Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-56-2018.pdf
PDF · 102.95 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/56/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v právnej veci navrhovateľa: Q. R., nar. XX. A. XXXX, toho času bytom K. 7, XXX XX T., zast. JUDr. Ľubicou Flíderovou, advokátkou so sídlom AK Trhová 1, 960 01 Zvolen, a manželky: B. R., rod. D., nar. XX. A. XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, XXX XX T., zast. Brázdil & Brázdilová, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 50 492 934, so sídlom AK Trhová 992/1 Zvolen, o rozvod manželstva, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 18Pc/2/2018-47 zo dňa 20. júna 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom manželstvo Q. R. a B. R., rod. D., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu T., zväzok XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX rozviedol (prvá výroková veta). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (druhá výroková veta).
1.1 Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a manželstvo je natoľko rozvrátené, že neplní účel, za ktorým bolo vytvorené. Z vykonaného dokazovania, výpovede navrhovateľa vyplynulo, že už od počiatku videl v manželstve problém, ktorý pretrvával počas celého trvania manželstva a to v tom, že jeho manželka a následne aj ich spoločný syn si nevytvorili vzťah k jeho rodičom a bližšej rodine, z čoho vznikali neustále hádky a nedorozumenia, z ktorého dôvodu sa v manželstve trápi. Tento problém v manželstve potvrdila aj manželka navrhovateľa, odôvodňovala to tým, že v rodine manžela sa vo zvýšenej miere požíval alkohol, čo sa jej ani synovi nepáčilo, preto odmietali bližší kontakt.
1.2 Navrhovateľ v konaní pred súdom prvej inštancie tiež uviedol, že jeho pocit nespokojnosti v manželstve vyplýval aj z toho, že sa nemohol podieľať na výchove syna podľa svojich predstáv, aj v intímnom živote sa prispôsoboval predstavám manželky, pocit nespokojnosti v manželstve u neho pretrvával po celú dobu manželstva. V roku 2010, keď mala manželka vážne zdravotné ťažkosti, zotrval pri nej, podporoval ju, snažil sa jej byť nápomocný aj v domácnosti. Následne, asi pred tromi rokmi, ho zranili vyjadrenia manželky na jeho rodinu a už v tom čase bol rozhodnutý podať návrh na rozvod manželstva. Navrhovateľ tvrdil, že manželka odmietala riešiť problémy, ktoré jeho v manželstve trápili a to aj za prípadnej odbornej pomoci. Zdôraznil, že po psychickej stránke už nevie ďalej zniesť spolužitie s manželkou a po odchode zo spoločnej domácnosti bol nútený vyhľadať odbornú pomoc psychológa.
1.3 Manželka v konaní pred súdom prvej inštancie namietala, že hoci existoval problém vo vzťahu k rodičom navrhovateľa, iné problémy v manželstve nevidela. Zdôraznila, že podľa nej nič nesvedčí o vážnom a trvalom rozvrate manželských vzťahov, mala zato, že s manželom môžu zachrániť manželstvo a vzájomný vzťah. Poukázala na svoj vážny zdravotný stav, ako aj na skutočnosť, že si sľubovali byť spolu v „dobrom aj v zlom“. S rozvodom nesúhlasila a žiadala návrh na rozvod zamietnuť.
1.4 Okresný súd konštatoval, že veľmi citlivo zvažoval návrh navrhovateľa, ktorý pred súdom vystupoval pomerne jednoznačne a deklaroval svoj postoj k manželke ako nezvrátiteľný s tým, že k manželke už nič necíti a nevie si predstaviť ďalšie spolužitie s ňou. Opakovane zdôraznil, že ho ranil postoj manželky, ktorá odmietala riešiť vzťah s jeho rodinou, čo pretrvávalo po celú dobu manželstva. Z postoja manželky vyplynulo, že táto problému na usporiadanie vzťahov s bližšou rodinou svojho manžela neprikladala patričný význam, odmietala ho riešiť spôsobom, ktorý by bol akceptovaný pre oboch manželov.
1.5 Súd prvej inštancie s poukazom na článok 1 a § 1 zákona 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 36/2005 Z.z.“ alebo „Zákon o rodine“) zdôraznil, že dobrovoľnosť a slobodné rozhodnutie sú charakteristické nielen pre založenie manželstva, ale aj pre jeho ďalšie trvanie. Pokiaľ jeden z manželov deklaruje celkom jednoznačne a rozhodne svoj postoj v takom význame, že nemá záujem o ďalšie spolužitie s druhým manželom, že jeho city voči druhému manželovi vychladli a nie je možné ich už obnoviť, potom nemožno takého manžela nútiť zotrvať v manželskom spolužití, ktoré je pre neho natoľko nevyhovujúce, že ho psychicky nezvláda a je nútený vyhľadať odbornú pomoc. Okresný súd zdôraznil, že vzal do úvahy aj súčasný závažný stav manželky navrhovateľa, ktorý by mohol byť dôvodom pre udržanie manželstva najmä z dôvodu, že stav manželky si vyžaduje pomoc a podporu najbližších, ktorým je určite aj manžel. Navrhovateľ však deklaroval, že je ochotný manželke najmä po finančnej stránke byť nápomocný v jej situácii, napriek tomu, že spolu nežijú. V tomto smere súd prvej inštancie vyjadril presvedčenie, že pokiaľ by autoritatívnym rozhodnutím súdu mal byť navrhovateľ nútený zotrvať v manželstve, mohlo by to vyústiť do väčšieho odporu navrhovateľa vo vzťahu k manželstvu a tak narušiť súčasný zdieľny postoj k zdravotnému stavu manželky. Okrem poukazu na svoj súčasný zdravotný stav manželka neuviedla žiadny konkrétny návrh, ako obnoviť manželský vzťah a udržať manželstvo s navrhovateľom tak, aby bolo naplňujúcim zväzkom pre oboch manželov.
1.6 Na základe uvedených skutočnosti súd prvej inštancie konštatoval, že v súčasnej dobe nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia a manželstvo neplní účel, za ktorým bolo vytvorené. Z uvedeného dôvodu rozhodol o rozvode manželstva.
1.7 O nároku na náhradu trov konania okresný súd s poukazom na ustanovenie § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“) rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala manželka (ďalej v texte aj „odvolateľka“) prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadala, aby odvolací súd postupom podľa § 388 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamieta a navrhla, aby odvolací súd rozhodol aj o náhrade trov konania tak, že jej prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Poukázala na odvolacie dôvody uvedené v § 365 písm. f) a písm. h) C.s.p. a tvrdila, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.1 V konkrétnostiach namietala, že nie je presvedčená, že by mal okresný súd za preukázané, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ak by aj s rozvodom manželstva súhlasila, neexistoval by dôvod k záveru súdu, že ide o kvalifikovaný rozvrat manželstva. Súd prvej inštancie sa mal zamerať na časový úsek, odkedy je manželstvo nefunkčné, v danom prípade ide o necelých sedem mesiacov, čo nie je dostatočne trvalý rozvrat v manželskom spolužití. Ide o nesprávne právne posúdenie pri aplikácii ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., nakoľko nejde o trvalý rozvrat. Odvolateľka zdôraznila, že manželstvo bolo funkčné po všetkých stránkach, manželské spolužitie môže charakterizovať ako bezproblémové a odchod navrhovateľa zo spoločnej domácnosti v januári 2018 nie je dostatočne dlhým časom pre konštatovanie trvalého rozvratu.
Navrhovateľ už v minulosti nadviazal iný vzťah, po čase sa však do spoločnej domácnosti vrátil a manželka vyjadrila presvedčenie, že svoj postoj k manželstvu aj teraz prehodnotí a k rodine sa opäť vráti.
2.2 Odvolateľka vyjadrila presvedčenie, že manželské spolužitie ešte môže splniť svoj účel, nezhody, ktoré navrhovateľ pociťoval, sa netýkali priamo ich dvoch ako manželov, týkali sa rodiny navrhovateľa, a to požívanie alkoholických nápojov u rodičov navrhovateľa, čo manželke a synovi pochádzajúcemu z manželstva prekážalo. Nešlo však o výrazné nezhody. Pokiaľ ide o psychoterapiu u navrhovateľa odvolateľka vyslovila názor, že toto bolo účelové v snahe dosiahnuť rozvod manželstva, nakoľko navrhovateľ iný významný dôvod pre podanie návrhu nemal. Napriek vážnemu zdravotnému stavu manželky navrhovateľ ani plnoletý syn nepociťovali zanedbávanie domácnosti, manželka sa snažila, aby v domácnosti všetko fungovalo ako pred jej onemocnením. Súd prvej inštancie tak na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
2.3 S poukazom na svoj zdravotný stav manželka zdôraznila, že sa nachádza v ťažkom životnom období a práve v takých životných situáciách si majú manželia pomáhať, čo je jednou z manželských povinností ustanovených § 18 Zákona o rodine. Vyjadrila presvedčenie, že pri zamietavom rozhodnutí (o návrhu na rozvod manželstva) by zdieľny postoj navrhovateľa k jej zdravotnému stavu bol výrazný.
3. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení o odvolaniu manželky navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
3.1 Zdôraznil, že v návrhu na rozvod manželstva popísal príčiny rozvratu manželstva, z ktorých vyplýva, že jeho postoj k manželskému spolužitiu nie je ľahkovážny. Od prepuknutia ochorenia manželky sa snažil byť jej oporou a ekonomicky zabezpečoval rodinu. Skutočnosť, že manželka nepripisovala žiadnu váhu konfliktným situáciám v manželskom spolužití a ktoré spôsobili vzájomné citové ochladenie a tieto problémy nemala záujem riešiť žiadnym kompromisom, je preukázané obsahom podaného odvolania. Považoval za zarážajúce, že odvolateľka nechápe problém, kvôli ktorému sa podrobil psychoterapeutickému procesu. Podľa názoru navrhovateľa to svedčí o tom, že existujúci niekoľkoročný rozvrat v manželskom spolužití je vážny a trvalý a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Mal zato, že sú dané hmotnoprávne predpoklady rozvodu manželstva, s manželkou nežijú spolu ako rodina, nemajú vôľu tvoriť jeden celok a tráviť spoločne čas. Spolu nekomunikujú, nehospodária a intímne spolu nežijú. Odvolateľka problémom, ktoré on veľmi intenzívne pociťoval a prežíval, neprikladala žiadnu váhu, doposiaľ ich nepochopila a ani nemá záujem pochopiť.
3.2 Pokiaľ ide o trovy konania navrhovateľ uviedol, že v danom prípade neexistujú také okolnosti, pre ktoré by sa javilo spravodlivé trovy konania priznať odvolateľke.
4. Manželka v písomnom vyjadrení (replika) k vyjadreniu navrhovateľa uviedla, že nesúhlasí s tým, že by jej bol navrhovateľ psychickou oporou a ekonomicky zabezpečoval rodinu. Na vyšetrenie do nemocnice ju síce doviezol, ale hneď odišiel s tým, že musí do práce. Nie je tiež pravdivé tvrdenie navrhovateľa o konfliktných situáciách, navrhovateľ netrávil čas s rodinou, domov chodil z práce neskoro, víkendy trávil mimo spoločného bytu, čo manželka akceptovala a na takýto životný štýl si zvykla. Naďalej nechápe dôvod terapie u navrhovateľa, dozvedela sa však, že navrhovateľ má známosť s inou ženou, údajne ide o dlhodobejší vzťah a predpokladá tak, že navrhovateľ viedol dvojitý život, ktorý mu mohol spôsobiť problémy a vyvolať potrebu psychoterapie. Ona krízu v manželskom spolužití nepociťovala. Opakovane poukázala na svoj dlhodobo vážny zdravotný stav, navrhovateľ by jej mohol byť oporou a byť jej nápomocný, očakávala od neho skôr pochopenie a podporu. K trovám právneho zastúpenia uviedla, že je zastúpená právnym zástupcom, ktorý jej bol ustanovený Centrom právnej pomoci v Banskej Bystrici. V prípade, ak trov konania nebudú uplatnené, právnemu zástupcovi centrum trovy neprizná.
5. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.
6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu § 65 a § 66 C.m.p, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 C.s.p. a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil a to z nasledovných dôvodov:
7. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len a skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie manželky nie je dôvodné; krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver. So všetkými skutočnosťami uvádzanými odvolateľkou sa súd prvej inštancie náležitým a presvedčivým spôsobom vyporiadal, jeho rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky kladené na zákonné rozhodnutie. Prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej veci vrátane tých, na ktoré poukázala odvolateľka.
8.1 Zákon o rodine vo svojich ustanoveniach (§ 22 zákona č. 36/2005 Z. z.) uvádza, že k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch; tieto dôvody na zánik manželstva rozvodom upravuje § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., z ktorého vyplýva, že súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
8.2 Po preskúmaní spisu odvolací súd konštatuje, že v danom prípade existujú objektívne preukázané skutočnosti, ktoré vedú k jednoznačnému záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel. Z dokazovania, vykonaného okresným súdom, nesporne vyplýva, že manželia nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária ani spolu intímne nežijú, dieťa pochádzajúce z manželstva je v čase konania o rozvod manželstva plnoleté. Tieto objektívne preukázané skutočnosti sú de facto potvrdené aj samotnou odporkyňou, ktoré žiadnym relevantným spôsobom nespochybnila ani v priebehu prvostupňového konania a ani v odvolaní. Inak povedané, odporkyňa počas celého konania ani v odvolacom konaní nepredložila jediný relevantný dôkaz, ktorý by aspoň nepriamo preukazoval opak, teda že s navrhovateľom žije v spoločnej domácnosti, že vedú spoločné hospodárenie a spolu intímne žijú. Manželstvo účastníkov konania tak nespĺňa žiadnu zo spoločenských funkcií predpokladaných zákonom o rodine.
8.3 Pokiaľ odvolateľka v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil pokiaľ ide o trvalý rozvrat manželstva s poukazom, že navrhovateľ sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval len v januári 2018, odvolací súd zdôrazňuje, že otázka trvalého rozvratu manželstva musí byť posudzovaná v každom jednotlivom prípade individuálne a v žiadnom prípade nie je stanovená žiadna doba, bez uplynutia ktorej by konštatovanie v trvalom rozvrate nebolo možné. Podstatné je, či trvalý rozvrat manželských vzťahov nastal alebo nie. V tomto smere okresný súd zdôraznil ako predpoklad pre ďalšie trvanie manželstva dobrovoľnosť a slobodné rozhodnutie (oboch manželov), čo v danom prípade z vyjadrení navrhovateľa preukázané nemal. Jednoznačný a rozhodný postoj navrhovateľa, ktorý už v manželstve nemieni zotrvať, je potom znakom trvalého rozvratu manželstva ako dôvodu pre jeho rozvod. Nič na tom nemení ani nesúhlas odvolateľky s rozvodom manželstva, prípadne nesúhlas s tvrdením navrhovateľa o existencii trvalého rozvratu. Ak jeden z manželov presvedčivo deklaruje nezáujem zotrvať v manželstve, nemožno ho (a to ani súdnym rozhodnutím) nútiť, aby v manželstve zotrval. V konečnom dôsledku odvolateľka v podanom odvolaní viac menej potvrdzuje existenciu trvalého rozvratu manželských vzťahov poukazovaním na údajný iný partnerský vzťah navrhovateľa ako aj súhlasom s tvrdeniami navrhovateľa o nezhodách týkajúcich sa navrhovateľovej užšej rodiny.
8.4 Pokiaľ manželka v podanom odvolaní tvrdila, že je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia, z podaného odvolania možnosť obnovenia spolužitia ani nevyplýva. Odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľ nielen v konaní pred súdom prvej inštancie kategoricky poprel možnosť obnovy manželského a partnerského spolužitia, ale aj vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že s manželkou ako rodina spolu nežijú, nemá vôľu tvoriť s odvolateľnou jeden celok a tráviť spoločne čas. Ak manželia spolu nekomunikujú, nehospodária a intímne spolu nežijú a aj z obsahu odvolania, vyjadrenia k odvolaniu a repliky na vyjadrenie vyplýva, že problémy, ktoré z manželstva vyvstali a ktoré jednotlivo pociťujú, nevedia vzájomne rešpektovať a tolerovať, nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia.
8.5 Odporkyňa má pravdu v tom, že manželia sú povinní si navzájom pomáhať v zdraví i v chorobe, ale aj tieto povinnosti majú svoje medze. Odvolací súd musí zhodne s okresným súdom konštatovať, že
nemožno od navrhovateľa spravodlivo požadovať, aby zotrval vo zväzku s odporkyňou proti jeho vôli. Za stavu, keď manželstvo už neplní dlhú dobu žiadnu zo svojich funkcií, a keď navrhovateľ kategoricky odmieta obnovenie manželského spolužitia, nemal okresný súd inú možnosť, ako manželstvo účastníkov rozviesť; odvolací súd tento rozsudok potom považoval za vecne správny a podľa § 387 ods.1 ods.2 C.s.p. ho potvrdil, nezistiac dôvody pre jeho zmenu alebo zrušenie, a to vrátane závislého výroku o nároku na náhradu trov konania.
9. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ustanovenie § 52 a § 58 C.m.p.. Vo veci ide o konanie o rozvod manželstva upravené Civilným mimosporovým poriadkom a odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 55 C.m.p.. Len poukaz na skutočnosť, že manželka je v konaní zastúpená advokátom určeným jej Centrom právnej pomoci neodôvodňuje priznanie nároku na náhradu trov konania odvolateľke.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).