku žalobkyne zo zmluvy č. 1104449, pričom v zmluve sa dohodlo, že čerpanie úveru bude jednorazovo dňa 5.5.2016.

11. Z listu z 15.2.2018 (č.l. 38 spisu) mal súd preukázané, že v uvedenom liste žalobkyňa vyzvala žalovanú na uzavretie mimosúdnej dohody a na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu vyššie uvedených prvých troch zmlúv o úvere v celkovej výške 13 702,48 eur z dôvodu, že uvedené zmluvy považuje za bezúročné a bezpoplatkové s tým, že inak podá žalobu na súd.

12. V liste z 15.3.2018 žalovaná oznámila žalobkyni, že námietky ohľadom absencie údajov v zmluvách sú neopodstatnené a z toho dôvodu i nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia za nedôvodný.

13. Z prehľadu čerpania a zaplatených splátok zo zmlúv o úvere vystaveného žalovanou / č.l. 59 spisu/ mal súd preukázané, že z titulu HypoPôžičky č. 6095644921, č. úveru U 20561-09 žalovaná vyčerpala dňa 28.5.2009 35 162,75 eur, pričom z titulu uvedeného úveru žalovaná zaplatila v období od 22.6.2009 do 20.4.2012 spolu 35 splátok á 412,52 a dňa 9.5.2012 bola uhradená posledná úhrada vo výške 27 376,52 eur, a teda spolu splatila 41 814,72 eur.

14. Z uvedeného prehľadu ďalej vyplýva, že z titulu úveru č. U622381 - 12 č. 6108070921 žalobkyňa vyčerpala dňa 9.5.2012 sumu 31 164,- eur, pričom v období od 15.6.2012 do 16.9.2013 žalobkyňa zaplatila žalovanej spolu 15 splátok á 285,20 eur a dňa 25.10.2013 poslednú splátku vo výške 29 758,23 eur, a teda splatila spolu 34 036,23 eur.

15. Z uvedeného prehľadu ďalej vyplýva, že z titulu úveru U 110449-13 č. 2079515021 žalobkyňa vyčerpala dňa 25.10.2013 36 223,50 eur, pričom v období od 19.11.2013 do 15.4.2016 zaplatila spolu v splátkach žalovanej sumu vo výške 22 882,80 eur a dňa 2.5.2016 splátku vo výške 16 526,91 eur, teda spolu žalovanej zaplatila 39 409,71 eur.

16. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

17. Podľa ust. § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

19. Podľa § 100 cit. zákona, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20. Podľa § 107 ods. 1,2,3 cit. zákona, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. (3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

