Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Csp-108-2017.pdf
PDF · 118.78 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/108/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: M. P., G.. XX.XX.XXXX, K. E. XXXX/XX, XXX XX O., právne zastúpeného JUDr. Vladimír Sidor, advokát, so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 211 04 Bratislava, o zaplatenie 1 500 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 500 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 14.06.2017 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.
odôvodnenie:
1. Návrhom došlým súdu dňa 02.05.2017 sa žalobca dožadoval na žalovanom vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1 500 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 30.01.2017 až do zaplatenia. Žalobca v návrhu uviedol, že dňa 30.05.2011 uzatvoril so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300038612. Zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ so žalovaným v pozícii dodávateľa. Žalobca má za to, že uzatvorená zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov. Žalobca vo vzťahu k uzatvorenej zmluve o revolvingovom úvere vznáša nasledujúce námietky:
- Absencia RPMN z dôvodu nesprávneho určenia RPMN,
- Neplatne dohodnutá výška úrokovej sadzby,
- Neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov,
- Absencia termínu konečnej splatnosti úveru,
- Absencia doby trvania zmluvy,
- Neplatnosť Dohody o poskytnutí služby. 1.1. Žalobca ďalej uviedol, že úver mu bol poskytnutý vo výške 1 132,51 € a nie vo výške 1 500 €, keďže z tejto sumy bola odpočítaná suma 367,49 €, ktorá predstavuje poplatok za poskytnutie fiktívnej služby. Žalobca sa teda domáha vrátenia bezdôvodného obohatenia vo výške 1 500 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 30.01.2017, keďže tento dátum žalobca považuje za deň, keď žalovaný už vedel, že sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu a mal dostatok času obohatenie vrátiť na účet žalobcu. Pokiaľ ide o premlčaciu lehotu bezdôvodného obohatenia získaného na jeho úkor, odkazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, ktoré vychádzajú z toho, že išlo o úmyselne získané bezdôvodné obohatenie, pri ktorom je objektívna premlčacia lehota v dĺžke 10 rokov.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 22.06.2017 (č. l. 27-31), v ktorom sa vyjadril ku všetkým žalobcom vytýkaným tvrdeným nedostatkom a tieto popiera. Žalovaný má za to, že uzatvorená zmluva je platná a je uzatvorená v súlade so zákonom.
3. Súd pôvodne vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie dňa 25.09.2017. Tento rozsudok bol Krajským súdom v Prešove uznesením č. k. 20Co/167/2017-77 zo dňa 28.06.2018 zrušený z dôvodu nesplnenia podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie.
4. Vo vzťahu k v bode 2. odôvodnenia uvedenému vyjadreniu žalovaného, žalobca poskytol ďalšie vyjadrenie doručené súdu dňa 30.08.2017 (č. l. 40-45). Žalobca zotrváva na svojej argumentácii uvedenej v žalobe a naviac uvádza, že podľa jeho názoru k vzniku zmluvy ani nedošlo a to pre porušenie kontraktačného postupu upraveného OZ v § 43 - 44, pričom vada kontraktačného procesu spočíva v tom, že v prijatí návrhu zmluvy žalovaným bola uvedená iná RPMN ako v návrhu žalobcu, a preto zmluva platne nevznikla. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/73/2016 ako aj Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/1269/2014. V tejto časti odôvodnenia je potrebné uviesť, že právna argumentácia žalobcu je vnútorne rozporná, pretože v prípade, ak žalobca tvrdí, že zmluva vôbec nevznikla, je zbytočné zaoberať sa tým, aké náležitosti mala mať aj nemala. Súd preto ako vyplynie z ďalšej časti odôvodnenia, bude vychádzať z toho, že k platnému vzniku zmluvy o revolvingovom úvere nedošlo a teda stotožňuje sa s touto časťou právnej argumentácie žalobcu (uvedenej na č. l. 42 spisu) a vychádzajúc z tohto záveru, nie je potrebné zaoberať sa tvrdenými nedostatkami zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré by mali spôsobovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
5. Súd rozhodol na základe listín tvoriacich súdny spis a zistil nasledujúce: 5.1. Dňa 30.05.2011 mala byť medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva o revolvingovom úvere s nasledujúcimi parametrami: O poskytnutá čiastka úveru - 1500 €, O počet splátok - 48, O mesačná splátka - 77,05 €, O ročná úroková sadzba - 70,01 %, O poplatok za poskytnutie úveru - 150,00 €. 5.2. Podľa Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré má byť súčasťou zmluvy, bol dátum prvej splátky - 20.07.2011 a dátum poslednej splátky - 20.06.2015. 5.3. Žalobca v návrhu uviedol, že úver bol zaplatený v rozsahu 3698,40 €.
