Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/14/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: V. W., K.. XX.XX.XXXX, O. Č.É. X, XXX XX O., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 30.11.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté fiktívne rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2017 o zamietnutí rozkladu proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. -002 zo dňa 27.09.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 11.09.2017 podal žalobca elektronickou poštou z mailovej adresy G..D..sk Nemocnici svätého Michala, a.s., Satinského I.7770/1, 811 08 Bratislava, IČO: 44 570 783 (ďalej len „Nemocnica sv. Michala“) žiadosť o sprístupnenie informácií (ďalej len „žiadosť“) podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žiadosť bola zaevidovaná pod č. KM-TO-2017/005884. Nemocnica sv. Michala je akciovou spoločnosťou so 100% majetkovou účasťou štátu. Žalobca uvedenou žiadosťou požadoval sprístupnenie nasledovných informácii:

„ Dobrý deň,

na základe o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov žiadam o nasledovné informácie: 1. Špecifikácie všetkých 89 položiek z analýzy Nadácie zastavme korupciu (Z.:/..F.R.F.J..D.XP.M. XNZhSZF.P.%.), ktoré Nemocnica nakúpila podľa zmluvy Z.:/..D..F.R..W.. V.Z.?H.P.=.XXXXXX&H.-sk, uzavretej na základe výsledku verejného obstarávania na dodávku komplexného vybavenia Nemocnice sv. Michala vyhláseného 17.07.2014 - Z.:/..T..F..W.. Rovnako aj nižšie spomenuté dokumenty sa týkajú uvedeného obstarávania a zmluvy.

2. Dodacie listy ku všetkým 89 položkám z analýzy Nadácie zastavme korupciu (Z.:/..F.R.F.J..D.XB.F.F.XgU.XP. K.I. F.H.=0): 3. Metodiku výpočtu predpokladanej hodnoty zákazky, vrátane prípadných prieskumov trhu v zákazke: Z.:/..T..W..W. 4. Podrobný protokol z elektronickej aukcie k zákazke, vrátane všetkých znížení ponúk všetkými uchádzačmi: Z.:/..T.. W..W. 5. obsah CD nosičov s ponukami všetkých uchádzačov v zákazke: Z.:/..T..F.R..W. 6. Všetky prílohy k zmluve: Z.:/..D..F.R..W..V.?H. 7. Zápisnicu o vyhodnotení ponúk v zákazke: Z.:/..T..F.R..W. 8. Špecifikácie všetkých položiek nad 50 tisíc eur s DPH dodaných na základe zákazky: Z.:/..T..F.R..W. Z.:/..D..F.R..W..V.? H. 9. Dodacie listy ku všetkým položkám nad 50 tisíc eur s DPH dodaných na základe zákazky: Z.:/..T..F.R..W. Z.:/..D..F.R..W..V.?H.H.-sk“

2. Nemocnica svätého Michala, a.s. ako povinná osoba podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií čiastočne sprístupnila žiadateľovi informácie listom č. NSM-16-21/2017 zo dňa 20.09.2017, a to v rozsahu sprístupnenia informácií o plnení kúpnych zmlúv uzatvorených medzi Nemocnicou svätého Michala, a.s. ako kupujúcim a spoločnosťou E-BA tpz, spol. s r.o. ako predávajúcim v časti bodov 1, 2, 8 a 9 žiadosti a v rozsahu čiastočného sprístupnenia informácií k bodu č. 6, ku ktorému uviedla, že prílohu zmluvy podľa bodu 9.7. písm. g) zmluvy nemá k dispozícii, v dôsledku čoho ju nemohla sprístupniť. Vo vzťahu k informáciám požadovaným v bodoch 1, 2, 8 a 9 žiadosti Nemocnica sv. Michala uviedla, že sprístupnila žiadateľovi informáciu o plnení zmluvy, avšak nakoľko žiadateľ požadoval dodacie listy a špecifikácie, ktoré predstavujú zmluvné plnenie, a to ako také nie je predmetom informačnej povinnosti osoby podľa § 2 odsek 3 zákona o slobode informácií, tieto dokumenty nesprístupnila. V bodoch 3, 4, 5 a 7 žiadosti nesprístupnila žalobcovi požadované informácie, nakoľko tieto nespadajú pod pôsobnosť zákona o slobode informácií. Nemocnica sv. Michala súčasne podala návrh žalovanému podľa § 18 odsek 2 a odsek 4 zákona o slobode informácií, aby žiadosť žalobcu v časti, v ktorej Nemocnica sv. Michala žiadosti nevyhovela, zamietol.

