Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Sa-8-2018.pdf
PDF · 108.2 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sa/8/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v právnej veci žalobcu J.. J. V., H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX J., právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Garajom, MBA, so sídlom Hlavná 137, 080 01 Prešov, proti žalovanému Mestu Prešov, Hlavná 73, 080 01 Prešov, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 23.1.2018 domáhal, aby súd zakázal žalovanému Mesto Prešov pokračovať v porušovaní práva žalobcu uplatňovať mandát poslanca mestského zastupiteľstva Mesta Prešov. Zároveň žiadal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Žalobu odôvodnil nasledovnými žalobnými dôvodmi. Žalobca bol vo voľbách do orgánov samosprávy obcí konaných dňa 19.12.2014 kandidátom na poslanca mestského zastupiteľstva žalovaného pre obvod číslo 4, kedy sa s volebným výsledkom 565 hlasov stal 1. náhradníkom na funkciu, na ktorú kandidoval. Na základe uvedených volieb bola do funkcie poslankyne mestského zastupiteľstva žalovaného menovaná Y. G., ktorá vo volebnom obvode číslo 4 získala 601 hlasov. Žalovaný dňa 28.9.2017 uzavrel s Y. G. dohodu o vykonaní práce, ktorej predmetom je doručovanie oznámení o čase a mieste konania volieb do orgánov samosprávy VÚC konaných dňa 4.11.2017. Nakoľko funkcia poslanca mestského zastupiteľstva žalovaného je nezlučiteľná s výkonom práce pre žalovaného, dňom uzavretia dohody o vykonaní práce jej mandát poslankyne mestského zastupiteľstva žalovaného ex lege zanikol. Žalobca písomnou výzvou zo dňa 7.12.2017 vyzval žalovaného, respektíve osobu oprávnenú konať v jeho mene primátorku, aby mu bolo umožnené vykonávať mandát poslanca mestského zastupiteľstva žalovaného. Listom zo dňa 8.1.2018 bolo žalobcovi zo strany žalovaného oznámené, že mandát bývalej poslankyni nezanikol, čo údajne nachádza oporu doterajšej judikatúry. Žalobca má za to, že na základe Ústavy SR a príslušných zákonov má pasívne volebné právo, t.j. právo byť volený a právo na prístup k voleným funkciám. Zabránenie výkonu týchto práv zo strany žalovaného je hrubým porušením ústavnosti a v neposlednom rade aj opovrhnutím výsledkov volieb. Konanie žalovaného, ktorý obyčajnou poštou upovedomil žalobcu, že mu odmieta sprístupniť výkon jeho mandátu dosahuje hranicu zneužitia právomoci osôb konajúcich v mene žalovaného. Žalovaný sa odmieta riadiť výkladovo jednoduchými ustanoveniami vyššie uvedených zákonov, a osobou primátorky marí nastúpenie žalobcu ako prvého náhradníka na funkciu poslanca mestského zastupiteľstva žalovaného za volebný obvod číslo 4. Žalobca považuje bránenie výkonu mandátu žalobcu a ignorovanie vzniku jeho mandátu za iný zásah žalovaného zmysle ustanovenia § 3 písm. e) SSP, pretože jeho fakticky postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým mohli byť aj boli porušené subjektívne práva žalobcu. Následky napadnutého iného zásahu žalovaného trvajú. Žalobca je v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 v spojení s § 254 SSP aktívne legitimovaný na podanie žaloby, nakoľko jeho práva a právom chránené záujmy boli dotknuté
iným zásahom žalovaného, ktorý smeruje proti žalobcovi a bol proti nemu vykonaný, pretože žalobca mal nastúpiť na výkon funkcie poslanca mestského zastupiteľstva žalovaného, čo mu bolo odopreté. Žalobca sa o pracovnoprávnom vzťahu žalovaného a bývalou poslankyňou dozvedel dňa 4.12.2017, kedy si kópiu dohody o vykonaní práce našiel žalobca vo svojej poštovej schránke od neznámeho odosielateľa, pričom o tom, že žalovaný mu neumožnil výkon mandátu poslanca sa dozvedel dňa 11.1.2018, kedy našiel v schránke list žalovaného zo dňa 8.1.2018, subjektívnu a objektívnu lehotu na podanie žaloby podľa § 256 SSP považuje žalobca za zachovanú.
