Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19C-3-2018.pdf
PDF · 113.91 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/3/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Táňou Šefčíkovou v právnej veci žalobkyne: T. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXXX/XX, U., zast.: Advokátska kancelária KUHAJDA, s.r.o., IČO: 47 232 773, so sídlom Karadžičova 47, Bratislava, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, zast.: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., IČO: 36 857 513, so sídlom Kýčerského 7, Bratislava, o žalobe na obnovu konania, takto
rozhodol:
I. Žalobu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 26Csp/272/2017 z a m i e t a .
II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.02.2018, doplnenou dňa 02.03.2018 domáhala, aby súd povolil v súlade s ustanovením § 414 Civilného sporového poriadku obnovu konania vedeného Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 26Csp/272/2017 a následne v súlade s ustanovením § 417 ods. 2 Civilného sporového poriadku žalobu zamietol. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že platobným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 26Csp/272/2017 zo dňa 25.10.2017 bola zaviazaná zaplatiť žalovanému (v pôvodnom konaní žalobcovi) sumu vo výške 4.494,68 Eur, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.494,68 Eur od 30.11.2014 do zaplatenia, trovy konania vo výške 269,50 Eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 407,59 Eur. Žalovaný si nárok na zaplatenie sumy 4.494.68 Eur s príslušenstvom voči žalobkyni uplatnil titulom porušenia zmluvných povinností žalobkyňou, ktoré jej vyplývali zo Zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou dňa 23.04.2014. Z dôvodu neuhrádzania dojednaných mesačných splátok žalovaný vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Žalobkyňa v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 26Csp/272/2011 vystupovala v pozícii spotrebiteľa. Napriek skutočnosti, že zo zmluvného vzťahu na základe ktorého si žalovaný uplatňoval svoj nárok jednoznačne vyplývalo, že žalobkyňa je v postavení spotrebiteľa nebola riadne v súlade s ustanovením § 292 CSP poučená o jej procesných právach a povinnostiach a možnosti zastúpenia. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že ona ako osoba neznalá práva nemala vedomosť o svojich procesných právach a možnostiach procesnej obrany. Žalobkyňa bola až po konzultácii so svojim súčasným právnym zástupcom oboznámená s možnosťami procesnej obrany a so skutočnosťami, ktoré spochybňujú žalobcom uplatnený nárok. Žalobkyňa mala za to, že podanie žaloby ako i následné vydanie platobného rozkazu v konaní vedenom pod sp. zn. 26Csp/272/2017 bolo predčasné. Žalobkyňa namietala, že žalovaný v pôvodnom konaní nepreukázal vznik oprávnenia vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, rovnako nepreukázal ani reálne doručenie oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti žalobkyni. Ďalej žalobkyňa namietala, že Zmluva o pôžičke je označená číslom zmluvy XXXXXXX avšak žalovaný v predžalobnej upomienke ako aj v oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti odkazuje na úverovú
zmluvu č. XXXXXXX. Taktiež poukázala na zmätočnosť predžalobnej upomienky, a to so zreteľom na tú skutočnosť, že v zmysle predžalobnej upomienky by žalobkyňa ku dňu 27.09.2014 mala mať nedoplatok na splátkach v celkovej výške 513,84 Eur, avšak žalobkyňa sa zmluvne zaviazala k úhrade mesačnej splátky vo výške 155,94 Eur a ku dňu vystavenia predžalobnej upomienky bola v omeškaní s úhradou troch splátok a preto mala byť v omeškaní s úhradou splátok vo výške 467,82 Eur a nie vo výške 513,84 Eur. Žalobkyňa ďalej mala za to, že úverová zmluva, ktorú uzatvorila so žalovaným neobsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom vzhľadom na absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy, žalobkyňa mala za to, že poskytnutý úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko žalovaný v konaní nepredložil dôkaz preukazujúci individuálne dojednanie nároku žalovaného na poplatok za vymáhanie mala aj za to, že žalovanému takýto nárok nevznikol. Poukázala na to, že žalovaný pri uzavretí zmluvy so žalobkyňou porušil aj svoje zákonné povinnosti a nevyhodnotil