Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/184/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu Platiť sa oplatí s.r.o., Bratislava, Mostová 2, IČO: 45 684 618, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanému S. E., E., Š. XX, o zaplatenie 249,59 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 16Csp/89/2016-108 z 21.2.2018 Okresného súdu Michalovce

rozhodol:

M e n í rozsudok vo výroku III. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 150 € a 5 % úroky z omeškania z uvedenej sumy od 28.9.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi p r i s u d z u j e náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Zrušuje platobný rozkaz tunajšieho súdu 16Csp/89/2016-23 z 15.11.2016. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 99,59 €, spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 68,95 € od 10.10.2013 do zaplatenia, 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 30,64 € od 10.11.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Zamieta žalobu v časti o zaplatenie 150 € s prísl. IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 2. V odôvodnení rozsudku uviedol, aké právo si žalobca uplatnil proti žalovanému, v žalobe doručenej mu 23.9.2016 a, že vykonal vo veci dokazovanie a zistil tento skutkový stav: V konaní bolo zistené, že podľa zák. o elektronických komunikáciách právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb, a žalovanému boli poskytované základné a ostatné služby súvisiace s prevádzkou mobilného telefónu (ďalej len telefón). Žalovaný sa zaviazal dodržiavať všeobecné podmienky žalobcu tvoriace nedeliteľnú súčasť zmluvy, i cenník služieb. Z predložených listinných dokladov vyplýva, že nezaplatil žalobcovi cenu poskytnutých služieb 68,95 € za obdobie od 22.8.2013 do 21.9.2013, splatnú 9.10.2013, 30,64 € za obdobie 22.9.2013 do 21.10.2013, splatnú 9.11.2013. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie 150 €, žalobca predložil „čiastkovú faktúru“ (úvodzovky súd) na uvedenú sumu, avšak nie je z nej zrejmé, za aké obdobie poskytovania elektronických služieb je žalovanému fakturovaná, teda nie je z nej zrejmé, či boli mu poskytnuté služby právneho predchodcu žalobcu v takejto cene za konkrétne obdobie. Po vykonaní dokazovania vec právne posúdil takto: Citoval znenie § 51 O. z. V konaní mal za preukázané, že 19.12.2014 žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu podľa zák.č.613/10 Z. z.,§ 43 platnú zmluvu o pripojení, na základe ktorej mu právny predchodca žalobcu poskytoval elektronické služby, za ktoré bol povinný platiť dohodnutú cenu za poskytnuté služby riadne a včas. Z predložených výpisov ohľadne hovorov žalovaného z jeho telefónu, a z faktúr, bolo zistené, že nezaplatil žalobcovi splatnú cenu poskytnutých služieb, a to doposiaľ v sume 99,59 €, preto ho zaviazal v tomto rozsudku zaplatiť mu túto dlžnú sumu spolu s úrokmi z omeškania, ktoré si uplatnil vo výške 5 %. Priznal žalobcovi úroky z omeškania podľa § 517 ods.2 O. z. (jeho znenie cituje), ktorých výšku určuje nar.vl.č.87/05 Z. z. Žalobca žiadal priznať od žalovaného v tomto konaní aj nárok na 150 € s prísl. Predmetný nárok zamietol, pretože nebolo v tomto konaní preukázané, za aké obdobie mali byť žalovanému poskytované verejné služby - podľa Zmluvy, za uvedenú cenu, nakoľko z predloženej „čiastkovej“ (úvodzovky súd) faktúry táto skutočnosť nevyplýva. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods.1 a stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže žalobca bol v konaní iba čiastočne úspešný. 3. Žalobca podal včas odvolanie proti uvedenému rozsudku a tento napadol v III. a IV. výroku a uviedol: Odvolanie proti rozsudku odôvodňuje najmä tým, že - súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, - rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, - súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, - rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podstata nesprávnosti rozhodnutia súdu spočíva - podľa neho - najmä v nepodloženom a neodôvodnenom zamietnutí žalobného nároku pri neexistujúcej a neuvedenej právnej úprave, v porušení ust. o skutkových tvrdeniach strán, v porušení ust. o nespornom jeho tvrdení, v porušení ust.. o zjavne nedôvodnej žalobe, v porušení ust. o neúplnom podaní, v