3. Žalobca v žalobe citoval ustanovenie § 25 ods. 2 písm. h), § 11 ods. 2 písm. b) zákona číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, § 192 zákona číslo 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, ktoré bolo Krajskému súdu v Prešove doručené dňa 9.4.2018 navrhol žalobu zamietnuť, nakoľko podľa názoru žalovaného žaloba o nezákonný zásah orgánu verejnej správy nie je dôvodná, nezákonný zásah orgánu verejnej správy nebol spôsobený. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že uzatvoril s poslankyňou Y. G. Mestského zastupiteľstva Prešov vo volebnom období 2014 - 2018 dohodu o vykonaní práce na základe ktorej, poslankyňa Mestského zastupiteľstva mesta Prešov vykonala pracovnú úlohu doručenie oznámenia o čase a mieste konania volieb voličom (okrsok číslo 73 - 401 v oznámení) v rozsahu 10 hodín za dohodnutú odmenu 0,05 eura za doručenie jedného oznámenia o čase a mieste konania volieb. Žalovaný mal za to, že napriek skutočnosti, že uzatvoril s poslankyňou Mestského zastupiteľstva mesta Prešov dohodu o vykonaní práce jej poslanecký mandát nezanikol. Svoje tvrdenia oprel o doterajšie rozhodnutia súdov Slovenskej republiky i Súdneho dvora Európskej únie. Poukázal na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky v náleze číslo IV. US 92/2012 - 36, podľa ktorého výklad zániku poslaneckého mandátu nemôže byť príliš formalistický, má predovšetkým zohľadňovať účel a zmysel zákona a výkon poslaneckého mandátu i právo na prístup k verejným funkciám. V odôvodnení citovaného nálezu sa uvádza, že Krajský súd v napadnutom rozsudku aplikoval ustanovenie nezlučiteľnosti mandátu poslanca obecného zastupiteľstva príliš formalisticky, nezohľadnil ich účel a zmysel, a ani neporovnal zanedbateľné ohrozenie verejného záujmu na nestrannom a nezávislom výkone verejnej funkcie oproti zásadnému zásahu do základného práva sťažovateľa na nediskriminačný prístup k verejným funkciám a na účasť na správe vecí verejných. Právny následok zániku mandanta poslanca obecného zastupiteľstva sťažovateľa a s tým spojené obmedzenie jeho základného práva podľa článku 30 ods. 1 v spojení so základným právom podľa článku 30 ods. 4 Ústavy je preto v danej veci neprimeraným a neodôvodneným zásahom do označených základných práv sťažovateľa a je výsledkom formalistického výkladu ustanovení zákona o obecnom zriadení zasahujúceho do základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, ako aj do práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru. Žalovaný uviedol, že poslankyňa Y. G. bola vo voľbách do orgánov samosprávy obci v roku 2014 riadne zvolaná za poslankyňu Mestského zastupiteľstva mesta Prešov a právo na výkon verejnej funkcie, ako jej základné ústavné právo v dôsledku formalistického výkladu § 25 ods. 2 písm. h) zákona číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov tým, že Mesto Prešov s ňou uzatvorilo dohodu o vykonaní práce by bolo popreté. Pracovnoprávny vzťah v tomto prípade, vo vzťahu k základnému právu priamo sa zúčastňovať na správe vecí verejných je zanedbateľný. Žalovaný uviedol, že Zákonník práce upravuje, kto sa považuje za zamestnanca a je ním fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu. Činnosť na základe dohody o vykonaní práce je pracovnoprávnym vzťahom. Závislá práca je práca vykonávaná: 1. vo vzťahu nadradenosti a podradenosti, 2. osobne zamestnancom, 3. podľa pokynov zamestnávateľa, 4. v jeho mene, 5. v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, 6. za mzdu alebo odmenu. V danom prípade absentuje piata podmienka - v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Činnosť poslankyne spočívala v doručení 400 kusov oznámení do domácností. Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že doručovanie oznámení o čase a mieste konania volieb je na obec prenesený výkon štátnej správy v plnom rozsahu hradený zo štátneho rozpočtu a touto činnosťou nijakým spôsobom nebola narušená nestrannosť a nezávislosť výkonu poslaneckého mandátu pani
