Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/184/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou v právnej veci žalobkyne: X.. Z. K., R.. XX.XX.XXXX, D. K.J. XX, XXX XX D., zast. JUDr. Martou Michalkovou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie Župné námestie č. 3, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: S. K., R.. XX.XX.XXXX, D. K. XX, XXX XX D., o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e právo spoločného nájmu účastníkov k bytu číslo XX, pozostávajúceho z troch izieb, kuchyne a príslušenstva, na 7. poschodí domu číslo XXXX/XX, C. D. na K. B. s tým, že byt bude naďalej ako nájomca a členka družstva užívať žalobkyňa.

II. Súd žalovanému bytovú náhradu n e p r i z n á v a.

III. Súd žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 25.06.2014, doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.06.2014 domáhala, aby súd rozhodol o zrušení práva spoločného nájmu 3-izbového bytu č. XXX, na X. poschodí domu na B. P.. K. XX C. D. a zároveň, aby súd určil, že je výlučnou nájomkyňou bytu a výlučnou členkou Stavebného bytového družstva Bratislava IV. Žalobu odôvodnila tým, že manželstvo so žalovaným uzatvorila dňa 17.01.1987, toto bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV 6C/2018/10 zo dňa 23.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.01.2011. V čase rozvodu manželstva bol z manželstva pochádzajúci syn F., R.. XX.XX.XXXX plnoletý. Predstavenstvo Stavebného bytového družstva v obvode Bratislava IV uznesením č. 18-5/III/1990 zo dňa 27.03.1990 pridelilo ako svojej členke žalobkyni byt č. XXX/X v D. XXXX, ul. K. XX D.. Písomné vyhotovenie rozhodnutia o pridelení družstevného bytu je zo dňa 20.05.1991. Zápisnicou o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu medzi žalobkyňou a Stavebným bytovým družstvom Bratislava IV na základe vyššie uvedeného rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 20.05.1991 bol byt na ul. P.. K. XX v Bratislave odovzdaný družstvom pri spoločnom členstve žalovaného do užívania, na základe čoho vznikol spoločný nájom bytu manželmi. Predmetný byt bol pridelený ako stabilizačný s tým, že žalobkyňa sa zaviazala zostať u pôvodného zamestnávateľa Benzinol, n.p. Bratislava v pracovnom pomere 10 rokov. Správanie žalovaného viedlo žalobkyňu k tomu, že za trvania manželstva požiadala o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o čom rozhodol Okresný súd Bratislava IV sp. zn. 22C/277/09 zo dňa 01.02.2010 rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.03.2010. Po rozvode manželstva bola žalobkyňa nútená vysťahovať sa zo spoločného bytu a nebýva v ňom od 05.07.2010. Ako dôvod vysťahovania uviedla zlé vzťahy s odporcom, ktorý pod vplyvom alkoholu vyvolával hádky, vyvíjal na ňu psychický teror a vyhrážal sa jej. Z domu sa odsťahoval aj ich spoločný syn Filip. Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že napriek skutočnosti, že v byte nebýva od r. 2010, za byt platí nájom, nakoľko ho žalovaný neuhrádza. Žalobkyňa zároveň hradí všetky nedoplatky v záujme toho, aby neprišla o byt. Mala záujem previesť predmetný byt do jej vlastníctva žalovaného, ale napriek skutočnosti, že uhradila finančnú náhradu za byt, žalovaný zmluvu nepodpísal. Neúspešná bola aj snaha žalobkyne o zrušenie spoločného nájmu

dohodou s tým, že žalovanému zabezpečí náhradný byt. Žalobkyne v žalobe okrem iných skutočností uviedla, že má záujem, aby sa stala nájomníčkou uvedeného bytu z dôvodu, že ona sama nemá vyriešenú bytovú otázku a ani jej plnoletý syn.

