Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-169-2018.pdf
PDF · 62.3 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/169/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Jána Mihala a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného R. M., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 12.7.2018, č.k. 1PP/70/2018, na neverejnom zasadnutí dňa 15.11.2018, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného R. M., nar. XX.X.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 12.7.2018, č.k. 1PP/70/2018 súd rozhodol podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona tak, že žiadosť odsúdeného R. M. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že odsúdený podal na Okresný súd Trnava žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov na základe rozhodnutia Okresného súdu Piešťany v konaní spisová značka 2T/114/2013 a na základe rozhodnutia Okresného súdu Piešťany v konaní sp.zn. 16T/97/2016 . Z hodnotenia odsúdeného prvostupňový súd zistil, že správanie a vystupovanie odsúdeného nebolo na požadovanej úrovni, neskôr sa stabilizovalo. Doposiaľ nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný. Stanovené ciele programu zaobchádzania sa plnia len čiastočne. Resocializačná prognóza sociálneho rizika sa javí ako menej priaznivá, na základe toho ústav neodporúča jeho podmienečné prepustenie. Súd v odôvodnení svojho uznesenia ďalej uvádza, že u odsúdeného nebola splnená ani jedna z materiálnych podmienok podmienečného prepustenia. Súd uviedol, že odsúdený si nevytvoril ani podmienky na priznanie akejkoľvek disciplinárnej odmeny. Zároveň riziko recidívy je príliš veľké, v osobe odsúdeného nie je dostatočná záruka , že v prípade podmienečného prepustenia povedie riadny život. Proti uvedenému uzneseniu Okresného súdu Trnava podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú písomne bližšie neodôvodnil.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Krajský súd v Trnave ako nadriadený súd, oprávnený rozhodovať o sťažnosti odsúdeného proti napadnutému uzneseniu Okresného súdu Trnava, preskúmal v zmysle ustanovenia § 192 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré predchádzalo tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je nedôvodná. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu podmienku podmienečného prepustenia, teda vykonanie príslušnej časti trestu odňatia slobody, túto podmienku splnil dňa 20.5.2018. Rovnako správne prvostupňový súd posúdil, že odsúdený nespĺňal ani jednu podmienku uvedenú v § 66 Trestného zákona, podľa ktorej súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Vzhľadom na osobu odsúdeného, na okolnosti, na ktoré poukázal okresný súd ani podľa názoru krajského súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t. j. že nebude páchať proti spoločenskú činnosť a bude viesť život v súlade so spoločenskými záujmami.
Podmienečné prepustenie je na mieste len vtedy, keď všetky okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že pre spoločnosť nie je reálne riziko recidívy odsúdeného, ak bude žiť na slobode. Ako na to správne poukázal súd prvého stupňa, odsúdený nesplnil ani prvú materiálnu podmienku, ústav neodporúča jeho podmienečné prepustenie. Odsúdený bol v minulosti 7 krát súdne trestaný, v minulosti už mal možnosť formou opakovaných podmienečných trestov odňatia slobody preukázať, že je schopný viesť riadny život, avšak v dvoch prípadoch došlo k nariadeniu výkonu trestu. Je možné preto konštatovať, že výchovné pôsobenie a pozitívne pôsobenie je možné iba počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody.
Nakoľko krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, sťažnosť odsúdeného R. M. ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.