Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Sa-9-2018.pdf
PDF · 88.75 KB
Case nature
Area
Subarea
25Sa/9/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci žalobcu: MUDr. S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. L. XX, XXX XX C., štátny občan USA, právne zast. JUDr. Vladimírom Kašubom, PhD., advokátom, so sídlom Y. XX, XXX XX C., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina, so sídlom J. M. Hurbana 16, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ZA/2018/2505/3-CAV zo dňa 08.01.2018, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu z a m i e t a .
Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 10.10.2017 podal žalobca na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, odbor sociálnych vecí a rodiny žiadosť o vyhotovenie parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudkový lekár Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin určil mieru funkčnej poruchy na 80 %, teda žalobca je považovaný za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Dňa 16.10.2017 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, odbor sociálnych vecí a rodiny vydal rozhodnutie č. MT3/OPPnKŤZPaPČ/PČ/SOC/2017/39013-3, ktorým žiadosti žalobcu vyhovel, teda parkovací preukaz pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím bol žalobcovi vyhotovený a následne vydaný. Dňa 14.11.2017 vydal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, odbor sociálnych vecí a rodiny rozhodnutie č. MT3/OPPnKŤZPaPČ/PČ/SOC/2017/39013-7, ktorým rozhodol o tom, že žalobcovi tento preukaz odníma. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že tak urobil na základe toho, že ust. § 3 ods. 1 písm. a) bod 6. zákona NR SR č. 447/2008 Z.z. v aktuálnom znení sa nevzťahuje na žalobcu z dôvodu uzavretia Zmluvy o sociálnom zabezpečení medzi SR a USA. Táto zmluva, ktorá nadobudla platnosť 01.05.2014, nezaručuje občanom USA práva na kompenzácie. Proti rozhodnutiu zo dňa 14.11.2017 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote riadny opravný prostriedok - odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že rozhodnutie považuje za porušenie práva na rovnaké zaobchádzanie. V odvolaní poukazoval na to, že ako zamestnaný lekár plní všetky daňovo - odvodové povinnosti. Podaním zo dňa 08.12.2017 odvolanie doplnil o právnu argumentáciu opretú o ust. čl. 7 ods. 2 Ústavy SR a o Smernicu Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003, v zmysle ktorej ust. čl. 11 ods. 1 písm. d) osoby s dlhodobým pobytom majú nárok na rovnaké zaobchádzanie ako štátni príslušníci vo vzťahu k sociálnemu zabezpečeniu, sociálnej pomoci a sociálnej ochrane tak, ako je vymedzené vo vnútroštátnom práve. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina (žalovaný), ako odvolací orgán, vydalo dňa 08.01.2018 rozhodnutie č. ZA/2018/2505/3-CAV, ktorým odvolanie žalobcu zamietlo a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa zo dňa 14.11.2017 potvrdilo. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že odvolací správny orgán vydal takéto rozhodnutie, pretože sa stotožnil s tým, že žalobcu ako štátneho občana USA nemožno považovať za účastníka právnych vzťahov podľa § 3 ods. 1 písm. a) bod 6. zákona NR SR č. 447/2008 Z.z. v aktuálnom znení.
2. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 08.01.2018 podal žalobca správnu žalobu v sociálnych veciach, v ktorej uviedol, že odvolací orgán (žalovaný) sa nezaoberal dôvodmi, ktoré žalobca doplnil podaním zo dňa 08.12.2017. Odvolací orgán je podľa žalobcu povinný s jeho argumentáciou sa vysporiadať. Smernica Rady 2003/109/ES bola prevzatá do právneho poriadku SR zákonom č. 404/2011 Z.z., pôvodné znenie jej čl. 11 ods. 1 písm. d) neovplyvnila ani Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/51/EÚ z 11. mája 2011. V žalobe ďalej uviedol, že je osobou s dlhodobým pobytom na území Slovenskej republiky, a to od 01.06.2016. Žalovaný mu svojim rozhodnutím uprel práva, ktoré mu transponovaná smernica zaručuje v rovnakom rozsahu ako štátnym príslušníkom SR. Rozhodnutie žalovaného by bolo správne iba v prípade, ak by ako štátny občan USA nemal dlhodobý pobyt na území SR. V danom prípade navrhol zrušenie nielen napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale aj rozhodnutia orgánu nižšieho stupňa.
3. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané z dôvodu, že medzi SR a Spojenými štátmi americkými je uzatvorená Zmluvy o sociálnom zabezpečení, ktorá nezaručuje práva na kompenzácie, a preto v prípade nemožno v súvislosti s účastníkmi právnych vzťahov aplikovať § 3 ods. 1 písm. a) bod 6. zákona č. 447/2008 Z.z. v platnom znení. Námietky uvádzané v žalobe nepovažuje za opodstatnené, pretože nemôže podporovať nezákonný stav a akceptovať rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, odboru sociálnych vecí a rodiny č. MT3/OPPnKŤZPaPČ/PČ/SOC/39013-3 zo dňa 16.10.2017, ktoré nie je v súlade s plantou legislatívou. Uvedené rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny orgán vyhovel žiadosti žalobcu o vyhotovenia parkovacieho preukazu nebolo riešené v odvolacom konaní a v súčasnosti nie je možné riešiť tento stav ináč ako rozhodnutím o odňatí parkovacieho preukazu. Ku skutočnosti, ktorú uvádza žalobca, že správne orgány sa nevysporiadali s doplnením odvolania, v ktorom sa žalobca odvoláva na Smernicu Rady 2003/109/ES z 25.11.2003, žalovaný uviedol, že citované doplnenie odvolania nebolo súčasťou odvolacieho spisu vo veci parkovacieho preukazu. Následne po vydaní rozhodnutia o odvolaní žalobca telefonicky kontaktoval oddelenie žalovaného a upozornil správny orgán na túto skutočnosť. Žalobcovi bolo vysvetlené, že napriek tomu, že v rozhodnutí sa žalovaný správny orgán nezaoberá vyššie citovanou smernicou, táto skutočnosť nemá vplyv na konečný výsledok odvolacieho konania. Podľa čl. 11 ods. 1 písm. d) Smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom
- „Osoby s dlhodobým pobytom majú nárok na rovnaké zaobchádzanie ako štátni príslušníci vo vzťahu k sociálnemu zabezpečeniu, sociálnej pomoci a sociálnej ochrany, ako je vymedzené vo vnútroštátnom práve.“ Podľa ods. 4 tohto článku - členské štáty môžu obmedziť rovnaké zaobchádzanie vo vzťahu sociálnej pomoci a sociálnej ochrane na základnú podporu. Vnútroštátne právo Slovenskej republiky upravuje podmienky nároku na vyhotovenie parkovacieho preukazu v zákone č. 447/2008 Z.z. v platnom znení. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) bodu 6. zákona č. 447/2008 Z.z. v platnom znení účastníkom právnych vzťahov podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je cudzinec, ktorý nie je občan štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorého práva na kompenzáciu zaručuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Zmluva medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými nezaručuje právo na kompenzácie, preto žalobca nemôže byť účastníkom právnych vzťahov na účely zákona č. 447/2008 Z.z. v platnom znení. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje žalovaný žalobný návrh za neodôvodnený a žalobu žiadal zamietnuť v celom rozsahu.
4. Správny súd vec prejednal v rozsahu mu danom treťou hlavou tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
5. Z administratívneho spisu žalovaného mal súd preukázané, že Úrad hraničnej a cudzineckej polície prezídia Policajného zboru, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB7-927-008/2016-PP zo dňa 1. júna 2016 udelil dlhodobý pobyt na území Slovenskej republiky účastníkovi konania (žalobcovi) na základe žiadosti, ktorú podal na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru v Žiline. Podľa § 51
zákona o pobyte cudzincov sa žalobcovi udeľuje dlhodobý pobyt od 1. júna 2016 na neobmedzený čas. Podľa § 42 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov sa pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny s priznaným postavením osoby s dlhodobým pobytom považuje za trvalý pobyt.
6. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, odbor sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím č. MT3/ OPPnKŤZPaPČ/PČ/SOC/2017/39013-3 zo dňa 16.10.2017 podľa § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. vyhovel žiadosti o vyhotovenie parkovacieho preukazu žalobcu zo dňa 10.10.2017.
7. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, odbor sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím č. MT3/ OPPnKŤZPaPČ/PČ/SOC/2017/39013-7 zo dňa 14.11.2017 podľa § 45 ods. 14 zákona č. 447/2008 Z.z. odňal žalobcovi parkovací preukaz z dôvodu, že medzi SR a Spojenými štátmi americkými je uzatvorenia Zmluva o sociálnom zabezpečení, ktorá nadobudla platnosť 1. mája 2014, ktorá však nezaručuje práva na kompenzácie. Teda na žalobcu nemožno v súvislosti s účastníkmi právnych vzťahov aplikovať § 3 ods. 1 písm. a) bod 6. zákona č. 447/2008 Z.z..
8. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní nesúhlasil s odňatím parkovacieho preukazu s odôvodnením, že síce je občanom USA a medzinárodná zmluva medzi SR a USA nezaručuje v takomto prípade práva na kompenzácie v sociálnej oblasti, ale nakoľko má v SR trvalý pobyt a tu aj pracuje a odvádza dane, považuje odňatie parkovacieho preukazu za príliš tvrdé voči jeho osobe. Z uvedených dôvodov žiadal o výnimku a tým o odstránenie tvrdosti zákona voči jeho osobe.
9. O odvolaní rozhodol žalovaný (Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina) rozhodnutím č. ZA/2018/2505/3-CAV zo dňa 08.01.2018, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, odboru sociálnych vecí a rodiny zo dňa 14.11.2017 potvrdil.
10. Nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zavádza pravidlá na ochranu práv občanov na sociálne zabezpečenie pri pohybe EÚ (ako aj Islandu, Lichtenštajnsku, Nórku, Švajčiarsku). Uznáva, že krajiny EÚ rozhodujú o aspektoch, ako sú príjemcovia ich systémov sociálneho zabezpečenia, výška príspevkov a podmienky oprávnenosti. Toto Nariadenie o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia nenahrádza vnútroštátne systémy jednotným európskym systémom. Nariadenie sa vzťahuje na všetky tradičné oblasti sociálneho poistenia, najmä nemocenské dávky, dávky v materstve a otcovské dávky, dávky v starobe, preddôchodkové dávky a dávky v invalidite, pozostalostné dávky a pohrebné, dávky v nezamestnanosti, rodinné dávky, dávky pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania. Príjemcovia dávok majú zaručené, že im dávky budú vyplatené, že sa im dostane zdravotnej starostlivosti a že budú poberať rodinné dávky, aj keď sa presťahujú do inej krajiny EÚ. Všetci občania EÚ (a ich rodiny), na ktoré sa vzťahujú právne predpisy o sociálnom zabezpečení niektorej z krajín EÚ môžu využiť z týchto pravidiel koordinácie. Vzťahujú sa na osoby zamestnané aj samostatne zárobkovo činné, úradníkov, študentov a dôchodcov, ale aj na osoby nezamestnané a osoby, ktoré doteraz nepracovali alebo už nepracujú. Predpisy sa tiež vzťahujú na štátnych príslušníkov tretích krajín a členov ich rodín, ktorí majú legálny pobyt na území EÚ. Príjemcovia spadajú do pôsobnosti právnych predpisov v jednej krajine a v tejto krajine platia poistné. Organizácia správy sociálneho zabezpečenia rozhoduje o ich právnej príslušnosti (zásada jediného platného právneho poriadku), majú rovnaké práva a povinnosti ako štátni príslušníci krajiny, ktorej zákony sa ne vzťahujú (zásada rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie), majú zaručené, že predchádzajúce doby poistenia a doby, kedy pracovali alebo sa zdržiavali v iných krajinách, budú zohľadnené pri výpočte ich dávok (zásada spočítania dôb poistenia), môžu, ak sú im v niektorej krajine priznané peňažné dávky a oni v tejto krajine nežijú, vyberať tieto dávky (zásada možnosti vývozu dávok vo všetkých krajinách EÚ, kde príjemca alebo jeho rodinný príslušníci bývajú).
11. Smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom, určuje podmienky pre udelenie tohto postavenia štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí majú legálny pobyt v niektorom členskom štáte a podmienky, za ktorých sa osoba s dlhodobým pobytom môže presťahovať do druhého členského štátu.
12. Z dôchodkového poistenia Slovenskej republiky sa podľa Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o sociálnom zabezpečení, ktorá nadobudla platnosť 1. mája 2014,
poskytuje starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok. Nárok na invalidný dôchodok vznikne osobe, ktorej invalidita vznikla v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom alebo počas doktorandského štúdia v dennej forme do dovŕšenia 26 rokov veku, vznikne, len ak má táto osoba bydlisko na území Slovenskej republiky. Zmluva sa vzťahuje na poskytovanie dávok dôchodkového poistenia (starobné, invalidné a pozostalostné dávky), umožňuje prihliadať aj na obdobie poistenia získané podľa právnych predpisov druhého zmluvného štátu a garantuje vzájomnú výplatu dávok dôchodkového poistenia; pričom inštitúcia každého zo zmluvných štátov vypláca (a to aj na územie druhého zmluvného štátu) dávku patriacu za doby poistenia získané podľa vlastných právnych predpisov. Zmluva sa vo vzťahu k Slovenskej republike vzťahuje na zákon o sociálnom poistení v časti týkajúcej sa dôchodkových dávok (starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku) a vo vzťahu k druhej časti tejto zmluvy - zákon o sociálnom poistení v časti týkajúcej sa účasti na sociálnom poistení.
13. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16. septembra 2009 a vykonávacieho nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia sa z pohľadu vecnej pôsobnosti vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú nemocenských dávok, dávok v materstve a rovnocenných dávok v otcovstve, dávok v invalidite, dávok v starobe, pozostalostných dávok, dávok v súvislosti s pracovnými úrazmi a chorobami z povolania, podpor pri úmrtí, dávok v nezamestnanosti, preddôchodkových dávok a rodinných dávok. Naopak, nariadenie sa nevzťahuje na sociálnu a zdravotnú pomoc alebo systémy dávok obetiam vojny alebo jej výsledkov. Personálne sa nariadenie vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých a na pozostalých po osobách, na ktoré sa vzťahovali právne predpisy jedného alebo viacerých členských štátov, keď sú ich pozostalí štátnymi príslušníkmi členského štátu alebo osobami bez štátnej príslušnosti, alebo utečencami s bydliskom v jednom z členských štátov.
14. Zmluva medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými nezaručuje právo na kompenzácie, preto žalobca nemôže byť účastníkom právnych vzťahov na účely zákona č. 447/2008 Z.z. v platnom znení. Správny súd považuje postup žalovaného za zákonný, z tohto dôvodu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
15. Účastníkom konania súd náhradu trov konania nepriznal. O náhrade trov žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalobca v konaní úspech nemal, nevzniká mu preto právo na náhradu trov konania. Rovnako náhradu trov nepriznal súd ani žalovanému, pretože neboli splnené podmienky stanovené v § 168 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu po jeho právoplatnosti je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť - označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).