Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/61/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne K. P., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. X. U., K. X, zastúpenej JUDr. Marián Jusko, advokát Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Račí potok 3 proti žalovanému TECMA, s.r.o., Čaňa, Osloboditeľov 187/96, IČO: 46 157 387, zastúpený JUDr. Juraj Špirko, advokát Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Nerudova 6, v konaní o zaplatenie 13.454,32 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. -119 zo dňa 23. novembra 2020

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. P r i z n á v a žalovanému proti žalobkyni 100 % nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „súd") rozsudkom označeným v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Priznáva náhradu trov právneho zastúpenia žalovaného vo výške 100 %.

2. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 13.454,32 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 13.454,32 eur od 29.05.2016 do zaplatenia, taktiež náhrady trov konania z dôvodu, že v auguste 2015 pristavila svoje osobné motorové vozidlo R. R. F. G., Z., W.. Č..: E. L. N., na výmenu motorového oleja do servisu žalovaného, v tom čase pod obchodným menom Wunder s.r.o. OMV s tým, že nemalo žiadne technické problémy, avšak na základe doporučenia technického pracovníka a konateľa žalovaného v jednej osobe pána E. Š. si nechala vymeniť rozvody motora a čerpadlo chladiaceho systému. Za výmenu zaplatila 540,36 eur. Po vykonanom servise musela vycestovať do Anglicka, kde pracuje, no za mestom Viedeň došlo náhle k problému a motorové vozidlo musela odstaviť na diaľnici a zabezpečiť odťah, za ktorý jej bola vyúčtovaná suma 2.800 eur a ktorý uhradila v mesiaci december 2015. Motorové vozidlo tak dala odtiahnuť späť do autoservisu žalovaného, kde bolo uvedené do prevádzky schopného stavu. Po odjazdení následných cca 60 km sa porucha na motorovom vozidle prejavila znovu a opätovne vozidlo dopravila do servisu, kde boli vykonané ďalšie práce, za ktoré zaplatila 1.768,06 eur. Po opätovnej ceste do Anglicka došlo k vysokej spotrebe chladiacej kvapaliny a motorového oleja a problémy s motorovým vozidlom pretrvávali, nakoľko bola nutná šesťnásobná výmena oleja z dôvodu vytvárania emulzie a mazu v motore a hadiciach a bolo vymenené trikrát turbo z dôvodu, že boli nájdené železné piliny v oleji motora, za čo uhradila servis v Anglicku 1.579 libier (1.794,73 eur). V marci 2016 motorové vozidlo doviezla do servisu za účelom uplatnenia reklamácie, táto však bola bezdôvodne odmietnutá, na základe čoho sa rozhodla, že požiada znalca z odboru cestnej

dopravy o vyhotovenie znaleckého posudku k určeniu príčiny škody na motorovom vozidle a určeniu výšky škody. Za týmto účelom dopravila motorové vozidlo na ohliadku do autorizovaného servisu Moris Slovakia, s.r.o. dňa 4.04.2016, za ktorú zaplatila 300 eur. Záverom znaleckého posudku bolo uvedené, že neodbornou opravou, s najväčšou pravdepodobnosťou zlým osadením napínacej kladky došlo k stretu pohybujúcich sa piestov a ventilov, poškodeniu hlavy valcov a iných častí motora, vylomili sa zvyšky kovu, ktorých pohyb v mazacom a chladiacom systéme motora spôsobil poškodenie trikrát turba, mal ďalej za následok neustále dolievanie oleja, prípadne jeho výmenu, dolievanie chladiacej kvapaliny. Je možné konštatovať, že daný motor nie je schopný ďalšieho využitia. Znalec určil výšku škody na sumu 1.796 eur. Za vypracovanie znaleckého posudku uhradila 245 eur. Vzhľadom na tieto skutočnosti už v inom servise - AUTO.PNEU.ODŤAH.SERVIS, s.r.o. nechala vymeniť motor. Za servisné práce a súčiastky zaplatila sumu 4.210,17 eur. Neodborným zásahom do jej motorového vozidla žalovaným a následnými potrebnými servisnými prácami a odťahmi jej bola spôsobená celková škoda vo výške vo výške 13.454,32 eur.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, keďže v účtovnej evidencii neeviduje žiadny účtovný doklad o vykonaní opravy, rovnako ani v evidencii zadaných alebo vybavených objednávok neevidujú žiadnu objednávku na vykonanie opravy motorového vozidla, pričom cenová ponuka nie je ani riadne opečiatkovaná a podpísaná zo strany spoločnosti žalovaného, čím považoval podaný návrh za nedôvodný a z opatrnosti vzniesol námietku premlčania, keďže si žalobkyňa uplatnila nárok titulom náhrady škody a to s odkazom na ust. , ako aj nenaplnenie zákonných predpokladov titulom zodpovednosti za škodu. Ako prvé ale nesúhlasili s aktívnou vecnou legitimáciou žalobkyne, ktorá nepreukázala, že je vlastníčkou predmetného motorového vozidla, ktorej držiteľom je L. P. s tým, že podľa údajov uvedených v predloženom znaleckom posudku žalobkyňa najazdila od augusta 2015 do apríla 2016 na predmetnom motorovom vozidle takmer 18.000 km.