správne schopnosť žalobkyne splácať poskytnutý úver. S poukazom na uvedené skutočnosti mala za to, že sú dané podmienky na obnovu konania v zmysle ustanovenia § 397 písm. a) CSP, pričom platobný rozkaz Okresného súdu Galanta sp. zn. 26Csp/272/2017 zo dňa 25.10.2017 napáda v celom rozsahu. Tvrdila, že žaloba bola podaná v rámci objektívnej trojročnej lehote stanovenej CSP, pričom o dôvode obnovy konania sa dozvedela dňa 24.01.2018, keď po nahliadnutí do spisu zistila, že nebola ako spotrebiteľ riadne poučená o procesných právach a povinnostiach, ktoré mala v konaní. Z uvedeného dôvodu sa domnievala, že žalobu o obnovu konania podala v trojmesačnej subjektívnej lehote v zmysle CSP.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení, doručenom súdu dňa 11.05.2018, navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu, keďže žalobkyňa nepreukázala splnenie žiadneho zo zákonom stanovených dôvodov pre povolenie obnovy konania, vyplývajúcich z ustanovenia § 397 CSP. Poukázal na to, že z platobného rozkazu sp. zn. 26Csp/272/2017 zo dňa 25.10.2017 vyplýva náležité, určité, zrozumiteľné a jasné poučenie žalobkyne o možnosti podania odporu v lehote 15 dní od jeho doručenia, čo však žalobkyňa nevyužila, pričom jej nečinnosť ide len na jej ťarchu a je tak zrejmé, že neexistovali a neexistujú žiadne také skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu skoršieho konania, ktoré by žalobkyňa bez svojej viny nemohla v tomto použiť. Za nedôvodné je potrebné podľa názoru žalovaného, považovať tiež tvrdenie žalobkyne o tom, že o oboznámení s možnosťami procesnej obrany bola oboznámená až po konzultácii so svojim súčasným právnym zástupcom, z obsahu samotného platobného rozkazu totiž vyplýva možnosť procesnej obrany v podobe podania odporu v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ďalej poukázal na to, že žalobkyňa žalobu na obnovu konania podala až po takmer dvoch mesiacoch od právoplatnosti platobného rozkazu, pričom aj takto dlhý časový úsek, v ktorom ostala žalobkyňa z vlastného rozhodnutia pasívna, dostatočne preukazuje, že nedbala riadne svojich práv a celá záležitosť jej bola ľahostajná. Zo žaloby žalobkyne na základe ktorej je vedené súčasné konanie pritom žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali dôvodnosti žaloby na obnovu konania ani nevyplývajú, resp. tieto žalobkyňa neuvádza. Tomuto záveru nasvedčuje už len samotné znenie žaloby, kedy nosné argumenty žalobkyne predstavujú v podstate len všeobecné výhrady týkajúce sa vyhlásenia predčasnej splatnosti skorším konaním dotknutého úveru, či obsahovým parametrom zmluvy o úvere, čo však nie sú témy ani dôvodmi pre obnovu konania. Žaloba na obnovu konania je pritom zákonom zakotvený inštitút použiteľný len v zákonom striktne stanovených prípadoch upravených v § 397 a nasl. CSP. Jeho účelom nie je umožňovať stranám sporu nahrádzať dodatočne svoju inaktivitu/ľahostajnosť či zlé procesné rozhodnutia uskutočnené v pôvodnom konaní. Je nutné dbať na právnu istotu ostatných strán sporu. Navyše rozhodnutie platobným rozkazom neznamená, že súd žalobu v skoršom konaní po právnej stránke neskúmal. Žalovaný k otázke vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru uviedol, že tvrdenia žalobkyne o nepreukázaní splnenia podmienok pre vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru považoval za nedôvodné. Z bodu 12.4 Zmluvy o úvere jednoznačným spôsobom vyplýva, že žalovaný mal právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru z dôvodu omeškania klienta so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace ak na túto možnosť bol upozornený 15 dní vopred. K údaju o výške, počte a termínoch splátok úveru žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018, v zmysle ktorého nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. S poukazom na uvedené, žalovaný mal za to, že neexistujú žiadne skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu skoršieho konania, ktoré žalobkyňa nemohla bez svojej viny použiť v skoršom konaní. Z inaktivity žalobkyne je zrejmé, že táto nemala záujem na podaní odporu proti platobnému rozkazu vydanému v skoršom konaní, žalobkyňa nepreukázala žiaden dôvod prípustnosti obnovy konania, pričom tvrdenia prezentované v jej žalobe sú beztak nedôvodné a nepodložené.