3. Žalovaný rozhodnutím č. KM-TO-2017/005884-002 zo dňa 27.09.2017 podľa a , a zákona o slobode informácií, podľa o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s a o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií, ktorá bola doručená Nemocnici svätého Michala, a.s. prostredníctvom elektronického doručenia z adresy G..D..sk dňa 11.09.2017 a odstúpená podľa zákona o slobode informácií žalovanému ako zakladateľovi Nemocnice svätého Michala, a.s.. Žalovaný nevyhovel žiadosti o informácie v rozsahu informácií požadovaných na sprístupnenie v bode č. 1, 2, 8 a 9 (s výnimkou informácií o plnení zmluvy) z dôvodu, že informácie požadované žiadateľom povinná osoba podľa zákona o slobode informácií nie je povinná sprístupňovať, nakoľko sa nejedná o informácie podľa zákona o slobode informácií, v rozsahu bodu č. 6 v časti prílohy zmluvy uvedenej pod písm. g) z dôvodu, že požadovanými informáciami povinná osoba nedisponuje a v rozsahu bodov 3, 4, 5 a 7 žiadosti z dôvodu, že na uvedené informácie sa zákon o slobode informácií nevzťahuje.

4. Žalobcovi bolo rozhodnutie žalovaného č. KM-TO-2017/005884-002 zo dňa 27.09.2017 doručené dňa 05.10.2017. Žalobca podal dňa 20.10.2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. KM-TO-2017/005884-002 zo dňa 27.09.2017 rozklad.

5. Rozklad bol žalovanému doručený dňa 20.10.2017. Žalovaný žalobcovi oznámením zo dňa 16.11.2017 číslo KM-TO-2017/005884-010 oznámil, že rozklad bol dňa 15.11.2017 podľa § 61 ods. 3 v spojení s § 57 ods. 1 a 2 správneho poriadku predložený s príslušnými materiálmi na rokovanie osobitnej komisii ministra pre prípravu návrhov rozhodnutí o rozkladoch ako poradnému orgánu ministra vnútra podľa § 61 ods. 2 správneho poriadku na ďalšie konanie vo veci. Uvedené oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 23.11.2017.

6. Z úradného záznamu č. KM-OLVS-81-01/2017/RK zo dňa 1.12.2017 vypracovaného osobitnou komisiou ministra vnútra na prípravu návrhov rozhodnutí ministra o rozkladoch vyplýva, že dňa 28.11.2017 osobitná komisia ministra vnútra na prípravu návrhov rozhodnutí ministra o rozkladoch (ďalej len „rozkladová komisia“), ako poradný orgán ministra vnútra podľa § 61 ods. 2 správneho poriadku, zaslala ministrovi vnútra Slovenskej republiky prostredníctvom kancelárie ministra vnútra návrh rozhodnutia vo veci konania o rozklade žalobcu. Podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií odvolací orgán rozhodne o odvolaní (rozklade) do 15 dní od doručenia odvolania (rozkladu) a spisového materiálu správnym orgánom, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Teda rozhodujúcim v danom prípade bol pre počítanie uvedenej lehoty 15.11.2017, kedy bol spisový materiál postúpený rozkladovej komisii. Posledným dňom na vydanie rozhodnutia bol v spojení s § 27 správneho poriadku 30.11.2017. Dňa 01.12.2017 bol predmetný návrh rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky vo veci vrátený rozkladovej komisii nepodpísaný späť, pričom rozkladová komisia nedostala ani žiadne usmernenie, ako vo veci treba ďalej postupovať. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je možné konštatovať, že vo veci tak došlo k fikcii rozhodnutia, ktorým bol odklad žalobcu (žiadateľa) zamietnutý. Úradný záznam je podpísaný predsedom rozkladovej komisie.

II.

Žaloba

7. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.01.2018 žalobca navrhol po preskúmaní zákonnosti zrušiť rozhodnutie žalovaného č. KM-TO-2017/005884-02 zo dňa 27.09.2017 a fiktívne rozhodnutie ministra vnútra SR zo dňa 30.11.2017 a vec sa vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania žalobcovi. Napadnuté rozhodnutia sú podľa žalobcu nezákonné, vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Preto je daný dôvod na postup v zmysle ustanovenia písmeno c) a v spojení s ustanovením písmeno a) (ďalej len „“).