Y. G.. V danom prípade mandát poslankyne naďalej trvá a to aj preto, že nestrannosť a nezávislosť pri výkone poslaneckého mandátu uzavretím dohody o vykonaní práce mimopracovného pomeru nebola ohrozená a pracovnoprávny vzťah založený dohodou o vykonaní práce nie je závislou prácou a to vzhľadom na obsah dohody o vykonaní práce. Žalovaný poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ktorí vo svojich rozhodnutiach číslo C - 14/09, C - 10/05, C - 138/02 ustálil pojem pracovník. V intenciách týchto pojmových znakov svoje rozhodnutia založil aj Krajský súd v Košiciach pod sp. zn. 6S/64/2008, 6S/65/2008, 7S/46/2008, ktorý konštatoval, že nie je právne podstatné označenie právneho vzťahu, ale skutkové okolnosti a splnenie podmienok nevyhnutných na právnu kvalifikáciu závislej práce. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že nie je daný dôvod na postup podľa § 192 zákona číslo 180/2002 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva v znení neskorších predpisov a poslanecký mandát pani Y. G. naďalej trvá. Žalovaný namieta nedostatok pasívnej legitimácie.
5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného, ktoré bolo Krajskému súdu v Prešove doručené 10.5.2018 uviedol, že tvrdenia žalovaného považuje za irelevantné a navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
6. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 26 6.2018 uviedol, že na vyjadrení trvá. Zároveň namietal nedostatok pasívnej legitimácie a žalobu navrhol zamietnuť.
7. Z písomného listu označeného ako zabránenie protiprávneho stavu a zabezpečenia nastúpenia náhradníka na uprázdnený mandát poslanca MsZ zo dňa 8.1.2018 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že poslankyni Mestského zastupiteľstva v Prešove pani Y. G. poslanecký mandát nezanikol, nakoľko nenastala žiadna skutočnosť uvedená v § 11 ods. 2 zákona 369/1990 Zb..
8. Z písomného listu označeného ako zabránenie protiprávneho stavu a zabezpečenie nastúpenia náhradníka na uprázdnený mandát poslanca MsZ zo dňa 7.12.2017 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému, že zánikom mandátu poslanca sa v mestskom zastupiteľstve tento mandát uprázdnil a v zmysle ustanovenia § 51 ods. 1 a 2 zákona číslo 346/1990 Zb. o voľbách do samosprávy obcí v platnom znení nastupuje za poslanca mestského zastupiteľstva ako náhradník kandidát, ktorý získal najväčší počet hlasov vo volebnom obvode, v ktorom sa uprázdnil mandát, ale nebol zvolený za poslanca. Žalobca má za to, že bolo povinnosťou Mesta Prešov pripraviť príslušné podklady a nastúpenie náhradníka malo vyhlásiť mestské zastupiteľstvo do pätnástich dní po tom, čo sa uprázdnil mandát. Uvedené sa nestalo a podľa zverejneného programu rokovania Mestského zastupiteľstva mesta Prešov dňa 13.12.2017 sa tento krok neplánoval. Preto vyzval Mesto Prešov o vykonanie nápravy na najbližšom rokovaní dňa 13.12.2017 a zabezpečenie jeho základného práva na nediskriminačný prístup k voleným funkciám, ktorý je daný článkom 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ako predpoklad realizácie základného práva podieľať sa na správe vecí verejných.
9. Z dohody o vykonaní práce uzatvorenej medzi žalovaným v zastúpení primátorky a Y. G. zo dňa 28.9.2017 vyplýva uzatvorenie dohody o vykonaní práce, s dohodnutou pracovnou úlohou - doručenie oznámenia o čase a mieste konania volieb voličom (okrsok číslo 73 - 401 oznámení), s dohodnutou odmenou 0,05 eura za doručenie jedného oznámenia o čase a mieste konania volieb, s dobou, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať od 2.10.2017 do 10.10.2017, s predpokladaným rozsahom prác v hodinách spolu 10 hodín, s vykonaním pracovnej úlohy osobne.
