Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_9C-15-2018.pdf
PDF · 130.33 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/15/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcu: F. P., S. W. U. XX, IČO: 37870556, právne zastúpenom JUDr. Iveta Fabianová, advokátkou so sídlom Štefánikovo námestie 5, Spišská Nová Ves proti žalovaným: 1/ P. E., A.. XX.X.XXXX, S. W. U. XXX, 2/ G.. P. T., A.. XX.X.XXXX, S. W. U. XXX, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom Hlavná 17, Prešov, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovaní v 1 a 2 rade m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 5.4.2018 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim ktorou došlo k prevodu vlastníckeho práva k pozemkom parcely registra „C KN“, nachádzajúcich sa v katastrálnom území U. a to k pozemkom parcele č.XXXX, druh pozemku - orná pôda, o výmere 6636 m2, parcele č.XXXX, druh pozemku - orná pôda, o výmere 6000 m2, parcele č.XXXX, druh pozemku
- orná pôda, o výmere 6094 m2, parcele č.XXXX, druh pozemku - trvalé trávne porasty, o výmere 587 m2, parcele č.XXXX, druh pozemku - trvalé trávne porasty, o výmere 4524 m2, parcele č.XXXX, druh pozemku - trvalé trávne porasty, o výmere 681 m2, parcele č.XXXX, druh pozemku - trvalé trávne porasty, o výmere 4697 m2. Alternatívne žalobca navrhol, aby súd nahradil vyhlásenie vôle žalovaného v 1. rade, že ako predávajúci uzatvára so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je prevod vlastníctva k už uvedeným pozemkom nachádzajúcich sa v katastrálnom území U..
2. V písomnej žalobe žalobca uviedol, že žalovaný v 1. rade ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca uzatvorili dňa 1.3.2012 nájomnú zmluvu číslo XX/XXXX, ktorej predmetom boli poľnohospodárske pozemky vo vlastníctve žalovaného v 1. rade nachádzajúce sa v katastrálnom území U. podľa listu vlastníctva č. XXXX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a to pozemky parcely registra „C KN“, parcely č.XXXX, č.XXXX, Č..XXXX, Č..XXXX, Č..XXXX, Č..XXXX. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu 5 rokov so začiatkom nájmu od 1.3.2012, s tým, že ak nedôjde k výpovedi nájomnej zmluvy po uplynutí 4 rokov od začiatku trvania nájomného vzťahu k 1.11. bežného roka má sa zato, že nájomný vzťah sa predlžuje na dobu ďalších 5mrokov, pričom podľa bodu 3, článku III tejto nájomnej zmluvy, ak nedôjde k výpovedi tejto zmluvy do uplynutia 5 rokov, má sa za to, že zmluva zostáva naďalej v platnosti po dobu ďalších 5 rokov. Podľa bodu 4.článku VII. zmluvy sa dohodli, že ak sa žalovaný v 1. rade rozhodne predať predmet nájmu, prednostne ho ponúkne na kúpu písomne nájomcovi, t.j. žalobcovi a ak sa nájomca, k danej ponuke nevyjadrí do 30 dní, môže predmet nájmu prenajímateľ, predať inému záujemcovi o kúpu. Vzhľadom na dojednané predkupné právo bol na tom, že je ďalej nájomcom predmetných pozemkov, a to s poukazom na to, že k výpovedi nájomnej zmluvy zo strany žalovaného v 1. rade v zmysle vyššie uvedenej nájomnej nedošlo, a tiež na tom, že vlastníkom je naďalej žalovaný v 1. rade. Následne zistil, že predmetné pozemky už nevlastní žalovaný v 1. rade, ale žalovaný v 2. rade. Predkupné právo dojednané medzi ním a žalovaným v 1. rade v rámci nájomnej zmluvy, bolo uzatvorením kúpnej zmluvy porušené. Žalobca ako nájomca týchto nehnuteľností nemá inú možnosť len domáhať sa relatívnej neplatnosti tejto kúpnej zmluvy (týchto kúpnych zmlúv) voči žalovanému v 1. resp. poukázať na to, že kúpna zmluva je aj absolútne neplatným právnym úkonom a teda alternatívne žiadať nahradenie prejavu vôle za žalovaného v 1. rade uzatvoriť kúpnu zmluvu, ktorej obsahom je prevod vlastníctva k týmto pozemkom. Ďalej poukázal na to, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu sú poľnohospodárskymi pozemkami, a tieto podliehajú režimu osobitných právnych predpisov, vrátane zákona č. 140/2014 Z.z.. Žalovaný v 2. rade nespĺňa podmienky podľa tohto zákona, a nie je vo vzťahu k žalovanému v 1. rade ani blízkou osobou. Splnenie tejto podmienky bolo osvedčované obecným úradom len fiktívne, aj to obecným úradom podľa ich trvalého bydliska miestne nepríslušným. Kúpna zmluva, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam na žalovaného v 2. rade nie je tak len relatívne neplatným právnym úkonom, ale aj absolútne neplatným právnym úkonom, a žalobca ako nájomca týchto poľnohospodárskych pozemkov má záujem na určení jej neplatnosti, nakoľko jedine určovací rozsudok je v danom prípade jedinou spôsobilou verejnou listinou na zmenu zápisu v katastri nehnuteľností Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy je daný aj tým, že nemôže ďalej predmet nájmu užívať v zmysle nájomnej zmluvy. Žalobca však nevylučuje a navrhuje možnosť alternatívneho petitu žaloby tak, aby súd alternatívne rozhodol a nahradil vyhlásenie vôle žalovaného v 1. rade, že ako predávajúci uzatvára so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorej predmetom by bol prevod vlastníctva k týmto poľnohospodárskym.
3. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.5.2018 potvrdil uzatvorenie nájomnej zmluvu so žalobcom dňa 1.3.2012. ďalej uviedol, že po krátkom čase zistil, že jeho pozemky v katastrálnom území U. neužíva žalobca, ale tretia osoba konkrétne Biofarma, s.r.o., Jablonov, čím porušil článok VII ods. 2 nájomnej zmluvy. Žalobcu na túto skutočnosť opakovane upozornil. Zmluva bola uzatvorená na obdobie piatich rokov. Postupoval podľa článku III. zmluvy a túto žalobcovi vypovedal po uplynutí štyroch rokov, konkrétne dňa 5.5.2016. Tým žalobcovi zanikol dňa 1.9.2017 zanikol právny nárok na jeho pozemky. Kúpnu zmluvu so žalovaným v 2. rade uzatvoril dňa 30.10.2017 a kúpna zmluva spĺňala všetky náležitosti. Na základe toho žiadal žalobu zamietnuť.
4. Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 1.6.2018 uviedol, že list vlastníctva č. XXXX katastrálne územie U., ktorý mal byť podľa žalobcu neoddeliteľnou súčasťou nájomnej zmluvy, v čase jej uzatvorenia t.j. 1.3.2012 neexistoval. List vlastníctva v takejto podobe vznikol až po schválení pozemkových úprav rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Poprad zo dňa 29.10.2012. Poukázal na to, že na liste vlastníctva predloženom žalobcom sa nenachádza dátum a čas jeho vyhotovenia a teda táto listina bola upravovaná. Pokiaľ by aj nájomná zmluva bola uzatvorená, mohla byť uzatvorená len na pôvodný stav existujúci pred pozemkovými úpravami. Ďalej poukázal na to, že žalovaný v 1. rade zdedil nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom nájomnej zmluvy, na základe osvedčenia o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť až dňa 26.4.2012 a teda v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy ich vlastníkom ešte nebol. Žalovaný v 1. rade dal žalobcovi výpoveď z nájmu. Dojednanie o predkupnom práve v nájomnej zmluve neobsahuje číselné označenie parciel, kultúru a výmeru. Je tiež otázne, či takéto dojednanie môže byť obsahom inej zmluvy ako kúpnej resp. či nie je nevyhnutné, aby bolo predmetom vkladu do katastra nehnuteľnosti. Podľa jeho názoru je takéto dojednanie absolútne neplatné. Žalovaní sú si blízkymi osobami, o ktorej skutočnosti vydal potvrdenie obecný úrad. Žalobu navrhol taktiež zamietnuť. V doplnení vyjadrenia zo dňa 2.8.2018 žalovaný uviedol, že žalovaný v 1. rade je jeho dlhoročný blízky priateľ, v priateľskom vzťahu boli už ich predchodcovia. So žalovaným v 1. rade sa stretávajú a navzájom si pomáhajú.
