Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sa/12/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci žalobcu: J.. V. H., nar. XX.XX.XXXX, S. XX, XXX XX K., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného Č.s. UPS/US1/SSZOSK/BEZ/2018/11598, Č.z. 2018/44087 z 02.03.2018, takto

rozhodol:

I. Zrušuje rozhodnutie žalovaného Č.s. UPS/US1/SSZOSK/BEZ/2018/11598, Č.z. 2018/44087 z 02.03.2018 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalovaný správny orgán rozhodnutím z 02.03.2018 uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, konajúc podľa § 4 ods. 6 písm. c) zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 12 písm. t) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“), procesným postupom podľa ustanovenia § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodol o odvolaní žalobcu ako účastníka správneho konania proti prvostupňovému rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č.k.: KE0/RSK/ZAM/2018/873 zo 16.01.2018, ktorým bol žalobca podľa § 36 ods. 2 písm. b), ods. 3, ods. 5 písm. e) zákona o službách zamestnanosti vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 01.12.2017, tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo 16.01.2018 a odvolanie žalobcu zamietol, postupujúc podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku.

2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice ako prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. KE0/RSK/ ZAM/2018/873 zo 16.01.2018 oprel o ustanovenia § 36 ods. 2 písm. b), ods. 3, ods. 5 písm. e) zákona o službách zamestnanosti a vyradil žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu s „úradom“ tým, že sa žalobca v určenom termíne dňa 01.12.2017 nedostavil na ÚPSVaR, Košice, Oddelenie služieb pre občana, Košice za účelom preukázania aktívneho hľadania zamestnania. Ďalej správny orgán prvého stupňa konštatoval v odôvodnení uvedeného rozhodnutia, že posúdil doloženie pracovnej neschopnosti účastníka konania predložené na základe výzvy zo dňa 08.12.2017, avšak „tieto námietky nepovažuje za dostatočne vážne dôvody ospravedlnenia nespolupráce, upravené v § 36 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti, nakoľko neboli doložené v zákonom stanovenej lehote“. Na základe uvedených skutočností bol žalobca vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 01.12.2017 s tým, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia bol zároveň poučený, že bude zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie najskôr po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa jeho vyradenia z

evidencie uchádzačov o zamestnanie, na základe jeho osobného podania písomnej žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

3. Žalobca v riadnom opravnom prostriedku - odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu označenému v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto rozsudku argumentoval nasledovne:

„Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ma vyradil z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že s úradom nespolupracujem, lebo som sa v určenom termíne nedostavil na ÚPSV a R Košice, oddelenie služieb pre občana za účelom preukázania aktívneho hľadania zamestnania. Doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý som predložil na výzvu úradu, tento úrad nepovažuje za dostatočne vážny dôvod nespolupráce, lebo nebol doložený v zákonom stanovenej lehote.

Som znevýhodnený uchádzač, ktorý je otcom maloletého dieťaťa. Je pravdou, že som doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti nepredložil včas, ale v tej dobe som mal vážne psychické problémy

- diagnostikovanú psychiatrickú diagnózu a to F 23.8, teda diagnózu akútnej a prechodnej psychotickej poruchy, F33.2 recidivujúca depresívna porucha, terajšia ťažká epizóda: F45 somatoformná porucha a nebol som schopný žiadnych racionálnych úkonov Na základe zhoršenia môjho zdravotného stavu som bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice

Psychóza je spoločný pojem pre skupinu porúch, respektíve príznakov, ktorých spoločnou charakteristikou je, že vedú k závažnému porušeniu schopností človeka správne vnímať realitu a schopností ovládať a riadiť vlastné správanie.

V súčasnej dobe nie je môj zdravotný stav úplne uspokojivý, avšak liečim sa a denne navštevujem stacionár počas doby, keď je moja manželka v zamestnaní a syn v škole.

Vzhľadom na vyššie uvedené som toho názoru, že dôvody môjho nedostavenia sa v určenom termíne na úrad boli a sú dostatočne vážne a sú hodné osobitného zreteľa.“

K opravnému prostriedku - odvolaniu z 08.02.2018 žalobca predložil správnemu orgánu prvého stupňa lekárskej správy z Psychiatrickej ambulancie V.. Ž. z 25.10.2017 a 19.12.2017, ako aj prepúšťaciu správu z Univerzitnej nemocnice L. Pasteura, Košice, Psychiatrického oddelenia, pracovisko Trieda SNP 1 z 15.01.2018. Domáhal sa zrušenia prvostupňového rozhodnutia zo 16.01.2018 a nahradenia tohto rozhodnutia rozhodnutím, ktorým by bol ponechaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

4. Žalovaný správny orgán v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia z 02.03.2018, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 16.01.2018 vychádzajúc z dôvodov odvolania žalobcu z 08.02.2018 citoval obsah predkladacej správy s právneho orgánu prvého stupňa k odvolaciemu konaniu obsahujúce zhrnutie výsledkov prvostupňového konania, v ktorom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice okrem iného uviedol, že „napriek závažnosti ochorenia účastníka konania, nemôže úrad vyhovieť odvolaniu účastníka a zrušiť rozhodnutie o vyradení v rámci autoremedúry. Správny orgán zastáva názor, že vyradenie J.. K. V. H. z evidencie uchádzačov o zamestnanie bolo v súlade so zákonom.“ Žalovaný ďalej v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia citujúc ustanovenia § 36 ods. 2 písm. d), ods. 3, ods. 5 písm. e) a tiež ustanovenia § 36 ods. 4 písm. a) až f) zákona o službách zamestnanosti ďalej argumentoval nasledovnými skutkovými zisteniami a právnymi závermi:

„Príslušný úrad účastníka konania zaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie na základe osobne podanej písomnej žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 13.03.2012. Pri podaní žiadosti bol účastník konania poučený o právach a povinnostiach uchádzača o zamestnanie v zmysle zákona o službách zamestnanosti, čo potvrdil svojím podpisom, o Zmenách v legislatíve platných odo dňa 01.05.2017 bol účastník konania poučený dňa 30.05.2017, čo taktiež potvrdil vlastnoručným podpisom v záznamoch o kontaktoch.

Dňa 20.11.2017 bol úradom účastníkovi konania stanovený termín kontaktu na úrade za účelom preukázania aktívneho hľadania na deň 01.12.2017. Účastník konania sa v daný termín nedostavil na úrad a svoju neúčasť neospravedlnil žiadnym vážnym dôvodom v zmysle zákona o službách

zamestnanosti. Dňa 27.12.2017 bolo úradu doručené potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti účastníka konania vystavené V.. Ľ. B. - ošetrujúcou lekárskou dňa 30.11.2017. Na základe tohto potvrdenia bol účastník konania práce neschopný odo dňa 30.11.2017. Účastník konania nepredložil začiatok dočasnej pracovnej neschopnosti úradu do troch pracovných dní odo dňa vystavenia ošetrujúcim lekárom.

Na základe tohto zistenia prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, ktorým účastníka konania z dôvodu nespolupráce s úradom vyradil z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 01.12.2017. Proti takto vydanému rozhodnutiu podal účastník konania v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote odvolanie, v ktorom poukázal na už vyššie uvedené skutočnosti.

Odvolací orgán posúdil predložený spisový materiál ako aj listinné dôkazy vzťahujúce sa k danej veci, pričom považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že tak, ako aj prvostupňový správny orgán pri posudzovaní predmetnej veci vychádzal z príslušných ustanovení zákona o službách zamestnanosti. V zmysle ustanovenia § 36 ods. 2 písm. b) zákona o službách zamestnanosti úrad vyradí uchádza o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zistenia nespolupráce s úradom. V zmysle ustanovenia § 36 ods. 5 písm. e) zákona o službách zamestnanosti za nespoluprácu uchádzača o zamestnanie s úradom podľa ods. 2 písm. b sa považuje nedostavenie sa na úrad alebo na miesto určené úradom na účely podľa ustanovenia § 34 ods. 6 a 8 bez vážnych dôvodov podľa odseku 4 písm. b) až f).

Účastník konania nepreukázal vážny dôvod podľa § 36 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti citovaného vyššie, pre ktorý sa nedostavil na úrad za účelom preukázania aktívneho hľadania zamestnania, čo má za následok jeho vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 2 písm. b), ods. 3, ods. 5 písm. e) zákona o službách zamestnanosti.

Odvolací orgán má za to, že účastník konania naplnil skutkovú podstatu ustanovenia, ktorým bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie a dôvody uvedené v odvolaní nie sú takými, ktoré by mali za následok zmenu alebo zrušenie rozhodnutia vo veci samej.

K námietkam účastníka konania uvedených v odvolaní odvolací orgán konštatuje, že potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ako ospravedlnenie neúčasti na úradom stanovenom termíne mal účastník konania povinnosť predložiť úradu do troch pracovných dní odo dňa vystavenia, t.j. do 05.12.2017. Keďže sa účastník konania dňa 01.12.2017 nedostavil na úrad za účelom preukázania aktívneho hľadania zamestnania, ani nepredložil úradu potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti do troch pracovných dní odo dňa vystavenia, považuje sa jeho nedostavenie sa na úrad na stanovený termín za nespoluprácu s úradom v zmysle ustanovenia § 36 ods. 2 písm. b), ods. 3, ods. 5 písm. e) zákona o službách zamestnanosti. Účastník konania bol poučený o právach a povinnostiach uchádzača o zamestnanie a bol si vedomý skutočnosti, že ich porušenie bude mať za následok začatie správneho konania vo veci jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Záverom odvolací orgán poznamenáva, že účastník konania môže vyť opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie najskôr po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie na základe jeho osobne podanej písomnej žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny ako odvolací orgán na základe zistených skutočností bol povinný rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“

5. Žalobca vo včas podanej žalobe z 28.03.2018 formuloval nasledovné žalobné námietky:

„Dôvodom pre nedostavenie sa žalobcu v určený termín dňa 01.12.2017 na ÚPSVaR Košice bol vážny psychický zdravotný stav žalovaného, ktorý mu neumožňoval riadne posudzovať správnosť svojho konania a jeho následky. Z tohto dôvodu bol žalobca uznaný za dočasne pracovne neschopného odo dňa 30.11.2017. Žalobca mal rôzne blúznivé myšlienky a blúznivé chovanie, ktoré malo za následok, že písomnú výzvu od ÚPSVaR Košice na predloženie ospravedlnenia sa za nedostavenie sa v určený termín neprevzal, následne potrhal podacie lístky a ďalej bol nečinný. Nebol ochotný nič podpísať.