6. Listom zo dňa 29.03.2017 (č. l. 14) žalovaný oznámil žalobcovi, že mu nie je povinný poskytnúť prehľad platieb, ktorý od žalovaného žalobca vyžadoval. 6.1. Listom zo dňa 30.01.2017 (č. l. 15) žalobca oznamoval žalovanému, že uzatvorenú zmluvu o úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov a žiada zároveň vrátenie preplatku, ktorý považuje za bezdôvodné obohatenie. 6.2. Žalobca ďalej súdu predložil list žalovaného adresovaný FNsP J. A. Reimanna v Prešov (zamestnávateľovi žalobcu) zo dňa 26.06.2015, v ktorej žalovaný uvádza, že bola zaplatená celá dlžná suma a teda je potrebné ukončiť zrážky zo mzdy. 6.3. Z vyjadrenia žalovaného (č. l. 27-31) vyplýva, že tento okrem iného vznáša námietku premlčania, pretože podľa § 107 ods. 1 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky. Žalovaný uvádza, že aj keby hypoteticky súhlasil so vznikom bezdôvodného obohatenia, tak toto nemôže byť vyššie ako 378,05 € z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej lehoty, keďže žaloba bola podaná na súde dňa 02.05.2017. Na podporu tohto svojho záveru žalovaný predložil súdu prehľad úhrad (č. l. 34), z ktorého vyplývajú všetky úhrady na predmetný úverový vzťah poskytnuté žalobcom, a zároveň z neho vyplýva, že vzhľadom na to, že žaloba bola podaná 02.05.2017, subjektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia počítaná spätne dva roky znamená, že všetky plnenia poskytnuté pred 13.05.2015 by mali byť podľa žalovaného premlčané. Suma zaplatená po tomto dátume predstavuje 378,05 € tak ako to uvádza žalovaný. 6.4. Na námietku premlčania zo strany žalovaného reagoval žalobca tak, že podľa jeho názoru pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal (vyjadrenie na č. l. 45). Žalobca tvrdí, že o tom, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil, sa dozvedel po telefonickom rozhovore s právnym zástupcom dňa 02.02.2017, a následne žalobca udelil plnomocenstvo právnemu zástupcovi dňa 23.02.2017. Vzhľadom na deň podania žaloby na súde 02.05.2017, má teda žalobca za to, že neuplynula ani subjektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia.