10. Podľa § 252 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (SSP) žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.
11. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa ods. 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.
12. Podľa § 253 SSP účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Tým nie je dotknuté ust. § 46 SSP.
13. Podľa § 255 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal.
14. Podľa § 256 SSP žaloba musí byť podaná v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najmenej do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.
15. Podľa § 25 ods. 2 písm. h/ zákona č. 369/1990 Z. z. mandát poslanca zaniká v prípadoch podľa § 11 ods. 2.
16. Podľa § 11 ods. 2 písm. b/ zákona č. 369/1990 Z. z. funkcia poslanca je nezlučiteľná s funkciou zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený.
17. Podľa § 192 ods. 1,2 zákona č. 180/2014 Zb. o podmienkach výkonu volebného práva, ak zanikol mandát poslanca obecného zastupiteľstva, nastupuje ako náhradník kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov vo volebnom obvode, v ktorom zanikol mandát. V prípade rovnosti hlasov sa postupuje primerane podľa § 189 ods. 2 a 3. Nastúpenie náhradníka oznámi starosta obce do 15 dní po tom, čo zanikol mandát, na úradnej tabuli obce a odovzdá mu osvedčenie o tom, že sa stal poslancom obecného zastupiteľstva. Osvedčenie podpisuje starosta obce.
18. Podľa § 1 ods. 1 Zákonníka práce tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností.
19. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislou prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
20. Podľa § 11 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu.
21. Podľa § 223 ods. 1 posledná veta Zákonníka práce na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti a v šiestej časti.
22. Podľa § 226 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Dohodu o vykonaní práce možno uzatvoriť najviac na 12 mesiacov. Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce. Pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, inak môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, ktorá mu tým vznikla.
23. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca sa domáha ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy ktorý má spočívať v tom, že žalovaný Mesto Prešov porušuje právo žalobcu uplatňovať mandát poslanca mestského zastupiteľstva Mesta Prešov.
24. Súd konštatuje, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca bol vo voľbách do orgánov samosprávy obcí konaných dňa 19.12.2014 kandidátom na poslanca mestského zastupiteľstva
žalovaného pre obvod číslo 4, kedy sa s volebným výsledkom 565 hlasov stal 1. náhradníkom na funkciu, na ktorú kandidoval. Na základe uvedených volieb bola do funkcie poslankyne mestského zastupiteľstva žalovaného menovaná Y. G., ktorá vo volebnom obvode číslo 4 získala 601 hlasov. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný dňa 28.9.2017 uzavrel s Y. G. dohodu o vykonaní práce, ktorej predmetom je doručenie oznámenia o čase a mieste konania volieb voličom (okrsok číslo 73 - 401 ), s dohodnutou odmenou 0,05 eura za doručenie jedného oznámenia o čase a mieste konania volieb, s dobou, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať od 2.10.2017 do 10.10.2017, s predpokladaným rozsahom prác v hodinách spolu 10 hodín. Žalobca písomnou výzvou zo dňa 7.12.2017 vyzval žalovaného, respektíve osobu oprávnenú konať v jeho mene primátorku, aby mu bolo umožnené vykonávať mandát poslanca mestského zastupiteľstva žalovaného. Listom zo dňa 8.1.2018 bolo žalobcovi zo strany žalovaného oznámené, že mandát bývalej poslankyni nezanikol.
25. Podľa článku 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo, alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.
26. Podľa článku 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.
27. V Ústave Slovenskej republiky je tak vyjadrený verejný záujem na nestrannom a nezávislom výkone poslaneckých mandátov. Nedôvodný zásah do vôle voličov, ktorú vyjadrili vo voľbách, znamená ohrozenie verejného záujmu na nestrannom a nezávislom výkone verejnej funkcie. Preto zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (§ 25 ods. 2) taxatívne upravil dôvody zániku mandátu poslanca. V súvislosti so zánikom poslaneckého mandátu ustanovenie § 192 ods. 1,2 zákona č. 180/2014 Zb. o podmienkach výkonu volebného práva, upravuje podmienky, za ktorých nastupuje náhradník pri zániku mandátu poslanca.
