Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/260/2014

Potvrdené rozhodnutím 6Co/30/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudcov JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu: Pozemkové družstvo Závada, so sídlom Závada 52, IČO: 45 452 318, zastúpeného JUDr. Martinom Čemanom, advokátom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Letná 45, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo životného prostredia SR, so sídlom v Bratislave, Námestie Ľ. Štúra 1, IČO: 42 181 810, o zaplatenie 2.340,42 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 15. novembra 2018 č.k. 9C/260/2014-253 rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku I., ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.128,88 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 22.1.2014 do zaplatenia a vo výroku III., ktorým rozhodol o trovách konania. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcu: Pozemkové družstvo Závada, so sídlom Závada 52, IČO: 45452318, právne zastúpenom JUDr. Martinom Čemanom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Letná 45 proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo životného prostredia SR, Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, IČO: 42181810, o zaplatenie 2 340,42 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2 128,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 22.1.2014 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.9.2014 sa žalobca domáha, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2 340,42 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 22.1.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalovanej istiny sa žalobca domáha titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Poprad č. XXXX/ XXXXX/XX-I. zo dňa 27.3.2012. V návrhu žalobca uviedol, že dňa 15.6.2012 podal podnet na podanie protestu proti uvedenému rozhodnutiu na Okresnej prokuratúre Poprad, ktorému bolo vyhovené. Po podaní protestu prokurátora Obvodný úrad životného prostredia vydal rozhodnutie č. XXXX/XXXXX/ XX-I. zo dňa 14.8.2012, ktorým zrušil rozhodnutie č. XXXX/XXXXX/XX-I. zo dňa 27.3.2012 pre jeho nezákonnosť. Toto rozhodnutie bolo vydané na základe žiadosti B. Š. na výrub drevín na parcele registra E č. XXXX/X (orná pôda), katastrálne územie Závada. Žalobca je právnickou osobou, ktorá združuje osoby, ktorým majú byť v rámci vrátenia pozemkov od Ministerstva obrany SR vydané pozemky. Do usporiadania reštitučných nárokov žalobca spravuje a obhospodaruje tieto pozemky na základe Dohody o odovzdaní užívacích práv č. XXX Z. A.-Z.. V rámci tejto Dohody bol žalobcovi vydaný na užívanie a hospodárenie aj pozemok parcela KN C č. XXX (lesný pozemok) katastrálne územie Levočská Dolina. Parcela registra KN E č. XXXX/X je pritom súčasťou dielca XXXB, ktorý tvorí parcelu KN C č. XXX. Žiadateľka B. Š. vedela, že existuje toto duplicitné vlastníctvo resp. minimálne vedela, že na jej pozemku nie je orná pôda, ale les osobitného určenia. Na základe uvedeného mal byť účastníkom správneho konania aj žalobca, ako aj vlastník pozemku Ministerstvo obrany SR. Vydaním súhlasu na výrub drevín boli ich práva dotknuté a zároveň bol porušený program starostlivosti o lesy. Obvodný úrad životného prostredia nesprávne zistil účastníkov konania a nevykonal riadne šetrenie skutočného stavu. Tým, že so žalobcom nekonal ako s účastníkom konania znemožnil mu uplatnenie procesných práv. Žalobca sa tak mohol brániť len podaním mimoriadnych opravných prostriedkov, čo aj urobil. Žalobca sa dozvedel

o udelení súhlasu na výrub 25 ks drevín na základe ohliadky jeho lesného hospodára dňa 31.3.2012, ktorý zistil, že už došlo k výrubu 20 ks drevín. Škoda, ktorá vznikla žalobcovi týmto výrubom spočíva v strate na majetkovom stave oproti situácii, ak by nebolo vydané nezákonné rozhodnutie a to vo faktickom výrubu 20 ks drevín a z nich vyťaženej drevnej hmoty , ktorých hodnotu zistil znalec v znaleckom posudku č. 09/2013 zo dňa 18.3.2013, podľa ktorého skutočná hodnota vyťaženej drevnej hmoty činí 1 780,74 Eur. Skutočná škoda žalobcu ďalej spočíva v úhrade odmeny členom predstavenstva žalobcu a odmeny odborného lesného hospodára, ktorí museli konať za žalobcu v čase zistenia výrubu drevín a neskôr pri odstraňovaní následkov nezákonného rozhodnutia, spolu vo výške 78,90 Eur. Skutočná škoda predstavuje aj náklady na vypracovanie znaleckého posudku na určenie hodnoty vyťaženej drevnej hmoty vo výške 50,- Eur. Žalobca musel v súvislosti s nezákonným rozhodnutím vynaložiť peňažné prostriedky na trovy konaní, ktoré museli byť iniciované za účelom zrušenia nezákonného rozhodnutia. Tieto náklady pozostávajú z odmeny uhradenej advokátovi za zastupovanie v konaniach a zo zaplateného súdneho poplatku za konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, spolu vo výške 430,78 Eur.

2. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.11.2014 žalovaná namietala nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu pre toto konanie. Uviedla, že zodpovednosť za škodu vznikne, ak sú súčasne splnené predpoklady zodpovednosti za škodu t.j. protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Poukázala na to, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, z ktorej bol výrub uskutočnený je p. Š.. Duplicitné vlastníctvo nie je možné odvodiť z Dohody o odovzdaní užívacích práv. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal vlastnícke právo k predmetnému pozemku, ani porastom na ňom rastúcich a preto nie je možné, aby v dôsledku výrubu drevín vznikla škoda práve žalobcovi. keďže žalobca nie je vlastníkom nehnuteľnosti nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou, ktorá mala žalobcovi vzniknúť.

3. V písomnom podaní zo dňa 2.2.2015 žalovaná namietala aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Poukázala na to, že príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nezákonného rozhodnutia nevznikla, teda musí ísť o priamu, nie len sprostredkovanú príčinu vzniku škody. V danom prípade, pri absencii nezákonného rozhodnutia škoda mohla vzniknúť, a to výrubom drevín vlastníčkou p. Š. bez povolenia vydaného príslušným orgánom na tento výrub. Ku škode na majetku žalobcu tak nemohlo dôjsť v dôsledku predmetného rozhodnutia, nakoľko žalobca nie je vlastníkom nehnuteľnosti, a aj keby žalobca preukázal vlastnícke resp. užívacie právo k pozemku, išlo by o nepriame, sprostredkované pôsobenie predmetného rozhodnutia.

4. Vo veci tunajší súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 9C/260/2014-124 zo dňa 9.4.2015, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. Žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že medzi nezákonným rozhodnutím a škodou žalobcu nebola preukázaná príčinná súvislosť, ako jeden z predpokladov priznania náhrady škody. Uznesením sp. zn. 2Co/357/2015-152 zo dňa 14.11.2016 Krajský súd v Košiciach predmetný rozsudok zrušil a vrátil vec tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal vo svojom rozhodnutí na to, že je potrebné najprv sa zaoberať otázkou stanovenia druhu a výšky škody a následne v závislosti od posúdenia existencie škody vyhodnotiť opakovane aktívnu legitimáciu a existenciu príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou.

5. Žalobca v podaní zo dňa 28.2.2017 zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že je pravdou, že výrub uskutočnila p. Š., táto si však aj drevnú hmotu ponechala. Nezákonným rozhodnutím bolo zasiahnuté do práva ťažby žalobcom, čím došlo k úbytku na drevnej hmote, ktorá mala byť vyťažená z predmetných pozemkov. Výlučné ťažobnú práva mal len žalobca. Zároveň si uplatnil ako škodu náhradu peňažných prostriedkov, ktoré musel vynaložiť na zrušenie protiprávneho rozhodnutia. Nezákonné rozhodnutie nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody, stačí, ak je jednou z príčin a to príčinou podstatnou. K výrubu stromov došlo až po vydaní nezákonného rozhodnutia a bez neho by nebol uskutočnený. Ak by nebolo vydané nezákonné rozhodnutie, žalobcovi by nevznikli ani ďalšie náklady.

6. Žalovaná v podaní zo dňa 1.2.2017 zotrvala na jej dovtedajších tvrdeniach a vyjadreniach.

7. Súd vykonal dokazovanie, vypočul zástupkyňu žalobcu, svedkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to žiadosťou poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, odpoveďou na uvedenú žiadosť, podaním podnetu na podanie protestu prokurátora proti rozhodnutiu orgánu štátnej správy, protestom prokurátora, Dohodou o odovzdaní užívacích práv, rozhodnutím Ministerstva obrany SR,

Programom starostlivosti o lesy pre lesný celok Ľubica, identifikáciou parciel, kópiou z katastrálnej mapy, potvrdením Okresného riaditeľstva PZ a jeho správou, znaleckým posudkom, zápisnicou z výročnej členskej schôdze, faktúrou za vypracovanie znaleckého posudku, vyúčtovaním trov konania advokátom, výzvou na zaplatenie správneho poplatku, rozhodnutím Krajský úrad životného prostredia, obsahom spisu Obvodného úradu životného prostredia Poprad, rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove, prihláškou, zoznamom družstevníkov, stanovami žalobcu a zistil tento skutkový stav:

8. Žalobca je právnickou osobou zapísanou v Obchodnom registri. Podľa Stanov Pozemkového družstva Závada hlavným cieľom Pozemkového družstva je racionálne hospodárenie na združených pozemkoch, ktoré sú podľa § 22a zákona č. 229/1991 Zb. prevzaté v ucelených lesných častiach. Hospodárenie bude vykonávať podľa lesného hospodárskeho plánu v súlade so zákonom č. 326/2005 Z.z. o lesoch.

9. Podľa Dohody o odovzdaní užívacích práv č. XXX Z. A.-Z. uzavretej medzi odovzdávajúcim Vojenské lesy a majetky SR a preberajúcim Pozemkové družstvo Závada, boli žalobcovi odovzdané užívacie práva, hospodárska evidencia a výpis z lesného hospodárskeho plánu pre Lesný celok Ľubica s dobou platnosti od 1.1.2010 do 31.12.2019, v dielcoch uvedených v článku 3 Dohody, ktorý tvorí ucelenú lesnú časť v časti katastrálneho územia Závada. Podľa tejto časti sa Dohoda týka, okrem iných, aj parcely č. XXX - lesný pozemok o výmere 1021409 m2. Preberajúci sa zaviazal na odovzdávanom majetku hospodáriť samostatne s tým, že za výsledky hospodárenia zodpovedá v plnom rozsahu. Dňom účinnosti Dohody žalobca prevzal všetky užívacie práva a povinnosti k vydaným pozemkom a zaviazal sa vykonávať všetky predpísané hospodárske opatrenia v súlade s platným lesným hospodárskym plánom.

10. Z identifikácie parciel bolo zistené, že stav podľa údajov určeného operátu KN parcelné číslo XXXX/ X orná pôda o výmere 2748 m2 zodpovedá stavu podľa údajov registra C KN parcelné číslo XXX lesný pozemok.

11. Rozhodnutím Ministerstva obrany SR, Vojenský lesný úrad, Odbor riadenia štátnej správy č. U.-XX- XX/XXXX-U. zo dňa 3.12.2010 bol schválený program starostlivosti o lesy pre Lesný celok Ľubica na obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2019. Zároveň bola na obdobie platnosti uvedeného programu zvýšená výmera lesov osobitného určenia v obvode Lesného celku Ľubica.

12. Koncom marca 2012 lesný hospodár zistil výrub stromov z parcely registra E č. XXXX/X, ktorá je umiestnená na dielci XXXB, ktorý tvorí parcelu registra C č. XXX - lesný pozemok. Výrub bol uskutočnený na základe rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Poprad č. XXXX/XXXXX/XX-I. zo dňa 27.3.2012.

13. Zo spisu Obvodného úradu životného prostredia Poprad č. 2012/00191 bolo zistené, že rozhodnutím zo dňa 27.3.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.3.2012, úrad udelil súhlas na výrub drevín rastúcich na pozemku KN-E č. XXXX/X (orná pôda) v katastrálnom území Levoča a to spolu 25 ks drevín a to 11 ks smreka obyčajného a 14 ks smrekovca opadavého. Rozhodnutie bolo vydané na žiadosť V. Š., ktorý bol splnomocnený dcérou B. Š.. Podľa zápisnice z ústneho pojednávania spojeného s miestnou ohliadkou bolo zistené, že v tom čase v liste vlastníctva č. XXX ako výlučný vlastník bola uvedená B. Š.. Podľa vyjadrenia V. Š., prítomného na pojednávaní, dcéra B. Š. nie je s Pozemkovým družstvom Závada v žiadnom vzťahu, len jej matka M. Š. je jeho členkou. V spise sa nachádza aj rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Poprad zo dňa 14.8.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.9.2012, ktorým bolo zrušené rozhodnutie uvedeného orgánu zo dňa 27.3.2012. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia je zrejme, že správny orgán vyhovel protestu prokurátora proti rozhodnutiu o povolení výrubu drevín a zároveň bola vzal do úvahy aj skutočnosť, že žiadateľ správnemu orgánu zamlčal platné užívateľské vzťahy predmetného pozemku viažuce sa k Pozemkovému družstvu Závada.

14. Skutočnosť, že členkou Pozemkového družstva Závada je M. Š. je preukázaná predložením zoznamu družstevníkov zo strany žalobcu.

15. Žalobca po zistení výrubu stromov využil zákonné prostriedky za účelom dosiahnutia zrušenia rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Poprad č. XXXX/XXXXX/XX-I. zo dňa 27.3.2012, na základe ktorého bol výrub uskutočnený. Za týmto účelom podal sťažnosť proti vydanému rozhodnutiu, podnet na podanie protestu prokurátora, podnet na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia na Obvodnom

úrade životného prostredia Poprad, podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania na Krajskom úrade životného prostredia v Prešove a žalobu na preskúmanie zákonnosti predmetného rozhodnutia na Krajskom súde v Prešove.

16. Dňa 15.6.2012 podal žalobca na Okresnej prokuratúre Poprad podnet na podanie protestu prokurátora proti rozhodnutiu Obvodného úradu životného prostredia Poprad, pracovisko Levoča č. XXXX/XXXXX/XX-I. zo dňa 27.3.2012, predmetom ktorého bolo udelenie súhlasu na výrub 25 ks drevín. Podnet podal z dôvodu, že uvedeným rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach a zároveň predmetné rozhodnutie je nezákonné, nakoľko pri jeho vydávaní došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov, predmetom ktorých je ochrana prírody. Listom zo dňa 24.7.202 bolo žalobcovi oznámené, že proti uvedenému rozhodnutiu bol podaný protest prokurátora z dôvodu zistenia jeho rozporu s § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, § 3 ods. 1, 5, § 46 Správneho poriadku č. 71/1967 Z.z. a bol podaný návrh na zrušenie predmetného rozhodnutia.

17. Štatutárna zástupkyňa žalobcu dňa 31.3.2012 urobila na Obvodnom oddelení PZ v Levoči ústne oznámenie o neoprávnenom výrube drevnej hmoty - 20 ks stromov v lesnom poraste 172b, pozemkov Pozemkového družstva Závada v oblasti zv. Javorina - Hrby. Záznamom zo dňa 20.4.2012 po zistení, že v predmetnej veci nejde o podozrenie z priestupku, čo bolo podľa záznamu dokázané podaním vysvetlenia V. Š., právoplatným rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v Poprade, vyjadrením tohto úradu, bola vec podľa § 60 ods. 3 písm. a/ zákona č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch odložená.

18. Krajský úrad životného prostredia rozhodnutím č. XXXX/XXXX-XXXX/SJ, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.1.2012 zastavil konanie na základe podnetu žalobcu o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania na základe skutočností, že dôvod na konanie odpadol. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia v priebehu konania došlo k zrušeniu rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Poprad č. XXXX/XXXXX/XX-I., ktorého sa podnet týkal na základe protestu prokurátora a vzhľadom na to odpadol dôvod na ďalšie konanie vo veci preskúmania napadnutého rozhodnutia.

19. Právny zástupca zastupujúci žalobcu v správnom konaní vo veci zrušenia rozhodnutia predmetného rozhodnutia dňa 26.2.2013 vyúčtoval žalobcovi za poskytnuté právne služby sumu 265,28 Eur, ktorá mu bola žalobcom uhradená dňa 8.3.2013.

20. Dňa 31.5.2012 podal žalobca na Krajskom súde v Prešove žalobu o preskúmanie rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Poprad č. XXXX/XXXXX/XX-I. zo dňa 27.3.2012, ktorou žiadal napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 3 O.s.p. zrušiť. Uznesením sp. zn. 2S/23/2012-48 zo dňa 21.9.2012 bolo konanie zastavené z dôvodu, že rozhodnutie, ktorého zákonnosť žalobca žiadal preskúmať bolo zrušené. Žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia a súdneho poplatku, spolu vo výške 404,37 Eur, uznesením zo dňa 13.6.2013.

21. Znalec v odbore lesníctvo, odvetvie Odhad hodnoty lesov Ing. B. K. vypracoval na základe požiadavky žalobcu znalecký posudok č. 09/2013, podľa záverov ktorého celkové množstvo vyťaženej drevnej hmoty na parcele CKN č. XXX v katastrálnom území Levoča je: 13 ks smrekovca opadavého v objeme 27,78 m3 a 7 ks smreka obyčajného o objeme 12,08 m3. Hodnota vyťaženej drevnej hmoty na uvedenej parcele predstavuje spolu sumu 1 780,74 Eur. Znalec za vypracovaný znalecký posudok vyúčtoval odmenu vo výške 50,- Eur, ktorú žalobca uhradil dňa 20.3.2013.

22. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu dňa 10.5.2013 zaslal Ministerstvu životného prostredia SR žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, predmetom ktorej bol nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 2 340,42 Eur, ku ktorej došlo nezákonným rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Poprad č. XXXX/XXXXX/XX-I. zo dňa 27.3.2012. Listom zo dňa 20.1.2014 Ministerstvo životného prostredia SR odpovedalo žalobcovi s tým, že žalobca nie je poškodeným a ani vecne oprávneným subjektom, ktorého nároky možno uspokojiť a preto mu požadovanú náhradu nepriznalo ani čiastočne.

23. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní vo veci uviedla, že žalobca má okolo 160 členov a každý z nich musí dodržiavať podmienky, ktoré ukladajú stanovy družstva. Družstvo združuje členov, z ktorých väčšina si uplatňuje svoje nároky na pozemky od štátu. Väčšina členov už aj dostala rozhodnutie o

prinavrátení pozemkov. V. Š. nie je členom družstva, členkou družstva je jeho manželka, ktorá poznala jeho stanovy. Družstvo na základe Dohody o odovzdaní užívacích práv užíva parcely registra „C“, ktoré sú v nej uvedené. Na týchto pozemkoch hospodári podľa plánu a programu vypracovaného Ministerstvom obrany SR. O výrube porastov z parcely registra „E“ č. XXXX/X, reštitučný nárok na ktorú si pôvodne uplatnila manželka V. Š., sa dozvedeli od lesného hospodára. Porasty odstránil a speňažil V. Š., výťažok z ich predaja si nechal. Okrem žalobcu v danej oblasti pritom nikto iný nemá právo ťažby a súhlas na ťažbu dreva môže dávať len odborný lesný hospodár. Pokiaľ ťažbu dreva v danej oblasti vykonáva žalobca, výťažok z výrubu sa delí medzi členov aj nečlenov družstva, a to podľa zoznamu členov a údajov z katastra nehnuteľnosti. Ťažba vykonávaná na predmetných pozemkoch, ktoré boli dané družstvu do užívania vrátane parcely registra „E“ č. XXXX/X sa pritom riadi hospodárskym plánom z Ministerstva obrany SR, ktorý je vypracovaný na obdobie do roku 2019.

24. Svedok Ing. U. C., ako odborný lesný hospodár vykonáva odborný dohľad nad lesníckou činnosťou žalobu. K predmetnej veci uviedol, že pri vykonávaní obchôdzky územia, ktoré obhospodaruje žalobca, zistil že sa tu vykonáva ťažba, ktorú nepovolil. Ťažba dreva môže byť pritom vykonávaná len s jeho písomným súhlasom. Na mieste ťažby sa nachádzal p. Š., ktorý mu na základe výzvy povedal, že na výrub stromov má súhlas od životného prostredia. Uvedené potom oznámil p. I.. Čo sa stalo s drevom, ktoré vyťažil p. Š. nevie.

25. Svedok U. A., uviedol, že výrub stromov v bývalom vojenskom obvode Javorina, uskutočnil on ako pilčík a to na základe požiadavky p. Š.. Menovaný mu pred ťažbou ukázal povolenie na výrub stromov. Stromy, ktorých sa výrub týkal boli ociachované. Po vypílení stromov, drevo nechal na mieste samom a čo sa s týmto drevom následne stalo nevedel.

26. Svedok M. R. uviedol, že od roku 2004 prebiehajú reštitúcie vlastníctva pozemkov v bývalom vojenskom obvode Javorina, ktoré doposiaľ nie sú stále ukončené. Do roku 2011 sa jednalo o vojenský obvod, ktorý v tomto roku bol zrušený a všetky pozemky prešli z vojenského katastra na civilný. Od začiatku roka 2005 boli pozemkovým úradom vracané vlastnícke práva k pozemkom žiadateľom, čo bolo následne zapisované v katastri na listoch vlastníctva. Do roku 2011 tieto vlastnícke práva zapisoval vojenský kataster, následne civilný kataster. Keďže vlastníctvo v danej oblasti je rozdrobené, užívacie práva boli dané združeniam, v rámci ktorých sa títo vlastníci združili. Kataster je v súčasnej dobe vedený v 2 úrovniach. Starý kataster registra E neodráža vzhľadom na dobu odkedy je vedený skutočný stav druhu pozemku. Register C odráža aktuálny stav druhu pozemku. Práve z uvedeného dôvodu sa robia pozemkové úpravy, ktoré vo vojenskom obvode Javorina neprebehli z dôvodu, že sa jednalo o majetok štátu. V základe Dohody o užívaní práv pozemkovým družstvom Závada a jej Dodatkov je pozemkové družstvo Závada obhospodarovateľom všetkých pozemkov v tomto obvode so všetkými právami a povinnosťami. Pokiaľ teda dôjde k výrubu stromov v tomto obvode jedná sa o škodu, ktorá bola spôsobená obhospodarovateľovi pozemkov.

27. Svedkyňa Ing. N. I. uviedla, že dňa 19.3.2012 bola na úrad doručená žiadosť p. V. Š. o výrub 50 ks stromov. Následne dňa 27.3.2012 bolo začaté ústne konanie, ktoré bolo spojené aj s miestnou ohliadkou. Pri ohliadke bolo vyznačených len 25 ks stromov a teda nebolo vyhovené v úplnom rozsahu žiadosti p. Š.. Pri vydaní súhlasu vychádzala z listu vlastníctva parcely EKN XXXX/X, ktorá bola vedená ako orná pôda vo vlastníctve B. Š.. List vlastníctva registra C v tom čase nebol zavedený. Dňa 2.4.2012 ju kontaktovala pracovníčka pozemkového družstva, ktorá jej vysvetlila skutočnosti ohľadom výrubu stromov v danej. Na základe jej požiadavky osobne kontaktovala p. Š., aby už vyťažené drevo neodviezol, že drevo odvezie a predá družstvo. Menovaný sa vyjadril v tom zmysle, že čo ak to drevo niekto ukradne, kto dokáže, že ho zobral on. Následne 11.4.2012 jej predsedníčka pozemkového družstva oznámila, že drevo bolo odvezené. Aj po tomto dátume následne bola podaná žiadosť o výrub stromov v danej oblasti a to opätovne zo strany p. Š. ako aj ďalšieho člena pozemkového družstva. V týchto prípadoch povolenie na výrub stromov už vydané nebolo. Pokiaľ sa týka samotného výrubu a odberu dreviny vedomosti o tom mala už len sprostredkovane.

28. Podľa § 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci, na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je

1. štátny orgán,

2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

29. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

30. Podľa § 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci, o veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

31. Podľa § 5 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť.

32. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

33. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

34. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

35. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

36. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na náhradu majetkovej ujmy, ku ktorej malo dôjsť v súvislosti s rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Poprad č. XXXX/XXXXX/XX-I. zo dňa 27.3.2012 tým, že na základe uvedeného rozhodnutia bol uskutočnený výrub stromov z parcely registra E č. XXXX/X, ku ktorej má žalobca právo hospodárenia, pričom predmetné rozhodnutie bolo následne zrušené na základe podaného protestu prokurátora. Z uvedeného je zrejme, že ku škode malo dôjsť v dôsledku vydania nezákonného rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Poprad.

37. V zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného príslušným orgánom. Žalobca preukázal podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalobca

si teda splnil svoju povinnosť, keďže podal žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom súd nemal preukázané, aby nárok žalobcu na náhradu škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

38. Dokazovaním bolo preukázané, že žalobca je spoločnosťou založenou za účelom zabezpečenia hospodárskych potrieb svojich členov, ktorí združujú svoje súkromné a urbárske pozemky za účelom ich spoločného obhospodarovania. Jeho hlavným cieľom je hospodárenie na združených pozemkoch, ktoré sú podľa § 22a zákona č. 229/1991 Z.z. prevzaté v ucelených lesných častiach. Podľa predloženej Dohody o odovzdaní užívacích práv, boli žalobcovi odovzdané užívacie práva, hospodárska evidencia a výpis z lesného hospodárskeho plánu pre Lesný celok Ľubica v dielcoch, do ktorých spadá aj parcela, z ktorej bol uskutočnený výrub stromov. Žalobca je pritom povinný hospodáriť na pozemkoch v súlade so schváleným programom starostlivosti o lesy pre uvedený lesný celok. V danej oblasti sa teda nejedná o duplicitné vlastníctvo predmetných nehnuteľností. V predmetnej oblasti prebiehajú reštitúcie na základe žiadosti, o ktorých je rozhodované príslušným úradom. Vlastníci pozemkov sú tak následne zapisovaní na listoch vlastníctva. Vzhľadom na množstvo žiadosti a veľkosť tejto oblasti boli preto užívacie práva k týmto nehnuteľnostiam dané združeniam, v rámci ktorých sú združení jednotliví vlastníci. Žalobca teda nemá vlastnícke práva k nehnuteľnostiam v danej oblasti a to ani k parcele, z ktorej bol výrub uskutočnený, avšak na pozemkoch, ako je vyššie uvedené hospodári a teda má k týmto užívacie práva.

39. K samotnému nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody súd uvádza, že predpokladom zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je súčasné splnenie troch podmienok a to preukázanie existencie nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu, existencia škody t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp. nemajetkovej ujmy a preukázanie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou. Pojem nezákonného rozhodnutia zákon nedefinuje. Je však nepochybné, že musí ísť o rozhodnutie, ktoré bolo príslušným rozhodnutím kompetentného orgánu zrušené ako nezákonné a súd z takého rozhodnutia potom vychádza pri rešpektovaní prezumpcie jeho správnosti. Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu. O príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím a škodou je vzťah príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

40. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. je objektívnou zodpovednosťou, ktorej sa štát nemôže zbaviť a za splnenia vyššie uvedených podmienok za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom požadované podmienky súčasne.

41. Žalobca v konaní odvodil svoj nárok od nezákonného rozhodnutia správneho orgánu. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Poprad XXXX/ XXXXX/XX-I. zo dňa 27.3.2012, ktorým bol povolený výrub stromov z parcely registra E č. XXXX/X bolo zrušené v dôsledku protestu prokurátora t.j. pre jeho nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené, vzniká poškodenému právo na náhradu škody, ktorá bola týmto rozhodnutím spôsobená, t.j. vzniklo právo na plnenie.

42. Pojem škody zákon č. 514/2003 Z.z. bližšie nedefinuje, a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Škodu vo všeobecnosti možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Povinnosť preukázať vznik škody je na strane poškodeného.

43. Škoda, ktorú si žalobca uplatnil v tomto konaní vo výške 2 340,42 Eur pozostáva z viacerých položiek. V prvom rade si žalobca uplatnil škodu vo výške 1 780,74 Eur pozostávajúcu z hodnoty drevnej hmoty vyťaženej na základe nezákonného rozhodnutia. Hodnota vyťaženej drevnej hmoty bola určená znaleckým posudkom č. 9/2013 zo dňa 18.3.2013 vypracovanom znalcom v odbore Lesníctvo, odvetvie odhad hodnoty lesov. Úlohou znalca bolo stanoviť množstvo a hodnotu stojacej drevnej hmoty. Zo znaleckého posudku je zrejme, že znalec pri stanovení množstva drevnej hmoty vychádzal z existujúcich pňov vyrúbaných stromov a pri určení hodnoty drevnej hmoty vychádzal zo zmeraných obvodov vyťažených pňov a ich výšky. Na základe týchto údajov následne určil objem vyťaženej drevnej

hmoty 39,86 m3. Samotnú hodnotu vyťaženej drevnej hmoty určil prenásobením množstva surových sortimentov, ktoré by bolo možne z nej vyrobiť, priemernými cenami surových sortimentov, ktoré použil ako podklad na vypracovanie znaleckého posudku. Od stanovenej hodnoty vyťaženej drevnej hmoty znalec odpočítal obvyklé náklady na ťažbu a približovanie. Súd má za to, že už z tohto postupu znalca pri stanovení hodnoty drevnej hmoty je nepochybné, že znaleckým posudkom č. 9/2013 bola určená skutočná hodnota vyťaženej drevnej hmoty, nie hodnota spoločenská. Znalec totiž pri výpočte použil údaje zistené priamo na mieste a hlavne vychádzal z priemerných cien sortimentov dreva, ktoré bolo z vyťaženého dreva možné získať. Okrem toho znalec od zistenej hodnoty odpočítal aj náklady ťažby a približovania a teda je možné konštatovať, že týmto znaleckým posudkom bola stanovená skutočná hodnota len vyťaženej drevnej hmoty. V konečnom dôsledku to, že uvedeným znaleckým posudkom bola určená hodnota skutočne vyťaženej drevnej hmoty a nie spoločenská hodnota drevnej hmoty medzi stranami sporu nebolo sporné. 44. Výpoveďou svedka Ing. U. C., ktorý vykonáva odborný dohľad nad lesníckou činnosťou žalobcu v danej oblasti bolo preukázané, že z dielca, v ktorom sa nachádza aj parcela registra E č. XXXX/ X, podľa hospodárskeho plánu vypracovaného na obdobie 10 rokov, je plánová ťažba drevnej hmoty. Pokiaľ by predmetný výrub stromov nebol vykonaný inou osobou, drevo by ťažil žalobca v súlade so schváleným plánom ťažby. Aj na základe toho možno konštatovať, že výrubom stromov inou osobou došlo k zmenšeniu majetku na strane žalobcu, pretože pokiaľ by ťažbu uskutočnil on získal by aj hodnotu vyťaženej drevnej hmoty. Ťažbu v danej oblasti pritom môže vykonávať len žalobca. Súd má preto za to, že hodnota vyťaženej drevnej hmoty určená uvedených znaleckým posudkom predstavuje škodu žalobcu. 45. Z dokazovania je tiež zrejme, že nebol to žalobca ako užívateľ pozemkov, z ktorých bol výrub uskutočnený, ktorý by po výrube disponoval vyťaženou drevnou hmotou. Uvedené bolo potvrdené vypočutím zástupkyne žalobcu, ale nepriamo aj výsluchom lesného odborného hospodára a hlavne svedkyne Ing. N. I.. Aj keď vypočutí svedkovia neboli priamo svedkami toho, ako bolo a kým s drevnou hmotou naložené, z ich výpovedi nepriamo vyplýva, že to nebol žalobca. Pokiaľ by totiž s vyťaženou drevnou hmotou disponoval žaloba, odborný lesný hospodár by o tom musel mať vedomosť a pokiaľ sa týka svedkyne táto potvrdila, že bola požiadaná zástupkyňou žalobcu, aby osoba, ktorá ťažbu vykonala s vyrúbanou drevnou hmotou nedisponovala. Svedkyňa tlmočila požiadavku žalobcu, pričom podľa jej vyjadrenia z reakcií V. Š., ktorý výrub uskutočnil, bolo zrejme, že tento danú požiadavku neakceptoval. Uvedené vyplýva aj z poznámky v spise Okresného úradu, odbor starostlivosti o životné prostredie č. XXXX/XXXXX/XX-I., kde sa nachádza poznámka zo dňa 3.4.2012: „rozhovor s p. Š., kde mu bolo oznámené, aby drevo nebral. On povedal: a čo, ak ho niekto ukradne“. V súvislosti s preukazovaním spôsobu naloženia s vyťaženou drevnou hmotou a kto s ňou disponoval súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca sa dostal do dôkaznej núdze, keď ním navrhovaný svedok V. Š., ktorý ťažbu uskutočnil, v priebehu konania zomrel. Napriek tomu má súd za to, že z uvedených nepriamych dôkazov vyplýva, že s touto drevnou hmotou žalobca nedisponoval. 46. Z dokazovania je zrejme, že výrub stromov bol uskutočnený V. Š. ako splnomocneným zástupcom v tom čase vlastníčky parcely registra E č. XXXX/X. Je nepochybné, že v zmysle ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka, každý vlastník je oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Obmedzenie vlastníckeho práva sa môže uskutočniť len na základe zákona. V danej veci na základe Dohody o odovzdaní užívacích práv uzatvorenej podľa zákona č. 229/1991 Z.z. užívacie práva k nehnuteľnostiam pre Lesný celok Ľubica s dobou platnosti od 1.1.2010 boli dané žalobcovi, ktorý sa podľa Dohody zaviazal na odovzdávanom majetku hospodáriť samostatne v súlade so schváleným programom starostlivosti o lesy. Aj z rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Poprade č. XXXX/XXXXX/XX-I. zo dňa 14.8.2012, ktorým bolo zrušené rozhodnutie zo dňa 27.3.2012 o povolení výrubu stromov v danej oblasti, je zrejme, že pri rozhodovaní správny orgán vzal do úvahy skutočnosť, že žiadateľ o výrub stromov zamlčal platné užívateľské vzťahy predmetného pozemku viažuce sa k Pozemkovému družstvu Závada. 47. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že škoda vo výške 1 780,84 Eur vznikla žalobcovi ako subjektu, ktorému bolo zverené hospodárenie s predmetnou nehnuteľnosťou na základe Dohody o odovzdaní užívacích práv. Škoda vo výške 1 780,84 Eur pozostáva z vyčíslenej hodnoty skutočne vyťaženej drevnej hmoty, s ktorou žalobca nemohol disponovať vzhľadom na už uvedené skutočnosti. Ide teda o úbytok majetku žalobcu ako užívateľa, ktorý s vyťaženým drevom nemohol disponovať, hoci bol oprávnený a povinný hospodáriť v danej oblasti. 48. Žalobca si uplatnil titulom škody aj náklady za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 50,- Eur. Súd konštatuje, že znalecký posudok bol vypracovaný na základe požiadavky žalobcu ako zadávateľa posudku. Znalec si náklady na vypracovanie znaleckého posudku uplatnil faktúrou č.

09/2013 vystavenou dňa 18.3.2013 s dátumom splatnosti 2.4.2013 vo výške 50,- Eur. Žalobca preukázal, že suma 50,- Eur bola znalcovi poukázaná na účet uvedený vo faktúre a to dňa 20.3.2013. Ide o úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorú žalobca zaplatil znalcovi za už spomínaný znalecký posudok, ktorý si dal zhotoviť ešte pred súdnym konaním. Tieto náklady predstavujú škodu žalobcu s odkazom na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko išlo o účelne vynaložený náklad na vypracovanie znaleckého posudku na vyčíslenie škody uplatnenej žalobou. 49. Škoda uplatnená žalobcom v tomto konaní ďalej pozostáva zo sumy 78,90,- Eur, ktorá suma mala byť vyplatená ako odmena členom predstavenstva žalobcu a odbornému lesnému hospodárovi, ktorí konali za žalobcu po zistení výrubu stromov. Jedná sa konkrétne o činnosť predsedu a podpredsedu žalobcu dňa 31.3.2012 pri zisťovaní škody v teréne, nahlásenie škody polícii, účasť pri ohliadke terénu políciou a účasť na výsluchoch, zvolanie mimoriadnej schôdze predstavenstva a účasť na nej vrátane odborného lesného hospodára a účasť na rokovaní s advokátom. Podľa žalobcom predloženej Zápisnice z výročnej členskej schôdze Pozemkového družstva Závada zo dňa 16.2.2013 a to bodu 6 zápisnice, návrh uvedených odmien bol členskou schôdzou žalobcu schválený a príloha bola odovzdaná ekonómke na spracovanie. Ako už bolo uvedené, pod pojmom škoda sa rozumie ujma, ktorú utrpí poškodený, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, teda hodnota, o ktorú sa v dôsledku škody zmenšil majetok poškodeného. V danom prípade zo strany žalobcu nebolo preukázané, aby skutočne suma 78,90 Eur bola vyplatená uvedeným osobám, t.j. že skutočne o túto sumu sa zmenšil jeho majetok a preto má súd za to, že v tomto smere žalobca vznik škody na jeho majetku nepreukázal. 50. Sumu 430,78 Eur si žalobca uplatnil titulom účelne vynaložených trov konaní, ktoré boli z jeho strany iniciované za účelom zrušenia nezákonného rozhodnutia. Jedná sa o

- prípravu a prevzatie právneho zastúpenia v roku 2012 - odmena 58,69 Eur plus režijný paušál 7,63 Eur. Z dokazovania je zrejme, že sa jedná o zastupovanie v konaní vedenom Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 2S/23/2012, na ktorý bola podaná žaloba o preskúmanie rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Poprad č. 2012/00191/05-He zo dňa 27.3.2012. Uvedené konanie bolo rozhodnutím Krajského súdu v Prešove dňa 21.9.2012 zastavené. Uznesením sp. zn. 2S/23/2012-71 zo dňa 13.6.2013 bolo rozhodnuté o povinnosti žalovaného Obvodného úradu životného prostredia v Poprade uhradiť žalobcovi Pozemkovému družstvu Závada na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 404,37 Eur,

- spísanie a podanie podnetu na podanie protestu - odmena 58,69 Eur plus režijný paušál 7,63 Eur. Z listiny predloženej žalobcom bolo zistené, že podnet na podanie protestu prokurátora proti rozhodnutiu orgánu štátnej správy bol zo strany žalobcu podaný prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu na Okresnej prokuratúre Poprad dňa 15.6.2012,

- podnet na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Poprad - odmena 58,69 Eur plus režijný paušál 7,63 Eur. Takýto podnet zo strany žalobcu súdu predložený nebol,

- návrh na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa 15.6.2012 - odmena 58,69 Eur plus režijný paušál 7,63 Eur. Uvedené konanie vedené Krajským úradom životného prostredia pod č. 2012/1120-7635/SJ bolo zastavené rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.1.2013. V konaní žalobcu zastupoval právny zástupca,

- úhrada správneho poplatku za návrh na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania 165,50 Eur. Na úhradu uvedeného súdneho poplatku bol žalobca vyzvaný dňa 3.7.2012 Krajským úradom životného prostredia v Prešove v konaní č. 2012/1120-5166/SJ. 51. Uvedený súdny poplatok vo výške 165,50 Eur bol uhradený žalobcom dňa 17.7.2012 trovy právneho zastúpenia v uvedených konaniach spolu vo výške 265,28 Eur dňa 8.3.2013. Z uvedených trov právneho zastúpenia súd nepovažuje za škodu trovy vo výške 132,64 Eur a to za prípravu a prevzatie právneho zastúpenia v roku 2012 pred Krajským súdom v Prešove, v ktorom konaní bol k úhrade trov konania žalobcovi zaviazaný žalovaný a trovy za podanie podnetu na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Poprad z dôvodu, že takýto podnet nebol zo strany žalobcu predložený. 52. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že zo strany žalobcu bola v konaní preukázaná výška škody v sume 2 128,88 Eur (1 780,74 Eur - hodnota vyťaženej drevnej hmoty plus 50,- Eur suma vyplatená znalcovi plus 132,64 Eur náklady na úhradu trov právneho zastúpenia plus 165,50 Eur zaplatený súdny poplatok v správnom konaní.) Škoda vznikla na strane žalobcu a teda žalobca je aktívne legitimovaný v tomto konaní, predmetom ktorého je náhrada uvedenej škody. 53. Posledným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Vzťah príčinnej súvislosti je daný vtedy, ak medzi nezákonným rozhodnutím a škodou je vzťah príčiny a následku t.j. ak nezákonné rozhodnutie je práve tou okolnosťou, bez existencie ktorej by k vzniku škody nedošlo. Aj tento posledný predpoklad zodpovednosti za škodu je

povinný preukázať žalobca t.j. poškodený. Vzťah príčiny a následku, ako bolo uvedené musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný.

54. Súd opätovne prehodnotil aj posledný uvedený predpokladom zodpovednosti štátu. Výrub drevnej hmoty, na parcele, ku ktorej mal žalobca užívacie práva, bol vykonaný konkrétnou fyzickou osobou. Bezprostrednou príčinou výrubu stromov uvedenou osobou bolo rozhodnutie o povolení tohto výrubu vydané Obvodným úradom životného prostredia Poprad, ktorým bol výrub stromov povolený. Toto je zrejme aj z toho, že až po vydaní rozhodnutia dňa 27.3.2012 boli stromy vyrúbané a to v krátkej dobe, konkrétne dňa 31.3.2012. Vychádzajúc z toho má súd za to, že nebyť rozhodnutia o povolení výrubu, výrub stromov by nebol uskutočnený. Uvedené vyplýva aj z vyjadrenia svedkyne Ing. N. I., ktorá uviedla, že tá istá osoba následne opätovne žiadala o povolenie výrubu stromov v danej oblasti. Takého ďalšie rozhodnutie už vydané nebolo a nebol uskutočnený ani žiaden ďalší výrub stromov. Taktiež uvedené je zrejme z výpovede svedka U. A., ktorý priamo ako pilčík výrub stromov vykonal a podľa ktorého výrub by neuskutočnil nebyť rozhodnutia o povolení výrubu stromov. To znamená, že ak by nebolo vydané rozhodnutie o povolení výrubu, ktoré bolo neskôr zrušené ako nezákonné, nedošlo by ani k vyťaženiu drevnej hmoty v danej oblasti a teda ani ku škode žalobcu.

55. Poukazujúc na uvedené má súd za to, že aj posledný predpoklad a to príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody na strane žalobcu bol v konaní preukázaný. Súd preto zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 2 128,88 Eur. V prevyšujúcej časti poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti a to z dôvodu nepreukázania škody na majetku žalobcu súd žalobu zamietol.

56. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

57. Podľa § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

58. Podľa citovaných ustanovení boli žalobcovi priznané aj úroky z omeškania a to odo dňa 22.1.2014 t.j. nasledujúceho dňa po dni negatívnej odpovede žalovanej na žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. V uvedenom čase základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala 0,25 %, preto úroky z omeškania boli žalobcovi priznané vo výške 5,25 %.

59. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

60. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

61. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

62. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení. Žalobca sa žalobou domáhal celkove zaplatenia sumy vo výške 2 340,42 Eur s príslušenstvom. Súd jeho žalobe vyhovel čo do sumy 2 128,88 Eur, ktorá predstavuje 91 % žalovanej sumy. Žaloba bola zamietnutá čo do zaplatenia sumy 211,54 Eur, ktorá predstavuje 9 % zo žalovanej istiny. Žalobca bol teda v konaní úspešnejší v 82 % (91 % mínus 9 %) a v tejto výške mu bola priznaná aj náhrada trov konania. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.