7. Súd preskúmal zmluvu o úvere uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným a zistil, že údaje o požadovanom revolvingovom úvere, teda oferta dlžníka sa nachádza v bode 5. tejto zmluvy. Okrem iného dlžník požadoval, aby mu bol poskytnutý úver, ktorého RPMN (teda celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru) bude predstavovať výšku 70,01% ročne. V bode 6. zmluvy sa nachádzajú údaje o schválenom revolvingovom úvere, ktoré sú zhodné s ofertou dlžníka, okrem údaja o RPMN. V prijatí návrhu bola uvedená RPMN vo výške 66,31% ročne. 7.1. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych úvah: § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka - Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka - Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka - Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. 7.2. Zmluva je uzavretá v momente zhody (konsenzu) vôle zmluvných strán o obsahu zmluvy tým, že riadne a včasné prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobudlo účinnosť (§ 43c ods. 2 OZ <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3977759&FragmentId2=3977759>). Prijatím návrhu na uzavretie zmluvy bez zmien a doplnkov dochádza k zmluvnému konsenzu, ktorý má právotvorné účinky na vznik zmluvy. Zhoda vôle navrhovateľa a adresáta je predpokladom vzniku každej zmluvy. Zhoda vôle sa musí vzťahovať na celý obsah zmluvy. Ustanovenie § 44 ods. 2 OZ <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3977765&FragmentId2=3977765>vychádza zo zásady, že prijatie návrhu (súhlas) musí byť úplné. Podmienkou vzniku zmluvy preto je, aby návrh na jej uzavretie bol prijatý v celom rozsahu bez akýchkoľvek zmien a výhrad. V prípade, že odpoveď na návrh obsahuje modifikáciu obsahu, resp. dodatky, výhrady, obmedzenia či iné zmeny, považuje sa za odmietnutie návrhu ako celku, za zánik pôvodného návrhu a za splnenia podmienok uvedených v § 43a ods. 1 OZ <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent= %7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3977743&FragmentId2=3977743>za nový návrh so zmeneným obsahom. V prípade protinávrhu dochádza k zmene doterajšieho postavenia subjektov, t. j. navrhovateľa a adresáta (obláta). 7.3. V zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je uvedenie RPMN podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej neuvedenie v zmluve (ak zmluva inak vznikla) je sankcionované tým, že takáto zmluva je bez poplatkov a bez úrokov. Je teda zrejmé, že v prípade, ak zo strany adresáta návrhu na uzavretie zmluvy dôjde k zmene výšky RPMN, dochádza tým k zmene podstatných náležitostí Zmluvy a takúto odpoveď je treba považovať za nový návrh. Následne preto, aby došlo k uzavretiu Zmluvy, je potrebné túto odpoveď chápať ako návrh zmluvy, ktorý musí byť opätovne prijatý pôvodným navrhovateľom zmluvy, teda dlžníkom. V uvedenom prípade k tomu nedošlo, preto treba mať za to, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú predmetom tohto konania, uzavreté neboli. Na vyššie uvedenom závere nič nemení ani ustanovenie Čl. 2 bodu 2.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, podľa ktorého: „... Veriteľ je oprávnený po vyhodnotení údajov o Dlžníkovi výšku úveru jednostranne znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako Dlžník uviedol v bode 5. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností zo strany Veriteľa.“ Predmetné ustanovenie treba v prospech žalovaného spotrebiteľa vykladať spôsobom vyššie uvedeným (ako novú ofertu) inak by išlo o neplatné ustanovenie z dôvodu rozporu s § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka (Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.) pre rozpor s § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka. Rozpor oferty a jej prijatia je zvýraznený ešte aj „Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi“, ktoré oproti návrhu obsahuje ďalšie údaje ako napr. pomer istiny a úroku v splátke; dátum splatnosti prvej splátky úveru; dátum splatnosti poslednej splátky úveru a pod. 7.4. Vyššie uvedený záver o neexistencii úverovej zmluvy bol potvrdený rozsudkom KS v PO sp. zn. 7Co/11/2017 - Žiadosť o poskytnutie úveru obsiahnutá v bode 5 zmluvy o revolvingovom úvere predstavuje návrh na uzavretie zmluvy podľa § 43a Občianskeho zákonníka. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> Ak žalovaný zmenil údaj o RPMN fakticky išlo v zmysle ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> o odmietnutie návrhu žalobcu, ktoré je potrebné považovať za nový návrh. Tento nový návrh musel byť prijatý žalobcom v účastníkmi dojednanej písomnej forme. Povinnosť uzatvoriť zmluvu v písomnej forme priamo vyplýva z obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. V zmysle bodu 13 zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 11. 09. 2014 na jej uzatvorenie sa vyžadovalo riadne vyplnenie zmluvy a následné podpísanie. K písomnému prijatiu nového návrhu v zmysle ust. § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> zo strany žalobcu nedošlo, a preto ani zmluva o revolvingovom úvere platne vzniknúť nemohla. 7.5. Rovnaký záver prijal KS v PO aj vo veci sp. zn. 6Co/320/2015 z 28.03.2017 - Ak žalovaný mal v úmysle poskytnúť žalobkyni úver na základe podmienok iných ako boli uvedené v žiadosti žalobkyne o poskytnutie revolvingového úveru, mal uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli jeho nové podmienky. Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia údajov čl. 6 zmluvy označeného ako „údaje o schválenom revolvingovom úvere“, resp. formou „oznámenia veriteľa o schválení úveru“. Je zrejmé, že žalobkyňa v čase podpisu žiadosti o poskytnutie úveru (18.08.2011) nemala vedomosť o výške RPMN, resp. bola jej známa len „predpokladaná RPMN“ ktorú žalovaný uviedol v čl. 6 zmluvy a v „oznámení veriteľa o schválení úveru“, keďže k tomuto došlo až dňa 23.08.2011. K odvolacím dôvodom odvolací súd ešte uvádza, že je možné proces uzatvárania zmlúv rozdeliť a fázu návrhu a fázu jeho akceptácie, ale stále musí ísť o prijatie návrhu bez jeho podstatných zmien. Ak nie je návrh akceptovaný v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou. Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v rozpore so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy. Ak teda žalovaný v časti zmluvy „údaje o schválenom úvere“ a v „oznámení veriteľa o schválení úveru“ uvádzal iné údaje ako údaje uvedené v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, išlo o nový návrh, ktorý mala žalobkyňa prijať. Žalovaný teda nebol oprávnený sám jednostranne meniť akýkoľvek podstatný údaj. Je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že v žiadosti žalobkyne bol údaj týkajúci sa RPMN vo výške 70,01 %, pričom v oznámení veriteľa o schválení úveru RPMN predstavovala výšku 66,59 %. V tejto súvislosti neobstojí argument žalovaného, že RPMN nemôže byť predmetom dohody a že jej výpočet je konkrétne určený, jej výška však musí byť riadne určená a predostretá spotrebiteľovi v čase vzniku dohody. Nemôže byť zmenená jednostranným úkonom zo strany žalovaného. Správne preto súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva platne nevznikla, z tohto dôvodu žalobe v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovel. Odvolací súd poukazuje na § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523457'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka s tým, že plnenie bez právneho dôvodu malo za následok vznik bezdôvodného obohatenia, ktoré je nutné vydať tomu, na úkor koho bolo získané. Keďže žalobkyňa vrátila žalovanému viac finančných prostriedkov ako jej bolo žalovaným poskytnutých, na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo dôvodné zaviazať žalovaného. 7.6. Vyššie uvedený právny záver sa zdá byť prijatý minimálne väčšinovo, keďže je uvedený aj v rozhodnutí KS v PO sp. zn. 17Co/73/2016, 2Co/51/2017, najnovšie 21Co/109/2017 z 26.04.2018, v rozhodnutí KS v BB sp. zn. 13Co/1266/2014, 15Co/768/2014, KS v Žiline sp.zn. 5Co/797/2014, 6Co/107/2016 a ďalších.
8. K názoru žalobcu, že súčasťou zmluvy je aj „Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere“, súd ešte dodáva, že ide o listinu vydanú žalobcom až po podpise zmluvy dlžníkom, ktorá len prehlbuje nesúlad medzi návrhom a prijatím zmluvy, tak ako je vyššie uvedené. KS v Žiline vo veci sp. zn. 6Co/107/2016 k tejto otázke uviedol - Krajský súd vyhodnotil oznámenie veriteľa zaslané dlžníkovi až následne po uzavretí zmluvy ako jednostranný prejav vôle, ktorý sa mohol stať súčasťou zmluvy až jeho akceptovaním zo strany odporkyne.
9. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa súd primárne zaoberal touto, pretože aj v prípade dôvodnosti žaloby (tá by dôvodná bola minimálne pre neuvedenie konečnej splatnosti úveru v zmluve) by jej nebolo možné vyhovieť pre premlčanie. 9.1. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. (3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. 9.2. Okresný súd Prešov (vrátane senátu 9C) riešil množstvo obdobných žalôb, tvrdeného bezdôvodného obohatenia, ktoré sa malo získať na úkor spotrebiteľa z dôvodu bezúročnosti zmluvy alebo jej čiastočnej, či úplnej neplatnosti. Senát 9C vychádzal pokiaľ išlo o posudzovanie subjektívnej premlčacej lehoty z toho, že pokiaľ bezdôvodné obohatenie vzniklo ako následok zákonných nedostatkov zmluvy o úvere následkom, ktorých bola bezúročnosť úveru alebo čiastočná, či úplná neplatnosť úverovej zmluvy, tak skutkové okolnosti vzniku bezdôvodného obohatenia mal spotrebiteľ k dispozícii už v čase uzavretia zmluvy v spojení s dňom preplatenia istiny. Okresný súd vychádzal argumentačne napr. z O rozhodnutia ÚS ČR sp. zn. III. ÚS 258/03 - Přijetí závěrů obecného soudu o obsahu právního úkonu (smlouvy) je posouzením právním, představuje autoritativní interpretaci právně relevantního projevu soukromé vůle, není tedy zjištěním skutkovým, nýbrž činěním právních poznatků (viz shodně usnesení sp. zn. III. ÚS 280/03 <http://www.beck-online.cz/bo/document-view.seam? documentId=njptembqgnpws2ljl52xgxzshaya>). Skutkovými jsou v této souvislosti toliko zjištění faktuální (nikoli ale zjištění povinnostní), čili zjištění samotné existence právního úkonu, identifikace jeho subjektů, je-li učiněn v písemné formě, ověření pravosti listiny, konstatování znění textu apod. O rozhodnutia NS ČR sp. zn. 33Odo/1688/2005 - již v rozsudku ze dne 29. října 1999, sp. zn. 2 Cdon 1548/97 <http://www.beck-online.cz/bo/document-view.seam? documentId=njptcojzg5ptex3dmrxw4xzrgu2dq>, uveřejněném ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek pod č. R 73/2000, vyslovil Nejvyšší soud ČR názor, že zjišťuje-li soud obsah smlouvy, a to i pomocí výkladu projevů vůle, jde o skutkové zjištění, zatímco dovozuje-li z právního úkonu konkrétní práva a povinnosti účastníků právního vztahu, jde již o aplikaci práva na zjištěný skutkový stav, tedy o právní posouzení. Obdobně v rozsudku ze dne 31. října 2001, sp. zn. 20 Cdo 2900/99 <http://www.beck-online.cz/bo/document-view.seam? documentId=njptembqgfptemc7mnsg6xzsheydaxzzhe>, publikovaném v časopise Soudní judikatura pod č. 46/2002, uvedl dovolací soud, že činí-li soud z obsahu smlouvy (případně z dalších pramenů) zjištění o tom, co bylo jejími účastníky ujednáno, dospívá ke skutkovým zjištěním; vyvozuje-li poté, jaká práva a povinnosti odtud pro účastníky vyplývají, formuluje závěry právní, resp. jde o právní posouzení věci. O rozhodnutia KS v Trenčíne sp. zn. 17Co/341/2017 - Vedomosť o tom, že zmluva neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. je potrebné na strane žalobkyne viazať k okamžiku podpisu zmluvy. Podpis predstavuje prejav súhlasu s písomným právnym úkonom. Ako prejav súhlasu teda logicky zahŕňa aj prejav znalosti obsahu. Pre posúdenie okamžiku vzniku vedomosti žalobkyne o tom, že žalovanému uhrádza platby nad rámec poskytnutej istiny je významné, kedy žalobkyňa preukázateľne získala informácie, na základe ktorých si mohla urobiť dostatočný úsudok o tom, že jej platby titulom predmetnej úverovej zmluvy presiahli v úhrne výšku istiny úveru poskytnutej zo strany žalovaného. Tým, že splátky úveru uhrádza sám dlžník v jemu známej výške, je možné úsudok o okamžiku zaplatenia sumy zodpovedajúcej istine urobiť na základe jednoduchého matematického výpočtu. Preto sa dlžník musí dozvedieť o tom, že platí veriteľovi nad rámec poskytnutej istiny súčasne s okamihom, kedy uhradí splátku, ktorou poskytnutú istiny preplatí. a dospieval tak k záveru, že pre začiatok subjektívnej premlčacej lehoty tak nie je podstatné tvrdenie spotrebiteľa, ktorý sa o bezdôvodnom obohatení mal dozvedieť od svojho právneho zástupcu alebo združenia na ochranu spotrebiteľa (takmer vždy po uplynutí minimálne 2 - rokov od preplatenia istiny). 9.3. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej lehote dospieval okresný súd k záveru, že táto je 3 - ročná, keďže samo podnikanie v oblasti poskytovania úverov samé osebe nemôže viesť k záveru o úmyselnom bezdôvodnom obohatení a teda k 10 - ročnej objektívnej premlčacej lehote.
9.4. Všetky rozhodnutia Okresného súdu Prešov (teda nie len senátu 9C, resp. 9C.s.p.) založené na vyššie uvedenej argumentácii boli odvolacím súdom - KS v Prešove zrušené s nasledujúcou argumentáciou uvedenou napr. v rozhodnutí sp. zn. 5Co/12/2018: O K otázke plynutia subjektívnej premlčacej doby odvolací súd poukazuje na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.02.2018, s ktorým sa plne stotožňuje, a v zmysle ktorého „Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 1 OZ treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Vyžaduje sa skutočná, nielen predpokladaná vedomosť oprávneného o skutkových okolnostiach zakladajúcich bezdôvodné obohatenie a ktoré sú predpokladom uplatnenia práva na súde. Čas, kedy spotrebiteľ plní, je významný na účely objektívnej premlčacej doby (od kedy k bezdôvodnému obohateniu ,,došlo“) a nemožno ho bez ďalšieho spájať so začiatkom subjektívnej premlčacej doby len s poukazom na povinnosť poznať právo. Každý a teda aj spotrebiteľ je povinný poznať právo, no žiadny spotrebiteľ nemá povinnosť vedieť právo aj aplikovať. Tvrdenie spotrebiteľa o skutočnosti, na základe ktorej sa dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia však aj spotrebiteľ musí preukázať a súd v súvislosti s tým umožní dodávateľovi použiť jeho procesné prostriedky“. O K objektívnej premlčacej dobe odvolací súd uvádza, že žalovaný ako osoba dlhodobo podnikajúca na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo. V predmete činnosti má okrem iného i poskytovanie úverov, teda jeho povinnosťou je poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Uvedené sa nedá potom hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Aj keby odvolací súd pripustil, že žalovaný nechcel dojednať zmluvu so žalobkyňou v snahe získať prospech, ťažko možno uveriť, že žalovaný nevedel, čo môže takýmto konaním spôsobiť a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený. 9.5. Vzhľadom na vyššie uvedené, tak súd 1. inštancie pri vedomosti o rozhodovacej praxi jeho nadriadeného súdu aplikujúc jeho závery uzatvára, že subjektívna a ani objektívna premlčacia lehota neuplynula, keďže žalobca sa o úmyselnom bezdôvodnom obohatení získanom žalovaným na jeho úkor dozvedel od svojho právneho zástupcu dňa 02.02.2017 a od vzniku bezdôvodného obohatenia neuplynulo 10 rokov.
10. Podľa § 451 OZ
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 OZ - Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 458 ods.1 OZ - Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 10.1. Ak teda žalobcovi bola reálne poskytnutá suma 1132,51 € a tento vrátil sumu 3698,40 €, je jeho žaloba v časti o vrátenie istiny 1500 € plne dôvodná.
11.Podľa § 517 ods.1 OZ - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods.2 OZ - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods.1 NV SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy - Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 11.1 Žalobca požadoval úroky z omeškania odo dňa 30.01.2017. 11.2. Splatnosť bezdôvodného obohateni nie ja zákonom upravená. Vychádza sa teda z § 563 OZ
- Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalovaný bol na plnenie vyzvaný žalobou doručenou mu dňa 12.06.2017. Plniť mal teda dňa 13.06.2017 a ak tak neurobil, dňom 14.06.2017 sa dostal do omeškania. Výška základnej sadzby ECB k tomuto dňu bola 0,00% ročne a preto úrok z omeškania má výšku 5,00% ročne.
12. Náhrada trov konania. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods.2 C.s.p. - O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 12.1. Žalobca bol v konaní úspešný iba v nepatrnej časti príslušenstva má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.