podozrieval okolie z podvodu, čím javil znaky nepríčetného konania, Nakoľko bola poštová zásielka určená do vlastných rúk žalobcu a ja ako manželka žalobcu som nemala oprávnenie za neho prevziať poštu, poštová zásielka ostala neprevzatá na pošte. O jej pravdepodobnom obsahu (t j. čo zvykne byť v takej zásielke) som sa dozvedela až neskôr a bezprostredne nato (cca 28.12.2018) som osobne na ÚPSVaR Košice doručila potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu. Toho času sa zdravotný stav žalobcu natoľko zhoršil. že odo dňa 21.12.2017 bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach. O všetkých týchto skutočnostiach mal vedomosť žalovaný, nakoľko ich žalobca opísal a zároveň podložil príslušnými potvrdeniami v odvolaní proti rozhodnutiu č. 1.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuznal dôvod žalovaného ako závažný podľa ustanovenia § 36 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti (ďalej len „zákon“).

Som tohto názoru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku), zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku), čo malo za následok jeho nepreskúmateľnosť (§ 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku) pre nedostatok dôvodov.

Zákon o službách zamestnanosti v ustanovení § 36 ods. 4 písm. f) dáva správnemu orgánu právomoc uznať ako vážny dôvod za nespoluprácu širokú škálu okolností, ktoré zákon nemôže predvídať a ktoré môžu nastať v živote uchádzača o zamestnania - žalovaný však toto ustanovenie vôbec neaplikoval. Som tohto názoru, že uvedené ustanovenie zákona neurčuje správnemu orgánu len právo, ale zároveň aj povinnosť - v kontexte právnej zásady vyjadrenej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, podľa ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu - posudzovať vec podľa tohto ustanovenia, pokiaľ skutková podstata nespadá pod písm. a) až e) § 36 ods. 4 zákona.

Žalovaný sa striktne oprel iba o skutočnosti, ktoré existovali len v rozhodnom čase (01.12.2018 ako deň dostavenia sa na určený termín a oneskorené predloženie ospravedlnenia za nedostavenie sa) a rozhodovanie vo veci poňal v režime objektívnej zodpovednosti (t.j. osoba je sankcionovaná len preto, že nebola dodržaná zákonná lehota bez hlbšieho skúmania dôvodov) a nie subjektívnej zodpovednosti, ktorá vyžaduje zavinenie konajúceho. Treba podotknúť. že sociálne predpisy stoja na hodnotách pomoci štátu občanovi a práva z nich plynúce možno občanovi odmietnuť či nepriznať iba na základe jeho zavineného konania a úmyselného či z nedbanlivosti. V tomto prípade však o zavinení žalobcu nemožno hovoriť. Na rozdiel od fyzickej indispozície, kedy osoba stále dokáže posúdiť svoje konanie a jeho následky, a teda môže napr. informovať správny orgán ohľadne dôvodu svojej neprítomnosti v určený deň, či neskoršie zjednať nápravu a doložiť ospravedlnenie na základe písomnej výzvy od správneho orgánu. osoba z psychickou poruchou je zasiahnutá vnútorne na mysli a schopnosti racionálne konať a nemusí byt' vôbec alebo v rôznej miere schopná posúdiť následky svojho konania, čo sa stalo aj v tomto prípade. Lekárom potvrdená dočasná práceneschopnosť potvrdzuje závažnosť zdravotného stavu žalovaného. Psychický stav osoby nie je merateľný ako mnohé iné somatické ochorenia a môže sa vyvíjať nepredvídateľným smerom. V danom prípade sa fyzický stav zhoršil do tej miery, že žalobcu bolo nevyhnutné hospitalizovať. Psychický stav žalobcu počnúc návštevou obvodného lekára až po hospitalizáciu tvorí jeden celok. Tento celok tvoria čiastkové udalosti v rôznych časových obdobiach (z ktorých niektoré síce už nespadajú do zákonnej lehoty na dostavenie sa na Úrad práce alebo na predloženie ospravedlnenia, a preto ich žalovaný mohol nesprávne pokladať za právne irelevantné), ktoré však nemožno od seba oddeliť a treba ich posudzovať v celku, lebo psychický stav žalobcu, ktorý nebolo možné objektívne potvrdiť v jednom okamihu (t.j. v čase prevzatia písomnej výzvy od správneho orgánu na predloženie ospravedlnenie sa za nedostavenie sa na úrad práce a následná nečinnosť), možno potvrdiť alebo aspoň lepšie preukázať v kontexte všetkých čiastkových udalostí, ktoré tvoria jeden celok.

Tieto skutočnosti uvádzam preto, lebo som tohto názoru, že takto ich mal vnímať a posudzovať aj žalovaný. Všetky tieto skutočnosti a dôkazy sú žalovanému známe so spisového materiálu z podaného odvolania voči rozhodnutiu č. 1. Nie je pritom potrebné odborné vzdelanie v oblasti medicíny či znalecké dokazovanie, spomenuté ustanovenie § 36 ods. 4 písm. f) zákona sa spolieha na voľnú úvahu správneho orgánu. Žalovaný však toto ustanovenie vôbec nevyužil a uprel sa iba na objektívnu stránku veci

- nedodržanie zákonných lehôt, bez hlbšieho skúmania dôvodov na strane žalobcu. Treba pritom

podotknúť, že žalobca si od počiatku svojej evidencie uchádzačov o zamestnanie plnil svoje povinnosti voči ÚPSVaR Košice riadne a včas“. Na základe uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a vec vrátil orgánu nižšieho právneho stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca netrval na nariadení pojednávania.