8. Vo vzťahu k napadnutému fiktívnemu rozhodnutiu žalovaného zo dňa 30.11.2017 žalobca poukázal na ustanovenie § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií s tým, že možno predpokladať, že žalovaný vydal tzv. fiktívne rozhodnutie, ktorým rozklad zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

9. Ohľadom napadnutého rozhodnutia žalovaného č. KM-TO-2017/005884-02 zo dňa 27.09.2017, ktorým žalovaný zamietol sprístupnenie informácií požadovaných v bode 1, 2, 6, 8 a 9 žiadosti, žalovaný vychádza podľa žalobcu z nesprávneho právneho posúdenia veci. Jeho odôvodnenie je zároveň nezrozumiteľné a nedostatočné a z toho dôvodu nepreskúma-teľné, berúc do úvahy, že správne právo požaduje od odôvodnenia rozhodnutia takú kvalitu, aby samotné odôvodnenie poskytlo skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Odhliadnuc od chyby vo výroku rozhodnutia žalovaného, v ktorom žalovaný konštatuje, že “informácie požadované žiadateľom povinná osoba podľa § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií nie je povinná sprístupňovať, nakoľko sa nejedná o informácie podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácii“, má žalobca zato, že žalovaný pristúpil k obmedzeniu práva na informácie arbitrárne, najmä nesprávne právne posúdil rozsah informačnej povinnosti povinných osôb na základe zákona o slobode informácií a neposkytol dostatočné dôvody.

10. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konkrétne uvádza, že povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. V následnom odôvodnení konštatuje, že požadované informácie sa síce viažu k zmluvám uzatvoreným povinnou osobou, ale informácie sa týkali obsahu a plnenia zmluvy uzatvorenej zmluvy a vo zvyšnej časti prekračujú rámec zákona o slobode informácií. Podľa žalobcu požadované informácie jednoznačne spadajú pod rozsah informačnej povinnosti povinných osôb upravenej v ustanovení § 3 zákona o slobode informácií.

11. Žalobca v žiadosti požadoval sprístupniť špecifikácie nakupovaných tovarov Nemocnicou sv. Michala. Sú to podstatné informácie o nakladaní s verejnými prostriedkami. Ide o informácie, ktoré popisujú, čo sa za verejné prostriedky Nemocnicou sv. Michala nakúpilo. Bez presných špecifikácií nakúpeného tovaru nie je možná verejná kontrola efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov, najmä z dôvodu porovnania cien jednotlivých položiek. Napríklad požadované sprístupnenie dodacích

listov, či ich príloh, by malo poskytnúť špecifikáciu dodaných tovarov a okrem toho informáciu o tom, kedy a akým spôsobom bol tovar dodaný a či bol dodaný v súlade so zmluvou. Teda, či verejné prostriedky boli vynaložené na tovar, ktorý bol aj v požadovanej špecifikácii dodaný. Výpočet predpokladanej hodnoty zákazky, zápisnica z vyhodnotenia ponúk, ponuky uchádzačov a protokol z elektronickej aukcie sú základnými informáciami o verejnej súťaži, na základe ktorej je určená cena nakupovaného tovaru (prvé dve dokonca od r. 2014 povinne zverejňované podľa zákona o verejnom obstarávaní, avšak ponuky v zákazke napriek tomu neboli adekvátne zverejnené). Bez týchto informácií nie je možné vykonávať komplexnú verejnú kontrolu vo vzťahu k verejnému obstarávaniu. Požadované prílohy zmlúv sú povinne zverejňované dokumenty, ktoré sa na základe zákona o slobode informácií mali nachádzať už v centrálnom registri zmlúv pri zverejnení povinne zverejňovanej zmluvy. Prílohy poskytujú informácie o špecifikácii dodávok potrebné pre verejnú kontrolu a o subdodávateľoch, pri ktorých môže existovať konflikt záujmov, ak sa napr. zúčastnili súťaže a neskôr dodávali tovary alebo služby víťaznému dodávateľovi.

12. Žalovaný nerešpektoval ústavné a zákonné požiadavky obmedzenia práva na informácie. Žalobcovi informácie nesprístupnil bez zákonného dôvodu zodpovedajúceho účelom definovaným , a to na neurčito. Právo na informácie žalobcu a rozsah tomu zodpovedajúcej informačnej povinnosti žalovaného stotožnil s rozsahom informácií zverejnených podľa zákona o slobode informácií, pričom takýto postup v napadnutom rozhodnutí nedostatočne odôvodnil. Odmietnutie sprístupnenia (obmedzenie práva) pritom nezodpovedá podmienkam a cieľom obmedzenia upravenými v článku 26 ods. 4 , a teda ochrane práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejnému poriadku alebo ochrane verejného zdravia a mravnosti ani žiadnemu z dôvodov obmedzenia sprístupnenia podľa až 11 zákona o slobode informácií. Záver žalovaného, že “z hľadiska obsahu dodacie listy a špecifikácie predstavujú zmluvné plnenie, a to ako také, nie je predmetom informačnej povinnosti podľa zákona o slobode informácií”, vychádza podľa žalobcu z nesprávneho právneho posúdenia veci a okrem strohého konštatovania, že ide o zmluvné plnenie, nie sú poskytnuté dôvody pre tento záver, čo má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Okrem toho, že by sa kvôli zrozumiteľnosti záveru žiadalo dodať “predmetom informačnej povinnosti podľa povinnej osoby podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám", je potrebné zdôrazniť, že zámerom zákonodarcu, a to opätovne s odkazom na už vyššie uvedené k rozsahu informačnej povinnosti, bolo znením predchádzať sprístupneniu, resp. vydaniu plnení, napr. veci, ktorá je predmetom kúpy, diela, ktoré je predmetom zmluvy o dielo a pod. V prípade predmetných kúpnych zmlúv, ktorých sa týkala žiadosť žalobcu plnenie predstavoval tovar, zdravotnícka technika a vybavenie podľa článku 2.1. a 2.2. kúpnej zmluvy, inštalácia a základné zaškolenie poskytnuté zamestnancom Nemocnice sv. Michala.

