Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/241/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci žalobcu: W..P.. O., X.. X. H..E.., G.: XX XXX XXX, X. X. W. I. XXX/XX, X., zast.: JUDr. Martin Hudák, advokát so sídlom Stromová 2, Sereď, proti žalovaným: X/ D. Q., A.. XX.XX.XXXX, S. W. T. X., zast.: JUDr. Dagmar Hornáková, advokátka so sídlom A. Hlinku č. 3058/17, Sereď, X/ Y. P., A.. XX.XX.XXXX, S. W. T. X. XXX, zast.: Mgr. Peter Magdálik, advokát so sídlom Vajanského 1520, Galanta, o zaplatenie 2.080 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.860 Eur a úroky s omeškania:

- 5,0% ročne z 2.080 Eur od 28.10.2017 do 23.11.2017,

- 5,0% ročne z 2.060 Eur od 24.11.2017 do 27.12.2017,

- 5,0% ročne z 2.040 Eur od 28.12.2017 do 22.01.2018,

- 5,0% ročne z 2.020 Eur od 23.01.2018 do 27.02.2018,

- 5,0% ročne z 2.000 Eur od 28.02.2018 do 23.03.2018,

- 5,0% ročne z 1.980 Eur od 24.03.2018 do 24.04.2018,

- 5,0% ročne z 1.960 Eur od 25.04.2018 do 22.05.2018,

- 5,0% ročne z 1.940 Eur od 23.05.2018 do 27.06.2018,

- 5,0% ročne z 1.920 Eur od 28.06.2018 do 17.10.2018,

- 5,0% ročne z 1.860 Eur od 18.10.2018 do zaplatenia, s tým, že súd povoľuje žalovaným zaplatenie istiny s príslušenstvom v mesačných splátkach po 80 Eur vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia a v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia druhému z nich.

II. Žalobu v časti istiny 60 Eur s úrokom z omeškania 5,00% ročne z 60 Eur od 18.10.2018 do zaplatenia zamieta.

III. Konanie v ostatnej časti zastavuje.

IV. Žalobcovi priznáva voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.11.2017 domáhal zaplatenia istiny 2.080 Eur z titulu nevrátanej pôžičky vo výške 5.000 Eur poskytnutej žalobcom žalovanému 1/ na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 15.08.2013. Žalovaná 2/ na základe uvedenej zmluvy prevzala záväzok ručenia. Pôžička bola dohodnutá ako bezúročná a mala byť vrátená najneskôr do 31.07.2017. Žalovaní splatili svoj záväzok iba čiastočne. Žalobca opakovane mimosúdne vyzýval žalovaných k úhrade záväzku, avšak bezúspešne. Žalobca si uplatňuje úroky z omeškania v zákonnej výške 5,0% ročne od 28.10.2017 z dlžnej sumy do zaplatenia Za prvý deň omeškania možno považovať deň nasledujúci po dni poslednej čiastkovej úhrady, ktorý bol 27.10.2018. Žalobca žiadal vydanie platobného rozkazu, ktorým súd zaviaže žalovaných spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi žalovanú sumu s prísl. a rovnako ich zaviaže k náhrade trov konania.

2. Súd vydal dňa 14.11.2017 platobný rozkaz č.k. 19Csp/241/2017-18, voči ktorému podal žalovaný 1/ odpor, na základe čoho súd platobný rozkaz zrušil uznesením zo dňa 15.12.2017 č.k. 19Csp/241/2017-30.

3. Žalovaný 1/ v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že bol dlhodobým zamestnancom žalobcu a požičané peniaze boli použité na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve žalovanej 2/, s ktorou žalovaný 1/ v predmetnom čase žil v druhovskom pomere od roku 1995 na adrese predmetnej nehnuteľnosti, kde mu žalovaná 2/ zrušila v októbri 2015 trvalý pobyt a žalovaný 1/ sa stal bezdomovcom. Žalovaná 2/ mu odmieta vrátiť investície, ktoré vložil žalovaný 1/ do jej nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené má žalovaný 1/ za to, že uvedený záväzok by mala žalobcovi uhradiť výlučne žalovaná 2/. Žalovaný 1/ uviedol, že z celkového dlhu zaplatil on žalobcovi sumu 2.700 Eur a žalovaná 2/ sumu 220 Eur. Ako dôvod nesplatenia celého dlhu žalovaný 1/ označil jeho vážne zdravotné problémy v roku 2015, ktoré vyústili do priznania invalidného dôchodku. Žalovaný 1/ si uplatnil náhradu trov konania.

4. Žalovaná 2/ sa vyjadrila v konaní podaním doručeným súdu dňa 28.03.2018 tak, že v rámci mimosúdnych rokovaní uhrádza žalobcovi splátky pôžičky podľa jej finančných možností. Neuhradená suma istiny tak predstavuje sumu 1.980 Eur. Žalovaná 2/ namieta, že v rozpore s § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka výzve jej ako ručiteľovi nepredchádzala výzva adresovaná žalovanému 1/, nakoľko z výziev údajne doručovaných žalovaným vyplýva rovnaký dátum vyhotovenia, a to 07.09.2017 a deň podania na pošte 08.09.2017. Zároveň nie je preukázané reálne doručenie predmetných výziev žalovaným. Pre prípad priznania nároku žalobcovi žalovaná 2/ žiada o povolenie splatenia záväzku v splátkach a ohľadne náhrady trov konania žiada o uplatnenie § 257 CSP, nakoľko ako ručiteľka dobrovoľne spláca dlh, je matkou 8 ročnej dcéry, ktorá je ťažko zdravotne postihnutá a príjem žalovanej 2/ je 470 Eur mesačne. Žalovaná 2/ žiada žalobu zamietnuť a uplatňuje si náhradu trov konania voči žalobcovi.

5. Podaním doručeným súdu dňa 16.04.2018 upravil žalobca žalobný návrh tak, že nakoľko došlo k úhrade celkovo sumy 100 Eur, o túto sumu znižuje svoj nárok. Uvedené podanie súd vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie žaloby. Zároveň predložil rozpis platieb na úhradu pôžičky, a teda žiadne iné úhrady žalobca neeviduje. Žalobca vyzval žalovaných aj výzvami zo dňa 22.09.2016 adresovanej žalovanému 1/ a zo dňa 03.10.2016 adresovanej žalovanej 2/, z ktorých je zrejmé, že boli splnené podmienky pre uplatnenie nároku a že žalovaní mali dostatok času na splnenie záväzku. Žalobca prejavil ochotu uzatvoriť súdny zmier.

6. Na pojednávaní dňa 28.06.2018 splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že žalovaní nespochybňujú svoj záväzok, otázkou je iba jeho úhrada, ich vzájomné vzťahy sú pre toto súdne konanie bezpredmetné. K dnešnému dňu je suma pohľadávky vo výške istiny 1.920 Eur s prísl., nakoľko žalovaná 2/ uhrádza pravidelne 20 Eur mesačne, pričom posledná platba bola dňa 27.06.2018. Strana žalobcu zároveň doručila ďalšie čiastočné späťvzatie žaloby, ktoré reflektuje jednotlivé úhrady. Splnomocnený zástupca žalovanej 1/ vyjadril súhlas s čiastočným späťvzatím a zotrval na svojich tvrdeniach ohľadne skutkového stavu veci. Žalovaný 1/ doplnil, že pôžičku uhrádzal takým spôsobom, že do októbra 2014 mu boli robené zrážky zo mzdy a následne uhrádzal jednotlivé úhrady do októbra 2015 takým spôsobom, že dal k dispozícii bankomatovú kartu žalovanej 2/, ktorá z jeho prostriedkov uhrádzala jednotlivé platby. Strana žalovaného 1/ namietala, že žalobca nedodržal zákonný postup, zohľadňujúc záväzok dlžníka a záväzok z titulu ručenia. Výzva zo dňa 22.09.2016 nebola doručená žalovanému 1/ do vlastných rúk tak, ako to vyplýva z listinného dôkazu a túto písomnosť prevzala teta Ž., ktorá na preberanie zásielok nemala splnomocnenie. Žaloba je teda podaná predčasne a túto žiadajú zamietnuť vo vzťahu k žalovanému 1/, nakoľko tento záväzok má byť aj z titulu morálky uhradený zo strany žalovanej 2/. Žaloba mala byť koncipovaná voči žalovanej 2/, ktorá si následne mohla uplatňovať nárok regresný. Od októbra 2015 nemal žalovaný 1/ na Y. T. X. XXX trvalý pobyt. Žalovaný 1/ informoval manžela konateľky žalobcu o tom, že Q. T. X. nebýva. Splnomocnený zástupca žalovanej 2/ vyjadril súhlas s čiastočným späťvzatím. Uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalovaný 1/ tvrdí, že mu nebola doručená výzva na zaplatenie zo strany žalobcu, tak v súlade s § 548 ods. 1 je žaloba podaná predčasne voči žalovanej 2/ a záväzok na plnenie jej nevznikol. Žalovaný 1/ si uplatnil voči žalovanej 2/ právo na určenie vlastníckeho práva vo vzťahu k polovici nehnuteľnosti. Uvedené konanie skončilo zamietnutím žaloby a vec je právoplatne skončená. Ďalej si žalovaný 1/ uplatnil voči žalovanej 2/ nárok na investície vo výške 50.000 Eur, táto vec bola tiež zamietnutá prvostupňovým súdom, zatiaľ nie je právoplatná. Všetky úhrady, ktoré sú reflektované v prehľade platieb, ktoré doručil žalobca, sú platby zo strany žalovanej 2/ z jej vlastných zdrojov. V celom rozsahu popreli tvrdenie, že išlo o peňažné prostriedky žalovaného 1/. Súd predbežne posúdil, že medzi stranami nie je sporné, že došlo k poskytnutiu pôžičky vo výške 5.000 Eur zo strany žalobcu, kedy žalovaný 1/ je dlžníkom vo vzťahu k žalobcovi, žalovaný 2/ ručiteľom. Pôžička bola ku dňu pojednávania splatená tak, že dlžná istina je vo výške 1.920 Eur. Uvedená zostatková suma istiny nie je spornou. Spornou je samotná úhrada s tým, že žalovaný 1/ uvádza, že až do októbra 2015 uhrádzal všetky platby výlučne on sám, čo žalovaná 2/ popiera. Žalovaní namietajú postup uplatnenia nároku s tým, že žalovaný 1/ popiera, že by mu bola doručená výzva na úhradu a z uvedeného dôvodu má žalovaný 2/ za to, že je voči nemu žaloba podaná predčasne. Splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že výzva sa dostala do dispozície žalovaného 1/, čím bola splnená zákonná podmienka. Výzva bola doručovaná žalovanému 1/ na adresu, z ktorej prebiehala komunikácia, avšak žalovaný 1/ sa po čase odmlčal, výzva bola doručovaná aj na adresu, ktorá bola uvedená na zmluve o pôžičke. Splnomocnený zástupca žalovaného 1/ navrhol vykonanie dôkazu: dopyt na poštu v X., či v období 8/2016 až 10/2016 mala M. Ž.G. oprávnenie - splnomocnenie preberať poštové zásielky v mene žalovaného 1/. Súd na predmetnom pojednávaní uplatnil koncentráciu s lehotou 10 dní a odročil pojednávanie za účelom zabezpečenia navrhovaného dôkazu a preukázania dôvodov hodných osobitného zreteľa na povolenie splácania dlhu v splátkach a k nepriznaniu, resp. zníženiu náhrady trov konania úspešnej strane. Žalovaná 2/ v podaní doručenom súdu dňa 09.07.2018 uviedla, že nemá žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Žalovaný 1/ v podaní doručenom súdu dňa 10.07.2018 doplnil, že je plne invalidným dôchodcom počnúc dňom 06.10.2015 s dôchodkom vo výške 388,40 Eur mesačne. Trpí závažným srdcovým ochorením, ktoré vyžaduje vyššie nároky na správnu životosprávu, s čím sú spojené vyššie náklady. Vo februári 2018 podstúpil ďalšiu operáciu srdca. Žalovaný 1/ je tak absolútne vylúčený z možnosti privyrobiť si. V blízkom čase by sa mal podrobiť transplantácii srdca. Po jednej z operácií mu žalovaná 2/ zrušila trvalý pobyt a on bol nútený žiť v motorovom vozidle, neskôr u svojej tety M. Ž. Q. X. na M. J.. Č.. XX. Prvá výzva adresovaná žalovanému 1/ sa vzťahuje k časti nesplateného záväzku, ale splatnosť celej pôžičky je až 31.07.2017. Okrem toho bola výzva prevzatá p. Ž., u ktorej žalovaný 1/ žil, avšak táto nemala oprávnenie na preberanie zásielok. Ďalšia výzva bola doručovaná na adresu T. X. XXX, kde však žalovaný 1/ nemal trvalý pobyt od 06.10.2015, čo muselo byť žalobcovi známe, nakoľko už prvú výzvu doručoval na adresu p. Ž.. Keď teda žalobca poznal adresu, kde sa mal nachádzať žalovaný 1/, túto mu musel oznámiť práve žalovaný 1/ a na túto mal doručovať aj výzvu, nie na adresu T. X. XXX. Žalovaná 2/ v podaní doručenom súdu dňa 29.09.2018 doplnila, že žalovaný 1/ ako otec ich spoločnej dcéry D. neprispieva na jej výživu v súlade so súdnym rozhodnutím, pritom maloletá trpí cukrovkou a je odkázaná na užívanie inzulínu. V súvislosti s ochorením dcéry je potrebné vynakladať zvýšené výdavky. Celkový príjem žalovanej 2/ je vo výške 605 Eur mesačne. Vlastní rodinný dom, kde má však svoje bydlisko s dcérou. Nad rámec bežných výdavkov uhrádza úver, ktorý si zobrali spolu so žalovaným 2/ mesačne vo výške 175 Eur mesačne. Uvedené okolnosti považuje za dôvody hodné osobitného zreteľa pre prípad rozhodovania o náhrade trov konania úspešnej strane.

7. Na pojednávaní dňa 18.10.2018 žalovaná 2/ uviedla, že ku dňu pojednávania nebolo splatených z istiny 1.860 Eur, a teda od posledného pojednávania žalovaná 2/ uhradila 60 Eur. Splnomocnený zástupca žalobcu sa k uvedenému nevedel presne vyjadriť, nakoľko nemal aktuálne informácie o stave splácania, ale súhlasil s takto vypočítanou sumou dlžnej časti istiny žalovanou (zvukový záznam). Strany uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania. Splnomocnený zástupca žalobcu v záverečnej reči doplnil, že sa snažil aj v konaní pred súdom aj v konaní na súde o vyriešenie tejto situácie formou splatenia zostávajúceho dlhu splátkach, bohužiaľ z dôvodov na strane žalovaných to nebolo možné, preto ponecháva na úvahu súdu otázku splatenia zvyšnej dlžnej sumy. Čo sa týka žalovaného 1/, ľudsky každého mrzí zlý zdravotný stav, ten však nebráni tomu, aby sa dlžník ak je v ťažkej situácii a nevie splácať dlh, aspoň aktívne ozval veriteľovi, a zároveň prejavil snahu o vyriešenie situácie, napr. novým splátkovým kalendárom, to sa však nestalo, čo sa týka žalovanej 2/, naopak žalobca vyzdvihol jej postoj, pretože tiež nie je v ľahkej situácii, ale po komunikácii pravidelne reálne a preukázateľne sa snažila vzniknutú situáciu riešiť. Splnomocnený zástupca žalovaného 1/ trval na tom, že žalovaný 1/ prevažnú časť pôžičky zaplatil z vlastných prostriedkov veriteľovi a zároveň tieto prostriedky boli investované do nehnuteľnosti, ktorú vlastní žalovaná 2/. Táto nebola schopná plniť dlh, nakoľko bola na materskej dovolenke a mala dve vyživovacie povinnosti. Naďalej trval na tom, aby súd žalobu voči nemu zamietol. Splnomocnený zástupca žalovanej 2/ trval na tom, aby súd žalobu voči nej zamietol a priznal jej náhradu trov konania. Pre prípad, že by súd žalobe vyhovel a uložil povinnosť žalovanej 2/ zaplatiť žalovanú sumu, navrhol, aby jej bolo umožnené plniť v splátkach vo výške 20 Eur vzhľadom na jej majetkové a osobné pomery a nepriznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej 2/, a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa, na ktoré v priebehu konania poukázal. Trval na tom, že neboli splnené podmienky v § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda žalovaná 2/ sa nemohla dostať do omeškania. Súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 15.11.2018, kedy vyhlásil rozsudok tak ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

8. Súd sa oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi: zmluva o pôžičke zo dňa 15.08.2013 medzi žalobcom ako veriteľom, žalovaným 1/ ako dlžníkom a žalovanou 2/ ako ručiteľom, výpis žalobcu z obchodného registra zo dňa 02.11.2017, pohyby na účte žalobcu od 01.01.2014 do 31.12.2017, žiadosť o vyplatenie dlhu / posledná výzva žalobcu zo dňa 07.09.2017 adresovaná osobitne žalovanému 1/ a osobitne žalovanej 2/, podacie lístky na č.D.. XX-XX, doklad o mieste trvalého pobytu žalovaného 1/ zo dňa 16.10.2015, čestné vyhlásenie o spoločnom pobyte zo dňa 17.09.1997, výpis z listu vlastníctva Č.. XXXX, O..Ú.. T. X., listinné dôkazy o úhrade na Č..D.. XX-XX, rodný list dcéry žalovanej 2/, výplatné listy žalovanej 2/ za obdobie 12/2017-2/2018, pohyby na účte žalobcu v období 2014-2017, výzva zo dňa 22.09.2016 adresovaná žalovanému 1/, výzva zo dňa 03.10.2016 adresovaná žalovanej 2/, vrátane doručeniek, poskytnutie informácii zo Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 25.07.2018 a 01.08.2018, výpis z účtu žalovanej 1/, dôkazy o príjme žalovanej 2/, komplexný posudok maloletej, preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, časť rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/78/2018-139 zo dňa 26.07.2017, doklady preukazujúce výšku nákladov žalovanej 2/.

9. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

10. Podľa § 546 OZ, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

11. Podľa § 548 ods. 1 a 2 OZ, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník.

12. Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.).

13. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

14. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

15. Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

16. Podľa § 255 ods. 1 a CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

17. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

18. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

20. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 15.08.2013 uzatvorili zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému 1/ ako dlžníkovi pôžičku vo výške 5.000 Eur, ktorú sa žalovaný 1/ zaviazal vrátiť do 31.07.2017, a to v mesačných splátkach najmenej vo výške 100 Eur k poslednému pracovnému dňu mesiaca (ďalej len „zmluva“). Pre vylúčenie pochybností súd poznamenáva, že pôžička nie je spotrebiteľským úverom (žalobca neposkytuje úvery v rámci podnikateľskej činnosti) a za takýto ho ani jedna zo strán neoznačila. Pôžička bola dohodnutá ako bezúročná. Žalovaná 1/ sa zaviazala na základe zmluvy uspokojiť pohľadávku veriteľa pre prípad, že dlžník si svoju povinnosť nesplní. V zmluve nie je dohodnutý žiadny účel pôžičky. Žalovaný 1/ bol podľa jeho tvrdenia, ktoré ostatné strany nepopreli, dlhodobým zamestnancom žalobcu, preto figuruje ako dlžník. Požičané peniaze mali byť použité na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve žalovanej 2/, s ktorou žalovaný 1/ žil v druhovskom pomere. Podľa čl. III., posledná veta zmluvy, „Veriteľ berie na vedomie, že musí najskôr vyzvať dlžníka na plnenie, až následne môže požadovať plnenie od ručiteľa.“ Uvedené ustanovenie zmluvy korešponduje s § 548 ods. 1 OZ, pričom žalovaní namietajú, že žalobca nedodržal takto stanovený postup. Žalobca výzvou zo dňa 22.09.2016 vyzval žalovaného 1/ k úhrade dlhu vo výške 2.100 Eur. Žalovaný 1/ namietal, že táto výzva sa vzťahuje k časti nesplateného záväzku, ale splatnosť celej pôžičky je až 31.07.2017, a teda splatenie celej dlžnej sumy bolo zo strany žalobcu požadované predčasne. S uvedeným argumentom sa súd stotožňuje, nakoľko splatnosť celej pôžičky bola dohodnutá až na deň 31.07.2017, preto ku dňu 22.09.2016 nemohol byť žalovaný 1/ s omeškaním sumy istiny 2.100 Eur, nakoľko táto suma má v zmysle predmetnej výzvy predstavovať „zostatok pôžičky“, ktorá bola v celkovej sume 5.000 Eur. Zároveň výzvou zo dňa 03.10.2016 žalobca vyzval tiež žalovanú 2/ k plneniu, avšak ju žiadal o úhradu sumy 1.100 Eur. Žalovaný 1/ tiež namietal, že výzva zo dňa 22.09.2016 mu nebola doručená do vlastných rúk a túto prevzala jeho teta, ktorá však nemala splnomocnenie na preberanie jeho zásielok. Z listinných dôkazov - poskytnutie informácii zo Slovenskej pošty, a.s. nemožno potvrdiť ani vylúčiť či M. Ž. (teta žalovaného 1/) disponovala splnomocnením na preberanie zásielok určených pre žalovaného 1/. Sám žalovaný 1/ však potvrdil, že sa v predmetnom čase zdržiaval na uvedenej adrese, a teda prvá výzva zo dňa 22.09.2016 sa týmto dostala do dispozície žalovaného 1/. Povinnosť doručenia výzvy do vlastných rúk nevyplýva zo zákona, ani zmluvy. Avšak vzhľadom na „predčasnosť výzvy“, t.j. že touto žalobca žiadal žalovaného 1/ k úhrade zostatku pôžičky, ktorá však ku dňu 22.09.2016 nebola ešte splatná, nemožno tejto výzve priznať účinky v zmysle § 548 ods. 1 OZ. Splnomocnený zástupca žalobcu však doručil žalovaným, každému osobitne predžalobnú výzvu na splnenie dlhu vo výške 2.100 Eur s prísl., tak ako to vyplýva z podacích lístkov na č.l. 15-16. Žalovanému 1/ bola doručovaná predmetná výzva na adresu T. X. XXX, teda na adresu, ktorá je uvedená na zmluve ako adresa žalovaného 1/ ako dlžníka. Žalovaný 1/ súdu nijak nepreukázal, že by oznámil žalobcovi inú adresu doručovania a v tomto ohľade ani nenavrhol žiadny dôkaz. Uviedol len, že túto skutočnosť oznámil konateľke žalobcu, jej výsluch však nenavrhol. Dôkazom o tom nie je ani doručovanie predchádzajúcej výzvy na inú adresu, ktorú si žalobca mohol zistiť aj vlastným šetrením. Toto zistenie však nijakým spôsobom nezaväzovalo žalobcu všetky ďalšie výzvy doručovať žalovanému 1/ na takto zistenú adresu. Súd vyhodnotil tvrdenia žalovaného 1/ ako účelové keď tento namieta, že aj táto druhá výzva mu mala byť doručovaná na adresu jeho tety (M. XX, X.), kde sa zdržiaval, pritom doručenie výzvy zo dňa 22.09.2016 poprel. Žalobca podľa súdu správne postupoval, keď predžalobnú výzvu doručil žalovanému 1/ na adresu na zmluve, nakoľko nebolo preukázané, že by mu žalovaný 1/ oznámil inú adresu. Žalobca v konaní preukázal, že vyzval žalovaného 1/ k splneniu záväzku vo výške žalovanej sumy s tým, že od predžalobnej výzvy do dňa žaloby bola uhradená dňa 27.10.2017 suma 20 Eur. Žalovaný 1/ výzvu nesplnil v stanovenej lehote (14 dní od doručenia; výzva bola doručovaná dňa 08.09.2017). Je na rozhodnutí veriteľa voči komu (dlžníkovi, ručiteľovi, či obom) si uplatní nárok v súdnom konaní. Regresný nárok ručiteľa voči dlžníkovi nijakým spôsobom nezaťažuje veriteľa. Voči žalovanej 2/ hmotnoprávna podmienka uplatnenia práva veriteľa na plnenie voči ručiteľovi je splnená aj samotnou žalobou. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že obrana žalovaných spočívajúca v „predčasnosti žaloby“ je nedôvodná. Žalovaná 2/ uhrádzala v priebehu konania splátky (spolu 220 Eur), pričom strany sa zhodli, že súčasná dlžná suma istiny je vo výške 1.860 Eur. Teda žaloba je v tejto časti istiny dôvodná a súd tento nárok priznal žalobcovi v celom rozsahu. Nakoľko suma pôžičky nebola splatená ku dňu 31.07.2017, súd priznal žalobcovi úroky z omeškania najskôr odo dňa kedy si ich žalobca uplatnil, t.j. počnúc dňom 28.10.2017 z jednotlivých dlžných súm, berúc do úvahy jednotlivé priebežné úhrady, pričom zákonná sadzba úrokov z omeškania je 5,00% ročne, tak ako si ich žalobca uplatnil.

21. Žalobca v podaniach doručených súdu dňa 16.04.2018 a 28.06.2018 vzal žalobu v časti späť v súvislosti s priebežnými úhradami záväzku zo strany žalovanej 2/. Úhrady boli realizované až v priebehu konania, na základe čoho je možné konštatovať, že zastavenie konania nie je možné pripísať žalobcovi, ktorý si v takom prípade dôvodne uplatnil nárok voči žalovaným v tomto konaní a aj v tejto časti bol úspešný. Súd zobral do úvahy aj uhradenú čiastku 60 Eur žalovanou 2/, ktorú úhradu mala realizovať od pojednávania dňa 28.06.2018 do ďalšieho pojednávania dňa 18.10.2018. Splnomocnený zástupca žalobcu nenamietal úhradu tejto časti, ale žalobu nezobral v tejto časti späť, preto súd žalobu v tejto časti zamietol. Úroky z omeškania zo sumy 1.860 Eur (po odrátaní sumy 60 Eur) súd priznal počnúc dňom pojednávania dňa 18.10.2018 do zaplatenia, nakoľko žalovaná 2/ nešpecifikovala dátumy úhrad, len uviedla že ku dňu pojednávania bolo uhradených na istinu 60 Eur.

22. Pre prípad, že súd v merite veci rozhodne v prospech žalobcu, žalovaní poukázali na okolnosti, ktoré podľa nich odôvodňujú povolenie splácania záväzku v splátkach (žalovaná 2/ navrhuje splátky vo výške 20 Eur) a tiež odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi. Žalovaný 1/ uviedol, že úver bol vzatý v súvislosti s rekonštrukciou nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve žalovanej 2/, preto by záväzok voči žalobcovi mala plniť predovšetkým ona. On bol ten kto uhrádzal dlh až do októbra 2015, ale následne sa u neho vyskytli závažné zdravotné problémy. Ďalej uviedol, že je plne invalidným dôchodcom počnúc dňom 06.10.2015 s dôchodkom vo výške 388,40 Eur mesačne. Trpí závažným srdcovým ochorením, ktoré vyžaduje vyššie nároky na správnu životosprávu, s čím sú spojené vyššie náklady. Vo februári 2018 podstúpil ďalšiu operáciu srdca. Žalovaný 1/ je tak absolútne vylúčený z možnosti privyrobiť si. V blízkom čase by sa mal podrobiť transplantácii srdca. Po jednej z operácií mu žalovaná 2/ zrušila trvalý pobyt a on bol nútený žiť v motorovom vozidle, neskôr u svojej tety, následne u svojej sestry. Žalovaná 2/ uviedla, že žalovaný 1/ ako otec ich spoločnej dcéry Laury neprispieva na jej výživu v súlade so súdnym rozhodnutím, pritom maloletá trpí cukrovkou a je odkázaná na užívanie inzulínu. V súvislosti s ochorením dcéry je potrebné vynakladať zvýšené výdavky. Celkový príjem žalovanej 2/ je vo výške 605 Eur mesačne. Vlastní rodinný dom, kde má však svoje bydlisko s dcérou. Nad rámec bežných výdavkov uhrádza úver, ktorý si zobrali spolu so žalovaným 2/ mesačne vo výške 175 Eur mesačne. Žalovaná 2/ dobrovoľne splácala dlh vo výške podľa jej možností, nenavyšovala trovy konania, pričom primárnu povinnosť mal plniť predovšetkým žalovaný 1/ ako dlžník.

23. Súd v prvom rade vyhodnocoval či je povolenie splátok žalovanej sumy odôvodnené v zmysle návrhov žalovaných každého jednotlivo. Žalobca nechal uvedené rozhodnutie na zvážení súdom. Žalovaný 1/ má závažné zdravotné problémy a obmedzený príjem vo forme na invalidného dôchodku vo výške 388,40 Eur mesačne. Úhrada dlžnej sumy jednorazovo v celej výške by bola vzhľadom na jeho pomery existenčne neprimerane zaťažujúca. Žalovaná 2/ má v starostlivosti dcéru, na ktorú žalovaný 1/ neplní vyživovaciu povinnosť, z príjmu vo výške 605 Eur uhrádza všetky náklady na starostlivosť vrátane splácania iného dlhu, ktorý vznikol vo vzťahu so žalovaným 1/ vo výške 175 Eur mesačne. Z rovnakého dôvodu ako u žalovaného súd vyhodnotil, že povolenie splátok je odôvodnené. Pri stanovení výšky mesačných splátok sa súd nestotožnil s navrhovanou výškou 20 Eur zo strany žalovanej 2/, nakoľko táto je neprimerane nízka najmä z pohľadu výšky dlžnej sumy, bezúročnosti a jej splatnosti. Súd tiež vzal do úvahy, že žalovaná 2/ spláca vo vzťahu k inému veriteľovi úver vo výške 175 Eur mesačne, na základe čoho by bolo v zjavnom nepomere a nespravodlivé, aby súd rozhodol vo vzťahu k inému veriteľovi (žalobcovi) vo výške splátok 20 Eur mesačne. Splátky je však na druhej strane žalobca podľa názoru povinný strpieť, nakoľko to bolo jeho rozhodnutie pôžičku žalovanému 1/ poskytnúť so zabezpečením ručenia zo strany žalovanej 2/, a to aj s možným predpokladom zvratu v ich životných situáciách. Súd vyhodnotil, že mesačná splátka vo výške 80 Eur sa javí vzhľadom na uvádzané okolnosti ako primeraná. Žalobca požadoval, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne, nakoľko však vzťah dlžníka a ručiteľa nie je solidárnym záväzkom, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I., a teda, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia druhému z nich.

24. Žalovaní ďalej poukázali na to, že vzhľadom na vyššie uvádzané dôvody (bod 22) by mal súd aplikovať § 257 CSP, nakoľko sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa, a teda žalobcovi by nemal byť priznaný nárok na náhradu trov konania. Ustanovenie § 257 predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 . Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000). Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. / z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/102/2017 zo dňa 31.7.2017, skrátené/ Rovnako ako v prípade povolenia splátok súd konštatoval, že životné situácie oboch žalovaných odôvodňujú povolenie splácania dlžnej sumy v splátkach, v tomto prípade súd konštatuje, že nepriaznivá životná situácia nie je za každých okolností kritériom uplatnenia § 257 CSP. V danom prípade súd zobral do úvahy jednak výšku istiny, nakoľko tarifnou hodnotou pre výpočet trov právneho zastúpenia je len istina. Trovy konania tak nebudú vo výške, ktorá by existenčne ohrozila žalovaných. Ďalej súd zobral do úvahy skutočnosť, že žalobca s viackrát pokúsil o mimosúdne riešenie sporu, avšak bezúspešne a navrhol uzavretie súdneho zmieru. Žalovaní na tento návrh nereflektovali, pritom obaja nárok nespochybňovali čo do výšky istiny. Žalobca bol plne úspešný v časti priznaného nároku, aj v časti zastavenia konania. Žaloba v časti 60 Eur s prísl. bola zamietnutá, avšak neúspech, ktorý je v tomto prípade potrebné pripísať žalobcovi je len nepatrný a súd naň neprihliadol. Nepriznanie, resp. akékoľvek zníženie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi súd však na základe vyššie uvedených skutočností vyhodnotil ako nespravodlivé. Nič nebráni súdu povoliť splátky aj v prípade rozhodovania o výške trov konania po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Za každé spracovanie podania a jeho príloh v listinnej podobe a za spracovanie podania a jeho príloh v elektronickej podobe doručeného inak ako do elektronickej schránky súdu, ak zákon ustanovuje povinnosť doručovať podanie do elektronickej schránky súdu, bude uvedená osoba povinná zaplatiť súdny poplatok vo výške 20 eur. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.