Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Tos-116-2018.pdf
PDF · 67.88 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/116/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Jána Bobora v trestnej veci odsúdeného X. J. za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. na neverejnom zasadnutí dňa 15. novembra 2018, o sťažnosti odsúdeného X. J. proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/11/2015 zo dňa 04.07.2018 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného X. J. zamieta.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením sp. zn. 9T/11/2015 zo dňa 04.07.2018 samosudca Okresného súdu Veľký Krtíš podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. nariadil odsúdenému X. J. vykonanie trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiace nepodmienečne. Súčasne podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil odsúdeného pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený. V dôvodoch sťažnosti uviedol, že „mu bolo povedané“, že dlžné výživné bude zaplatené prostredníctvom náhradného výživného.
Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nebola dôvodne podaná.
Krajský súd zo spisového materiálu zistil, že odsúdený X. J. bol trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/11/2015 zo dňa 13.02.2015 uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Zároveň mu bola podľa § 50 ods. 2 a § 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zák. uložená povinnosť spočívajúca v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 243,56 €. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 04.03.2015. Od nasledujúceho dňa začala plynúť skúšobná doba podmienečného odsúdenia, teda odo dňa 05.03.2015 do 04.09.2016.
Z oznámenia X. Z., bytom Z. I. XX, O. N. doručenej okresnému súdu dňa 21.09.2017 a V. O., bytom E. XX doručenej okresnému súdu dňa 11.06.2018 vyplynulo, že odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia zameškané výživné nezaplatil ani čiastočnou úhradou.
V priebehu skúšobnej doby bol odsúdený jedenkrát priestupkovo postihovaný, a to za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Odsúdený spáchal priestupok dňa 24.06.2016 a bola mu uložená pokuta vo výške 15 €.
Vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva PZ v Martine, odbor kriminálnej polície bolo voči X. J. začaté trestné stíhanie pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., dňa 17.03.2015 mu bolo vznesené obvinenie a prípravné konanie bolo ukončené dňa 24.11.2015 podaním návrhu prokurátorovi na podanie obžaloby.
Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad, b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1, c) ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, alebo d) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.
Po preskúmaní obsahu spisu krajský súd konštatuje, že okresný súd pri posúdení správania sa odsúdeného v skúšobnej dobe dospel k správnemu záveru, že X. J. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neviedol riadny život, keď neplnil uloženú povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné v prospech jeho maloletého dieťaťa.
K uvedenému je potrebné poznamenať, že v prípade trestného činu zanedbania povinnej výživy má uloženie povinností v zmysle § 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zák. viesť k eliminovaniu nežiaduceho správania sa odsúdeného, v konkrétnom prípade neplnenia zákonnej povinnosti vyživovať a zaopatrovať iného. Plynutie skúšobnej doby podmienečného odsúdenia je preto poskytnutím časového priestoru pre odsúdeného na úpravu svojich osobných pomerov tak, aby mohol prioritne zaplatiť nielen zameškané výživné, ale súčasne riadne a včas platiť aj bežné výživné. Práve negatívny jav - nezaplatenie zameškaného výživného, ktorý v priebehu skúšobnej doby nebol u odsúdeného odstránený, predstavuje prekážku vo vedení riadneho života.
V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že odsúdený X. J. uloženú povinnosť nesplnil, keď zo zameškaného výživného vo výške 243,56 € v skúšobnej dobe neuhradil žiadnu sumu. K sťažnostnej námietke, z obsahu ktorej vyplýva, že odsúdený sa spoliehal na to, že zameškané výživné bude zaplatené z prostriedkov štátu ako tzv. náhradné výživné, krajský súd uvádza, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Každý z rodičov je pritom povinný prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, a to v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Je preto zákonnou povinnosťou odsúdeného ako rodiča prispievať na výživu svojho maloletého dieťaťa v rozsahu určenom právoplatným rozhodnutím súdu, v jeho prípade tzv. minimálnym výživným. Uvedenej povinnosti sa odsúdený nemôže nijakým spôsobom zbaviť, a to až do času, kým jeho dieťa nebude schopné živiť sa samé.
Na správnosť napadnutého uznesenia nemá vplyv ani nesprávne ohraničenie skúšobnej doby súdom prvého stupňa, od 14.02.2015 do 13.08.2016.
V neposlednom rade okresný súd nepochybil ani pri zaradení odsúdeného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ktorý spôsob výkonu trestu je súladný s ust. § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak, že sťažnosť odsúdeného X. J. v zmysle citovaného zákonného ustanovenia ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.