5. V replike k vyjadreniu žalovaného v 1. rade zo dňa 10.7.2018 žalobca uviedol, že zo samotnej výpovede z nájmu a podacieho lístka nevyplýva, aby uvedená listina bola adresátovi aj doručená. Nemá vedomosť o tom, aby niekedy takúto listinu prevzal. Dôvod výpovede uvádzaný vo vyjadrení nekorešponduje s dôvodom uvedeným vo výpovedi. V prípade, žeby mal vedomosť o podanej výpovedi, určite by sa bránil podaním žaloby na určenie neplatnosti výpovede z nájmu. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy existoval záväzok t.j. obligačne dojednané predkupné právo v prospech žalobcu. K zrušeniu toho záväzkového vzťahu nedošlo, napriek tomu žalovaný v 1. rade mu neponúkol a predaj prenajaté pozemky. Tým bolo porušené jeho predkupné právo a preto ako nájomca nemá inú možnosť len domáhať sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy resp. poukázať na to, že ide aj o absolútne neplatný právny úkon a alternatívne žiadať nahradenie prejavu vôle za žalovaného. Poukázal opätovne na to, že žalovaný v 2. rade nespĺňa podmienky na prevod poľnohospodárskych pozemkov, vo vzťahu v žalovanému v 1. rade nie je blízkou osobou.
6. K vyjadreniu žalovaného v 2. rade žalobca uviedol, že žalovaný v 2. rade nebol prítomný pri uzatváraní nájomnej zmluvy a teda nie je oprávnený k predmetu nájmu sa vyjadrovať. Tak ako žalovaný v 1. rade, ani žalovaný v 2. rade nepreukázal existenciu blízkeho alebo príbuzenského vzťahu medzi žalovanými, existencia ktorého je potrebná na prevod poľnohospodárskych pozemkov a na platnosť kúpnej zmluvy.
7. V duplike zo dňa 28.8.2018 žalovaný v 1. rade poukázal na to, že vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol rovnaký dôvod výpovede nájomnej zmluvy ako v danej výpovedi a to porušenie článku VII bod 2 zmluvy, v ktorom sa žalobca zaviazal poľnohospodársku pôdu využívať na rastlinnú výrobu a s nehnuteľnosťou nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára. Napriek tomu, ju zamenil za inú a nikdy na nej počas trvania nájomnej zmluvy nehospodáril. Výpoveď z nájomnej zmluvy žalobca prevzal, po jej prevzatí ho kontaktoval a snažil sa, aby výpoveď zrušil. Taktiež poukázal na list vlastníctva č. 1528 predložený žalobcom, ktorý neobsahuje dátum a čas jeho vyhotovenia. V čase podpisu nájomnej zmluvy boli v katastri vedené listy vlastníctva a čísla parciel pred vykonaním úprav. Čísla parciel z listu vlastníctva č. 1528 sa nenachádzajú ani v osvedčení o dedičstve predloženom žalobcom. Na pozemky, ktoré vznikli po schválení projektu pozemkových úprav so žalobcom žiadnu novú zmluvu nepodpísal. Žalobca si jeho pozemky bez jeho súhlasu zamenil za iné. Ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy žalobca nemal sním uzatvorenú žiadnu zmluvu. So žalovaným v 2. radu sú si blízke osoby.
8. Žalovaný v 2. rade v duplike zo dňa 2.8.2018 uviedol, že žalovaný v 1. rade je jeho blízky priateľ. Stretávajú sa denne, navzájom si pomáhajú, zúčastňujú sa navzájom na rodinných spoločenských udalostiach. V priateľskom vzťahu boli už aj ich prechodcovia.
9. Súd vykonal dokazovanie vypočul žalobcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to výpisom zo živnostenského registra, nájomnými zmluvami, projektom pozemkových úprav Jablonov, osvedčením o dedičstve, listami vlastníctva, výpoveďou z nájomnej zmluvy s podacím lístkom, rozhodnutím o povolení vkladu, vyjadrením obce Jablonov, návrhom na vklad, kúpnou zmluvou, potvrdením obce Klčov, potvrdením Slovenskej pošty a zistil nasledovné:
10. Žalobca je od 1.4.2004 držiteľom živnostenského oprávnenia, okrem iných s predmetom podnikania: služby v poľnohospodárstve vykonávané poľnohospodárskou technikou. Dňa 1.3.2012 boli medzi žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom uzatvorené dve nájomné zmluvy a to zmluva č. XX/XXXX Y. Č.. XX/XXXX/D, ktorých predmetom boli poľnohospodárske pozemky v katastrálnom území Jablonov vo vlastníctve žalovaného v 1. rade. Žalobca ako nájomca uzatvoril nájomné zmluvy ako samostatne hospodáriaci roľník.
11. Ani v jednej z uvedených nájomných zmlúv nie je predmet nájmu bližšie špecifikovaný uvedením listu vlastníctva, na ktorom sú pozemky evidované v katastri nehnuteľnosti prípadne uvedením čísiel parciel, ktorých sa nájomné zmluvy týkajú. Podľa článku I nájomných zmlúv, listy vlastníctva mali byť ich neoddeliteľnou súčasťou. Žalobcom však tieto predložené súdu neboli. V článku IV je uvedená len celková výmera ornej pôdy a trvalých trávnych porastov, ktoré boli predmetom nájomných zmlúv.