3. Žalobkyňa v replike, doručenej dňa 01.06.2018, zdôraznila, že medzi listinnými dôkazmi, ktoré boli právnemu zástupcovi žalobkyne predložené absentovalo procesné poučenie súdu v súlade s ustanovením § 292 CSP. Žalobkyňa nerozumie zmyslu platobného rozkazu, nechápala že platobný rozkaz predstavuje rozhodnutie vo veci samej, pričom v konaní čakala na pojednávanie, na ktorom by bolo rozhodnuté o veci rozsudkom, nakoľko o iných formách rozhodovania nemala žiadnu vedomosť. Právne poradenstvo vyhľadala s časovým odstupom od doručenia listinných dokumentov z dôvodu, že čakala na doručenie predvolania na pojednávanie vo veci ako i z dôvodu nepriaznivej finančnej situácii v čase doručenia platobného rozkazu. Absenciou procesného poučenia v súlade s ustanovením § 292 CSP mala za to, že došlo k vade konania, ktorá spôsobila porušenie princípu rovnosti zbraní, nakoľko nesprávnym procesným postupom bolo žalobkyni znemožnené, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobkyňa v konaní vedenom pod sp. zn. 26Csp/272/2017 nemohla vykonať dôkazy, ktoré jej mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Ďalej poukázala na to, že tunajší súd sa v konaní vedenom pod sp. zn. 26Csp/272/2017 celkom zjavne nezaoberal otázkou splnenia podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, nakoľko v konaní nebol predložený žiadny dôkaz o doručení resp. o odoslaní oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalobkyni, rovnako nebola predložená výzva, ktorá mala byť doručovaná pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti v súlade s článkom 12 bod 12.4 zmluvy. Z uvedených dôvodov žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe.
4. Žalovaný v duplike, doručenej súdu dňa 18.07.2018 poukázal na to, že žalobkyňa v replike žiadnym relevantným spôsobom nevyvracia ani inak nespochybňuje rozhodujúce skutočnosti uvádzané vo vyjadrení žalovaného k žalobe, pričom neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia či skutočnosti, ktoré by zakladali ktorýkoľvek z dôvodov pre obnovu v zmysle ust. 397 a nasl. CSP. Žalovaný opätovne poukázal na poučenie platobného rozkazu, z ktorého vyplýva možnosť podania odporu v lehote 15 dní od jeho doručenia, ako aj na konštantnú rozhodovaciu prax v otázke poučovania strán sporu vo vzťahu k ich hmotnoprávnym právam a povinnostiam v rámci súdneho sporu. Podľa názoru žalovaného nemôže obstáť tvrdenie žalobkyne, v zmysle ktorého mala čakať na rozhodnutie vo veci samej rozsudkom, nakoľko najneskôr v momente doručenia platobného rozkazu musela po jeho prečítaní mať vedomosť o možnostiach ďalšieho procesného postupu v rámci tohto skráteného typu konania. Okolnosť, či žalobkyňa bola právne zastúpená, alebo nie, žiadnym spôsobom neuberá na zrozumiteľnosti poučenia o možnosti podať odpor, obsiahnutom v platobnom rozkaze. Tvrdenie žalobkyne týkajúce sa voľby právneho zástupcu prezentované v jej replike, považoval žalovaný za účelové. Zatiaľ čo zo štvrtého odseku repliky vyplýva, že zastúpenie advokátom si nezvolila z dôvodu, že nemala o tejto možnosti vedomosť, tak v poradí druhom odseku repliky sa uvádza, že tak nespravila z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie. Z uvedeného dôvodu neobstojí tvrdenie žalobkyne, v zmysle ktorého jej malo byť znemožnené, aby uskutočňovala jej procesné práva. O možnosti brániť sa voči platobnému rozkazu prostredníctvom odporu vedela, pričom nepodaním odporu v stanovenom čase právne kvalifikovaným spôsobom demonštrovala, že v konaní týkajúcom sa platobného rozkazu už nemá záujem ďalej pokračovať. Prijatie predmetnej argumentácie žalobkyne by do inštitútu platobného rozkazu vnášalo neželanú, až neprípustnú právnu neistotu, pričom by mohli viesť až k faktickej nepoužiteľnosti inštitútu platobných rozkazov ako celku.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.10.2018, na ktoré sa žalovaný a jeho právny zástupca nedostavili, pričom svoju neúčasť právny zástupca žalovaného písomne ospravedlnil. Súd teda pojednával v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Súd predniesol predbežné právne posúdenie veci. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní sa odvolával v celom rozsahu na žalobu a písomné vyjadrenia s tým, že dôvod obnovy konania je daný v zmysle § 397 písm. a) CSP, nakoľko žalobkyňa nebola poučená v zmysle § 292 CSP v pôvodnom konaní a nemohla preto uplatniť obranu tak, aby bola schopná v prípade riadneho poučenia, nevyužila všetky zákonné prostriedky nie z vlastnej viny.