13. K dôvodom žalovaného k nesprístupneniu informácií požadovaných v bode 1, 2, 6, 8 a 9 žiadosti je potrebné uviesť, že nejde o informácie, ktoré by boli kvalitatívne novými informáciami, ktoré má povinná osoba vytvoriť. Žiadosť sa vzťahovala len na informácie, ktoré sú súčasťou predmetnej kúpnej zmluvy a povinná osoba ich má alebo mala by mať dispozícii. Je neprijateľné, ak povinná osoba ako kupujúci, resp. žalovaný nedisponuje kúpnou zmluvou, ktorej predmetom je zdravotná technika a komplexné vybavenie v celom jej znení, pričom táto zmluva je dokonca predmetom povinného zverejnenia, ak riadne vykonáva svoj predmet činnosti (poskytovanie zdravotnej starostlivosti lege artis) a dodržiava svoje zákonné povinnosti najmä na úseku nakladania s verejnými prostriedkami a na úseku verejného obstarávania.

14. Na základe vyššie uvedených dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, aj vzhľadom na jeho rozpor so zásadou výkonu štátnej moci „secundum et intra legem“ zakotvenou najmä v článku 1 ods. 1 a v článku 2 ods. 2 , ako aj v rozpore s článkom 26 ods. 4 , ktorý stanovuje, že zaručené právo na informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné, a to na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Rozhodnutie žalovaného nemá oporu v podmienkach výkonu tohto práva upraveného zákonom o slobode informácií (najmä až 11 zákona) a vychádza z arbitrárneho záveru, ktorý zamedzuje realizácii princípu transparentnosti verejnej správy a nezodpovedá princípu minimalizácie zásahov do základných práv. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné a nezákonné. Žalovaný bol povinný jednoznačne označiť skutočnosti, ktoré ho viedli k obmedzeniu práva žalobcu a záverom, že požadované informácie nie sú v rozsahu resp. sú nad rámec zákona o slobode informácií.

15. Ohľadom napadnutého rozhodnutia žalovaného č. KM-TO-2017/005884-02 zo dňa 27.09.2017, ktorým žalovaný zamietol sprístupnenie informácií požadovaných v bodoch 3, 4, 5 a 7 žiadosti žalobca poukázal na ustanovenie o verejnom obstarávaní. z ktorého je zrejmé, že stanovuje osobitné povinnosti súvisiace s vedením dokumentácie pri verejnom obstarávaní a má za cieľ preskúmateľnosť rozhodnutí prijatých vo všetkých fázach verejného obstarávania. Podľa názoru žalobcu nejde o ustanovenie špeciálne upravujúce podmienky sprístupňovania informácií. V každom prípade, ak by tento záver bol platný, predmetné ustanovenie by muselo stále ústavne konformne rešpektovať zásadu proporcionality a minimalizácie zásahu do základného práva na informácie a s ohľadom na znenie či. 26 ods. 4 vylúčiť iba také informácie, ktorých utajenie je naozaj v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

16. Žalovaný by mal ďalej pre zabezpečenie dostatočného odôvodnenia rozhodnutia a v súlade s § 12 zákona o slobode informácií označiť tie skutočnosti, ktoré bránia sprístupneniu, čo podľa žalobcu nie je splnené len všeobecným poukazom na ustanovenia § 24 ods. 1 a 5 zákona o verejnom obstarávaní, keďže z toho nemožno posúdiť, ktoré z požadovaných informácií žalovaný nemohol sprístupniť v dôsledku niektorého z dôvodov podľa § 8 až 11 zákona o slobode informácií, a ktoré nesprístupnil svojvoľne. S týmto záverom sa v celom rozsahu stotožnil aj vo svojom rozsudku Najvyšší súd SR, sp.zn. , zo dňa 06.05.2014, ktorý navyše dodáva: ,,(...) Ak je právo na informácie obmedzené zákonom, ktorý nedovoľuje žalovanému zverejniť iné informácie než tie, ktoré ustanovil zákon, dôvody pre ktoré to nemôže urobiť, ako aj možnosť buď nesprístupniť alebo obmedziť žiadané informácie, musia byť preukázané mimo ďalších pochybností."