12. Obe nájomné zmluvy boli uzatvorené od 1.3.2012 na dobu určitú a to dobu 5 rokov. Podľa článkov III nájomných zmlúv môže prenajímateľ vypovedať nájom po uplynutí 4 rokov od podpisu zmluvy a to k 1. novembru bežného roka, pričom výpovedná lehota je jeden rok. Ak k výpovedi nedôjde do uplynutia 5 rokov, má sa za to, že zmluva zostáva naďalej v platnosti po dobu ďalších 5 rokov. Okrem výpovede a uplynutia doby nájom zaniká aj písomnou dohodou zmluvných strán, zánikom predmetu nájmu, prípadne odstúpením od zmluvy.
13. V článku VII nájomných zmlúv sú upravené práva a povinnosti zmluvných strán. Podľa bodu 4 prenajímateľ sa zmluvou zaväzuje, že ak sa rozhodne predať predmet nájmu, prednostne ho ponúkne na kúpu písomne nájomcovi. Aj nájomca sa k danej ponuke nevyjadrí do 30 dní, môže prenajímateľ predmet nájmu predať inému záujemcovi o kúpu.
14. Žalovaný v 1. rade bol jedným zo štyroch zákonných dedičov po nebohej Y. N., zomrelej XX.X.XXXX. Podľa Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 20D/35/2012, Dnot/27/2012, zo dňa 26.4.2012 predmetom dedičského konania boli nehnuteľnosti v katastrálnom území U. zapísané na listoch vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, , XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX s tým, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o parcely registra „E“. Žalovaný v 1. rade v dedičskom konaní nadobudol nehnuteľnosti zapísané na listoch vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXX spolu s ostatnými dedičmi, a to v podiele 8/40 v pomere k celku s tým, že nadobudol aj ďalšie podiely v predmetných nehnuteľnostiach celkovo v podiele 7/40 v pomere k celku.
15. Podľa vyjadrenia žalobcu predmetom nájomných zmlúv boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie U. a to parcely registra „C“:
- č. XXXX orná pôda o výmere 6636 m2
- č. XXXX orná pôda o výmere 6000 m2
- č. XXXX orná pôda o výmere 6094 m2
- č. XXXX trvalé trávne porasty o výmere 587 m2
- č. XXXX trvalé trávne porasty o výmere 4524 m2
- č. XXXX trvalé trávne porasty o výmere 681 m2
- č. XXXX trvalé trávne porasty o výmere 4698 m2. Podľa žalobcom predloženého listu vlastníctva žalovaný v 1. rade nadobudol uvedené nehnuteľnosti rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Poprad o schválení vykonania PPÚ zo dňa 29.10.2012, právoplatné 14.11.2012, Dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva V XXX/XX-XX/ XX a Zámennou zmluvou V XXXX/XX-X/XX.
16. Žalobca, ako aj žalovaný v 1. rade na pojednávaní vo veci zhodne potvrdili, že po uzatvorení predmetných nájomných zmlúv prebiehali na nehnuteľnostiach patriacich do katastrálneho územia Jablonov, teda aj predmetných nehnuteľnostiach, pozemkové úpravy, pričom po ukončení pozemkových úprav k opätovnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy, ktorej predmetom by boli tie isté nehnuteľnosti, už nedošlo. Žalobca uviedol, že nová nájomná zmluva po pozemkových úpravách uzatvorená nebola z dôvodu, že sa dozvedel o kúpnej zmluve uzatvorenej medzi žalovanými v 1. a 2. rade.
17. V súvislosti s pozemkovými úpravami v katastrálnom území U. žalobca uviedol, že parcely, ktoré boli predmetom nájomných zmlúv uzatvorených so žalovaným v 1. rade v čase ich uzatvorenia existovali, zmenili sa len ich čísla a k zmene ich výmery sa vyjadriť nevedel. Taktiež uviedol, že v čase uzatvárania nájomných zmlúv žalovaný v 1. rade tvrdil, že má splnomocnenia od ostatných podielových spoluvlastníkov predmetných parciel na uzatvorenie nájomných zmlúv s tým, že predmetnú pôdu bude vlastniť on. Podľa žalobcu prílohou nájomných zmlúv malo byť pravdepodobne rozhodnutie v dedičskom konaní, avšak s odstupom času sa už na to nepamätá.