6. V prílohe žaloby žalobca predložil správnemu súdu okrem rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu zo 16.01.2018 aj potvrdenie o hospitalizácii z 22.12.2017, lekárske správy Leteckej vojenskej nemocnice a.s., psychiatrickej ambulancie V.. B. Ž. z 13.11.2017 a 19.12.2017 (č.l.14-15 spisu), ako aj prepúšťaciu správu Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice, psychiatrického oddelenia o hospitalizácii žalobcu v období od 21.12.2017 do 15.01.2018 (č.l.18 spisu). Všetky uvedené lekárske správy sú zároveň obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 30.05.2018 v prvom rade namietal skutočnosť, že žalobcu v mene žalobcu podala jeho manželka J.. Q. H., a v tejto súvislosti poukázal na dikciu § 51 ods. 2 a § 98 ods. 1 písm. e) SSP a navrhol uznesením odmietnuť žalobu, pretože podľa jeho názoru bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. Ďalej uviedol, že pokiaľ by sa súd nestotožnil s vyššie uvedenou argumentáciou, odôvodňujúcou odmietnutie žaloby, k samotnej veci sa vyjadruje nasledovne:

„Žalobca vo svojej žalobe uvádza ako jediný žalobný dôvod vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, pričom za nesprávne ho považuje z dôvodu, že v jeho prípade bol daný ospravedlniteľný dôvod nedostavenia sa na prvostupňový správny orgán (úrad) dňa 01.12.2017, pretože bol od 30.11.2017 dočasne pracovne neschopný, o čom má svedčiť PN vystavená ošetrujúcim lekárom V.. Ľ. B.. Žalovaný sa s relevantnosťou tejto námietky nestotožňuje.

V prvom rade je potrebné poukázať na to, že žalobca bol pri podaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie informovaný a poučený o právach a povinnostiach uchádzača o zamestnanie, vrátane následkov nesplnenia si svojich povinností. Sám žalobca zobral tieto informácie na vedomie a túto skutočnosť potvrdil svojím vlastnoručným podpisom dňa 13.03.2012, ako aj dňa 14.05.2013 a dňa 30.05.2017.

Správny orgán prvého stupňa vyradil žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 01.12.2017, pretože v tento deň úrad zistil, že došlo k právnej skutočnosti, ktorú predvída zákon o službách zamestnanosti, a s ktorou aj spája príslušné právne následky. Touto skutočnosťou bolo nedostavenie sa žalobcu na úrad v termín stanovený úradom. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na dôležitú skutočnosť spočívajúcu v tom, že žalobcovi bol dňa 20.11.2017 stanovený termín dostavenia sa na úrad na 01.12.2017, čo žalobca potvrdil svojím vlastnoručným podpisom v zázname o kontaktoch uchádzača o zamestnanie, t.j. s termínom dostavenia sa na úrad dňa 01.12.2017 bol žalobca preukázateľne oboznámený minimálne pri podpisovaní záznamu v kontaktoch uchádzača o zamestnanie. Zo zistených skutočností zároveň vyplýva, že žalobca sa na úrad v termíne určenom úradom, t.j. dňa 01.12.2017 nedostavil, pričom túto skutočnosť sám žalobca ani nepopiera, ba naopak v žalobe poukazuje na skutočnosť, že v tom čase bol dočasne pracovne neschopný a nemohol sa z toho dôvodu na úrad dostaviť.

V nadväznosti na uvedené je potrebné poukázať na právny následok predmetnej právnej skutočnosti (nedostavenie sa na úrad v stanovený termín), ktorým je v zmysle § 36 ods. 2 písm. b), ods. 3, ods. 5 písm. e) zákona o službách zamestnanosti vyradenie žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalovaný zdôrazňuje, že pokiaľ dôjde k naplneniu „nespolupráce s úradom“, je úrad v zmysle uvedeného ustanovenia povinný vyradiť uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Jediným možným ospravedlnením takej nespolupráce s úradom môže byť iba existencia vážnych dôvodov podľa § 36 ods. 4 písm. b) až f) zákona o službách zamestnanosti, ktoré uchádzač o zamestnanie musí preukázať zákonom stanoveným spôsobom. K takémuto preukázaniu zo strany žalobcu však nedošlo.

