Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/10/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou, v právnej veci žalobcu: V. S., nar. XX.XX.XXXX, W. XXX, zast. Mgr. Valérom Podoľskim, Námestie slobody 1, Humenné proti žalovanému: V. W., nar. XX.XX.XXXX, L. XXX, zast. JUDr. Milošom Kaščákom, Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, o zaplatenie 18244,49 eur s prísl. taktou Humen

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 18.244,49 eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 18.244,49 eur odo dňa 11.11.2015 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 12.01.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia 18.244,49 eur s prísl. z titulu náhrady škody, ktorú mu žalovaný spôsobil protiprávnym konaním, keď sa dopustil spáchania prečinu, za čo bol aj právoplatne odsúdený.

2. Škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného žalovaný aj písomne uznal čo do dôvodu a výšky, a to dňa 03.11.2015.

3. Žalovaný sa k žalobe doručenej mu dňa 18.05.2018 vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Miloša Kaščáka, ktorý nenamietal, že žalovaný žalobcovi spôsobil škodu, nenamietal ani jej výšku. Uviedol však, že škodu neuhradil preto, lebo nedisponoval dostatočne finančnými prostriedkami, aby ich mohol zaplatiť jednorázovo a vo všeobecnosti namietal aj nejasnosť žaloby a z tohto dôvodu ju žiadal v celom rozsahu zamietnuť.

4. V ďalšom písomnom vyjadrení právneho zástupcu žalovaného právny zástupca namietal nárok uplatnený žalobcom ako náhradu škody z titulu zaplatenia trov právneho zastúpenia v trestnom konaní s tým, že žalobca si ich mal uplatniť v adhéznom konaní. Na tomto stanovisku právny zástupca žalovaného zotrval opakovane a na predvolanie súdu sa na pojednávanie nedostavil. Na základe toho súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného podľa §180 CSP.

5. Výsluchom právneho zástupcu žalobcu, oboznámením sa s obsahom uznania dlhu, vyjadreniami žalovaného, aj obsahom trestného spisu Okresného súdu S. sp. zn. XT/X/XXXX, najmä rozsudkami vydanými v tomto konaní zistil súd tento skutkový stav: žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu S. č. k. XT/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa §364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa §156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona. V rozsudku bol uznaný za vinného zo skutku, ktorého sa dopustil dňa XX.XX.XXXX,

keď fyzicky napadol žalobcu, spôsobil mu zranenia a to pohmoždenie tváre, zlomeninu nosovej kosti s posunom, zlomeninu jarmovej kosti s posunom úlomkov, zlomeninu očnice - spodiny očnice s posunom, otras mozgu stredného stupňa, ktorá si vyžiadala opakovaný operačný zákrok a ktorý si vyžiadal dobu liečenia v trvaní 3 - 4 mesiacov a trvalé poškodenie zraku v podobe dyplopie - dvojitého videnia. Za to bol odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody na tri roky so zaradením do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a žalobca bol so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces. Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Prešove, ktorý zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému, t.j. žalovanému v tomto konaní uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 mesiacov so zaradením do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a zamietol odvolanie okresného prokurátora. Z obsahu týchto rozsudkov bolo zistené, že žalovaný spôsobil žalobcovi ujmu na zdraví s trvalým následkom, nakoľko znaleckým dokazovaním bolo u poškodeného zistené dvojité videnie, dyplopia trvalého charakteru, ktoré si vyžaduje kompenzačné postavenie hlavy a zorné pole vpravo je zúžené o 20%, ale zníženie zraku na menej než polovicu zo znaleckého posudku nevyplýva, z ktorého dôvodu Krajský súd v Prešove aj uložil nižší trest žalovanému oproti rozhodnutiu prvostupňového súdu.

6. Z dohody o náhrade škody č.l. 4 predloženej v tomto konaní vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa XX.XX.XXXX uzavretá dohoda, ktorou žalovaný uznal, že spôsobil žalobcovi škodu vo výške 18244,49 eur a tá pozostáva z bolestného vo výške 4008,60 eur, sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 6864 eur, doteraz vzniknutej ujme na zisku vo výške 3000 eur, liečebných nákladov vo výške 320 eur a ku dňu uzavretia dohody na trovách právneho zastúpenia poškodeného v trestnom konaní 4051,89 eur.