18. Listom zo dňa 8.5.2016 adresovanýmm žalobcovi žalovaný v 1. rade vypovedal nájomné zmluvy č. XX/XXXX, XX/XXXX/D Y. XX/XXXX s tým, že uplynuli 4 roky od podpisu zmlúv a nájomné zmluvy vypovedá k 1.3.2017. Ako dôvod výpovede uviedol porušenie článku VII bod 2 zmluvy t.j. že poľnohospodárske pozemky po celý čas trvania nájmu užíva tretia osoba, ktorá ich svojim hospodárením znehodnocuje. Výpoveď bola podľa predloženého podacieho lístka odoslaná dňa 9.5.2016 na adresu bydliska žalobcu a bola zaevidovaná pod podacím číslom H..
19. Podľa oznámenia Slovenskej pošty a.s., Banská Bystrica zo dňa 10.9.2018, zásielka H. adresovaná pre adresáta F. P., U. XX bola dodaná dňa 11.5.2016, prevzal adresát osobne.
20. Žalobca poprel doručenie výpovede z nájmu jeho osobe. Uviedol, že pokiaľ mu aj bola doručená nejaká zásielka od žalovaného v 1. rade, nevie čo bolo jej obsahom.
21. Vlastníkom predmetných pozemkov - parciel registra „C“ č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX Y. XXXX je žalovaný v 2. rade v celosti. Podľa listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie U. tieto nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou V XXXX/XX - XXX/XX.
22. Kúpna zmluva týkajúca sa predmetných nehnuteľností bola uzatvorená dňa 30.10.2017 medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim. Predmetom zmluvy boli parcely registra „C“:
- č. XXXX orná pôda o výmere 6636 m2
- č. XXXX orná pôda o výmere 6000 m2
- č. XXXX orná pôda o výmere 6094 m2
- č. XXXX trvalé trávne porasty o výmere 587 m2
- č. XXXX trvalé trávne porasty o výmere 4524 m2
- č. XXXX trvalé trávne porasty o výmere 681 m2
- č. XXXX trvalé trávne porasty o výmere 4698 m2.
23. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe uvedenej kúpnej zmluvy bol povolený dňa 6.12.2017 pod č. V XXXX/XXXX. Okresnému úradu Levoča, katastrálny odbor bolo predložené aj potvrdenie obce Klčov zo dňa 9.11.2017, ktorým bolo potvrdené, že G.. P. T. Y. P. E. sú si blízkymi osobami v zmysle § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka.
24. Podľa vyjadrenia obce U. zo dňa 30.5.2015, obci nie sú známe žiadne skutočnosti, ani nedisponuje potrebnými matričnými údajmi, na základe ktorých by mohla potvrdiť vzťah uvedených osôb v zmysle § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka, teda obec ani nevydala potvrdenie potvrdzujúci vzťah P. E. a G.. P. T..
25. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
27. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
28. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
29. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
30. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
31. Podľa § 602 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne na predaj, keby ju chcel predať, má predkupné právo.
32. Podľa § 603 ods. 1 Občianskeho zákonníka, predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť na predaj.
33. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.
34. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z., o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa postupuje pri podnájme pozemku na poľnohospodárske účely.
35. Podľa § 14 ods. 8 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom uvedeným v tomto rozhodnutí zanikajú nájomné vzťahy k pôvodným nehnuteľnostiam a registrácia vinohradov podľa osobitného predpisu. Ak nájomca riadne a včas plní svoje záväzky zo zmluvy o nájme pôvodných nehnuteľností, má právo na uzavretie zmluvy o nájme nových pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku za podmienok, ktoré sú dohodnuté pri nájme pôvodných nehnuteľností, a to na výmeru nových pozemkov zodpovedajúcu výmere pôvodných prenajatých nehnuteľností, upravenú podľa § 13 ods. 1.
36. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vlastník alebo iná osoba oprávnená previesť vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku (ďalej len "prevádzajúci") môže poľnohospodársky pozemok, bez použitia postupu podľa odsekov 3 až 10 a podľa § 5 a 6, previesť do vlastníctva a) osobe, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu9) ako podnikanie najmenej tri roky predo dňom uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v obci, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza, b) spoluvlastníkovi poľnohospodárskeho pozemku, ak ide o spoluvlastnícky podiel podľa osobitných predpisov, c) blízkej osobe podľa § 116 Občianskeho zákonníka a osobe príbuznej podľa § 117 Občianskeho zákonníka.
