Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/276/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44518684, proti žalovaným v 1.rade: I. K., B..XX.XX.XXXX, X. W., Y. XX, v 2.rade: U. K., B..XX.XX.XXXX, X. W., Y. XX o vypratanie bytu takto

rozhodol:

Žalovaní v 1. a 2.rade spolu so všetkými, ktorí s nimi v byte bývajú sú p o v i n n í vypratať byt č.41, nachádzajúci sa v Košiciach na Jesennej ul.č.22, pozostávajúci z jednej izby, kuchyne a príslušenstva do 30 dní od zabezpečenia náhradného ubytovania žalobcom.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou zo dňa 18.6.2015 žiadal, aby súd uložil žalovaným, spolu so všetkými, ktorí s nimi v byte bývajú, povinnosť vypratať byt Č..XX, nachádzajúci sa v W. B. Y. D..Č..XX, pozostávajúci z jednej izby, kuchyne a príslušenstva. Požadoval aj náhradu trov konania.

2. Uviedol, že vlastníkom predmetného bytu je Mesto Košice. Na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 23.10.2002, č.522/2002 bol tento byt prenechaný do užívania Y. K. (B..XX.XX.XXXX) na dobu neurčitú. Z dôvodu neplatenia nájomného a úhrad za plnenia poskytované v súvislosti s užívaním bytu bola JÚ. K. J.aná výpoveď z nájmu bytu, pričom výpovedná lehota uplynula 30.11.2004. Nájomca, Y. K. dňa 19.10.2006 zomrel. Od 1.12.2004 predmetný byt žalovaní užívajú, bez platnej nájomnej zmluvy.

3. S poukazom na ust. § 126 ods.1,2 Občianskeho zákonníka žalobca sa domáha vypratania bytu, na tom základe, že Zmluvou o výkone správy č.1336/2008 zo dňa 1.12.2008, uzavretou medzi Mestom Košice a žalobcom, Mesto Košice zverilo žalobcovi do správy aj predmetný byt. Obsahom správy podľa zmluvy je právo užívať spravovaný majetok i to, že správca je povinný vo vlastnom mene uplatňovať na súde nároky na vypratanie bytov patriacich Mestu Košice v zmysle článku VI, bod B, ods.(1) zmluvy o výkone správy v znení dodatku č.3.

4. Žalovaní s návrhom na vypratanie bytu nesúhlasili. Podľa žalovaného v 1.rade na základe nájomnej zmluvy sa stal spolunájomcom predmetného bytu, ktorý bol pridelený jeho starému otcovi Y. K., s ktorým od narodenia v byte býval. Podľa jeho tvrdenia, po smrti sa stal zo zákona nájomcom bytu, keďže žili v spoločnej domácnosti a iný byt nevlastní. Nedoplatky na nájomnom po nebohom starom otcovi zaplatil v plnej výške, na základe čoho bytový podnik zrušil výpoveď z nájmu a podľa informácií návrh novej nájomnej zmluvy bol zaslaný Mestu Košice v októbri 2007. K jej podpisu však nedošlo. Odvtedy sa domáha uzavretia nájomnej zmluvy u vlastníka bytu. Keďže od roku 2008 za byt platí, správca platby prijíma, žalovaný mal za to, že nájomný vzťah vznikol nielen zákonným spôsobom, ale aj konkludentne. So žalovanou v 2.rade majú štyri deti, z toho tri maloleté.

5. Žalobca v stanovisku zo dňa 3.9.2015 potvrdil, že žalovaný v 1.rade návrhom doručeným Okresnému súdu Košice II dňa 20.8.2012 sa domáhal určenia, že je od 19.6.2006 nájomcom predmetného bytu a to z dôvodu, že na jeho osobu prešiel nájom po nebohom Y. K. (starý otec tejto strany sporu). Okresný súd Košice II rozsudkom v konaní č.k. 42C/197/2012 zo dňa 27.1.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 12.12.2014, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 1Co/183/2014 návrh žalovaného v 1.rade zamietol. V zmysle tohto súdneho rozhodnutia k prechodu nájmu bytu z nebohého Y. K. na vnuka, žalovaného v 1.rade nedošlo. Odvolací súd sa zaoberal aj možnosťou konkludentného uzatvorenia nájomnej zmluvy, keď však konštatoval, že k jej uzavretiu ani takýmto spôsobom nedošlo. Žalovaní predmetný byt správcovi neodovzdali napriek tomu, že ich žalobca sústavne, naposledy výzvou zo dňa 29.5.2015 na splnenie tejto povinnosti vyzýval. Uvedená výzva je súčasťou stanoviska žalobcu.

6. Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:

7. Dňa 23.10.2002 bola uzatvorená Zmluva o nájme bytu č.Nz/522/2002 medzi vlastníkom a prenajímateľom Mestom Košice, správca Bytový podnik mesta Košice a nájomcom Y. K., G..Č.. XXXXXX/XXX, predmetom ktorej zmluvy bolo prenechanie nájomcovi do nájmu byt v W. B. Y. D.. Č..XX, Č..X. XX, na III.poschodí, pozostávajúci z kuchyne, jednej izby a príslušenstva. Byt bol prenajatý na dobu neurčitú a to odo dňa podpísania zápisnice o odovzdaní a prevzatí bytu. Podľa článku 6 zmluva bola uzatvorená z dôvodov výmeny bytov medzi T. T. H. H., X. Y. XX, W..

8. Podľa Evidenčného listu pre výpočet nájomného a služieb zo dňa 23.10.2002, z jeho obsahu je zrejmé, že v predmetnom byte okrem nájomcu Y. K. býval v byte H. I. K., t.j. žalovaný v 1.rade.

9. Žalobca predložil súdu aj Zmluvu o výkone správy majetku Mesta Košice č.1336/2008 zo dňa 1.12.2008, uzavretú medzi Mestom Košice ako vlastníkom a správcom, Bytovým podnikom mesta Košice, predmetom ktorej zmluvy bol výkon správy obecného majetku zmluvným správcom, v súlade so zákonom o majetku obcí, ostatnými právnymi predpismi a internými predpismi mesta. Súčasťou zmluvy sú aj dodatky 1 až 11, aj príloha č.2, t.j. zoznam bytov a nebytových priestorov vo vlastníctve mesta a prísluchajúce pozemky Mestskej časti Staré mesto, z obsahu ktorého zoznamu je preukázané, že predmetom majetku, ktorý bol daný do správy žalobcu bol aj majetok Jesenná 22 č.s. 1139.

10. Z obsahu spisu vedeného na Okresnom súde Košice II. č.k. 42C/197/2002 súd zistil, že dňa 30.7.2012 žalovaný v 1.rade I. K. podal voči žalovanému Mesto Košice žalobu na určenie nájomcu bytu, ktorým žalobným návrhom sa domáhal určenia, že je nájomcom bytu č.XX, B. X.L. C. J. Č..XX na Y. D.. P. W., pozostávajúceho z jednej izby, kuchyne a príslušenstva.

11. Po vykonanom dokazovaní Okresný súd Košice II rozhodol rozsudkom zo dňa 27.1.2014, keď žalobu zamietol, ktorý rozsudok v dôsledku odvolania Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 29.10.2014 potvrdil. Prvostupňové rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť 12.12.2014. Z obsahu uvedeného spisu súd zistil aj to, že Bytový podnik mesta Košice, písomným podaním zo dňa 19.1.2004 Y. K. ako nájomcovi predmetného bytu, v súlade s ust. § 711 ods.1, písm.d) dal výpoveď z nájmu obecného bytu č.41 z dôvodu, že nezaplatil nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace. Výpovedná lehota bola trojmesačná a začala plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Výpoveď bola Y. K., nájomcovi, doručená 22.1.2004 (čl.27 uvedeného spisu).

12. Na základe jeho žiadosti o predlženie výpovednej lehoty vlastník bytu odpoveďou zo dňa 31.5.2004 nájomcovi oznámil, že výpovedná lehota sa mu predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov (§ 710 ods.4 , t.j. výpovedná lehota mu uplynula 30.11.2004.

13. Podľa úmrtného listu z čl.7 spisu 42C/197/2012 súd zistil, že Y. K. dňa 19.10.2006 zomrel.

14. Prvostupňový súd pri rozhodovaní o určenie nájomcu bytu uzavrel, že medzi stranami sporu bolo nesporné, že Y. K. bol nájomcom predmetného bytu od 23.10.2002 do 30.11.2004, kedy došlo k skončeniu nájmu uplynutím výpovednej lehoty. Pokiaľ Július Fráter v deň smrti nebol nájomcom bytu, nemohlo dôjsť k prechodu práv vyplývajúcich z nájomnej zmluvy, keďže žiadna platná nájomná zmluva medzi užívateľom bytu a vlastníkom bytu neexistovala. Rovnako súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že k uzatvoreniu nájomnej zmluvy nedošlo ani konkludentne.

15. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu vysloveným v odvolaní, že nájomcom bytu sa stal titulom zákonnej fikcie prechodu nájmu bytu, pretože nájomcom bytu na základe zákonnej fikcie prechodu nájmu bytu by sa mohol stať len za predpokladu, že doterajší užívateľ bytu, jeho starý otec Y. K. by bol nájomcom sporného bytu v čase jeho smrti, čo však v danom prípade preukázané nebolo.

16. Žalobca predložil súdu Zápis z preventívnej obhliadky bytu zo dňa 17.7.2014, kedy zistil prítomné osoby v byte počas obhliadky - I. K., B..XX.X.XXXX, syn nájomcu, U. K., nevesta a traja vnuci L., J. H. G. K.. Rovnaké skutočnosti boli zistené na základe Zápisu z opakovanej obhliadky bytu zo dňa 28.5.2013i 13.3.2013.

17. Podľa zástupkyne žalobcu, na základe uvedených skutočností žalovaní užívajú byt bez právneho dôvodu, z ktorého dôvodu žiadali žalobe o vypratanie bytu vyhovieť.

18. Žalovaný v 1.rade pred súdom uviedol, že od útleho detstva ho vychovávali starí rodičia, keďže otec v roku 1972 zomrel, o niekoľko rokov zomrela aj mama, bol ich jediným synom. Mali viaceré bývania, aj dvojizbový byt na U. D.. P. W., kde býval s manželkou i dvomi deťmi potom, čo sa oženil. V tom čase pracoval ako vodič expresnej kamiónovej dopravy, celá ťarcha domácnosti po finančnej stránke bola jeho záležitosťou. Zabezpečoval rodinu, staral sa o starého otca. Pri ceste v Poprade však dostal slabý infarkt, z ktorého dôvodu prišiel o zamestnanie takmer na dva roky, čo bolo dôvodom prečo platby za byt neplatili. Aj preto došlo k výmene bytu z dvojizbového za jednoizbový na Y. XX P. W.. Poplatky ani za tejto byt neplatili, z ktorého dôvodu starému otcovi bola daná výpoveď z nájmu bytu. Potom čo mu Mesto Košice vyplatilo peniaze za pozemky, do jedného mesiaca po uplynutí výpovednej doby vyplatil takmer celý nedoplatok s tým, že mal byť nájomný vzťah obnovený. Nestalo sa tak, v byte však naďalej bývali a bývajú doposiaľ. Starý otec v roku 2006 zomrel. Keďže celú dlžobu vyplatil, situáciu ohľadom bývania riešil až po smrti starého otca. Niekoľkokrát písal na magistrát, určitý čas žili v Belgicku. Vrátil sa preto, lebo bytový podnik mu dal návrh, že pokiaľ vyplatí všetky dlžoby, nájomný vzťah obnovia. Z uvedeného dôvodu sa na Slovensko vrátili. Nájomná zmluva bola pripravená, bytový podnik ju podpísal, Mesto Košice tak však neurobilo, z ktorého dôvodu celý nájomný vzťah padol. Podával niekoľko žiadostí o zlegalizovanie nájomného vzťahu, žiadal o prijatie u primátora, podal žalobu na určenie nájmu bytu. Mesto Košice mu v ústrety nevyšlo a jeho žaloba bola zamietnutá. Po smrti starého otca v byte býva s manželkou a tromi deťmi, tie chodia do školy. Napriek tomu, že sú občania rómskeho pôvodu, správajú sa slušne, deti sa učia na samé jednotky, do školy chodia v lokalite, kde bývajú, v ktorom okolí majú svojich kamarátov a známych. Obaja s manželkou sa snažia zamestnať, sám si otvoril živnosť v oblasti medzinárodnej dopravy. Žalovaný doplnil aj to, že nedoplatky za byt na Jesennej 22 v Košiciach v roku 2007 vyplatil cca vo výške 390.000,-Sk, na ktorý nedoplatok bral úver, ktorý osem rokov splácal. Okrem toho 150.000,-Sk vrazil do rekonštrukcie bytu. Odvtedy platil všetky poplatky za byt. Situácia sa zvrtla potom, čo prehral súdny spor. Postojom vlastníka bytu sa cítia poškodení, znechutení z úkonov, ktoré Mesto Košice voči nim podniklo. Po rozhodnutí odvolacieho súdu poplatky za byt neplatili. Záverom uviedol, že nemajú zabezpečené iné bývanie, považujú sa za slušných ľudí, chcú žiť a pracovať na Slovensku, v Košiciach.