tom, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil mu, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. I. Opakoval, čo v žalobnom návrhu, o. i., uviedol. Dôkaz: Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávok z 12.2.2016. cituje z odôvodnenia Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) 4Obo 210/01 (judikát R 119/2003). Teda urobil skutkové tvrdenie o tom, že je veriteľom pohľadávky uplatňovanej v tomto konaní, ktorú mu postúpila Slovák Telekom, a.s., kedy doložil oznámenie o postúpení pohľadávky, zmluvnú dokumentáciou medzi žalovaným a ST, faktúry vystavené ST, označil Zmluvu o postúpení pohľadávok a uviedol dátum vyhotovenia oznámenia o postúpení pohľadávky. Tieto skutkové tvrdenia žalovaný nepoprel. Cituje znenie § 151 ods.1 CSP. Následkom toho je daná nespornosť jeho skutkového tvrdenia o tom, že je veriteľom pohľadávky uplatňovanej v tomto konaní, kedy súd mal postupovať len tak, že z tejto musel vychádzať. II. Z pripojených podkladov a napadnutého rozhodnutia je ďalej zrejmé, že tak on ako i súd eviduje jeho nárok ako neuhradená cena za poskytnuté telekomunikačné služby. Toto vnímal a vníma tak, že žalovanému „bola“ poskytované objednané služby na základe uzatvorenej zmluvnej dokumentácie a jej súčasťami. Zamietnutie časti žalobného nároku s tým, že súd nemal preukázané, za aké obdobie jeho právny predchodca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté služby, nemá - podľa jeho názoru - oporu v platnom právnom poriadku, kedy je to ničím neodôvodnený formálny a rigidný postup a prístup, ktorý - podľa neho - odporuje ust. CSP, ako uvádza konkrétne ďalej. V nie je daná možnosť formálneho pripisovania významu a obsahu vyjadrenia strany konania. V nie je daná možnosť formálneho pripisovania významu a obsahu pojmu služba tak, ako to urobil súd. Opakuje, že toto vnímal a vníma tak, že žalovanému bola vyúčtovaná cena za poskytnuté služby. Pokiaľ súdu vadilo označenie tejto položky pojmom služba, resp. cena za službu (pričom je tu otázne, či je tu na takýto postoj súdu priestor), kedy sa nestotožňuje s jeho slovným vyjadrením, resp. účastníka konania, na toto mal ho upozorniť a to osobitne i vzhľadom na § 129,§ 138 a vzhľadom na to, že vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania čo vylúčilo jeho možnosť, na takúto ničím nepredvídanú úvahu, či postoj súdu náležite reagovať. Opakuje niektoré skutočnosti uvedené v podaní z 20.2.2018. III. Bez ohľadu na uvedené namieta porušenie ust. odstraňovaní vád podania. Cituje znenie § 129 CSP. Pokiaľ súd prijal neskôr rozhodnutie ako prijal, tento mal predtým ho vyzvať na doplnenie alebo opravu podania, čo však podľa napadnutého rozhodnutia neurobil. I pri svojej námietke v bode II. (kde namieta formálny a rigidný postup a prístup k označeniu, kedy možnosť čiastková faktúru vníma ako vyúčtovanie ceny za poskytnuté telekomunikačné služby) namieta porušenie § 129 CSP, kedy pri jeho dodržaní by získal možnosť reagovať na úvahu súdu o tom, že súd za službu nepovažuje to, čo za službu považoval on a k tomu by sa mohol vyjadriť. Toto má osobitný význam i vzhľadom na to, že súd v konaní vydal platobný rozkaz. Vzhľadom na to „sa“ nemal možnosť reagovať na úvahu súdu o tom, že súd cenu za službu nepovažuje to, čo cenu za službu považoval on, do rozhodnutia súdu stratil. Vzhľadom na to osobitne namieta i to, že rozhodnutie súdu je pre neho nepredvídateľné. IV. Bez ohľadu na uvedené namieta porušenie ust. o zjavnej nedôvodnosti žaloby. Cituje znenie § 138 CSP. Namieta, že i popri uvedenom je daný zrejmý a presný postup, ako postupovať v prípade zjavne nedôvodnej žaloby, kedy pri neskoršom rozhodnutí namieta porušenie postupu podľa § 138 v jeho neprospech. Toto je - podľa neho - v rozpore s tým, ako súd odôvodnil svoje rozhodnutie a ako vo veci postupoval. Pokiaľ na späťvzatie žaloby súdom vyzvaný nebol, súd nemal za to, že žaloba je zjavne nedôvodná. Cituje z publikácie Civilný sporový poriadok - komentár vydavateľstva Wolters Kluwer. I pri svojej námietke v bode II. (kde namieta formálny a rigidný postup a prístup k označeniu, kedy možnosť kúpy zariadenia na splátky vníma ako službu svojho právneho predchodcu) namieta porušenie § 138 CSP, kedy pri jeho dodržaní by získal možnosť reagovať na úvahu súdu o tom, že súd za cenu za