21. Vzhľadom k tomu, že žalovaná v priebehu súdneho konania, a to už v podanom odpore vniesla námietku premlčania v súvislosti uplatňovanými nárokmi žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v súvislosti s prvou namietanou zmluvou zo dňa 26.5.2009 ako i s druhou namietanou zmluvou zo dňa 27.4.2012, teda ohľadom uplatnených nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia z prvej zmluvy vo výške 6 786,75 eur a v súvislosti s druhou zmluvou 3 259,50 eur, súd sa v prvom rade zaoberal posúdením otázky, či žalobkyňou uplatnený nárok na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia je premlčaný, resp. nie. V tej súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, najneskôr v lehote troch rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Z výsledkov vykonaného dokazovania v predmetnej veci nesporne vyplýva, že z titulu prvej „HypoPôžičky“ č. U 20561-09 žalovaná poslednú splátku vo výške 27 376,52 eur uhradila dňa 9.5.2012, v súvislosti s ktorým splatením žiadala vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 6 786,75 eur. V tej súvislosti súd udáva, že podľa názoru súdu žalobkyni začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba najneskôr týmto dňom, teda 9.5.2012 pričom keďže žaloba bola podaná na súd až dňa 3.4.2018, súd konštatuje, že žalobkyňou uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v súvislosti so zmluvou o „Hypopôžičke“ zo dňa 9.5.2009 je podľa názoru súdu premlčaný. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3 259,50 eur z titulu poskytnutého úveru na základe zmluvy z 27.4.2012 je potrebné uviesť, že z výsledkov vykonaného dokazovania taktiež vyplýva, že poslednú splátku z titulu tohto úveru zaplatila žalobkyňa dňa 25.10.2013 vo výške 29 758,23 eur, ktorou splátkou zaplatila celkovú sumu až nad rámec poskytnutého úveru, pričom podľa názoru súdu najneskôr týmto dňom začala žalobkyni plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia, a keďže žaloba bola podaná na súd až dňa 3.4.2018 súd konštatuje, že i uvedený uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný. V súvislosti s tvrdením žalobkyne, že dvojročná subjektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia jej začala plynúť až v roku 2018, kedy sa z oznámenia od MS SR zo dňa 26.1.2018 dozvedela, že uvedené zmluvy je možné považovať za bezúročné a bezpoplatkové v tej súvislosti súd poukazuje na zjednotenú rozhodovaciu prax súdov vyššieho stupňa (napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co 263/2017 z 27.6.2018, sp. zn. 17Co 341/2017 z 20.6.2018) v ktorých bol zaujatý právny názor, že vedomosť o tom, že v dôsledku neuvedenia náležitostí v zmluve je úver bezúročný a bez poplatkov, teda vedomosť o obsahu práva je ovládaná zásadou „neznalosť práva neospravedlňuje“, pričom dlžník sa musí dozvedieť o tom, že platí veriteľovi nad rámec poskytnutej istiny v okamžiku kedy uhradí splátku, ktorou je plnené nad rámec poskytnutú istiny zo zmluvy o úvere. Preto súd na základe uvedeného vyhodnotil, že žalobkyňou uplatnené nároky na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia v súvislosti so zmluvami o úvere zo dňa 9.5.2009 a dňa 27.4.2012 sú v celom rozsahu premlčané, a preto sa posúdením právnych vzťahov vyplývajúcich z uvedených úverových zmlúv bližšie ani nezaoberal.

22. Podľa § 9 Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom do 30.4.2014, (1) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo

služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

23. Podľa § 9 cit. zákona ods. 9) od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách. (10) Veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona 18a) alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

24. Podľa § 11 cit. zákona ods. 1) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom

úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. (2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

25. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v súvislosti so zmluvou o úvere zo dňa 10.10.2013 vo výške 3 409,50 eur je potrebné uviesť, že predmetná úverová zmluva vzhľadom na jej obsahové náležitosti je spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, keďže žalovaná ako dodávateľ poskytla žalobkyni, ktorý nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti /teda v postavení spotrebiteľa/ finančné prostriedky, ktoré sa žalobkyňa zaviazala splácať v splátkach. Podporne platí na daný vzťah aj úprava § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

26. Z vyššie doložených listinných dôkazov podľa názoru súdu nesporne vyplýva, že na základe uzavretej zmluvy o poskytnutí úveru z 10.10.2013 mal byť poskytnutý žalobkyni celkový úver vo výške 36 223,50 eur, z ktorého hneď časť vo výške 223,50 eur bola prevedená na účet Consumer Finance Holding, a.s. na úhradu nákladov súvisiacich s poskytnutím úveru, časť úveru vo výške 6 031,55 eur a vo výške 29 696,30 eur bola poukázaná na splatenie predchádzajúcich úverov od Poštovej banky, a.s. a od žalovanej zo zmluvy č. 622381 z 27.4.2012 a časť vo výške 272,15 eur bola poukázaná na účet žalobkyne.

