Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/60/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcu: Ľ. G., D.. XX.XX.XXXX, bytom 082 13 H. XXX, zastúpeného JUDr. Matúšom Motykom, advokátom, so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, IČO: 50 487 108, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.5.2012 zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.5.2012 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobcu.

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 05.04.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8300047964 zo dňa 31.05.2012 k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.05.2012, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na získanie úveru mu boli predložené viaceré dokumenty a bolo mu povedané, že ak chce, aby mu bol poskytnutý úver, je potrebné predložené listiny podpísať. O skutočnosti, že súčasne so spotrebiteľskou zmluvou podpísal aj dohodu o zrážkach sa dozvedel až od svojho zamestnávateľa. Žalovaný zaslal jeho zamestnávateľovi žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 28.2.2018. Žalobca namietal neprijateľnosť dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že predmetná dohoda nebola s ním individuálne dojednaná, ale bola mu predložená na podpis spolu so samotnou spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca tak mohol len zmluvu spolu s dohodou odmietnuť, alebo podrobiť sa celému predformulovanému obsahu, pričom nebol poučený o dôsledkoch uzavretia dohody a nemal možnosť ju odmietnuť a preto takéto konanie žalovaného považuje za nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca ďalej uviedol, že napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktorým bol zaviazaný na plnenie pohľadávky žalovaného, jeho zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky z jeho mzdy, pričom takáto povinnosť nastupuje bez ohľadu na to, či je vymáhaná pohľadávka dôvodná a zákonná. Žalovaný si tak ako veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje bez akejkoľvek súdnej kontroly, čím sa mu poskytuje priestor siahnuť na jeho majetok a vymáhať pohľadávku bez objektívneho posúdenia spotrebiteľskej zmluvy nezávislým orgánom. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že ku dňu 05.06.2017 mu z predmetnej úverovej zmluvy bolo poskytnutých 1.531,34 eura (1.001,83 + 529,51) a formou splátok na predmetný úver uhradil 3.587,38 eura. Aj napriek tejto skutočnosti si žalovaný jednostranne určil zvyšok dlhu vo výške 581,56 eura, hoci je nemožné zistiť, ako sa k takejto pohľadávke vlastne dopracoval. Okrem tejto skutočnosti si žalovaný prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy uplatňuje pohľadávku z revolvingového úveru s ročnou úrokovou sadzbou na úrovni 76,21 %. Takáto výška ročnej úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru je rozhodne v rozpore s dobrými mravmi a nemôže požívať súdnu ochranu. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že zmluva o revolvingovom úvere v bode 8 obsahuje službu spočívajúcu v možnosti odkladu splátok úveru. Poplatok za poskytnutie takejto služby však už bol súdmi judikovaný ako neprijateľný, pričom žalobca poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 19.5.2014, sp.zn. 25C/4/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa na 7.11.2014 sp.zn. 7Co/220/2014.