službu nepovažuje to, čo za cenu za službu považoval on a k tomu by sa mohol vyjadriť. Toto má osobitný význam i vzhľadom na to, že súd sa rozhodol v tejto veci nenariadiť pojednávanie, kedy možnosť reagovať na úvahu súdu o tom, že súd za službu nepovažuje to, čo za službu považoval on, do rozhodnutia súdu stratil. Vzhľadom na to osobitne namieta i to, že rozhodnutie súdu je pre neho nepredvídateľné. V. Namieta, súd - podľa neho - nesprávnym procesným postupom znemožnil mu, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Toto vidí najmä v tom, že súd sa nevysporiadal s tým, čo namieta v bode I. až IV., kedy z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na čom je vlastne založené a z čoho pri ňom súd vychádzal, ako i to, prečo súd postupoval tak ako postupoval, resp. prečo nepostupoval tak, ako uvádza v bodoch I. až V. a opomenul najmä § 151 ods.1,§ 129,§ 138,§ 297 písm. b) CSP. Cituje z odôvodnenia rozhodnutia NS SR v konaní 8Sžo/191/2010 a v konaní 2MCdo 7/2009 a znenie § 220 ods.1 CSP. V súčasnej dobe sa otázka, akým spôsobom má byť vypracované odôvodnenie rozsudku nepovažuje za spornú. V rámci rozhodovacej praxe súdov a právno-teoretických úvah bolo vytvorené množstvo materiálov komplexne riešiacich danú problematiku. Zo všetkých uvádza nasledovný výňatok z rozhodnutia uverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č.37/1985, ktorý pre jeho výstižnosť a stručnosť považuje za najvhodnejší pre účely toho odvolania, ktorý cituje. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku sa domnieva, že súd pri jeho vypracovaní nepostupoval v súlade s uvedeným. Pre podporu svojej argumentácie si dovoľuje uviesť i výňatok z textu komentára k § 157 od Prof. JUDr. Jána Mazáka, PhD., ktorý cituje. Cituje z odôvodnenia uznesenia NS SR 2Cdo 238/2008 z 30.11.2009 a Nálezu Ústavného súdu (ďalej len ÚS) SR III.ÚS 107/07. Súd musí v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre účastníkov konania, ale aj pre verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. V skúmanom prípade závery súdu nespĺňajú dané podmienky, a - podľa neho - absentuje popis myšlienkového postupu, ktorými k nim súd dospel, čím sa rozhodnutie javí ako nepreskúmateľné. K rovnakému názoru dospel NS SR aj v konaniach vedených 2Cdo 170/2005 a 7Cdo 136/2013 a vyskytuje sa tiež v dielach právnej teórie, uvádza, napr. výňatok z textu komentára k § 157 O. s. p. od Prof. JUDr. J. Mazáka, PhD., ktorý opakovane cituje. Cituje z odôvodnenia Uznesenia NS SR v konaní 7Cdo 201/2014 a znenie čl.6 ods.1 Dohovoru. Práve zo skutočnosti, že súdny proces musí byť „spravodlivý“ (úvodzovky žalobca), vyvodzuje Európsky súd (ďalej len ES) povinnosť súdu dostatočne odôvodniť súdne rozhodnutie. ES stabilne uvádza, že podľa ustálenej judikatúry zohľadňujúcej princíp vzťahujúci sa na riadny výkon spravodlivosti, rozsudky súdov a tribunálov musia dostatočne uviesť dôvody, na ktorých sú založené. (napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, § 26) alebo, že národné súdy musia ale vyjadriť s dostatočnou jasnosťou dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia. (napr. Hadjianastassiou v. Grécko, § 33). Povinnosť súdu dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva aj zo základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl.46 ods.1 Ústavy SR. Cituje, čo ÚS SR k obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uviedol v Uznesení I.ÚS 108/07. Z toho vyplýva, že ÚS SR vykladá čl.46 ods.1 ústavy tak, že podobne ako čl.6 ods.1 Dohovoru zaručuje aj čl.46 ods.1 ústavy i právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Rovnako ako čl.46 ods.1 Ústavy SR znie čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd, ktorá je súčasťou slovenského aj českého právneho poriadku. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia teda vyplýva aj z čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd. Zákonný základ práva na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia sa nachádza v § 157 ods.2 O. s. p. Cituje, čo ÚS SR k tomuto ust. uvádza, napr. v Náleze II.ÚS 410/06. ES aj ÚS SR vo svojich rozhodnutiach zdôrazňujú, že dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia má veľký význam. Cituje z rozhodnutia ES vo veci, napr. Suominen v. Fínsko, § 37,1.7.2003; Tatishvili v. Rusko,§ 58, 22.2.2007) a z odôvodnenia Nálezu ÚS SR III. ÚS 311/07. Poukazuje na to, čo ÚS SR uvádza v konaniach IV.