Podľa § 36 ods. 2 písm. b) zákona o službách zamestnanosti: „Úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zistenia nespolupráce s úradom.“ A podľa § 36 ods. 5

písm. e) zákona o službách zamestnanosti: „Za nespoluprácu uchádzača o zamestnanie s úradom podľa odseku 2 písm. b) sa považuje nedostavenie sa na úrad alebo miesto určené úradom na účely podľa § 34 ods. 6 a 8 bez vážnych dôvodov podľa odseku 4 písm. b) až f).“

Žalovaný má za to, že v danom prípade nedošlo k naplneniu vážnych dôvodov podľa § 36 ods. 4 písm. c) zákona o službách zamestnanosti. Žalobca síce na preukázanie svojho tvrdenia (že si svoju povinnosť dostaviť sa na úrad v stanovený termín nesplnil z dôvodu svojej dočasnej pracovnej neschopnosti) predložil úradu potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavené V.. Ľ. B., no urobil tak až dňa 27.12.2017. Z predloženého potvrdenia však vyplýva, že bolo vystavené V.. Ľ. B.Š. už dňa 30.11.2017. Súčasťou potvrdenia zároveň bolo aj poučenie o povinnosti preukázať úradu do troch pracovných dní odo dňa vystavenia lekárskeho potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti začiatok tejto dočasnej pracovnej neschopnosti a najneskôr pracovný deň nasledujúci po jej skončení osobne úradu predložiť aj potvrdenie o jej skončení.

V konkrétnom prípade má relevanciu dátum 30.11.2017, kedy došlo k vystaveniu predmetného potvrdenia. Tento dátum preto zároveň predstavuje dátum, od ktorého sa odvodzuje dátum najneskoršieho preukázania dočasnej pracovnej neschopnosti úradu za účelom, aby mohla byť dočasná pracovná neschopnosť považovaná za vážny dôvod pre ospravedlnenie nedostavenia sa žalobcu na úrad v stanovený termín. Vychádzajúc z § 36 ods. 4 písm. c) zákona o službách zamestnanosti, ako aj z poučenia o právach a povinnostiach uchádzača o zamestnanie, s ktorými bol žalobca v priebehu evidencie viackrát oboznamovaný, ako aj z poučenia, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, a ktoré muselo byť žalobcovi známe, keďže potvrdením disponoval, žalobca bol povinný predložiť úradu potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti najneskôr dňa 05.12.2017, t.j. tretí pracovný deň odo dňa vystavenia daného lekárskeho potvrdenia. Navyše, túto svoju povinnosť žalobca v minulosti voči úradu už riadne plnil, poukazujúc na potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavené dňa 24.06.2016, ktoré riadne doručil úradu v zmysle § 36 ods. 4 písm. c) zákona o službách zamestnanosti do troch pracovných dní, t.j. do dňa 29.06.2016. Nie je preto pochýb o vedomosti žalobcu o potrebe splniť túto svoju povinnosť, ako ani o vedomosti žalobcu o následkoch jej nesplnenia, pričom žalovaný okrem vyššie uvedeného poukazuje aj na poučenie zo dňa 04.09.2012, na základe ktorého bol žalobca výslovne poučený o povinnostiach predkladať v stanovených lehotách potvrdenie v súvislosti s dočasnou pracovnou neschopnosťou a o následkoch tohto nesplnenia.

Zo zistených skutočností však vyplýva, že žalobca predložil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti až dňa 27.12.2017, to napriek tomu, že žalobca s predmetným potvrdením musel disponovať už odo dňa 30.11.2017, kedy mu bolo toto potvrdenie vystavené. Žalobca pritom neuviedol žiadny vážny dôvod, ktorý by mu bránil v predložení potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti včas, t.j. do dňa 05.12.2017. Z dôvodu, že žalobca svoju dočasnú pracovnú neschopnosť nepreukázal úradu ako prvostupňovému správnemu orgánu spôsobom a v lehote stanovenej v § 36 ods. 4 písm. c) zákona o službách zamestnanosti, nemožno považovať takú dočasnú pracovnú neschopnosť za skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá vyvolať právne následky spočívajúce v ospravedlnení jeho nedostavenia sa na úrad v stanovený termín v zmysle § 36 ods. 4 písm. c) zákona o službách zamestnanosti. Dôvod uvádzaný žalobcom, t.j. dočasnú pracovnú neschopnosť, ktorá potvrdzuje jeho zdravotný stav nie je možné subsumovať ani pod iný vážny dôvod podľa ust. § 36 ods. 4 písm. f) zákona o službách zamestnanosti, nakoľko dočasná pracovná neschopnosť potvrdzujúca jeho namietaný zdravotný stav je sama o sebe špeciálnym vážnym dôvodom uvedeným v písm. c) a za tým účelom sú stanovené aj podmienky na jej preukazovanie.

Podľa ust. § 36 ods. 4 písm. c) zákona o službách zamestnanosti: „Za vážny dôvod podľa odseku 5 písm. a) až e) a h) sa považuje dočasná pracovná neschopnosť uchádzača o zamestnanie, ktorej začiatok a skončenie sa úradu preukazuje potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti do troch pracovných dní odo dňa vystavenia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti a pracovným dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti; skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti preukazuje uchádzač o zamestnanie osobne.“

A podľa ust. § 36 ods. 5 písm. f) zákona o službách zamestnanosti: „Za nespoluprácu uchádzača o zamestnanie s úradom podľa odseku 2 písm. b) sa považuje nepredloženie dokladov podľa odsekov 4 a 6 a § 19 ods. 4 v termíne určenom úradom a ústredím, ak nedodržanie termínu spôsobil uchádzač o zamestnanie.“

Nakoľko jediným spôsobom, ktorým v zmysle zákona o službách zamestnanosti možno preukázať dočasnú pracovnú neschopnosť na účely podľa § 36 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti je včasné predloženie relevantného potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, tak správny orgán preto nebol a ani nie je oprávnený akceptovať iné formy preukazovania dočasnej pracovnej neschopnosti. Prvostupňový správny orgán a žalovaný boli podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR povinní postupovať v intenciách platných všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom tieto im neumožňovali postupovať inak ako je uvedené v § 36 ods. 4 písm. c) v spojení s § 36 ods. 2 písm. b), ods. 3, ods. 5 písm. e) zákona o službách zamestnanosti.

Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade došlo k splneniu predpokladov pre vyradenie žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 2 písm. b), ods. 3, ods. 5 písm. e) zákona o službách zamestnanosti.

Na záver žalovaný poukazuje na skutočnosť, že zápis do evidencie uchádzačov o zamestnanie je dobrovoľný. Štát prostredníctvom príslušných orgánov štátnej správy poskytuje uchádzačovi o zamestnanie služby zamestnanosti len v rozsahu, spôsobom a za podmienok stanovených v zákone o službách zamestnanosti. Medzi tieto podmienky patrí okrem iného aj plnenie povinností zákonom uložených evidovanému uchádzačovi o zamestnanie. Neplnenie takýchto povinností uchádzačom o zamestnanie je legitímnym dôvodom na jeho vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Na základe uvedeného preto žalovaný konštatuje, že žalobca nepreukázal zákonným spôsobom existenciu vážnych dôvodov podľa § 36 ods. 4 písm. b) až f) zákona o službách zamestnanosti, na základe ktorých by bolo možné ospravedlniť jeho nedostavenie sa na úrad v stanovený termín.

Na záver žalovaný poznamenáva, že žalobou vytýkané nedostatky rozhodnutia žalovaného nezakladajú v zmysle § 191 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto je žalovaný toho názoru, že súd nemôže konať inak ako žalobu v celom rozsahu zamietnuť.“

Z hore uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu zamietnuť postupom podľa § 191 Správneho súdneho poriadku a súhlasil zároveň s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

8. Súčasťou súdneho spisu je aj podanie manželky žalobcu z 28.08.2018, v ktorom, reagujúc na stav, že nemôže žalobcu zastupovať v súdnom preskúmavacom konaní, považovala za potrebné uviesť pred správnym súdom, vzhľadom na onemocnenie žalobcu nasledovné vyjadrenie:

„Dlhodobo od roku 2012 výlučne ja živím našu rodinu. Manžel bol evidovaný na úrade práce až do 30.11.2017, kedy bol napadnutým rozhodnutím vyradený z úradu práce pre nespoluprácu. Dôvodom nespolupráce však bolo jeho veľmi vážne a výrazné zhoršenie psychického stavu, ktoré prepuklo v danom období, za ktoré objektívne nemohol. V tomto čase sme vlastne zistili, že sa u neho jedná o psychickú diagnózu. Z dôvodu jeho vyradenia z úradu práce, som bola nútená za neho platiť zdravotné poistenie, konkrétne za obdobie od 1.12.2018 do 22.08.2018. Dňa 22.8.2018 sa manžel opätovne prihlásil na úrad práce, nakoľko momentálne je jeho zdravotný stav pod kontrolou lekárov. Skutočnosť, že som za manžela musela uhrádzať zdravotné poistenie významne ovplyvnilo a zaťažilo náš rodinný rozpočet, nakoľko vychovávame jedno 12 ročné nezaopatrené dieťa, ktoré od 1.9.2018 nastúpi na osemročné gymnázium v Košiciach.

Môj manžel je veľmi vážne psychicky chorý. Dennodenne mňa aj nášho syna obviňoval z rôznych nezmyselných, bludných vecí, že mu stále ubližujem niečo naňho pripravujem. Syn to znášal veľmi zle, nespali sme po nociach, najviac som sa bála o syna, lebo syn ma pred ním obraňoval, hystericky na neho kričal, čo to za nezmysly rozpráva. Dlho som nevedela, že jeho správanie pramení z psychickej choroby. Až keď sa prejavil aj pred svojou doktorkou psychiatričkou, začala som konať. On si totiž chorobu nechcel pripustiť a teda sa nechcel liečiť. Tvrdil, že je v poriadku, len ja a moja rodina mu ubližujeme, aj cez rôzne inštitúcie mu chceme len zle, že všetko som ja zabezpečila, že ho elektrickými šokmi niekoľko krát paralyzovali, že má nainštalované zariadenie v hlave a cez neho ja rozprávam iným, no to sa ani nedá všetko popísať. Je to uvedené aj v priložených lekárskych správach. Ja som na štyri strany rozpísala pani doktorke psychiatričke, čo s nami robil a čo za nezmysly dennodenne rozprával a v

kuse ma obviňoval. Zničil svoje osobné doklady, nepreberal zásielky a tak som musela volať záchranku, hoci som sa so synom veľmi bála, ako to dopadne. Dňa 21.12. 2018 ho zobrali na psychiatriu, kde bol hospitalizovaný do 15.1.2018.