17. Napadnutým rozhodnutím prišlo k porušeniu práv žalobcu na prístup k informáciám vyplývajúceho zo zákona o slobode informácií. V zmysle uvedeného má žalobca za to, že v konaní je dôvodná aplikácia ustanovenia , podľa ktorého správny súd môže uložiť žalovanému, aby v lehote určenej správnym súdom uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadované informácie sprístupniť a pre prípad, že sa nepreukáže existencia dôvodov na nesprístupnenie informácií, v rozsudku uložiť žalovanému povinnosť sprístupniť požadované informácie.

III.

Vyjadrenie žalovaného

18. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.04.2018 uviedol, že považuje rozhodnutie za zákonné a riadne odôvodnené, postup prvostupňového správneho orgánu a druhostupňového správneho orgánu bol v súlade so zákonom, a preto navrhuje žalobu zamietnuť. Konštatuje, že dňa 20.09.2017 bol žalovanému z Nemocnice svätého Michala, a.s. (ďalej ako „povinná osoba“) odstúpený podnet na vydanie rozhodnutia o nesprístupnení informácií podľa § 18 ods. 4 zákona o slobode informácií v súvislosti so žiadosťou o informácie žalobcu, doručenou povinnej osobe dňa 11.09.2017, v ktorej žiadal o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií. Podanie bolo zaevidované dňa 20.09.2017 pod číslom KM-TO-2017/005884. Tlačový odbor kancelárie ministra vnútra Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v prvom rade skúmal príslušnosť na vydanie rozhodnutia o nesprístupnení informácií, pričom dospel k záveru, že predkladateľ podnetu je povinnou osobou podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií, ktorá bola založená žalovaným. V tomto prípade bol teda zvolený postup v súlade s § 18 ods. 4 zákona o slobode informácií správny. Následne žalovaný preskúmal doručený podnet, ktorého súčasťou bola pôvodná žiadosť o informácie žiadateľa, ako aj vybavenie formou čiastočného sprístupnenia požadovaných informácií uvedených v bodoch č. 1, 2, 8 a 9 žiadosti (Nemocnica svätého Michala, a.s. ako povinná osoba čiastočne sprístupnila informácie žalobcovi listom pod č. NSM-16-20/2017 zo dňa 20.09.2017). Hlavnými dôvodmi, pre ktoré bol predložený podnet na vydanie rozhodnutia o nesprístupnení informácií bola skutočnosť, že žiadateľ vo svojej žiadosti presahuje rámec zákona o slobode informácií, ktorý povinnej osobe podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií ukladá povinnosť sprístupňovať iba informácie uvedené v § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií a zároveň časť požadovaných informácií v bode č. 6 žiadosti povinná osoba nemá k dispozícii. Z uvedeného dôvodu povinná osoba navrhla žalovanému ako svojmu zakladateľovi vydanie rozhodnutia o nesprístupnení informácií.

19. Žalovaný, ako zakladateľ povinnej osoby, podľa zákona o slobode informácií dňa 27.09.2017, na základe podkladov od povinnej osoby, pod sp. zn. KM-TO-2017/005884-002 vydal žalobcovi rozhodnutie o nesprístupnení informácií z dôvodu, že informácie požadované na sprístupnenie v bodoch č. 1, 2, 8 a 9 (s výnimkou informácií o plnení zmluvy) nie je povinná osoba podľa § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií povinná sprístupňovať (nakoľko sa nejedná o informácie podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií), v rozsahu bodu č. 6 v časti prílohy požadovanej zmluvy pod písm. g) z dôvodu, že požadovanými informáciami nedisponuje a v rozsahu bodov 3, 4, 5 a 7 z dôvodu, že na uvedené informácie sa zákon o slobode informácií nevzťahuje.

20. Žalovaný poukazuje a zotrváva na odôvodnení uvedenom v napadnutom rozhodnutí pod č.: KM-TO-2017/005884-02 zo dňa 27.09.2017. Uvádza, že žalobca prevzal rozhodnutie č.: -02 zo dňa 27.09.2017 dňa 05.10.2017 a opravný prostriedok podal elektronicky dňa 20.10.2017. Žalobca v podanom „Rozklade proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, kancelárie ministra, tlačový odbor č. KM-TO-2017/005884-02 zo dňa 27.09.2017“ namietal, že žiadna z požadovaných informácií mu nebola sprístupnená.