6. Na pojednávanie nariadené na deň 15.11.2018 sa strany sporu nedostavili. Právny zástupca žalobkyne svoju neúčasť písomne ospravedlnil, pričom poukázal na to, že existencia procesného poučenia v elektronickej podobe súdneho spisu nepredstavuje dôkaz, že toto poučenie bolo reálne vytlačené a zasielané žalobkyni. Nakoľko súdny spis sp. zn. 26Csp/272/2017 vedený v listinnej podobe nespĺňal náležitosti ako i vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa namieta doručenie procesného poučenia súdom mala žalobkyňa za to, že v konaní nebolo preukázané, že by procesné poučenie v zmysle ustanovenia § 292 CSP bolo v listinnej podobe vytlačené a zaslané žalobkyni. Právny
zástupca žalovaného svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 15.11.2018, pričom navrhol žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť. Súd teda pojednával v neprítomnosti strán sporu.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, s obsahom pripojeného spisu 26Csp/272/2017, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav veci:
8. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 26Csp/272/2017 vyplýva, že sa spoločnosť Consumer Finace Holding a.s., ktorej právnym nástupcom je Všeobecná úverová banka, a.s., (t.j. v tomto konaní žalovaný), žalobou doručenou súdu dňa 19.09.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal p. T. E. (t.j. v tomto konaní žalobkyňu) na zaplatenie istiny 4.494,68 Eur s príslušenstvom, a to titulom zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného dňa 23.04.2014, na základe ktorej právny predchodca žalovaného poskytol žalobkyni pôžičku vo výške 5.000,- Eur. Žalobkyňa porušila svoj zmluvný záväzok, keďže dlh riadne a včas nesplácala, z uvedeného dôvodu došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Právny predchodca žalobcu k svojej žalobe pripojil Žiadosť a zmluvu o poskytnutie pôžičky zo dňa 23.04.2014, Predžalobnú upomienku zo dňa 27.09.2014, Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.11.2014, Prehľad splátok a úhrad a všeobecné obchodné podmienky k Zmluve o pôžičke.
9. Súd v konaní vedenom pod sp. zn. 26Csp/272/2017 vydal dňa 25.10.2017 platobný rozkaz č.k. 26Csp/272/2017-21, ktorý dňa 06.12.2018 doručil do vlastných rúk žalobkyne. Poučenie platobného rozkazu znie: Súd týmto platobným rozkazom rozhodol iba na základe skutočností tvrdených a osvedčených žalobcom. Ak nesúhlasíte s povinnosťou na zaplatenie peňažnej sumy uloženej Vám týmto platobným rozkazom (výrok I.), máte možnosť v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu podať na súde, ktorý platobný rozkaz vydal, odpor proti platobnému rozkazu. Podaný odpor musí byť vecne odôvodnený. Vyjadrite sa v ňom, či uznávate aspoň časť voči Vám uplatnenému nároku alebo ho považujete za neopodstatnený v celom rozsahu, pripojte listiny na ktoré sa odvolávate, prípadne označte dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd odmietne odpor, ktorý bude podaný oneskorene, neoprávnenou osobou alebo bez vecného odôvodnenia. Ak nepodáte včas odpor s vecným odôvodnením, nadobudne tento platobný rozkaz právoplatnosť a na jeho základe bude môcť žalobca ako oprávnený viesť exekúciu na Váš majetok. Ak podáte včas odpor s vecným odôvodnením, súd platobný rozkaz zruší v celom rozsahu a nariadi na prejednanie veci pojednávanie. Ak v tomto platobnom rozkaze nesúhlasíte len s výrokom o náhrade trov konania (výrok II.), je možné v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania. Každé podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis. Z úpravy vyššej súdnej úradníčky zo dňa 25.10.2017 vyplýva pokyn pre asistentku senátu doručiť platobný rozkaz, spolu so žalobou, jej prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach žalobkyni. K č.l. 21 spisu sp. zn. 26Csp/272/2017 je pripojená doručenka vlastnoručne podpísaná žalobkyňou, potvrdzujúca prevzatie vyššie uvedených listín. Nakoľko žalobkyňa proti predmetnému platobnému rozkazu v zákonnej 15 dňovej lehote odpor nepodala, dňa 22.12.2017 platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť.