28. Zásah do mandátu poslanca obecného (mestského) zastupiteľstva spôsobuje nielen zásah do jeho práv a povinností nadobudnutých v dôsledku získania mandátu od voličov, ale aj mení, resp. zasahuje do samotnej vôle voličov vyjadrenej vo voľbách. Zákonodarca taxatívne vymedzil možnosti zániku mandátu poslanca obecného (mestského) zastupiteľstva v § 25 ods. 2 zákona o obecnom zriadení. Zánik mandátu poslanca obecného (mestského) zastupiteľstva súčasne znamená pre starostu vznik povinností podľa § 192 ods. 2 zákona č. 180/2014 Zb. o podmienkach výkonu volebného práva. Realizácia tohto oprávnenia predpokladá prijatie záveru o zániku mandátu poslanca obecného (mestského) zastupiteľstva z dôvodov špecifikovaných v § 25 ods. 2 zákona o obecnom zriadení. V prípade predčasnej realizácie tohto oprávnenia môže dôjsť k zásahu do práv poslanca, ktorému by bola znemožnená realizácia jeho práv spojených s výkonom funkcie, do ktorej bol zvolený, napriek tomu, že k zániku jeho mandátu nedošlo. Tým by došlo k zásahu do vôle voličov prejavenej vo voľbách do orgánov samosprávy.
29. Správny súd považuje výklad žalobcu o zániku poslaneckého mandátu za príliš formalistický, nezohľadňujúci účel a zmysel zákona, ani poslaneckého mandátu. Vo veci je potrebné vziať do úvahy, či nedošlo k zanedbateľnému ohrozeniu verejného záujmu na nestrannom a nezávislom výkone verejnej funkcie a porovnať ho so zásahom do základného práva na nediskriminačný prístup k verejným funkciám a účasťou na správe verejných vecí. Právny následok zániku mandátu poslanca obecného (mestského) zastupiteľstva a s tým spojené obmedzenie jeho základného práva podľa čl. 30 ods. 1 v spojení so základným právom podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je v danej veci neprimeraným a nedôvodným zásahom do základných práv zvoleného poslanca.
30. Podľa názoru správneho súdu je v danej veci potrebné skúmať mieru ohrozenia verejného záujmu na výkone nestranného a nezávislého výkonu funkcie poslanca. Je potrebné posúdiť, či výkon pracovnej úlohy / doručenie oznámenia o čase a mieste konania volieb voličom (okrsok číslo 73 - 401), s dohodnutou odmenou 0,05 eura za doručenie jedného oznámenia o čase a mieste konania volieb, s dobou, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať od 2.10.2017 do 10.10.2017, s predpokladaným rozsahom prác v hodinách spolu 10 hodín/ je taká činnosť, ktorá by ohrozila nestrannosť a nezávislosť výkonu funkcie poslanca a či miera zásahu do práv fyzickej osoby na prístup k verejným funkciám a účasť na správe vecí verejných nie je v značnom nepomere.
31. Správny súd má za to, že v prejednávanej veci nebola ohrozená nestrannosť a nezávislosť výkonu poslaneckého mandátu účasťou poslankyne Y. G. na pracovnej úlohe / doručenie oznámenia o čase a mieste konania volieb voličom (okrsok číslo 73 - 401 oznámení), s predpokladaným rozsahom prác v hodinách spolu 10 hodín/, ktorá má charakter vereného záujmu. V prípade prijatia opačného názoru by došlo k neprimeranému zásahu do práv poslanca a bolo by popreté základné právo garantované Ústavou Slovenskej republiky, a to právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných. K tomuto názoru dospel súd s prihliadnutím na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. mája 2012, sp. zn. IV ÚS 92/2012.