21. Rozklad žalobcu bol dňa 15.11.2017 spolu so stanoviskom Nemocnice svätého Michala, a.s., stanoviskom tlačového odboru kancelárie ministra vnútra Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a príslušným spisovým materiálom predložený osobitnej komisii ministra pre prípravu návrhov rozhodnutí o rozkladoch ako poradnému orgánu ministra vnútra podľa § 61 ods. 2 správneho poriadku na ďalšie konanie vo veci s návrhom, aby podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku bol rozklad zamietnutý a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdené. Dňa 07.12.2017 bolo tlačovému odboru kancelárie ministra vnútra Ministerstva vnútra Slovenskej republiky doručené spätné zaslanie spisového materiálu bez rozhodnutia vo veci, preto si tlačový odbor kancelárie ministra vnútra Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyžiadal úradný záznam týkajúci sa uvedených skutočností.

22. Žalovaný sa nestotožňuje s vyjadrením žalobcu o skutočnostiach, že zákon o slobode informácií pozná iba obmedzujúce dôvody nesprístupnenia informácií uvedené v § 8 až § 11 zákona o slobode informácií, nakoľko samotné ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií je nepriamo obmedzujúcim ustanovením sprístupnenia požadovaných informácií, keďže v sebe stanovuje povinnosť sprístupňovať iba tie informácie, ktoré sú k dispozícii. Zo sprístupnenia teda musia byť vylúčené tie informácie, ktoré povinná osoba nemá v čase podania žiadosti o informácie k dispozícii a ktoré nie je povinná vytvárať na pokyn žiadateľa. Takýto postup znamená prekročenie rozsahu zákona o slobode informácií. Rovnako je to aj v prípade § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií, ktoré je tiež nepriamo obmedzujúcim ustanovením zákona o slobode informácií. V uvedenom ustanovení je taxatívne vymedzený rozsah informačnej povinnosti, ktorý je povinná osoba podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií, akou je aj Nemocnica svätého Michala, a.s. povinná rešpektovať. V prípade prekročenia tohto rozsahu tak možno konštatovať prekročenie samotného zákona o slobode informácií, obdobne ako aj v prípade pokynu na vytvorenie nových informácií. Preto povinná osoba v časti sprístupnenia dodacích listov a špecifikácie jednotlivých položiek dospela k záveru, že ide o informácie o zmluvnom plnení, ktoré nie sú predmetom sprístupnenia podľa zákona o slobode informácií (predmetom je sprístupnenie informácií o tom, ako je zmluva plnená). Že ide o zmluvné plnenie je nepochybné, nakoľko toto vyplýva okrem iného aj z centrálneho registra zmlúv, na ktorý bol odkaz aj v samotnej žiadosti o informácie, teda žiadateľ mal informácie o skutočnosti, že ide o tovary, zdravotnícku techniku a vybavenie, preto informácie o týchto položkách sú informáciami o zmluvnom plnení. K časti žaloby týkajúcej sa napadnutia rozhodnutia v časti nesprístupnenia informácií, nakoľko sa na ne nevzťahuje zákon o slobode informácií, ale ide o informácie z verejného obstarávania, ktorých sprístupňovanie a rozsah poskytnutia je upravený osobitným právnym predpisom žalovaný konštatuje, že táto skutočnosť bola žalobcovi prioritne objasnená v odpovedi povinnej osoby. Žalovaný v rozhodnutí iba duplicitne konštatoval, že na sprístupnenie požadovaných informácií sa vzťahuje zákon o verejnom obstarávaní ako lex specialis, preto sa v tejto časti nejednalo o žiadosť o informácie podľa zákona o slobode informácií. Povinná osoba zároveň týmto konštatovaním v rámci zákona o slobode informácií nepopierala možnosť verejnej kontroly, nakoľko sa spolu so žalovaným snažila zvoliť iný postup sprístupnenia týchto informácií, a síce formou spolupráce s Nadáciou Zastavme korupciu a inštitútom zdravotnej položky za účelom vykonania analýzy nadobúdacích cien dodaných 88 položiek uzatvorenej kúpnej zmluvy.

IV.