2. Okresný súd Bratislava IV, rozsudkom, č.k. 24C/184/2014-136 zo dňa 21.01.2016 v spojení s Dopĺňacím rozsudkom, č.k. 24C/184/2014-150 zo dňa 05.04.2016 zrušil právo spoločného nájmu účastníkov k bytu číslo XX, pozostávajúceho z troch izieb, kuchyne a príslušenstva, na 7. N. A. Č. XXXX/ XX, v Bratislave na K. B. a určil, že byt bude naďalej ako nájomca a členka družstva užívať žalobkyňa. Zároveň rozhodol, že žalovaný je povinný byt vypratať a odovzdať ho žalobkyni do 15 dní odo dňa, ako mu bude zabezpečený náhradný byt.

3. Krajský súd v Bratislave, uznesením sp. zn. 6Co/246/2016-170 zo dňa 31.05.2018 vec zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že úlohou súdu prvého stupňa bude zisťovanie skutočnosti, či žalovaný má v súčasnej dobe má vyriešenú bytovú situáciu iným spôsobom, pričom zásadne musí ísť o taký právny dôvod, ktorý je objektívny spôsobilý trvale uspokojiť jeho bytovú potrebu (odvolací súd poukázal na to, že žalovaný v zápise zo dňa 25.07.2014, č.l. 34 prehlásil, že momentálne býva u svojho kamaráta, a teda nie je zrejmé, či má uspokojenú svoju bytovú potrebu, napr. nájomnou zmluvou, na dobu neurčitú, alebo ide len o dočasné riešenie jeho bytovej situácie, nestačí totiž bývanie iba na základe súhlasu kamaráta). Zároveň odvolací súd poukázal na to, že je potrebné aby prvoinštančný súd skúmal majetkové pomery rozvedených manželov, dôvody rozvodu a mnohé iné z ktorých súd následne z dôvodov osobitného zreteľa môže dospieť k záveru, že žalovanému patrí nárok len na náhrade ubytovanie alebo prístrešie, prípadne či po vyhodnotení všetkých skutočností, bude možné rozhodnúť, či žalovanému vôbec prináleží bytová náhrada a ak áno v akej forme.

4. Podľa ustanovenia § 391 ods.2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.10.2018, na ktoré a dostavila právna zástupkyňa žalobkyne a žalovaná. Predvolanie na pojednávanie mali vykázané riadne a včas dňa 08.10.2018