ÚS 115/03, III.ÚS 119/03, III.ÚS 209/04 (vo vzťahu k povinnosti súdov vyrovnať sa s argumentmi účastníkov konania),II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04 a II.ÚS 410/06. Jednou z najdôležitejších súčastí základného práva na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je povinnosť súdu vyrovnať sa s argumentmi a návrhmi účastníkov súdneho konania. Iba tým, že súd vo svojom rozhodnutí zareaguje na argumenty účastníkov konania, dá účastníkom najavo, že boli vypočutí a že sa ich argumentmi zaoberal. Táto povinnosť je prejavom skutočnosti, že proces právnej argumentácie sa považuje za dialóg (resp. diskurz či diskusiu) medzi účastníkmi argumentácie, v ktorom účastníci uvádzajú argumenty na podporu určitého stanoviska a proti tomuto stanovisku, pričom najlepší z argumentov určí výsledok (rozhodnutie vo veci). V náleze I.ÚS 243/07 ÚS SR naznačil príklon k téze, že právo je argumentatívny fenomén - čo znamená, že k tomu, čo je právom (t.j. čo je významom právneho predpisu - právnou normou) sa dopracovávame procesom argumentácie, v ktorom súperia rôzne argumenty a najlepší a najpresvedčivejší z týchto argumentov nakoniec určí výsledok (cituje z jeho odôvodnenia). Tiež Viktor Knapp vo svojej Teórii práva hovorí, že poznanie práva, právnych inštitútov atď. a dôsledne ani zistenie quid iuris v určitom prípade nemožno odvodiť z axióm, ale je spravidla potrebné sa k nemu dopracovať argumentáciou v prospech niektorej z viacerých možností. (PozriKNAPP, V.: Teórie práva. Praha: C. H. Beck, 1995, s.167. Podľa právnej teórie v rámci súdneho procesu má dialóg medzi účastníkmi argumentácie určité špecifiká. Cituje, čo právna teória uvádza (Pozri FETERIS, E.: Fundamentals of Legal Argumentation. A Survey of Theories on the Justification of Judicial Decisions. Dordrecht: Kluwer Academic Publishers,1999,s.173-174). Analyzovanie povinnosti súdu vyrovnať sa s argumentmi účastníkov konania má pre právnu prax veľký význam. ÚS SR má totiž právomoc preskúmavať ústavnosť rozhodnutí všeobecných súdov a už mnohokrát zrušil rozhodnutia všeobecných súdov práve z dôvodu, že sa súdy dostatočne nevyrovnali s argumentmi účastníkov konania a tým porušili základné právo na spravodlivý proces. Tiež ES mnohokrát vyslovil porušenie práva na spravodlivý proces preto, že rozhodnutia vnútroštátnych súdov sa nevyrovnali s argumentmi účastníkov konania. Cituje, čo ES v rozhodnutí Vetrenko v. Moldavsko z 18.5.2010 uviedol. ÚS vo viacerých rozhodnutiach tiež bližšie konkretizoval, čo znamená vyrovnať sa s argumentmi a cituje, čo v náleze IV.ÚS 296/09 a v náleze III.ÚS 311/07 (v ktorom posudzoval rozhodnutie NS SR) uviedol. K tomu, čo znamená vyrovnať sa s „argumentami“ účastníka konania, sa výstižne vyjadril, napr. aj Najvyšší správny súd ČR v rozsudku 2Afs 24/2005 a cituje, čo v ňom uviedol. Z uvedených rozhodnutí možno

- podľa jeho názoru - vyvodiť, že „vyrovnať sa“ (úvodzovky žalobca) s argumentom účastníka konania znamená uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov. Ak súd odmietne nejaký argument účastníka konania, musí ho v odôvodnení rozhodnutia vyvrátiť. resp. aspoň spochybniť alebo vysvetliť, prečo tento argument považuje za irelevantný. Uvedenie dôvodu pre prijatie alebo odmietnutie argumentu účastníka konania je vlastne tiež argumentáciou - a to uvádzaním argumentov reagujúcich na argumenty účastníka konania. Argumenty súdu uvedené pre odmietnutie argumentov účastníka konania musia byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne - aby naozaj smerovali k vyvráteniu alebo spochybneniu argumentov účastníkov konania. Za arbitrárne zaoberanie sa argumentmi možno považovať, napr. konštatovanie súdu, že argumenty účastníka sú nesprávne alebo irelevantné, bez toho, aby súd dostatočne vysvetlil, prečo ich považuje za nesprávne alebo irelevantné. Možno tiež konštatovať, že čím je dôkladnejšia a podrobnejšia (hlbšia) argumentácia účastníka konania, tým musí byť dôkladnejšia aj argumentácia súdu, ak chce súd tieto argumenty vyvrátiť alebo spochybniť (napr. PECZENIK, A.: On Law and Reason. Springer, 2008,s.113-114.) Ak súd na konkrétne a podrobné argumenty účastníka konania zareaguje iba všeobecným konštatovaním, takáto argumentácia súdu nemôže byť považovaná za konkrétny protiargument a nemôže byť ani považovaná za dostatočné vyrovnanie sa s argumentmi účastníka konania. Z judikatúry ES jednoznačne vyplýva, že súčasťou práva na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle čl.6 ods.1 Dohovoru je aj právo účastníkov súdneho konania, aby sa súd vyrovnal s ich argumentmi a návrhmi. Ako už bolo spomínané, ES však tiež uvádza:...