7. Žalovaný sa túto sumu s ohľadom na ustanovenie §558 O. z. ako sumu, ktorú uznal čo do dôvodu a výšky zaviazal uhradiť v lehote do 10.11.2015 tak, že časť škody vo výške 14.192,60 eur uhradí na konkrétne číslo účtu a časť škody zníženú o trovy právneho zastúpenia poškodeného vo výške 3000 eur uhradená na ďalšie číslo účtu s tým, že len v prípade riadneho a včasného neuhradenia časti škody 3000 eur, t.j. znížených trov právneho zastúpenia poškodeného v trestnom konaní, uhradi plnú uznanú výšku 4051,89 eur. V článku IV. v záverečných ustanoveniach obe strany prehlásili, že s obsahom zmluvy sa oboznámili, nahlas ju prečítali, vlastnoručne podpísali. Tak isto dlžník svojim vlastnoručným podpisom potvrdil, že všetky právne nároky, z ktorých pozostáva náhrada škody, mu boli riadne veriteľom dokladované.

8. Žalobca v konaní uplatňoval zaplatenie tohto nároku na základe ustanovenia §558, teda uznania dlhu.

9. Podľa §558 O. z. ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Uznanie dlhu je občianskoprávnym inštitútom jeden z osobitných zabezpečovacích prostriedkov upravených občianskym zákonníkom. Uznanie dlhu plní funkciu najmä preventívnu, zabezpečovaciu, ale aj uhradzovaciu a represívnu a musí obsahovať okrem všeobecných náležitosti podľa §34 a násl. O.z. potrebných na to, aby bol právny úkon uznania dlhu perfektný aj splnenie ďalších osobitných náležitosti, ktorými sú písomná forma, sľub zaplatiť dlh a vymedzenie dlhu čo do dôvodu, aj výšky. Zároveň je pre perfektnosť a vznik všetkých účinkov uznania dlhu v prípade, že je dlh už premlčaný, potrebné, aby ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

10. V danom prípade žalobca aj žalovaný uzavreli dohodu o uznaní dlhu a o jeho zaplatení v písomnej forme. Toto uznanie dlhu aj podpísali, keďže žalovaný vo svojich vyjadreniach ani nenamietal, že by to nebol jeho podpis. Zároveň sa žalovaný zaviazal zaplatiť tento dlh, ktorý uznal, že existuje v čase podpisu dlhu, keďže toto uznanie dlhu obsahuje sľub dlh uhradiť, pričom sa v danom prípade nevyžaduje, aby bol tento formalistický uvedený, ale stačí, ak z dlžníkovho prejavu písomného vyplýva vôľa dlh splniť. Ďalšou obligátornou náležitosťou uznania dlhu je jeho vymedzenie čo do dôvodu a výšky podobne, ako pri prísľube dlh zaplatiť. Uvedené vymedzenie nemožno prísne formalizovať. Je však nevyhnutné, aby z úkonu dlžníka bolo možné dôvod a výšku dlhu stanoviť určitú a zrozumiteľne. Na základe uvedeného nie je potrebné vymedziť dôvod a výšku dlhu exaktne, ale stačí, ak takéto určenie bude vyplývať napr. z odkazu na konkrétny právny predpis, zmluvu, výzvu, faktúru a pod. Vymedzením dôvodu dlhu sa myslí určenie jeho právneho titulu, z ktorého vznikol, t.j. primárneho záväzku. Rovnako aj pri výške dlhu musí

byť určenie prinajmenšom objektívne určiteľné, a teda dlžník musí mať jasnú a presnú predstavu o konkrétnej výške dlhu.

11. Súd posúdil dohodu o náhrade škody, ktorá podľa obsahu predstavuje uznanie dlhu podľa §558 O. z. aj z pohľadu splnenia tejto obligatórnej náležitosti a zistil, že v tomto uznaní dlhu je dlh presne určený na sumu 18.244,49 eur a aj špecifikovaný pokiaľ ide o vymedzenie dôvodu dlhu a určenie jeho výšky, keďže v článku III. uvedenej dohody je uvedené, že pozostáva z bolestného 4008,60 eur, sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 6864 eur, z doteraz vzniknutej ujmy na zisku vo výške 3000 eur, liečebných nákladov vo výške 320 eur a trov právneho zastúpenia poškodeného v trestnom konaní 4051,89 eur.