- elektronicky. Žalovaný sa nedostavil. Zásielka s predvolaním sa súdu vrátila dňa 25.09.2018 s označením ,,zásielka neprevzatá v odbernej lehote.“ Vychádzajúc z fikcie doručenia súd pojednával v zmysle ust. § 180 v neprítomnosti žalovaného. Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že žalobkyňa trvá na podanej žalobe. Čo sa týka rozhodnutia vo veci, že výlučnou vlastníčkou sa má stať žalobkyňa, v tejto časti žalobkyňa rozhodnutie súdu prvého stupňa nenapadla. Žalobkyňa rozporuje skutočnosť, či žalovanému patrí alebo nepatrí bytová náhrada a v akej forme, nakoľko má zato, že nepatrí mu žiadna náhrada. Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že vychádza z toho, že od doby odkedy bola žaloba podaná na súd (27.06.2014), žalovaný v byte nebýva, neplatí nájom, byt je odpojený od elektriky a plynu a žalobkyňa sa nevie do bytu dostať. Žalobkyňa žije na ubytovni a má záujem žiť v predmetnom byte, nakoľko sa vždy podieľala na platení nájmu. Tak ako súd zistil, že sa zásielka vrátila nedoručená, ani susedia žalovaného nepoznajú, z čoho žalobkyňa ustálila, že žalovaný o byt nemá záujem a nie je naň odkázaný. Žalobkyňa nemá vedomosť, kde žalovaný žije, tento nemá žiaden kontakt ani so synom. Jediné čo žalobkyňa vie, je že jeho matka má byt v osobnom vlastníctve, ale či tam žije žalovaný, žalobkyňa nevie. Žalobkyňa vychádza aj z toho, že v prípade ak by žalovaný nemal kde bývať a nemal by vyriešenú bytovú otázku, dostal by sa do bytu, pretože disponuje kľúčmi, pričom nájom je pravidelne žalobkyňou hradený. Žalobkyňa vypovedala, že nájomné platila vždy ona, pričom žalovaný ani za trvania manželstva na domácnosť neprispieval, pretože bol presvedčený, že žalobkyňa má vyššie príjmy ako on. Prispieval iba v čase, keď bola žalobkyňa na materskej dovolenke 6 mesiacov, ale v tom období žili u matky. Žalobkyňa uviedla, že následne nastúpila do práce, pričom pracovala nepretržite. Žalovaný sa po revolúcii sa stal živnostníkom. Nehradil nič, všetko za byt platila žalobkyňa a keď sa odsťahovala z bytu, odhlásila sa z elektriky a plynu, dala žalovanému čísla účtov, aby platil faktúry. Ich spoločný syn prišiel na poštu vybaviť potrebné doklady, žalovaný uviedol, že on nebude platiť, nech mu pošlú zloženky. Žalobkyňa zloženky vybrala a vložila ich do schránky, ale následne zistila, že žalovaný nič neplatil. Preto doplatila dlžné nájomné a platím ho doteraz. Žalovaný si vymenil zámky na byte. Žalovaná ďalej uviedla, že syn zostal 2 roky bývať so žalovaným, ale aj keď mu dal peniaze na zaplatenie, žalovaný minul peniaze inak. Žalobkyňa je spoluvlastníčka 1/3 podielu domu v Záhorskej Bystrici, ale nakoľko ide o rozpadnutý dom, nik tam nežije. Žalobkyňa žije na Domkárskej 4 na ubytovni, kde má prenajatú jednu izbu.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: návrh na zrušenie spoločného nájmu bytu sp. zn. 24C/184/2014, doručený súdu 27.06.2014; rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 6C/218/2010 zo dňa 23.11.2010 právoplatný dňa 24.01.2011; rozhodnutie o pridelení družstevného bytu vydané Stavebným bytovým družstvom v obvode Bratislava IV a to na ul. P.. K. Č.. XX, Bratislava zo dňa 20.05.1991; zápisnica o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 04.06.1991; zmluva o pôžičke z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb spoločnosti Benzinol n.p. Bratislava O. X.. Z. K. zo dňa 29.08.1989; avizo spoločnosti