čl.6 ods.1...ukladá súdu povinnosť uviesť dôvody pre jeho rozsudok, ale nemôže byť chápaný tak, že vyžaduje detailnú odpoveď na každý argument. (Van de Hurk v. Holandsko,§ 61.) Vo viacerých rozhodnutiach ES uviedol, že ak sa vnútroštátny súd nevyrovnal s argumentom alebo návrhom predloženým účastníkom konania, nie je možné zistiť, či súd jednoducho opomenul zaoberať sa touto otázkou alebo či ho zamýšľal zamietnuť, a ak to bolo jeho úmyslom, aké boli dôvody pre takéto rozhodnutie (Napr. Ruiz Torija v. Španielsko,§ 30, Yanakiev v. Bulharsko,§ 71, podobne Bochan v. Ukrajina,§ 82, Hiro Balani v. Španielsko,§ 27, Higgins v. Francúzsko,§ 43.). V týchto prípadoch ES vyslovil porušenie práva podlá čl.6 ods.1 Dohovoru. Obsah a rozsah povinnosti súdu vyrovnať sa s argumentmi účastníkov konania možno vyvodiť z nasledujúcich rozhodnutí ES: Cituje z Rozhodnutia z 9.12.1994 vo veci Ruiz Torija v. Španielsko. Cituje znenie Čl.2 CSP. Poukazuje na to, že NS SR a ÚS SR sú najvyššou súdnou autoritou a v tomto prípade sa má konať a rozhodovať v zmysle ich uvedených záverov. VI. S poukazom na to, že napáda tretí výrok, napáda i „štvrtí“ výrok o náhrade trov konania (s ním spojený). Voči žalovanému si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podané odvolanie a náhradu trov právneho zast. v odvolacom konaní vo výške 30,97 € (16,60 € tarifná odmena + 9,21 € režijný paušál + 5,83 € DPH (pri hodnote veci 150 €). 4. Rozsudok, okrem výrokov III. a IV., nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379 , preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom preskúmavaný. 5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a čo sa týka výroku III., zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie, preto ho podľa § 388 zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 150 € a 5 % úroky z omeškania z uvedenej sumy od 28.9.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký [medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia]. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje jeho pochybenie. O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zák. normuje ako samostatné odvolacie dôvody. 7. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 365 ods.1 písm. b) CSP, sú a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. 8. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť strán sporu v konaní pred súdom využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zák. zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. 9. Pod pojmom procesný postup sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. 10. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1 (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad. 12. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 13. Všetky žalobcom uplatnené odvolacie dôvody sú dané, čo je nepochybne zrejmé zo skutočností uvedených v odvolaní, ktoré odvolací súd považuje v celom rozsahu za opodstatnené. 14. Právny základ i výška nároku na zaplatenie 150 € sú jednoznačne preukázané, čo vyplýva z obsahu podania, došlého súdu 21.2.2018 (č.l.37-40), a listín, na ktoré žalobca poukazuje a súdu ich (vo fotokópií na č.l.17 a č.l.73-82 a 85-99) predložil, na ktoré však súd - nevedno z akého dôvodu, lebo sa o tom v odôvodnení napadnutého rozsahu ani slovo nezmieňuje - vôbec nevzal zreteľ. 15. Podľa § 396 ods.1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 16. Podľa ods.2 cit. ust. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 17. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 18. Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 19. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 20. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu bola priznaná náhrada jeho trov v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie. 21. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.