4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil, a to aj po výsluchu svedkov v znení predloženého znaleckého posudku v zmysle ust. , , , a dospel k záveru, že žalobkyňa nemá aktívnu vecnú legitimáciu v spore, keďže nie je vlastníkom predmetného motorového vozidla, jeho držiteľom je L. P., predmetný nárok si uplatnila titulom náhrady škody, ktorú vyčíslila na sumu 13.454,32 eur nedôvodne, a to z dôvodu nenaplnenia zákonných predpokladov, pre neunesenie dôkazného bremena v spore, pričom náhrada škody zásadne patrí vlastníkovi veci. Súd preto žalobu žalobkyne zamietol ako nedôvodnú. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle s odkazom na vzhľadom na plný úspech žalovaného v tomto konaní.

5. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobkyňa. Uplatnila odvolacie dôvody podľa , a . Nesúhlasila so zamietnutím žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie v spore, keďže motorové vozidlo je jej, ona ho používa a dôvodom podania žaloby bola skutočnosť, že po vykonanom neodbornom servisnom úkone jej vznikla škoda, keďže hradila všetky servisné úkony a súčiastky na opravu vozidla, ako aj odťah vozidla z Rakúska na Slovensko, o čom predložila aj znalecký posudok a preto navrhovala, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne sa plne stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie a zotrval na nedostatku aktívnej, ako aj pasívnej vecnej legitimácie v spore, keďže v konaní jednoznačne bolo preukázané, že žalobkyňa nie je vlastníkom motorového vozidla, na ktorom vznikla škoda, čo bolo potvrdené viacerými dôkazmi a rovnako to aj vyplýva z predloženého znaleckého posudku č. 9/2016, ktorého súčasťou je aj technický preukaz, kde je ako držiteľ uvedený L. P. s tým, že škoda môže vzniknúť len vlastníkovi veci. V zmysle navrhoval napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

7. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného už nevyjadrila.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( , účinného od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP"), prejednal odvolanie žalobkyne ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a , , z hľadiska

žalobkyňou uplatnených odvolacích dôvodov podľa , a a dospel k záveru o nedôvodnosti ich uplatnenia.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 10.03.2022 o 10:05 hod., v pojednávacej miestnosti č. dverí 230/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 28.02.2022 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , a .

10. Žalobkyňa v podanom odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa , a , spočívajúce v tom, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Odvolací dôvod podľa ust. t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený inou procesnou vadou konania danou aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR v Stanovisku občianskoprávneho kolégia zo dňa 03.12.2015 uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky 1/2016.