Benzinol n.p. Bratislava o poukázaní pôžičky z FKSP na uhradenie členského podielu za byt v sume 22.000 Kčs zo dňa 13.02.1990; rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 22C 277/09 zo dňa 01.02.2010, právoplatný 09.03.2010 o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov X.. Z. K. O. S. K.; vyjadrenie žalovaného k výzve zo dňa 05.08.2014, doručené súdu 21.08.2014; fotokópia zápisu spísaného 25.07.2014 so žalovaným; zápisnica o pojednávaní zo dňa 22.01.2015; podanie právnej zástupkyne žalobkyne doručené súdu 28.01.2015 s prílohami a to výpisom z účtu zo dňa 24.03.2005 s úhradami preukazujúcimi úhradu nehnuteľnosti a potvrdenie Stavebného bytového družstva Bratislava IV o prijatí žiadosti o prevod vlastníctva družstevného bytu zo dňa 01.06.2004; príkaz na úhradu preukazujúci úhradu zostatku investičného úveru v sume 43.030,67 Sk zo dňa 22.3.2005 a príkaz na úhradu v sume 5.570 Sk ako poplatok za vklad do katastra a poplatok za vystavenie zmluvy a sumu 1190 Sk ako poplatok za zmluvu o výkone správy zo dňa 22.3.2005, obe v Tatra banka a.s.; zápisnica o pojednávaní zo dňa 17.02.2015; uznesenie Okresného súdu Bratislava IV 24C/184/2014-51 zo dňa 23.02.2015 o nariadení predvedenia žalovaného na pojednávanie na deň 19.03.2015; predpis mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu na K. B.. XX C. D., platný od 01.03.2015, vystavený dňa 29.01.2015 Stavebným bytovým družstvom Bratislava IV žalobkyni; výpisy z Tatra banky a.s., preukazujúce úhradu nájomného; upomienka zo dňa 10.09.2014 vystavená Stavebným bytovým družstvom Bratislava IV žalobkyni a sumárna analýza platieb za obdobie od 01.12.2013 do 31.08.2014, výpisy z účtu Tatra banky a.s.; správa o hospodárení za r. 2013 - rozúčtovanie nákladov na byt vystavený Stavebným bytovým družstvom Bratislava IV 26.05.2014 žalobkyni; správa o hospodárení za r. 2010 - rozúčtovanie nákladov na byt vystavený Stavebným bytovým družstvom Bratislava IV 25.05.2011 žalobkyni; potvrdenie o vykonaných platbách cez internet banking; správa o hospodárení za r. 2011 - rozúčtovanie nákladov na byt vystavený Stavebným bytovým družstvom Bratislava IV 25.05.2012 žalobkyni; správa o hospodárení za r. 2012 - rozúčtovanie nákladov na byt vystavený Stavebným bytovým družstvom Bratislava IV 24.05.2013; upomienka zo dňa 28.09.2010 vystavená Stavebným bytovým družstvom Bratislava IV a sumárna analýza platieb za obdobie od 01.12.2009 do 31.08.2010; zápisnica o pojednávaní zo dňa 19.03.2015; výzva súdu zo dňa 12.06.2015 adresovaná Stavebnému bytovému družstvu Bratislava IV; opakovaná výzva adresovaná súdom zo dňa 23.09.2015 Stavebnému bytovému družstvu Bratislava IV; odpoveď Stavebného bytového družstva doručená súdu 08.10.2015 s prílohami; sumárna analýza platieb za obdobie od 01.10.2010 do 30.09.2015 vystavená Stavebným bytovým družstvom Bratislava IV, zápisnica z pojednávania zo dňa 21.01.2016, výpoveďou žalobkyne, výpoveďou svedka F. K. - syna žalobkyne a žalovaného, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 24C/184/2014-136 zo dňa 21.01.2016 v spojení s Dopĺňacím rozsudkom, č.k. 24C/184/2014-150 zo dňa 05.04.2016, Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/246/2016-170 zo dňa 31.05.2018, zápisnica o pojednávaní zo dňa 16.10.2018. Súd po vyhodnotení jednotlivých dôkazov, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo a obsah súdneho spisu, ustálil nasledovný skutkový stav.

7. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd p r á v n e u z a t v á r a:

8. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 60/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

9. Podľa ust. § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

10. Podľa § 700 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len , byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti.

11. Podľa ust. § 700 ods. 3 OZ, pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len medzi manželmi.

12. Podľa § 702 ods. 2 OZ, súd môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa na návrh spoločného nájomcu zrušiť právo spoločného nájmu bytu, ak vznikne ním nezavinený stav, ktorý bráni spoločnému užívaniu bytu spoločnými nájomcami. Zároveň určí, ktorý zo spoločných nájomcov alebo ktorí z nich budú byt ďalej užívať.

13. Podľa ust. § 703 ods. 1 OZ, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

14. Podľa ust. § 703 ods. 1 OZ, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve.

15. Podľa ust. § 705 ods. 1 OZ, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.

16. Podľa § 705 ods. 2 OZ, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

17. Podľa § 705 ods. 3 , pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

18. Podľa ust. § 712 ods. 1 OZ, bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.

19. Podľa § 712 ods. 2 OZ, náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.

20. Podľa § 712 ods. 3 OZ, náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu. Byt alebo obytnú miestnosť môžu užívať viacerí nájomcovia.

21. Podľa § 712 ods. 4 , prístreším je prechodné ubytovanie, najmä v spoločnej nocľahárni alebo v iných zariadeniach na to určených, 5e) a priestor na uskladnenie bytového zariadenia a ostatných vecí domácej a osobnej potreby.

22. Podľa ust. § 712a ods. 1 OZ, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160101> môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.

23. Podľa § 712a ods. 8 OZ, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.

24. Podľa ust. § 712c ods. 3 OZ, nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.

25. Podľa ust. §160 ods. 3 O.s.p., ak súd uložil povinnosť vypratať byt, za ktorý treba zabezpečiť bytovú náhradu, nie je účastník povinný byt vypratať, dokiaľ sa preňho nezabezpečí náhradný byt, prípadne náhradné ubytovanie tam, kde podľa ustanovení Občianskeho zákonníka náhradné ubytovanie postačí.

26. Súd mal v konaní preukázané, že žalobkyňa uzatvorila manželstvo so žalovaným dňa 17.01.1987 a toto bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV 6C/2018/10 zo dňa 23.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.01.2011. V čase rozvodu manželstva bol z manželstva pochádzajúci syn F., R.. XX.XX.XX88 plnoletý. Predstavenstvo Stavebného bytového družstva v obvode Bratislava IV uznesením č. 18-5/III/1990 zo dňa 27.03.1990 pridelilo ako svojej členke žalobkyni byt č. XXX/X C. D. XXXX, B.. K. XX D.. Zápisnicou o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu medzi žalobkyňou a Stavebným bytovým družstvom Bratislava IV na základe vyššie uvedeného rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 20.05.1991 bol byt na ul. P.. K. XX C. D. odovzdaný družstvom pri spoločnom členstve žalovaného do užívania, na základe čoho vznikol spoločný nájom bytu manželmi. Predmetný byt bol pridelený ako stabilizačný s tým, že žalobkyňa sa zaviazala zostať u pôvodného zamestnávateľa Benzinol, n.p. Bratislava v pracovnom pomere 10 rokov. Správanie žalovaného viedlo žalobkyňu k tomu, že za trvania manželstva požiadala o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o čom rozhodol Okresný súd Bratislava IV č. k. 22C/277/09 zo dňa 01.02.2010 rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.03.2010. Po rozvode manželstva sa žalobkyňa vysťahovala zo spoločného bytu a nebýva v ňom od 05.07.2010 z dôvodu zlých vzťahov so žalovaným, ktorý pod vplyvom alkoholu vyvolával hádky, vyvíjal na ňu psychický teror a vyhrážal sa jej. Z domu sa odsťahoval aj ich spoločný syn Filip. Žalobkyňa napriek skutočnosti, že v byte nebýva od r. 2010, za byt platí nájom, nakoľko ho žalovaný neuhrádza.

27. Nakoľko pri rozvode sporových strán dňa 23.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.01.2011 medzi nimi nedošlo k dohode o zrušení spoločného práva a o ďalšom nájme bytu, čím sú dané predpoklady, aby súd právo spoločného nájmu sporových strán k predmetnému bytu zrušil. Pri určení výlučného nájomcu súd vyhovel žalobkyni a rozhodol v súlade s jej návrhom, keďže vzal do úvahy skutočnosť, že napriek tomu, že sa vysťahovala zo spoločného bytu a nebýva v ňom od 05.07.2010, za byt nepretržite platí nájom, ako aj všetky nedoplatky súvisiace s bytom nakoľko tieto žalovaný neuhrádza. V prospech žalobkyne svedčala i miera jej pričinenia sa o nadobudnutie bytu a súd prihliadol aj skutočnosť, že s spornom byte žalovaný nebýva, resp. sa v byte zdržiaval od roku 2010 veľmi málo. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že žalobkyňa má väčšie právo na byt a ustálil, že byt bude naďalej ako nájomca a členka družstva užívať žalobkyňa.