37. Predmetom sporu je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými zo dňa 3.10.2017 alternatívne nahradenie prejavu vôle žalovaného v 1. rade pri uzatvorení kúpnej zmluvy so žalobcom. Žalobca v podanej žalobe poukázal na relatívnu, ale aj absolútnu neplatnosť uvedenej kúpnej zmluvy. Relatívnu neplatnosť zmluvy zdôvodnil porušením dohody o predkupnom práve uzatvorenej so žalovaným v 1. rade a absolútnu neplatnosť porušením ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 140/2014 Z.z. pri uzatvorení kúpnej zmluvy žalovanými.
38. Dohoda o predkupnom práve bola medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade dojednaná v článku VIII bod 4 nájomných zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade dňa 1.3.2012, podľa ktorého ak sa prenajímateľ rozhodne predať predmet nájmu prednostne ho ponúkne na kúpu nájomcovi. Ak sa tento k danej ponuke nevyjadrí do 30 dní, môže prenajímateľ predmet nájmu predať inému záujemcovi. Z obsahu takto dohodnutého predkupného práva je zrejme, že sa jedná o zmluvné predkupné právo dojednané v zmysle § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uvedené predkupné právo teda nemá vecno-právnu povahu, keďže nebolo zapísané v katastri nehnuteľnosti a predstavuje len osobný záväzok osoby, ktorá sa zmluvne k predkupnému právu zaviazala. V ustanovení § 602 ods. 1 Občianskeho zákonníka je upravené predkupné právo v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy. Zákon však umožňuje, aby predkupné právo bolo dojednané aj v inej než kúpnej zmluve, napr. darovacej, zámennej. Predkupné právo môže byť teda dojednané aj v rámci nájomnej zmluvy, ako to bolo v danej veci.
39. Zmluvné predkupné právo je obligačným právom, ktoré pôsobí iba medzi zmluvnými stranami. Ak zaviazaná osoba scudzí vec tretej osobe nerešpektujúc predkupné právo, oprávnená osoba sa nemôže domáhať os tretej osoby prenechania veci a to bez ohľadu na to, či táto tretia osoba bola dobromyseľná alebo nie. Pokiaľ teda žaloba smerovala aj voči žalovanému v 2. rade ako novému vlastníkovi nehnuteľností, pokiaľ sa týka nahradenia prejavu vôle, ide o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie s poukazom na to, že v zmluvách nebolo dohodnuté vecné predkupné právo, ale iba právo obligačné, ktoré žalovaného v 2. rade nezaväzuje. 40. Žalovaní v konaní namietali aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu poukazujúc aj na neplatnosť nájomných zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade dňa 1.3.2012 a teda aj neplatnosť dojednaného predkupného práva. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9). Z uvedenej definície vecnej legitimácie je zrejme, že stranou sporu môže byť ktorákoľvek fyzická, či právnická osoba, ktorá podá žalobu resp. voči ktorej je žaloba podaná. Uvedené však neznamená, že táto strana sporu je aj v konaní vecne legitimovaná t.j. že je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia resp. hmotnoprávnej povinnosti. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je pritom rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide.
41. Predmetom nájomných uzatvorených dňa 1.3.2012 boli poľnohospodárske pozemky, ktoré žalobca podľa zmlúv mal využívať na poľnohospodárske účely pre prevádzkovanie podniku. Súd preto aplikoval na daný prípad ustanovenia zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov. Ide o špeciálny predpis vo vzťahu k všeobecnému predpisu, ktorým je Občiansky zákonník a na ktorého použitie tento zákon priamo odkazuje, ak neobsahuje odlišnú úpravu vzťahov medzi prenajímateľom a nájomcom. Predmetné nájomné zmluvy boli uzatvorené písomne v zmysle § 14 ods. 1 uvedeného zákona. Pri uzatvorení zmlúv bolo dodržané aj ustanovenie § 8 ods. 1, keďže zmluvy boli uzatvorené na dobu určitú a to dobu piatich rokov a taktiež ustanovenie § 10 ods. 1, keďže nájomné zmluvy obsahujú aj dohodu o nájomnom. Zákon č. 504/2003 Z. z. neupravuje žiadne ďalšie podstatné náležitosti nájomnej zmluvy týkajúcej sa nájmu poľnohospodárskych pozemkov, a preto je potrebné vychádzať z citovaného ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia platí, že na vznik nájmu sa vyžaduje okrem dohody o odplate a doby nájmu, aj dohoda strán o predmete nájmu, ktorý musí byť už v nájomnej zmluve individuálne určený.