Stanovili mu diagnózu F 22.9 pretrvávajúca porucha s bludmi. Potom ešte mesiac navštevoval denný stacionár na psychiatrickom oddelení. Momentálne chodí každý mesiac k svojej pani doktorke psychiatričke, dostáva injekciu - je to depotná forma atypického antipsychotika, tá mu pôsobí celý mesiac, a to z dôvodu, ak by znova nechcel užívať lieky. Berie aj iné antipsychotiká ako aj ďalšie neurologické lieky, pretože sa dlhodobo lieči aj na epi syndróm, má triašky a stuhnutosť celého organizmu. Jeho stav nie je uspokojivý, ale lieči sa. Je pod vplyvom liekov, preto väčšinu dňa prespí, pomalšie reaguje, menej rozpráva, je apatický. Toto všetko sme museli a musíme znášať, lebo manželova choroba je závažná psychická porucha a je odkázaný na celoživotnú liečbu. Staráme sa o neho najlepšie ako vieme. Stále sme však aj so synom v strehu, či neprepukne znovu.

Keďže doteraz nebolo v danej veci rozhodnuté, prosím, aby súd v tejto veci čo najskôr rozhodol.“

9. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok) konajúc o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v právnych medziach podanej správnej žaloby, a to pri zohľadnení všetkých špecifických procesnoprávnych hľadísk a špecifík konania o správnej žalobe v sociálnych veciach, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov je nevyhnutné zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, a to z právnych dôvodov uvedených v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) SSP, t.j. pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia a nedostatok jeho dôvodov.

10. Na základe splnenia procesnoprávnych podmienok pre rozhodnutie správneho súdu bez nariadenia pojednávania, správny súd rozhodol daným procesným spôsobom (§ 107 ods. 2 SSP).

11. V ustanoveniach § 36 ods. 1 až 6 zákona o službách zamestnanosti sú uvedené právne dôvody pre vyradenie uchádzača o zamestnania z evidencie uchádzačov o zamestnanie úradom, aj z ich právnou špecifikáciou predstavujúcou definíciu tých právne významných skutočností, ktoré predstavujú nespoluprácu uchádzača o zamestnanie s úradom (§ 36 ods. 5 uvedeného zákona), s tým, že zákonodarca zároveň definoval v ustanoveniach § 36 ods. 4 písm. a) až f) vážne dôvody vzťahujúce sa k § 36 ods. 5 písm. a) až e) a h), pri existencii ktorých správanie sa uchádzača o zamestnanie definované v ustanoveniach § 36 ods. 5 zákona o službách zamestnanosti nemusí úrad posúdiť ako nespoluprácu uchádzača o zamestnanie s úradom podľa § 36 ods. 2 písm. b) v spojení s ustanoveniami § 36 ods. 5 zákona o službách zamestnanosti.

12. Ako to vyplýva z obsahu žaloby, žalobca poukázal na osobitosti jeho prípadu, keď sa v lehote stanovenej správnym orgánom prvého stupňa nedostavil (v termíne určenom dňa 01.12.2017) na ÚPSVaR Košice za účelom preukázania aktívneho hľadania zamestnania. Všetky východiskové údaje o skutkovom priebehu udalosti týkajúcich sa žalobcu v súvislosti s predmetným administratívnym konaním vyplývajú tak z obsahu administratívneho spisu, ako aj z obsahu podaní účastníkov konania v preskúmavanej právnej veci, pričom ich časový priebeh nie je medzi účastníkmi súdneho konania sporný.

13. Podstatou žalobných námietok uvedených v žalobe z 28.03.2018 je požiadavka žalobcu, aby právne hodnotenie veci správnymi orgánmi bolo právne „nasmerované“ na právny postup podľa § 36 ods. 4 písm. f) zákona o službách zamestnanosti, podľa ktorého za vážny dôvod podľa ods. 5 písm. a) až e) a h) (nespolupráca uchádzača o zamestnanie - poznámka súdu) sa považuje ... iné dôvody, ktorých vážnosť posudzuje úrad.

14. Na administratívne konanie v preskúmavanej právnej veci sa vzťahuje (§ 70 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti).

15. Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (§ 3 ods. 1 správneho poriadku). V ustanoveniach § 3 ods. 2, 3 sú ďalej uvedené požiadavky na správny orgán postupovať okrem iného v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať. Sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, pričom rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 3 ods. 4 správneho poriadku).

16. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku (náležitosti rozhodnutia) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

17. Vychádzajúc z dikcie dotknutých ustanovení zákona o službách zamestnanosti, predovšetkým z ustanovenia § 36 ods. 1 až 6 uvedeného zákona vyplývajú právne podmienky vyradenia uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie, popri právne jednoznačnom formulovaní dôvodov pre vyradenie uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie, zákonodarca zveril do pôsobnosti úradu (správneho orgánu prvého stupňa) aj prípadné zohľadnenie iných dôvodov, ktorých vážnosť posudzuje úrad, ktoré môžu pri istej intenzite vážnosti dôvodov predstavovať skutočnosti vylučujúce aplikáciu § 36 ods. 5 zákona o službách zamestnanosti (dôvody nespolupráce uchádzača o zamestnanie s úradom podľa § 36 ods. 2 písm. b) uvedeného zákona). Správny súd je toho názoru, že ustanovenie § 36 ods. 4 písm. f) predstavuje osobitnú formu diskrečnej právomoci správneho orgánu posúdiť vážnosť dôvodov uvedených účastníkom konania ako príčin úradom zistenej nespolupráce vzťahujúcej sa na evidenciu uchádzača o zamestnanie.