28. Súd mal v konaní jednoznačne preukázané, že žalovaný predmetný byt neužíva a nakoľko ako jediný vlastní od bytu kľúče je nesporné, že svoju bytovú otázku má vyriešenú, nakoľko sa v byte nezdržiava. Žalobkyňa napriek skutočnosti, že v byte nebýva od r. 2010, nájomné pravidelne hradí, ako aj všetky nedoplatky v záujme toho, aby neprišla o byt. Žalobkyňa sa pokúšala už v minulosti o zrušenie spoločného nájmu dohodou s tým, že žalovanému zabezpečí náhradný byt, ale bezúspešne. Súd pri úvahe o tom, či má byť rozvedenému manželovi odopreté právo na bytovú náhradu vyplývajúcu zo zákona, poukazuje na okolnosť, že tomuto rozvedenému manželovi svedčí iný právny dôvod bývania a ide zásadne o taký právny dôvod, ktorý je objektívne spôsobilý trvalé uspokojiť jeho bytovú potrebu. Vychádzajúc zo správania žalovaného, ktorý sa v priebehu konania nezúčastňoval pojednávaní, v konaní bol absolútne nečinný, pričom si neprevzal rozhodnutia súdu prvého stupňa ani rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ma súd zato, že bytovú otázku má vyriešenú. Pri rozhodovaní o forme bytovej náhrady rozvedeného manžela prihliada súd tiež na správanie sa vypratávaného manžela počas trvania nájomného vzťahu, na jeho zásluhy o získanie spoločného bytu a na jeho rodinné, zdravotné a sociálne pomery (rozsudok NS ČR sp. zn. 26Cdo 1083/1999). Predmetný byt bol pridelený žalobkyni ako stabilizačný s tým, že táto sa zaviazala zostať u pôvodného zamestnávateľa v pracovnom pomere 10 rokov. Správanie žalovaného viedlo žalobkyňu k tomu, že za trvania manželstva požiadala o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o čom rozhodol Okresný súd Bratislava IV sp. zn. 22C/277/09 zo dňa 01.02.2010 rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.03.2010. Po rozvode manželstva sa žalobkyňa vysťahovala zo spoločného bytu a nebýva v ňom od 05.07.2010 z dôvodu zlých vzťahov so žalovaným, ktorý pod vplyvom alkoholu vyvolával hádky, vyvíjal

na ňu psychický teror a vyhrážal sa jej. Z domu sa odsťahoval aj ich spoločný syn F.. V danom prípade súd uvádza, že v prospech žalobkyne svedčí i miera jej pričinenia sa o nadobudnutie bytu a skutočnosť, že v byte žalovaný nebýva, resp. sa v byte zdržiaval od roku 2010 veľmi málo.

29. Súd žalovanému nepriznal bytovú náhradu aj s prihliadnutím na dobré mravy, ktoré netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania. Sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem Zmyslom zákonného ustanovenia o dobrých mravoch, je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom, ktoré možno definovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných noriem. Občiansky zákonník, ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva.

30. Pri rozhodnutí súd vychádzal zo skutočnosti, že právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich správania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Konanie žalovaného, jeho vedomá a opakovaná ignorácia povinnosti prispievať na hradenie spoločných potrieb v domácnosti (neplatením nájmu), ešte v čase trvania manželstva so žalobkyňou a následne konanie žalovaného, ktorý vymenil kľúče na byte napriek skutočnosti, že náklady spojené s užívaním bytu nehradil, ale tieto neustále hradila žalobkyňa, je v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

31. S prihliadnutím na vyššie uvedené a v konaní preukázané skutočnosti, súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov k bytu číslo XX, pozostávajúceho z troch izieb, kuchyne a príslušenstva, na X. N. A. Č. XXXX/XX, C. D. na K. B. a určil, že byt bude naďalej ako nájomca a členka družstva užívať žalobkyňa a žalovanému nepriznal nárok na bytovú náhradu.

32. Podľa ust. § 262 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok v platnom znení, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Podľa ust. § 262 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok v platnom znení, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) a žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O. s. p.)

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie.