Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Csp-84-2018.pdf
PDF · 103.76 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
BR-1Csp/84/2018
Uznesenie
Okresný súd Brezno, v spore žalobcov: 1/ C. G., L.. XX.XX.XXXX, J. G., K. XXX/XX, 2/ I. G., L.. XX.XX.XXXX, J. G., K. XXX/XX a 3/ R. T., L.. XX.XX.XXXX, J. G.Á., K. XXX/XX, proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Bratislava, Tomášikova 48 a 2/ DUPOS dražobná, spol. s r.o., IČO: 36 233 935, so sídlom Trnava, Tamaškovičova 17, v konaní o určenie neplatnosti právnych úkonov a iné, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcov 1/, 2/ a 3/ na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia dňa XX.XX.XXXX súdu elektronicky (bez autorizácie podľa osobitného predpisu) doručili návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý dodatočne doručili poštou dňa XX.XX.XXXX. Podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáhajú toho, aby súd vo výroku I. uložil žalovanému 1/ a 2/ zdržať sa výkonu záložného práva na nehnuteľnosti, a to dom, súpisné číslo XXX/XX, parcela XXX, LV č. XXX a pozemky parc. č. XXX, XXX mX a Z./X, X.XXX m2, katastrálne územie G., katastrálny úrad J.; a vo výroku II., aby uložil žalovanému 1/ a 2/ zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov 1/ a 3/, zapísané na LV XXX a LV XXX, a to dom, súpisné číslo XXX/XX, parcela XXX, LV č. XXX a pozemky parc. č. XXX, XXX mX a XXX/X, X.XXX m2, katastrálne územie G., katastrálny úrad J., do rozhodnutia a skončenia vo veci samej. Spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručili súdu i žalobu vo veci samej, ktorou sa domáhajú, aby súd rozhodol nasledovne: „1. Súd určuje sa, že Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je absolútne neplatná. 2. Súd určuje, že je neplatná záložná zmluva. 3. Súd určuje, že žalovaným použitá okamžitá splatnosť záväzkov - neprimerane vysoká sankcia spojená s neplnením záväzkov je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4 písm. k). 4. Súd určuje, že právne úkony záložného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. LV XXX a LV XXX, katastrálny úrad J., katastrálne územie G. sú neplatné. 5. Žalovaný na príkaz súdu vymaže žalobcu zo zoznamu dlžníkova a odstráni negatívny rating, aby si žalobca 1/ a 2/ mohol zobrať iný úver. 6. Žalovaný je povinní zaplatiť trovy konania do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodnili tým, že žalobcovia 1/ a 3/ sú vlastníkmi nehnuteľnosti, každý v podiele X/X, a to rodinného domu, súpisné číslo XXX/XX, postavený na parcela č. XXX, zapísaný na LV č. XXX a žalobkyňa 3/ je vlastníčkou pozemkov parc. č. XXX S. XXX/X, katastrálne územie G.. V tejto nehnuteľnosti majú žalobcovia 1/, 2/ a 3/ trvalé bydlisko, ktoré riadne a trvalo užívajú od roku XXXX. K. XX.XX.XXXX uzavreli žalobcovia 1/ a 2/ úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00151653 (žalovaný 1/), na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške XX.XXX,-Eur. Súčasne so zmluvou boli žalobcovia 1/ a 2/ donútení s veriteľom uzavrieť záložnú zmluvu č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Podľa úverovej zmluvy boli žalobcovia 1/ a 2/ zaviazaní na zaplatenie prvej splátky v sume XXX,XX R. a ďalších XXX splátok po XXX,XX R. mesačne a na zaplatenie spracovateľského poplatku XXX,XX R.. Úverová zmluva bola uzavretá na XXX mesiacov, čiže koniec úverovej zmluvy bol stanovený na XX.XX.XXXX. Žalobcovia 1/ a 2/ úver riadne splácali, prvá splátka splatná XX.XX.XXXX predstavovala sumu XXX,XX R.. Z nepochopiteľných dôvodov po 4 mesiacoch splácania výška splátky stúpla na sumu XXX,XX Eur a postupne sa zvyšovala až na sumu XXX,XX Eur. V úverovej zmluve bolo zaručené splácanie XXX mesiacov po XXX,XX R.. V období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX žalobcovia 1/ a 2/ uhradili na účet žalovaného celkovú sumu XX.XXX,XX R.. K. XX.XX.XXXX žalovaný 1/ oznámil listom žalobcom 1/ a 2/ vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, kde si vyčíslil pohľadávku na sumu XX.XXX,XX R.. Žalobcovia 1/ a 2/ však s výškou pohľadávky nesúhlasia. Podľa úverovej zmluvy mali čerpať úver vo výške XX.XXX,-Eur, poplatok za spracovanie úveru je mínus XXX,XX Eur, čiže na účet žalobcov bolo poskytnutých iba XX.XXX,XX R.. Za X rokov splácania na účet žalovaného uhradili sumu celkom XX.XXX,XX Eur a z celkovej istiny ubudlo len X.XXX,XX Eur. V úverovej zmluve nebolo individuálne dohodnuté mimoriadne zosplatnenie. List o mimoriadnom zosplatnení nie je podpísaný v zmysle výpisu žalovaného podľa z Obchodného registra Slovenskej Republiky.
2.1. Žalobcovia 1/ a 2/ požiadali Ministerstvo spravodlivosti SR, odbor Ochrany spotrebiteľa, o posúdenie úverovej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, pričom im bolo oznámené, že daná úverová zmluva obsahuje množstvo neprijateľných podmienok, a to poplatky - nerovnováha v právach a povinnostiach, vyhlásenie spotrebiteľa v zmluve, že sa oboznámil z VOP a nasl., že úverová zmluva sa riadi podľa Obchodného zákonníka, poistenie a poradie úhrad jednotlivých záväzkov s odvolaním sa na rozsudok OS P. Bystrica č. k. XC/XXX/XXXX.
2.2. Dňa 09.03.2018 pri prezeraní webových stránok www.katasterportal.sk žalobcovia zistili na LV č. XXX, katastrálne územie G., parcela č. XXX, že žalovaný ako záložca dňa XX.XX.XXXX dal zapísať do LV č. XXX ťarchu na základe Oznámenia o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby zo dňa XX.XX.XXXX. Veriteľom je Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653. O tejto skutočnosti neboli žalobcovia 1/ a 2/ žalovaným dodnes žiadnym spôsobom informovaní. K. XX.XX.XXXX bol žalobcom doručený list od žalovaného 2/, v ktorom ich vyzval na poskytnutie súčinnosti a umožnenie ohodnotenia predmetu dražby s tým, že dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. má prísť na obhliadku súdny znalec. Žalobcovia majú dôvodné obavy, že túto nehnuteľnosť žalovaný 1/ predá v dražbe skôr, ako súd rozhodne o platnosti určenia neplatnosti úverovej zmluvy, určenia neplatnosti záložnej zmluvy a určenie vlastníckych pomerov k nehnuteľnosti a bude aj voči žalobcom a ich rodinným príslušníkom postupovať nezákonne a bude sa snažiť všetkých z domu násilne dostať, tak aby ju boli nútení nedobrovoľne opustiť. Pre uvedené dôvody žalobcovia podávajú návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko je možné domnievať sa, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je protiústavný. Výkon záložného práva zo strany záložného veriteľa (žalovaného) považujú za výkon práva, ktorý je neprimeraný alebo sa prieči dobrým mravom. Banky majú povinnosť postupovať nielen v súlade so zákonom, bankovou obozretnosťou, ale voči obyčajným spotrebiteľom predovšetkým primerane a v súlade s odbornou starostlivosťou a dobrými mravmi (§ 2 písm. u a 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa), aby spotrebiteľov nevystavila neprimeranému výkonu záložného práva a záložné právo má byť výhradne iba „ultima ratio“ spôsobom uspokojenia pohľadávky. Banka nerešpektovala nič - žiadnu primeranosť vo svojom postupe a za každú cenu chce vykonať záložné právo, neponúkla žiadnu reštrukturalizáciu, odklad splátok, ani nič podobné, a to napriek tomu, že vedela o ťažkej situácií žalobcov.
2.3. Ďalej poukázali na to, že Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX bola uzavretá na základe nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené neprijateľné podmienky. Zmluva bola uzavretá v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Žalobcovia majú za to, že podmienky v zmluve sú také ako boli v zmluve podpísané. Právne úkony dodávateľa boli v rozpore so zákonom a priečia sa dobrým mravom. Zmluvný vzťah sa dostal do neudržateľného stavu, pretože došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluva je formulárová, typová a predtlačená a žalobcovia nemohli jej obsah ovplyvniť, museli zmluvu podpísať v celku jedným podpisom. V zmluve bola dohodnutá splátka jednou sumou vo výške XXX,XX Eur, pričom splátka nebola rozdelená na istinu a úrok a tak ide o úver bez úrokov a bez poplatkov. Splácanie úveru bolo dohodnuté do 20.09.2030. Dodávateľ - Banka dňa XX.XX.XXXX zaslala žalobcom Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, čím použila nekalú praktiku a neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, keď požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, a preto ide o neplatný právny úkon z ktorého nemôžu plynúť platné právne účinky. Žalovaný neskúmal bonitu žalobcov, ani sa ho nespýtal na situáciu v rodine, čím zanedbal svoju povinnosť odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa). Žalovaný úmyselne nastavil podmienky úveru tak, aby žalobcovia nemohli získať iný úver a to tým, že žalobcov zapísal na zoznam dlžníkov a udelil im negatívny rating. V prípade vykonania dražby by došlo k neprimeranému zásahu do práva na obydlie a do práva na súkromný a rodinný život žalobcu. Týmto konaním by bol porušený aj čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobcovia ďalej poukázali na rozsiahlu rozhodovaciu činnosť súdov SR, Ústavného súdu SR, Súdneho dvora ES.
3. Žalobcovia pripojili k návrhu: výpis z LV č. XXX S. XXX, čestné vyhlásenie, Zmluvu o splátkovom úvere zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXX/XXXX a mandátnu zmluvu zo dňa 16.11.2009, bankové výpisy, výpis z úveru, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 25.09.2017, oznámenie M. úradu J. zo dňa XX.XX.XXXX, výzvu na poskytnutie súčinnosti a umožnenie ohodnotenia predmetu dražby a odpoveď MSSR na žiadosť zo dňa XX.XX.XXXX.
4. Z predloženej Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalobcom 1/ a 2/ bol na jej základe zo strany žalovaného 1/ poskytnutý úver v sume XX.XXX,-Eur pri úroku 6,89 % p.a. v deň uzatvorenia Úverovej zmluvy. Jednalo sa o úver na bývanie. Spracovateľský poplatok predstavoval čiastku XXX,XX R., poplatok za správu úveru X,XX Eur mesačne odo dňa uzatvorenia úverovej zmluvy. Splátky od prvého čerpania do XX.XX.XXXX boli určené vo výške XXX,XX R. mesačne splatné k poslednému dňu kalendárneho mesiaca (splátka vo výške úrokov a poplatkov), od XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX Eur mesačne splatné k 20. dňu v kalendárnom mesiaci (splátka vo výške istiny, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov, nákladov banky spojených s úverom). Počet splátok 249 od XX.XX.XXXX a konečná splatnosť úveru XX.XX.XXXX. Na základe X. o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXX/XXXX a mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako záložným veriteľom a žalobkyňami 1/ a 3/ ako záložcami dňa XX.XX.XXXX bolo zriadené záložné právo na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcov nachádzajúce sa v katastrálnom území G., obec G., okres J., zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedenom vtedajšou Správou katastra J., a to: pozemok parc. KN-C č. XXX, o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a pozemok parc. KN-C č. XXX/X, o výmere XXXX m2, druh pozemku: záhrady, a nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedenom vtedajšou Správou katastra J., a to: rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele číslo XXX.
5. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný 1/ oznámil žalobcom 1/ a 2/, že v dôsledku porušenia bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a Splátkové úvery Slovenskej sporiteľne a.s. s účinnosťou od XX.XX.XXXX ku dňu XX.XX.XXXX vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Výška pohľadávky predstavuje XX.XXX,XX R..
6. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX súd zistil, že žalobkyne 1/ a 3/ sú podielovými spoluvlastníkmi (každá v podiele 1/2) nehnuteľnosti, a to rodinného domu so súpisným číslom XXX postavenom na parcele KN- C č. XXX, nachádzajúcom sa v k.ú. G., obec G., okres G.. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX súd zistil, že žalobkyňa 3/ je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, a to pozemku parc. KN-C č. XXX, o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a pozemku parc. KN-C č. XXX/X, o výmere XXXX m2, druh pozemku: záhrady.
7. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný 2/ vyzval žalobkyňu 3/ na poskytnutie súčinnosti a umožnenie ohodnotenia predmetu dražby na základe návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby zo strany žalovaného 1/. Termín zamerania bol stanovený na deň XX.XX.XXXX o XX:XX hod.
8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Neodkladné opatrenie podľa § 324 a nasl. CSP je výnimočným inštitútom, jeho zmyslom je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu, odôvodnený nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu z dôvodu, že hrozí nebezpečenstvo vzniku škody či inej nenapraviteľnej ujmy. Je teda v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery strán (v nesporových konaniach „účastníkov“) a pri obave, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie existencie práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana (majetkového, rodinného a pod.) a osvedčenie potreby bezodkladne upraviť pomery strán či účastníkov, pričom táto dočasná úprava musí byť primeraná danej potrebe, nesmie vytvoriť nenávratný stav, naopak má predísť prípadným nenávratným škodám. Osvedčenie týchto predpokladov neznamená ich preukázanie, ako je tomu pri konaní vo veci samej, t.j. postačuje listinami, prípadne inými dôkaznými prostriedkami presvedčiť súd o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie možno nariadiť pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, zároveň sa však neodkladné opatrenie nemusí nevyhnutne spájať s konaním vo veci samej. Povinnosť osvedčiť splnenie uvedených základných predpokladov zaťažuje navrhovateľa neodkladného opatrenia, v tomto štádiu sa dokazovanie spravidla nevykonáva.
15. V nadväznosti na vyššie uvedené súd po vykonanom dokazovaní v rozsahu oboznámenia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojenými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre vyhovenie návrhu, keď žalobcovia neosvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami z dôvodu zabránenia vzniku nezvratného stavu alebo bezprostrednej ujmy na ich právach.
16. Žalobcovia v návrhu potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vyvodzovali výlučne z dôvodnej obavy, že predmetné nehnuteľnosti žalovaný 1/ predá v dražbe skôr, ako sa rozhodne o predmete konania, bude postupovať nezákonne a bude sa snažiť žalobcov spolu s ich rodinnými príslušníkmi z predmetných nehnuteľností násilne vypratať, ako aj z dôvodu, že je možné sa domnievať, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je protiústavný. Tieto tvrdenia žalobcov však súd nepovažoval za osvedčené. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalovaný 1/ začal s výkonom záložného práva predajom založených nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z. na základe písomne uzatvorenej Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXX/XXXX a mandátnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Výkonom záložného práva žalovaný 1/ sleduje legitímny cieľ uspokojenia svojej pohľadávky z úverovej zmluvy spôsobom dovoleným zákonom. Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. PL. ÚS 23/2014 z 24.09.2014, v ktorom posudzoval súlad ust. § 7 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 až 4 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Dobrovoľná dražba sa s poukazom na to odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ vychádzajúc z právneho názoru Ústavného súdu SR vysloveného v uvedenom uznesení sp.zn. PL. ÚS 23/14 zo dňa 24.09.2014 je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci a nebráni tomu ani prípadná spornosť pohľadávky, pre ktorú sa dražba uskutočňuje. K rovnakému záveru, že uskutočneniu dobrovoľnej dražby nebráni súbežne prebiehajúce súdne konanie, v ktorom sa záložný veriteľ voči záložnému dlžníkovi domáha uspokojenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom, čo znamená, že záložný veriteľ nemá exekučný titul a pravosť, výška a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva (§ 7 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách), môže byť sporná, nebráni záložnému veriteľovi realizovať záložné právo v rámci ním navrhovanej dobrovoľnej dražby, dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 3Cdo/156/2009 z 29.03.2010. Na druhej strane zákon o dobrovoľných dražbách v § 21 ods. 2 poskytuje vlastníkovi veci na ochranu vlastníckeho práva žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby, ak má ta to, že dražbou bol dotknutý na svojich právach, ak spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, alebo namieta porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách.
17. Vychádzajúc z argumentácie žalobcov súd v danom prípade tiež osobitne poukazuje na § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, ktorý pripúšťa výkon záložného práva predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona aj v prípade, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách.
18. Súd uznáva argumenty žalobcov, že dražba nehnuteľností slúžiacich na bývanie môže vážnym spôsobom zasiahnuť do práva vlastniť majetok podľa čl. 22 Ústavy Slovenskej republiky s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 Ústavy SR, čo ale neznamená, že dražba takýchto nehnuteľností (výnimkou prípadu uvedeného v § 3 ods. 6 zákona) podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách nie je prípustná. Relevantná súdna prax dospela k záveru, že samotná právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymoženia plnení zo spotrebiteľských zmlúv touto formou, nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, resp. s ochranou spotrebiteľa vyplývajúcou z práva Európskej únie.
19. Pokiaľ ide o žalobu vo veci samej, v nadväznosti na dôvody uvedené žalobcami pre nariadené neodkladného opatrenia, súd nemôže opomenúť, že už pri predbežnom posúdení jej dôvodnosti je zrejmé, že vo veci samej súd nebude môcť žalobcom vyhovieť buď vôbec, alebo v takej podobe, v akej je formulovaný a uplatňovaný žalobný návrh.
19.1. Žalobcovia sa v prvom, druhom a štvrtom výroku domáhajú určenia neplatnosti právnych úkonov (neplatnosť úverovej zmluvy, neplatnosť záložnej zmluvy a neplatnosť právnych úkonov záložného veriteľa). V tomto prípade ide v zmysle zákonného rozdelenia druhu žalôb podľa § 137 Civilného sporového poriadku o žalobu na určenie právnej skutočnosti (právnou skutočnosťou je právny úkon, resp. viac právnych úkonov a ich platnosť), kde Civilný sporový poriadok pre jej prípustnosť vyžaduje, aby možnosť domáhať sa určenia neplatnosti takejto právnej skutočnosti vyplývala z osobitného právneho predpisu. V danej veci však Občiansky zákonník ani iný právny predpis nepripúšťa žalobu o určenie neplatnosti právnych úkonov, ktoré žalobcovia v žalobnom návrhu uvádzajú, a teda súd musí konštatovať, že v prvom, druhom a štvrtom výroku sa tak jedná o žalobu, ktorú Civilný sporový poriadok charakterizuje ako neprípustnú a v konečnom dôsledku by ju súd vo veci samej musel zamietnuť.
19.2. V treťom uplatnenom nároku žalobcovia požadujú, aby súd určil, že „žalovaným použitá okamžitá splatnosť záväzkov - neprimerane vysoká sankcia spojená s neplnením záväzkov je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4 písm. k).“ Odhliadnuc od formálnych nedostatkov takto formulovaného nároku (nepresné uvedenie konkrétneho ustanovenia uzavretej zmluvy, príp. iného dokumentu a nepresná formulácia zmluvnej podmienky, ktorej neprijateľnosť je tvrdená, ako aj neuvedenie právneho prepisu, na ktorý sa táto časť žalobného petitu vzťahuje), ktoré by inak mohli byť pri odstraňovaní vád žaloby konvalidované, súd musel konštatovať aj zjavnú neopodstatnenosť požadovaného určenia. Okamžitá splatnosť záväzku, napr. v úverovej zmluve, je takým oprávnením veriteľa, ktoré vyplýva priamo zo zákona, v tomto prípade z ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Pre spotrebiteľské vzťahy zákon stanovuje len jedno korektívum, a to v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, toto ustanovenie však taktiež neneguje predmetné oprávnenie veriteľa v záväzkovom vzťahu, iba bližšie špecifikuje, za akých okolností môže k jeho výkonu pristúpiť. Ak je teda v uzavretej zmluve, napr. úverovej, uvedený konkrétny záväzok, ktorý má byť plnený a následne ustanovenie zmluvy, v zmysle ktorého pri nesplnení konkrétneho záväzku veriteľ môže požadovať od dlžníka splnenie celého záväzku naraz, nemôže ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale o zmluvné dojednanie v súlade so zákonom. Naopak v rozpore so zákonom by takéto ustanovenie zmluvy mohlo byť len v prípade, ak by citované oprávnenie veriteľa mohlo vzniknúť aj bez porušenia zmluvných povinností zo strany dlžníka, príp. by neboli dodržané obmedzia v uvedenom ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
19.3. Napokon sa žalobcovia v piatom výroku domáhajú toho, aby súd žalovanému uložil „príkaz vymazať žalobcov 1/ a 2/ zo zoznamu dlžníkov a odstrániť negatívny rating, aby si mohli zobrať iný úver.“ Uplatnenie takéhoto nároku voči poskytovateľovi úveru však nevyplýva žalobcom ako spotrebiteľom zo žiadneho právneho predpisu, na žiadny takýto predpis ani žalobca vo svojej žalobe nepoukázal, túto časť žaloby nijakým spôsobom nezdôvodnil a súdu tak nezostáva iné než konštatovať zjavnú neopodstatnenosť uplatneného nároku aj bez ďalšieho dokazovania či skúmania. Zároveň súd poukazuje na neúplnosť a neurčitosť tohto žalobného návrhu, keď z neho nie je zrejmé, ktorému z dvoch žalovaných má byť táto povinnosť uložená (či žalovanému 1/ alebo žalovanému 2/, alebo obom).
20. V nadväznosti na vyššie uvedené tak súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol, keď nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami a ani existencia práva, ktorého sa žalobcovia domáhajú vo veci samej a potreba ochrany tohto práva.
21. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude súd konať ďalej o žalobe žalobcov vo veci samej (o určenie neplatnosti právnych úkonov a iné), pričom v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí vo veci samej, rozhodne aj o trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Brezno, písomne v troch vyhotoveniach, (§ 357 písm. d) v spojení s § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.