12. Základným obsahovým prvkom inštitútu uznania dlhu je vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky, že dlh v čase jeho uznania trval, ktorá sa prejavuje najmä v procesnej rovine. Skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesného dokazovania a ak nebola v konaní domnienka existencie uznaného záväzku vyvrátená, súd musí posúdiť tento nárok tak, že je preukázaný. V konaní môžu nastať dve možné situácie: buď platí skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná domnienka za preukázanú, alebo vyšiel v konaní najavo jej opak. Obsah domnienky bol vyvrátený dôkazom opaku. Na dlžníka sa presúva dôkazné bremeno trvania záväzku v čase jeho uznania, t.j. ak chce byť dlžník v spore úspešný, musí preukázať, že uznaný záväzok neexistuje, resp. v čase uznania neexistoval. Ak teda založilo uznanie dlhu vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej sa má za to, že záväzok v dobe uznania trval, potom v konaní, v ktorom sa veriteľ domáha splnenia tohto záväzku, spočíva dôkazné bremeno vzťahujúce sa na neexistenciu záväzku na dlžníkovi. V danom prípade však dlžník prostredníctvom právneho zástupcu nepredložil súdu žiadne dôkazy, aby obsah domnienky bol vyvrátený dôkazom opaku o tom, že dlh v čase podpísania uznania tohto dlhu neexistoval. Jeho námietky spočívali len v tom, že uznanie dlhu je nezrozumiteľné vo všeobecnosti a v ďalšom vyjadrení namietal, že trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní nie sú škodou. Žalobca ani žalovaný nenavrhovali vykonať žiadne iné dokazovanie v tejto veci. Súd hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žalobca, ktorý predložil súdu dohodu o náhrade škody, ktorá obsahom spĺňa podmienky uznania dlhu a v článku III. tejto dohody sa aj pomenúva, že ide o uznanie dlhu podľa §558 O. z., preukázal existenciu a trvanie záväzku vo vzťahu k žalovanému a naopak, žalovaný nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že takýto záväzok v čase podpísania uznania dlhu neexistoval. Za dôkaz opaku však totiž nie je možné považovať tú skutočnosť, že žalovaný nemal dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie tejto škody, ale ani to, že zaplatenie trov právneho zastúpenia v trestnom konaní nie je škodou. V konaní bolo z obsahu trestného spisu preukázané, že žalobca bol v konaní zastúpený právnym zástupcom Mgr. Valérom Podoľskim. Žalovaný bol odkázaný so svojim nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie právoplatným trestným rozhodnutím, pričom jeho nárok na náhradu škody bol v trestnom konaní uplatnený. Súd poukazoval na to, že trovy právneho zastúpenia žalobcu v trestnom konaní vznikli v dôsledku protiprávneho konania žalovaného, a iba skutočnosť, že o nich nebolo rozhodnuté v trestnom konaní nezakladá stav, že by mal byť poškodený tohto práva zbavený. Žalobcovi skutočne v dôsledku uplatňovania svojich práv v trestnom konaní vznikla ujma odrážajúca sa v jeho majetkovej sfére v podobe zmenšenia jeho majetku, a to vo výške 4051,89 eur, keďže výška tohto nároku zo strany žalovaného nebola spochybňovaná, súd mal za to, že takýto stav v čase uznania dlhu existoval. 13. Žalobca uplatnil spolu s nárokom aj nárok na zaplatenie poplatku z omeškania, ktorý žalobcovi patrí v súlade s ustanovením §517 ods. 2 O.z., keďže ide o meškanie s plnením peňažného dlhu a to v súlade s §3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v lehote od 11.11.2015, kedy sa žalovaný dostal do omeškania podľa uznania dlhu, lebo ten sa zaviazal zaplatiť v lehote do 10.11.2015.

14. O trovách konania rozhodol súd podľa §255 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže v konaní bol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.