3. Vo veci bolo dňa 20.04.2018 nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) č. 8300047964 zo dňa 31.5.2012 k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.5.2012 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobcu do právoplatného skončenia vo veci samej.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, pre ktorého uzatvorenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá. Neprijateľnou podmienkou je v zmysle platnej právnej úpravy ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od zákona v neprospech spotrebiteľa a súčasne v neprospech spotrebiteľa aj vytvára značnú nerovnováhu v postavení strán. Neprijateľnou podmienkou z povahy veci teda nie je taká dohoda, ktorá kopíruje/preberá obsah zákonnej úpravy. Fakt, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou podmienkou, vylučuje aj to, že ide o spôsob zabezpečenia upravený právnou úpravou (§ 551 Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523551'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='129/2010%20Z.z.%25239'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o spotrebiteľských úveroch). Žalovaný popiera tvrdenie žalobcu o tom, že žalobca mal byť nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy - toto vyplývalo z jeho slobodného rozhodnutia pristúpiť na dojednanie úveru za predložených podmienok. Z tvrdení žalobcu nie je zrejmé a ani zistiteľné, o aké nútenie by malo ísť a či je takéto konanie pripočítateľné žalovanému. Samotný fakt, že žalovaný ako spôsob zabezpečenia záväzkov z úverovej zmluvy predložil uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, nespĺňa ani jeden z prípadov, ktoré právna úprava považuje za prípady nezákonného vnútenia a obmedzovania slobodnej vôle konajúceho. Je nesprávne si uzatvorenie právneho úkonu s určitými špecifikami s nútením k jeho splneniu. Žalobca predsa nemusel, ak by mu podmienky pre získanie úveru nevyhovovali, žiadať o úver od žalovaného (ale od akéhokoľvek iného subjektu). Zákonná úprava účinná v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere nestanovovala povinnosť veriteľa vykonávať nejaké poučenie o dôsledkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy, ako to tvrdí žalobca. Žalovaný ďalej uviedol, že samotná výška odplaty (úrokov) bola v čase uzavretia zmluvy upravená § 53 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252353'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ods. 6 Občianskeho zákonníka. V zákone bolo teda výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Dohodnutá odplata v zmluve priemernú odplatu na finančnom trhu vo výške 46,52 % podstatným spôsobom neprevyšovala - za podstatné prevýšenie by bolo možné považovať odklon od priemernej sadzby o 25-30 %. Poprel tvrdenie o neprijateľnosti Dohody o poskytnutí služby. Táto dohoda nebola podmienkou ani predpokladom pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že podmienky upravujúce skutočnosti týkajúce sa hlavného predmetu plnenia či primeranosti ceny, v tomto prípade predmet dohody o poskytnutí služby a odplata predstavujú ustanovenia vylúčené z § 53 ods. 1 OZ.

5. Žalobca v replike uviedol, že samotné formálne oddelenie textu dohody o zrážkach od spotrebiteľskej zmluvy neznamená, že táto bola so žalobcom individuálne dojednaná. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že spotrebiteľa poučil a náležitým spôsobom mu vysvetlil jednotlivé ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov ako aj samotnú podstatu tohto inštitútu. Okrem uvedeného mu spolu so spotrebiteľskou zmluvou podsunul na podpis viaceré dokumenty - dohodu o zrážkach zo mzdy, rozhodcovská zmluva či štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Všetky citované dokumenty vrátane samotnej spotrebiteľskej zmluvy obsahujú desiatky ustanovení a sú drobným písmom vymedzené na niekoľkých stranách. Oboznámenie sa s takýmto počtom zmluvných podmienok predstavuje aj pre nadpriemerný subjekt práva veľmi náročnú úlohu a už samotné prečítanie predmetných ustanovení zaberie množstvo času, nehovoriac o ich náležitom objasnení a vysvetlení. Uzatváranie spotrebiteľskej zmluvy vrátane všetkých na ňu nadväzujúcich dokumentov je totiž nevyhnutné posudzovať komplexne. Pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 31.05.2012 a na ňu nadväzujúcich dokumentov vrátane dohody o zrážkach zo mzdy žalobca nemal vedomosť, čo inštitút dohody o zrážkach zo mzdy znamená, aké sú jeho právne následky a nebola mu daná možnosť odmietnuť podpísať písomnosti predložené so spotrebiteľskou zmluvou. V snahe získať úver podpísal všetky predložené listiny vrátane dohody o zrážkach zo mzdy. Jeho vôľa v tomto čase smerovala výlučne k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy a nie k uzatvoreniu ďalšieho právneho úkonu, dohody o zrážkach zo mzdy. Výška ročnej úrokovej sadzby (76,21 % p.a.) je podľa názoru žalobcu evidentne v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 05. 11. 2014 sp. zn. 3Co/114/2014.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a to zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 31.5.2012, žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 28.2.2018, stanoviskom žalovaného k zmluve o úvere č. 8300047964 obsahujúce prehľad prijatých platieb, vyjadreniami strán sporu, súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za prvý štvrťrok roku 2012, dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka č. XXXXXXXXXX, pričom zistil tento skutkový stav:

7. Dňa 31.05.2012 bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva o revolvingovom úvere pod č. XXXXXXXXXX. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že príslušný formulár zmluvy podpísal najprv žalobca ako dlžník dňa 28.05.2012 s vyplnením údajov v bode 5 príslušného formulára. Uvádza sa v ňom, že žiada o poskytnutie úveru vo výške 1.170 eur s mesačnou splátkou 62,69 eura, s počtom splátok 42. V zmluve je uvedené RPMN za úver vo výške 70,01 %, v tej istej hodnote aj ročná úroková sadzba, priemerné RPMN vo výške 46,52 %. V tejto kolónke sa uvádza aj požadovaná čiastka revolvingu 616,87 eura, RPMN pri revolvingu 63,32 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %. Bod 6 formulára zmluvy obsahuje údaje o schválenom revolvingovom úvere s tými istými údajmi ako v bode 5, ale s výnimkou RPMN, ktorá pri úvere je vo výške 67,55 % a pri revolvingu 60,50 %. Žalovaný ako veriteľ túto zmluvu podpísal dňa 31.05.2012. V bode 8.1. žiadosti je dohoda o poskytnutí služby spočívajúca v možnosti odkladu maximálne troch splátok úveru a záväzok dlžníka zaplatiť za túto službu odplatu vo výške 168,17 eura.

8. V rovnaký deň, t.j. 31.05.2012, strany konania uzavreli Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmoch) č. XXXXXXXXXX. V čl. I dohody sa uvádza, že pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom vrátanie prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvo úveru, pripadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti zo Zmluvou a jej prípadných dodatkov. V čl. V dohody sa uvádza, že dlžník nemá oprávnenie túto dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo iným spôsobom jednostranne ukončiť.

9. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že do spoločnosti Profi Credit šiel, pretože potreboval peniaze. Zamestnankyňa tejto spoločnosti potom, čo uviedol, že si chce požičať peniaze, vytlačila papiere. Celé to trvalo asi 5 minút. Bolo to možno 10 papierov. Povedali mu len to, že mu peniaze pošlú na účet. Nič iné mu nebolo povedané, ani o zrážkach zo mzdy. Nikdy by s takou dohodou o zrážkach zo mzdy nesúhlasil. Pracuje v elektrárňach už 38 rokov a nemôže si dovoliť, aby sa niečo také realizovalo.

10. Listom zo dňa 28.2.2018 žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe vyššie uvedenej dohody a to v celkovej sume 581,56 eura.

11. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

12. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

16. Podľa § 551 ods. 1,2,3 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

17. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

18. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

20. Podľa čl. 3 bod. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľským zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe dôvery.

21. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

22. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku spotrebiteľským právnym vzťahom. Žalovaný vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalobca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

23. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 31.05.2012 bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver po odpočítaní poplatku za poskytnutie služby odkladu splátok, a ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 42 pravidelných mesačných splátkach po 62,69 eura s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 70,02 %.

24. V rovnaký deň bola na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov). Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný ako veriteľ formulárovou zmluvou do prejavu vôle žalobcu k uzavretej zmluve o úvere, len o uzavretie ktorej mal záujem, zahrnul bez ďalšieho automatické uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy. Na uvedenom nemení nič ani tá skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená na samostatnom tlačive. Toto tlačivo malo typový formulárový charakter, ktorý žalobca nemohol ovplyvniť. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ak má byť súdmi akceptovaná, musí byť výsledkom zmluvnej autonómie strán a slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania. Rovnako žalovaný nepreukázal ani to, že žalobca bol poučený o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a že mal možnosť túto dohodu odmietnuť. Z obsahu uvedenej dohody naviac vyplýva, že spotrebiteľ ako dlžník už nemá možnosť v dodatočnej lehote vylúčiť právne účinky takého dojednania, napr. výpoveďou, jednostranným odstúpením od dohody, prípadne inou formou ukončiť, prípadne meniť obsah tejto dohody. Uvedené zmluvné dojednanie tak vnútilo žalobcovi ako spotrebiteľovi určité správanie (konanie), pričom tým zvýhodnilo poskytovateľa služby ako príjemcu plnenia, čím je spôsobená značná nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

25. Súdu nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), hoci má základ v znení zákona. Aj iné právne úkony ako dohoda o zrážkach zo mzdy majú základ v zákone a môžu byť za určitých okolností vyhlásené za neplatné (kúpna zmluva, rozhodcovská doložka a iné). Pre záver súdu bolo relevantné, že sporná klauzula vzhľadom na jej osobitný význam bola uvedená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa zneužívajúco, nedostatočne transparentne a bez predchádzajúcej súdnej kontroly umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, na základe prípadných neprijateľných podmienok zmluvy.

26. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy pritom nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak umožňuje tak obísť dôležitý prvok v ochrane spotrebiteľa a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok so zameraním na to, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Súd má za to, že predmetná dohoda je neplatná, lebo zjavne nespĺňa podmienku existencie skutočnej slobodnej vôle žalobcu ju uzavrieť a zároveň spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo ju ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve robí absolútne neplatnou podľa § 53 ods. 1 a 5 OZ. To, že dohodou uzavretou v takejto forme sa vytvára výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, napokon vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu č. 102/2014, ktorým bolo zakomponované ustanovenie § 5a, v ktorej zákonodarca výslovne uviedol ako hlavný dôvod zmeny právnej úpravy s účinnosťou od 1.5.2014 spomínanú výraznú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa.

27. Súd naviac poukazuje i na to, že predmetom dohody je aj nekonkretizované príslušenstvo pohľadávky a dokonca aj náklady, ktoré by vznikli žalovanému pri vymáhaní pohľadávky a ďalšie prípadné pohľadávky a zmluvné pokuty. Takto vymedzený predmet dohody o zrážkach zo mzdy rozhodne nenapĺňa atribút určitosti podľa <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252337'&ucin- k-dni='30.12.9999'> 37 Občianskeho zákonníka, preto aj z toho dôvodu spôsobuje neprijateľnosť a tým neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Nie je možné platne uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy na fiktívny resp. ešte neexistujúci prípadný dlh. Takéto dojednanie nemožno považovať za určité, jasné a zrozumiteľné, spĺňajúce požiadavku náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorou má byť pohľadávka zabezpečená.

28. Podľa názoru súdu teda žalobcovi ako spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekomfornom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť bez súdnej kontroly aj zjavne nedôvodné plnenie, ako tomu bolo aj v tomto prípade.

29. Z úverovej zmluvy vyplýva, že strany si dohodli úrok 70,02 % p.a. Priemerná úroková sadzba pri obdobných úrokoch so splatnosťou od 1 do 5 rokov poskytovaných bankami pritom v máji 2015 činila len 15,10 % p.a., čo súd zistil z webovej stránky NBS. Dohodnuté úroky teda viac ako päťnásobne presahujú túto priemernú úrokovú sadzbu. Súd nepovažuje sa správne porovnávať cenu úveru s inými nebankovými spoločnosťami, ktoré ich často stanovujú v spoločensky nežiaducom rozsahu. Zároveň je však potrebné zohľadniť vyššiu mieru rizika nebankovej spoločnosti pri poskytovaní úveru, a preto u takéhoto subjektu sa dajú akceptovať vyššie úroky ako v bankách, ale len v primeranom navýšení. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Krajského súdu v Prešove 3Co/151/2013 zo dňa 25.9.2013, ktorý konštatoval, že pri nebankových spoločnostiach sa dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie viac ako 100 % proti priemeru bánk. Podobne aj Najvyšší súd SR v rozsudku 5Cdo 26/2011 zo dňa 26.4.2012 uviedol. „Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek“. Najvyšší súd dospel k záveru o úžerníckych úrokoch v prípade dvoch zmlúv o pôžičke, pri ktorých úroky presahovali 4 a 5,5 násobne obvyklú úrokovú mieru v bankách. V tomto konkrétnom prípade úroková sadzba 70,02 % p.a. takmer päťnásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu poskytovanú bankami spotrebiteľom (15,10 % p.a.). Nepochybne teda ide o úrok v rozpore s dobrými mravmi, a preto je potrebné vyhodnotiť dohodu o úroku ako absolútne neplatnú s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

30. Na základe uvedeného možno teda uzavrieť, že úver poskytnutý žalobcovi sa považuje za bezúročný. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá sa nevzťahuje len na istinu úveru, je preto v rozpore so zákonom (§ 39 , keďže zabezpečuje aj neexistujúcu pohľadávku, a preto je aj z toho dôvodu neplatná.

31. So zreteľom na vyššie uvedené okolnosti nie je podľa názoru súdu možné vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu, a keďže žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie týchto zrážok, súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

34. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 CSP. Žalobca bol v spore v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

1. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.