Replika žalobcu

23. Žalobca v replike zo dňa 26.05.2018 na vyjadrenie žalovaného namietol, že žalovaný neposkytol odôvodnenie nesprístupnenia informácií požadovaných žalobcom v jeho žiadosti o sprístupnenie informácií zo dňa 11.09.2017, zotrval na právnom posúdení a najmä nedoplnil absentujúce odôvodnenie záverov uvedených v rozhodnutí žalovaného č. KM-TO-2017/005884-02 majúcich za dôsledok arbitrárne vylúčenie informácií spod informačnej povinnosti povinnej osoby bez opory v Ústave SR a v zákone o slobode informácií. Žalobca žiada "len" informácie, ktoré spadajú pod rozsah zákona o slobode informácií, sú v rozsahu informačnej povinnosti povinnej osoby, viažu sa k nakladaniu s verejnými prostriedkami povinnou osobou a sú žiadané s cieľom realizácie verejného záujmu na transparentnosti fungovania subjektu (povinnej osoby) kvôli možnosti verejnej kontroly zo strany občanov a posilneniu dôvery občanov v zákonné nakladanie s verejnými prostriedkami a majetkom, pričom nejde o informácie, ktoré sú vylúčené/ zakázané spod poskytnutia z dôvodov stanovených článkom 26 ods. 4 . Žalobca podotýka, že nežiada od povinnej osoby vydanie plnenia podľa kúpnej zmluvy (zdravotnícku techniku, jej inštaláciu, či základné zaškolenie poskytnuté dodávateľom), ale informácie súvisiace s tým, ako je zmluva plnená. Žalovaný neposkytol dôvody, pre ktoré by sa špecifikácie a dodacie listy nemali považovať za informácie o plnení zmluvy, ale samotné plnenie. Žalobca sa pri tom domnieva, že ak by sme sa priklonili ku konštatovaniu žalovaného, za plnenie by bolo potrebné považovať aj objednávky, faktúry a ďalšie účtovné doklady. Žalobca nežiada od povinnej osoby nové informácie, ktoré by mal žalovaný vytvoriť alebo také, ktoré nemá k dispozícii. Preto akceptuje (jediné poskytnuté) odôvodnenie žalovaného k neposkytnutiu informácie podľa bodu 6 prílohy zmluvy pod písm. g), ako je rozvedené vo vyjadrení žalovaného. Žalovaný stále neposkytol odôvodnenie pre arbitrárne vylúčenie informácií podľa bodov č. 3, 4, 5 a 7. žiadosti spod informačnej povinnosti žalovaného.

V.

Právne posúdenie

24. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. , 13 ods. 1 preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa v spojení s .

25. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa , sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

28. Podľa , orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

29. Podľa § 1 zákona o slobode informácií, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.

30 Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

33. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

34. Podľa § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

35. Podľa § 18 ods. 2 prvá veta zákona o slobode informácií, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie.

36. Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

37. Podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

38. Podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

39. Podľa § 61 ods. 2 správneho poriadku, o rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.

40. Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať zákonnosť fiktívneho rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2017 o zamietnutí rozkladu proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. KM-TO-2017/005884-002 zo dňa 27.09.2017.

41. Správny súd bol povinný v prvom rade zistiť, či v predmetnom administratívnom konaní došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia. Pri vyhodnocovaní uvedenej skutočnosti správny súd poukazuje na zistenia z administratívneho spisu, z ktorých vyplýva, že žalovaný rozhodnutím č. -002 zo dňa 27.09.2017 nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií, ktorá bola doručená Nemocnici svätého Michala, a.s. (akciová spoločnosť so 100% majetkovou účasťou štátu) prostredníctvom elektronického doručenia z adresy G..D..sk dňa 11.09.2017. Žalobca podal dňa 20.10.2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. KM-TO-2017/005884-002 zo dňa 27.09.2017, doručenému žalobcovi dňa 05.10.2017, rozklad. Žalovaný žalobcovi oznámením zo dňa 16.11.2017 číslo KM- TO-2017/005884-010, doručeným žalobcovi dňa 23.11.2017, oznámil, že rozklad bol dňa 15.11.2017 podľa § 61 ods. 3 v spojení s § 57 ods. 1 a 2 správneho poriadku predložený s príslušnými materiálmi na rokovanie osobitnej komisii ministra pre prípravu návrhov rozhodnutí o rozkladoch ako poradnému orgánu ministra vnútra podľa § 61 ods. 2 správneho poriadku na ďalšie konanie vo veci.

42. Z úradného záznamu č. KM-OLVS-81-01/2017/RK zo dňa 01.12.2017 vypracovaného osobitnou komisiou ministra vnútra na prípravu návrhov rozhodnutí ministra o rozkladoch ako rozkladovou komisiou vyplýva, že dňa 28.11.2017 osobitná komisia ministra vnútra na prípravu návrhov rozhodnutí ministra o rozkladoch, ako poradný orgán ministra vnútra podľa § 61 ods. 2 správneho poriadku, zaslala ministrovi vnútra Slovenskej republiky prostredníctvom kancelárie ministra vnútra návrh rozhodnutia vo veci konania o rozklade žalobcu. Ďalej z neho vyplýva, že rozhodujúcim v danom prípade bol pre počítanie uvedenej lehoty 15.11.2017, kedy bol spisový materiál postúpený rozkladovej komisii. Posledným dňom na vydanie rozhodnutia bol v spojení s § 27 správneho poriadku 30.11.2017. Dňa 01.12.2017 bol predmetný návrh rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky vo veci vrátený rozkladovej komisii nepodpísaný späť, pričom rozkladová komisia nedostala ani žiadne usmernenie, ako vo veci treba ďalej postupovať. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je možné konštatovať, že vo veci tak došlo k fikcii rozhodnutia, ktorým bol odklad žalobcu (žiadateľa) zamietnutý. Úradný záznam je podpísaný predsedom rozkladovej komisie.