12. Odvolací dôvod podľa ust. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust., alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

13. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov, v rozsahu námietok žalobcu vymedzených v podanom odvolaní, konštatuje správnosť skutkového záveru v znení učineného právneho posúdenia prejednávanej veci, čo súd odôvodnil v znení naplnenia zákonných predpokladov podľa a preto svojim konaním neodňal stranám sporu právo na spravodlivý proces, keďže preskúmanie aktívnej ako aj pasívnej vecnej legitimácie strán sporu je „ex offo“ povinnosťou súdu v každom štádiu konania.

15. Čo sa týka aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore a tým aj vlastníctva predmetného motorového vozidla, odvolací súd poukazuje na to, že z výsledkov vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie je zrejmé, a to z fotokópie technického preukazu, ktorá je súčasťou prílohy znaleckého posudku, ktorý predložila žalobkyňa v konaní pod č. 9/2016 vypracovaného znalcom z odboru doprava cestná C.. I. M. na č.l. 12, že L. P. je držiteľom predmetného vozidla a keďže podľa , vlastníctvo vecí možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom s tým, že ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak ( ), keďže technický preukaz, či už veľký alebo malý, taktiež protokoly o emisnej a technickej kontrole majú len evidenčný charakter, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR vo veci pod sp. zn. zo dňa 04.12.2007, kedy

v prípade spornosti nadobudnutia vlastníckeho práva je potrebné, aby žalobca v tomto smere uniesol dôkazné bremeno.

16. Preto žalobkyňa nemá aktívnu vecnú legitimáciu v spore titulom náhrady škody, keďže náhradu škody si môže uplatňovať len vlastník a žalobkyňa v toto smere neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala vlastníctvo k predmetnému motorovému vozidlu, súd prvej inštancie vecne správne rozhodol, ak žalobu žalobkyne titulom neunesenia dôkazného bremena na preukázanie jej aktívnej vecnej legitimácie zamietol, taktiež pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore s tým, že žalobkyňa rovnako nepreukázala ani zákonné predpoklady titulom náhrady škody, keďže z predložených dôkazov vyplýva, že vlastníkom predmetného motorového vozidla je L. P., ktorému by mohla vzniknúť skutočná škoda ako ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby prišlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.

17. Nakoľko žalobkyňa nepreukázala svoje vlastníctvo k predmetnému motorovému vozidlu, a to v zmysle ust. a , nie je aktívne legitimovaná v spore na uplatnenie nárokov, ktoré by jej aj vznikli opravou predmetného motorového vozidla, o čom predložila znalecký posudok vypracovaný C.. I. M. k predmetnému motorovému vozidlu, keďže držiteľom predmetného motorového vozidla je L. P. s tým, že predmetné motorové vozidlo mal opravovať žalovaný ako majiteľ žalovanej spoločnosti, ktorý bol ale dňa 18.08.2015 odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti a preto v konaní rovnako ostalo sporné, či je žalovaný vo veci správne pasívne vecne legitimovaný, aj keď z výpisu z obchodného registra bolo zistené, že právnym nástupcom pôvodnej spoločnosti Wunder s.r.o. sa stala spoločnosť Tecma s.r.o., ale až od 10.03.2016.

18. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

19. Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

20. Podľa ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

21. Nakoľko žalobkyňa v spore neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie, nemohol byť ani dôvodne podaný návrh titulom náhrady škody, ktorú mal spôsobiť žalovaný a to neodbornou opravou predmetného motorového vozidla konateľom spoločnosti žalovaného E. Š., čím malo dôjsť k súhrnnej škode vo výške 13.454,32 eur spôsobenej žalobkyni, ktorá ani nebola vlastníčkou predmetného motorového vozidla, keďže v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno s tým, že zákonnými predpokladmi titulom náhrady škody je preukázanie zavinenia, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi zavineným konaním, či už úmyselným alebo nedbanlivostným a vznikom škody, odvolací súd v zmysle ust. súd potvrdil napadnutý rozsudok a to z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, či už titulom vecnej legitimácie strán sporu, ako aj nenaplnením zákonných predpokladov titulom náhrady škody.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle , a a plne úspešnému žalovanému v odvolacom konaní proti žalobkyni priznal 100 % nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).