19. Žalovaná v 2.rade potvrdila skutočnosti uvádzané manželom, v jeho domácnosti žila od roku 2000. Pre dlžoby došlo k výmene bytu, manžel sa snažil rodinu finančne zabezpečiť, nakoniec situáciu nezvládol. Starý otec bol nevládny, sama bola na materskej dovolenke. Po presťahovaní sa na Jesennú ulicu všetky poplatky uhrádzali až kým manžel nedostal infarkt, kedy prišli o jediný príjem. Napriek tomu sa situáciu snažili riešiť, vycestovali do zahraničia. Keď manžel zdedil pozemky v Košiciach a od mesta obdŕžal peniaze, zaplatil celú dlžobu. Z Belgicka sa vrátili len preto, že tu bola možnosť obnovenia nájomného vzťahu. Podľa svojich možností sa snažili zamestnať, pracovala ako upratovačka, neskôr v Nemecku, upratuje aj v bloku kde bývajú. Všetky záležitosti ohľadom nájomného vzťahu riešil manžel, ktorý sa v tomto smere vyjadril. Pokiaľ by súd rozhodol o vyprataní bytu, nemajú zabezpečené žiadne bývanie a s tromi deťmi sa dostanú na ulicu.

20. Na návrh oboch strán sporu súd konanie dvakrát prerušil, na pojednávaní dňa 23.3.2017, ako aj dňa 1.3.2018. Žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní, keďže mimosúdne rokovania boli neúspešné. Aj keď žalovaní v priebehu konania uhradili vyššiu sumu, 1.552,16 €, zvyšok dlhu, čo do istiny predstavoval 6.124,04 €, k 14.11.2018 nedoplatok na istine predstavoval 6.943,29 €, plus penále. Z uvedeného dôvodu žalobca žiadal žalobe vyhovieť, byt vypratať bez pridelenia bytovej náhrady, keďže žalovaní napriek prísľubu neuhrádzajú bežné nájomné, v roku 2018 nezaplatili za mesiace máj, jún, júl, september a október, z ktorého dôvodu je dlh na istine cca 6.900,-€.

21. Žalovaní potvrdili, že v jednoizbovom byte bývajú štyria, najstarší syn študuje v zahraničí, dvaja mladší synovia sú maloletí, ktorá skutočnosť vyplýva aj z opakovanej obhliadky bytu žalobcu. Doposiaľ si bývanie nezabezpečili. Uviedli aj aktuálne finančné a majetkové pomery, keď žalovaný v 1.rade pracuje ako donaškár v Reštaurácii Pod lipou, za dennú mzdu 10-12,-€ -2,50 € na hodinu, čo predstavuje mesačne príjem cca 250,-€, žalovaná v 2.rade pracuje v Hotely Bristol s čistým príjmom 470,-€, v tomto mesiaci začala pracovať aj ako pomocná sila. Z príjmu jej exekútor strháva 70,-€ za byt v ktorom bývajú, plus 200,-€ za pôžičky. Žalovaná podala žiadosť o vyhlásenie bankrotu, keďže sa chce vyhnúť exekúciám. Tento príjem je jediným príjmom štvorčlennej rodiny, majetky vyššej hodnoty nemajú. Žalovaná v 2.rade predložila súdu výpis z Poštovej banky zo dňa 19.11.2018, preukazujúci jej príjem (16.11.2018 prijatá úhrada 433,05 € i 47,36 €), i Lekársku správu z Univerzitnej nemocnice L.Pasteura v Košiciach preukazujúcu jej tvrdenie, že nájomné neplatili aj z dôvodu, že podstúpila chirurgický zákrok, z ktorého dôvodu bola tri mesiace práceneschopná. O uvedenej skutočnosti svedčí lekárska správa zo dňa 12.11.2018, ako aj zo dňa 18.10.2018.

22. Podľa ust. § 126 ods.1, 2 vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

23. Uvedené ustanovenie upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu, zavŕšením ochrany vlastníckeho práva je ochrana poskytovaná nezávislými súdmi.

24. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nájomcom jednoizbového bytu na Y. D.. Č..XX P. W., Č..X. XX B. X.L. bol starý otec žalovaného v 1.rade Y. K., na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 23.10.2002. Keďže ako nájomca si neplnil povinnosti a neuhrádzal nájomné riadne a včas bola mu daná výpoveď z nájmu bytu listom zo dňa 19.1.2004, keď Bytový podnik mesta Košice v zmysle § 711 ods.1 písm.d) dal nájomcovi výpoveď z dôvodu, že nezaplatil nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace. Výpoveď bola adresovaná nájomcovi Y. K.O., ktorý túto výpoveď prevzal do vlastných rúk 22.1.2004. Podaním zo dňa 31.5.2004 vlastník bytu na žiadosť nájomcu súhlasil s predlžením výpovednej lehoty s tým, že táto lehota sa mu predlžila o ochrannú dobu v trvaní šiestich mesiacov, t.j. uplynula 30.11.2004. Tak ako konštatoval prvostupňový súd v konaní 42C/197/2012 starý otec žalovaného v 1.rade bol nájomcom predmetného bytu na základe zmluvy o nájme od 23.10.2002 do 30.11.2004, kedy došlo k skončeniu nájmu uplynutím výpovednej lehoty. Keďže Y. K. v deň smrti nebol nájomcom bytu, nemohlo dôjsť ani k prechodu práv vyplývajúcich z nájomnej zmluvy na žalovaného v 1.rade, ani k uzatvoreniu nájomnej zmluvy konkludentne.

25. Z vyššie uvedených skutočností bolo preukázané, že žalovaní nie sú nájomcami predmetného bytu, k tomuto nemajú žiaden právny vzťah a užívajú ho bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Byt dobrovoľne nevypratali, ani po písomnej výzve žalobcu a doposiaľ ho užívajú.

26. Z uvedeného dôvodu súd žalobe vyhovel a žalovaných spolu so všetkými, ktorí s nimi v byte bývajú uložil povinnosť predmetný jednoizbový byt vypratať.

27. Pôvodnému nájomcovi bola daná výpoveď podľa § 711 ods.1 písm.d) OZ, keďže nezaplatil nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace. Vzhľadom na jeho žiadosť a zdokladovanie finančnej situácie vlastník pôvodnému nájomcovi predlžil ochrannú lehotu o šesť mesiacov v zmysle § 710 ods.4 OZ. Žalovaným, ktorí nie sú nájomcami bytu v danom prípade by bytová náhrada podľa zákona nepatrila, keďže podľa § 712a ods.3 ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie. Podľa tohto zákonného ustanovenia bytovú náhradu v takomto prípade skončenia nájmu by mal len nájomca, ktorému bola daná výpoveď podľa citovaného zákonného ustanovenia.

28. Podľa § 3 ods.1 výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

29. Dobré mravy podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia sú súhrnom etických, všeobecne uznávaných a zachovávaných zásad, ktorých dodržiavanie je častokrát zabezpečované i právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade s morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Tento obecný horizont, ktorý vývojom spoločnosti rozvíja i morálny obsah v priestore a čase, musí byť posudzovaný z hľadiska konkrétneho prípadu (ÚS ČR, II.ÚS 544/2000).

30. Pre posúdenie, či výkon určitého práva, alebo povinnosti je, či nie je v rozpore s dobrými mravmi, je nevyhnutné náležité zistenie skutkového stavu, na základe ktorého sa rozpor, či zhoda posudzujú. Najmä u žalôb na vypratanie stojí na jednej strane záujem vlastníka, uplatňujúceho si svoje vlastnícke práva a na strane druhej vypratávaný subjekt, pričom sa môžu vyskytnúť okolnosti, pre ktoré sa vypratávanie môže javiť ako neprimerane tvrdé. Ak teda súd pri vypratávacích žalobách aplikuje ust. § 3 ods.1 OZ, pri splnení predpokladov uvedených v tomto ustanovení bude môcť ochranu vlastníckeho práva odoprieť a žalobu zamietnuť (Najvyšší súd SR sp.zn. 3Cdo/109/2000).