10. Žalobkyňa sa v tomto konaní žalobou domáhala obnovy konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 26Csp/272/2017 v zmysle ustanovenia § 397 ods. 1 písm. a) CSP, pričom namietala nesprávny postup tunajšieho súdu a tvrdila, že nedoručením poučenia jej ako spotrebiteľovi o jej procesných právach a povinnostiach, došlo k vade v konaní, konkrétne došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobkyňa osobitne namietala, že nebola poučená súdom v zmysle § 292 CSP o možnosti zvoliť si zástupcu, a preto ako práva neznelá osoba, sa nemohla v pôvodnom konaní účinne brániť. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že vydanie platobného rozkazu v pôvodnom konaní bolo predčasné, pričom mala za to, že žalovaný nepreukázal, že postupoval s odbornou starostlivosťou pri poskytnutí pôžičky žalobkyni, ďalej v uzatvorenej zmluve absentujú povinné náležitosti, a to najmä v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zároveň poukázala na to, že žalovaný v pôvodnom konaní nepreukázal splnenie podmienok na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.
11. V zmysle § 397 ods. 1 CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie. 12. V zmysle § 398 CSP, žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť. 13. V zmysle § 399 CSP, žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak. 14. V zmysle § 400 CSP, žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 15. V zmysle § 403 ods. 1 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. 16. V zmysle § 403 ods. 2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. 17. V zmysle § 406 CSP, v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje. 18. V zmysle § 407 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. 19. V zmysle § 408 CSP, dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. 20. V zmysle § 409 CSP, na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie. 21. V zmysle § 410 CSP, žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii. 22. V zmysle § 411 ods. 1 CSP, rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný. 23. V zmysle § 411 ods. 2 CSP, súd nie je viazaný rozsahom žaloby ak odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania. 24. V zmysle § 414 CSP, ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne.
25. Súd v prvom rade skúmal včasnosť podania žaloby na obnovu konania, a to v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 403 CSP, pričom dospel k záveru, že žalobkyňa žalobu podala včas. O dôvodoch podania žaloby sa žalobkyňa mohla dozvedieť najskôr v deň doručenia platobného rozkazu, vydaného v pôvodnom konaní pod sp. zn. 26Csp/272/2017 zo dňa 25.10.2017, ako aj ďalších listín, t.j. dňa 06.12.2018, najneskôr však v deň nahliadnutia do súdneho spisu právnym zástupcom žalobkyne dňa 24.01.2018. Žaloba na obnovu konania bola podaná dňa 19.02.2018, teda v trojmesačnej subjektívnej lehote na podanie žaloby na obnovu konania.
26. Následne súd pristúpil k zisteniu dôvodnosti podania žaloby žalobkyňou, pričom je potrebné zdôrazniť, že obnova konania nie je opravným prostriedkom, ktorým možno dosiahnuť nápravu nesprávnosti súdneho rozhodnutia, ktorá má pôvod v nesprávnom postupu súdu alebo jeho výsledkom nesprávneho posúdenia veci. Obnova konania je prostriedkom na nápravu rozhodnutia, ktorého nesprávnosť spočíva v nedostatočnom skutkovom zistení, ktoré nie sú spôsobené nesprávnou činnosťou súdu, ale okolnosťami, ktoré účastníkovi objektívne neumožňovali použiť skutočnosti
rozhodnutia a dôkazy v pôvodnom konaní alebo nemožnosťou vykonať dôkazy v pôvodnom konaní. Skutočnosti uvedeného charakteru žalobkyňa v žalobe na obnovu konania neuvádza, namieta nesprávny postup súdu. V pôvodnom konaní mala žalobkyňa možnosť podať odpor proti platobnému rozkazu, v rámci ktorého mala možnosť uviesť všetky skutočnosti rozhodnutia a dôkazy, ktorými spochybňuje nárok žalovaného. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že ako práva neznelá osoba po doručení platobného rozkazu čakala na vytýčenie termínu pojednávania, súd sa s takouto argumentáciou žalobkyne nemohol stotožniť. Poučenie platobného rozkazu totiž bolo naformulované jednoznačne, dostatočne určite a zrozumiteľne tak, aby jeho význam dokázal pochopiť aj laik. Z uvedeného poučenia potom žalobkyni muselo byť zrejmé, že v prípade nepodania odporu proti platobnému rozkazu, nadobudne platobný rozkaz právoplatnosť, a na jeho základe bude možné viesť proti nej exekúciu na jej majetok. Napriek riadnemu poučeniu, žalobkyňa v konaní rozhodla ostať nečinná, odpor proti platobnému rozkazu nepodala, a tak platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť.