42. V danom prípade v nájomných zmluvách zo dňa 1.3.2012 predmet nájmu je vymedzený v článku I zmlúv tak, že ide o poľnohospodárske pozemky v katastrálnom území U. podľa listov vlastníctva a registra nového stavu pozemkových úprav, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmlúv. Žalobca predložil súdu list vlastníctva č. XXXX katastrálne územie U.. Keďže v konečnom dôsledku v konaní nebolo sporné, že v roku 2012 v katastrálnom území U. prebiehali pozemkové úpravy, aj samotný žalobca potvrdil, že ním predložený list vlastníctva nebol neoddeliteľnou súčasťou predmetných nájomných zmlúv. Už z uvedeného vyplýva, že v čase uzatvorenia nájomných zmlúv jednotlivé pozemky tak, ako sú uvedené na liste vlastníctva č. XXXX neexistovali, muselo sa pritom jednať o pozemky parcely registra „E“, ktoré mali iné čísla a prípadne aj výmeru.
43. Žalobca následne uviedol, že neoddeliteľnou prílohou nájomných zmlúv bola nejaká listina z dedičského konania po nebohej Y. N.. Súd tu poukazuje na to, že nájomné zmluvy boli uzatvorené pred ukončením dedičského konania po uvedenej poručiteľke, ktoré bolo ukončené osvedčením o dedičstve zo dňa 26.4.2012. Pokiaľ by sa jednalo o inú listinu z dedičského konania, je potrebné poukázať na to, že hoci sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa a žalovaný v 1. rade bol jedným zo zákonných dedičov, nebolo možné v čase uzatvorenia nájomných zmlúv predpokladať ako sa dedičské konanie skončí a kto nadobudne vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam.
44. Vzhľadom na uvedené je nevyhnutné konštatovať, že pokiaľ sa týka určenia predmetu nájmu v nájomných zmluvách zo dňa 1.3.2012, zmluvy sú neurčité, nie je z nich presne a jednoznačne zrejme, ktorých nehnuteľností sa predmetné zmluvy týkali a teda boli ich predmetom, keďže tieto nie sú v zmluvách presne špecifikované. Poukazujúc na to chýba v zmluvách ich podstatná náležitosť a obe zmluvy sú preto pre rozpor so zákonom neplatné. Neplatné sú potom aj dojednania o zmluvnom predkupnom práve, pretože toto možno dojednať len ako vedľajšie dojednanie v rámci kúpnej prípadne iných a teda aj nájomnej zmluvy.
45. Žalobca na pojednávaní vo veci samej navrhol doplniť dokazovanie predložením listiny, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou nájomných zmlúv a účtovnej dokumentácie, z ktorej bude zrejme do kedy žalobca uhrádzal nájomné v prospech žalovaného v 1. rade. Súd na uvedené návrhy žalobcu v zmysle § 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku neprihliadol. Jedná sa o dôkazy, ktoré žalobca mohol uplatniť skôr v rámci lehoty danej súdom resp. už v samotnej žalobe, ak by konal starostlivo s ohľadom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Žalobca ako jedna zo zmluvných strán nájomných zmlúv musel a mal by mať k dispozícií listiny tvoriace neoddeliteľnú súčasť nájomných zmlúv už v čase podania žaloby a taktiež musel mať doklady o úhrade nájomného. Okrem toho v konaní bol aj dôvod na zamietnutie uvedených návrhov na doplnenie dokazovania. Pokiaľ sa týka neoddeliteľných súčastí zmlúv z dôvodu, že sám žalobca nevedel v konečnom dôsledku uviesť aké listiny boli súčasťou týchto zmlúv a či ich vôbec má k dispozícií. Platenie nájomného zo strany žalobcu pre žalovaného v 1. rade nebolo sporné a samotné platenie úhrad za užívanie nehnuteľností ešte nie je dôkazom o platne uzatvorenej nájomnej zmluve týkajúcej sa poľnohospodárskych pozemkov, ktorá musí byť uzatvorená v písomnej forme.