31. Ak sa žalobca domáha vypratanie domu, v ktorom žalovaní s maloletým dieťaťom bývajú a žalovaní nemajú možnosť zabezpečiť si bývanie inak (hoci aj na podstatne nižšej, avšak ešte pre ľudskú dôstojnosť zaručujúcej úrovni), je výkon práva žalobcu požadovať vypratanie domu v rozpore s dobrými mravmi. O rozpor výkonu práv žalobcu s dobrými mravmi by nešlo iba v prípade, že by žalovaní poškodzovali svojvoľne práva žalobcu (Najvyšší súd ČR sp.zn. 22Cdo/1630/2002). Odopretie ochrany výkonu vlastníckeho práva, ktorý je uplatňovaný v rozpore s dobrými mravmi žalobou o vypratanie bytu, sa podľa okolností prípadu prejaví buď zamietnutím žaloby, alebo tým, že vypratanie bude podmienené zabezpečením bytovej náhrady (Najvyšší súd ČR sp.zn. Cpjn6/2009).

32. V tomto smere vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný v 1.rade v predmetnom byte býva od jeho pridelenia, potom čo sa oženil, s celou svojou rodinou, v súčasnosti manželkou a dvomi maloletými synmi. Žalovaní v priebehu konania preukázali svoje tvrdenia ohľadom platenia nedoplatkov za predmetný byt - čl.74 a nasl., keď za pôvodného nájomcu 22.12.2004 žalovaný v 1.rade zaplatil 25.000,-Sk, podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 10.10.2007 uhradil 214.415,-Sk, podľa príjmového dokladu zo dňa 29.10.2007 zaplatil 76.540,-Sk, dňa 14.5.2008 zaplatil 58.781,-Sk, 15.5.2009 zaplatil 1.739,66 €, 17.3.2010 sumu 1.361,28 €, v januári 2018 uhradil 1.552,16 €, ktoré platby preukazujú skutočnosti, že obnovenie nájmu bytu so žalobcom, resp. vlastníkom žalovaní riešili, nesúhlas s obnovením nájmu vyslovil vlastník bytu Mesto Košice. Podľa žalovaných platby za byt prestali uhrádzať až potom, čo žaloba o určenie nájmu bola zamietnutá a teda nemali istotu, že sa nájom, napriek prísľubu prenajímateľa obnoví. Žalovaní spolu so svojimi deťmi obývajú jednoizbový byt, ten zrekonštruovali a tak, ako žalovaný v 1.rade uviedol, napriek tomu, že sú občania rómskeho pôvodu, správajú sa slušne, deti chodia do školy, riadne sa učia a v lokalite kde bývajú majú svojich kamarátov. Napriek tomu, že nedoplatky za starého otca vyplatili, vzhľadom na postoj prenajímateľa, resp. vlastníka bytu cítia sa poškodení, znechutení z úkonov, ktoré vlastník voči nim podstúpil, keď napriek prísľubu nájom neobnovil. Poplatky prestali uhrádzať až od času, kým žalovaný v 1.rade nemal zdravotné problémy, z ktorého dôvodu prišili o jediný príjem. Situáciu riešili tak, že vycestovali do zahraničia, vrátili sa len z toho dôvodu, že bola možnosť a prísľub zo strany prenajímateľa o obnovenie nájomného vzťahu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, aj vzhľadom na súčasnú sociálnu a finančnú situáciu žalovaných, keď žalovaný v 1.rade pracuje ako donaškár s denným príjmom 10,- až 12,-€, na hodinu má 2,50 €, žalovaná pracuje s čistým príjmom cca 470,-€, z ktorého príjmu má exekučné zrážky za byt, súd uložil žalovaným povinnosť vypratať predmetný jednoizbový byt do 30 dní odo dňa zabezpečenia náhradného ubytovania žalobcom, zabezpečenie ktorej bytovej náhrady súd považuje za súladnú s dobrými mravmi.

33. Ustanovenia § 712c ods.2 pri určení toho kto má zabezpečiť bytovú náhradu odkazuje na primerané použitie zákona č. 189/92 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytu a s bytovými náhradami. Povinnosť zabezpečiť bytovú náhradu ust. § 5 zák.č.189/92 Zb. je uložená tomu, v prospech koho sa byt vypratáva. Žalovaných byt sa vypratáva v prospech vlastníka, Mesta Košice, resp. jeho správcu, ktorému vznikla povinnosť zabezpečiť žalovaným náhradné ubytovanie v zmysle citovaného ust. zák.č. 189/92 Zb.

34. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 keď žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

38. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.