27. Žalobkyňa ďalej namietala, že nebola poučená súdom v zmysle ustanovenia § 292 CSP a preto nemala vedomosť o tom, že si môže zvoliť v konaní zástupcu, tým podľa názoru žalobkyne došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní. Súd sa ani s týmito argumentmi žalobkyne nestotožnil, nakoľko žalobkyňa síce tvrdila, ale nepreukázala súdu, že jej poučenie o procesných právach a povinnostiach, v ktorom sa nachádza aj poučenie v zmysle ustanovenia § 292 CSP, nebolo zo strany súdu doručené. Tak ako súd uviedol aj vyššie, na č.l. 21 spisu sp. zn. 26Csp/272/2017 je pokyn na doručenie aj spotrebiteľského poučenia žalobkyni. K rovnakému číslu listu je pripojená aj vlastnoručne žalobkyňou podpísaná doručenka, na ktorej je uvedené, že sa jej doručovalo aj poučenie. Síce predmetné poučenie v listinnej podobe nebolo do pôvodného spisu založené, ale sa nachádza v elektronickom súdnom spise, z ktorého vyplýva chronológia podaní a listín vyhotovených a doručovaných stranám v priebehu konania sp. zn. 26Csp/272/2017. Súd súhlasil s argumentáciou žalovaného, že skutočnosti uvádzané žalobkyňou sú málo presvedčivé, pričom považoval za účelové tvrdenie žalobkyne, že poučenie uložené do elektronického súdneho spisu nepredstavuje dôkaz o tom, že predmetné poučenie bolo reálne vytlačené a zasielané žalobkyni. Je potrebné zdôrazniť to, že samotné neuloženie poučenia v listinnej podobe do pôvodného spisu, nie je dôvodom na povolenie obnovy konania v zmysle ustanovenia § 397 a nasl. CSP.
28. Čo sa týka ďalších argumentov žalobkyne o predčasnosti vydania platobného rozkazu v pôvodnom konaní najmä z dôvodu nepreukázania splnenia podmienok pre vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru, ako aj z dôvodu absencie obsahovej náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., súd uvádza, že pred vydaním platobného rozkazu súd vyhodnocuje skúma, či sú dané všetky podmienky na vydanie platobného rozkazu, keď sa žalobkyňa domnievala, že tieto podmienky dané neboli, mohla podať proti platobnému rozkazu odpor, čo však neurobila. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-234/04 zo dňa 16.03.2006 (Rozmarie Capférer/Schlang & Schick GmbH), podľa ktorého vo všeobecnosti nie je vnútroštátny súd povinný znova preskúmavať a zrušiť právoplatné súdne rozhodnutie, aj keby sa ukázalo, že je v rozpore s právom Spoločenstva. Týmto rozhodnutím Súdny dvor pripomenul dôležitosť zásady res iudicata. Na to, aby sa zabezpečila tak stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených pre tieto opravné prostriedky, pričom toto rozhodnutie vydal Súdny dvor potom, čo dňa 05.04.1993 nadobudla účinnosť Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
29. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobu žalobkyne na povolenie obnovy konania, ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.
30. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. ods. 1, podľa ktorého nárok na náhradu trov vznikol žalovanému ako plne úspešnej strane sporu. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené v druhej výrokovej vete tohto rozhodnutia a žalovanému priznal voči žalobkyni plnú náhradu trov konania. O výške priznaných trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.