46. Prenajímateľom v nájomnej zmluve je osoba, ktorá prenecháva vo forme nájmu vec do užívania inej osobe. Jedná sa spravidla o vlastníka prenajímanej veci, resp. spoluvlastníka, ktorý však môže prenajať len svoj podiel k veci resp. o osobu, ktorá je oprávnená disponovať s predmetom nájmu z iného dôvodu. V súvislosti s tým, k uzatvoreniu nájomných zmlúv súd dodáva, že žalovaný v 1. rade nebol v čase uzatvorenia nájomných zmlúv výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktorých sa tieto zmluvy mali týkať. Podľa listu vlastníctva sa ním mal stať až na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a zámennej zmluvy z roku 2016. Žalobca v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že už v čase uzatvorenia nájomných zmlúv mu boli žalovaným v 1. rade predložené plnomocenstvá ostatných spoluvlastníkov nehnuteľností na ich uzatvorenie. V sporovom konaní v procese dokazovania vo všeobecnosti platí, že strana sporu má povinnosť tvrdenia (bremeno tvrdenia) a dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno). Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktoré dopadá na tú sporovú stranu, v záujme ktorej je, aby určitá skutočnosť, rozhodná podľa hmotného práva a ňou tvrdená, bola v konaní preukázaná. Žalobca v konaní nepreukázal, aby žalovaný v 1. rade mal v čase uzatvorenia nájomných zmlúv oprávnenie na ich uzatvorenie, či už ako vlastník, spoluvlastník resp. iná osoba oprávnená nakladať s predmetom nájmu. Aj z uvedených skutočností vyplýva absolútna neplatnosť nájomných zmlúv a teda aj zmluvného predkupného práva v nich dojednaného.
47. Na doplnenie súd uvádza, že pokiaľ by nájomné zmluvy a teda aj dojednania o predkupnom práve boli uzatvorené platne, žalovaný v 1. rade v konaní preukázal, že predmetné nájomné zmluvy platne vypovedal. Taktiež z jeho strany bolo preukázané, že výpoveď bola doručená poštou osobne žalobcovi. Tvrdenia žalobcu o tom, že výpoveď neobdŕžal resp. takúto listinu nevidel, súd považuje za účelové, ničím nepodložené a nepreukázané. Z dôvodu vypovedania nájomných zmlúv zmluvná voľnosť žalovaného v 1. rade pri uzatvorení kúpnej zmluvy so žalovaným v 2. rade už nebola obmedzená.
48. V konečnom dôsledku súd poukazuje aj na ustanovenie § 14 ods. 8 zákona č. 330/1991 Zb.. Ako už bolo uvedené, v konaní nebolo sporné, že na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom konania, prebiehali pozemkové úpravy, čím podľa uvedeného ustanovenia došlo k zániku predmetných nájomných zmlúv. V konaní nebolo preukázané a napokon medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade ani sporné, aby po ukončení pozemkových úprav v novembri 2012, boli medzi nimi následne uzatvorené nové nájomné zmluvy.
49. Poukazujúc na uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd nevykonal ďalšie dôkazy navrhované zo strany žalobcu a žalovaného v 2. rade a to výsluchy svedkov, ktorí mali vyvrátiť resp. potvrdiť existenciu príbuzenského resp. obdobného vzťahu medzi žalovanými v 1. a 2. rade v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy. Zo strany žalobcu totiž v tomto smere v konaní nebola preukázaná vecná legitimácie domáhať sa neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy a ani naliehavý právny záujem na takomto určení a to poukazujúc na už vyššie uvedené dôvody.
50. Pokiaľ ide o absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy súd tiež poukazuje na ustanovenie § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami v zmysle § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Výroky o určení neplatnosti zmlúv sú určovacími výrokmi, pričom s poukazom na novú procesnú úpravu od 1.7.2016 v Civilnom sporovom poriadku, ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku, v tomto prípade neplatnosti právneho úkonu. S poukazom na citované ustanovenie § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku, možnosť žalobcu domáhať sa určenia právnej skutočnosti je za účinnosti Civilného sporového poriadku od 1.7.2016 daná iba vtedy, ak by to vyplývalo z osobitného predpisu (napr. určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, určenie neplatnosti dražby). Je tomu tak z dôvodu, že určenie existencie právnej skutočnosti odporuje vo svoje podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav, avšak pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však o tom, čo je v prítomnosti. V prípade podanej žaloby zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva možnosť domáhania sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Žaloba pritom bola podaná dňa 5.4.2018, t.j. už za účinnosti Civilného sporového poriadku, a preto musí spĺňať požiadavky na ňu kladené práve týmto novým procesným poriadkom. Zo žaloby, ako aj vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu je zrejme, že neplatnosti sa v danom prípade domáhal na základe všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka t.j. pre rozpor kúpnej zmluvy so zákonom. Súd pritom tieto skutočnosti môže posudzovať ako predbežnú otázku v rámci inej určovacej žaloby. Pokiaľ teda ide o určenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy nemohla žaloba obstáť z dôvodu jej procesnej neprípustnosti.
51. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
52. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
53. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
54. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení. Žalovaní boli v konaní úspešní a preto im bola priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu. O výške trov žalovaných bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového poriadku)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.