18. Z ustálenej súdnej praxe v rámci správneho súdnictva v Slovenskej republike vyplýva, že správne súdy preskúmavajú právne veci, v rámci ktorých správne orgány aplikovali tzv. správnu úvahu pri výkone svojej diskrečnej právomoci iba v tom rozsahu, či správny orgán nevybočil z medzí a hľadísk správnej úvahy, a či svoje rozhodnutie pri jej uplatňovaní náležite odôvodnil, využívajúc toto autonómne oprávnenie pre rozhodovaciu činnosť v konkrétnych administratívnoprávnych veciach. Ide o procesnoprávny postup správneho súdu opierajúci sa najmä o ustanovenie § 27 ods. 2 SSP.

19. Správny súd je v preskúmavanej právnej veci toho názoru, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo 16.01.2018, ako aj rozhodnutie žalovaného z 02.03.2018 vykazuje právne znaky nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, a to predovšetkým vo vzťahu k žalobcom uvádzaným skutočnostiam týkajúcim sa jeho preukázateľne zlého zdravotného stavu na konci roka 2017, ktorý podľa názoru správneho súdu mohol vyústiť do stavu, že žalobca nebol schopný posudzovať svoje konanie a právne a faktické následky z neho plynúce.

20. Súd v tejto súvislosti poukazuje na obsah lekárskej správy Leteckej vojenskej nemocnice, psychiatrickej ambulancie V.. B. Ž. z 19.12.2017, z obsahu ktorej okrem iného vyplýva, že žalobca si nepamätá niektoré veci, ako sa dostal na ubytovňu, ako dlho bol v nemocnici atď. Aj ďalšie konštatovania v troch žalobcom predložených lekárskych správach v administratívnom konaní preukazujú podľa názoru správneho súdu skutočnosti, ktorým bolo potrebné venovať v administratívnom konaní patričnú pozornosť. Z obsahu administratívneho spisu totiž okrem iného vyplýva aj to, že žalobca riadne spolupracoval v období do 30.11.2017 s prvostupňovým správnym orgánom a že zrejme iba výrazný negatívny zvrat v jeho zdravotnom stave v období mesiacov november a december 2018 s následnou hospitalizáciou žalobcu od 21.12.2017 do 15.01.2018 boli príčinou jeho nespolupráce s úradom.

21. Procesnoprávne podmienky konania podľa správneho poriadku pritom umožňujú správnemu orgánu v prípade pochybností si zadovážiť vyjadrenie ošetrujúcej lekárky žalobcu, ktorá vystavila predmetné dve lekárske správy (V.. Ž.), a to za účelom posúdenia, či negatívna zmena zdravotného stavu žalobcu nemala také závažné dôsledky týkajúce sa jeho rozpoznávacej a vôľovej zložky správania sa, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že žalobca nebol spôsobilý v mesiacoch november a december 2017 v plnom rozsahu vykonávať svoje povinnosti, ku ktorým sa zaviazal aj vo vzťahu k úradu v preskúmavanej právnej veci.

22. Keďže správny súd nie je oprávnený vstupovať do rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy, okrem prípadov predstavujúcich tzv. plnú jurisdikciu, pri rešpektovaní trojdelenia štátnej moci na moc zákonodarnú, výkonnú a súdnu, súd konštatoval nevyhnutnosť doplnenia dôvodov rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov so zameraním sa na žalobné námietky uvedené v žalobe. V prípade potreby overenia si skutočností dôležitých pre rozhodnutie zo strany správneho orgánu prvého stupňa, správny súd nevylučuje doplnenie dokazovania v naznačenom smere (bod 21. odôvodnenia tohto rozsudku) správnym orgánom prvého stupňa podľa pokynov žalovaného v ďalšom priebehu administratívneho konania.

23. Pokiaľ ide o právny názor žalovaného správneho orgánu vytýkajúci žalobcovi podanie žaloby jeho manželkou, dôsledkom ktorého by malo byť odmietnutie žaloby, správny súd sa s uvedenou procesnoprávnou námietkou nestotožnil. Po podaní žaloby súd poučil žalobcu o právnych podmienkach zastúpenia v konaní pred správnym súdom, na základe čoho žalobca oznámil súdu, že v konaní bude ako účastník vystupovať sám, bez právneho zástupcu. Správny súd mal za preukázané, že žalobu podal žalobca (hoci s podpisom jeho manželky), a to aj pri zohľadnení špecifík súdneho preskúmavacieho konania o žalobách v sociálnych veciach. Správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach posudzuje správny súd neformálne (§ 202 ods. 2 SSP).

24. Súd zrušil iba rozhodnutie žalovaného vyžadujúc zároveň od neho formulovanie konkrétnych pokynov pre správny orgán prvého stupňa v jeho následnom zrušujúcom rozhodnutí pre ďalší obsah administratívneho konania. Ide o naplnenie požiadaviek na postup podľa bodov 19. až 22. odôvodnenia tohto rozsudku.

25. O trovách konania súd rozhodol tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov konania postupom podľa § 167 a nasl. SSP, a to z dôvodu, že žalobca, ktorý bol v konaní úspešný si trovy pred správnym súdom neuplatnil a žalovanému správnemu orgánu v danej veci neprislúcha náhrada trov konania.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.