43. Správny súd dospel k jednoznačnému záveru, že vzhľadom k tomu, že orgán príslušný na rozhodnutie o rozklade žalobcu, ktorým je v tomto prípade minister vnútra Slovenskej republiky, o rozklade žalobcu v lehote do 15 dní od doručenia rozkladu orgánu príslušnému na rozhodnutie o rozklade nerozhodol. Táto skutočnosť nepochybne vyplýva z obsahu administratívneho spisu, najmä z úradného záznamu č. KM-OLVS-81-01/2017/RK zo dňa 01.12.2017 vypracovaného osobitnou komisiou ministra vnútra na prípravu návrhov rozhodnutí ministra o rozkladoch.

44. Správny súd zdôrazňuje, že ani sám žalovaný nerozporoval skutočnosť, že nedošlo k vydaniu rozhodnutia o rozklade žalobcu v lehote 15 dní od doručenia rozkladu orgánu príslušnému na rozhodnutie o rozklade. Žalovaný uviedol, že rozklad žalobcu bol dňa 15.11.2017 spolu so stanoviskom Nemocnice svätého Michala, a.s., stanoviskom tlačového odboru kancelárie ministra vnútra Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a príslušným spisovým materiálom predložený osobitnej komisii ministra pre prípravu návrhov rozhodnutí o rozkladoch ako poradnému orgánu ministra vnútra podľa § 61 ods. 2 správneho poriadku na ďalšie konanie vo veci s návrhom, aby podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku bol rozklad zamietnutý a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdené. Dňa 07.12.2017 bolo tlačovému odboru kancelárie ministra vnútra Ministerstva vnútra Slovenskej republiky doručené spätné zaslanie spisového materiálu bez rozhodnutia vo veci, preto si tlačový odbor kancelárie ministra vnútra Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyžiadal úradný záznam týkajúci sa uvedených skutočností.

45. Na základe zistení z administratívneho spisu, ako aj na základe zhodných tvrdení žalobcu a žalovaného, tak správny súd dospel k skutkovému a právnemu záveru, že o rozklade žalobcu zo dňa 20.10.2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. KM-TO-2017/005884-002 zo dňa 27.09.2017, ktorý bol doručený dňa 15.11.2017 osobitnej komisii ministra pre prípravu návrhov rozhodnutí o rozkladoch, nebolo rozhodnuté v 15 dňovej lehote, t.j. do 30.11.2017 vrátane.

46. Odkazom na ust. § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií správny súd konštatuje, že došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia ministrom vnútra Slovenskej republiky, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. KM-TO-2017/005884-002 zo dňa 27.09.2017. Za deň doručenia tohto fiktívneho rozhodnutia sa považuje podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Z administratívneho spisu vyplýva, že rozklad žalobcu bol dňa 15.11.2017 predložený osobitnej komisii ministra pre prípravu návrhov rozhodnutí o rozkladoch a posledným dňom na rozhodnutie bol deň 30.11.2017. Za deň doručenia fiktívneho rozhodnutia sa tak považuje deň nasledujúci po 30.11.2017, ktorým dňom je deň 01.12.2017. Tento deň doručenia fiktívneho rozhodnutia žalobcovi vyplýva aj z úradného záznamu č. KM-OLVS-81-01/2017/RK zo dňa 1.12.2017 vypracovaného osobitnou komisiou ministra vnútra na prípravu návrhov rozhodnutí ministra o rozkladoch. Dňom vydania fiktívneho rozhodnutia je posledný deň lehoty na vydanie rozhodnutia o rozklade, ktorej márnym uplynutím došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, čo je v danom prípade deň 30.11.2017.

47. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto bez ďalšieho zrušiteľné správnym súdom (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).

48. Jednou z náležitostí správneho rozhodnutia je jeho riadne odôvodnenie. Vzhľadom na to, že rozhodnutie o rozklade bolo vydané na základe právnej fikcie, hoci v skutočnosti vydané nebolo, logicky mu chýba náležité odôvodnenie. Nejde teda o prípad, kde by rozhodnutie bolo zrušované pre jeho nezákonnosť, ale pre vady konania, ktoré spočívajú v nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. ).

49. Účelom ustanovenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa zákona o slobode informácií, ale jeho účelom bolo práve naopak poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu v prípade jej nečinnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).

50. Na základe vyššie uvedeného správny súd fiktívne rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2017 o zamietnutí rozkladu proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. KM-TO-2017/005884-002 zo dňa 27.09.2017 zrušil podľa pre nedostatok dôvodov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

51. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , na základe ktorého priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

52. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.