27. V súvislosti s uplatneným nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo v danom prípade potrebné zo strany súdu vykonať posúdenie splnenia zákonných náležitostí predmetnej úverovej zmluvy podľa zákona o spotrebit. úveroch a následne posúdiť, či ju možno v zmysle cit. zákona posúdiť ako bezúročnú a bez poplatkov. Preskúmaním uvedenej úverovej zmluvy dospel súd k záveru, že zmluva o spotrebit. úvere v danom prípade nespĺňa náležitosti stanovené v § 9 ods. 2 cit. zákona. V tej súvislosti súd udáva, že poskytnutý úver vo výške 36 223,50 eur sa žalobkyňa zaviazala uhradiť podľa zmluvy v 60-tich splátkach po 679,40 eur, čo predstavuje spolu 40 764,- eur, čo je suma totožná s celkovou čiastkou, ktorú musí klient zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom tak, ako je uvedené v zmluve. Do uvedenej sumy však nie je potom započítaný náklad vo výške 223,50 eur, teda výdavok na úhradu nákladov spol. Consumer Finance Holding, a.s., ktoré vznikli uvedenej spoločnosti údajne v súvislosti s poskytnutím uvedeného úveru, ktorá suma bola strhnutá z celkovej výšky poskytnutého úveru vo výške 36 223, 50 eur tak, ako to vyplýva priamo z uvedenej zmluvy, kde sa udáva, že čiastka B úveru vo výške 223,50 eur bude prevedená na účet Consumer Finance Holding, a.s. na úhradu výdavkov - nákladov súvisiacich s poskytnutím Úveru. Celková čiastka, ktorú podľa zmluvy potom žalobkyňa musela zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom predstavovala nie sumu 40 764,- eur, ale sumu vrátane uvedeného nákladu, a to v zmysle § 2 ods. 2 písm. g/ h/ cit. Zák.č. 129/2010 Z.z., čo predstavuje spolu 40 987,50 eur, na základe čoho potom RPMN v skutočnosti predstavovala 5,09% a nie 4,85% ako bolo nesprávne uvedené v uvedenej zmluve o poskytnutí úveru zo dňa 10.10.2013. Na základe uvedeného súd potom konštatuje, že v zmluve je nesprávne uvedená náležitosť v zmysle § 9 ods. 2/ písm. j/ cit. zákona, a to ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto súd na základe uvedeného dospel k záveru, že v zmysle § 11ods. 1 písm. d/ Zák. č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, keďže je v zmluve uvedená nesprávne uvedená výška RPMN sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

28. V danom prípade na základe úverovej zmluvy zo dňa 10.10. 2013 žalobkyňa vyčerpala v skutočnosti úver vo výške 36 000,- eur, pričom v období v období od 19.11.2013 do 15.4.2016 zaplatila spolu v splátkach žalovanej sumu vo výške 22 882,80 eur a dňa 2.5.2016 splátku vo výške 16 526,91 eur, teda spolu žalovanej zaplatila 39 409,71 eur na základe čoho, keďže sa predmetný úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový, žalobkyňa preplatila predmetný úver o sumu 3 409,71 eur, preto súd žalobe v tejto časti ako opodstatnenej v zmysle vyššie uvedeného vyhovel.

29. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa vzala podanú žalobu sčasti o zaplatenie 246,73 eur späť súd konanie v tejto časti v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil.

30. Pokiaľ ide o nárok na finančné zadosťučinenie vo výške 2000,- eur súd žalobu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú, pretože žalobkyňa dôvody pri priznanie finančného zadosťučinenia podľa názoru súdu v konaní nepreukázala. Nárok zdôvodňovala len tým, že žalovaná pri jednaní a uzatváraní úverových zmlúv použila nekalé obchodné praktiky a konala v rozpore s dobrými mravmi podľa § 4 ods. 2 písm. c/ citovaného zákona a § 4 ods. 8 uvedeného zákona. Tieto samotné tvrdenia uvádzané v žalobe nemôžu podľa názoru súdu zakladať nárok na finančné zadosťučinenie. Podľa § 3 ods. 5 veta druhá zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Podľa názoru súdu nárok na priznanie finančného zadosťučinenia nevyplýva automaticky z akéhokoľvek porušenia práv spotrebiteľa, spotrebiteľ musí preukázať základné predpoklady úspešného uplatnenia nároku, čo v danom prípade splnené nebolo, vzhľadom na rozhodnutie súdu v tejto veci, preto súd žalobu v tejto časti ako neopodstatnenú zamietol.

31. O náhrade trov konania sporových strán v predmetnej veci rozhodol súd podľa § 218 ods. 1 veta prvá, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1,2 C.s.p. a náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa zásady čistého úspechu v konaní. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanej zaplatenia 15 702,48 eur, súd jej priznal nárok na zaplatenie 3 409,70 eur, na základe čoho úspech žalovanej predstavuje 78,29 %, neúspech 21,71 %, a čistých úspech žalovanej potom predstavuje 56,58%, preto súd žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 56,58% voči žalobkyni, ktorá bola v konaní v prevažnej časti neúspešná, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku a Exekučného poriadku.