Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tos/116/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Jána Bobora v trestnej veci odsúdeného X. J. za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. na neverejnom zasadnutí dňa 15. novembra 2018, o sťažnosti odsúdeného X. J. proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/11/2015 zo dňa 04.07.2018 takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného X. J. zamieta.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením sp. zn. 9T/11/2015 zo dňa 04.07.2018 samosudca Okresného súdu Veľký Krtíš podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. nariadil odsúdenému X. J. vykonanie trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiace nepodmienečne. Súčasne podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil odsúdeného pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený. V dôvodoch sťažnosti uviedol, že „mu bolo povedané“, že dlžné výživné bude zaplatené prostredníctvom náhradného výživného.

Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nebola dôvodne podaná.

Krajský súd zo spisového materiálu zistil, že odsúdený X. J. bol trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/11/2015 zo dňa 13.02.2015 uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Zároveň mu bola podľa § 50 ods. 2 a § 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zák. uložená povinnosť spočívajúca v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 243,56 €. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 04.03.2015. Od nasledujúceho dňa začala plynúť skúšobná doba podmienečného odsúdenia, teda odo dňa 05.03.2015 do 04.09.2016.

Z oznámenia X. Z., bytom Z. I. XX, O. N. doručenej okresnému súdu dňa 21.09.2017 a V. O., bytom E. XX doručenej okresnému súdu dňa 11.06.2018 vyplynulo, že odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia zameškané výživné nezaplatil ani čiastočnou úhradou.

V priebehu skúšobnej doby bol odsúdený jedenkrát priestupkovo postihovaný, a to za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Odsúdený spáchal priestupok dňa 24.06.2016 a bola mu uložená pokuta vo výške 15 €.

Vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva PZ v Martine, odbor kriminálnej polície bolo voči X. J. začaté trestné stíhanie pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., dňa 17.03.2015 mu bolo vznesené obvinenie a prípravné konanie bolo ukončené dňa 24.11.2015 podaním návrhu prokurátorovi na podanie obžaloby.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad, b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1, c) ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, alebo d) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.

Po preskúmaní obsahu spisu krajský súd konštatuje, že okresný súd pri posúdení správania sa odsúdeného v skúšobnej dobe dospel k správnemu záveru, že X. J. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neviedol riadny život, keď neplnil uloženú povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné v prospech jeho maloletého dieťaťa.

K uvedenému je potrebné poznamenať, že v prípade trestného činu zanedbania povinnej výživy má uloženie povinností v zmysle § 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zák. viesť k eliminovaniu nežiaduceho správania sa odsúdeného, v konkrétnom prípade neplnenia zákonnej povinnosti vyživovať a zaopatrovať iného. Plynutie skúšobnej doby podmienečného odsúdenia je preto poskytnutím časového priestoru pre odsúdeného na úpravu svojich osobných pomerov tak, aby mohol prioritne zaplatiť nielen zameškané výživné, ale súčasne riadne a včas platiť aj bežné výživné. Práve negatívny jav - nezaplatenie zameškaného výživného, ktorý v priebehu skúšobnej doby nebol u odsúdeného odstránený, predstavuje prekážku vo vedení riadneho života.

V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že odsúdený X. J. uloženú povinnosť nesplnil, keď zo zameškaného výživného vo výške 243,56 € v skúšobnej dobe neuhradil žiadnu sumu. K sťažnostnej námietke, z obsahu ktorej vyplýva, že odsúdený sa spoliehal na to, že zameškané výživné bude zaplatené z prostriedkov štátu ako tzv. náhradné výživné, krajský súd uvádza, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Každý z rodičov je pritom povinný prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, a to v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Je preto zákonnou povinnosťou odsúdeného ako rodiča prispievať na výživu svojho maloletého dieťaťa v rozsahu určenom právoplatným rozhodnutím súdu, v jeho prípade tzv. minimálnym výživným. Uvedenej povinnosti sa odsúdený nemôže nijakým spôsobom zbaviť, a to až do času, kým jeho dieťa nebude schopné živiť sa samé.

Na správnosť napadnutého uznesenia nemá vplyv ani nesprávne ohraničenie skúšobnej doby súdom prvého stupňa, od 14.02.2015 do 13.08.2016.

V neposlednom rade okresný súd nepochybil ani pri zaradení odsúdeného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ktorý spôsob výkonu trestu je súladný s ust. § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak, že sťažnosť odsúdeného X. J. v zmysle citovaného zákonného ustanovenia ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.