Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-32-2021.pdf
PDF · 86.7 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/32/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému: O. Š., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.03.2022 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný O. Š., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom K. XXX, okres Tvrdošín, ženatý, SZČO, na slobode,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
dňa 22.05.2021 v čase o 18:45 hod., po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol osobné motorové vozidlo značky Nissan Navara, striebornej metalízy, ev. číslo J.-XXXBO po ceste II/520 v obci Vitanová v smere od k. ú. Oravice, kde bol pred rodinným domom č. XXX zastavený hliadkou Obvodného oddelenia PZ Trstená a vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške, avšak v dôsledku toho, že nebol schopný nafúkať dostatočný objem vzduchu, požiadal o odber krvi, pričom lekárskym vyšetrením alkoholu v krvi mu bolo zistené, že v čase odberu krvi, to je o 20:04 hod., mal hladinu alkoholu v krvi vo výške 2,23 promile,
t e d a
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život, zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
t ý m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na ust. § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 30 (tridsať) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo podala dňa 22.09.2021 na O. Š. obžalobu pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je vyššie uvedené.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní chcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku neurobil ani jedno z vyhlásení.
Vo svojom výsluchu uviedol, že si pamätá, že v ten deň celý deň robil s tým, že sám vypil dve alebo tri deci slivovice 60% a zapil to 12° pivom. Auto chcel len vtiahnuť do dvora, lebo nerád ho parkuje na ceste s tým, že šiel asi 50 metrov po ceste. Ako odbočoval do dvora, tak mu policajti skrížili cestu. Keby bol mal vypité, tak by do nich buchol. Nikdy by si nedovolil vybrať sa na cestu pod vplyvom alkoholu, ale vtedy sa jednalo o to, že chcel len auto vtiahnuť do dvora. Vodičák potrebuje. Uviedol, že v ten deň začal piť alkohol okolo piatej. Potom, ako ho zastavili policajti, nechcel fúkať, ale rovno žiadal krvnú skúšku na alkohol.
So súhlasom prokurátora a obžalovaného súd prečítal na hlavnom pojednávaní zápisnice o výsluchoch svedkov z prípravného konania, pričom z výsluchu svedka S. B. vyplynulo, že pracuje ako policajt so služobným zaradením na OO PZ Trstená. Dňa 22.05.2021 v čase o 08:00 hod. do 20:00 hod. vykonával službu spoločne s kolegom A. L. v služobnom obvode OO PZ Trstená. Počas výkonu služby sa v čase o 18:45 hod nachádzali v obci Vitanová, pričom prechádzali po miestnej komunikácii mimo hlavnej cesty, v smere od cesty II/520 na Oravice. Počas tohto presunu spozorovali motorové vozidlo zn. Nissan Navara, striebornej farby, ev. č. J.-XXX-I., ktoré v tom čase vychádzalo križovatky smerom ku nim. Vodič toto vozidlo viedol zvláštnym spôsobom a to tak, že nešiel súvislým spôsobom po ceste, ale sa pohyboval sprava doľava. Na základe uvedeného sa rozhodli vozidlo zastaviť, nakoľko vzniklo podozrenie, podľa spôsobu riadenia, že vodič môže byť pod vplyvom alkoholu. Z idúceho služobného vozidla dali vodičovi znamenie na zastavenie vozidla a to rozsvietením nápisu STOP, spoločne s rozsvietenými majákmi. Pri tom, ako mu dávali znamenie na zastavenie, mali pocit, že vodič s vozidlom chce odbočiť do tam jedného otvoreného dvora. A z tohto dôvodu mu to so služobným vozidlom znemožnili, kde ho na ceste zablokovali tak, aby vodič nevošiel do predmetného dvora. Po tomto vykonali kontrolu vodiča a motorového vozidla, kde kontrolou bolo zistené, že sa jedná o O. Š., ktorý bol zároveň aj majiteľom vozidla. Už pri vykonávanej kontrole bolo jasné, že vodič je pod vplyvom alkoholu. Po predložení všetkých potrebných dokladov, bola u vodiča vykonaná dychová skúška, avšak tento ani pri viacnásobných pokusoch nemohol dýchací prístroj prefúknuť. Na základe uvedeného ho preto predviedli na OO PZ Trstená, kde sa opätovne pokúsil dýchací prístroj prefúknuť, ale neúspešne. Následne po poučení sa žiadal na odber krvi, čo mu bolo umožnené a krv mu bola odobratá v HNsP Trstená. Vodičovi bol zadržaný vodičský preukaz a bola mu ďalšia jazda zakázaná. Z výsledkov odobratej krvnej vzorky z úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bola zistená prítomnosť alkoholu 2,23 promile alkoholu v krvi a vec bola odovzdaná do trestného konania.
Svedok A.Š. L. vypovedal zhodne so svedkom S. B..
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to so záznamom o priestupku na úseku cestnej dopravy, s úradným záznamom hliadky, s výsledkom vyšetrenia etanolu v krvi, s odpisom RT, s výpisom z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, so správu Obce Vitanová, so správou ÚPSVaR Námestovo, so správou sociálnej poisťovne, s výpisom zo živnostenského registra, so správou HNsP Trstená, so správu OO PZ Trstená, s EKV, s evidenčnou kartou vozidla, s výpisom zo živnostenského registra, s návrhmi obžalovaného a so správou Obce Vitanová.
Prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život, zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný konal spôsobom popísaným v obžalobe. Obžalovaný v podstate nepopieral to, že vykonal dňa 22.05.2021 jazdu pod vplyvom alkoholu, len ospravedlňoval svoje konanie tým, že nechcel nechať vozidlo zaparkované na ceste.
Ďalšími dôkazmi, ktoré usvedčujú obžalovaného z protiprávneho konania, sú výpovede svedkov S. B. a A. L., ktorí zhodne obaja vo svojich výpovediach uviedli, že pri hliadkovej činnosti zaregistrovali v obci Vitanová vozidlo, ktoré vodič viedol zvláštnym spôsobom a to tak, že nešiel súvislým spôsobom po ceste, ale sa pohyboval sprava doľava. Na základe uvedeného sa rozhodli vozidlo zastaviť, nakoľko vzniklo podozrenie, podľa spôsobu riadenia, že vodič môže byť pod vplyvom alkoholu vozidlo.
Z vykonanej krvnej skúšky vyplynulo, že obžalovaný mal v čase odberu krvi dňa 22.05.2021 o 20:04 hod. hladinu alkoholu v krvi vo výške 2,23 promile.
S poukazom na tieto skutočnosti potom súd mal za preukázané, že obžalovaný konal spôsobom popísaným v obžalobe a uznal ho za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
V súvislosti s rozhodovaním o treste súd považuje úvodom za potrebné rozviesť úvahy o ukladaní trestu v zmysle Trestného zákona. Vždy je potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne a súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.
Následne potom na základe uvedeného pri úvahách o druhu a výmere trestu, súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútky, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa.
U obžalovaného súd zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona (pred spáchaním trestného činu viedol riadny život). U obžalovaného nebola zistená ani jedna priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona.
S poukazom na osobu obžalovaného, súd dospel k záveru, že v danom prípade je pre obžalovaného adekvátnym trestom trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov, s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby na 12 mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 Trestného zákona
(1) Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.
(2) Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie potom súd ustálil vzhľadom na okolnosti súdeného prípadu, že adekvátnym trestom zákazu činnosti bude trest vo výmere 30 mesiacov.
Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije, motív jeho konania, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákon, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa názoru súdu primeraným trestom z hľadiska generálnej, ako aj individuálnej prevencie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308 ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.