32. Podľa názoru správneho súdu, nebol na základe dohody o vykonaní práce založený reálny pracovnoprávny pomer preto, lebo nezodpovedá definícii ani účelu a ani obsahovému vymedzeniu pracovného pomeru a najmä závislej práci tak, ako to upravuje ust. § 1 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 1 Zákonníka práce v znení ku dňu uzavretia dohody o vykonaní práce. Poslankyňa vykonávala prácu na prospech tretích osôb - obyvateľov okrsku č. 73. - a nie v záujme, alebo na prospech žalovaného. Z uvedeného dôvodu nebol splnený jeden zo základných znakov obsahového vymedzenia pojmu závislej práce, a to výkon práce na prospech žalovaného ako zamestnávateľa. Poslankyňa prácu vykonávala na základe uzavretej dohody bez vopred vymedzeného časového harmonogramu. Ďalej, na základe dohody o vykonaní práce sa nezapojila poslankyňa do organizačnej štruktúry žalovaného a do štruktúry jeho zamestnancov. Chýba aj ďalší zákonný znak závislej práce, a to požiadavka osobného výkonu práce v prospech zamestnávateľa, pretože doručenie oznámenia o čase a mieste konania volieb voličom (okrsok číslo 73 - 401 oznámení), nebolo viazané výlučne na jeho osobu.
33. S poukazom na rozsudky Súdneho dvora Európskych spoločenstiev súd konštatuje, že pracovná úloha, ktorú vykonávala poslankyňa na základe dohody o vykonaní práce, nikdy nespĺňala definíciu závislej práce a v skutočnosti sa jednalo o okrajové a vedľajšie činnosti, ktorých výkon môže vyplývať z postavenia poslanca mestského zastupiteľstva. Naviac, vykonanie pracovnej úlohy /doručenie oznámenia o čase a mieste konania volieb voličom (okrsok číslo 73 - 401 oznámení)/, bolo z pohľadu nezlučiteľnosťou výkonu verejnej funkcie takej zanedbateľnej intenzity, že nemohlo mať za následok zánik jej poslaneckého mandátu. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III ÚS 341/07), že každú právnu normu treba vykladať nielen podľa použitých výrazových prostriedkov a podľa doslovného gramatického výkladu, ale je treba skúmať aj skutočný cieľ a zmysel príslušnej právnej úpravy. Právny názor žalobcu o zániku poslaneckého mandátu z uvedeného dôvodu vychádzal z formalistického výkladu zákona o obecnom zriadení a neberie do úvahy potrebu ochrany verejného záujmu pri výkone funkcie zvoleného poslanca obecného (mestského) zastupiteľstva.
34. Podľa názoru súdu, že poslankyňa Y. G. výkonom pracovnej úlohy / doručenie oznámenia o čase a mieste konania volieb voličom (okrsok číslo 73 - 401 oznámení), s predpokladaným rozsahom prác v hodinách spolu 10 hodín/, na ktorú mala v období od 02.10.2017 do 10.10.2017 súčasne uzavretú so žalovaným odplatnú dohodu o vykonaní práce, neohrozila verejný záujem na nestrannom a nezávislom výkone verejnej funkcie. K tomuto záveru súd dospel aj s prihliadnutím na dĺžku a rozsah pracovnej úlohy. Iný výklad ohrozenia verejného záujmu na nestrannom a nezávislom výkone verejnej funkcie v súvislosti nezlučiteľnosťou výkonu poslaneckého mandátu s pracovnoprávnym vzťahom, by súd považoval za príliš formalistický.
35. Poslanecký mandát poslankyne Y. G. nezanikol podľa § 25 ods. 2, písm. h), z dôvodu uvedeného v ustanovení § 11 ods. 2, písm. b), zákona o obecnom zriadení. Preto nebol dôvod, na postup podľa § 192 ods. 2 zákona č. 180/2014 Zb. o podmienkach výkonu volebného práva.
36. Súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, preto nijakým spôsobom nemohol vykonať iný zásah do subjektívnych práv žalobcu tak, ako sa to domnieva žalobca vo svojej žalobe. Z uvedených dôvodov považoval preto súd žalobu žalobcu za nedôvodnú a preto ju uznesením podľa § 261 SSP zamietol.
37. S námietkou nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného sa súd nestotožnil, nakoľko podľa § 255 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal.
38. Neúspešnému účastníkovi konania, ktorým bol žalobca súd právo na náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods.1 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Prešove.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods.1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods.1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods.2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods.1, 2 SSP).